Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. marec 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/84/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315010151
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2315010151.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.

Kataríny Stanislavskej a JUDr. Janky Klčovej, v trestnej veci obžalovaného V.. N. Y., nar. XX.XX.XXXX,
pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní okresného
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č.k. 29T/28/2015-405 zo dňa 09.04.2018, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 07.03.2019 v Trnave, takto:

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa

obžalovaný Ing. N. Y., nar. XX.XX.XXXX v U. T. D., bytom U. T. D. XXX,

sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta č. 2 Pv 289/13/2202-35 zo dňa 14.02.2015 pre
prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

ako prokurista konajúci v mene poškodeného družstva MERKANT so sídlom Hlavná 117, 949 07 Nitra,
IČO: 17 638 267 v presne nezistenom čase a mieste neoprávnene naložil s peňažnými prostriedkami
v celkovej výške 8.262,23 eur, ktoré mu boli odovzdané ako úhrada faktúr od odberateľa F. Q. F., IČO:
35 369 035 s miestom podnikania U. T. D. XXX v prospech družstva MERKANT, peňažné prostriedky
neodovzdal do pokladne ani neuložil na účet družstva MERKANT, pričom tieto mu boli zo strany

odberateľa vyplatené v jeho mieste podnikania dňa 08.11.2008 a 14.11.2008, čím družstvu MERKANT
spôsobil škodu vo výške 8.262,23 eur,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú spoločnosť MERKANT družstvo,

Hlavná 117, Nitra, IČO: 17 638 267 s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Galanta, č.k. 29T/28/2015-405 zo dňa 09.04.2018 bol obžalovaný Ing. N.
Y., nar. XX.XX.XXXX v U. T. D., trvale bytom U. T. D. XXX, podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku
oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta nesprávne označenej č. 1 Pv 813/13/2202pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť tak,

že

ako prokurista konajúci v mene poškodeného družstva MERKANT so sídlom Hlavná 117, 949 07 Nitra,
IČO: 17 638 267 v presne nezistenom čase a mieste neoprávnene naložil s peňažnými prostriedkami
v celkovej výške 8.262,23 eur, ktoré mu boli odovzdané ako úhrada faktúr od odberateľa F. Q. F., IČO:

35 369 035 s miestom podnikania U. T. D. XXX v prospech družstva MERKANT, peňažné prostriedky
neodovzdal do pokladne ani neuložil na účet družstva MERKANT, pričom tieto mu boli zo strany
odberateľa vyplatené v jeho mieste podnikania dňa 08.11.2008 a 14.11.2008, čím družstvu MERKANT
spôsobil škodu vo výške 8.262,23 eur, čím mal spáchať prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2
písm. a) Trestného zákona.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 405-409.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Ing. N. Y., svedka
- poškodeného Ing. S. S., svedkov Ing. V. S., D. Q., Ing. W. W., Ing. V. K., F. Q. a oboznámením sa
s listinnými dôkazmi, a to: prehľadom analytického účtu, príjmových pokladničných dokladov, prehľadu

súdnych sporov s Merkant družstvom, výpisom z Obchodného registra, upomienkami, faktúrami
č. 284165, č. 284166, č. 280074, výdavkových a pokladničných dokladov, výpisom z evidencie
registra priestupkov, správou o povesti na obžalovaného z obce U. T. D., lustráciou v Registri trestov
obžalovaného, pracovnou zmluvou zo dňa 08.01.1993, dohodou o zmene zjednaných pracovných
podmienok zo dňa 01.03.1993, pracovnou zmluvou zo dňa 07.01.2003, správou Inšpektorátu práce T..

Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že v danej veci absentujú také dôkazy,
ktoré by jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázali, že obžalovaný prevzaté peniaze od
odberateľa F. Q. F., s.r.o. do pokladne družstva MERKANT neodovzdal a teda ich spreneveril a tým by
naplnil skutkovú podstatu prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Práve preto okresný súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal
skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku okresný súd obligatórne odkázal poškodenú spoločnosť družstvo
MERKANT s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote zahlásil odvolanie okresný prokurátor, ktoré
písomne odôvodnil na č.l. 417-419 spisu.

Okresný prokurátor považuje napadnutý rozsudok za nezákonný. Poukazuje na to, že na hlavnom

pojednávaní neboli odstraňované rozpory vo výpovediach postupom podľa § 258 ods. 4 resp. § 264
ods. 1 Trestného poriadku, nakoľko osoby svedkov vypovedali zhodne ako v prípravnom konaní po
vznesení obvinenia obžalovanému Ing. N. Y..

Má za to, že v konaní bolo dostatočným spôsobom a bez zrejmých pochybností preukázané, že skutok

sa stal tak, ako bol ustálený v obžalobe, a tento skutok napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty prečinu
sprenevery podľa § 213 ods. 1 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Okresný prokurátor považuje výpoveď
obžalovaného za tendenčnú. Je nesporné, že skutok sa mal stať dňa 08.11.2008 a dňa 14.11.2008,
kedy už boli vzťahy v družstve MERKANT napäté, preto bolo zvláštne, že pri odovzdaní takej finančnej
hotovosti si z opatrnosti nepýtal doklad. Nie je možné stotožniť sa s tvrdením svedka Ing. V. K., keďže

tento nebol priamym svedkov odovzdávania hotovosti do podklade družstva. Dôkazom o spáchaní
skutku obžalovanýsúnielensvedeckévýpovedeIng.S.S.aV.S.,aleajúčtovníctvodružstvaMERKANT
a tiež súdne konania o zaplatenie tejto sumy.

Záverom poukazuje na zrejmú nesprávnosť, kedy okresný súd v napadnutom rozsudku nesprávne

uviedol spisovú značku a dátum vyhotovenia obžaloby.Na základe vyššie uvedeného okresný prokurátor navrhol, aby odvolací súd podľa ustanovenia § 321
ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 322 ods. 1 Trestného
poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 07.03.2019 za prítomnosti obhajkyne obžalovaného
a zástupkyne Krajskej prokuratúry v Trnave. Obžalovaný požiadal odvolací súd a zároveň udelil súhlas
na konanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti. Senát odvolacieho súdu na verejnom zasadnutí
oboznámil zúčastnených s napadnutým rozsudkom okresného súdu, odvolaním okresného prokurátora,

vyhlásením obžalovaného a podstatným obsahom spisu. Na verejnom zasadnutí prijal uznesenie, že
verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obžalovaného. Zástupkyňa Krajskej prokuratúry Trnava
zotrvalanapísomnýchdôvodochodvolania.OpätovnepoukazujenavýpoveďsvedkaIng.K.,ktorýnebol
priamym svedkom odovzdania hotovosti obžalovaným. Obhajkyňa obžalovaného navrhla odvolanie
okresného prokurátora zamietnuť, nakoľko nebolo bez rozumných pochybností preukázané, že sa
obžalovaný dopustil spáchania skutku kladeného mu za vinu.

V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku,
preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, event. napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby,

ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Trestného poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd zistil, že odvolanie
okresného prokurátora je dôvodné, avšak len pokiaľ ide o pochybenie okresného súdu spočívajúce v

nesprávnom označení spisovej značky obžaloby a dátumu jej vyhotovenia. Odvolací súd konštatujúc
zistenú chybu rozsudku, spočívajúce v nejasnosti a neúplnosti skutkových zistení ako i nevysporiadanie
sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (§ 321 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku)
dôvodne pristúpil k zrušeniu napadnutého rozsudku v celom rozsahu. Uvedené pochybenie okresného
súdu však za danej dôkaznej situácie bolo možné napraviť odvolacím súdom bez toho, aby musel vec

vrátiť okresnému súdu, a teda mohol sám vo veci rozhodnúť.

Úvodom odvolací súd konštatuje, že v danej veci boli splnené podmienky na vykonanie verejného
zasadnutia senátom odvolacieho súdu dňa 07.03.2019 a to aj v neprítomnosti obžalovaného.
Obžalovaný výslovne požiadal odvolací súd o konanie v jeho neprítomnosti, udelil súhlas, aby konanie

prebiehalo výlučne za prítomnosti jeho obhajkyne. Z toho odvolací súd správne vyvodil a uzavrel,
že v tejto veci nebolo potrebné verejné zasadnutie odročiť, a verejné zasadnutie vykonal aj napriek
neprítomnosti obžalovaného v súlade so zákonnými podmienkami pričom zároveň nešlo o prípad, kedy
by verejné zasadnutie nemohlo byť vykonané v neprítomnosti obžalovanej tak ako to má na mysli ust.
§ 296 ods. 6, ods. 9 Trestného poriadku.

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj pre chyby
v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo
preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Podľa § 322 ods. 3 veta prvá Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,
ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku
správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený

skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného por <.iadu, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uváženívšetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci vyjadrenej vo vyššie citovanom
ustanovení, je umožniť súdu spravodlivé a zákonné rozhodnutie. Ak vykonané dôkazy pred súdom
nebudú postačovať na bezpečné preukázanie, že skutok ktorý sa kladie obžalovanému za vinu sa stal,
tento skutok naozaj spáchal obžalovaný pričom nebude možné vykonať iné dôkazy s cieľom vyvrátiť
dôvodné pochybnosti, bude tak nevyhnutné obžalovaného oslobodiť spod obžaloby, tak ako to bolo i

v tu prejednávanej veci, a to všetko pri rešpektovaní zásady „in dubio pro reo“, t.j. v pochybnostiach v
prospech obžalovaného, na ktorú správne poukázal okresný súd v napadnutom rozsudku.

Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Na preukázanie toho, či sa skutok pre ktorý bola osoba obžalovaná stal, ako i na preukázanie viny
obžalovaného musí súhrn priamych i nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušenú sústavu
navzájom sa doplňujúcich dôkazov a skutočností, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú
všetky okolnosti žalovaného skutku, t.j. či sa skutok stal, či z jeho spáchania obžalovaného spoľahlivo
usvedčujú a súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného právneho záveru. Výrok o vine môže byť

založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že skutok, ktorý je predmetom
trestného stíhania sa stal. To platí obzvlášť vtedy, keď v prejednávanom prípade existujú dve skupiny
dôkazov,ktorésinavzájomodporujú,pričomrozhodnutiemusíoprieťovierohodnosť jednejalebodruhej
skupiny dôkazov, presne tak, ako to bolo v tejto veci.

Všetky okolnosti dôležité pre rozhodnutie musia byť spoľahlivo preukázané v súlade so skutočnosťou
tak, aby nevzbudzovali žiadnu pochybnosť. Zistením skutočného stavu veci teda nie je len zistenie
stupňa pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť
záveru, že dokazovaná okolnosť môže existovať, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného
záveru.(Rt-40/1969)

Podstatou protiprávneho konania obžalovaného Ing. N. Y. v tejto veci malo byť neoprávnené naloženie
s finančnými prostriedkami spočívajúce v riadnom neodovzdaní obdržaných finančných prostriedkov v
celkovej sume 8.262,23- eur od spoločnosti F. Q. F. ako odberateľa tovaru od spoločnosti MERKANT
družstvo z titulu úhrady faktúr.

S prihliadnutím na vykonané dôkazy nebolo sporné, že obžalovaný spornú sumu od spoločnosti F. Q. F.,
s.r.o. prevzal, a to na dvakrát a v rôznych menách. Túto skutočnosť potvrdil tak sám obžalovaný, ako aj
svedok Ing. V. K., ktorý s ním pre uvedenú sumu bol, taktiež aj svedkovia F. Q. a D. Q.. Prevzatím tejto

sumy, z titulu neuhradených faktúr sa obžalovaný nedopustil žiadneho excesu zo svojich pracovných
povinností, nakoľko v čase prevzatia súm, t.j. v dňoch 08.11.2008 a 14.11.2008 bol prokuristom družstva
MERKANT, z ktorej funkcie mu vyplývalo i oprávnenie navštíviť odberateľov a vyberať peňažné sumy za
neuhradené faktúry. Napokon, od samotného vzniku pracovného pomeru vykonával obžalovaný v mene
družstva ako prokurista výber hotovostným peňazí. Funkcia prokuristu obžalovanému zanikla až ku dňu

09.12.2008 t.j. po tom, ako malo ku skutku v obžalôb dôjsť.

V prejednávanej veci boli v prípravnom konaní zadovážené a na hlavnom pojednávaní okresným súdom
vykonané dve skupiny dôkazov, ktoré si v skutkovo rozhodujúcich skutočnostiach odporovali.

Na jednej strane tu stojí výpoveď obžalovaného v spojení s niekoľkými spornými skutočnosťami
rozvedenéodvolacímsúdomnižšie,ktorépodstatneznižovalivierohodnosťvýpovedísvedkov,manželov
S.. Obžalovaný vypovedal počas celého konania nemenne, jeho výpoveď mala logickú štruktúru,
tvrdenianasebanadväzovali,bolipodporenéďalšímisvedeckýmivýpoveďamiakoajlistinnýmidôkazmi.
Odvolací súd nemal dôvod neveriť obžalovanému. Tento aj napriek výrazným zdravotným ťažkostiam,

ako aj skutočnosti, že nikto nie je povinný dokazovať svoju nevinu pristupoval počas celého konania
aktívne, dostavil sa na pojednávanie, prípadne svoju neúčasť riadne a relevantne ospravedlnil. Výpoveď
obžalovaného sa javila aj odvolaciemu súdu ako vierohodná, odvolací súd nevzhliadol dôvody, z
ktorých by bolo možné konštatovať, že obžalovaný nevypovedal pravdu. Pokiaľ ide o skutočnosti naktoré poukázal na nariadenom pojednávaní ako aj v záverečnej reči, tieto skutočnosti mali podklad vo
vykonanom dokazovaní.

Druhú skupinu dôkazov predstavuje výpoveď svedka - Ing. S. S. ako aj jeho manželky, svedkyne Ing.
V. S. ako pokladníčky družstva MERKANT, o tom, že obžalovaný sumy z neuhradených faktúr, ktoré
mu reálne odovzdané boli už riadne neodovzdal buď hotovostne priamo do pokladne, alebo vkladom
na účet družstva. Vina obžalovaného v konaní v podstate stála výlučne na výpovedi týchto svedkov,
pričom tieto výpovede boli vysokou mierou spochybnené rôznymi skutočnosťami, ktoré počas konanie

vyšli najavo a na ktoré odvolací súd poukazuje nižšie.

Je potrebné poukázať na to, že obžalovaný pracoval pre družstvo od roku 1993, prešiel si rôznymi
funkciami,bolzakladateľomdružstva.Činnosťspočívajúcuvovyberaníplatiebododberateľovvykonával
prakticky od počiatku vzniku zamestnaneckého pomeru, pričom sa nikdy nevyskytol problém pokiaľ ide
o riadne odovzdanie prostriedkov do pokladne. Preukázané bolo a to aj svedkyňou ako pokladníčkou

Ing. V. S., tiež svedkom Ing. V. K., ako aj F. Q. a D. Q., a napokon aj samotným obžalovaným, že
pokiaľ išlo o odovzdávanie finančných prostriedkov, toto prebiehalo hotovostným ako aj bezhotovostným
spôsobom, pričom neboli stanovené žiadne pravidlá, resp. stropy súm, pri ktorých sa malo odovzdanie
urobiť hotovostne alebo vkladom na účet. Preukázané bolo i to, že tak príjmové ako aj výdajové bloky boli
bežne vypisované rukou a pokiaľ ide o vklady hotovosti do pokladne, osobám, ktorá hotovosť odovzdali

do pokladne sa žiadny doklad nevydával. Obžalovaný potom nemal dôvod pri odovzdaní spornej sumy
požadovať doklad preukazujúci faktické odovzdanie, nakoľko takýto postup bol bežný a pochopiteľne sa
spoliehal na to, že hotovosť odovzdá, táto bude zaevidovaná do pokladne, konal tak v dobrej viere.

Odvolací súd zastáva názor, že obžalovaný nemal žiadnu motiváciu vypovedať nepravdivo, resp.

uvádzať účelové tvrdenia tak, ako poukázal okresný prokurátor v odvolaní. Po odpracovaní dlhých
rokoch v družstve MERKANT, kde navyše boli zamestnaní členovia jeho rodiny, by bolo nepochopiteľné,
keby sa uchýlil ku skutku, ktorý mu kladie obžaloba za vinu. Toto konštatovanie podporuje i fakt, že
odberateľom, od ktorého sumu prevzal bola jemu blízka osoba, t.j. zať spolu s dcérou obžalovaného,
preto len veľmi ťažko uveriť tomu, že by takýmto konaním chcel negatívne ovplyvniť i vlastnú dcéru a

vystaviť ju súdnemu konaniu. Navyše, v čase kedy malo ku skutku dôjsť bol obžalovaný už niekoľko
rokov v dôchodkovom veku, mal zdravotné problémy, bolo by proti logike domnievať sa, že takýchto
okolností by sa dopustil protiprávneho konania.

Bez povšimnutia tiež nemôže ostať skutočnosť, že práve v roku 2008 (a to práve okamžitom skončení

pracovného pomeru, kedy bolo Inšpektorátom práce T. konštatované porušenie zákona zo strany
zamestnávateľa (teda Ing. S. S.) spočívajúce v nevyplatení mzdy obžalovanému ako i náhrady za
nevyčerpanú dovolenku) sa pokladníčka, svedkyňa Ing. V. S. rozhodla prejsť celú pokladňu za účelom
zistenia nezrovnalostí, keď tak v predchádzajúcom období nezvykla robiť, a to aj napriek tomu, že na
spôsobe vyberania a vkladania hotovostných súm sa v tom roku nič nezmenilo (prechod zo slovenskej

koruny na euro je tu irelevantný). Mala to byť predovšetkým pokladníčka družstva, ktorá zodpovedala
za príjem ako aj výdaj finančných prostriedkov družstva, aby pokiaľ ide o tok finančných prostriedkov
bol tento zabezpečený príslušnými opatreniami, ako riadna evidencia výdajov a príjmov, poverenie len
určených osôb na vyberanie hotovosti od odberateľov, postup vkladania financií buď na účet družstva
alebo do pokladne (teda určenie sumy do akej výšky sa majú vkladať do pokladne, a nad akú sumu

na účet). Nemožno tu pričítať na ťarchu obžalovanému, že nedisponoval potvrdením o odovzdaní sumy
do pokladne, keď takýto doklad nikdy vystavovaný nebol pokiaľ ide o vklad hotovosti do pokladne, a to
nielen čo sa týka obžalovaného ale aj ďalších osôb, ktoré preberali hotovosť od odberateľov.

Nepochopiteľné je aj to, že svedkyňa In. V. S. na otázku obhajcu obžalovaného na hlavnom pojednávaní

uviedla, že prístup k pokladni mala len ona a v jej prítomnosti jej manžel, Ing. S. S.. Na to obžalovaný
poukázalnasituáciu,kedychcelnahliadnuťdoúčtovníctva,čomubolosvedkyňouIng.V.S.bezdôvodne
odmietnuté, a to aj napriek tomu, že jeho podiel v družstve bol v podstate rovnaký a bezpochyby mal
oprávnenie nahliadnuť do účtovníctva.

Odvolací súd taktiež poukazuje na obsah stanov družstva, a to pokiaľ ide o zánik členstva vylúčením
člena. V nových stanovách je výslovne uvedené, že k zániku členstva v družstve dôjde právoplatným
odsúdením za trestný čin člena družstva. Toto ustanovenie je aj podľa názoru odvolacieho súdu
prinajmenšom zvláštne, nakoľko jedným zo spôsobov zániku členstva v družstve je v zmysle § 231Obchodného zákonníka, podľa ktorého členstvo v družstve zaniká vylúčením v prípade, aj bude člen
družstva právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin spáchaný proti družstvu alebo inému členovi
družstva, teda ide o zákonné ustanovenie, ktoré nie je dôvod modifikovať, nakoľko explicitne vyplýva

zo zákona. Je potom otázne, prečo bol zánik člena družstva (navyše jednostranne) upravený tak,
že takýmto článkom by došlo k vylúčeniu člena aj napr. pri nedbanlivostnom trestnom čine, event.
pri trestnom čine vôbec nesúvisiacom či už s činnosťou družstva alebo proti členovi družstva, ale v
konečnom dôsledku v prípade právoplatného odsúdenia za akýkoľvek trestný čin. Takto úprava stanov
nie je bežná, vyvoláva to pochybnosti o akomsi skrytom zámere svedkov S.

Pokiaľ by mal obžalovaný v úmysle spáchať uvedený skutok, bolo by nelogické, aby s ním ako svedok
prevzatia súm od odberateľa F. Q. F. s.r.o. bol prítomný aj svedok Ing. V. K. ktorý by ho mohol zo
spáchania protiprávneho konania usvedčiť. Taktiež je nelogické, aby po odovzdaní týchto súm išiel
obžalovaný tieto sumy odovzdať pokladníčke družstva, avšak odovzdal by jej iba časť súm, kedy by ho
s najväčšou pravdepodobnosťou pokladníčka okamžite konfrontovala ohľadom rozdielu v odovzdanej

sume so sumou uvedenou v tej ktorej faktúre.

Napokon, pokiaľ išlo o upomienku zaslanú spoločnosti F. F. s.r.o., a v nej špecifikované jednotlivé faktúry,
bolo preukázané, že v týchto faktúrach boli zistené druhou stranou (účtovníčkou spoločnosti F. F.)
nezrovnalosti, pokiaľ ide o sumy, ktoré mali byť vyplatené za tovar ako aj dátumy prevzatia a odovzdania

tovaru.

Vykonané dokazovanie tiež nekorešponduje s podanou obžalobou, z ktorej vyplýva, že údajne
neodovzdaná suma vo výške 8.262,23 eur bola obžalovanému vyplatená zo strany odberateľa v mieste
podnikania odberateľa. Za miesto podnikania obchodnej spoločnosti sa v zmysle príslušných ustanovení

Obchodného zákonníka považuje miesto, kde ma podnikateľský subjekt uvedené sídlo, resp. miesto
organizačnej zložky alebo odštepného závodu. Odberateľ mal v čase odovzdania uvedenej sumy sídlo
v meste D.. Obžalovaný, rovnako ako aj svedkovia D. Q. a F. Q. uviedli, že jedna časť sumy bola
vyplatená v D., v sídle spoločnosti F. F., s.r.o. a druhá časť sumy bola vyplatená o obžalovaného doma,
za prítomnosti svedkov.

S poukazom na všetky okolnosti prípadu, vykonané dôkazy ktoré neposkytovali ucelený obraz o
priebehu skutkového deja. Výpovede svedka Ing. S. S. ako i Ing. D. S. spolu s ďalšími dôkazmi nemali
takú dôkaznú silu, aby bolo možné spoľahlivo obžalovaného uznať vinným. Z pohľadu relevantného
listinného materiálu je možné usúdiť to, že vo vzájomnom súhrne skutkový stav neposkytoval dostatočný

podklad pre vyslovenie záveru o vine obžalovaného.

Vzhľadom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že v prejednávanej veci súhrn priamych ako i nepriamych
dôkazov neposkytoval ucelený obraz o trestnom konaní obžalovaného, aby žiadny z jednotlivých

dôkazov nepripúšťal iný. Odvolací súd poukazuje na správne zistenia okresného súdu, o tom, že v
konaní nebolo preukázané, že skutok, pre ktorý bolo obžalovanému Ing. N. Y. vznesené obvinenie sa
stal.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku, ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže

poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným
príslušným orgánom.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ ide o náhradu škody v trestnom konaní, tak
súdy v tzv. adhéznom konaní môžu rozhodovať o škode len vtedy, ak bol nárok na jej náhradu uplatnený

riadne a včas v zmysle § 46 ods. 3, § 164 písm. a/ v spojení s § 288 ods. 1 Trestného poriadku. Uvedené
platí tak v prípade, ak je obžalovaný uznaný vinným zo spáchania skutku, ako aj v prípade, keď súd
obžalovaného spod obžaloby oslobodí, tak ako to bolo i v tejto veci.

Nakoľko si poškodená spoločnosť uplatnila nárok na náhradu škody plne v súlade s vyššie uvedenými

zákonnými ustanoveniami, odvolací súd poškodenú spoločnosť MERKANT družstvo, Hlavná 117, Nitra,
IČO: 17 638 267 s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces, nakoľko za účelom zistenie
škody bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje rámec trestného konania.Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania. Právo na

spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v
súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument, ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia
považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/
Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Odvolací súd taktiež
považuje za nadbytočné opakovať správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa v napadnutom

rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd zhodne so záverom okresného súdu
prezentovanom v napadnutom rozsudku uzatvára, že za takejto dôkaznej situácie (tzv. dôkaznej núdze)
nebolo možné uznať obžalovaného vinným zo spáchania prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods.
2 písm. b) Trestného zákona účinného na skutkovom základe uvedenom v obžalobe. V trestnom konaní

neboli predložené také jednoznačné dôkazy, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že skutok v zmysle
obžaloby sa stal a tento skutok spáchal obžalovaný, preto pre absenciu nespochybniteľných dôkazov,
ktorébybeznajmenšíchpochybnostípreukazovalivinuobžalovaného,odvolacísúdpostupovalvzmysle
§ 258 písm. c) Trestného poriadku a obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.