Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. február 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/35/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708201849
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1708201849.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Roman Huszára a členov senátu
JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej žalobcov: 1./ D. W., nar. XX. XX. XXXX,
bývajúceho v W., G. XX, 2./ D. W. , nar. XX. X. XXXX, bývajúcej v C., W.. T. XX, obaja zastúpení Mgr.
Matejom Krajčim, advokátom so sídlom v Bratislave, Májkova č. 1, proti žalovaným : 1./ C. Č., nar. XX.
XX. XXXX, bytom v C., B. I. Č.. XX, 2./ M. Č., nar. XX. X. XXXX, bytom v C., F. Č.. XX, 3./ W. S., nar. XX.

X. XXXX, bytom v C., H. Č.. XX, 4./ N. C., nar. XX. X. XXXX bytom vo D., R. Č.. XXX, všetci zastúpení
JUDr. Pavlom Mičunkom, advokátom v Pezinku, R. Č.. XX a žalovaní 1./,2./,4./ zastúpení JUDr. Evou
Klemovou, advokátkou v Pezinku, M.R. Štefánika š. 1 o zaplatenie 99.581,76 € s príslušenstvom, na
odvolanie žalobcov 1./, 2./ proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 7C 92/2008 - 254 zo dňa
20.septemra 2013, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalovaní 1./,2./,3./,4./ majú voči žalobcom 1./,2./ nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho

konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom /v poradí druhým/ súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov 1./,2./ ktorým
sa proti žalovaným 1./ až 4./ domáhali zaplatenia sumy 99.581,76 € spoločne a nerozdielne na účet
žalobcov a zaplatenia úroku z omeškania alternatívne sa domáhali uloženia povinnosti žalovanému
1./ zaplatiť sumu 11.949,81 €, žalovanému 2./ sumu 19.916,35 €, žalovanému 3./ sumu
970,72 €, žalovanému 4./ sumu 5.974,91 €, všetci s úrokmi z omeškania. Zároveň prvoinštančný súd

zaviazal žalobcov 1./,2./ k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným 1./ až 4./ náhradu trov
konania v sume 4.010,50€ a trovy právneho zastúpenia v sume 8.357,71€, k rukám právneho zástupcu
žalovaných JUDr. Pavla Mičunka, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dňa 20.10.2010 vyhlásil v poradí prvý rozsudok č.k. 7C
92/2008-182, ktorým žalobe žalobcov v časti o zaplatenie sumy 99.581,76 € vyhovel, vo zvyšku
návrh na začatie konania zamietol a žalovaných 1./ až 5./ zaviazal zároveň na náhradu trov konania.
Na základe podaného odvolania, Krajský súd v Bratislave uznesením č.k.: 9Co 139/11-163 zo dňa

30.3.2012rozsudoksúduprvejinštanciezrušilavrátilvecsúduprvejinštancienaďalšiekonanie.Krajský
súd v Bratislave v odôvodnení svojho rozhodnutia vyslovil právny názor, že účastníkmi zmluvného
vzťahu - kúpnej zmluvy, ktorá bola rozhodnutím súdu určená za neplatnú bolo združenie Z.-I.-Š. X.
C. a žalobcovia 1./ a 2./. Z.-I.-Š.C. X. C. bolo občianske združenie, ktoré vzniklo podľa zákona
č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov a bolo samostatnou právnickou osobou, ktorú je potrebné
odlišovať od členov združenia. V prípade zániku združenia bolo preto potrebné postupovať podľa §

20a ods. 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka. Žiadny právny predpis neukladá členom združenia niesť
zodpovednosť za záväzky združenia počas jeho existencie ani po jeho zániku, pretože občianske
združenie je samostatná právnická osoba, ktorá vznikla spôsobom predpokladaným v zákone, máprávnu subjektivitu a je ju potrebné striktne diferencovať od právnej subjektivity fyzických osôb. Odvolací
súd teda nemohol pripustiť za správny názor záver prvoinštančného súdu o získaní majetkového
prospechu členov združenia, pretože by týmto legalizoval bezprávie. Ďalej Krajský súd v Bratislave v

odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že ak by teda aj členovia združenia získali nadobudnuté finančné
prostriedky z odpredaja nehnuteľností, získali by ich od občianskej organizácie a nie od žalobcov, pričom
titul ich nadobudnutia by bol iný právny úkon, ako úkon, na podklade ktorého prvoinštančný súd zaviazal
žalovaných na vydanie majetkového prospechu. Rovnako nesprávne súd prvej inštancie posúdil aj
solidárnu zodpovednosť plniť v prípade vydania bezdôvodného obohatenia.

1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 34, §41, §451 ods. 1,2, § 456,
§ 457, § 458 ods. 1, § 420 ods.1 ,3, § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď riadiac sa názorom
odvolacieho súdu vyslovenom v uznesení zo dňa 30.3.2012, opätovne celú vec právne posúdil držiac
sa pritom vykonaného dokazovania a po vykonanom dokazovaní súd ustálil , že žalobe nie je možné
vyhovieť. Základnou právnou argumentáciou žalobcov 1./, 2./, od ktorej odvodzovali svoj žalobný nárok
vychádzala z existencie právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 02.2.2006,

č.k. C. XC XXX/XX, v spojení uznesením Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 31.07.2007, č.k. 9Co
353 2006, ktorým bola kúpna zmluva zo dňa 21.12.1999, uzatvorená medzi žalobcami 1./,2./ a Z.
- I. - Š. - X. C., G. G. C., Q.W. X., v časti prevodu vlastníctva k pozemku - parc. č. XXXX - ostané
plochy o výmere XXXXX I., určená za neplatnú. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou
nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho

úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Každý,
kto má na tom naliehavý právny záujem, môže sa jej bez časového obmedzenia dovolávať súdnou i
mimosúdnou cestou. Súd (tiež iný štátny orgán) musí na túto neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej
vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu (ex officio) z úradnej povinnosti. Verejný záujem tu prevažuje nad
osobnými záujmami účastníkov absolútne neplatného právneho úkonu, a to aj tých, ktorí neplatnosť

sami nespôsobili ani ju nezavinili. Plnením z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká bezdôvodné
obohatenie, ktoré sa musí vydať (§ 451). Ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457). Absolútne neplatný právny úkon nespôsobuje právne
následky ani v prípade, keď na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností . Účinky absolútnej neplatnosti pôsobia definitívne, aj keby dôvod neplatnosti

právneho úkonu dodatočne odpadol. Absolútne neplatný právny úkon nemožno teda zhojiť dodatočným
schválením (ratihabíciou) a nemožno ho konvalidovať dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti ani
napraviť splnením povinnosti.
1.3. Záverom Okresného súdu Bratislava III, že časť kúpnej zmluvy, je právnym úkonom absolútne
neplatným, bol súd viazaný a napokon táto otázka ani nebola medzi stranami sporu sporná a rovnako

nebola sporná otázka zaplatenia kúpnej ceny, na základe vyššie uvedeného právneho úkonu. V
konaní musel prvoinštančný súd posúdiť pasívnu legitimáciu žalovaných pôvodne 1./ až 6./ a ich
povinnosť zaplatiť žalobcami požadovanú sumu. Kúpna zmluva zo dňa 21.12.1999 bola uzatvorená
medzi žalobcami 1./ a 2./ ako manželmi a AMŠC Pezinok. AMŠC Pezinok podľa stanov, bola
dobrovoľná, občianska organizácia, ktorej cieľom je organizácia rôznych motoristických, športových a

iných spoločenských a kultúrnych podujatí, zameraných na rozvoj motorizmu. AMŠC vzniklo registráciou
24.01.1999. Malo 6 členov a to žalovaných pôvodne označených ako žalovaní 1./ až 6./. Pri uzatváraní
kúpnej zmluvy s žalobcami 1./ a 2./ vystupovali za združenie jeho predseda G. U. (pôvodne žalovaný
1./) a správca - S. Č. (pôvodne žalovaný 2./). Združenie zaniklo jeho výmazom dňa 09.1.2001, z registra
občianskych združenia a to bez právneho nástupcu. Držiac sa právneho názoru odvolacieho súdu,

súd prvej inštancie skonštatoval, že subjektom záväzkového vzťahu založeného kúpnou zmluvou, ktorá
bola vyhlásená za neplatnú, bol iný subjekt ako tí, ktorí sú označení za účastníkov konania na strane
žalovaných. Plnenie z nulitného právneho úkonu prijalo Z.-I..Š. X. C., občianske združenie, ktoré zaniklo
bezprávnehonástupníctva.KrajskýsúdvBratislavevuznesenízo dňa30.3.2012,č.k.: 9Co139/11-163
doslova konštatoval: "... že účastníkmi zmluvného vzťahu - kúpnej zmluvy, ktorá bola rozhodnutím súdu

určená za neplatnú bolo združenie AUTO-MOTO-ŠPORT CENTRUM Pezinok a žalobcovia 1./ a 2./.
AUTO-MOTO-ŠPORT CENTRUM Pezinok bolo občianske združenie, ktoré vzniklo podľa zákona č.
83/1990 Zb. o združovaní občanov a bolo samostatnou právnickou osobou, ktoré je potrebné odlišovať
od členov združenia. V prípade zániku združenia bolo preto potrebné postupovať podľa § 20a ods. 2,3,
4 Občianskeho zákonníka. Žiadny právny predpis neukladá členom združenia niesť zodpovednosť za

záväzky združenia počas jeho existencie ani po jeho zániku, pretože občianske združenie je samostatná
právnická osoba, ktorá vznikla spôsobom predpokladaným v zákone, má právnu subjektivitu a je
ju potrebné striktne diferencovať od právnej subjektivity fyzických osôb. Z uvedené je teda možné
nepochybne dovodiť, že žalovaní 1. /až 4./ nie sú povinní vydať bezdôvodné obohatenie z neplatnejkúpnej zmluvy, nakoľko z titulu tejto zmluvy od žalobcov 1./ a 2./ žiadne plnenie neprijali a nie sú v
zmysle uvedenej právnej kvalifikácie v spore pasívne vecne legitimovaní. Hoci žalovaní 1./ až 4./ prijali
peňažné prostriedky pochádzajúce predaja nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, (čo

ani nepopierajú) išlo o iný záväzkový vzťah, ktorého účastníkmi už neboli žalobcovia 1./ a 2./ . Právnu
argumentáciu žalobcov 1./ a 2./ o právnej zodpovednosti členov občianskeho združenia v analógii
zodpovednosti obchodných spoločností, nie je možné dovodiť, nakoľko občianske združenie nie je
právnickou osobou zriadenou na účely vytvárania zisku a jej existencia je upravená špeciálnym právnym
predpisom a to zákonom č. 83/1990 o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Uvedený

predpis a ani žiadny iný neukladá členom združenia niesť zodpovednosť za záväzky združenia počas
jeho existencie a ani po jeho zániku. Z hľadiska právnej argumentácie žalobcov 1./ a 2./ vychádzajúcej
z inštitútu vydania bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie nemohol inak, ako konštatovať
nedostatok vecnej pasívnej legitimácie označených žalovaných a návrh žalobcov 1./ a 2./ zamietnuť.
1.4. Pokiaľ ide o posúdenie nárokov žalobcov 1/. a 2./ z hľadiska náhrady škody, prvoinštančný súd
konštatuje, že žalovaní nikdy nepopreli, že finančné prostriedky pochádzajúce z predaja nehnuteľnosti,

prijali. Kúpnu cenu v sume 3.000.000,-Sk, ktorú zaplatili žalobcovia 1./, 2./ AMŠC Pezinok, si ešte
pôvodne označení žalovaní 1./ až 6./ rozdelili, majúc za to, že mali právo nakladať s nehnuteľnosťou,
kde roky prevádzkovali svoju činnosť a rozdelenie kúpnej ceny brali ako zadosťučinenie za svoju
prácu v prospech motorizmu, ako uvádzali vo svojich výpovediach. Avšak, pre prípad náhrady škody,
namietli premlčanie nároku žalobcov 1./ a 2./. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku

ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty
v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky
premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže
priznať.Dôvodnévznesenienámietkypremlčaniavobčianskomsúdnomkonanímátotižzanásledok,že
súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka).

Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní
vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k
rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov. Pri premlčaní
práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná lehota a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna
Tie dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký,

že ak skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a to napriek tomu, že , poškodenému plynie ešte
druhá premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba
posúdiť subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa jeho vedomosti o škode ako o určitej majetkovej
alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú je možné objektívne vyčísliť v peniazoch;
vedomosti o tom, kto za škodu zodpovedá. Podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa

02.02.2006, č.k.: PK-5C 365/01, v spojení uznesením Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 31.7.2007,
č.k. 9Co, ktorým bola kúpna zmluva zo dňa 21.12.1999, uzatvorená medzi žalobcami 1./ a 2./ a Z. -
I. - Š. - X. C., so sídlom C., Q. X., v časti prevodu vlastníctva k pozemku - parc. č. XXXX - ostané
plochy o výmere XXXXX I., určená ako neplatná. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 25.10.2007. Minimálne ku dňu 11.02.2009 (zápisnica z pojednávania) mali žalobcovia 1./ a 2./

vedomosť o tom, že žalovaní pôvodne 1./ až 6./ (dnes žalovaní 1./ až 4./) si finančné prostriedky na účte
občianskeho združenia rozdelili medzi sebou. Nárok na náhradu škody si však vo vzťahu k žalovaným
1./ až 4./ uplatnili až na pojednávaní dňa 22.05.2013. Subjektívna premlčacia lehota na náhradu škody
uplynula dňa 12.02.2011 a objektívna premlčacia lehota dňa 12.2.2012. Námietka premlčania vznesená
žalovanýmijepretodôvodnáanárok nanáhraduškodyjepremlčaný.Anizhľadiskanárokovnanáhradu

škody súd preto nemohol žalobe vyhovieť.
1.5. Pokiaľ ide o poukazovanie žalobcov 1./, 2./ na podvodné konanie žalovaných 1./ až 4./
a na tvrdenia vyšetrovateľa v uznesení Okresného riaditeľstva PZ V Pezinku zo dňa 12.02.2013, ČVS
- ORP-262/OEK-PK-2012 ktorým bolo zastavené trestné stíhanie, pretože v trestnom stíhaní nemožno
pokračovať,nakoľkodošlokpremlčaniu.Vodôvodneníuzneseniasakonštatuje,ževprípravnomkonaní

bolo preukázané, že skutok sa stal a že ho spáchali konkrétne osoby. Je nepochybné, že subjekt Z.
I. Y. - Z. I. Š. X. C. nebol spôsobilý vydržať parcelu č. XXXX o výmere XX.XXX I., pretože neboli
splnené podmienky vydržania. Ďalej sa v uznesení konštatuje, že predseda Z. Z. C. G. U. a S. Č. v čase
spisovania notárskej zápisnice o vydržaní preukázateľne vedeli, že Z. C. nie je vlastníkom predávanej
parcely. Uviedli do omylu kupujúcich, ktorí zaplatili za predmet zmluvy 3.000.000,-Sk. Tým sa G. U.

a S. Č. dopustili úmyselného podvodného konania a spôsobili kupujúcim škodu vo výške najmenej
3.000.000,-Sk. Vina sa považuje za preukázanú až právoplatným rozhodnutím súdu o uznaní viny, v
opačnom prípade platí zásada prezumpcie neviny, zakotvená v Ústave Slovenskej republiky. Na záveryvyslovené v uznesení ČVS - ORP-262/OEK-PK-2012 ktorým bolo zastavené trestné stíhanie, súd preto
nemohol prihliadať.
1.6. Na záver prvoinštančný súd skonštatoval, že ako súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu a to v zmysle § 226 O.s.p.. Poukázal na zásadu "vigilantibus iura scripta sunt",
t.j. "práva patria bdelým", ktorá platila už v rímskom práve a znamená, že právo patrí ostražitým,
starostlivýmapozorným,tedatým,ktorísaaktívnezaujímajúoochranuavýkonsvojichprávaktorísvoje
procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídateľnosťou. V slobodnej
spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľa práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak

ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje majetkové , osobné a satisfakčné práva. Toto platí
aj o využívaní zákonných procesných ustanovení. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 08.11.2011, sp.
zn. 1Sžr/38/2011). S poukazom na uvedenú zásadu, prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobcovia
1./ a 2./ zvolili nesprávnu právnu argumentáciu, ktorej nebolo možné vyhovieť a nárok na náhradu
škody uplatnili oneskorene, čo v konečnom dôsledku znamenalo zánik možnosti domôcť sa svojich práv.
Uvedené sa týka i trestného stíhania, ktoré bolo pre premlčanie skutku zastavené. Za daných okolností

ani súd prvej inštancie nemohol inak, ako žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietnuť.
1.7. O náhrade trov konania žalovaných 1./ až 4./ prvoinštančný súd rozhodol podľa §142 ods. 1 O.s.p.
a priznal v konaní úspešným žalovaným 1./ až 4./ trovy konania, ktoré pozostávajú so zaplateného
súdneho poplatku za odvolanie v sume 4.010,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 8.357,71 €.
Trovy právneho zastúpenia tvorí odmena za 15 úkonov právnej služby, pri hodnote 625,73€ za 1 úkon,

vychádzajúc pri tom z hodnoty sporu v sume 3.000.000,-Sk.(99.581,76€) v zmysle § 10 a §14 vyhlášky
č. XXX/XXXX Z.z v účinnom znení a to prevzatie a príprava zastúpenia, 6 x účasť na pojednávaní v
roku 2009 (1 úkonu - pojednávanie bez meritórneho prejednania veci), 1x pojednávanie v roku 2010, 3 x
pojednávanie v roku 2013, z toho jedno za 1 tarifnej odmeny, 1 x odvolanie proti rozsudku, 1 x porada s
klientom, 2 x vyjadrenie k návrhu na zmenu petitu, keď právo na náhradu hotových výdavkov a náhradu

straty času a cestovné si právny zástupca žalovaných 1./ až 4./ neuplatnil.
2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odolanie žalobcovia 1./,2./, ktorí žiadali
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a ich návrhu, resp. alternatívnemu návrhu v celom rozsahu
vyhovel. V prípade ak odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdí žiadali, aby odvolací súd, podľa § 238
ods.3 O.s.p., pripustil dovolanie o právnej otázke zásadného významu a to či v zmysle § 451 ods.1, 2, v

znení § 457 a § 458 ods.2 Občianskeho zákonníka, je viazaná povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie
len zmluvným stranám navzájom alebo každému, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil; či v zmysle
§ 13 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, v znení § 20a ods.4 Občianskeho zákonníka a § 56
ods. 7 alinea k § 86 Obchodného zákonníka, ručí člen občianskeho združenia za záväzky občianskeho
združenia aj po jeho zániku; či v zmysle § 20 ods.2, v znení § 32 ods.1 Občianskeho zákonníka,

člen občianskeho združenia (právnickej osoby) alebo štatutár občianskeho združenia v mene, ktorého
úkony vykonáva, je zaviazaný z právneho úkonu sám, ak úmyselne prekročil rozsah právomocí a druhá
zmluvná strana o tom nevedela alebo vedieť nemohla.
2.1. Vo svojom odvolaní uviedli, že z vykonaného dokazovania vyplynuli dve roviny právneho posúdenia
veci, resp. ich návrhu, a to plnenie z vydania bezdôvodného obohatenia alebo plnenie z náhrady škody.

Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení vyslovil právny názor, že v prípade ak sa jedná o
vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu neplatnej zmluvy, je nutné posudzovať pasívnu legitimáciu,
podľa subjektov neplatnej zmluvy. Z danou argumentáciou, resp. právnym názorom sa nedá stotožniť,
keďže súd neaplikoval správne ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka a tým došlo k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že Kúpna zmluva zo

dňa 21.12.1999 spolu s Dodatkom č.1 zo dňa 9.3.2000 je nulitná, t.j. od počiatku sa na ňu hľadí
ako keby nevznikla. Z daného vyplýva, že súd má aplikovať ustanovenie § 451 ods.2 Občianskeho
zákonníka, kde bezdôvodným obohatením v danom prípade bude „plnenie bez právneho dôvodu“. Z
logickéhovýkladuzáväznéhoprávnehonázoruodvolaciehosúdu,byvyplývalo,ževprípadeprávnických
osôb alebo nejakej formy zastúpenia, by z bezdôvodného obohatenia bola povinná iba zmluvná strana

(právnická osoba alebo zastúpený), ktorá má povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie ale principiálne
nie ten kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil (napr. konateľ, spoločník, zástupca a pod.), resp.
bezdôvodné obohatenie zavinil. Takýto právny názor je v príkrom rozpore s dikciou § 451 Občianskeho
zákonníka a ustanovení čl.2 ods.2, čl.20 Ústavy Slovenskej Republiky. Daný právny názor týmto priamo
zakladá nespravodlivosť, potvrdzuje bezprávie a nabáda k legalizácii bezdôvodného obohatenia, hoci

aj formou trestnej činnosti. Žalovaní 1./ až 6./ (v čase podania návrhu) bez výnimky potvrdili, že prevzali
plnenie od nich a toto plnenie si rozdelili na základe vopred dohodnutého kľúča, čím sa žalobcovia
nedostali do dôkaznej núdze, ohľadom preukázania subjektov, ktorý sa bezdôvodne obohatili a ani
preukázania výšky bezdôvodného obohatenia. Platná právna úprava, v zmysle ustanovenia § 451ods.1 Občianskeho zákonníka (doslovný výklad), zakladá povinnosť každému kto sa na úkor iného
obohatil, vydať bezdôvodné obohatenie, v znení § 458 ods.2 Občianskeho zákonníka, vydať aj úžitky z
neho, pokiaľ nekonal dobromyseľne. Máme za to, že v zmysle vyššie uvedeného majú povinnosť vydať

bezdôvodné obohatenie a úžitky z neho žalovaní.
2.2. Čo sa týka náhrady škody poukázali vo svojom odvolaní na príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka, keď mali zato, že v danom prípade je zodpovednosť za škodu daná protiprávnym
konaním žalovaných 1./ až 4./ (pôvodne 1./až 6./) ale i N.. C. I.,. Splnené sú všetky zákonné
podmienky a to protiprávne konanie (preukázané výsluchom svedkov žalovaných a listinnými dôkazmi),

vzniknutá škoda (preukázaná znaleckým posudkom č.XX/XXXX vyhotovený znalcom V.. I. N. C. zo dňa
16.3.2008, celková škoda vyčíslená na sumu 22.500.000,- Sk), v príčinnej súvislosti medzi vzniknutou
škodou a protiprávnym konaním (príčinná súvislosť vyplýva z už uvedených dôkazov k vzniknutej
škode a protiprávneho konania). Deliktuálna spôsobilosť je individuálna so znakmi spolupôsobenia
zainteresovaných osôb, ktoré konali úmyselne, za účelom dosiahnutia bezdôvodného obohatenia, resp.
neoprávneného majetkového prospechu, čím naplnili znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu

podľa § 250 ods.1,5 Trestného zákona účinného 01.09.1999 do: 30.11.2000, čo jednoznačne vyplýva
aj z Uznesenia zo dňa 12.2.2013, ČVS: ORP-262/OEK-PK-2012. Žalobcovia považovali za nesprávne
právne posúdenie veci, resp. hmotnoprávne pochybenie súdu, ktorým priznal súd premlčanie nároku na
náhradu škody, podľa § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu subjektívna premlčacia
lehota uplynula 11.2.2011 a objektívna premlčacia doba 11.2.2012, pričom si škodu uplatnili až návrhom

na pojednávaní zo dňa 22.5.2013. Prvoinštančný súd v tejto časti odôvodnenia rozhodnutia nesprávne
aplikoval ustanovenia § 106 ods.2 Občianskeho zákonníka, nakoľko právo na náhradu škody sa premlčí
za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z
ktorej škoda vznikla. Je nesporné, že škoda vznikla najskôr (objektívna lehota) dňom právoplatnosti
rozhodnutia OS BA III č.k. PK 5C 365/01 (t.č. OS PK č.k. 4C 843/2008) Rozsudkom zo dňa 2.2.2006,

právoplatný a vykonateľný dňa 25.10.2007 a najneskôr dňom 11.2.2009 kedy sa o výške škody a o tom
ktojuzavinil,dozvedel(subjektívnalehota).Zdanéhovyplýva,žesubjektívnalehotanauplatnenieškody
uplynula dňom 11.2.2011 a objektívna lehota stále beží, resp. konči dňom 25.10.2017. Zároveň uviedli,
žeonisiprvákrátuplatniliplnenieztitulunáhradyškodyužnapojednávanídňa11.2.2009arovnakoajvo
vyjadrení k odvolaniu zo dňa 25.1.2011 a vo svojom vyjadrení dňa 22..5.2013 len precizovali uplatnenú

škodu.
2.3. Žalobcovia namietali, že právnym názorom odvolacieho súdu tiež, že došlo k legalizácia bezprávia
a k priamemu odmietnutiu spravodlivosti. Právna zodpovednosť fyzických osôb v danom prípade je
založenánadvochprávnychdôvodochspoukazomnaustanovenia §20ods.2, §32ods.1Občianskeho
zákonníka. Podľa vykonaného dokazovania bolo nadobúdateľom nehnuteľností združenie AMK SR

AUTOMOTORŠPORTCENTRUM, Dubový vŕšok, 90201 Pezinok (napriek tomu, že už predtým zaniklo),
ktoré je odlišným subjektom od AMŠC Pezinok. Je absolútne nepochybné, že všetci vyššie uvedený
účastníci konania (vychádzajúc z ich svedeckých výpovedí a vyjadrení), Kúpnou zmluvou zo dňa
21.12.1999 spolu s Dodatkom č.1 zo dňa 9.3.2000 získali plnenie bez právneho dôvodu, nakoľko
sami zaviazali AMŠC Pezinok k právam a právnym povinnostiam, ktoré vedome nemohli naplniť,

teda zaviazali právnickú osobu k právam a právnym povinnostiam, ktorými nikdy nedisponovala. Z
daného vyplýva, že sami prekročili svoje oprávnenia, t.j. v zmysle daných zmlúv sú zaviazaný na
práva a právne povinnosti sami. Pre konanie vo veci samej je ale oveľa smerodajnejšie ustanovenie §
20a ods.4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii
obchodných spoločností primerane použijú aj na likvidáciu inej právnickej osoby, pokiaľ z ustanovení

upravujúcich tieto právnické osoby nevyplýva niečo iné. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že sa
primerane použijú všetky ustanovenia Obchodného zákonníka vzťahujúce sa na likvidáciu právnickej
osoby a teda aj ustanovenie § 56 ods. 7 Obchodného zákonníka. Výklad vyššie uvedených ustanovení,
v znení právneho názoru odvolacieho súdu je v rozpore s teóriou práva, súdneho dotvárania práva, t.j.
vypĺňaniu „legis vacui“ v právnom systéme a v rozpore čl. 141 ods. 1, čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky.
2.4. Vo svojom odvolaní namietali tiež procesné pochybenia, keď najzávažnejšieho procesného
pochybenia, ktoré malo vplyv na priebeh a výsledok konania, sa súd dopustil v zmysle, vyslovenia
právneho názoru, kedy v priebehu konania prejudikoval právny názor, že Kúpna zmluvou zo dňa
21.12.1999 spolu s Dodatkom č.1 zo dňa 9.3.2000 sú nulitné v plnom rozsahu, z vyššie uvedených

dôvodov. Pričom v Rozsudku zo dňa 20.9.2013 v odôvodnení argumentuje vyhlásením iba čiastočnej
neplatnostiKúpnejzmluvyzodňa21.12.1999spolusDodatkomč.1zodňa9.3.2000,vzmysleRozsudku
zo dňa 2.2.2006, OS BA III č.k. PK 5C 365/01 (t.č. OS PK č.k. 4C 843/2008). Na absolútnu neplatnosť
resp. nulitnosť právneho úkonu, súd prihliada z úradnej moci (ex officio), t.j. bez potreby návrhu alebopodnetu.Zdanéhovyplýva,žesúdtýmakoprejavilsvojprávnynázor,jepočaskonaniaviazaný,ibažeby
sa preukázal opak, ak súd vyslovil, že považuje určitý právny úkon za nulitný, nemôže v ďalšom konaní
argumentovať čiastočnou neplatnosťou takého právneho úkonu, hlavne nie keď posúdenie platnosti

právnehoúkonu(nulitnosti)jeprejudiciálnouotázkouvkonaníaprevýsledokkonaniarozhodujúce.Ďalší
z radu procesných pochybení je povinnosť súdu pri posudzovaní náhrady škody, zaoberať sa osobitne
zavinením osoby, ktorá škodu spôsobila, bez ohľadu na vykonané dokazovanie v inom konaní (trestné
konanie).
2.5. Záverom namietali nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v časti o trovách konania,

nakoľko podľa ich názoru sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p..
3. K odvolaniu žalobcov 1./,2./ sa písomne vyjadrili žalovaní 1./,2./,3./,4./, ktorí navrhli, aby odvolací
súd prvoinštančný rozsudok v súlade s ust. § 219 O.s.p., ako vecne správny potvrdil z dôvodov, že
žalobcovia neuviedli žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by zakladali dôvodnosť postupu v
zmysle odvolania. Zároveň žiadali o priznanie odmeny za právne zastúpenie v odvolacom konaní, ktorá
bude vyčíslená podľa počtu úkonov v odvolacom konaní.

4. Replika zo strany žalobcov k vyjadreniu žalovaných nebola podaná.
5. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 15. októbra 2015 č.k. 9Co/672/2013 -290 na odvolanie
žalobcov1./a2./napadnutýrozsudoksúduprvéhostupňapotvrdilarozhodolonáhradetrovodvolacieho
konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že okresný súd vec správne právne posúdil, keď v zmysle §
451 ods. 1 a ods. 2 a § 457 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalovaní 1./ až 4./ nie sú pasívne

vecne legitimovaní na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcom. Rovnako za správny považoval
aj záver okresného súdu, že žalovaných nie je možné zaviazať na zaplatenie žalovanej sumy titulom
náhrady škody, lebo žalovanými bola dôvodne vznesená námietka premlčania tohto nároku. V tejto
súvislosti sa nestotožnil s tvrdením žalobcov 1./ a 2./, že svoj nárok na plnenie z titulu náhrady škody si
uplatnili prvý krát už na pojednávaní dňa 11. 2. 2009, resp. vo vyjadrení k odvolaniu z 25. 1. 2011. Právny

zástupca žalobcov na pojednávaní 11. 2. 2009 len predniesol, že obsahom znaleckého posudku, ktorý
založil do spisu, je vyčíslenie skutočnej škody, ktorú si nebudú uplatňovať v tomto konaní. Vo vyjadrení
k odvolaniu žalobcovia 1./ a 2./ poukázali na ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka a uviedli, že
ich ochrana smerujúca k dosiahnutiu ich úspechu v konaní môže vyplývať aj z ustanovení upravujúcich
zodpovednosť za škodu. Odvolací súd hodnotil takéto uplatnenie nároku ako všeobecné, ktoré nebolo

konkrétne a riadne špecifikované, a ktoré preto nemá za následok zastavenie plynutia premlčacej doby
v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka. Podľa odvolacieho súdu žalobcovia 1./ a 2./ si riadne uplatnili
nárok titulom zodpovednosti za škodu až v písomnom podaní z 22. 5. 2013, keď sa alternatívne domáhali
zaplatenia žalovanej sumy aj ako plnenia zo zodpovednosti za škodu. To znamená, že nárok uplatnili po
uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby. Rozsudok okresného súdu považoval preto za vecne

správny a podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ho potvrdil. K návrhu žalobcov 1./ a 2./ na pripustenie dovolania
uviedol, že vo veci boli právne otázky riešené v súlade s ustálenou súdnou praxou. Nebol preto dôvod
na pripustenie dovolania v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania
odôvodnil poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
6. Proti predmetnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/672/2013 -290 podal dovolanie

žalobca 1./ a Najvyšší súd SR ako súd dovolací rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 15. októbra
2015 sp. zn. 9Co/672/2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že žalobcom bola odňatá
možnosť konať pred súdom. Vo svojom rozhodnutí okrem iného dovolací súd uviedol, že v prípade
začatia konania, či už na návrh, tak aj v prípade uplatnenia zmeny žaloby v už začatom konaní, sa s
týmto procesným úkonom spájajú významné procesné i hmotnoprávne účinky. V zmysle ustanovenia

§ 112 Občianskeho zákonníka je takýmto hmotnoprávnym účinkom zastavenie plynutia premlčacej
doby. Hmotnoprávne účinky zmeneného návrhu (týmto spôsobom novo uplatneného nároku alebo novo
uplatnenej časti nároku) nastávajú dňom, v ktorom súdu došla písomná zmena žaloby, prípadne dňom,
v ktorom žalobca urobil toto podanie ústne do zápisnice. Plynutie premlčacej doby sa v takomto prípade
zastavuje týmto dňom a nie až dňom, kedy súd o tomto procesnom návrhu uznesením rozhodne. Takéto

účinky nastávajú aj v prípade, ak podanie obsahujúce zmenu žaloby, je neúplné. Povinnosťou súdu totiž
je vyzvať stranu sporu postupom podľa §43 O.s.p. (§ 129 ods. 1C.s.p.), a to aj v prípade, ak bola v konaní
zastúpená advokátom, na odstránenie vád podania, ktorým bola zmena žaloby uplatnená. Nečinnosť,
resp. nesprávny postup súdu v tomto smere nemôže byť z hľadiska účinkov takéhoto podania na ťarchu
strany, a to zvlášť za situácie, keď je zrejmé, čoho sa zmena žaloby týka.

6.1. Dovolací súd poukázal nato, že v preskúmavanej veci žalobcovia 1./ a 2./ prostredníctvom svojho
zástupcu doručili okresnému súdu dňa 27. januára 2011 podanie z 25. januára 2011 označené ako
„Vyjadrenie k odvolaniu + oznámenie“, v ktorom uviedli, že ich ochrana smerujúca k dosiahnutiu
účelu konania a úspechu v ňom môže vyplývať aj z ustanovení upravujúcich zodpovednosť za škody,konkrétne z ustanovení § 420 ods. 1, § 424, § 438 a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tvrdili
v ňom, že zodpovednosť za škodu je daná protiprávnym konaním žalovaných, čo bolo preukázané
výsluchom svedkov ako aj výsluchom samotných žalovaných, vzniknutou škodou preukázanou

znaleckým posudkom vyhotoveným znalcom V.. I.. N. C. a že medzi vzniknutou škodou a protiprávnym
konaním žalovaných existuje príčinná súvislosť, keď žalovaní konali úmyselne za účelom dosiahnutia
neoprávneného majetkového prospechu. Pokiaľ odvolací súd vyslovil názor, že takéto uplatnenie nároku
na náhradu škody bolo prednesené len všeobecne, nebolo konkrétne a riadne špecifikované, v podstate
ho hodnotil ako podanie neúplné a teda ako podanie vadné, ktoré neobsahovalo všetky zákonom

požadované náležitosti návrhu na začatie konania, resp. návrhu na zmenu žaloby. Odvolací súd mal
preto buď sám alebo prostredníctvom súdu prvej inštancie vyzvať žalobcov 1./ a .2/ postupom podľa §
43 ods. 1 O.s.p. na odstránenie vád tohto podania. Pokiaľ tak neurobil a žalobcom 1./ a 2./ neumožnil
odstrániť vady tohto neúplného podania a následne za riadne uplatnenie nároku titulom zodpovednosti
za škodu považoval až ich písomné podanie z 22. mája 2013, postupoval nesprávne, v rozpore s v
tom čase platným ustanovením § 43ods. 1 O.s.p. Podľa dovolacieho súdu tento nesprávny postup

odvolacieho súdu nemôže byť na ujmu práv žalobcov prejavujúcich sa okrem iného tiež v tom, že
účinky zmeny žaloby a teda zastavenie plynutia premlčacej doby, nenastali už doručením podania z 25.
januára 2011. Ak odvolací súd v tomto prípade dospel k inému záveru, išlo o postup, ktorým nebola
zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov žalobcov 1./ a 2./, a teda rozhodnutie
odvolacieho súdu bolo vydané v konaní, ktorému nepredchádzal zákonný postup (tzv. fair process).

Uvedené vady v postupe odvolacieho súdu v podstate spôsobili, že žalujúcej strane bola odňatá reálna
a efektívna možnosť súdnej ochrany, čím došlo k zmätočnostnej vade v zmysle § 237 ods. 1 písm. f)
O.s.p. Keďže dovolací súd bol povinný z úradnej moci na takúto vadu konania prihliadnuť a uvedená
vada zakladá jednak prípustnosť a súčasne aj dôvodnosť dovolania, neostalo mu iné, než napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 449 ods. 2 C.s.p.).

7. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa
§ 380 ods. 1 C.s.p. na odvolacom pojednávaní v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p., poukazom na ustanovenie

§ 180 v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného 3./ a jeho právneho
zástupcu JUDr. Pavla Mičunka, ktorý mal doručenie predvolania na odvolacie pojednávania mal riadne
vykázané dňom 16.1.2019 svoju neúčasť neospravedlnil. Právna zástupkyňa žalovaných JUDr. Eva
Klemová, prítomná na odvolacom pojednávaní uviedla, že všetci žalovaní vypovedali plnú moc N.. C.
I., ale uvedená skutočnosť v zmysle § 92 ods. 3 C.s.p. odvolaciemu súdu nebola oznámená. Za splnenia

procesných podmienok odvolací súd zopakoval a doplnil dokazovanie v zmysle § 204 C.s.p. a § 384
ods. 1, 2 C.s.p. čítaním listinných dôkazov - spisom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 13 D 289/2009 po
zomr. S. Č., Uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. 13 D 451/2011-12 zo dňa 4.8.2011, Uznesením
Okresného riaditeľstva PZ v Pezinku zo dňa 12.2.2013 ČVS: ORP-262/OEK-PK-2012 a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

9. Vzhľadom na neprítomnosť žalovaného 3./ na odvolacom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 14.2.2019
právny zástupca žalobcov prítomný na pojednávaní navrhol, aby odvolací súd rozhodol vo vzťahu k
žalovanému 3./ v zmysle § 274 C.s.p. rozsudkom pre zmeškanie.
9.1. Odvolací súd vo vzťahu k žalovanému 3./ nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie na pojednávaní
z dôvodu, že ustanovenia § 247 C.s.p. nemožno použiť pretože to je vylúčené osobitnou právnou

úpravou zakotvenou vo štvrtej časti, prvej hlave C.s.p. pre odvolacie konanie. Osobitne sú pre odvolacie
konanie upravené náležitosti rozhodnutia o odvolaní v ustanoveniach § 386 až 393 C.s.p., kde ako
spôsob rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie absentuje. Pri aplikácii ustanovenia § 247 C.s.p. je
potrebné naviac prihliadnuť na osobitný charakter odvolania ako riadneho opravného prostriedku a
aplikácia ustanovenia § 247 C.s.p. je výlučne možná len pre konanie na súde prvej inštancie.

10. Žalobcovia 1./ a 2./ sa v konaní domáhali voči žalovaným pôvodne 1./ až 6./ (v súčasnosti 1./
až 4./) zaplatenia sumy 99.581,76 € spoločne a nerozdielne spolu s príslušenstvom titulom získania
bezdôvodného obohatenia z absolútne neplatného právneho úkonu, alternatívne sa domáhali uloženia
povinnosti žalovanému 1./ zaplatiť sumu 11.949,81€, žalovanému 2./ sumu 19.916,35 €, žalovanému
3./ sumu 6.970,72 € a žalovanému 4./ sumu 5.974,91 € spolu s príslušenstvom z titulu náhrady škody.

11. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.12. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
13. Podľa § 420 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
14. Podľa § 106 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu
škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k
udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

15. Ako už bolo uvedené vyššie súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď v zmysle §451 ods. 1 a ods. 2 a
§ 457 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalovaní 1./ až 4./ nie sú pasívne vecne legitimovaní
na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcom a žalovaných nie je možné zaviazať na zaplatenie
žalovanej sumy titulom náhrady škody, lebo žalovanými bola dôvodne vznesená námietka premlčania
tohto nároku.
16. Odvolací súd vzhľadom na právny záver vyslovený v uznesení NS SR sp. zn. 6 Cdo

202/2016 (pozri odsek 6,6.1) ohľadne zastavenia plynutia premlčacej doby, ktorá nastala doručením
podania žalobcov z 25.1.2011, na odvolacom pojednávaní poučil v zmysle § 382 C.s.p. strany sporu,
že bude posudzovať uplatnený nárok vzhľadom na nedôvodne vznesenú námietku premlčania aj titulom
nároku na náhradu škody s poukazom na splnenie predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle §
420 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a vyzval strany sporu aby sa k tomuto vyjadrili.

16.1. Žalobcovia naďalej trvali na tom, že nesúhlasia s právny názorom odvolacieho súdu vysloveným
v zrušujúcom uznesení, že v prípade ak sa jedná o vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu neplatnej
zmluvy, je nutné posudzovať pasívnu legitimáciu, podľa subjektov neplatnej zmluvy. Trvali na tom, že
ak je Kúpna zmluva zo dňa 21.12.1999 spolu s Dodatkom č.1 zo dňa 9.3.2000 absolútne neplatná, je
nulitná, t.j. od počiatku sa na ňu hľadí ako keby nevznikla a z daného vyplýva, že súd má aplikovať

ustanovenie § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka, kde bezdôvodným obohatením v danom prípade
bude „plnenie bez právneho dôvodu“. K náhrade škody uviedli, že sú splnené sú všetky zákonné
podmienky a to protiprávne konanie (preukázané výsluchom svedkov žalovaných a listinnými dôkazmi)
spočívajúce v tom, že žalovaní na členskej schôdzi hlasovali za prerozdelenie peňazí, vzniknutá škoda
(preukázaná znaleckým posudkom č.XX/XXXX vyhotovený znalcom V.. I. N. C. zo dňa 16.3.2008,

celková škoda vyčíslená na sumu 22.500.000,- Sk), v príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou
a protiprávnym konaním (príčinná súvislosť vyplýva z už uvedených dôkazov k vzniknutej škode a
protiprávneho konania).
16.2. Žalovaní 1./,2./,4./ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne trvali na námietke premlčania, keď
mali zato, že námietka premlčania je dôvodná vzhľadom márne uplynutie objektívnej premlčacej doby. K

náhrade škody namietali, že nebol preukázané predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, keď nebolo
preukázané protiprávne konanie žalovaných.
16.2.1. Na uvedenú nanovo vznesenú námietku premlčania odvolací súd neprihliadol, keďže sa podľa
jeho názoru jedná o neprípustnú novotu v odvolacom konaní podľa § 366 C.s.p. V prejednávanej veci
bola právnym zástupcom žalovaných N.. C. I. ešte za účinnosti O.s.p. na pojednávaní dňa 22.5.2013

vznesená všeobecná námietka premlčania, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil ako dôvodnú, keď
mal zato, že subjektívna premlčacia lehota na náhradu škody uplynula dňa 12.02.2011 a objektívna
premlčacia lehota dňa 12.2.2012. Vzhľadom na princíp okamžitej aplikability vyjadrený v ustanovení
§ 470 ods. 1 C.s.p. treba v zmysle citovaného ustanovenia § 366 C.s.p. prihliadať aj na novoty v
odvolacom konaní. Podľa tohto ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia
súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie. Odvolací súd zastáva názor, že ďalšia procesná obrana žalovaných 1./,2./,4./ spočívajúca

nanovo odôvodnenej námietky premlčania by prichádzala do úvahy v zmysle písm. d) citovaného
ustanovenia a je nesporné, že túto procesnú obranu mohli žalobcovia uplatniť počas konania na
súde prvej inštancie, k čomu ale nedošlo. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej skoršieho
uvedenia zavinením z nedbanlivosti čo je aj daný prípad a preto odvolací súd na túto ďalšiu procesnú
obranu nanovo zdôvodnenú námietku premlčania neprihliadol.

17. K nedôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali vydania bezdôvodného obohatenia a k
odvolacím námietkam žalobcov odvolací súd uvádza, že po oboznámením sa s obsahom spisu má zato,
že súd prvej inštancie po odstránení nedostatkov, ktoré boli súdu prvej inštancie vytýkané odvolacím
súdu v zrušujúcom uznesení č.k. 9Co 139/2011-163 a viazaný právnym názorom odvolacieho súduriadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. platného v čase vydania napadnutého
rozsudku (ďalej len „O.s.p.“) a vec správne právne posúdil, keď s poukazom na vyššie citované
ustanovenie § 451 ods. 1,2 , § 457 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalovaní 1./ až 4./ nie

sú pasívne vecne legitimovaný na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcom. Odvolací súd zastáva
názor, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v tejto patričným spôsobom odôvodnil / § 157 ods.
2, 3 Os.p. / a odvolací súd sa v tejto časti v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. s odôvodnením napadnutého
rozsudku stotožnuje.
17.1. Odvolací súd poukazuje nato, že v ustanovení § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zakotvená

všeobecná skutková podstata bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie zákon chápe ako
záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil,
a právo toho, na koho úkor k obohateniu došlo, požadovať vydanie toho, o čo sa povinný obohatil.
Konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia uvádza zákon v ustanoveniach § 451 ods. 2
a § 454 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o vzájomný vzťah všeobecnej skutkovej podstaty (§ 451
ods. 1 Občianskeho zákonníka) a osobitných skutkových podstát (§ 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho

zákonníka), odvolací súd zastáva názor, ustanovenie § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyslovuje
len zásadu občianskeho práva neobohacovať sa na úkor iného a až ustanovenia §451 ods. 2 a § 454
Občianskeho zákonníka taxatívne upravujú vlastné skutkové podstaty vzniku záväzkového právneho
vzťahu bezdôvodného obohatenia (pozri R 25/1986).
17.2. Jednou zo skutkových podstát je v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka plnenie získané

z neplatného právneho úkonu s ktorou skutkovou podstatou súvisí aj ďalšie ustanovenie § 457
Občianskeho zákonníka. Ak je neplatným úkonom kúpna zmluva, čo je aj daný prípad, logicky povinnosť
vydať bezdôvodné obohatenie zaťažuje účastníkov zmluvy / kupujúceho alebo predávajúceho / a nie
iné osoby. Žiadna tretia osoba nemôže byť zaviazaná na vydanie plnenia, ktoré si účastníci poskytli
na základe neplatnej kúpnej zmluvy, pretože ako neúčastník neplatného právneho úkonu z neho ani

nemohla žiadne plnenie získať. Samotná skutočnosť, že kúpna cena prijatá občianskym združením
sa stala súčasťou jeho majetku a žalovaným ako členom združenia bolo poskytnuté určité plnenie
z majetku združenia je právne irelevantné. Tým, že občianske združenie získalo peňažné plnenie od
žalobcov, bez ohľadu nato, či sa tak stalo na základe platného alebo neplatného právneho úkonu,
tieto peňažné prostriedky sa stali súčasťou majetku občianskeho združenia zmiešaním / mixta /. Ak

následne získali žalovaní plnenie z majetku občianskeho združenia ako odmenu za prácu vykonanú v
prospech združenia alebo z iného právneho titulu, vždy platí, že žalovaní získali majetkový prospech
od občianskeho združenia a nie od žalobcov a získali ho na základe iného právneho úkonu, ako
podľa predmetnej kúpnej zmluvy, ktorú súd posúdil ako neplatnú. Žalovaní neboli účastníkmi striktne
dvojstranného právneho úkonu - kúpnej zmluvy a preto nemohli z nej získať nijaké plnenie a teda nie

sú pasívne vecne legitimovaní na vydanie bezdôvodného obohatenia prijatím plnenia z neplatného
právneho úkonu.
17.3. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaní sa na úkor žalobcov bezdôvodne neobohatili, keď od nich
prijali plnenie bez právneho dôvodu, tak ako to namietali v odvolaní žalobcovia . O plnenie bez právneho
dôvodu, idevtedy,aksaniekomuposkytloplneniebezprávnehodôvodu(conditioindebiti).Ideoprípady,

keď právny dôvod, ktorý by zakladal právo na plnenie (niečo dať, niečo vykonať v prospech inej osoby),
neexistoval od začiatku. Plnenie môže spočívať v tom, že sa poskytla nejaká vec (peniaze), postúpila
pohľadávka, zriadilo právo, vykonala nejaká práca atď. bez toho, aby na to existoval právny titul (napr.
zmluva) čo ale nie je daný prípad. Bezdôvodné obohatenie môže spočívať v tom, že a) ten kto plnil,
predpokladal právny dôvod, avšak v skutočnosti od začiatku žiadny právny dôvod nebol (napr. ak niekto

zaplatil inému určitú peňažnú sumu bez existencie právneho dôvodu), alebo b) ten, kto už raz splnil dlh,
plnil v omyle ten istý dlh ešte raz, c) ak niekto plnil na základe právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol
(napr. v dôsledku jednostranného odstúpenia od zmluvy alebo výpovede zmluvy). Samotná skutočnosť,
že zmluva je absolútne neplatná, neznamená, že došlo k plneniu bez právneho dôvodu, lebo potom by
vymedzenie skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenie a to plnenie z neplatného právneho úkonu

stratilo akékoľvek opodstatnenie.
18. K uplatnenému nároku žalobcov titulom náhrady škody odvolací súd považuje za potrebné uviesť,
že s poukazom na ustanovenie § 390 Cs.p., ktoré stanovuje povinnosť odvolacieho súdu rozhodnúť vo
veci a po vyriešení otázky o nedôvodnosti vznesenej námietky premlčania v súlade s právnym názorom
dovolaciehosúduodvolacísúdposudzovaluplatnenýajz titulunáhradyškodyočombolistranysporuna

odvolacom pojednávaní dňa 14.2.2019 v zmysle § 382 C.s.p. poučené a vyzvané aby sa k tomu vyjadrili
(pozri odsek 16.). Odvolací súd skúmal v zmysle § 420 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka základné
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktorými sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody,príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie a dospel k nasledujúcim
záverom.
18.1. Žalobcovia počas konania na súde prvej inštancie ako aj v odvolaní trvali na tom, že v danom

prípade je zodpovednosť za škodu daná protiprávnym konaním žalovaných 1./ až 4./ (pôvodne 1./
až 6./) ale i N.. C. I.. Splnené sú všetky zákonné podmienky a to protiprávne konanie (preukázané
výsluchom svedkov - žalovaných a listinnými dôkazmi), vzniknutá škoda (preukázaná znaleckým
posudkom č.13/2008 vyhotovený znalcom V.. I. N. C. zo dňa 16.3.2008, celková škoda vyčíslená
na sumu 22.500.000,- Sk), v príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a protiprávnym konaním

(príčinná súvislosť vyplýva z už uvedených dôkazov k vzniknutej škode a protiprávneho konania).
Poukazovalinato,žežalovaníkonaliúmyselne,zaúčelomdosiahnutiabezdôvodnéhoobohatenia,resp.
neoprávneného majetkového prospechu, čím naplnili znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu
podľa § 250 ods.1,5 Trestného zákona účinného 01.09.1999 do: 30.11.2000, čo jednoznačne vyplýva
aj z Uznesenia zo dňa 12.2.2013, Č.: B.-XXX/OEK-C.-XXXX. Na odvolacom pojednávaní žalobcovia
prostredníctvom právneho zástupcu, že k porušenie povinnosti zo strany žalovaných došlo tým, že na

členskej schôdzi hlasovali za prerozdelenie peňazí.
18.2. Odvolací súd v prvom rade poukazuje vo vzťahu k osobe N.. C. I., že tento nie je stranou
sporu a preto nie je dôvod u neho skúmať predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Vo vzťahu k
žalovaným 1./ až 4./ odvolací súd po oboznámení sa s obsahom mal zato, že v danom prípade ich
protiprávne konanie nebolo preukázané. Za protiprávne konanie žalovaných 1./ až 4./ bez ďalšieho

nemožno považovať tú skutočnosť, že na členskej schôdzi hlasovali za prerozdelenie peňazí, keď tak
postupovali striktne a v súlade so Stanovami občianskeho združenia AMŠC Pezinok bod 6, druhý odsek
podľa ktorého o použití nadobudnutých finančných prostriedkov rozhoduje členská schôdza v súlade so
všeobecne záväznými finančnými a právnymi predpismi týmito stanovami. Odvolací súd aj s poukazom
aj na závery uvedené nižšie (pozri odsek 18.3) zastáva jednoznačný záver, že žiadne iné protiprávne

konanie žalovaných 1./ až 4./ ako radových členov združenia nebolo v konaní preukázané.
18.3. Žalobcovia poukazovali aj nato, že protiprávne konanie žalovaných 1./ až 4./ bolo konštatované
aj v Uznesení Okresného riaditeľstva PZ v Pezinku zo dňa 12.2.2013 ČVS: ORP-262/OEK-
PK-2012. Odvolací súd zopakoval dokazovanie čítaním tohto listinného dôkazu a zistil, že trestné
stíhanie , ktoré bolo začaté podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku za trestný čin “Podvod“ spáchaný

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 5 Trestného zákona bolo zastavené, pretože v
trestnom stíhaní nemožno pokračovať a musí byť zastavené, nakoľko prišlo k jeho premlčaniu. V
odôvodnení tohto uznesenie príslušný vyšetrovateľ okrem iného skonštatoval, že v prípravnom konaní
bolo dostatočne preukázané, že úmyselným podvodným konaním členov AMŠC Pezinok a to G. U. a S.
Č. (príp. aj iných osôb) bola manželom W. spôsobená škoda vo výške najmenej 3.000.000,-Sk. Trestná

zodpovednosť ostatných členov AMŠC Pezinok ako aj N.. C. I. a N.. Y. R.kej mala byť predmetom
ďalšieho vyšetrovania. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ nie je súd viazaný, keďže podľa § 193
Cs..p. (predtým § 135 ods. 1 O.s.p.) je súd viazaný iba výrokom rozhodnutia príslušných orgánov o
tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného
predpisu, a o tom, kto ich spáchal. Aj keď týmto uznesením odvolací súd nie je viazaný v súlade

so závermi vyšetrovateľa odvolací súd zastáva názor, že o prípadnom protiprávnom konaní a teda o
prípadnej zodpovednosti za škodu by v danom prípade bolo možné uvažovať iba v prípade osôb, ktoré
boli oprávnené konať za občianske združenie AMŠC Pezinok a teda ktoré aj pri uzavretí neplatnej
kúpnej zmluvy za občianske združenie aj konali a nie v prípade radových členov združenia.. Týmito
osobami oprávneným konať za združenie boli G. U., predseda (pôvodne žalovaný 1./) a S. Č., správca

(pôvodne žalovaný 2./).
18.3.1. G. U. (pôvodne žalovaný 1./) zomrel dňa XX.X.XXXX, dedičské konanie bolo Uznesením
Okresného súdu Pezinok č.k. 13D/451/2011-12, Dnot 161/2011 zo dňa 4.8.2011 zastavené v zmysle §
175h ods. 2 O.s.p. pre nemajetnosť a Uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. 7 C /92/2008-228 zo dňa
20.8.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.9.2013 bolo konania voči jeho právnym nástupcom J.

U., Z. U.Á., C. U. zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby voči nim. S. Č., (pôvodne žalovaný 2./) zomrel
dňa XX.X.XXXX, dedičské konanie bolo Uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. 13D/289/2009-8,
Dnot 239/2009 zo dňa 4.8.2011 zastavené v zmysle § 175h ods. 1 O.s.p. pre nemajetnosť a Uznesením
Okresného súdu Pezinok č.k. 7 C /92/2008-167 zo dňa 11.8.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
10.9.2010 bolo konania voči S. Č. ako žalovanému 2./ zastavené pre späťvzatie žaloby voči nemu.

Záverom odvolací súd k uvedeným skutočnostiam len dodáva, že v prípade oboch pôvodne žalovaných
1./,2./ bolo dedičské konania zastavené pre nemajetnosť, nie sú majetkoví právny nástupcovia ktorí
by mohli zodpovedať za škodu, ktoré vznikla žalobcom a preto do úvahy neprichádza v zmysle § 470
Občianskeho zákonníka ani prípadná zodpovednosť ich dedičov za ich záväzky.18.4. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočností odvolací súd dospel k záveru, že návrhu žalobcov
nie je možné vyhovieť ani v prípade nároku, ktorí si uplatňovali titulom náhrady škody , keď v prípade
žalovaných 1./ až 4./ nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu a to ich

protiprávne konanie. Ak teda súd prvej inštancie žalobu zamietol v celom rozsahu rozhodol vo výroku
vecne, aj keď v prípade uplatneného nároku z titulu náhrady škody z iného dôvodu a to vznesenej
námietky premlčania.
19. Nedôvodné sú aj námietky žalobcov ohľadne legalizácia bezprávia. Žalobcovia mali zato, že právna
zodpovednosť fyzických osôb v danom prípade je založená na dvoch právnych dôvodoch s poukazom

na ustanovenia § 20 ods.2, § 32 ods.1 Občianskeho zákonníka a § 20a ods.4 Občianskeho zákonníka.
19.1. Žalobcovia tvrdili, že je absolútne nepochybné, že všetci vyššie uvedený účastníci konania na
strane žalovaných (vychádzajúc z ich svedeckých výpovedí a vyjadrení), Kúpnou zmluvou zo dňa
21.12.1999 spolu s Dodatkom č.1 zo dňa 9.3.2000 získali plnenie bez právneho dôvodu, nakoľko
sami zaviazali AMŠC Pezinok k právam a právnym povinnostiam, ktoré vedome nemohli naplniť, teda
zaviazali právnickú osobu k právam a právnym povinnostiam, ktorými nikdy nedisponovala. Z daného

vyplýva, že sami prekročili svoje oprávnenia, t.j. v zmysle daných zmlúv sú zaviazaný na práva a právne
povinnosti sami. Odvolací súd má zato, že v danom prípade nebolo v konaní preukázané, že so strany
žalovaných došlo v zmysle v zmysle § 20 ods.2 v spojení s § 32 ods.1 Občianskeho zákonníka k takému
prekročenie svojich oprávnení, že by toto ich konanie nezaväzovalo právnickú osobu, ale priamo ich a
preto táto obrana žalobcov zostala len v rovine tvrdení. Záverom odvolací súd k tejto otázke dodáva, že v

prípadoch,keďpriexcesenejdeoprávnyúkonprávnickejosoby,trebaprávnyúkonpovažovaťzaprávny
úkon toho, kto ho urobil. Aby však takýto právny úkon bol platný, treba, aby spĺňal všetky všeobecné
podmienky, ktoré Občiansky zákonník vyžaduje pre platnosť právneho úkonu. Väčšinou pôjde o právny
úkon neplatný podľa § 37 Občianskeho zákonníka , lebo tomu, kto sa dopustil excesu, zrejme nejde
o to, aby bol z právneho úkonu zaviazaný, takže taký úkon trpí vadou vôle (nedostatok vážnosti). To

znamená, že ak by v konaní aj bolo preukázané prekročenia oprávnení žalovaných, tento ich úkon by
bol rovnako absolútne neplatný pre nedostatok vážnosti vôle.
19.2. Pokým žalobcovia v odvolaní namietali, že zodpovednosť žalovaných je založená aj s poukazom
na ustanovenia § 20a ods.4 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 56 ods. 7 Obchodného
zákonníka k tomu odvolací súd dodáva, že citované ustanovenie § 20a ods. 4 odkazuje na primerané

použitie ustanovení Obchodného zákonníka o likvidácii obchodných spoločností, t.j. na ustanovenia,
ktoré upravujú priebeh likvidácie. Ustanovenia upravujúce priebeh likvidácie sú obsiahnuté v § 70-75a
Obchodného zákonníka. Medzi týmito ustanoveniami však pravidlo podľa § 56 ods. 7 Obchodného
zákonníka uvedené nie je a samotného priebehu likvidácie sa toto ustanovenie ani netýka a preto § 20a
ods. 4 neodkazuje na použitie § 56 ods. 7 Obchodného zákonníka. Nadovšetko ustanovenie § 20a ods.

4 hovorí o primeranej aplikácii ustanovení Obchodného zákonníka. Spoločníci obchodných spoločností
sa stávajú jej členmi za účelom dosiahnutia majetkového prospechu / podiel na zisku /. Naopak členovia
občianskych združení sa stávajú členmi z iných dôvodov; účel získania majetkového prospechu zákon č.
83/1990Zb.ozdružovaníobčanovpojmovovylučuje/§1ods.3písm.b/.Kýmtedaručeniespoločníkov
obchodnej spoločnosti po jej zániku má legitímne opodstatnenie, v prípade občianskych združení takýto

legitímny dôvod nie je a preto vychádzajúc z primeranej aplikácie podľa § 20a ods. 4 ustanovenie § 56
ods. 7 Obchodného zákonníka nie je v danom prípade aplikovateľné.
19.3. Bez právneho významu sú námietky žalobcov, že združenie Z. G. Z., S. D., XXXXX C. bolo
odlišným subjektom od AMŠC Pezinok, že AMŠC Pezinok nebolo jeho nástupníckou spoločnosťou a
preto nemohlo nehnuteľnosť vydržať. Uvedená skutočnosť nemá priamy vplyv na predmet konania, lebo

bez ohľadu na túto skutočnosť, bola kúpna zmluva zo dňa 21.12.1999, uzatvorená medzi žalobcami
1./,2./ a Z. - I. - Š. - X. C., so sídlom C., Q. X., v časti prevodu vlastníctva k pozemku - parc. č. XXXX
- ostané plochy o výmere XXXXX I., aj tak určená za neplatnú.
20. Procesné pochybenia, ktoré boli namietané mali podľa žalobcov vychádzať z vyslovenia
nesprávneho právneho názoru odvolacieho súdu a následne z nesprávneho právneho posúdenia veci

prvoinštančným súdom.Odvolacísúdpoukazujenato,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací
súd má zato, že prvoinštančný súd vzhľadom na zistený skutkový stav veci dospel k správnym právnym
záverom ohľadne nedostatku pasívnej legitimácie žalovaných na vydanie bezdôvodného obohatenia a
odvolací súd k záveru o nedôvodnosti žaloby titulom náhrady škody. Skutkové a právne závery súdunie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s
právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti

aleboarbitrárnostirozhodnutiaodvolaciehosúdu(napr.I.ÚS188/06).Odvolacísúdzáveromlendodáva,
že nezistil žiadne iné procesné vady v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré sa týkajú procesných
podmienok v zmysle 380 ods. 2 C.s.p. aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, ktoré by mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
21. Ďalšími námietkami žalobcov uvedenými v odvolaní sa odvolací súd opätovne nezoberal, keď tieto

nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných
dôkazov. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej
miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania.
Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny

základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania
na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS
112/05).
22. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie , ktorým bola
žaloba zamietnutá ako vo výroku ako vecne správny potvrdil v zmysle § 387 ods. 1,2 C.s.p. vrátane

výroku o náhrade trov konania.
23. Námietka žalobcov uvedená v odvolaní, že v danom prípade bolo potrebné na rozhodnutie o trovách
konaniaaplikovaťustanovenie§150O.s.p.(teraz§257C.s.p.)niejedôvodná.Vsúčasnostiustanovenie
§ 257 C.s.p. rovnako ako predtým ustanovenie § 150 Os.p. je výnimkou zo zásady zodpovednosti
za výsledok a umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa

strane sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti
nepriznal. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa,
musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri
skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa je potrebné prihliadať jednak k
majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán sporu, ako aj k okolnostiam, ktoré

viedli k uplatneniu nároku, k postoju stráne sporu v priebehu konania a pod., pretože iba tieto kritéria
sú určujúce pri aplikácií postupu v zmysle §257 C.s.p. V posudzovanej veci odvolací súd nevzhliadol
dôvody hodné osobitného zreteľa , ktoré by umožnili postup v zmysle citovaného ustanovenia a to
s prihliadnutím na majetkové, sociálne a osobné pomery všetkých strán sporu, keď súdna prax je
ustálená v tom, že samotná nepriaznivá finančná situácia niektorej sporovej strany nie je považovaná

za dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 257 C.s.p. a rovnako nie sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých žalobcovia uplatnili svoj návrh v konaní a ich postoj
v konaní.
24. O náhrade trov odvolacieho konania a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.
1 , § 453 ods. 3 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcov

1./,2./ nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mali žalovaní 1./,2./,3./,4./
v odvolacom konaní plný úspech a vznikol im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O
výške náhrady trov konania v zmysle §262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Žalobcovia v odvolaní pre prípad, že odvolací súd potvrdí napadnutý rozsudok, žiadali, aby odvolací

súdpripustilvočisvojmurozhodnutiudovolanie,pretožeideorozhodnutiepoprávnejstránkezásadného
významu. Žalobcovia teda žiadali, aby odvolací súd rozhodol v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p.
25. 1. S poukazom na vyššie citované ustanovenia ustanovnie § 470 ods. 1 C.s.p. platí tento
zákon, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.7.2016, aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti, zákonodarca teda ustanovil tzv. okamžitú aplikabilitu Civilného sporového poriadku aj na

už prebiehajúce konania. Prípustnosť dovolania je v Civilnom sporovom poriadku upravená zásadne
odlišne od právnej úpravy v Občianskom súdom poriadku účinnom do 30.6.2016. V § 419 a nasl. C.s.p.
sú vymedzené podmienky, za splnenia ktorých je prípustné dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu. Civilný sporový poriadok neumožňuje odvolaciemu súdu rozhodnúť o žiadosti strany konania
týkajúcej sa prípustnosti dovolania proti svojmu potvrdzujúcemu rozsudku tak, ako to bolo ustanovené

v § 238 ods. 3 O.s.p., keď inštitút pripustenia dovolania podľa tohto ustanovenia nemá ekvivalent v
Civilnom sporovom poriadku a prípustnosť dovolania proti tomuto rozsudku sa riadi výlučne kritériami
uvedenými v § 419 a nasl. C.s.p..26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§422 ods.1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého inštancie,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

inštancie (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).