Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 7Cb/22/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111207010
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Valocká

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2111207010.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Dagmar Valockou v právnej veci žalobcu: T. C., nar. XX.XX.XXXX,

V. Z. XX, M., zastúpený: JUDr. Michal Krutek, advokát, Hlavná 11, Trnava proti žalovaným: 1./ K.. E. F.,
nar. XX.XX.XXXX, Q. č. XXX/X, H. V., 2./ E. A., nar. XX.XX.XXXX, S. XX, Trnava, zastúpení: In Medies
Res, s.r.o., Sladovnícka 13, 917 01 Trnava o zaplatenie 8.758,20 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v I. a II. rade sú p o v i n n spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
31. 866,24 eur spolu:
- s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.327,76 eur od 21.09.2010 do zaplatenia,
- s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.327,76 eur od 21.10.2010 do zaplatenia,

- s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.327,76 eur od 21.11.2010 do zaplatenia
- s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.327,76 eur od 21.12.2010 do zaplatenia,
- s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.327,76 eur od 21.01.2011 do zaplatenia,
- s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.327,76 eur od 21.02.2011 do zaplatenia,
- s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.327,76 eur od 21.03.2011 do zaplatenia,
- s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.327,76 eur od 21.04.2011 do zaplatenia,
- s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.327,76 eur od 21.05.2011 do zaplatenia,

- s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.327,76 eur od 21.06.2011 do zaplatenia,
- s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.327,76 eur od 21.07.2011 do zaplatenia
- s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.327,76 eur od 21.08.2011 do zaplatenia,
- s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.327,76 eur od 21.09.2011 do zaplatenia
- s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.327,76 eur od 21.10.2011 do zaplatenia
- s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.327,76 eur od 21.11.2011 do zaplatenia
- s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.327,76 eur od 21.12.2011 do zaplatenia,
- s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.327,76 eur od 21.01.2012 do zaplatenia

- s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.327,76 eur od 21.02.2012 do zaplatenia
- s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.327,76 eur od 21.03.2012 do zaplatenia
- s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.327,76 eur od 21.04.2012 do zaplatenia
- s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.327,76 eur od 21.05.2012 do zaplatenia
- s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.327,76 eur od 21.06.2012 do zaplatenia
- s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.327,76 eur od 21.07.2012 do zaplatenia
- s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.327,76 eur od 21.08.2012 do zaplatenia,

a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny
poplatok 1.911,50 eur a za trovy právneho zastúpenia 4.542,95 eur do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasasvojimnávrhomzodňa28.03.2011,doručenýmsúdudňa29.03.2011domáhal,abysúduložil
odporom I. a II. spoločne a nerozdielne zaplatiť 9.294,32 eur spolu s príslušenstvom titulom neuhradenia

kúpnej ceny za prevod obchodného podielu v spoločnosti AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO, s.r.o. a
nahradiť trovy konania. Vec bola zapísaná pod sp. zn. 7Cb/22/2011.

Súd vo veci vydal dňa 16.05.2011 v skrátenom konaní platobný rozkaz č.k.
13Rob/28/2011-32( 7Cb/22/2011), ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Proti uvedenému
platobnému rozkazu podali žalovaní včas odôvodnený odpor spolu so vzájomným návrhom a návrhom

na spojenie vecí, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu v plnom rozsahu.

Žalobca sa svojim návrhom zo dňa 22.10.2012, doručeným súdu dňa 23.10.2012 domáhal, aby súd
uložil odporom I. a II. spoločne a nerozdielne zaplatiť 22.571,92 eur spolu s príslušenstvom titulom
neuhradenia kúpnej ceny za prevod obchodného podielu v spoločnosti AUTOSLUŽBY REHÁK A

ZAŤKO, s.r.o. a nahradiť trovy konania. Vec bola zapísaná pod sp. zn. 9Cb/6/2012.

Súd vo veci vydal dňa 31 10.2012 v skrátenom konaní platobný rozkaz č.k. 37Ro/157/2012-22
(9Cb/6/2012), ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Proti uvedenému platobnému rozkazu podali
žalovaní včas odôvodnený odpor spolu so vzájomným návrhom a návrhom na spojenie vecí, čím došlo

k zrušeniu platobného rozkazu v plnom rozsahu.

Uznesením zo dňa 3.3.2014 súd spojil veci pod sp.zn. 7Cb/22/2011 a 9Cb/6/2012 a ďalej boli vedené
pod sp. zn. 7Cb/22/2011.

Uznesením zo dňa 18.4.2013 súd vylúčil vzájomný návrh žalovaných na zaplatenie 58.223,75 eur na
samostatné konanie.

Podaním zo dňa 23.12.2015 navrhol žalobca, aby súd pripustil zmenu petitu. Súd uznesením dňa
05.05.2016 pripustil zmenu návrhu v súlade s návrhom žalobcu Žalovaný v I. a II. rade sú p o v i n n í

spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 31. 866,24 eur spolu: s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 1.327,76 eur od 21.09.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 1.327,76 eur od 21.10.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 1.327,76 eur od 21.11.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 1.327,76 eur od 21.12.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo

výške 9 % ročne zo sumy 1.327,76 eur od 21.01.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 1.327,76 eur od 21.02.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 1.327,76 eur od 21.03.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25
% ročne zo sumy 1.327,76 eur od 21.04.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25
% ročne zo sumy 1.327,76 eur od 21.05.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25

% ročne zo sumy 1.327,76 eur od 21.06.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,5
% ročne zo sumy 1.327,76 eur od 21.07.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,5
% ročne zo sumy 1.327,76 eur od 21.08.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,5
% ročne zo sumy 1.327,76 eur od 21.09.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,5
% ročne zo sumy 1.327,76 eur od 21.10.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25

% ročne zo sumy 1.327,76 eur od 21.11.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 1.327,76 eur od 21.12.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 1.327,76 eur od 21.01.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 1.327,76 eur od 21.02.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 1.327,76 eur od 21.03.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne

zo sumy 1.327,76 eur od 21.04.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 1.327,76 eur od 21.05.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
1.327,76 eur od 21.06.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
1.327,76 eur od 21.07.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
1.327,76 eur od 21.08.2012 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť

trovy konania, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov C. Q., R. W., Y. N., U. V. a Y.
M., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to so Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa

06.06.2008, so Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 12.07.2010, s čestnými prehláseniami C. Q.,
R. W. a Y. M., s výdavkovými dokladmi v súdnom spise na č.l. 66 až 183, s účtovnými závierkami
za roky 2006-2008, so znaleckým posudkom Ing. Igora Moráveka č. 6/2009, s obsahom spisu sp. zn.
25K/1/2011, s obsahom spisu sp. zn. 15Cb/87/2010 ako aj s obsahom celého spisového materiálu a
zistil tento skutkový a právny stav:

Z doložených listín súd zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 06.06.2008 Zmluvu o prevode
obchodného podielu v spoločnosti AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO, s.r.o., na základe ktorej žalobca
ako prevádzajúci previedol celý svoj obchodný podiel vo výške 67.000 Sk a to tak, že na žalovaného v 2.
rade previedol obchodný podiel vo výške 34.000 Sk a na žalovaného v 1. rade obchodný podiel vo výške
33.000 Sk. Účastníci zmluvy sa dohodli na kúpnej cene 2.000.000 Sk, ktorú sa zaviazali žalovaní v 1. a

2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne v splátkach vo výške 40.000 Sk mesačne. S tým, že splátky sa
zaviazali uhradiť v prospech predávajúceho vždy do 20. dňa v danom mesiaci až do zaplatenia.

Zo Zápisnice zo zasadnutia valného zhromaždenia zo dňa 06.06.2008 vyplýva, že valné zhromaždenie
odsúhlasilo odstúpenie žalobcu z funkcie konateľa obchodnej spoločnosti a tiež, že udelilo súhlas s

prevodom obchodného podielu žalobcu ako spoločníka obchodnej spoločnosti na žalovaných v 1. a 2.
rade.

Žalovaní ako postupníci uzavreli so spoločnosťou AUTOSLUŽBY A + A, s.r.o., Priemyselná 1/A, Trnava
ako postupcom Zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej postupca postúpil pohľadávku voči

svojmu dlžníkovi- žalobcovi, ktorá vznikla v dôsledku protiprávneho konania dlžníka- žalobcu. Uvedená
pohľadávka bola postúpená bezodplatne.

V čestnom prehlásení vystavenom Mariánom Troligom- MT, Košická 20, Prešov dňa 21.06.2011, je
uvedené, že tento ako živnostník od roku 2005 nevstúpil do záväzkového vzťahu so spoločnosťou

Autoslužby Rehák a Zaťko, spol. s.r.o. v období od 09.01.2006- 21.04.2008 a po roku 2005 mu nevznikla
povinnosť voči spoločnosti na dodanie tovaru v rozsahu živnostenského oprávnenia, tiež neprevzal
od spoločnosti resp. od žalobcu ako vtedajšieho konateľa spoločnosti žiadne finančné prostriedky, na
základe ktorých by bol povinný voči spoločnosti na akékoľvek plnenie, s tým, že so spoločnosťou mal
obchodnývzťah vrokoch1997-2004.Ďalejjevovyhláseníuvedené,ženeevidujevosvojomúčtovníctve

žiadne doklady, ktoré by preukazovali existenciu právneho vzťahu medzi ním a spoločnosťou po roku
2005. Taktiež nevystavil v čestnom prehlásení uvedené doklady z elektronickej registračnej pokladne pre
spoločnosť ako odberateľa, taktiež vo svojom účtovníctve neeviduje inú dokumentáciu, ktorá by vznikla
medzi spoločnosťou ako odberateľom a ním ako dodávateľom tovaru.

V čestnom prehlásení C. Q. zo dňa 01.06.2011 je uvedené, že pracovala od roku 1996 v spoločnosti
Autoslužby Rehák a Zaťko, spol. s r.o., ako účtovníčka s agendou zodpovedajúcou danej pracovnej
pozícii. Ďalej je tam uvedené, že vydala výdavkové listy a im zodpovedajúce sumy z pokladne
spoločnosti vtedajšiemu konateľovi- žalobcovi a evidovala pokladničné bloky Mariána Troligu- MT a to
podľa prehľadu uvedeného v tomto čestnom prehlásení. V závere prehlásenia zároveň vyhlásila, že

neprebrala na sklad ani do inej evidencie tovar uvádzaný na pokladničných blokoch Mariána Troligu-
MT, v zmysle ktorých boli vystavené výdavkové listy spoločnosti.

V čestnom prehlásení Jany Nahálkovej zo dňa 31.05.2011 je uvedené, že pracovala od roku 2006 v
spoločnosti Autoslužby Rehák a Zaťko, spol. s r.o., ako účtovníčka s agendou zodpovedajúcou danej

pracovnej pozícii. Ďalej je tam uvedené, že vydala výdavkové listy a im zodpovedajúce sumy z pokladne
spoločnosti vtedajšiemu konateľovi- žalobcovi a evidovala pokladničné bloky Mariána Troligu- MT a to
podľa prehľadu uvedeného v tomto čestnom prehlásení. V závere prehlásenia zároveň vyhlásila, že
neprebrala na sklad ani do inej evidencie tovar uvádzaný na pokladničných blokoch Mariána Troligu-
MT, v zmysle ktorých boli vystavené výdavkové listy spoločnosti.

Žalobca vo veci uviedol, že v máji roku 2008 počas čerpania jeho dovolenky došlo k zmene spoločníka
a konateľa spoločnosti medzi Y. F. a E. F.. Zároveň prišlo aj k novému smerovaniu spoločnosti a to
tým, že hoci spoločnosť vykazovala v apríli 2008 zisk 635.000 Sk, čo bol predpokladaný ročný výnos2.000.000 Sk, napriek tomuto došlo k tomu, že obaja spoločníci sa rozhodli zarobiť ešte viac na úkor
štátu a to tým, že súbežne založia druhú firmu s rovnakou identitou s obchodnou činnosťou na tom istom
mieste, na jednej nechajú pasíva a na druhej aktíva. Preukazujú to výpisy z obchodného registra, to

bol dôvod odpredaja jeho obchodného podielu a preto tento obchodný podiel nenapísali na firmu, ale
na fyzické osoby. Firma skončila v marci 2011 Autoslužby A+A s.r.o. a druhá spoločnosť Autoslužby A
+A servis s.r.o. funguje dodnes. Potom uzatvorili zmluvu o predaji obchodného podielu, ktorý činil výšku
2.000.000 Sk, ktorý mali žalovaní splácať v mesačných splátkach po 40.000 Sk až do zaplatenia. Splatili
asi 500.000 Sk, čo znamená že splatili asi jednu štvrtinu. Ostatné si žalobca vymáha prostredníctvom

platobných rozkazov a to jednotlivé nezaplatené splátky v zmysle dohody.
Žalovaní v 1. a 2. rade žiadali, aby bolo rozhodnuté na základe podaného vzájomného návrhu zo dňa
07.06.2011, ktorý uplatňujú titulom náhrady škody, ktorú mal žalobca ako konateľ spoločnosti Autoslužby
Rehák a Zaťko, s.r.o. spôsobiť tejto spoločnosti v období od 09.01.2006 do 21.04.2008 a svojho nároku
sa domáhajú v zmysle ustanovenia § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka. Ich aktívnu legitimáciu na
uplatnenie si tohto nároku odvodzujú zo zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej dňa 12.07.2010,

ktorá bola prílohou podaného odporu, a v zmysle ktorej boli zo strany postupcu na žalovaných v I. a II.
rade ako postupníkov postúpené uvedené pohľadávky, ktoré sú bližšie špecifikované v tejto zmluve a
ktoré sú do značnej miery preukázané aj čestným prehlásením p. Y. M. zo dňa 21.06.2011.
Keďže došlo k rozhodnutiu o vylúčení vzájomnom návrhu na samostatné konanie, žalovaní v zmysle §
580 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) v tomto konaní si uplatnili inštitútom započítania pohľadávky,

keďže sa jedná o vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu a bol na pojednávaní dňa
18.4.2013 urobený zo strany žalovaných v I. a II. rade prejav smerujúci k započítaniu. V tejto spojitosti
poukázal advokát žalovaných aj na ustanovenie § 358 Obchodného zákonníka ( ďalej len ObZ), kde
sú na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré sú uplatnené na súde. Z tohto dôvodu má za to, že
započítanie pohľadávky žalovaných v 1. a 2. rade voči nároku žalobcu uplatňovaného v tomto konaní,

pohľadávka žalobcu, resp. jeho nárok zanikol v celom rozsahu. Predmetné započítanie odôvodňuje
predloženými listinnými dôkazmi, a to čestným prehlásením p. M. zmluvou o postúpení, z ktorého
vyplýva, že pán M. v období od 09.01.2006 do dňa 21.04.2008 nedodal spoločnosti Autoslužby Rehák a
Zaťko, s.r.o. žiaden tovar, na základe ktorého by bol žalobca oprávnený čerpať z finančných prostriedkov
spoločnosti predmetné finančné prostriedky, teda ako vyplýva z ucelenej spleti predložených dôkazov,

boli zo spoločnosti čerpané neoprávnene osobou - žalobcom a v tejto súvislosti vznikla spoločnosti
škoda, ktorá je špecifikovaná čo do výšky aj v predmetnom konaní. Aktívna legitimácia žalovaných
v I. a v II. rade je hodnoverným spôsobom preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou
12.07.2010,anazákladektorejpristúpiližalovanívtomtokonaníkuplatňovaniusiichnárokunanáhradu
škody voči žalobcovi v tomto konaní v zmysle § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka, kde sa jedná o

objektívnu zodpovednosť, teda súd nie je povinný skúmať zavinenie. Z tohto dôvodu bolo pristúpené k
podaniu vzájomného návrhu, ktorý však súd vylúčil na samostatné konanie, preto si žalovaní uplatňujú
v predmetnom konaní už započítanie spomínanej istiny spolu s príslušenstvom a to v celom rozsahu.
Žalovaný v odpore a vo vzájomnom návrhu uviedli, že žalobca ako konateľ spoločnosti uzatvoril fiktívne
záväzkovoprávnevzťahyspánomY.M.MTaakokonateľschválilvýdavkovélistyspoločnostivystavené

za účelom vyplatenia finančnej hotovosti pre dodávateľa tovaru Y. M., vybral zo spoločnosti finančné
prostriedky za účelom nákupu tovaru v hotovosti, avšak tento tovar nebol nikdy spoločnosti dodaný.
Žalobca získal neoprávnene zo spoločnosti finančné prostriedky čím vážne poškodil záujmy spoločnosti,
následkom čoho spoločnosti vznikla škoda resp. pohľadávka vo výške 2.297.899 Sk (76.276,27 eur),
ktorú si uplatnili ako vzájomný návrh.

Na pojednávaní dňa 4.12.2015 žalobca uviedol, že listinné dôkazy na čl. 85 výdavkový doklad a aj
záznam účtovníčky bol vyhotovený až potom ako tovar bol fyzicky prevzatý skladníkom. Až následne
boli vydané finančné prostriedky. Na tom výdavkom liste účtovníčka potvrdila prevzatie tovaru svojim
podpisom. Nevylučuje, že niektoré z týchto účteniek mohol predložiť aj on, keď zastupoval skladníka,
ktorý bežne takéto účtenky predkladal ekonómke. K výpovedi svedka p. M., ktorý uviedol, že v dobe

rozhodnej už so spoločnosťou Autoslužby Rehák s. r.o. nemal žiadne zmluvné vzťahy a neobchodoval,
žiaden tovar nedodával a nevystavoval ani účtovné doklady z registračnej pokladne, má za to a účtenky
to preukazujú, že sa obchodovalo aj v tejto dobe s týmto dodávateľom, ten kto tovar priviezol predložil aj
účtenku. Bližšie identifikovať osobu, ktorá mu vydala takúto účtenku nevie, išlo väčšinou o šoféra. Tovar
bol objednávaný telefonicky, vodič vykonával rozvoz, vedel ktorému dodávateľovi v akom množstve a

čo donáša a mal už pripravenú aj účtenku. Vyplatené peniaze od ekonómky odovzdal dotyčnej osobe,
vodičovi, ktorý doviezol tovar od dodávateľa. Ako sa vyjadrila aj pani W., tak nikdy sa nestalo, že by
zaplatili za tovar, ktorý nikdy dodaný nebol. Každý rok sa robila inventarizácia, vždy sa kreovala ajinventarizačná komisia, ktorej členmi boli skladník, ekonómka, k žiadnemu neodôvodnenému úbytku
strate schodku dodaného tovaru nedošlo.
Advokát žalovaných poukázal na to, že v konaní 15Cb/87/2010 Okresného súdu Trnava sa dospelo na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo sa prenieslo aj do nezákonného
rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré bolo napadnuté dovolaním, keďže sa nemožno stotožniť s
argumentáciou súdu v predmetnom konaní, že dôkazy predložené zo strany žalobcu boli postačujúce
na ustálenie tej skutočnosti, že žalovaný nepreukázali porušenie jeho právnej povinnosti ako konateľa
spoločnosti, príčinnú súvislosť a škodu. Žalobca neprodukoval žiadne relevantné hmatateľné listinné

dôkazy, ktoré by svedčili o tom závere, že finančné prostriedky, z ktorých pozostáva škoda namietaná
zo strany žalovaných boli použité vzájomne v spoločnosti. Čo sa týka dôkazného bremena na strane
žalovaných za účelom preukázania skutočného vzniku škody, títo produkovali nielen listinné dôkazy,
ale aj svedecké výpovede, z ktorých nepochybne vyplynula tá skutočnosť, že účtenky resp. daňové
účtenky od obchodného subjektu Y. M. - MT nemajú žiaden skutkový ani právny základ čo nepochybne
potvrdil i samotný dotknutý subjekt a je zrejmé, že finančné prostriedky, ktoré boli zo spoločnosti

čerpané na základe týchto účteniek, neboli objektívne použité na úhradu dodaného tovaru zo strany
dotknutého subjektu, pričom sám naviac tento subjekt potvrdil, že takéto finančné prostriedky nielenže
neprevzal on, ale ani žiaden jeho pracovník. Preukazuje nielen čestnými vyhláseniami svedkýň Q. a W.,
ale aj svedeckými výpoveďami v tom zmysle, keď súhlasne súdu uviedli, že ani jedna z nich fyzicky
nepreverovala dodanie tovaru od subjektu Y. M. MT, nebola to ich zodpovednosť, dokonca svedkyňa W.

uviedla, že nevie či sa vôbec preverovalo to či bol na sklade tovar, ktorý bol aj zaplatený, vo výpovedi z
19.12.2012 dokonca svedkyňa Q. uviedla, že pánovi V. ona vyrobila príjemku, na ktorej bol názov tovaru
čo znamená, že sa výslovne spoliehala na vyjadrenie či už skladníka alebo žalobcu v tomto konaní o
tej skutočnosti, že tovar bol reálne dodaný.
Na pojednávaní dňa 2.3.2016 advokát žalovaných uviedol, že poukazuje na vznesenú námietku, resp.

započítanú určitú časť nároku, ktorý si žalobca uplatňuje v tomto konaní. Žalovaní vznášajú námietku
absolútnej neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorý je uplatňovaný v tomto konaní.
Prevod obchodného podielu sa dial v júni 2008 a k tomuto dátumu muselo byť žalobcovi zrejmé ako
vyplýva z dôkazného stavu ustáleného v konaní 15Cb/87/2010, že ku dňu uzavretia zmluvy o prevode
obchodného podielu uviedol žalovaných v 1. a 2. rade do omylu, keďže si bol podľa ich názoru vedomý

svojej činnosti od januára 2006 do júna 2008 a teda spôsobenej škody v tej dobe spoločnosti, ktorá
následne túto svoju pohľadávku postúpila na žalovaných v 1. a 2. rade a teda založila legitimáciu na
uplatňovanie nároku.
Žalovaný v 1. rade E. F. uviedol, že žalobca predložil nejaké doklady od MT M. na vydanie finančných
prostriedkov. Jeden z týchto dokladov - podanie navrhovateľa - faktúra č. 10070269 a doklad Nárazník

č. 60903151, ktorý bol požitý pri poistnej udalosti na E., X.: M - auto spoločnosti C. A. a poukázal na
to, že firma MT M. nikdy nedisponovala dielmi, ktoré sa predávali na osobné vozidlá. Predmetné Audi je
osobné motorové vozidlo. Mieri tým k tomu, že tieto bloky, na základe ktorých žalobca vyberal peniaze
spoločnosti, boli následne takto použité a rád by vedel, komu boli tieto peniaze vyplácané. Nemá znalosť
o tom, že by tam niekedy videl niekoho z tej firmy. Myslí, že od roku 2006 neobchodoval so spoločnosťou

C.-A. a keď aj, tak myslí, že sa to riešilo cez faktúry. Nadobúda dojem, že tieto doklady sú fiktívne
vytvorené, boli použité na pokrytie nárazníka, čo je otázne, či bol vymenený. Aj pri predošlých dokladoch
sa umelo krátil podiel zisku na určitej zákazke, dodatočne bol doložený doklad na zvýšenie nákladov
pri oprave, ktoré následne, prostriedky boli vyplatené, doposiaľ nevie komu boli vyplatené. Prekvapivé
je, že ekonómka, ktorá ukončovala zákazky, pridávala pridanú hodnotu na náhradný diel v hodnote 20

%. Pri následnej kontrole bolo zistené, že sa malo jednať o pridanú hodnotu 10 % a nie 20 %. Hodnota
10 % vychádzala z toho, že rozdiel pri nákupe a predaji bol cca 10 %. Dosahovala sa marža nižšia ako
20 %. Maržu je možné znížiť rozhodnutím spoločnosti. V spoločnosti bolo dohodnuté, že marža bude
20 %. Poukazuje na následné machinácie s dokladmi a faktúrami, keď vstúpil následný blok s menšou
maržou k vyúčtovaniu. Má to preukazovať to, že boli použité bloky MT M. na vytiahnutie prostriedkov, má

takú domnienku. Dôkazy o tomto pri sebe nemá. Vie preukázať, že pán M. povedal, že neobchodoval
so spoločnosťou Auto služby C. A., vypovedal o tom v konaní 15Cb/87/2010.
Žalovaný v 2. rade E. A. uviedol, že našli pri kontrole skladových zásob znalecký posudok č. 6/2009
znalca Ing. Moráveka, nakoľko nebola stále vyčíslená hodnota skladu. Veci neboli fyzicky na sklade,
žalobca vypovedal, že inventúry sa robili každý rok fyzicky. Nebolo to tak. Znalecký posudok dal urobiť

on a pán F. v nasledujúcom účtovnom období po prevode obchodného podielu vo februári 2009. Doteraz
tento znalecký posudok nepredložil ani v iných konaniach. Má preukazovať to, že na sklade neboli
náhradné diely za obdobie roku 2008, tak ako to žalobca uvádzal v daňovom priznaní za rok 2008. Onmal na starosti účtovníctvo, od podával daňové priznanie za rok 2008. Myslí, že to bolo v roku 2007 a
nie v roku 2008 ako uviedol.
Svedkyňa C. Q. na pojednávaní v tejto veci uviedla, že pracovala v spoločnosti Auto služby v čase,

keď boli všetci účastníci konania konateľmi spoločnosti. Spoločnosť menila názvy asi trikrát, nepamätá
si to presne. Nebola skladníčka, priraďovala k tovaru katalógové číslo na základe skladovej evidencie
náhradných dielov, ktoré mala v zozname. Ide o evidenciu tovaru, ktorý bol momentálne na sklade, ale
aj toho, čo už skladom prešlo v minulosti. Vydávala finančné prostriedky tomu subjektu, ktorý priniesol
doklad o nákupe náhradných dielov, ak to odsúhlasil konateľ spoločnosti, lebo bola aj pokladníčka.

Takéto doklady nosili niektorí dodávatelia, zásobovač ich firmy, niektorí konatelia - teda všetci účastníci
tohto konania osobne. Finančné prostriedky za diely dodané subjektom Y. M. - MT, vyplácala v hotovosti,
nosilichkonateľ-žalobcaamožnoajžalovaní,nepamätásipresne,bolotodávno.Točestnéprehlásenie
nepísala ona, ale bola ho podpísať u notára. Požiadal ju o to pán E. A.. Výdavkové doklady podpisoval
aj pán A. a F. a doklady od pána M. pán A. áno, či aj pán F., to si už nepamätá. Podpisoval ten, kto mal
čas. Prišiel za ňou pán A., aby prehlásenie podpísala, podpísala ho dobrovoľne, nebol na ňu vyvíjaný

nátlak. Vedela, čo podpísala, ale o čo konkrétne sa jedná nevedela.
Advokát žalobcu uviedol, že žalobcovi nebolo doručené žiadne písomné započítanie pohľadávok.
Advokát žalovaných uviedol, že poukazuje na zápisnicu o pojednávaní zo dňa 18.04.2013, kedy
si žalovaní v zmysle § 580 OZ uplatnili inštitútom započítania pohľadávky sumu 9294,32 eur
s príslušenstvom. Na otázku súdu, v čom spočíva absencia vážnosti právneho úkonu zmluvy o

prevode obchodného podielu odpovedal: táto námietka absolútnej neplatnosti úkonu zmluvy o prevode
obchodného podielu, z ktorej je uplatňovaný aj v tomto konaní nárok žalobcu voči žalovaným, žalovaní
odôvodňujú tým, že podľa ich názoru je nevyvrátiteľnou domnienkou tá skutočnosť, že žalobcovi ku
dňu uzavretia tejto zmluvy muselo byť zrejmé, že za predchádzajúce obdobie r. 2006-2008 spôsobil
spoločnosti svojim konaním v rozpore s § 135a ObZ predmetnú škodu, žalovaných v 1. a 2. rade

tak podľa ich názoru uviedol do omylu, s tou skutočnosťou, že v prípade, ak by títo mali vedomosť v
rozhodnom čase, o predmetnej škode, k uzavretiu predmetnej zmluvy o prevode obchodného podielu
by nedošlo a preto majú žalovaní za to, že táto zmluva bola uzavretá nielen v rozpore s dobrými mravmi
a v rámci poctivého obchodného styku, ale absentuje i ako uviedol i vážnosť vôle účastníka konania pri
takomtoúkone.Podľajehonázoru,žalovaníboliuvedenídoomylu,žalobcamalvedomosťoskutočnosti,

za akého skutkového stavu pristúpil k zmluve o prevode obchodného podielu. Žalobca nepristúpil k
tomuto úkonu vážne z dôvodu, keďže mal v t. č. vedomosť, že spoločnosti, od ktorej následne žiadal
odplatu za svoj obchodný podiel, spôsobil špecifikovanú škodu nielen uplatňovanú v tomto konaní.
Žalobca neuznal celý čas túto spôsobenú škodu, pri uzatváraní zmluvy nebola vedomosť žalovaných
o danej škode a podľa žalobcov túto skutočnosť zamlčal. Predmetná zmluva o prevode obchodného

podielu bola uzavretá práve k dátumu, od ktorého následne objektívne ako vyplýva z predložených
listinných dokladov spoločnosti ďalej nevznikala ďalšia škoda. Z tohto dôvodu majú žalovaní za to, že
žalobca je povinný znášať objektívnu zodpovednosť konateľa v zmysle príslušných ustanovení ObZ.
Návrh na konkurz podali žalovaní spoločne ako konatelia. Predmetná pohľadávka na náhradu škody
nebola uplatnená v konkurze, nakoľko dňa 12. 07. 2010 bola postúpená.

Žalovaný v 1. rade uviedol na pojednávaní dňa 5.5.2016, že bol konateľom spoločnosti Autoslužby
A+A od 06. 06. 2008. Vtedy kúpil obchodný podiel svojho brata. Jeho brat ho oboznámil o takých
skutočnostiach, že mal za to, že je spoločnosť v poriadku. Spoločnosť robila to, čo mala v predmetne
činnosti a to boli opravy nákladných vozidiel. Prichádzal to kontaktu s p. C. a p. A., ktorý viacmenej riadili
spoločnosť. Predtým robil ako vedúci dopravy v jednej spoločnosti a prichádzal do styku s predmetnou

spoločnosťou v rámci opravy vozidiel. Ako konatelia nemali rozdelené úlohy a kompetencie, každý
robil všetko. Na otázku sudkyne, aká bola dohoda ohľadne rozdelenia činnosti s. r. o. Autoslužby A+A
a Autoslužby - servis A+A, keďže mali rovnaký predmet činnosti, žalovaný v 1. rade odpovedal: Tieto
spoločnosti nemohli vykonávať totožné činnosti v danom časovom horizonte, spol. Autoslužby A+A už
nemala zmluvu na Priemyselnej 1/A. V súčasnosti podniká v oblasti dopravy. Už nepodniká v Autoslužby

A+A, pretože spoločnosť bola odpredaná. Nemá vedomosti o tom, ako v súčasnosti funguje. Návrh
na konkurz Autoslužby A+A podávali spolu konatelia, zastupoval ich advokát. Nevie povedať, či tam
uviedol v zozname majetku pohľadávku voči žalobcovi. Konkurz bol vyhlásený, došlo k čiastočnému
uspokojeniu pohľadávok. Keď kúpil obchodný podiel od brata, pozrel si aj prevádzku, poznal ju. V
znaleckom posudku dávali ohodnotiť sklad náhradných dielov. Nevie uviesť, prečo ho dali robiť, chceli

vedieť riadnu hodnotu skladu. Nevie, na čo to potrebovali vedieť. Keď prišiel klient s pokazeným autom,
priradilo sa číslo zákazky, auto sa vzalo na opravu. Na každú konkrétnu zákazku sa kupoval alebo
doobjednával náhradný diel, pretože sa nedá vopred určiť rozsah poškodenia, pokiaľ nebol náhradný
diel skladom náhodou napr. olej. O škode, ktorú spôsobil žalobca sa dozvedel, keď sa hlbšie začalpozerať na tie zákazky, v t. č. bol skladníkom p. Krajčovič, ktorý väčšinou nakupoval u spol. Auto techma
T. a iba zbytkovo u iných spoločností. Zaujímavé bolo, že firma z Prešova MT k nim niečo nosila, v tom
období vstupovali na trh viaceré spoločnosti predávajúce náhradné diely a po odchode žalobcu už firmu

MT nebolo u nich vidieť.
Žalovaní v 2. rade na pojednávaní dňa 5.5.2016 uviedol, že spoločníkom v tejto firme bol od začiatku.
V prvom období ako konatelia a spoločníci nemali problémy. P. C. mal na starosti účtovníctvo, on mal
na starosti zháňanie obchodov. Žalovaný bol zástupca registrovanej osoby a staral sa hlavne o výrobu
a overovanie tafografov. Objednával aj náhradné diely, dodávateľov bolo asi 10 - 12. Prvá spoločnosť

nemala finančné prostriedky, nakoľko stále chýbali nejaké peniaze, boli dlžoby a keď sa z tak malej
spoločnosti vytiahlo 74 000 eur, tak nemá prostriedky na to, aby dokázala utiahnuť takúto škodu, tak
preto založili druhú spoločnosť. On z druhej firmy Autoslužby Servis A+A odišiel do iných priestorov,
dohodol sa s Ing. E. F., korektne sa rozišli a vznikla tretia spoločnosť Autoslužby A+Z. Y. F. odišiel v r.
2007 a Ing. R. F. mu predal obchod. podiel cca pred rokom a pol. Vo firme Autoslužby - Servis A+A je
tam jediný konateľ a spoločník. Tam mu predal obchodný podiel Ing. R. F. a Ing. E. F.. Autoslužby A+Z

založil jeho syn E. A. ml.. Aj Autoslužby A+Z vykonávajú takú istú činnosť. O škode, ktorá mu vznikla zo
strany žalobcu sa dozvedel cca v r. 2009, kde sa prehodnocovali nákupy materiálu. Prehodnocovali sa
nákupy od dodávateľov, že niektorí dodávatelia záhadným spôsobom zmizli odkedy p. C. odpredal svoj
podiel. Ako konateľ a spoločník mal iné kompetencie - výrobné, mali to dohodnuté, je to v zápisnici, že
p. C. mal na starosti účtovníctvo, prehlásil to aj pred súdom. Vo firme mali aj účtovníčku. Matka p. F.

pracovala ešte na začiatku 1997-1998 ako manažérka. Obchodný podiel p. C. odkúpil na návrh p. C.,
že si nerozumejú v oblasti nákupov - napr. nákup prístrojov a tak mu teda navrhol odpredať obchodný
podiel. Pozdávali sa mu na tom slušné tržby, výsledovky mesačné ukazovali niečo iné - hospodárenie,
že niekde je problém, ktorý nevedeli nájsť. Je to otázka na účtovníčku, či sa tam zarátavali určité náklady,
alebo boli skryté. Cena obchodného podielu sa im zdala primeraná. Mali ročný hrubý obrat 20 000 000

Sk. Žalobca uviedol, že 3 % z toho je M.. Boli tam aj jeho osobné vklady do firmy napr. 600 000 Sk, ktoré
vložil v r. 2007 a postupne, ako to stav firmy dovoľoval, stiahol si to ako osobnú pôžičku. Niekde chýbali
peniaze vo firme, len nevedeli kde, bolo to cca 2006 -2008 rok. Ich spoločnosť bola pri tých tržbách v tom
období v minimálnom zisku. Napriek tomu chcel kúpiť podiel spoločníka, pretože sa mali nakúpiť nové
technológie a prepustiť ľudia, čo by ukázalo slušný zisk. Došlo však k záväzkom nájmovým a to už by

nedokázali utiahnuť. Predstava bola, že úverom alebo pôžičkou sa to dá do zdravého procesu. Pritom p.
C. zaplatili 900 000 Sk, keď k tomu došlo. Diali sa tam zvláštne veci - napr. vedúci výroby si otvoril takú
istú firmu na meradlá, čiže najlepšiu časť firmy si niekto stiahol na kľúč a otvoril si svoju firmu. Je trestné
oznámenie aj na PZ. Chceli to dať aj na súd, ale odporučili im, že súd môže prijať spis ale nemusí. Mali
to byť traja bývalí zamestnanci, ktorí najvýnosnejšiu časť firmy presunuli o ulicu ďalej ako konkurencia.

Autoslužby A+Z (robí to isté čo Autoslužby A+A) tam je len zamestnanec a v Autoslužby servis A+A je
spoločníkom a nerobia tam už žiadnu činnosť rok a pol. Spolupráca s Auto T. bola v hotovosti.
Advokát žalovaných uviedol, že na preukázanie vzniku škody navrhuje ustanoviť znalca na objektívne
konečné posúdenie skutočnosti, či v rozhodnom období 2006-2008 vznikla spoločnosti Autoslužby C.,
škoda spočívajúca v tom, keďže žalobca mal v období r. 2006-2008 spoločnosti Autoslužby Rehák a

Zaťko s. r. o. neoprávnene z pokladne tejto spoločnosti čerpať finančné prostriedky a nepoužiť ich pre
účel spoločnosti, čím objektívne konal v rozpore so záujmami spoločnosti a rovnako tak s povinnosťami
uloženými mu ObZ.
Advokátžalobcuuviedol,žesportrváužodr.2011,pričomskorokaždépojednávaniesúžalovanísúdom
vyzvaní, aby uviedli, aké dôkazy vo veci navrhujú vykonať, pričom skoro na každom pojednávaní sú

navrhované niekedy duplicitne tie isté dôkazy a posledné dve pojednávania nové a nové, ktoré však vo
svojej podstatne nemajú pre merito veci žiadny význam, čo sa týka požadovaného znaleckého posudku,
ktorý bez ohľadu na skutočnosť, aké otázky bude mať znalec povinnosť eventuálne zodpovedať, tento
nemôže vyvodiť záver o tom, kto a či škodu spôsobil, táto skutočnosť bola v rozsiahlom dokazovaní po
predložení listinných dôkazov a výsluchom svedkov preukázaná, teda jej neexistencia v inom konaní,

ktorého rozhodnutia sú súčasťou spisového materiálu v tomto konaní. Na dnešnom pojednávaní bolo
opätovne žalovanými potvrdené, že boli traja konatelia, traja rozhodovali o spoločnosti a preto nech by
boli závery posudku akékoľvek, výsledok by bol ten, že otázku či žalobca spôsobil nejakú fiktívnu škodu,
by znalec zodpovedať nemohol, s vedomým, že spoločnosť už dávno zanikla, navrhujú žalovaní vykonať
nezmyselné znalecké dokazovanie, aj keď vedia, že účtovníctvo zrejme neexistuje.

Zo znaleckého posudku Ing. Igora Moráveka č. 6/2009 zo dňa 10.2.2009 vyplýva, že znalecký posudok
bol vyžiadaný dňa 2.2.2009 a k tomuto dňu bol i vypracovaný. Úlohou znalca bolo stanoviť všeobecnú
hodnotu súboru strojových zariadení. Znalec v závere objektivizoval všeobecnú hodnotu majetku VŠH
súboru strojových zariadení v majetku AUTOSLUŽBY A+A s.r.o. ku dňu 2.2.2009 910 eur bez DPH.Z výsluchu svedkyne C. Q. v konaní 15Cb/87/2010, súd zistil, že pri evidencii tovaru postupovala
nasledovne: niekto, kto mal na starosti nákup, doniesol účtenku z pokladne, resp. faktúru, s tým, že na
základe tejto účtenky bol prijatý tovar na sklad. Skutočnosť, že tovar, ktorý je uvedený na účtenke resp.

faktúre je oprávnená prijať na sklad jej oznámil skladník, pán V., ktorý konkrétny materiál preberal na
sklad a aj ho nakupoval. Následne skladníkovi vystavila príjemku, na ktorej bol názov tovaru ku ktorému
sa priradilo katalógové číslo, ktoré bolo evidované v spoločnosti AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO s.r.o.
ataktiežjednotkovácenatovaruaskladníksinatútopríjemkuvytvorilsvojuskladovúkartu.Keďdoniesol
skladníkúčtenku,taktútomuzároveňvyplatila.Akosvedkyňaďalejuviedla,zároveňbolaajpokladníčka.

Potom čo vydala peniaze z pokladne, nevydávala potvrdenie o tom, že finančnú hotovosť odovzdala.
Výdaj finančnej hotovosti evidovala v zošite. K predmetnej účtenke vystavila aj výdavkový doklad, ktorý
bol presne v tej výške, v akej bola vystavená účtenka a tento výdavkový doklad sa následne dával
na podpis konateľom spoločnosti. Čo sa týka výdavkových listov, tieto sa dávali na podpis konateľom
na konci mesiaca s tým, že už bol dodaný tovar zaplatený. Svedkyňa ďalej dodala, že účtenku o
nákupe tovaru jej doniesol skladník a na základe takto donesenej účtenky vybrala peniaze a odniesla ich

skladníkovi. V spoločnosti si nepamätá na také problémy, že by sa zaplatil tovar zo strany spoločnosti a
tento by nebol dodaný. Prax bola taká, že skladník doniesol účtenku o zaplatení tovaru, ktorý bol dodaný
spoločnosti a na základe takto donesenej účtenky vyplatila peniaze. Ohľadom preverenia stavu tovaru
aj toho či sedia tovarové zásoby so zaplatenými cenami svedkyňa uviedla, že sa robila inventúra, pri
ktorej sa zisťovalo, či existuje manko a teda či sedia zásoby tovaru zo zaplatenými kúpnymi cenami.

Tovarové zásoby preveroval skladník a taktiež bola vytvorená inventarizačná komisia, na preverenie
zásob. Kontrolovala len stav pokladne a teda preverovala či výdavkové pokladničné doklady a príjmové
pokladničné doklady tak, ako boli vystavené osobou, sú v súlade s finančným stavom v pokladni. Nikdy
nepreverovala, či tieto výdavkové pokladničné doklady zodpovedajú aj tovarovým zásobám na sklade.
Svedkyňa k ňou podpísanému čestnému prehláseniu uviedla, že nesúhlasí s tým, čo je uvedené v

závere a to, že nepreberala na sklad ani do inej evidencie tovar uvádzaný na pokladničných blokoch
Y. M., pretože mala účtenky od Y. M., tieto preberala a následne hotovosť na základe týchto účteniek
vyplatilažalobcovi. ÚčtenkuodY.M.doniesolžalobcaajemunáslednevyplatilaajvyplývajúcuhotovosť.
Takýmto spôsobom vyplácala finančné prostriedky žalobcovi aj v prípade, keď doniesol účtenku napr. od
spoločnosti Reling, Kolos, Pullman, pričom išlo o stálych dodávateľov. Nemá vedomosť o tom, že by sa

dodávatelia sťažovali, že by nebola za dodaný tovar zaplatená kúpna cena. Ohľadom podpisu čestného
prehlásenia bol za ňou žalovaný v 2. rade. Uvedené čestné prehlásenie bolo už vyplnené tak, ako sa
nachádza v spise. Osobne sa s pánom Troligom nepoznala, videla ho len raz. Ak je na výdavkovom
liste v kolónke „schválil“ podpis, tak to schválil konateľ spoločnosti, ktorým schválili na konci mesiaca
tieto výdavkové listy. Od pána Mariána Troligu- MT, boli predkladané len účtenky z registračnej pokladne

iné daňové doklady predkladané neboli.

Zo svedeckej výpovede Jany W. v konaní 15Cb/78/2010, súd zistil, že pracovala spoločnosti od roku
2006 do roku 2009 na pozícií účtovníčky, pričom mala na starosti vystavovanie faktúr, úhradu faktúr,
banku atď. V tej istej pozícií pracovala aj C. Q., pričom ona robila mzdy a ešte mala na starosti

skladové hospodárstvo. C. Q. mala na starosti výdaj a príjem tovaru, ktorý sa objednával. Tovar fyzicky
preberal pán V., ale evidenciu tohto tovaru spoločnosti mala na starosti C. Q. a v prípade choroby
ju zastupovala. Skladník vystavoval príjemku o fyzickom prevzatí tovaru a následne túto príjemku
odovzdal do učtárne. Na tejto príjemke bolo uvedené množstvo, názov, cena tovaru. Táto príjemka sa
zaevidovala do účtovníctva spoločnosti. K vydaniu finančnej hotovosti došlo vždy po tom, čo skladník

priniesol príjemku o prevzatí tovaru na sklad. Bez vystavenia tejto príjemky sa finančná hotovosť z
pokladne nevyplatila. Výdavkový list vystavila potom čo jej bola predložená účtenka z registračnej
pokladne. Fyzicky nepreverovala či bol dodaný aj tovar, to bola zodpovednosť skladníka. Nikdy počas
svojej práce v spoločnosti nezažila to, že by sa zaplatilo za tovar, ktorý by tejto spoločnosti nebol
dodaný. Pri svojej pracovnej činnosti neprichádzala ku kontaktu s tovarom, vydávala iba finančné

prostriedky. Boloobvyklé,žefinančnéprostriedkyvhotovostivydávalažalobcovi,akoajinýmkonateľom
spoločnosti. Svedkyňa vo svojej výpovedi zároveň uviedla, že si nespomína, či vydávala žalobcovi
finančné prostriedky na základe dokladu od Y. M., avšak pripustila, že to tak mohlo byť. Ak bol skladník
poverený konateľmi spoločnosti, tak odovzdala finančné prostriedky aj skladníkovi. Potom čo skladník
predložil účtenku z registračnej pokladne mu vyplatila peniaze. Ak sa na výdavkovom liste v kolónke

„schválil“ nachádza podpis, tak bol schválený konateľom. Spolu s výdavkovým listom sa predložila aj
účtenka a taktiež by sa tam mala nachádzať aj pripojená príjemka o dodaní tovaru v spoločnosti, keď
predmetnú príjemku vystavoval skladník.Zo svedeckej výpovede Y. N. v konaní 15Cb/78/2010 súd zistil, že je zamestnancom firmy Merca,
ktorá realizovala pre spoločnosť AUTOSLUŽBY A + A s.r.o. účtovnícke práce a to od roku 2010. Do
roku 2010 pre túto spoločnosť nevykonávala žiadne účtovnícke práce. V rámci účtovníckych prác sa

zisťoval stav zásob u odporcu. Účtovnícke práce sa robili za prvé kalendárne obdobie roku 2010. Čo
sa týka zistenia tovarových zásob na sklade, vychádzala len z podkladov predložených spoločnosťou,
na základe účtovných dokladov a to príjemok a výdajok. V čase keď preberala účtovníctvo konatelia
tejto spoločnosti uviedli, že nesedia tovarové zásoby s účtovnými podkladmi, že majú viac tovaru na
sklade ako výdajok. Účtovne sa to upravovalo ako chyba predchádzajúceho účtovného obdobia. V čase,

keď odovzdávala konateľom spoločnosti účtovníctvo neuviedla týmto žiadne skutočnosti, ktoré by jej
nesedeli. O žiadnych takýchto skutočnostiach nevedela.

Z výpovede svedka U. V. v konaní 15Cb/78/2010 vyplýva, že v spoločnosti AUTOSLUŽBY REHÁK
A ZAŤKO s.r.o. mal postavenie skladníka a zároveň uskutočňoval nákup tovaru, zásobovanie. Na
evidenciu tovaru mal k dispozícii skladové karty, najskôr tovar nakúpil, následne doniesol blok alebo

faktúru, na základe ktorého prebral tovar a zaevidoval ho na skladovú kartu. Tovar preberal osobne na
sklad. Na to, aby mu účtovníčka vyplatila finančnú hotovosť z pokladne predkladal pokladničný doklad,
faktúru a dodací list. Na základe uvedeného mu účtovníčka vydala peniaze, prípadne vopred informoval,
čo to bude stáť, aby nemusel chodiť dvakrát. Svedok ďalej uviedol, že sa nestalo, že by zaplatený
tovar nebol spoločnosti dodaný. Ohľadom preverovania tovaru a či sedia tovarové zásoby s vystavenými

dokladmi sa každoročne robila inventúra. Svedok ďalej uviedol, že bol zodpovedný za stav zásob na
sklade, pričom niektorý z konateľov to musel podpísať a prekontrolovať. Tovar preberal na sklad niekto
iný len v prípade jeho neprítomnosti.

Zo svedeckej výpovede Y. M. v konaní 15Cb/78/2010 vyplýva, že ohľadom čestného prehlásenia,

ktoré vystavil, ho oslovil žaloévaný v 2. rade, pričom nevie uviesť, kedy to bolo. So spoločnosťou
AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO s.r.o. bol v obchodnom vzťahu od roku 1997 do roku 2004, pričom
tovar bol dodávaný do spoločnosti AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO s.r.o. zamestnancami. Obsah
čestného prehlásenia bol vypracovaný učtárňou podľa stavu, ktorý bol v pokladni pod vedením
zástupkyne H. To, že sa v účtovníctve spoločnosti nenachádzajú daňové doklady uvedené v čestnom

prehlásení vyplýva zo skutočnosti, že v tom čase už neobchodoval so spoločnosťou AUTOSLUŽBY
REHÁK A ZAŤKO s.r.o. a to od roku 2005. Čo sa týka blokov vystavených z registračnej pokladne,
tieto boli vystavované zamestnancami, pričom registračné pokladne sa menia. Bloky uvádzané v konaní
neboliunehovystavované,pričomjezbytočné rozoberaťvakejštruktúretobolonabločkuuvedené,fakt
jeten,žetiebločkyneboliunehovystavované,akbybolitakbyboliarchivované.Včestnomprehláseníje

jasne uvedené, že od roku 2005 so spoločnosťou AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO s.r.o. neobchodoval
a žiadne bločky nevystavoval. Takým neobvyklým spôsobom sa neobchodovalo. Neobvyklý je v tom,
že v jeden deň boli vystavované aj tri bločky a tiež neobvyklá je aj suma napr., že bola vyplatená suma
150.000 Sk v hotovosti. V rokoch 1997 až 2004 sa za tovar hradilo na základe faktúr a nie priamou
platbou.Vobdobíod09.01.2006do21.04.2008neboliodspoločnostiprijatéžiadnefinančnéprostriedky.

Z vyjadrenia žalovaných zo dňa 07.06.2011 vyplýva, že žalobca ešte v čase, keď pôsobil ako jeden
z konateľov spoločnosti porušil povinnosti uložené mu ustanovením § 135a Obchodného zákonníka,
keď v období do 09.01.2006-21.04.2008 ako konateľ spoločnosti uzatvoril fiktívne záväzkovo- právne
vzťahy Y. M. MT, s miestom podnikania Košická 20, Prešov. Žalobca, ako konateľ, schválil výdavkové

listy spoločnosti, vystavené za účelom vyplatenia finančnej hotovosti pre dodávateľa tovaru Y. vybral
zo spoločnosti finančné prostriedky za účelom nákupu tovaru v hotovosti, avšak tento tovar nebol
spoločnosti nikdy dodaný, nakoľko Y. ako živnostník vykonávajúci živnostenské oprávnenie v rozsahu
živností zapísaných v Živnostenskom registri nevstúpil do záväzkového vzťahu so spoločnosťou v
období od 09.01.2006-21.04.2008 t.j. v čase, keď žalobca ako konateľ spoločnosti schválil výdavkové

listy - pokladničné doklady a na ich základe vybral zo spoločnosti finančnú hotovosť a vyhotovil fiktívne
doklady z elektronickej registračnej pokladne, v ktorých ako dodávateľ tovaru vystupuje Y. M.. Z daných
dokladov vyplýva, že ide o jednoznačne falošné doklady vystavené navrhovateľom. V zmysle daného Y.
M. nevznikla povinnosť voči spoločnosti na dodanie tovaru, rovnako tiež neprevzal od spoločnosti resp.
odžalobcu,ako vtedajšiehokonateľažiadnefinančnéprostriedky,nazákladektorýchbybolpovinnývoči

spoločnosti na akékoľvek plnenie- dodanie tovaru. Žalobca získal zo spoločnosti protiprávnym konaním
finančnú hotovosť pre svoj osobný prospech a tieto finančné prostriedky do spoločnosti nikdy nevrátil.
Skutočnosť, že žalobca vystavil fiktívne výdavkové listy, za účelom získania finančnej hotovosti zo
spoločnosti pre svoj osobný prospech a do účtovníctva spoločnosti založil fiktívne doklady z elektronickejregistračnej pokladne Y. M., ktoré mali preukázať existenciu záväzkového vzťahu medzi spoločnosťou
a Y. M.. Y. M. neeviduje vo svojom účtovníctve žiadne doklady, ktoré by preukazovali existenciu
právneho vzťahu medzi ním a spoločnosťou. Ako z vyjadrenia ďalej vyplýva, žalovaní predkladajú

súdu dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú, že sa žalobca sa dopustil protiprávneho konania, keď
ako konateľ schválil za spoločnosť výdavkové listy a tiež vystavil fiktívne doklady z elektronickej
registračnej pokladne, ktoré mali preukázať opodstatnenosť výberov finančnej hotovosti zo spoločnosti
v súlade s výdavkovými listami. Z daného jednoznačne vyplýva záver, že žalobca získal neoprávnene
zo spoločnosti finančné prostriedky, čím vážne poškodil záujmy spoločnosti následkom čoho vznikla

spoločnosti škoda resp. pohľadávka vo výške 76.274,27 eur (2.297.899 Sk). Nakoľko žalovaní túto
škodu spoločnosti svojim konaním nespôsobili, nakoľko títo žiadne fiktívne doklady nevystavili ani
nevybrali zo spoločnosti finančné prostriedky pre svoj osobný prospech, jediným zodpovedným za vznik
tejto škody voči spoločnosti je žalobca, nakoľko tento naplnil všetky predpoklady vzniku zodpovednosti
za škodu. Úprava náhrady škody spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti za spôsobenú škodu,
pri ktorej sa neskúma zavinenie konajúcej osoby. Dňa 12.07.2010 spoločnosť postúpila pohľadávku

žalovaným.Týmtožalovanínadobudlipohľadávkuvovýške76.115,32eur(2.293.050Sk)vočižalobcovi.
Z vyjadrenia ďalej vyplýva, že žalovaní si započítavajú túto svoju pohľadávku, ktorú majú voči žalobcovi
voči pohľadávke žalobcu, ktorú uplatnil návrhom na vydanie platobného rozkazu.

Žalobca v konaní 15Cb/78/2010 ohľadom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.07.2010 vyslovil

názor, že táto nebola podpísaná v uvedený deň a bola vyhotovená dodatočne, pričom uvedená zmluva
sa nenachádza ani v Zbierke listín spoločnosti a je zrejmé, že je datovaná s ohľadom na rozhodnutie
súdu o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku. To, že žalovaní túto zmluvu nemali
k dispozícii je zrejmé aj z toho, že sa bezdôvodne nezúčastňovali pojednávaní. Uvedené tvrdenia
podporuje aj skutočnosť, že dňa 23.09.2010 bol vydaný platobný rozkaz č.k. 37Rob/94/2010-24 týkajúci

sa predmetnej Zmluvy o predaji obchodného podielu, na ktorý žalovaní napriek tomu, že údajne mali
Zmluvu o postúpení pohľadávky nereagovali a odpor nepodali. Z vyjadrenia tiež vyplýva, že tovar
nakupovali zásobovači T. W., U. V., vedúci dielne K. A. a taktiež obaja konatelia t.j. žalobca a žalovaný
2., pričom 100 % nákupov sa realizovalo nákupom v hotovosti. Každý z oprávnených pracovníkov si
zobral z pokladne peniaze v hotovosti a po dodaní tovaru, pokladníčke a zároveň fakturantke odovzdal

doklady z registračnej pokladne dodávateľa. Následne buď fakturantka Q. alebo ekonómka K.. W.
vystavila výdavkový doklad, na ktorom bolo uvedené číslo výdavkového dokladu. Na účtovnom doklade
sa spároval výdavkový doklad, účtenka z registračnej pokladne, katalógové číslo, nákupná a predajná
cena tovaru a číslo príjmového dokladu, pod ktorým bol prijatý do účtovnej evidencie. Na základe
tohto dokladu v podvojnom účtovníctve vykonala ekonómka zúčtovanie a odvedenie DPH. Žalobca

ďalej uviedol, že po predložení príjmových dokladov následne schválil aj výdavkové doklady, pričom
počas jeho pôsobenia neboli zo strany Daňového úradu vznesené k účtovníctvu žiadne pripomienky.
Samotný žalovaný 2. potvrdil, že na výdavkových pokladničných dokladoch založených v spise sa
nachádzajú všetky náležitosti, ktoré majú byť uvedené na tomto výdavkovom pokladničnom doklade.
Účtovné doklady predložené žalovanými nepreukazujú porušenie povinností žalobcu ako konateľa. V

čase, kedy malo prísť k porušeniu povinností navrhovateľom, teda v rokoch 2006, 2007 a 2008 bola v
platnosti Spoločenská zmluva platná od 26.11.2003, podľa ktorej spoločnosť zastupujú konatelia, tak
že za spoločnosť konajú minimálne dvaja konatelia spoločne. V čase prevodu obchodného podielu
spoločnosti na žalovaných v I. a II. rade mala spoločnosť mesačný zisk vo výške 635.061,- Sk, ročný
výnos asi okolo 2.000.0000,- Sk. V súvahe ziskov a strát je v kolónkach pohľadávky voči oprávnenej

osobe a ostatné pohľadávky za rok 2006-2008 evidovaných 0,- Sk, pričom pokiaľ by za uvedené
obdobie vznikla škoda malo sa to evidovať v súvahe ziskov a strát. Zo spoločenskej zmluvy spoločnosti
AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO s.r.o. vyplýva, že od 18.12.2003 bol konateľom a spoločníkom
spoločnosti žalovaný v 2. rade a pán F., ktorí mali oprávnenie konať v spoločnosti tak, že v mene
spoločnosti konali vždy dvaja konatelia a teda nie je pravdivé tvrdenie žalovaných, že každý z konateľov

mohol v uvedenom období konať samostatne. Z uvedeného vyplýva, že disponovať s účtami spoločnosti
v banke nemohol len jeden z konateľov, ale vždy len dvaja konatelia. Žalobca uviedol, že tovar mohol
ktokoľvek zo zamestnancov prevziať a zaplatiť, pričom jeho náplňou práce bolo úplne niečo iné, ako
preberanie tovaru. Podpísané výdavkové doklady potvrdzujú iba tú skutočnosť, že spoločnosť uvedené
peniaze vydala a na základe výpovede ekonómky je zrejmé, že tieto výdavky a doklady boli ním

podpísané na konci mesiaca. Doklady podpísal na základe predložených dôkazov, ktoré na konci
mesiaca dostal a to je to čo žalovaní predložili. Žalovaní si uplatňujú všetku škodu vrátane DPH. V
rámci podvojného účtovníctva nemôže nastať stav, kedy by reálny stav zásob nesedel s evidenciou
týchto zásob. Každoročne sa vykonávala inventúra, vrátane daňovej kontroly, pri ktorej neboli zistenéza obdobie 2006 až 2008 žiadne finančné ani materiálne škody ani žiadne rozpory, ktoré by následne
vyplývali z účtovnej závierky. Účtovníčka Q. vydávala peniaze aj iným konateľom v rámci zabezpečenia
chodu prevádzky, spolu so žalovaným 2. robili tú istú činnosť a nečakali na to či sú zásobovači cez deň

prítomní a či sa vrátia. Bolo úplne bežnou záležitosťou, že spolu so žalovaným 2. podpisovali výdavkové
doklady od pána M., pričom súdu predložil iba tie, ktoré boli podpísané iba ním. Účtovníčka potvrdila, že
tieto doklady boli nielen od Y. M., ale aj od iných dodávateľov. Stav zásob pri jeho odchode bol približne
1.700.000 Sk a žalovaní si uplatňujú škodu vo výške cca 83.000 eur. V prípade sčítania týchto dvoch
hodnôt by vznikla suma 4,2 milióna korún, ktorú účtovníctvo nemôže pustiť. Žalovaní 1. a 2. žiadajú viac

ako bol reálne vykázané v účtovníctve, vrátane DPH. Žalovaní predložili doplnok čestného prehlásenia
pani Q., pričom z faktúr vystavených svedkyňou Q., predložených súdu vyplýva, že vystavila faktúry
za rok 2006, z ktorých je zrejmé, že to čo uvádza v čestnom prehlásení nie je pravdou, z týchto faktúr
vyplýva, že boli vystavené výdavkové bloky o vydaní jednotlivých súm za jednotlivý tovar a tieto sumy
boli vyplatené Y. M. alebo jeho pracovníkom. Žalovaní opierajú svoj nárok na náhradu škody o Zmluvu o
postúpení pohľadávky, ktorú mali postúpiť sebe ako fyzickým osobám z právnickej osoby. Z tejto zmluvy

je zrejmé, že je datovaná dňom 12.7.2010, pričom čestné prehlásenie pána M. bolo vystavené až v
roku 2011. Pri porovnaní čestného prehlásenia a Zmluvy o postúpení pohľadávok je zrejmé, že v oboch
dokumentoch sú totožné odstavce a tieto doklady teda museli byť vyhotovené súbežne. Podľa tvrdení
žalovaných sa mal obohatiť o peniaze z celého mechanizmu pri preberaní tovaru, vydaní peňazí, pričom
pri vedení podvojného účtovníctva vyplýva, že tovar musí ísť na sklad, robí sa inventúra, vyhotovuje

sa súvaha ziskov a strát a to i mesačná, takže tovar sa nemôže stratiť, ak je raz zaregistrovaný musí
byť až do samého konca vedený. Žalobca poukázal na skutočnosť, že spoločnosť AUTOSLUŽBY A
+A, s.r.o. podpísala podľa predložených dokladov Zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 12.7.2010,
následne dňa 23.9.2010 bol súdom vydaný platobný rozkaz v prospech žalobcu, žalovaní boli zaviazaní
zaplatiť dlžnú sumu. Voči platobnému rozkazu nebol podaný odpor, následne dňa 28.12.2010 bol vydaný

exekučný príkaz, voči ktorému neboli podané žiadne námietky pričom žalovaní v tom čase, keďže už
mala existovať Zmluva o postúpení pohľadávky, museli mať vedomosť o pohľadávke voči nemu.

Podľa ustanovenia § 135a ods. 1 ObZ konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou
starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní

zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia,
zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám
by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone
svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy
tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

Podľa ustanovenia § 135a ods. 2 ObZ konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej
pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä
sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore
s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.

Podľa ustanovenia § 358 ObZ na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde.
Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa
pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Podľa ustanovenia § 365 ObZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do
doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však
nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo

jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z
omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov

účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Podľa ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých
plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov
urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky

spôsobilé na započítanie.

Podľa ustanovenia § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľaustanovenia§49aObčianskehozákonníka právnyúkonjeneplatný,akhokonajúcaosobaurobila
v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol
právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný,
ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

V prejednávanej veci po vykonanom dokazovaní a po oboznámení sa so spisom tunajšieho súdu č.k.
15Cb/78/2010 súd a dospel k rovnakým právnym záverom ako v konaní č.k. 15Cb/78/2010 ohľadom
uplatneného nároku žalobcu titulom neuhradenia ceny za prevod obchodného podielu na žalovaných v
spoločnosti AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO s.r.o..

Na základe listinných dôkazov ako aj na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané,
že návrh bol podaný opodstatnene, nakoľko medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu Zmluvy o
prevode obchodného podielu v spoločnosti AUTOSLUŽBY REHÁK a ZAŤKO, s.r.o., na základe ktorej
sa žalobca zaviazal previesť celý svoj obchodný podiel na žalovaných a títo sa zaviazali za prevod

obchodného podielu zaplatiť 66.387,84 (2.000.000,-Sk) v splátkach vo výške 1.327,76 eur (40.000,-Sk)
mesačne. Žalobca si svoju zmluvnú povinnosť splnil avšak žalovaní si svoju zmluvnú povinnosť - uhradiť
odplatu za prevod obchodného podielu nesplnili, pričom medzi stranami nebola sporná ani existencia
ani výška pohľadávky žalobcu voči žalovaným. Nakoľko si žalovaní svoju povinnosť zaplatiť dojednanú
cenu nesplnili a neuhradili v celej výške v súlade so Zmluvou o prevode obchodného podielu, vznikla

žalobcovi pohľadávka uplatnená v tomto konaní.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd ďalej posudzoval obranu žalovaných ako obranu zániku
pohľadávky započítaním vzájomnej pohľadávky a či žalovaným vznikla nejaká pohľadávka voči
žalobcovi spôsobilá na započítanie s pohľadávkou žalobcu a to titulom náhrady škody, ktorá mala

vzniknúť spoločnosti AUTOSLUŽBY REHÁK a ZAŤKO spol. s r.o. a to vystavením fiktívnych dokladov
a výberom finančných prostriedkov zo spoločnosti pre svoj osobný prospech. I pri posudzovaní týchto
skutočností súd dospel k podobným právnym záverom ako v konaním 15Cb/78/2010.

Štatutárne orgány zodpovedajú za škodu vzniknutú pri výkone svojej pôsobnosti. Právna úprava

zodpovednosti štatutárnych orgánov - lex specialis je k úprave náhrady škody podľa ustanovenia § 373
Obchodného zákonníka vo vzťahu - lex generalis. Citované ustanovenie § 135a ods. 2 Obchodného
zákonníka príkladmo uvádza konanie konateľa, kedy je povinný spoločnosti nahradiť škodu. Obchodný
zákonník teda len demonštratívne uvádza tie povinnosti, pri porušení ktorých vzniká zodpovednosť
konateľov za škodu. Ich zodpovednosť môže vzniknúť aj pri porušení iných povinností ako tých, ktoré

sú uvedené v spomínanom ustanovení. Štatutárny orgán zodpovedá za vzniknutú škodu spoločnosti
ak konal neodborne, ak postupoval v rozpore s pokynmi spoločnosti a svojim nesprávnym postupom
spôsobil spoločnosti škodu. Súčasne musí byť splnená podmienka, že konanie štatutárneho orgánu
nebolo v záujme spoločnosti a jej spoločníkov. Základným predpokladom pre uplatnenie takéhoto
nároku na náhradu škody voči štatutárnemu orgánu je preukázanie nesprávnosti jeho konania, ktoré je

porušením jeho povinnosti vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou, v dôsledku čoho spoločnosti
vznikla škoda. Protiprávny úkon sa skladá z úkonu a jeho protiprávnosti. Porušením právnej povinnosti
má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická (právnická) osoba skutočne
konala a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosti jej uložené. Skutočná škoda je ujma spočívajúca
v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej udalosti a v príčinnej

súvislosti s ňou. Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej
súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti
znamená, že z celej reťaze všeobecnej príčinnosti treba sledovať iba tie príčiny a následky, ktoré
sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Zodpovednosť štatutárneho orgánu za vzniknutú škodu jezaložená na princípe objektívnej zodpovednosti. Nejde však o zodpovednosť za akékoľvek konanie
a postup štatutárneho orgánu, ale len za také, pri ktorom porušením povinnosti vykonávať funkciu s
odbornou starostlivosťou vznikla spoločnosti škoda.

Na to, aby sa dosiahol právny dôsledok započítania a to zánik pohľadávok, ktoré sú predmetom
započítania musí byť presne určený rozsah a identifikovaná pohľadávka zo strany žalovaných, ktorá sa
má s pohľadávkou žalobcu vzájomne kryť. Jednostranné započítanie je možné vykonať tiež v priebehu
súdneho konania tak ako to urobili žalovaní, kedy svoju pohľadávku uplatnili formou jednostranného

zápočtu ako procesnú obranu proti podanému návrhu. Takouto procesnou obranou sa však súd zaoberá
len vtedy, ak dospeje k záveru, že pohľadávka uplatnená navrhovateľom je dôvodná a následne posúdi,
či procesná obrana žalovaných je relevantná, či je pohľadávka, ktorá sa má započítať existujúca, a teda
či skutočne mohlo dôjsť k započítaniu vzájomných pohľadávok a tým aj k zániku pohľadávky žalobcu.

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca v čase od 07.12.2005 do 10.06.2008

pôsobil vo funkcii konateľa spoločnosti a bol súčasne spoločníkom spoločnosti. V prejednávanej veci
nemožno ustáliť splnenie podmienok vzniku zodpovednosti žalobcu za škodu podľa § 135a Obchodného
zákonníka, pretože nemožno mať za to, že došlo k porušeniu povinnosti žalobcom pri výkone svojej
pôsobnosti a že došlo k vzniku škody, čo spôsobuje absenciu jednej zo základných podmienok vzniku
zodpovednosti za škodu. V konaní nebolo preukázané, že spoločnosti vznikla škoda vo výške 76.276,27

eur, ktorú žalovaní vyčíslili vychádzajúc z doložených výdavkových pokladničných dokladov, ktoré by
mali preukazovať neopodstatnenosť výberov finančnej hotovosti zo spoločnosti a teda, že by došlo k
zmenšeniu majetkového stavu spoločnosti. Z výpovede žalobcu, ako aj žalovaného v 2. rade v konaní
bolo zistené, že sa v spoločnosti každoročne vykonávala inventúra na zistenie skutočného stavu majetku
a záväzkov. Žalovaní nevedeli uviesť ani preukázať inými listinnými dokladmi ako účtovnými závierkami,

aký bol ich výsledok za dané obdobie. Žalovaný v 2. rade však potvrdil, že ich výsledok je zhodný
s účtovnými závierkami za príslušné obdobie. Súd z účtovných závierok za roky 2006, 2007 a 2008
predložených súdu nezistil, že by spoločnosti vznikla škoda vo výške 76.276,27 eur. Pokiaľ by teda mala
vzniknúť spoločnosti škoda v uvedenej výške a to tak, že si žalobca ponechal finančné prostriedky z
pokladne, ktoré si vybral na základe predložených výdavkových listov, pričom pokladničné doklady k

nim priložené mal sfalšovať a následne na základe takýchto dokladov bol uvedený tovar zaúčtovaný do
evidencie spoločnosti, tak uvedené by sa podľa názoru súdu muselo v účtovných závierkach odraziť
v podobe manka, kedy skutočný stav majetku je nižší ako účtovný stav. Zo žalovanými predložených
výdavkovýchdokladovsúdzistil,ževýškaškody,ktorátaktomalaspoločnostivzniknúťpredstavujesumu
76.276,27 eur, pričom v roku 2006 mala takto vzniknúť škoda vo výške 38.612,33 eur (1.163.235 Sk), v

roku2007vovýške34.737,64eur(1.046.506Sk)avroku2008vovýške2.926,31eur(88.158Sk),avšak
z predložených Výkazov ziskov a strát za obdobie rokov 2006, 2007 a 2008 (kolónka ostatné náklady na
hospodársku činnosť, účet 548) súd nezistil manká a škody v uvedenej výške, pričom z výkazu ziskov
a strát k 31.12.2006 súd zistil, že ostatné náklady na hospodársku činnosť predstavovali 3.186,62 eur
(96.000 Sk), z výkazu ziskov a strát k 31.12.2007 súd zistil, že ostatné náklady na hospodársku činnosť

predstavovali 829,85 eur (25.000,-Sk) a z výkazu ziskov a strát k 31.12.2008 súd zistil, že ostatné
náklady na hospodársku činnosť predstavovali 18.288,72 eur (550.966,-Sk).

Vznik škody spoločnosti v uvedenej výške bol zároveň spochybnený žalobcom predloženými faktúrami,
z ktorých vyplýva, že tovar, ktorý údajne nemal byť spoločnosti dodaný, a ohľadom ktorého mali byť

vyhotovené fiktívne doklady, bol riadne zaevidovaný a tento bol následne poskytnutý a vyfakturovaný
konečnému spotrebiteľovi, ktorý je na faktúrach uvádzaný ako objednávateľ zákazky. Identifikačné číslo
tovaru u dodávateľa a u odberateľa sa nezhodujú, čo je zrejme dôsledok rôzneho prideľovania čísla
u jednotlivých podnikateľských subjektov pri tvorbe skladových zásob, čo však nepreukazuje, že ide o
iný tovar.

Žalovaní vo svojich výpovediach zároveň uviedli, že o škode spôsobenej navrhovateľom sa dozvedeli až
v roku 2010, keď si účtovníctvo prevzala nová ekonómka M. N.. Súd však ani z výpovede tejto svedkyne
v konaní 15Cb/78/2015 nezistil skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by spoločnosti mala byť spôsobená
škoda. Z jej výpovede vyplýva, že nesedeli tovarové zásoby s účtovnými podkladmi a že na sklade bolo

viac tovaru ako výdajok, čo sa následne upravovalo ako chyba predchádzajúceho účtovného obdobia. Z
uvedeného je teda zrejmé, že spoločnosť mala reálne viac tovaru na sklade (prebytok) ako bolo účtovne
evidované,pričom,akbysažalobcadopustilžalovanýmitvrdenéhokonaniaavystavilbyfiktívnedoklady(pričom tovar na základe nich nikdy nemal byť dodaný) stav tovaru na sklade by bol presne opačný-
stav zásob by bol nižší ako stav evidovaný.

Z dokazovania je ďalej zrejmé, že žalovaní 1. a 2. nepreukázali ani splnenie ďalšieho predpokladu
na vznik zodpovednosti žalobcu ako konateľa za škodu spôsobenú spoločnosti, pretože nepreukázali
porušenie konkrétnej povinnosti žalobcu. Podľa žalovaných 1. a 2. takýmto protiprávnym úkonom
zo strany žalobcu malo byť vyhotovenie fiktívnych dokladov z registračnej pokladne, v ktorých ako
dodávateľ tovaru vystupuje Y. M. a na základe ktorých mu mala byť z pokladne následne poskytnutá

finančná hotovosť, ktorú mal žalobca použiť pre svoj osobný prospech, pričom takéto konanie žalobcu
je podľa žalovaných preukázané čestnými vyhláseniami R. Q. a J. W., z ktorých vyplýva, že vydali
výdavkové listy a im zodpovedajúce sumy z pokladne spoločnosti vtedajšiemu konateľovi- žalobcovi a
evidovali pokladničné bloky Y. M.- MT a to podľa prehľadu uvedeného v ich čestných prehláseniach.
V závere prehlásení zároveň vyhlásili, že neprebrali na sklad ani do inej evidencie tovar uvádzaný na
pokladničných blokoch Y. M.- MT, v zmysle ktorých boli vystavené výdavkové listy spoločnosti. Výdaj

finančných prostriedkov menované potvrdili aj svedeckými výpoveďami. Uvedeným teda bol preukázaný
výdaj finančnej hotovosti žalobcovi, avšak nebolo preukázané protiprávne konanie žalobcu, falšovanie
dokladov, ani použitie týchto prostriedkov pre svoj osobný prospech. Z výpovedí svedkýň vyplynulo,
že bolo bežnou praxou, že sa uvedeným spôsobom vydávali finančné prostriedky z pokladne aj iným
konateľom spoločnosti (tiež skladníkom) a aj voči iným dodávateľom. Zo svedeckej výpovede svedkyne

R. Q. zároveň vyplynulo, že nesúhlasí s tým, čo je uvedené v závere čestného prehlásenia a to, že
nepreberala na sklad a ani do inej evidencie tovaru uvedený na pokladničných blokoch, z čoho je
teda zrejmé, že uskutočňovala evidenciu tovaru uvádzaného na pokladničných blokoch Y. M., MT na
sklad. Protiprávne konanie žalobcu je podľa žalovaných taktiež preukázané predloženým listinným
dôkazom - čestným prehlásením a svedeckou výpoveďou Y. M., z ktorej vyplýva, že bloky vystavené z

registračnejpokladneuvádzanévkonaníneboliunehovystavené,pričomodroku2005sospoločnosťou
AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO, s.r.o. neobchodoval a za obdobie rokov 2006 až 2008 neprijal od
spoločnosti žiadne finančné prostriedky. Súd však ani týmito vykonanými dôkazmi nemal za preukázané
protiprávne konanie žalobcu a v tejto súvislosti opätovne poukazuje už na vyššie uvedené a to žalobcom
predložené faktúry ohľadom niektorých výdavkových pokladničných dokladov vydaných na základe

dokladov z elektronickej registračnej pokladne Y. M., z ktorých vyplýva, že tovar v nich uvedený bol
poskytnutý a vyfakturovaný konkrétnym objednávateľom a teda nie je jednoznačne preukázané, že
uvedené pokladničné doklady sú fiktívne a že žalobca finančné prostriedky, ktoré mu boli vydané z
pokladne spoločnosti použil pre svoju osobnú potrebu, pričom ak by to tak bolo, uvedený tovar by
nemohol byť poskytnutý konkrétnym odberateľom a ani fakturovaný.

Okrem toho výpoveď svedka M. bola zmätočná a nedôveryhodná, nakoľko k svojim tvrdeniam
neposkytol a ani neuviedol žiadne písomné dôkazy a na dotaz ako mal vyzerať pokladničný doklad
vydaný ním alebo jeho pracovníkmi nebol ochotný odpovedať. Firma MT svedka M. mala prevádzky
aj v okolí Trnavy ( Bratislava, Nitra, Trenčín) a okolo 500 zamestnancov a bolo bežným spôsobom

obchodovania dovoz telefonicky objednanej zákazky bez písomnej zmluvy a zaplatením zákazky pri
prevzatí tovaru aj s ostatnými dodávateľmi, čo potvrdili aj žalovaní a svedkovia vo svojich výpovediach.

Jepotrebnésúhlasiťsnázoromadvokátažalobcu,ženakoľkospoločnosťsY..-MTobchodovalaodroku
1996 a všetky účtenky z registračnej pokladne boli identické, nevznikol dôvod sa tým bližšie zaoberať.

Ohľadom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.07.2010 vyslovil názor, že táto nebola podpísaná
v uvedený deň a bola vyhotovená dodatočne, pričom uvedená zmluva sa nenachádza ani v Zbierke
listín spoločnosti a je zrejmé, že je datovaná s ohľadom na rozhodnutie súdu o zastavení konkurzného
konania pre nedostatok majetku. To, že žalovaní túto zmluvu nemali k dispozícii je zrejmé aj z toho, že sa
bezdôvodnenezúčastňovalipojednávaní.Uvedenétvrdeniapodporujeajskutočnosť,žedňa23.09.2010

bol vydaný platobný rozkaz č.k. 37Rob/94/2010-24 týkajúci sa predmetnej Zmluvy o predaji obchodného
podielu, na ktorý žalovaní napriek tomu, že údajne mali Zmluvu o postúpení pohľadávky nereagovali
a odpor nepodali. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 12.7.2010 je obsahovo a formou zhodná z
čestným prehlásením svedkyne Hrubej podpísanom pred notárom dňa 1.6.2011, 9.2.2012, svedka M.
dňa 21.6.2011 a svedkyne R. W. zo dňa 31.05.2011, pričom je logické aby pred postúpením pohľadávky

táto bola zistená a potvrdená a ak o nej žalovaní vedeli už 12.7.2010 použili by ju v konaniach pred
súdom proti žalobcovi na započítanie aj v predchádzajúcich konaniach, nakoľko táto pohľadávka je
podstatne vyššia ako žalobcom uplatňované sumy. Aj z tohto dôvodu sa javí výpoveď svedka M. ačestné prehlásenia svedkýň Q. a W. za nedôveryhodné, keď svedkyne vo výpovedi spochybnili tieto
svoje čestné vyhlásenia, ktoré síce podpísali, ale vyhotovili ich žalovaní.

Taktiež znalecký posudok, ktorý bol vyhotovený 10.2.2009, bol žalovanými predložený iba v
prejednávanej veci a to až v roku 2016, pričom podľa žalovaných mal preukázať, že v čase predaja
obchodného podielu spoločnosť nemala také zásoby ako deklaroval žalobca. Tento predložený znalecký
posudok súd nemohol vyhodnotiť ako dôkaz týchto skutočností, keďže k prevodu obchodného podielu
došlo 6.6.2008 a znalecký posudok bol vypracovaný až 10.2.2009, pričom čas, ktorý medzi týmito

úkonmi uplynul, je dostatočný na to, aby došlo k podstatnej zmene v zásobách obchodnej spoločnosti,
ktorá vykonávala svoju podnikateľskú činnosť v tomto období a okrem toho znalecký posudok hodnotil
hodnotu súboru strojových zariadení v majetku spoločnosti z čoho nevyplýva, že by malo ísť o zásoby
náhradných dielov. Ani tento predložený dôkaz nepreukázal žalovanými tvrdené skutočnosti.

K tvrdeniu žalovaných 1.a 2., že o existencii pohľadávky titulom náhrady škody spôsobenej protiprávnym

konaním žalobcu sa dozvedeli až v roku 2010 je potrebné uviesť, že zistenie a samotná existencia
pohľadávky spoločnosti v uvedenom období je spochybnená aj tým, že táto nebola účtovne evidovaná
v účtovníctve spoločnosti AUTOSLUŽBY A + A s.r.o. (z účtovnej závierky za rok 2010 pohľadávka v
takejto výške nevyplýva) a tiež tým, že pokiaľ by spoločnosť mala pohľadávku vo výške 76.276,27
eur a túto by následne bezodplatne postúpila na žalovaných 1. a 2. Zmluvou o postúpení pohľadávky

datovanou 12.07.2010, teda pred začatím konkurzného konania, túto by správca musel vyhodnotiť
ako odporovateľný právny úkon bez primeraného protiplnenia, pričom ako vyplýva zo spisu sp. zn.
25K/1/2011 správca zo žiadnej zo svojich správ napriek tomu, že sa zameral aj na zisťovanie hodnoty
majetku dlžníka, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku odporovateľných právnych úkonov,
existenciu takéhoto majetku resp. existenciu takejto zmluvy neuviedol.

Súd konštatuje, že žalovanými 1. a 2. vymedzené skutkové tvrdenia a dôkazný stav nepreukázali tak
vznik škody, ako ani porušenie povinnosti žalobcu pri výkone jeho pôsobnosti ako konateľa obchodnej
spoločnosti postupovať s odbornou starostlivosťou. Tým, že neboli splnené zákonné predpoklady pre
vznik nároku na náhradu škody a to porušenie povinnosti žalobcu, ako aj vznik škody, tak následne

nemohla byť preukázaná ani príčinná súvislosť medzi konaním žalobcu a vzniknutou škodou.

S poukazom na uvedené súd teda nemal preukázané, že by žalovaným 1. a 2. vznikla pohľadávka
spôsobilá na započítanie s pohľadávkou žalobcu a že by započítaním tieto pohľadávky zanikli.

K námietke neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu je potrebné uviesť, že túto námietku
žalovaní vzniesli až v roku 2016, teda 8 rokov po uzatvorení zmluvy o prevode obchodného podielu,
pričom neplatnosť tejto zmluvy odôvodňujú tým, že nebola uzatvorená vážne a že žalovaní boli uvedení
do omylu. Žalovaní však neuviedli v čom spočíval nedostatok vážnosti právneho úkonu a súd po
preštudovaní zmluvy a vyhodnotení dôkazov sám nezistil nedostatok vážnosti tejto zmluvy. Omyl, do

ktorého mal žalobca uviesť žalovaných, mal spočívať v tom, že v čase uzatvárania zmluvy o prevode
obchodného podielu žalobca vedel, že spôsobil spoločnosti škodu vo výške uplatňovanej žalovanými a
pri vedomosti žalovaných o tejto škode by neuzavreli zmluvu o prevode obchodného podielu. Vzhľadom
na vyššie uvedené súd nezistil vznik škody spôsobenej žalobcom, preto súd nezistil ani omyl pri
uzatváraní zmluvy o prevode obchodného podielu. Je potrebné uviesť, že žalovaní boli rovnako ako

žalobca spoločníkmi a konateľmi spoločnosti a pri riadnom výkone svojich povinností by museli zistiť
existenciu škody v takej značnej výške. Z uvedeného vyplýva, že omyl na strane žalovaných nemohol
vzniknúť.

Súd nevykonal žalovanými navrhované znalecké dokazovanie, na otázky uvedené v podaní zo dňa

9.5.2016, nakoľko znalec by musel nahliadať do účtovníctva podnikateľského subjektu Y. za obdobie
9.1.2006 do 21.4.2008, pričom ani v prípade, že by znalec zistil, že podnikateľ Y. nevedie v účtovníctve
doklady z elektronickej registračnej pokladne, ktoré sú v účtovníctve spoločnosti AUTOSLUŽBY Rehák
a Zaťko, táto skutočnosť by nepreukázala, že tým vznikla škoda v tejto spoločnosti a že ju spôsobil
žalobca. Z výsluchu svedkov totiž vyplynulo, že všetci traja účastníci konatelia boli konateľmi spoločnosti

v tejto dobe a podpisovali pokladničné bloky a výdajky, čo však neznamená, že peniaze boli vyplatené
žalobcovi alebo inému konateľovi, čo potvrdili aj pracovníci spoločnosti vo svojich výpovediach. Bežným
spôsobom obchodovania, ktorí potvrdili aj žalovaní, bolo, že sa objednával tovar priamo pre jednotlivé
zákazky a po dodaní tovaru - náhradného dielu sa tento okamžite namontoval do opravovaného autaa táto oprava bola aj spolu s dodaným tovarom vyúčtovaná zákazníkovi, preto spoločnosť nevytvárala
skladové zásoby a skúmať reálny stav skladu a skladových zásob v roku 2006 a 2008 ako to žiadali
žalovaní v znaleckom posudku je nemožné a zbytočné, nepreukázalo by totiž tvrdenia žalovaných. Z

týchto dôvodov súd nevykonal ani výsluch znalca, ktorého žalovaní navrhovali.

Pokiaľ by boli pravdivé tvrdenia žalovaných, že žalobca spôsoboval vyššie opísaným spôsobom
spoločnosti škodu, keď si vyplácal finančné prostriedky na úkor spoločnosti, odchodom žalobcu zo
spoločnosti by malo dôjsť k zlepšeniu hospodárenia a k zvyšovaniu zisku, avšak súd nahliadnutím do

konkurzného spisu 25K/1/2011 zistil, že úpadok spoločnosti vznikol až po roku 2008, keď vznikli záväzky
spoločnosti z úverovej zmluvy zo dňa 3.12.2008 ktorú podpísali žalovaní, ďalej z leasingových zmlúv zo
dňa 18.8.2008 a 15.4.2009, ktoré takisto podpísali žalovaní po odchode žalobcu zo spoločnosti a ďalej
boli v konkurze uplatnené pohľadávky z faktúr z roku 2009, z piatich zmlúv so spoločnosťou Orange,
ktoré boli uzatvorené 21.12.2010. Z uvedeného vyplýva, že v čase uzatvorenia zmluvy o prevode
obchodného podielu, spoločnosť AUTOSLUŽBY Rehák a Zaťko nemala žiadne dlhy. Z výpovede

žalovaných vyplýva, že práve spoločnosť AUTOSLUŽBY Rehák a Zaťko po odchode žalobcu zo
spoločnosti uzatvorila úverové leasingové zmluvy a ďalšie zmluvy, z ktorých vznikali dlhy, až nakoniec
konatelia podali návrh na vyhlásenie konkurzu spoločnosti, ktoré konanie bolo aj začaté a zastavené
pre nedostatok majetku spoločnosti. V tom čase však už obaja žalovaní spolu s Jozefom Bachratým
založili spoločnosť AUTOSLUŽBY - SERVIS A+A s rovnakým predmetom podnikania a neskôr predali

svoje obchodné podiely žalovanému v 2. rade a taktiež syn žalovaného v 2. rade založil spoločnosť
AUTOSLUŽBY A+Z s rovnakým predmetom podnikania, pričom tieto spoločnosti naďalej existujú a
vykonávajú podnikateľskú činnosť rovnakú ako pôvodná spoločnosť AUTOSLUŽBY Rehák a Zaťko. Z
uvedeného vyplýva, že úpadok spoločnosti AUTOSLUŽBY Rehák a Zaťko nebol spôsobený činnosťou
žalobcu v spoločnosti, ale naopak bol spôsobených činnosťou žalovaných po odchode žalobcu zo

spoločnosti, keď uzavreli zmluvy, ktoré spôsobili úpadok spoločnosti a tiež založili ďalšie spoločnosti
s rovnakým predmetom podnikania kde podnikali ďalej, pričom dlhy ponechali v pôvodnej spoločnosti.
Podporným dôkazom, že nedošlo k činnosti žalobcu, ktorú popisujú žalovaní v predmetnom konaní je
to, že daňový úrad nenašiel pri kontrolnej činnosti žiadne nezrovnalosti v daňových dokladoch a tiež vo
veci nebolo na podnet žalovaných a ani pána M. začaté trestné konanie, napriek tomu, že žalovaní a

pán M. mali mať podozrenie, že žalobca sa dopúšťa činnosti, ktorá môže byť považovaná za trestnú.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie s poukazom na vyššie uvádzané, sud návrhu žalobcu v časti
uplatnenej istiny vyhovel a tuto mu priznal ako dôvodnú.

Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany
žalovaných 1. a 2. nedošlo k úhrade celej dlžnej sumy v lehote splatnosti, čím žalobcovi vznikol zákonný
nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania a preto mu súd priznal úrok z omeškania vo
výške požadovanej žalobcom, nakoľko boli požadované v súlade s platnými predpismi upravujúcimi úrok
z omeškania v čase splatnosti jednotlivých žalovanými nezaplatených splátok.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalobcovi ako
procesne úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného
súdneho poplatku vo výške 1.911,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 5.827,01 eur, pričom
ich výpočet je v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a pozostávajú z

nasledovného:

prevzatie a príprava zastupovania vo veci 9Cb/6/2012...............................................386,74 eur
účasť na pojednávaní dňa 27.09.2013..........................................................................386,74 eur
náhrada výdavkov za 2 úkony právnej služby v roku 2013 .......................................15,62 eur

Spolu ...........................................................................................................................789,10 eur

prevzatie a príprava zastupovania vo veci 7Cb/22/2011 dňa 1.2.2013........................253,94 eur
účasť na pojednávaní dňa 28.02.2013..................................................253,94 eur..
odvolanie proti uzneseniu o prerušení konania dňa 13.9.2013...................................253,94 eur

náhrada výdavkov za 3 úkony právnej služby v roku 2013 ........................... 23,43 eur

Dňa 3.3.2014 boli uznesením Okresného súdu Trnava spojené veci 7Cb/22/2011 a 9Cb/6/2012 a sú
ďalej vedené pod sp. zn. 7Cb/22/2011 o zaplatenie 31.866,24 eur s príslušenstvom.vyjadrenie zo dňa 24.3.2014.......................................................................................486,34 eur
účasť na pojednávaní dňa 4.12.2015...........................................................................486,34 eur

vyjadrenie zo dňa 23.12.2015 ....................................................................................486,34 eur
účasť na pojednávaní dňa 2.3.2016............................................................................486,34 eur
účasť na pojednávaní dňa 5.5.2016............................................................................486,34 eur
účasť na pojednávaní dňa 30.06.2016.........................................................................486,34 eur
náhrada výdavkov za 1 úkon právnej služby v roku 2014 ............................................8,04 eur

náhrada výdavkov za 2 úkony právnej služby v roku 2015 ........................................16,78 eur
náhrada výdavkov za 3 úkony právnej služby v roku 2016 ........................................25,74 eur
Spolu ........................................................................................................................3.753,85 eur

Spolu trovy právneho zastúpenia ............................................................................4.542,95 eur

Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania tak, ako ich vyčíslil právny zástupca vo svojom podaní zo
dňa 4.7.2016. Na rozdiel od návrhu súd nepriznal žalobcovi odmenu a režijný paušál za právny úkon -
vyjadrenie zo dňa 28.2.2013, žiadosť o podanie správy zo dňa 26.2.2014 a žiadosť o podanie správy
zo dňa 28.7.2015, nakoľko takéto úkony sa v súdnom spise nenachádzajú.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie (§ 366 CSP).Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).