Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. február 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/310/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113222146
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3113222146.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu S. N. M., s.r.o., so sídlom v Z., B. 5, R. XX XXX
XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou G. N., s.r.o., so sídlom v Z., B. 5, proti žalovanej W. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z., O. XXX, o zaplatenie sumy 153,36 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. júna 2018, č.k. 15C/17/2014-139, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej n e p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu o zaplatenie 153,36 eur
s príslušenstvom. Výrokom II. rozhodol, že žalovanej sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení uviedol, že rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 20.02.2017, č.k. 15C/17/2014-79
súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi celú žalovanú sumu 153,36 eur, vyčíslený úrok z omeškania

vo výške 2,97 eur a 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 153,36 eur od 21.02.2011 do zaplatenia
a náhradu trov konania v rozsahu 100%. Na základe odvolania žalovanej odvolací súd uznesením
zo dňa 08.03.2018 č.k. 4Co/249/2017-114 zrušil uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 28.8.2013, domáhal od žalovanej
zaplatenia sumy 153,36 eur, vyčísleného 9% ročného úroku z omeškania do 20.2.2011 vo výške 2,97 eur
a úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 153,36 eur od 21.2.2011 do zaplatenia. Z vykonaného

dokazovania súd prvej inštancie zistil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012
bola postúpená M. M. a.s. jej pohľadávka voči žalovanej na žalobcu. Veriteľ- M. M., a.s. dňa 3.3.2006
uzatvorila so žalovanou Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej poskytla
peňažné prostriedky vo výške 28.000,- Sk (t.j. 929,43 eur). Žalovaná sa zaviazala úver vrátiť v 59
mesačných splátkach po 770,- Sk (t.j. 25,56 eur) od splatnosti 1. splátky dňa 20.4.2006 a poslednej dňa
20.2.2011. Žalovaná dlh neuhradila. Pohľadávka žalobcu pozostávala z neuhradených 6 splátok úveru
po 25,56 eur splatných od 20.9.2010 do 20.2.2011 v celkovej výške 153,36 eur a 9% ročného úroku

z omeškania z jednotlivých mesačných splátok 25,56 eur od jednotlivých mesiacov od 21.9.2010 do
20.2.2011 vo vyčíslenej výške 2,97 eur. Právny predchodca žalobcu- SY. a.s. listom zo dňa XX.XX.XXXX
vyzvala žalovanú na úhradu dlžnej pohľadávky vo výške 101,12 eur ku dňu 31.05.2009 a to najneskôr
do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Žalobca nepredložil doklad o doručovaní alebo doporučení tohto listu
žalovanej. Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 54 ods. 1, § 524 ods. 1, 2, § 39 Občianskeho
zákonníka; § 497 Obchodného zákonníka; § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa,

účinnéhokudňuuzavretiazmluvydňa9.2.2006;§92ods.8zák.č.483/2001obankách;§4ods.6zák.č.
258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch.Uviedol,ževdanejveciniejemedzistranamisporusporné,že
ide o spotrebiteľský vzťah vzhľadom na charakter strán sporu. Aj keď ide v danej veci o úverovú zmluvupodľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, vzťahujú sa ňu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka o ochrane spotrebiteľa a zák. č. 258/2001 Z.z. ako lex specialis, ktorý má podľa § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka. . V zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách spôsobilým predmetom postúpenia

môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná a to za predpokladu predchádzajúcej
písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť
splnené v čase postúpenia pohľadávky. V tomto konaní žalobca takýto dôkaz - písomnú výzvu banky- M.
M. a.s. zo dňa 19.06.2009 predložil bez poštového podacieho hárku. Právny predchodca žalobcu- M. M.

a.s. listom zo dňa 19.06.2009 vyzvala žalovanú na úhradu dlžnej pohľadávky vo výške 101,12 eur ku dňu
31.05.2009 a to najneskôr do 10 dní od doručenia tejto výzvy. M. M. a.s. mohla platne postúpiť žalobcovi
iba túto pohľadávku vo výške 101,12 eur ku dňu 31.5.2009. Žalobca sa však domáhal zaplatenia inej
pohľadávky a to pohľadávky, pozostávajúcej z neuhradených 6 splátok úveru po 25,56 eur splatných
od 20.09.2010 do 20.02.2011 v celkovej výške 153,36 eur bez predloženia výzvy banka- M. M. a.s.
podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Týmto neboli splnené zákonné predpoklady pre platné postúpenie

predmetnej pohľadávky banky na žalobcu podľa § 92 ods. 8 zák. o bankách, preto je postúpenie
pohľadávky ohľadne žalovaného neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom
a to pre nedodržanie zákonnej podmienky uvedenej v § 92 ods. 8 zák. o bankách. Podľa § 4 ods. 6 zák.
č. 258/2001 Z.z. veriteľ môže postúpiť svoju pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Podľa
názoru súdu osobitným predpisom je nielen pod čiarou uvedené ust. § 524 Občianskeho zákonníka ale

aj iné osobitné predpisy, neuvedené pod čiarou, kam možno zaradiť aj ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách,
čo vyplýva jednak zo zákonnej definície poznámky podľa ods. 16 rozsudku (informatívny charakter) ako
aj z toho, že zákonodarca uviedol v znení ustanovenia pojem "všeobecný predpis" a nie len ustanovenie
§ 524 Občianskeho zákonníka, teda predpokladal existenciu aj iných osobitných predpisov. V dôsledku
tohto žalobca nie je nositeľom subjektívneho práva z hmotnoprávneho vzťahu (veriteľom), teda nemá

aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní pre pohľadávku vo výške 153,36 eur, pozostávajúcu zo splátok
splatných od 20.09.2010 do20.02.2011, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol a neskúmal ďalšie
namietané skutočnosti. Podľa § 255 ods. 1 CSP (Civilného sporového poriadku) súd nepriznal úspešnej
žalovanej právo na náhradu trov konania, pretože žiadnu nežiadala a žiadna jej nevznikla.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil tým, že ustanovenie
§ 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od
ustanovení daného zákona, pokiaľ zákon predmetnú odchýlku nevylučuje, pričom ustanovenie § 92 ods.
8 predmetného zákona nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov a zmluvné strany si dohodli
otázku postúpenia odchýlne od predmetného zákona. Vo všeobecných obchodných podmienkach,

ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, si zmluvné strany dohodli možnosť postúpenia
pohľadávky nepodmienenú počtom dní omeškania, prípadne zaslaním písomnej výzvy. Vzhľadom
na uvedené má za to, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 11Co/11/2015, zo dňa 25.08.2016, v rozhodnutí sp. zn.
9Co/145/2015 zo dňa 05.10.2016, v rozhodnutí sp. zn. 11Co/206/2015 zo dňa 05.10.2016. Ustanovenie

bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok nie je v rozpore so zákonnými ustanoveniami, keďže
samotný zákon o bankách umožňuje zmluvným stranám upraviť si vzájomné vzťahy odchylne od
ustanovení zákona, pričom predmetné ustanovenie obchodných podmienok je v súlade s ustanoveniami
Občianskeho zákonníka. Žalobca v tejto súvislosti podporne poukazuje aj na rozhodnutie Krajského
súdu v Trnave zo dňa 10.01.2018, sp. zn. 24Co/147/2017. Podľa názoru žalobcu z ustanovenia § 92

ods. 8 zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť len splatná pohľadávka. Ďalej
uviedol, že k postúpeniu pohľadávky došlo zmluvou o postúpení zo dňa 27.09.2012, pričom žalobca si v
konaní uplatnil splátky splatné od 20.09.2010 do 20.02.2011, a teda ku dňu postúpenia pohľadávky bola
splatná celá uplatnená pohľadávka. Zároveň žalobca uviedol, že predmetné ustanovenie je potrebné
vykladať, tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, môže

banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nie len časť, s ktorou je
dlžník v omeškaní. Pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti peňažného
záväzku,sktoroujedlžníkvomeškaní,bolobytovpredmetnomustanovenívýslovneuvedené.Uvedený
názor je zrejmý aj zo samotného logického znenia daného ustanovenia, inak by nebolo formulované v
tom zmysle, že ak je klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, ale bolo

by formulované v tom zmysle, že časť peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, môže byť
predmetom postúpenia. Podľa dôvodovej správy k ustanoveniu § 92 ods. 7 (teraz ods. 8) ZoB v odseku
7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému
dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Je zrejmé, že pod slovným spojením „nesplácaný dlh“ je trebarozumieť dlh dlžníka v podobe vrátenia celého poskytnutého úveru veriteľovi, nakoľko tento dlh vzniká
už poskytnutím úveru dlžníkovi, ktorý ho má len možnosť vrátiť v splátkach postupným splácaním za
zmluvne dohodnutých podmienok. Žalobca uviedol, že v konaní predložil aj výzvu zo dňa 19.06.2009,

ktorá bola zaslaná dlžníkovi pred postúpením pohľadávky a ktorou bol žalovaný vyzvaný na úhradu
dlžnej sumy. Pokiaľ ide o preukázanie jej doručenia, k tomu doplnil, že žalovaný v konaní nespochybnil
doručenie výzvy. V sporovom konaní súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových
tvrdení. Žalovaný doručenie predmetnej výzvy nespochybnil, preto súd v tomto smere nevykonáva
dokazovanie a doručenie výzvy považuje za nesporné. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby

odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 CSP ho zmenil
tak, že vyhovie žalobe v plnom rozsahu, resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 Civilného sporového
poriadku ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si
uplatnil nárok na náhradu trov konania.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že s tvrdeniami žalobcu nesúhlasí a

trvá na svojich vyjadreniach zo dňa 31.07.2018. Zastávala názor, že napadnutý rozsudok je správny.
Konanie žalobcu považovala za neprípustné, podľa žalovanej žalobca konanie len naťahuje, pričom
nepreukázal, že sú jeho tvrdenia zákonné. Na základe uvedeného žiadala, aby bol napadnutý rozsudok
ponechaný v platnosti.

4. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovanej uviedol, že trvá na svojom odvolaní a navrhol, aby
odvolací súd v plnom rozsahu vyhovel odvolaniu.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.

1 CSP /keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem/
v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na právnom závere o nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal platné postúpenie pohľadávky proti žalovanej

z pôvodného veriteľa Slovenská M., a.s., keď pri postúpení pohľadávky nebol dodržaný postup podľa
§ 92 ods. 8 zákona o bankách.

7. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s
odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho

správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

8. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi
ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu,

alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou
súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Preto
nepostačuje, aby žalobca v súdnom konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal len oznámením
postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi; je potrebné preukázanie platného postúpenia pohľadávky.
Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá

právo požadovať preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky. To však platí len vo vzťahu
k dlžníkovi, teda presnejšie vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávky na jednej strane
a dlžníkom na strane druhej, nie vo vzťahu k súdu.

9. Žalobca v konaní namietal, že podľa § 89 ods. 1 zákona o bankách, podľa ktorého banka alebo

pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov
odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje,
došlo k odlišnej dohode medzi klientom a bankou týkajúcej sa postúpenia pohľadávky, a to v zmysle
bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok. Na tomto mieste odvolací súd konštatuje, že v
čase postúpenia pohľadávky, t. j. dňa 27.09.2012,žalobcom vyššie uvádzané ustanovenie § 89 ods. 1

zákona o bankách takúto možnosť neupravovalo, keď pojednávalo len o povinnosti banky požadovať
preukázanie totožnosti klienta. Možnosť upraviť si vzájomné práva a povinnosti odlišne od zákona bola
do zákona o bankách zakomponovaná až s účinnosťou od 10.06.2013. Preto ak si právny predchodcažalobcu a žalovaná upravili možnosť postúpenia pohľadávky odlišne od zákonného znenia v čase, keď
to zákon neumožňoval, je takéto dojednanie neplatné pre rozpor so zákonom.

10. K argumentácii žalobcu v odvolaní, odvolací súd ďalej uvádza, že v prípade pohľadávky banky /ako
to bolo aj v tomto prípade/ je spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách
iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná /dospelé splátky/ a len za predpokladu predchádzajúcej
písomnej výzvy banky na plnenie po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a

musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky postúpenia stanovuje priamo zákon
o bankách.

11. Žalobca tvrdiac, že pohľadávku nadobudol postúpením od banky, mal riadne preukázať splnenie
podmienok platného postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zák. č.483/2001 Z.z. o bankách platného v
čase uzavretia zmluvy, čo je predpokladom na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie. Súd

prvej inštancie správne skúmal splnenie podmienky uvedenej v § 92 ods. 8 zák. o bankách, a teda
písomnej výzvy banky. Aktívnu legitimáciu v konaní preukazuje žalobca a súd ju skúma ex offo, a teda
nestačí len skutočnosť, že žalovaná aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní nenamietala. Pokiaľ je pre
preukázanie aktívnej legitimácie žalobcu v konaní nevyhnutné preukázať relevantnú výzvu v zmysle
ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách a doručenie takejto výzvy nie je žalovanou namietané,

nemožno konštatovať, že ide nesporné tvrdenie strán a dokazovanie v tomto smere nevykonať. Súd
prvej inštancie z listín predložených žalobcom mal za preukázané, že žalovaná bola písomne vyzvaná
výzvou zo dňa 19.06.2009 na úhradu dlžnej sumy, avšak žalobca v konaní nepreukázal, že táto výzva
bola žalovanej skutočne aj zaslaná, či doručená. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej
inštancie, že pokiaľ nie je preukázané odoslanie písomnej výzvy dlžníkovi, nemožno konštatovať platné

postúpenie predmetnej pohľadávky z banky na žalobcu. Za tohto stavu je potrebné konštatovať, že
podmienky pre postúpenie pohľadávky banky na tretiu osobu, ktorá nie je bankou (žalobca), podľa § 92
ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách neboli splnené.

12. V tomto prípade žalobca v spore pred súdom prvej inštancie nepreukázal splnenie podmienok § 92

ods. 8 zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky a preto možno súhlasiť so záverom súdu
prvej inštancie, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na vymáhanie žalovanej pohľadávky.

13. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

14. V odvolacom konaní mala plný úspech žalovaná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania podľa 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní jej však žiadne trovy
nevznikli, preto odvolací súd vyslovil, že žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

15. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).