Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. február 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/51/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715200770
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5715200770.18

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcu: Realsvit 4 s.r.o., so
sídlom Nová ulica 1588, 900 31 Stupava, IČO: 50 335 596, proti žalovanému: Mesto Martin, Nám. S.H.
Vajanského 1, 036 49 Martin, IČO: 00 316 792, v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 26.1.2015 žalobca REALITY - X24 CZ s.r.o. podal žalobu a žiadal, aby žalovaný bol zaviazaný
zaplatiť mu náhradu škody vo výške, ako bude súdom určená na základe výsledkov vykonaného
dokazovania. Vo svojej písomnej žalobe uviedol, že žalovaný ako orgán územnej samosprávy v zmysle

§ 1 ods.1 Zák.č.369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov a zároveň správca v zmysle § 1a písm.b/
bod 1 Zák.č.511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dane z nehnuteľnosti v zmysle Zák.č.582/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady
a drobné stavebné odpady vydal platobný výmer č.00751/P zo dňa 22.3.2005, ktorým na základe §
20 Zák.č.582/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov o miestnych daniach a miestnom poplatku za
komunálne odpady a drobné stavebné odpady vyrubil daňovníkovi REALITY a.s. Trenčín, Kubranská

623, IČO: 36 305 961 (ďalej ako postupca) daň z nehnuteľnosti za rok 2005 a to jednak daň z pozemkov
vo výške 894,-Sk a jednak daň zo stavieb vo výške 158.760,--Sk, teda spolu daň z nehnuteľnosti vo
výške 159.654,-Sk, ktorej splatnosť rozložil do štyroch splátok a to v termíne do 15.-tich dní od doručenia
platobného výmeru v sume 39.914,-Sk, v sume 39.914,-Sk v termíne do 30.6.2005, v sume 39.914,-
Sk do 30.9.2005, v sume 39.912,-Sk do 30.11.2005. V odôvodnení platobného výmeru žalovaný ako
správca dane uviedol, že daň z nehnuteľnosti je vyrubená v zmysle Zák.č.582/2004 Z.z. platného VZN

č.50 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a
daňového priznania daňovníka. Postupca vyrubenú daň žalovanému zaplatil v celej výške, pričom túto
skutočnosť žalovaný ani nespochybňuje.
Žalobca uzavrel ako postupník so spoločnosťou REALITY a.s. ako postupcom zmluvu o postúpení
pohľadávok, na základe ktorej postúpením nadobudol pohľadávku postupca na náhradu škody,
spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného pri vyrubení dane z nehnuteľností za rok 2005

platobným výmerom č.00751/P zo dňa 22.3.2005. Od tejto zmluvy o postúpení pohľadávok žalobca
odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku na náhradu škody v konaní o tejto
žalobe. Právnym základom nároku na náhradu škody, ktorá vznikla postupcovi a ktorej náhrada je
predmetom tejto žaloby je nesprávny úradný postup žalovaného ako správcu dane pri vyrubovaní dane z
nehnuteľností za rok 2005 a to konkrétne pri určení výšky tejto dane. Žalobca poukázal na ustanovenie §
10 ods.1, 2, 3 Zák.č.514/2003 Z.z., § 14 ods.1, 2 Zák.č.514/2003 Z.z.. Uvedené zákonné ustanovenia sa

vzťahujú aj na zodpovednosť žalovaného ako samosprávneho a správneho celku Slovenskej republiky
vzniknutého v zmysle § 1 ods.1 Zák.č.369/1990 Zb. za jeho nesprávny úradný postup pri vyrubení danez nehnuteľnosti, spočívajúcich v inom nezákonnom zásahu do práv a právom chránených záujmov
postupcu ako právnickej osoby. Namietaný nesprávny úradný postup žalovaného pri vyrubení dane z
nehnuteľnosti, spočívajúci v inom nezákonnom zásahu do práv a právom chránených záujmov postupcu

spočíva v nerešpektovaní právnej úpravy, umožňujúcej obciam ako správcom dane z nehnuteľnosti
zohľadniť pri vyrubení dane z nehnuteľnosti miestne podmienky, teda podmienky, aké samosprávny
územný celok, ktorý je správcom dane z nehnuteľnosti bol schopný zabezpečiť vlastníkovi nehnuteľností
ako daňovníkovi na realizáciu a výkon všetkých jeho práv, ktoré sú obsahom vlastníckeho práva
príslušnej nehnuteľnosti.

Platobným výmerom z roku 2005 žalovaný ako správca dane vyrubil postupcovi ako daňovníkovi daň
z nehnuteľností a to jednak z pozemkov zatriedených ako trvalé trávnaté porasty (§ 6 ods.1 písm.d/
Zák.č.582/2004 Z.z.) a ako zastavané plochy a nádvoria (§ 6 ods.1 písm.f/ Zák.č.582/2004 Z.z.) vo výške
spolu 894,-Sk a jednak daň zo stavieb, zatriedených ako objekty, slúžiace na podnikateľské zárobkové
činnosti (§ 10 ods.1 písm.f/ Zák.č.582/2004 Z.z.) vo výške 158.760,-Sk. Okrem uvedených ustanovení
Zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku poukázal ďalej na ustanovenia zákona a to § 7 ods.1,

3, 4, § 8 ods.1,2, § 10 ods.1, § 11, § 12 ods.1,2, § 17 ods.3 písm.c/.
Zo zákonných ustanovení v znení účinnom v čase konania žalovaného smerujúce k vyrubeniu dane z
nehnuteľnosti postupcovi za rok 2005 podľa žalobcu vyplývala nie len právna možnosť, ale za splnenia
príslušných zákonných podmienok aj právna povinnosť žalovaného ako správcu dane skúmať existenciu
miestnych podmienok za účelom posúdenia možnosti zníženia sadzby dane z nehnuteľnosti. Žalovaný

túto právnu povinnosť v procese vyrubovania dane z nehnuteľností vôbec nesplnil a daň vyrubil bez
zohľadnenia takýchto miestnych podmienok, ktoré boli také, že by zníženie sadzby dane, predovšetkým
u daní zo stavieb plne opodstatňovali. Účelom dane z nehnuteľností je síce nepochybne zabezpečiť
príjem do rozpočtu obce od vlastníka týchto nehnuteľností, ktoré sa na území obce nachádzajú, avšak
právu obce na vyberanie takejto dane musí vždy zodpovedať povinnosť obce zabezpečiť vlastníkom

nehnuteľností, nachádzajúcich sa na území obce ich plnohodnotné využitie s ohľadom na charakter
týchto nehnuteľností. Práve na zabezpečenie tohto účelu má vyberanie dane z nehnuteľnosti slúžiť.
Pokiaľ obec, vyberajúca daň z nehnuteľnosti nezabezpečí pre vlastníka nehnuteľností teda daňovníka,
od ktorého tento druh dane vyberá optimálne a čo najúčelnejšie využitie jeho nehnuteľností, tak je
právnou povinnosťou obce takéto nesplnenie svojej povinnosti, stojacej oproti jej právu na vyberanie

dane z nehnuteľnosti zohľadniť pri vyrubení dane v podobe zníženej sadzby dane v rámci prihliadania
na miestne podmienky.
Postupcovi bola predmetným platobným výmerom vyrubená daňová povinnosť k dani z nehnuteľnosti
vo výške 159.654,-Sk, ktorá je v porovnaní s aktuálnou hodnotou nehnuteľnosti, z ktorej bola daň
vyrubená neadekvátna a nenáležitá. Postupca vzhľadom na absolútne nedostatky v infraštruktúre

žalovaného, ktoré znemožňovali riadne využitie príslušných nehnuteľností v jeho vlastníctve, ich mohol
využívať v značne obmedzenom rozsahu. Podľa tvrdenia žalobcu, žalovaný nebol schopný zabezpečiť
pre postupcu ako vlastníka nehnuteľností, ktorému vyrubil neúmernú daňovú povinnosť, a túto aj
zinkasoval, riadne možnosti príjazdu vozidlami k jeho nehnuteľnosti, parkovanie vozidiel v blízkosti
nehnuteľností, za ktoré žalovaný inkasoval ďalšie osobitné poplatky a nebol schopný zabezpečiť v

prevažnej časti produktívneho času v pracovnom dni prejazdnosť ulicami, prejavujúcimi príjazdové cesty
pre všetky osoby, podieľajúce sa na využívaní nehnuteľností vo vlastníctve postupcu. Rovnako nebol
schopný žalovaný zabezpečiť poriadok a čistotu na verejných priestoroch, obklopujúcich nehnuteľnosti.
Za uvedeného stavu žalovaný v procese vyrubovania dane z nehnuteľnosti, ktorý viedol k vydaniu
platobného výmeru, neprihliadol na miestne podmienok a neposúdil možnosti zníženia sadzby dane ako

aj samotnej dane, hoci takéto podmienky objektívne existovali. Týmto postupom žalovaný v procese ako
správca dane nesprávnym úradným postupom postupcovi spôsobil škodu. Pokiaľ ide o výšku škody,
táto predstavuje rozdiel medzi vyrubenou a už aj zaplatenou daňou z nehnuteľností za rok 2005 a
výškou dane, ktorá by bola určená pri správnom postupe správcu dane, spočívajúcom v znížení sadzby
dane ako aj samotnej dane, predovšetkým dane zo stavieb s ohľadom na miestne podmienky. Podľa

žalobcu táto suma sa má ustáliť na základe vykonaného dokazovania a žalobca následne žalovanú
sumu upresní.
Žalobca písomne požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie náhrady škody dňa 15.1.2015, avšak
bezvýsledne.

2. Žalobca k žalobe pripojil žiadosť o predbežné prerokovanie návrhu na náhradu škody, spôsobenej
nesprávnym úradným postupom zo dňa 15.1.2015, ktorá bola doručená žalovanému dňa 23.1.2015
(žaloba podaná 26.1.2015) spolu so zmluvou o postúpení pohľadávky zo spoločnosti REALITY a.s. na
REALITY X24 CZ s.r.o. (tento subjekt podával žalobu).3. Uznesením zo dňa 13.5.2015 súd konanie zastavil s poukazom na ustanovenie § 15 ods.1, § 16 ods.4
Zák.č.514/2003Z.z.,§8O.s.p.,vychádzajúcztoho,ženeuplynulašesťmesačnálehotaurčenázákonom

pre orgán príslušný na prerokovanie nároku na uspokojenie uplatneného nárok na náhradu škody.
Na základe odvolania žalobcu uznesením zo dňa 27.8.2015 odvolací súd uznesenie okresného súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd bol toho názoru, že prvostupňový súd formálne
vyhodnotil neuplynutie šesťmesačnej lehoty ako dôvod neumožňujúci konať vo veci a zastavil, čím odňal
možnosť účastníkovi konať pred súdom s poukazom na vyjadrenie žalovaného zo dňa 26.3.2015, kedy

nárok žalobcu neuznal.

4.Žalovanýboltohonázoru,žeakosprávcadanepostupovalvsúladesozákonom,keďpodľamiestnych
podmienok v meste určil Všeobecne záväzným nariadením č.50 rôzne sadzby pre jednotlivé druhy
pozemkov ako i rôzne sadzby pre jednotlivé druhy stavieb a tieto sadzby ďalej uplatňoval pri vyrubovaní
daneznehnuteľnostíjednotlivýmdaňovníkom.Vosvojomvyjadrenízodňa26.3.2015žalovanýpoukázal

aj na tú skutočnosť, že obligatórnym predpokladom uplatnenia práva žalobcu na súde bolo podanie
návrhu na predbežné prerokovanie až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa žiadosti mal súd vo
veci konať. S poukazom na § 19 ods.1 Zák.č.514/2003 Z.z. žalovaný vzniesol námietku premlčania
uplatneného nároku žalobcom.

5. Po zrušení rozhodnutia o zastavení konania odvolacím súdom súd prvej inštancie nariaďoval vo veci
opakovane pojednávania. Dochádzalo však k tomu, že zo strany žalobcu bola postupovaná pohľadávka
na spoločnosť REALITY - GO MONEY s.r.o., následne na Reality - Věřitel s.r.o., ďalej na obchodnú
spoločnosť Realsvit 1 s.r.o, Realsvit 2 s.r.o., Realsvit 3 s.r.o. a v konečnom štádiu na spoločnosť Realsvit
4 s.r.o., s ktorým súd nakoniec vo veci konal. Termín pojednávania bol vytýčený na 1.2.2018. Žalobca

sa tohto termínu pojednávania nezúčastnil napriek tomu, že mu bol riadne doručený. Svoju neúčasť
neospravedlnil.

6. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalovaného, listinnými dokladmi -
platobným výmerom č.00751/P zo dňa 22.3.2005, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2003,

zmluvami o postúpení pohľadávok žalobcom na jednotlivé subjekty až po Realsvit 4 s.r.o., predbežným
prejednaním žaloby zo dňa 15.1.2015 ako aj všetkými listinnými dokladmi, trvalo pripojenými do spisu
a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Právny predchodca žalobcu si uplatnil vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu škody, spôsobenej

nesprávnym úradným postupom pri vyrubovaní miestnych daní, predovšetkým daní z nehnuteľností.
Žalovaný vyrubil platobným výmerom č.00751/P zo dňa 22.3.2005 právnemu predchodcovi žalobcu daň
z nehnuteľností. Právny predchodca žalobcu následne žalobcovia tvrdili, že zo strany žalovaného neboli
dodržané zákonné ustanovenia a predpoklady pre vyrubenie takejto dane, pretože žalovaný neprihliadol
na miestne podmienky a neposúdil možnosti zníženia dane ako samotnej dane, predovšetkým dane

zo stavieb hoci takéto podmienky objektívne podľa neho existovali. Takýmto postupom došlo k
nesprávnemu úradnému postupu zo strany žalovaného, čím žalobcovi bola spôsobená škoda. V
podanej žalobe žalobca škodu nevyčíslil, poukázal na to, že je predpoklad ustáliť škodu až následne na
základevykonanéhodokazovania,ktorápredstavovalarozdielmedzivyrubenoudaňouadaňou,ktoráby
bola ustálená na základe miestnych podmienok. Uvedený platobný výmer bol zo dňa 22.3.2005. Daň zo

strany právneho predchodcu žalobcu bola v uvedenej výške zaplatená. Žalovaný vo svojom písomnom
vyjadrení a následne aj na pojednávaní vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu s poukazom na
ustanovenie § 19 ods.1 prvá veta Zák.č.514/2003 Z.z., podľa ktorého sa právo na náhradu škody premlčí
za tri roky odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvedel. O výške dane z nehnuteľností sa právny
predchodca žalobcu dozvedel doručením platobného výmeru dňa 29.3.2005, ktorým mu bola na rok

2005 vyrubená daň z nehnuteľností vo výške 159.654,-Sk. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že táto
daň bola zaplatená a to 7.4.2005 vo výške 39.914,-Sk, 8.7.2005 vo výške 39.914,-Sk, a dňa 28.3.2006
v sume 79.826,-Sk. Žalobca podal žalobu dňa 26.1.2015. Vo svojej žalobe poukazoval na zákonné
ustanovenia, ktoré boli platné v čase vyrubenia aj uhradenia dane, podmienky na vyrubenie dane v
roku 2005 mu boli známe, dane v zmysle platobného výmeru zaplatil a súd sa stotožnil, že vznesená

námietka premlčania je dôvodná, nakoľko u právneho predchodcu žalobcu ako aj žalobcu je dôvodné
predpokladať, že o výške vyrubenej dane, z ktorej chcel odvodzovať škodu sa dozvedel v čase, kedy mu
daň bola vyrubená a túto následne zaplatil v rokoch 2005, poslednú splátku 28.3.2006, pričom žalobabola podaná 26.1.2015, čo bolo nesporne po uplynutí troch rokov v ktorých sa právo na náhradu škody
premlčuje v súlade s ustanovením § 19 ods.1 Zák.č.514/2003 Z.z..

8. Žalobca bol povinný v súlade s ustanovením § 16 ods.1 veta druhá Zák.č.514/2003 Z.z. v žiadosti a
pri uplatňovaní nároku na náhradu škody na súde uviesť požadovanú výšku náhrady škody. Žalobca
v žalobe ani v priebehu konania neustálil výšku náhrady škody a pokiaľ žiadal, aby bola vyčíslená na
základe dokazovania pred súdom, pojednávania sa nezúčastnil a nepodal žiadne návrhy na vykonanie
dokazovania.

Iné skutočnosti v čase, kedy sa dozvedel o vzniku škody, žalobca neuviedol.

9. Zástupca žalovaného vo svojej výpovedi pred súdom opakovane teda poukázal na námietku
premlčania ako aj na ďalšiu skutočnosť, a to, že žalobca nesprávne označil titul, z ktorého sa domáhal
práva na náhradu škody, o ktorej v žalobe tvrdí, že vznikla postupcovi. V prípade, ak by mala postupcovi
ako daňovníkovi vzniknúť škoda vzhľadom na žalobcom uvádzané nedostatky, ktoré podľa jeho tvrdenia

nastali v procese vyrubovania dane z nehnuteľností za rok 2005 a predchádzali vydaniu platobného
výmeru č.00751/P, tieto nedostatky by nezakladali zodpovednosť za škodu, spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, ale tieto by mohli byť posudzované len z hľadiska zodpovednosti samosprávy za
škodu, ktorá by bola spôsobená nezákonným postupom. Uvedené potvrdzuje rozhodnutie Najvyššieho
súduSRsp.zn.3Cdo/220/2010zodňa30.3.2011.Vprípade,akbyajpostupcoviakodaňovníkovivznikla

uvádzaná škoda, pričom žalovaný tento nárok neuznal a neuznával, na uplatnení práva na náhradu
škody titulom nezákonného rozhodnutia podľa žalovaného nebola splnená podmienka, stanovená
zákonom, nakoľko predmetný platobný výmer nebol zrušený, ani zmenený príslušným orgánom pre
nezákonnosť, neboli voči nemu podané žiadne opravné prostriedky a postupca ako daňovník vyrubenú
daň dobrovoľne uhradil. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že na súde sa môže žalobca domáhať

náhrady škody iba z titulu, z ktorého bola predbežne prerokovaná.

10. Na základe vykonaného dokazovania po zistení skutkového a právneho stavu vo veci samej,
súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania žalovaným a z tohto titulu žalobu žalobcu zamietol
bez preukazovania zisťovania ďalších rozhodných skutočností. Súd dospel k jednoznačnému záveru,

že žalobca uplatnil svoj nárok po uplynutí premlčacej doby stanovenej v ustanovení § 19 ods.1
Zák.č.514/2003 Z.z..

11. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 Civilného sporového poriadku a
vyslovil, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania. Žalovaný bol v konaní úspešný, ale nárok

na náhradu trov konania si neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.