Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. marec 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/176/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414204798
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1414204798.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudcom JUDr. Karolom Rihákom v právnej veci žalobcu:

V.. I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX W., právne zastúpený: advokátska kancelária
agner & partners, s.r.o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Ing. U. R.
nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX H., právne zastúpený: JUDr. Andrej Danko, advokát,
advokátska kancelária so sídlom Mlynské nivy 73/a, 821 05 Bratislava, o zaplatenie istiny 180.545,70
eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 180.545,70 eura, ako aj úroky z omeškania
z tejto sumy vo výške 5,5% ročne od 14.09.2013 až do zaplatenia..

Žalovanýje povinný zaplatiťžalobcovináhradutrovkonaniavovýške10.832,50euraakoajnáhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 6.203,16 eura k rukám právneho zástupcu advokátska kancelária
agner & partners, s.r.o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava, IČO: 36 722 758. Všetko do troch dní od
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 27.02.2014 domáhal, aby súd platobným rozkazom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 180.545,70 eura s príslušenstvom titulom náhrady za
plnenie, ktoré žalobca za žalovaného poskytol U. banke, a.s., so sídlom R. námestie 3, XXX XX H., IČO:

XX XXX XXX (ďalej len „U. banka“) na základe Zmluvy o zabezpečení postúpením pohľadávky zo dňa
18.01.2011 (ďalej len „Zmluva o zabezpečovacom postúpení“), ktorou bola zabezpečená pohľadávka
U. banky voči žalovanému.

Dňa17.01.2011bolamedziU.bankounajednejstraneažalovanýmnastranedruhejuzatvorenáZmluva
o splátkovom úvere č. 507/2011 (ďalej len „Úverová zmluva“), ku ktorej bol dňa 31.03.2011 uzavretý
Dodatok č. 1.

Dňa 24.08.2011 bola medzi žalovaným a U. bankou uzavretá Dohoda o splátkach splatného dlhu, ktorej
predmetom bola dohoda žalovaného a U. banky o splácaní celkovej pohľadávky veriteľa - U. banky,
vzniknutej na základe Úverovej zmluvy, t.j. dlhu, ku ktorej bol dňa 30.11.2011 uzavretý Dodatok č. 1.

V súvislostí s Úverovou zmluvou bola dňa 18.01.2011 medzi U. bankou ako veriteľom na jednej strane
a žalobcom ako klientom na strane druhej uzavretá Zmluva o zabezpečení postúpením pohľadávky a

Dodatok ku zmluve o termínovanom vkladovom účte (spolu ďalej len „Zmluva“).

Dňa 30.06.2012 nastala v zmysle článku I Úverovej zmluvy v spojení s Dodatkom č. 1 k Dohode o
splátkach splatného dlhu konečná splatnosť úveru a nakoľko žalovaný celkovú pohľadávku veriteľa -U. banky vyplývajúcej z Úverovej zmluvy v znení dodatkov ku dňu konečnej splatnosti nezaplatil, U.
banka listom zo dňa 02.07.2012 vyzvala žalovaného na zaplatenie celkovej pohľadávky veriteľa- U.
banky. Nakoľko žalovaný celkovú pohľadávky veriteľa- U. banky v plnom rozsahu nesplatil, U. banka

vyzvala žalobcu ako garanta a ručiteľa v jednej osobe listom zo dňa 09.07.2012 na zaplatenie celkovej
pohľadávky veriteľa - U. banky, vyčíslenej k 30.06.2012 vo výške 179.597,74 eura, s plnením ktorej sa
dostal žalovaný do omeškania.

Nakoľko žalobca celkovú pohľadávku veriteľa - U. banky nezaplatil v lehote uvedenej v liste U. banky

zo dňa 09.07.2012, dňa 16.07.2012 U. banka na základe Zmluvy použila prostriedky, ktorých zaplatenie
bolo predmetom plnenia peňažnej pohľadávky a to v rozsahu sumy 180.545,70 eura na zaplatenie časti
zabezpečovanej pohľadávky.

Vzhľadom na to, že žalobca ako ručiteľ splnil dlh za žalovaného ako dlžníka voči U. banke ako veriteľovi
a to tým spôsobom, že dňa 16.07.2012 U. banka na základe Zmluvy a Zmluvy o zabezpečovacom

postúpení použila prostriedky v rozsahu sumy 180.545,70 eura na zaplatenie časti zabezpečovanej
pohľadávky, stal sa žalobca veriteľom žalovaného a vzniklo mu právo požadovať od žalovaného ako
dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté U. banke.

Dňa 17.07.2012 žalobca v nadväznosti na uspokojenie časti zabezpečovanej pohľadávky za žalovaného

v prospech U. banky v zmysle Zmluvy a Zmluvy o zabezpečovacom postúpení, požiadal žalovaného
o náhradu za plnenie poskytnuté Tatra banke vo výške 180.545,70 eura, t.j. požiadal ho o zaplatenie
sumy vo výške 180.545,70 eura. Žalovaný doposiaľ uvedenú sumu žalobcovi neposkytol a dostal sa
tak do omeškania.

Žalobca si okrem sumy vo výške 180.545,70 eura uplatnil tiež úroky z omeškania vo výške 5,50% p.a.
zo sumy 180.545,70 eura od 14.09.2013 až do zaplatenia a trovy právneho zastúpenia.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz podľa § 172 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OSP“) pod č. k. 30Ro/255/2014-92 zo dňa 10.09.2014, lebo boli pre to splnené

všetky zákonné podmienky.

Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodením, že Zmluva o
zabezpečení postúpením pohľadávky bola uzatvorená podľa § 554 OSP. V zmysle predmetného
ustanovenia možno pohľadávku zabezpečiť postúpením pohľadávky dlžníka alebo pohľadávky tretej

osoby na veriteľa. Zabezpečovacím postúpením pohľadávky však nevzniká regresný nárok postupcu
(tretej osoby) voči dlžníkovi. Poskytnutím plnenia v zmysle Zmluvy o zabezpečení postúpením
pohľadávky nemohol nastať prechod pohľadávky spoločnosti U. banke voči žalovanému na žalobcu.
Odporca nikdy nevyslovil súhlas s obsahom zmluvy o zabezpečení postúpením pohľadávky a ani
nemal možnosť obsah tejto zmluvy ovplyvniť. Žalobca uzatvoril zmluvu o zabezpečení postúpením

pohľadávky na základe vlastného rozhodnutia a nie je preto možné, aby boli žalovanému na ťarchu
záväzky, ku ktorým sa zaviazal žalobca. V prípade, ak dlžník nesplní svoj záväzok riadne a včas, s
poukazom na znenie § 553c Občianskeho zákonníka per analógiam je veriteľ oprávnený začať výkon
zabezpečovacieho postúpenia pohľadávky a postúpenú pohľadávku speňažiť spôsobom uvedeným v
zmluve alebo dražbou podľa osobitného zákona. Dohody, ktorých obsahom alebo účelom je uspokojenie

veriteľa tým, že si natrvalo ponechá prevedené právo (v tomto prípade postúpenú pohľadávku) uzavreté
pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky, sú neplatné. Zmluva úvere medzi U. bankou a žalovaným,
na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky bola uzatvorená dňa 17.01.2011.
Splatnosť poskytnutých finančných prostriedkov bola dohodnutá v čl. I zmluvy a v čl. IV zmluvy ku
dňu 31.03.2011. Zmluvu o zabezpečení postúpením pohľadávky uzatvoril žalobca dňa 18.01.2011, teda

ešte pred splatnosťou zabezpečovanej pohľadávky, konkrétne bodu 2.7 nebola U. banka oprávnená
uspokojiť sa výkonom zabezpečovacieho postúpenia pohľadávky. Žalovaný má za to, že nemôže byť
adresátom pohľadávky uplatnenej žalobcom návrhom na vydanie platobného rozkaz a pohľadávku
žalobcu z uvedených dôvodov považuje za neodôvodnenú a nepreukázanú.

Dňa 26.02.2016 doručil právny zástupca žalovaného súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že po
prehodnotení skutkového a právneho stavu veci berú späť vznesenú námietku proti neplatnosti Zmluvy o
zabezpečení postúpením pohľadávky zo dňa 18.01.2011 uzavretej medzi žalobcom a U. bankou, ktorej
neplatnosť namietali z dôvodu rozporu s ustanovením § 533c Občianskeho zákonníka. Na základeuvedenéhožalovanýuznávaplatnosťZmluvyozabezpečenípostúpenímpohľadávkyzodňa18.01.2011
a zároveň potvrdzuje, že v rámci právneho vzťahu medzi žalobcom a U. bankou v zmysle vyššie
uvedenej zmluvy Tatra banka bola oprávnená použiť peňažné prostriedky vo výške 180.545,70 eura na

splatenie svojej pohľadávky, U. banka bola oprávnená uspokojiť svoju pohľadávku v zmysle 2.7 vyššie
uvedenej zmluvy.

Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho
na to veriteľ písomne vyzval.

Podľa§550Občianskehozákonníka,ručiteľ,ktorýdlhsplnil,jeoprávnenýpožadovaťoddlžníkanáhradu
za plnenie poskytnuté veriteľovi.

Podľa § 554 Občianskeho zákonníka, pohľadávku možno zabezpečiť postúpením pohľadávky dlžníka
alebo pohľadávky tretej osoby na veriteľa (ďalej „zabezpečovacie postúpenie pohľadávky“), ak to

osobitný zákon nevylučuje.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, k ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu omeškania)
výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa bodu 1.3 Zmluvy bola predmetom Zmluvy o zabezpečovacom postúpení dohoda U. banky a
žalobcu o postúpení peňažnej pohľadávky žalobcu na U. banku, za účelom zabezpečovanej pohľadávky
uvedenej v bode 1.5 článku I Zmluvy a predmetom Dodatku bola zmena vzájomných práv U. banky a
žalobcu vyplývajúcich zo zmluvy o termínovanom vkladovom účte.

Podľa bodu 1.4 Zmluvy dôvodom zriadenia zabezpečenia podľa Zmluvy o zabezpečovacom postúpení
bolo uzatvorenie Úverovej zmluvy v znení neskorších dodatkov, medzi U. bankou a žalovaným,
na základe ktorej mohli byť po splnení dohodnutých podmienok poskytnuté žalovanému peňažné
prostriedky až do výšky 200.000,- eur. Zmluva o zabezpečovacom postúpení bola uzavretá za účelom

zabezpečenia zabezpečovanej pohľadávky Tatra banky, uvedenej v bode 1.5 článku I Zmluvy.

Podľa bodu 2.1.2 článku II Zmluvy bolo predmetom Zmluvy o zabezpečovacom postúpení
zabezpečovacie postúpenie pohľadávky žalobcu voči Tatra banke na nakladenie s peňažnými
prostriedkami na účte č. 3018248921/1100, t.j. na výplatu hotovosti alebo na bezhotovostný prevod a to

v rozsahu vkladu na účte vo výške 201.000,- eur.

Podľa bodu 2.7 článku II Zmluvy sa ustanovovalo, že ak nastane prípad neplnenia, je Tatra banka ako
veriteľ za účelom splatenia zabezpečovanej pohľadávky oprávnená odpísať z účtu č. 3018248921/1100
prostriedky a/alebo použiť prostriedky, ktorých zaplatenie je predmetom plnenia peňažnej pohľadávky,

a to až do výšky peňažnej pohľadávky, bez ohľadu na to, či uplynula celková doba viazanosti v zmysle
bodu 3.2. Zmluvy.

Podľa bodu 2.8. článku II zmluvy žalobca ďalej vyhlásil, že zaplatí Tatra banke ako veriteľovi
zabezpečovanú pohľadávku za žalovaného ako dlžník, ak zabezpečovanú pohľadávku nezaplatí

žalovaný ako dlžník v zmysle Úverovej zmluvy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa
v súdnom spise a výsluchom žalobcu a právnych zástupcov účastníkov konania na pojednávaniach vo
veci samej dňa 02.12.2015, 10.02.2015 a 16.03.2016.

Žalovaný v konaní spochybňoval regresný nárok žalobcu voči žalovanému, ktorý bol žalobcom
uplatňovaní na základe ručiteľského záväzku dohodnutého v Zmluve o zabezpečovacom postúpení,
nakoľko podľa tvrdení žalovaného v zmysle Zmluvy o zabezpečovacom postúpení boli dohodnuté dvazabezpečovacie inštitúty, a to zabezpečenie postúpením pohľadávky a ručiteľský záväzok podľa bodu
2.8 zmluvy a podľa bodu 8.6 úverových podmienok v prípade existencie viacerých zabezpečovacích
inštitútovsimôževeriteľ,tedaTatrabankazvoliťuplatneniektoréhokoľvekznich,kčomuprišloajvtomto

prípade, kedy podľa názoru žalovaného žalobcom uplatnená pohľadávka bola odpísaná z jeho účtu na
základe výkonu zabezpečovacie postúpenia pohľadávky a nie ručiteľského záväzku, čo preukazuje aj
postupnosť krokov veriteľa, keď najprv vyzval žalobcu na splnenie jeho záväzku titulom ručenia avšak
napokon využil výkon zabezpečovacieho postúpenia pohľadávky, s ktorým sa podľa názoru žalovaného
nespája vznik regresného nároku, nakoľko tento sa vzťahuje výlučne na plnenie záväzku z ručenia.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 17.01.2011 uzavrela U. banka so
žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere č. 507/2011, v súvislostí s ktorou bola dňa 18.01.2011 uzavretá
medzi U. bankou a žalobcom Zmluva o zabezpečení postúpením pohľadávky a Dodatok ku zmluve o
termínovanom vkladovom účte, dňa 30.06.2012 nastala v zmysle článku I Úverovej zmluvy v spojení
s Dodatkom č. 1 k Dohode o splátkach splatného dlhu konečná splatnosť úveru a nakoľko žalovaný

celkovú pohľadávku U. banky vyplývajúcej z Úverovej zmluvy v znení dodatkov ku dňu konečnej
splatnosti nezaplatil, U. banka listom zo dňa 02.07.2012 vyzvala žalovaného na zaplatenie celkovej
pohľadávkyU.banky.ŽalovanýcelkovúpohľadávkyU.bankyvplnomrozsahunesplatil,apretoU.banka
vyzvala žalobcu ako garanta a ručiteľa v jednej osobe listom zo dňa 09.07.2012 na zaplatenie celkovej
pohľadávky U. banky, vyčíslenej k 30.06.2012 vo výške 179.597,74 eura, s plnením ktorej sa dostal

žalovaný do omeškania. Keďže žalobca celkovú pohľadávku U. banky nezaplatil v stanovenej lehote,
dňa 16.07.2012 U. banka na základe Zmluvy použila prostriedky, ktorých zaplatenie bolo predmetom
plnenia, a to sumu 180.545,70 eura na zaplatenie časti zabezpečovanej pohľadávky. V nadväznosti na
tieto skutočnosti vznikla žalobcovi voči žalovanému pohľadávka vo výške 180.545,70 eura ako náhrada
za plnenie poskytnuté U. banke, ktorú však žalovaný doposiaľ žalobcovi nezaplatil, čím sa dostal do

omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom žalobca si zo sumy 180.545,70 eura v súlade so zákonom
zároveň uplatnil aj úroky z omeškania.

Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že titulom vzniku regresnej pohľadávky voči nemu bolo
zabezpečovacie postúpenie pohľadávky, nakoľko súd má za to, že žalobca plnil za žalovaného z titulu

ručenia uvedeného v bode 2.8 článku II Zmluvy o zabezpečovacom postúpením pohľadávky a Dodatku
ku zmluve o termínovanom vkladovom účte zo dňa 18.01.2011, ktoré bolo primárnym dôvodom vzniku
pohľadávky žalobcu a zabezpečovacie postúpenie pohľadávky predstavovalo len formu (procesný
spôsob) uspokojenia pohľadávky U. banky vzniknutej na základe ručenia. Právnym titulom vzniku
pohľadávky žalobcu je teda ručenie a náhrada za plnenie poskytnuté veriteľovi - U. banke.

Preto súd po zvážení skutkových okolností veci zistených vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že
nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny bol podaný dôvodne, a preto súd žalobe v plnom rozsahu
vyhovel, nakoľko tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobe o skutkových okolnostiach týkajúcich sa sporu
považoval za nesporné.

Keďže žalovaný je doposiaľ v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi v súlade s
§ 517 ods. 2 OZ okrem žalovanej istiny aj úroky z omeškania vo výške vo výške 5,5% ročne zo sumy
180.545,70 eura od 14.09.2013 až do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že priznal úspešnému žalobcovi ich
náhradu, nakoľko žaloba bola podaná dôvodne. Trovy konania pozostávajú zo sumy 10.832,50 eura
za zaplatený súdny poplatok a z trov právneho zastúpenia v sume 6.203,16 eura. Trovy právneho
zastúpenia súd vyčíslil podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytnutie právnych služieb v znení v znení účinnom v čase vykonania úkonu (ďalej len „Vyhláška“).

Za jeden úkon právnej služby priznal sumu 785,09 eura (§ 10 ods. 1 vyhlášky). Odmena bola priznaná
za úkony 1/prevzatie a príprava zastúpenia v roku 2013, 2/písomne podanie na súd - návrh na začatie
konania zo dňa 27.02.2014, 3/písomne podanie na súd- vyjadrenie k odporu zo dňa 19.12.2014, 4/
účasť na konaní pred súdom dňa 23.10.2015, 5/ účasť na konaní pred súdom dňa 20.11.2015, 6/účasť
na konaní pred súdom dňa 02.12.2015, 7/ účasť na konaní pred súdom dňa 10.02.2016, 8/ účasť na

konaní pred súdom dňa 16.03.2016. V rámci trov právneho zastúpenia súd priznal tiež za jednotlivé
úkony režijný paušál v celkovej výške 66,22 eura (1 x 7,81 eura za 1 úkon v roku 2013, 2 x 8,04 eura
za 2 úkony v roku 2014, 3 x 8,39 eura za 3 úkony v roku 2015, 2 x 8,58 eura za 2 úkony v roku 2016).Celková náhrada trov právneho zastúpenia teda predstavuje sumu 5.169,30 eura, a po započítaní DPH
vo výške 20% (1.033,86 eura) na trovy právneho zastúpenia sumu 6.203,16 eura.

Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania za úkony právnej služby - vypracovanie zmluvy z roku
2013, nakoľko ide o úkon, ktorý bol urobený pred začatím samotného súdneho konania a súd nemôže
v tomto prípade aplikovať § 13a ods. 1 písm. c) Vyhlášky a za podanie zo dňa 02.02.2016 označené
ako „doplnenie dokazovania“, nakoľko z obsahu tohto podania vyplýva, že sa týkalo iba predloženie
listinných dôkazov a žiadosti o vykonanie dôkazu (výsluchu svedka). Súd tiež nepriznal náhradu trov

konania za pojednávanie dňa 23.10.2015 a za pojednávanie dňa 20.11.2015 vo výške základnej sadzby
tarifnej odmeny (785,09 eura), ale iba vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 13a ods. 4
Vyhlášky, t.j. vo výške 196,27 eura (za jeden úkon) z dôvodu, že oba tieto pojednávania boli odročené
bez prejednania veci.

Vzhľadom k tomu, že žalobca žiadal o poukázanie trov konania na účet svojho právneho zástupcu, súd

rozhodol v zmysle § 149 ods. 1 OSP tak, že žalovaný je povinný zaplatiť náhradu trov konania advokátovi
žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho
výkon podľa Exekučného poriadku.