Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. december 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 17C/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818205234
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3818205234.1

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v právnej veci žalobcu: Y. F., narodený XX.X.XXXX, bytom T. X/XX, XXX XX Q.,
zastúpený advokátom JUDr. Andrejom Cifrom so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec proti žalovanému:
R Collectors s.r.o. so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, o návrhu
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a.

Žalovaný n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa proti žalovanému domáha toho, aby súd neodkladným opatrením žalovanému uložil
(i) povinnosť zdržať sa použitia medzi ním a právnym predchodcom žalovaného uzavretej dohody
o zrážkach zo mzdy a (ii) povinnosť oznámiť zamestnávateľovi žalobcu, aby neuskutočňoval zrážky
zo mzdy žalobcu. Z listín predložených žalobcom, a to zmluva o úvere (čl. 6 - 9), potvrdenie (čl.

10), oznámenie o postúpení pohľadávky (čl. 11), oznámenie o zmene veriteľa (čl. 12), mal súd
osvedčené nasledovné, žalobcom tvrdené, skutočnosti: Žalobca ako dlžník 24.10.2013 na formulári
podpisom požiadal právneho predchodcu žalovaného o poskytnutie úveru 4 300 eur. Právny predchodca
žalovaného podpisom 31.10.2013 a doplnením formulára o špecifikáciu úveru vyjadril súhlas s
poskytnutím úveru 4 300 eur, pričom formulár doplnil o to, že úver 4 300 eur sa poskytuje pri ročnej
úrokovej sadzbe 19,9 %, ročnej percentuálnej miere nákladov 22,85 %, priemernej ročnej percentuálnej

miere nákladov 18,84 % a žalobca ho splatí v 72 mesačných splátkach splatných vždy do 25. dňa
mesiaca, a to prvej 25.11.2013 a poslednej 25.10.2019. Súčasťou formuláru bolo aj dojednanie na jeho
druhej strane, podľa ktorého dlžník uzaviera so žalobcom aj dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551
Občianskeho zákonníka, ktorá je zabezpečením pohľadávky. Právny predchodca žalovaného požiadal
zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok z príjmu žalobcu. V období od marca 2014 do augusta
2018 zamestnávateľ žalobcu vykonal v prospech právneho predchodcu žalovaného zrážky v celkovej

výške 2 986,13 eur. Právny predchodca žalovaného zamestnávateľovi žalobcu 15.10.2018 oznámil,
že pohľadávku postúpil na žalovaného s tým, že uviedol, aby sa ohľadne ďalšieho postupu obrátil na
žalovaného. Z listín predložených na výzvu súdu zamestnávateľom žalobcu (čl. 43 - 46) vyplynulo, že mu
žalovaný 19.10.2018 oznámil, že nadobudol pohľadávku voči žalobcovi a zároveň mu oznámil bankové
spojenie za účelom zasielania zrážok. Zamestnávateľ žalobcu na otázku súdu ďalej uviedol, že žalobca
ho požiadal o vystavenie potvrdenia o vykonaných zrážkach, no nepožiadal ich o pozastavenie výkonu

zrážok. Preto pokračovali vo výkone zrážok.
2. Tieto zistenia súd posúdil podľa § 325 ods. 1 CSP, podľa ktorého neodkladné opatrenie môže súd
nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená;
podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť
písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie,
než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia a podľa § 131 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého ďalšie

zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľvykonávať len ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca
vyplýva z osobitného predpisu.
3. Žalobca sa nesprávne domnieva, že nariadenie neodkladného opatrenia je výlučným prostriedkom na

zabráneniezrážokzomzdy.Zrážkyzomzdymožnovykonávaťlenvrozsahuakoprivýkonerozhodnutia,
len v rozsahu zabezpečenej pohľadávky a len v prospech veriteľa. V takejto situácii nie je jedinou
obranou žalobcu to, že podá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Jeho obranou bude to, že
zamestnávateľovi oznámi, že dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neplatnú alebo jeho dlh voči
žalovanému zanikol. Iba v tom prípade, ak zamestnávateľ odmietne akceptovať jeho výzvu a bude

mu hroziť vykonávaním alebo ďalej vykonávať zrážky zo mzdy, bude možné dospieť k záveru, že
žalobcovi bezprostredne hrozí ujma z neoprávneného vykonávania zrážok zo mzdy. Ak zamestnávateľ
žalobcu neakceptuje jeho tvrdenia o neplatnosti dohody alebo o výške zabezpečenej pohľadávky a
bude hroziť tým, že bude vykonávať zrážky zo mzdy až do výšky pohľadávky tvrdenej žalovaným, bude
právom žalobcu domáhať sa proti zamestnávateľovi ako žalovanému vo veci samej, pričom nemožno
vylúčiť i ochranu jeho nároku neodkladným opatrením, toho, aby sa zamestnávateľ zdržal vykonávania

zrážok. V stave, keď sa žalobca ani len na svojho zamestnávateľa neobrátil s výzvou, aby upustil
od vykonávania zrážok, nemožno dospieť k záveru, že by žalobcovi hrozila akákoľvek bezprostredne
hroziaca protiprávna ujma.
4. Povinnosť zamestnávateľa žalobcu zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy nad rámec zabezpečenej
pohľadávky alebo na základe neplatnej dohody vyplýva z § 131 ods. 3 Zákonníka práce, podľa

ktorého takéto zrážky zo mzdy môže zamestnávateľ vykonávať, ak to vyplýva z osobitného predpisu,
čím treba rozumieť dohodu o zrážkach zo mzdy uzavretú podľa Občianskeho zákonníka, ktorá stále
zabezpečuje existujúci dlh. Nemožno dospieť k záveru, že by zamestnávateľ nebol oprávnený bez
súdneho rozhodnutia postupovať tak, že by na základe vlastného posúdenia nevykonal zrážku zo mzdy
požadovanú veriteľom zamestnanca, keďže jeho povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy voči veriteľovi je

kvalitatívne rovnakou povinnosťou ako riadne svojmu zamestnávateľovi vyplácať mzdu len v rozsahu
oprávnených zrážok. Je povinnosťou zamestnávateľa zvážiť si oprávnenosť vykonávaných zrážok,
keďže táto jeho povinnosť je v konflikte s kvalitatívne rovnakou povinnosťou spočívajúcou v riadnej
výplate mzdy zamestnancovi. Povinnosť vykonávať zrážky si veriteľ môže vynútiť samostatnou žalobou
na splnenie povinnosti, ktorou sa proti zamestnávateľovi môže domáhať povinnosti vykonávať zrážky.

Obdobne sa zamestnanec - dlžník môže proti zamestnávateľovi domáhať toho, aby sa zdržal výkonu
zrážok zo mzdy. Pritom treba od zamestnanca vyžadovať, aby pred podaním, či už žaloby alebo návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia konal voči svojmu zamestnávateľovi tak, že ho mimosúdne vyzve
na to, aby sa zdržal vykonávania ďalších zrážok zo mzdy. To platí o to viac, že žalobca proti vykonávaniu
zrážok doteraz za dobu viac ako štyroch rokov nenamietal. Žaloba zamestnanca proti veriteľovi nie je

správnym nástrojom na zabránenie toho, aby zamestnávateľ nevykonával zrážky. Práve opačný výklad
podsúvaný žalobcom vedie k zjavne nesprávnemu záveru, keď na roveň exekučných zrážok zo mzdy
kladie zrážky zo mzdy vykonávané na základe dohody, ktorá neprešla žiadnym súdnym prieskumom.
K záveru o tom, že bežné občianskoprávne vzťahy sa dajú riešiť len podávaním návrhov na nariadenie
neodkladných opatrení a nie preventívnym konaním dotknutých subjektov. V tomto prípade žalobcu,

ktorý za obdobie štyroch rokov svojmu zamestnávateľovi neoznámil, že výkon zrážok zo mzdy považuje
za protiprávny. Preto nie je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP.
5. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne v celom rozsahu
úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).