Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. február 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9Er/3/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209200037
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2209200037.2

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika konajúca
prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova ulica
2, 812 72 Bratislava, adresa na doručovanie Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, Kollárova
31, 917 02 Trnava, proti povinnému: V. M., I.. XX.XX.XXXX, E.. XX.XX.XXXX, I. Z. W. XX, B., vedenej u
súdneho exekútora: Mgr. Ing. Stanislav Sklenář, Exekútorský úrad so sídlom Vrbovská cesta 96, 921 01

Piešťany, IČO: 34 028 641,pod spisovou značkou EX 5139/2008, o návrhu na zastavenie exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Na tunajšom súde je vedená exekúcia na základe exekučného titulu - rozkaz o uložení sankcie

za priestupok zo dňa 27.12.2007 , č. ORP-1711/DI-P-2007-R, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa
11.01.2008.

2/ Dňa 04.05.2015 postúpil súdny exekútor tunajšiemu súdu podnet oprávneného na zastavenie
exekúcie v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku zo dňa 15.04.2015, že nakoľko
povinný zomrel a zomrel ako nemajetný a preto navrhuje v zmysle uvedeného § exekúciu zastaviť.

Súdny exekútor zároveň žiadal priznať náhradu trov exekúcie.

3/ Súd zo svojej inej rozhodovacej činnosti zistil, že povinný zomrel dňa 29.06.2014 a dedičské konanie
vedené na tunajšom súde po nebohom povinnom pod sp.zn. 14D/79/2014 bolo uznesením zo dňa
17.12.2014 právoplatne zastavené.

4/ Podľa ustanovenia § 243h ods.1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

5/ Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

6/ Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

7/ Podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti
vzniká narodením, pričom smrťou táto spôsobilosť zanikne.8/ Podľa § 61 Civilného sporového poriadku procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva
a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

9/ Podľa ust.§ 63 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa
konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom
môže pokračovať.

10/ Podľa ust.§ 63 ods. 2 Civilného sporového poriadku v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide

o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých
podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa
skončí konanie o dedičstve.

11/ Podľa ust. § 57 ods. 2 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo
osobitného zákona.

12/ Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

13/ Súd pri skúmaní podmienok konania posúdil to či je možné v konaní pokračovať s právnymi
nástupcami neb.povinného. Na podanie oprávneného o zániku pohľadávky ex lege už súd neprihliadal

nakoľko k tejto skutočnosti došlo až po tom ako povinný stratil procesnú subjektivitu. Z uznesenia
vydaného pod.sp. zn. 14D/79/2014, ktorým Okresný súd Dunajská Streda dedičské konanie po neb.
povinnom zastavil vyplýva, že vymáhaná povinnosť s poukazom na ust. § 470 OZ neprešla na
dedičov povinnej osoby, nakoľko dedičské konanie bolo právoplatne zastavené. Vzhľadom na uvedené
s poukazom na ustanovenie § 7 Občianskeho zákonníka spôsobilosť povinného byť účastníkom

exekučného konania zanikla dňom smrti, ako aj na to, že vymáhaná povinnosť neprešla a ani neprejde
na nového účastníka na strane povinného súd v zmysle § 63 ods. 1 CSP exekúciu zastavil, preto že
je tu dôvod pre ktorý nemožno v exekúcii pokračovať.

14/ Podľa ustanovenia § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie,

ak to zákon pripúšťa.

15/ Podľa § 357 písm. a) Civilného sporového poriadku odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu
prvej inštancie o zastavení konania.

16/ Podľa 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

17/ Súd sa pri rozhodovaní o trovách exekučného konania prihliadal na skutočnosť, že ak ustanovenie
§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku ako podmienku uloženia povinnosti na náhradu trov exekúcie

oprávnenému predpokladá zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, teda je na mieste preskúmať
toto rozhodujúce kritérium aj v tomto konaní. Takýmto zavinením je potrebné zásadne rozumieť také
vedomé konanie, či opomenutie oprávneného, s ktorým je zastavenie exekúcie v príčinnej súvislosti.
Pri zavinení oprávneného navyše zo znenia citovanej právnej úpravy vyplýva, že musí ísť o výlučné
zavinenie oprávneného, teda nemôže ísť ani o také konanie či opomenutie, ktoré by bolo len jednou

z viacerých príčin vedúcich k zastaveniu exekúcie. O procesné zavinenie oprávneného na zastavení
exekúcie pôjde vtedy, keď mu bude možné vytýkať, že nedbal na náležitú opatrnosť a uvážlivosť a návrh
na začatie exekúcie podal, hoci mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok predvídať.
Aj pri preukázanom zavinení oprávneného má potom súd možnosť rozhodnúť spôsobom uvedeným
v citovanom ustanovení, avšak túto možnosť nie je možné stotožňovať s povinnosťou tak urobiť. V

predmetnej exekučnej veci oprávnený ani pri vynaložení maximálneho úsilia nemohol zabrániť smrti
povinnej osoby a teda zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie tak nemožno vyvodiť. Súd skúmal,
či je daný dôvod na zaviazanie náhrady trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku, pričom musel konštatovať, že pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie v danej veci súd
nemôže použiť ani ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko tento sa viaže na zastavenie

exekúcie pre nemajetnosť povinného, čo nie je však tento prípad, pretože exekúcia bola zastavená z
dôvodu, že procesná spôsobilosť povinného zanikla dňom smrti, pričom povinnosť z exekučného titulu
na dedičov neprešla. Ak súdny exekútor po začatí exekúcie zistil, že povinný je nemajetný (do smrti
povinného bola exekúcia vedená takmer 5 rokov), mohol zvážiť iniciovanie zastavenia exekúcie pretúto skutočnosť, čím by si zabezpečil aj náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s výkonom exekúcie.
Súd zohľadnil aj ekonomické hľadisko, kedy zaviazaním oprávneného k náhrade trov exekučného
konania, by dôsledky bezvýslednosti exekúcie znášal oprávnený dva krát - prvý krát nevymožením jeho

priznaného práva z Exekučného titulu a druhý krát uložením povinnosti na náhradu trov zastavenej
exekúcie, čím by sa paradoxne oprávnený dostal do horšej pozície, ako keby k exekučnému vymáhaniu
vôbec nepristúpil (svedčí o tom aj nález Ústavného súdu zo dňa 17.decembra 2004 sp. Zn. II ÚS 31/4).
Súd svoj názor súčasne opiera aj o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.02. 2012, sp.zn. 6M
Cod/9/2012, avšak prikláňa sa k odlišnému stanovisku ktorý tam prezentuje JUDr. Rudolf Čirč. Legitímna

nádej súdneho exekútora nadobudnúť náhradu trov exekúcie takto vzniká až momentom nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
Súdny exekútor nevie a nemôže vopred predpokladať vznik situácie, že bez zavinenia oprávneného
dôjde k zániku povinného. Napriek tomu nie je možné výkladom rozširovať prípady, kedy súd môže uložiť
oprávnenému náhradu trov exekúcie, respektíve kedy trovy exekúcie znáša oprávnený. Preto v prípade,
ak povinný zanikol bez právneho nástupcu a zároveň tu nie je niektorý z dôvodov pre uloženie povinnosti

nahradiť exekučné trovy oprávnenému, neexistuje iné zákonné rozhodnutie, ako nepriznať súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. november 1983, séria A č. 70), v
ktorombolozdôraznené,žerizikosvýkonomurčitejprofesie(vcitovanomprípadeadvokáta),kamspadá
i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s

výkonom tejto profesie. Európsky súd pre ľudské práva ďalej akceptoval argument, že súdny exekútor
mohol od oprávneného v exekučnom konaní žiadať preddavok na trovy exekúcie a zastaviť exekučné
konanie v prípade jeho nezaplatenia. Súd pri rozhodovaní prihliadal na vyššie uvedené skutočnosti a
citované zákonné ustanovenia, taktiež na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a
Európskeho súdu pre ľudské práva. V konečnom teda súd rozhodol o nepriznaní náhrady trov exekúcie

podľa zákonnej možnosti vyplývajúcej z ust. § 243j EP v platnom znení, nakoľko sú dané dôvody
osobitného zreteľa, a to tie že nie je koho na náhradu trov zaviazať.

Poučenie:

Proti výroku I tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 357 písm. a) CSP).

Proti výroku II tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a
to až po vyhlásení rozhodnutia. Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ

vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ust. § 365 ods. 1 C.s.p.,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.