Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. marec 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/60/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317213725
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4317213725.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobkyne: M. K., nar. XX.XX.XXXX.,
bytom S. XXX/XX, XXX XX N. Y., zastúpenej JUDr. Andreou Chorvátovou Nagyovou, advokátkou so
sídlom Kozárovce 632, 935 22 Kozárovce, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a. s., so
sídlom Mlynské Nivy 1, 811 09 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpenému Beňo & partners advokátska

kancelária s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke
a iné, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 5Csp/154/2017-96 zo dňa
02.07.2018 v spojení s opravným uznesením č. k. 5Csp/154/2017-111 zo dňa 03.10.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 1.653,25 eura, rozsudok súdu
prvej inštancie v tejto časti v prvom výroku z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
1.653,25 eura do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a o trovách
konania rozhodol tak, že žiadna zo strán právo na náhradu trov konania nemá. Svoje rozhodnutie súd
odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, § 107 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka, § 1 ods. 1, 2, § 2 a) a b), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 137 a § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V odôvodnení súd uviedol, že žalobkyňa sa domáhala proti
právnemu predchodcovi žalovaného - Consumer finance holding, a.s., určenia neplatnosti zmluvy o
pôžičke zo dňa 14.04.2014 a určenia, že takáto zmluva o pôžičke je bezúročná a bez poplatkov, pretože

veriteľ použil pri jej uzatváraní viaceré nekalé obchodné praktiky, zavádzal spotrebiteľa a prinútil ju
podpísať zmluvu, ktorá je v rozpore so zákonom; zároveň zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
všetky údaje uvedené v zákone o spotrebiteľských úveroch.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní ustálil, že v tejto veci ide o spotrebiteľský spor
vyplývajúci z predmetnej zmluvy o pôžičke, ktorú vyhodnotil ako bezúročnú a bez poplatkov v zmysle §

11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa bola teda povinná zaplatiť žalovanému
len sumu 7.412,24 eura, pretože v takejto výške jej poskytol finančné prostriedky. Žalobkyňa vykonala
celkové úhrady v prospech žalovaného v sume 9.065,49 eura, preto jej súd priznal nárok na bezdôvodné
obohatenievovýške1.653,25eura.Súdžalobužalobkynezamietolvčasti,vktorejsadomáhalaurčenia,
že zmluva o pôžičke je neplatná, a to z dôvodu, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem v zmysle §
137 písm. d) CSP na takomto určení. Žalobu zamietol aj v časti, v ktorej sa domáhala určenia, že zmluva

o pôžičke je bezúročná a bezpoplatková, lebo žalobkyňa nepreukázala existenciu naliehavého právneho
záujmu na takomto určení, keďže okrem neho sa domáhala aj vydania bezdôvodného obohatenia, vdôsledku čoho určenie, že úver je bezúročný, nemôže žalobkyni akýmkoľvek spôsobom pomôcť, resp.
tým nemôže odstrániť ani jej právnu neistotu; celý úver už totiž splatila, a to dokonca viac, ako bola
povinná. Žalobkyňa tak nemôže byť v neistote, aký je jej dlh, pretože ten celý splnila.

3.Opravnýmuznesenímč.k.5Csp/154/2017-111zodňa03.10.2018súdpodľa§220ods.1a§224CSP
opravil deň vyhlásenia napadnutého rozsudku, ktorý má správne znieť 02. júla 2018. Pri vyhotovovaní
rozsudku došlo k zrejmej chybe v písaní dňa vyhlásenia rozsudku, ktorú súd opravil vydaním opravného
uznesenia.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podané odvolanie odôvodnil podľa § 365
ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Namietal porušenie práva na spravodlivý súdny proces, nesprávne
právne posúdenie výpočtu úroku prostredníctvom internetovej kalkulačky, nesprávnosť výpočtu RPMN
a termíny jednotlivých splátok. Poukázal na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zo

dňa 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Zásadný omyl súdu prvej inštancie žalovaný videl
aj v posúdení otázky premlčania.

5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Uviedla, že súd prvej inštancie správne posúdil zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov. Zo

zmluvy o poskytnutí pôžičky nie je zrejmý termín splátok istiny a ani iných poplatkov. Stotožnila sa
aj s ostatným právnym posúdením veci, ktoré v odôvodnení rozhodnutia vyslovil súd. Posudzovanie
správnosti výpočtu úrokovej sadzby a RPMN nepredstavovalo zásah do procesných práv žalovaného v
takom rozsahu, ktorý by zakladal porušenie práva na spravodlivý súdny proces.

6. Žalovaný v následnom vyjadrení zotrval na jeho dovtedajšej argumentácii a doplnil, že každá splátka
spotrebiteľského úveru sa považuje za samostatný peňažný dlh, ktorý sa premlčuje samostatne odo
dňa zročnosti jednotlivej splátky. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 169/2017
zo dňa 10.01.2018.

7. Dňa 21.02.2019 žalobkyňa doručila podanie, ktorým vzala svoju žalobu späť v plnom rozsahu s
odkazom na uzatvorenú dohodu o urovnaní a súčasne navrhla späťvzatie žaloby pripustiť, rozsudok
zrušiť a konanie zastaviť. O trovách konania navrhla rozhodnúť podľa dohody so žalovaným tak, že
žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení súhlasil so späťvzatím žaloby a náhradu trov si podľa mimosúdnej
dohody neuplatnil.

9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) rozhodujúc o späťvzatí žaloby bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) postupoval v súlade s ustanovením § 370 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého:

(1) Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. (2) Súd späťvzatie žaloby nepripustí,
ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

10. Pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby odvolací súd vychádzal z toho, že právo disponovať so
žalobou má výlučne žalobkyňa, ktorá svojím späťvzatím prejavila voči súdu vôľu, aby sa nekonalo a
o veci meritórne nerozhodovalo. V tomto prípade odvolací súd urobil záver, že sú dané podmienky
na pripustenie späťvzatia žaloby, pričom vychádzal aj z postoja žalovaného, ktorý so späťvzatím
žaloby súhlasil. Preto v zmysle citovaného ustanovenia procesného predpisu toto späťvzatie pripustil,

rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku zrušil a konanie zastavil. Výrok II. predmetného rozsudku,
ktorým súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu zamietol, nadobudol v dôsledku absencie odvolania
právoplatnosť.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane. Iný spôsob rozhodnutia o trovách konania Civilný sporový poriadok pre prípad
zastavenia konania neupravuje. Vzhľadom na uzavretie dohody medzi stranami sporu, ktorá v konaní
nebola doložená, nebolo objektívne konštatovať, kto zastavenie konania zavinil. S ohľadom na obsah
spisu odvolací súd urobil záver, že zastavenie konania vzhľadom na späťvzatie žaloby bez doloženiadohody o urovnaní sporu a bez opísania dôvodov tohto urovnania zavinila z procesného hľadiska
žalobkyňa. Preto by náhrada trov konania mala patriť žalovanému, a to aj vo vzťahu k právoplatnému
výroku rozsudku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá (§ 255 ods. 1 CSP). Ten si však

podľa mimosúdnej dohody žiadne trovy neuplatnil, a preto odvolací súd žalovanému náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania nepriznal (§ 396 ods. 1 CSP).

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).