Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. február 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/166/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916205074
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6916205074.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore
žalobcu J. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. G., R. nám. XX/X ako právneho nástupcu nebohej N..
S. M., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, proti žalovanému UniCredit Bank Czech republic and
Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky so sídlom v Bratislave, Šancová 1/A, IČO: 47 251 336,
zastúpeného spoločnosťou ALTER IURIS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Tolstého 9, o zaplatenie sumy
509,96 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota,
č.k. 14C/134/2016-57 zo dňa 15.12.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
vo výške 509,96 Eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 509,96 Eur od
15.04.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok) a žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania (druhý výrok).
Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu 509,96 Eur

spoločne s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 15.04.2016 až do zaplatenia, ako aj nároku
na náhradu trov konania z dôvodu, že dňa 07.01.2008 na osobitnom tlačive žalovaného pod názvom
„Žiadosť o vydanie kreditnej max karty“ požiadal o vydanie tejto karty za podmienok uvedených v tlačive
a súčasne požiadal o poskytnutie úverového rámca vo výške 995,82 Eur (30.000,- Sk). Po doručení max
karty žalovaným čerpal žalobca prostredníctvom tejto karty postupne sumu vo výške 3.447,06 Eur a
priebežne uhradil žalovanému sumu 3.957,02 Eur. Žalobca tvrdil, že medzi ním a žalovaným nedošlo k
písomnémuuzatvoreniuplatnejzmluvyospotrebiteľskomúvereasvojeplnenienadrámecposkytnutého

úveru považoval žalobca za plnenie bez právneho dôvodu, a preto si uplatnil vzniknutý rozdiel vo
výške 509,96 Eur voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. V závere
súdneho konania žalobca pripustil možnosť platného uzavretia úverovej zmluvy medzi ním a žalovaným
a súčasne žiadal súd, aby považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov vzhľadom na
chýbajúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa §4 ods. 2, 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch.
Okresný súd, vychádzajúc z ustanovení §4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch (ďalej v texte aj len „z.č. 258/2001 Z.z.“), §43a ods. 1, §43c ods.2, §451 ods. 1, 2 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj „OZ“), §4 ods. 3 druhá veta, §4 ods. 4 z.č. 258/2001
Z.z., §4 ods. 2 písm. h) z.č. 258/2001 Z.z. a konštatoval, že žalovaný spoločne s max kartou doručil
žalobcovi aj potvrdenie (akcept návrhu na uzavretie zmluvy) žiadosti o vydanie max karty (návrhu nauzavretie zmluvy), následkom čoho došlo k uzavretiu úverovej zmluvy, a to najneskôr ku dňu prvého
čerpania úveru dňa 30.01.2008. Bolo by nelogické domnievať sa, že žalovaný ako banka, disponujúci
príslušnými tlačivami pre účely potvrdenia uzavretia zmluvy, by jedine v prípade žalobcu doručil v obálke

len platobnú kartu, pričom pri ostatných obdobných úveroch by postupoval obvyklým spôsobom, a to
vo forme spoločného doručenia akceptu a karty. Navyše žalobca má právnické vzdelanie a vykonáva
právnickú profesiu, a preto si musel byť vedomý toho, že úverová zmluva bola uzavretá platne, keďže
viac ako 4 roky na jej základe priebežným spôsobom úver čerpal. Úverová zmluva mala písomnú formu
bez ohľadu na to, že návrh a akcept neboli na jednej listine a zo strany žalobcu na jej základe došlo k

čerpaniu úveru. Platnosť úverovej zmluvy nastala bez ohľadu na to, že neobsahovala náležitosti určené
v §4 ods. 2 z.č. 258/2001 Z.z., keďže list neobsahoval ani samotný návrh na uzavretie zmluvy. Absencia
určitých náležitostí zákona č.258/2001 Z.z. v úverovej zmluve, v danom prípade ročná úroková sadzba v
zmysle §4 ods. 2 písm. h), výška a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov podľa §4 ods. 2 písm.
i), ročná percentuálna miera nákladov podľa §4 ods. 2 písm. j) síce nespôsobila neplatnosť úverovej
zmluvy, ale jej následkom je, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v súlade

s §4 ods. 3 druhá veta v spojení s §4 ods. 4 z.č. 258/2001 Z.z.. Právnym následkom bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru je, že žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť žalovanému len skutočne poskytnutú
sumu úveru, nie však úroky a poplatky. Žalobca zaplatil žalovanému 3.957,02 Eur, teda sumu vyššiu
ako bola suma čerpaného úveru (3.447,06 Eur), preplatok vo výške 509,96 Eur predstavuje bezdôvodné
obohatenie žalovaného titulom plnenia bez právneho dôvodu, ktoré získal na úkor žalobcu, a ktoré je

preto povinný žalobcovi v zmysle §451 ods. 1, 2 OZ vydať.
Žalobcovi súd prvej inštancie priznal aj úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy priznaného
nároku, a to odo dňa 15.04.2016, v zmysle §3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z.. Sedemdňová lehota
na plnenie, t.j. na vydanie bezdôvodného obohatenia, určená žalobcom vo výzve zo dňa 06.04.2016,
uplynula dňa 14.04.2016, pričom žalovaný vo svojej písomnej reakcii zo dňa 04.05.2016 potvrdil, že

výzvu prevzal dňa 07.04.2016.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.s.p.“) a v plnom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania s odkazom na §262 ods. 1, 3 C.s.p..

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odôvodnil ho
ustanovením §365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p. s tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa so záverom okresného súdu o platnosti úverovej zmluvy,

pretože na základe v spore vykonaného dokazovania nemožno ustáliť záver, že medzi žalobcom a
žalovaným došlo k písomnému uzatvoreniu zmluvy. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by
došlo k písomnému uzatvoreniu úverovej zmluvy; naopak, aj vo svojej žalobe, aj na pojednávaní dňa
15.12.2016 tvrdil, že nedošlo k písomnému uzatvoreniu zmluvy a z tohto dôvodu je úverová zmluva
neplatná a v dôsledku toho žiadal vrátiť bezdôvodné obohatenie, spočívajúce v preplatku nad rámec

čerpaných finančných prostriedkov. Súd na základe vykonaného dokazovania nepreukázal, že by došlo
k písomnému uzatvoreniu úverovej zmluvy; svoje presvedčenie o písomnom uzatvorení úverovej zmluvy
založil len na pravdepodobnosti toho, že žalobca zvykne tieto potvrdenia zasielať aj v iných prípadoch;
okresný súd sa snažil svoje presvedčenie o písomnom uzavretí úverovej zmluvy oprieť o skutočnosť,
že žalobca úver čerpal. Právny poriadok neviaže preukazovanie uzavretia zmluvy v písomnej forme na

preukázanie skutočného čerpania úveru. V prípade, ak zmluva o úvere nie je uzavretá v písomnej forme,
ide o prípad absolútnej neplatnosti zmluvy. Takúto neplatnosť nie je možno konvalidovať, a to ani tým, že
žalobca úver čerpal. Žalobca počas celého konania trval na tom, že nedošlo k písomnému uzatvoreniu
zmluvy; platné uzatvorenie úverovej zmluvy pripustil len z dôvodu možného nepriznania žalovaného
nároku, pretože nie je možné takto prijaté plnenie na základe neplatného právneho úkonu považovať za

bezdôvodné obohatenie, ak je neplatný len pre jeho formu. Preto žalobca pripustil, že by mohlo dôjsť k
platnému uzatvoreniu úverovej zmluvy a až pre tento prípad žiadal, aby bol takýto úver považovaný za
bezúročný a bez poplatkov pre nedostatky zákonných náležitostí úverovej zmluvy.
V zmysle bodu 2 druhá veta žiadosti o vydanie kreditnej max karty banka zašle žiadateľovi kreditnú
max kartu, ak ju žiadateľ nedostal spolu so žiadosťou a potvrdenie o uzatvorení zmluvy; mechanizmus,

kedy žalovaný zašle svojmu klientovi potvrdenie o uzatvorení zmluvy spolu s kreditnou max kartou, nie
je jediným spôsobom, ako zaslať uvedené potvrdenie, ale môže nastať situácia, kedy bude kreditná
max karta žiadateľovi odovzdaná spolu so žiadosťou, a potvrdenie o uzatvorení zmluvy sa bude
zasielať neskôr samostatne. Vo vzťahu k tomuto však Okresný súd Rimavská Sobota nevykonal žiadnedokazovanie. Preto nie je možné rozsudok okresného súdu o platnom uzavretí úverovej zmluvy založiť
na obvyklých spôsoboch žalovaného, pretože tieto nie sú výlučné a k uzavretiu zmluvy môže dôjsť aj
doručením potvrdenia bez zasielania kreditnej karty. V takomto prípade je možné, že by v konečnom

dôsledku nedopatrením nedošlo k zaslaniu potvrdenia o uzatvorení zmluvy zo strany žalovaného.
Žalovaný síce má za to, že takéto potvrdenia zasielal, avšak vzhľadom na rok 2008, v ktorom bolo
vydanie kreditnej max karty žiadané, nepodarilo sa mu dohľadať dôkaz o ručení tohto potvrdenia.
Žalobca doručenie takéhoto potvrdenia poprel, preto úverová zmluva nebola písomne uzatvorená.
Žalobca ako osoba právne vzdelaná by v opačnom prípade ani nepodával žalobu v znení, v akom ju

podával, teda, že úverovú zmluvu je potrebné považovať za neplatnú, ak si bol vedomý skutočnosti, že
mu žalovaný zasielal potvrdenie o uzavretí zmluvy a vedel by, že by túto skutočnosť mohol žalovaný
v konaní preukázať. Preto na základe zisteného skutkového stavu a vyššie uvedených skutočností
nemožno ustáliť názor, že došlo k písomnému uzatvoreniu úverovej zmluvy, a teda, že úverová zmluva
je platná. Súd je povinný prioritne skúmať platnosť úverovej zmluvy a až v prípade, ak je platná, môže
posudzovať jej náležitosti. Ak je určitá zmluva absolútne neplatná, hľadí sa na ňu, ako keby nikdy

nevznikla od samého počiatku a nemožno skúmať zákonné náležitosti, ktoré sa pri daných typoch
zmlúv vyžadujú zákonom. V priebehu súdneho konania sa nepodarilo preukázať, že medzi žalobcom
a žalovaným došlo k písomnému, a teda platnému uzavretiu úverovej zmluvy. Keďže sa nepodarilo
preukázať uzavretie úverovej zmluvy, je potrebné v zmysle §2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských
úveroch považovať zmluvu za neplatnú pre nedostatok písomnej formy.

Poukázal na ustanovenie §451 ods. 2 OZ a na ustanovenie §455 ods. 1 OZ, podľa ktorého za
bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného
len pre nedostatok formy. V zmysle §2 písm. b), c) z.č. 258/2001 Z.z. žalovaná suma vo výške 509,96
Eurnemôžebyťpredmetombezdôvodnéhoobohatenia,lebosazabezdôvodnéobohatenienepovažuje.
Až do podania žaloby obidve strany považovali úverovú zmluvu za platnú; na základe úverovej zmluvy

plnil žalovaný žalobcovi po dobu viac ako 4 rokov, počas ktorých žalobca aktívne využíval kreditnú
kartu. Vzťah, ktorý mal byť založený úverovou zmluvou, by bol synalagmatickým vzťahom, teda
každá zo zmluvných strán má aj právo, aj povinnosť. Povinnosťou žalobcu bolo poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady, spojené so spotrebiteľským úverom. Medzi náklady spojené
so spotrebiteľským úverom patrí úrok, ako aj poplatky v zmysle §2 písm. c) z.č. 258/2001 Z.z.. Tento

záväzok žalobca v zmysle výpisu z kartového účtu čiastočne splnil. Žalobca vracal žalovanému finančné
prostriedky a platil náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Preplatok vo výške 509,96 Eur bol
splatený žalovanému ako úhrada za riadne úroky a poplatky, t.j. náklady spojené so spotrebiteľským
úverom, ku ktorých zaplateniu je žalobca povinný priamo zo zákona. Takéto plnenie nepredstavuje
bezdôvodné obohatenie; v prejednávanej veci neexistovali dôvody pre priznanie žalovaného nároku.

Žalobca zjavne zneužíva právo a takémuto konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu vzhľadom na
rozpor s §3 ods. 1 OZ a článkom 5 C.s.p.. Konanie žalobcu, na základe ktorého sa domáha vydania
bezdôvodného obohatenia, považuje žalovaný za zjavné zneužitie práva, ktorého účelom je na základe
vykonaného dokazovania len získanie iného úveru. Žalobca od žalovaného čerpal dlhoročne finančné
prostriedky na uspokojovanie svojich potrieb. Svojou platobnou nedisciplinovanosťou prestal plniť svoje

záväzky voči žalovanému, v dôsledku čoho došlo k zosplatneniu jeho dlhu voči žalovanému. Bol
zapísaný do centrálneho registra dlžníkov a nebol mu poskytnutý úver v inej banke. Výmazom žalobcu
z tohto registra by mohlo dôjsť k uvedeniu inej osoby, poskytujúcej spotrebiteľské úvery, do omylu
ohľadom schopnosti žalobcu splácať takýto úver. Žalobca sa svojím konaním snaží získať žalovaným
poskytované finančné prostriedky bez odplaty pre žalovaného.

Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne
potom aj jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, kedy žalobcovi priznal
žalovaný nárok na základe ustanovení, ktoré na daný prípad nemožno aplikovať. Žalovaný má za to, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobu v celom rozsahu zamietol a

žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4. Konanie v spore bolo začaté pred 30.06.2016; dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový

poriadok, ktorý v §470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté pred dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa §470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.5. Krajský súd, ako funkčne príslušný na prejednanie odvolania v zmysle §34 C.s.p., vec preskúmal v
rozsahu určenom §380 ods. 1, 2 C.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle §385 ods. 1 C.s.p. a
rozsudok súdu prvej inštancie podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie. Stotožňuje sa s právnym záverom súdu
prvej inštancie, na ktorý v zmysle §387 ods. 1, 2 C.s.p. poukazuje; súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, aplikoval správne ustanovenia právnych
predpisov a vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania

žalovaného viazaný, zaoberal sa pri posudzovaní veci iba tvrdeniami žalobcu, uvedenými v odvolaní a
procesnýmpostupomsúduprvejinštancie,ktorýpredchádzalvydaniunapadnutéhorozsudkuzhľadiska,
či nedošlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

8. V prvom rade považuje krajský súd za potrebné uviesť, že po predložení spisu na rozhodnutie o

odvolaní zistil, že dňa 13.10.2017 žalobca zomrel. Vzhľadom na oznámenie súdneho komisára na výzvu
krajského súdu, že dedičské konanie nebolo ukončené a po uvedení okruhu dedičov krajský súd konanie
do právoplatného skončenia dedičského konania prerušil. Po oznámení súdneho komisára a zaslaní
odvolaciemu súdu uznesenia č.k. 3D 1084/2017-367, Dnot 237/2017 zo dňa 11.12.2018, právoplatného
11.12.2018, krajský súd zistil, že dedičia poručiteľky, maloletý Z. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený otcom

M. N., nar. XX.XX.XXXXX, v konaní zastúpený advokátom JUDr. Mgr. Viktorom Balákom a Mgr. J.
W., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, dcéra poručiteľky dedičstvo odmietli; súdny komisár potvrdil dedičstvo
jedinému dedičovi J. M., nar. XX.XX.XXXX, synovi poručiteľky. Krajský súd v zmysle §63 ods. 1, 2, 3, §65
ods. 1, 2, 3 a §165 ods. 1, 2 C.s.p. uznesením č.k. 17Co/166/2017-117 zo dňa 16.01.2019 rozhodol, že
pokračuje v konaní s právnym nástupcom žalobcu J. M., nar. XX.XX.XXXX a že pokračuje v prerušenom

konaní.Následneprávnehonástupcužalobcuvyzval,čitrvánapodanejžalobe;navýzvukrajskéhosúdu
právny nástupca žalobcu oznámil, že po oboznámení sa so žalobou, odporom, rozsudkom okresného
súdu a odvolaním na žalobe trvá.

9. V prvom rade je nutné poukázať na správne posúdenie okresného súdu, hoci v odôvodnení

svojho rozhodnutia osobitne tieto skutočnosti neuvádzal, že žalobca má naliehavý právny záujem na
určovacej žalobe v prejednávanom spore. V konaniach o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je
alebo nie je, vyžadoval Občiansky súdny poriadok, účinný v čase začatia konania, v §80 písm. c)
existenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení. V tomto smere je súdna prax jednotná
a ustálená; možnosť podania takejto žaloby síce nevyplývala priamo z §3 zákona č. 250/2007 Z.z. o

ochrane spotrebiteľa, ale napriek tomu takéto žaloby za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku súdy
akceptovali, o čom svedčí napr. aj uznesenie Ústavného súdu SR z 18.06.2013, sp.zn. I.ÚS 25/2014,
ktorým bola odmietnutá sťažnosť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti rozsudku Krajského súdu v
Prešove, potvrdzujúcom rozsudok Okresného súdu Humenné, ktorým súd určil, že poskytnutý úver
je bezúročný a bez poplatkov. Hoci súd prvej inštancie osobitne nekonštatoval existenciu, správne

posudzoval otázku platnosti právneho úkonu vzhľadom na existenciu naliehavého právneho záujmu na
takomto určení.

10. Krajský súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o tom, že spotrebiteľský
úver poskytnutý žalobcovi na základe kreditnej karty je bezúročný a bez poplatkov. Zmyslom a

účelom úpravy spotrebiteľských úverov je dosiahnuť pravdivé informovanie spotrebiteľa o poskytnutom
úvere, a to v čase poskytnutia zmluvy. K dôležitosti uvedenia údajov v zmluve sa vyjadruje aj
judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, ktorá poukazuje na to, že posudzovanie týchto údajov
ovplyvňuje rozhodovanie spotrebiteľa pri rôznych ponukách úverov, ako aj pri rozsahu svojho budúceho
záväzku (napr. rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-76/10, POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti Ivete

Korčkovskej, C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. proti Y. H.). Absencia údajov vyžadovaných
zákonom má za následok, že v zmysle §4 ods. 2 z.č. 258/2001 Z.z. je takýto úver bezúročný a bez
poplatkov.11. Žalovaný v odvolaní argumentoval, že žalobca, ako osoba znalá práva, v žalobe a aj na pojednávaní
až do jeho záveru uvádzal a žiadal posúdiť neplatnosť právneho úkonu, t.j. úverovej zmluvy a až v závere
navrhol určiť, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Zmluva nemôže byť platná, lebo to nevyplýva z

dokazovania a tieto skutočnosti ani nemožno vydokazovať, pretože žalovaný nedisponuje dokladmi z
roku 2008; potom však zmluva je neplatná pre nedostatok písomnej formy a v takom prípade žalobcovi
neprináleží bezdôvodné obohatenie s odkazom na §455 ods. 1 OZ; žalovaný tvrdil, že žalobca popieral
platnosťuzatvoreniaúverovejzmluvyvzhľadomnanedostatokpísomnejformyažedokazovanievtomto
smere ani nebolo vykonané.

Odvolací súd tieto odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil ako nedôvodné. V žalobe žalobca uvádza
skutočnosti, ktoré žalovaný tvrdí v odvolaní, konštatuje ich aj okresný súd v dôvodoch svojho rozsudku
(viď bod 1.1 až 5.2); okresný súd však následne uzavrel, že zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný
doručil žalobcovi potvrdenie o uzavretí zmluvy, ktoré má formu predtlače a na tejto listine bolo vytlačené
miesto pre nalepenie max karty; takýto spôsob spoločného doručenia potvrdenia o uzavretí zmluvy aj
karty bol u žalovaného obvyklý a nebol zistený dôvod, aby sa karta a potvrdenie posielali žalobcovi

osobitne. Potvrdenie síce žalovaný súdu nevedel predložiť, pretože ho už nearchivuje, keďže ide o
záležitosť z roku 2008, ale na podporu svojho tvrdenia o doručení potvrdenia žalobcovi poukázal na to,
že žalobca dostal max kartu, prostredníctvom ktorej čerpal peňažné prostriedky žalovaného viac ako 4
roky a viac ako 8 rokov nespochybňoval platné uzavretie úverovej zmluvy.

12. Tieto skutočnosti sú zhodné s obsahom zápisnice z pojednávania zo dňa 15.12.2016 (viď č.l.
49-50 súdneho spisu). V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že priebeh konania na okresnom
súde, vrátane dokazovania, môže posudzovať pri svojom prieskume len z obsahu spisu, osobitne zo
zápisníc o pojednávaní (§40 ods. 1 O.s.p. a §122 ods. 1 O.s.p., §99 ods. 1 C.s.p. a §188 ods. 1 C.s.p.);
dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia

bez ústneho pojednávania; vykonávanie dôkazov na pojednávaní je vyjadrením zásady priamosti
občianskeho súdneho konania a výnimky sú možné v prípadoch, keď sú splnené podmienky pre vydanie
rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

13. Zo zápisnice z pojednávania pred okresným súdom zo dňa 15.12.2016 okresný súd po vypočutí

žalobcu a prednese právneho zástupcu žalovaného určil, že medzi stranami sú sporné tvrdenia,
týkajúce sa platnosti úverovej zmluvy, keďže žalobca tvrdí, že akcept žalovaného, potrebný na platné
uzavretie úverovej zmluvy, mu nikdy doručený nebol, zatiaľ čo žalovaný uviedol, že takýto akcept mu bol
doručený spolu s kreditnou kartou, prostredníctvom ktorej žalobca čerpal úver z peňažných prostriedkov
žalovaného (viď č.l. 50). Súd ďalej určil, ktoré skutočnosti sú medzi stranami nesporné a konštatoval v

rámci predbežného právneho posúdenia veci, že v tomto štádiu konania sa vec javí tak, že žalovaný
nepredložilsúdudôkaznapreukázaniepravdivostijehotvrdeniaotom,žežalobcoviboldoručenýakcept
jeho návrhu na uzavretie úverovej zmluvy. V rámci ďalšieho predbežného právneho posúdenia veci
okresný súd uviedol, že žiadosť o vydanie kreditnej max karty zo dňa 07.01.2008 neobsahuje relevantné
náležitosti úverovej zmluvy v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože jediný údaj, týkajúci

sa požadovaného úverového rámca, tieto náležitosti nekompenzuje. Žalovaný tvrdí, že doručil žalobcovi
potvrdenie žiadosti, ktoré malo byť akceptom návrhu úverovej zmluvy. Okresný súd skonštatoval, že ani
za tejto okolnosti by nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy, resp. poskytnutý úver by sa musel považovať
za bezúročný a bez poplatkov; všetky platby, ktoré žalobca poskytol žalovanému, by sa v dôsledku
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, vzhľadom na všeobecnú rozhodovaciu súdnu prax, považovali

za bezdôvodné obohatenie.
Na to sa žalobca s poukazom na ustanovenie §4 ods. 2 a §4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch
stotožnil s právnym názorom súdu s tým, že ak je pravdivé tvrdenie žalovaného o tom, že došlo k
platnému uzavretiu úverovej zmluvy, tak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Žalovaný sa k argumentácii žalobcu vo vzťahu k neplatnosti úverovej zmluvy už k ďalším skutočnostiam

vyjadrovať nechcel.
Následne, ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom, súd prvej inštancie vyhlásil
uznesenie o skončení dokazovania a vyhlásil rozsudok v mene Slovenskej republiky, účastníkom dal
poučenie o možnosti podať opravný prostriedok a o možnosti exekúcie.
Žalovaný svoju argumentáciu ešte písomne doplnil, písomné doplnenie bolo súdu doručené až po

vyhlásení rozsudku vo veci samej, preto okresný súd naň neprihliadal.

14. Z uvedeného vyplýva, že samotný žalovaný v priebehu celého konania tvrdil, že došlo k platnému
uzatvoreniu úverovej zmluvy a v priebehu pojednávania, na ktorom okresný súd vyniesol odvolanímnapadnutý rozsudok, žalobca tieto skutočnosti ohľadom platného uzatvorenia úverovej zmluvy prestal
spochybňovať.
Preto nie sú dôvodné námietky žalovaného v odvolaní.

15. Žalovaný v odvolaní ďalšie skutočnosti ohľadom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru,
konštatovaného okresným súdom v rozsudku, nespochybňoval. Celú svoju odvolaciu argumentáciu
sústredil na spochybnenie platného uzatvorenia úverovej zmluvy.

16. Z dôvodov uvedených vyššie odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane
závislého výroku o trovách konania, posúdil ako vecne správny, a nezistiac dôvody na jeho zmenu (§388
C.s.p.) či zrušenie (§389 C.s.p.) ho v zmysle §387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle §255 ods. 1, §262 ods. 1 v spojení s
§396 ods. 1 C.s.p.. V dôsledku miery úspechu žalobcu v odvolacom konaní mu vznikol nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak žalobca si trovy odvolacieho konania neuplatnil, ani
mu zo spisu žiadne nevyplývajú, preto krajský súd rozhodol, že mu nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

18. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).