Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. december 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 65Ek/1645/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118373547
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Rábek Vladovičová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6118373547.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: H., H..Z..A.., W.Z. XX, XXX XX Ž., M.:
XXXXXXXX, zast.: JUDr. Magdaléna Lesayová, advokátka, Hlavná 27/A, 917 01 Trnava, IČO: 42286506
proti povinnému: I. H..Z..A.., A. XXX/XXA, XXX XX Ž., M.A.: XXXXXXXX o vymoženie 886,58 EUR s
príslušenstvom, o návrhu na vykonanie exekúcie

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 13.11.2018 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 886,58,-Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu
- Rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, sp. zn. R 64/2018 zo dňa

22.10.2018.

2. Dňa 04.12.2018 Okresný súd Banská Bystrica vyzval oprávneného na predloženie rozhodcovskej
doložky na základe ktorej bola daná právomoc na rozhodovanie v predmetnej veci. Dňa 10.12.2018
bolo súdu doručené vyjadrenie k predmetnej výzve, kde oprávnený okrem iného uviedol, že „právomoc
rozhodcu vec prejednať a rozhodnúť bola založená rozhodcovskou doložkou uvedenou v písomnej

komunikácii strán - konkrétne v predžalobnej upomienke zo dňa 24.09.2019 a teda bola tvrdená
žalobcom v žalobnom návrhu . Žalovaný v žalobnej odpovedi takto uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu
nenamietol,pretorozhodcapovažovaltaktouzavretúrozhodcovskúzmluvuzaplatneuzavretúvrozsahu
predmetnej podanej žaloby.“

3. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“), rozhodcovská
zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi
vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní.

4. Podľa § 3 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, ak tento zákon odkazuje na dohodu zmluvných

strán, za súčasť tejto dohody sa považujú aj rozhodcovské pravidlá, na ktoré sa v nej odkazuje.

5. Podľa § 4 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

6. Podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,

inak je neplatná.7. Podľa § 4 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, písomná forma rozhodcovskej zmluvy je
zachovaná aj vtedy,
a) ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo

b) ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu
a osoby, ktorá právny úkon urobila.

8. Podľa § 4 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii
strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú

zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy.

9. Podľa § 4 ods. 5 zákona o rozhodcovskom konaní, písomná forma rozhodcovskej zmluvy je
zachovaná aj pri písomnom pristúpení k zmluve podľa osobitného zákona, ktoré obsahuje platnú
rozhodcovskú doložku. To platí aj v prípade nadobudnutia členstva v záujmovom združení alebo v inej
právnickej osobe, ktorej vnútorné predpisy obsahujú rozhodcovskú doložku.

10. Podľa § 4 ods. 6 zákona o rozhodcovskom konaní, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej
zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom o podrobení sa
právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa §3.

11. Podľa § 4 ods. 7 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne
uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný
v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.

12 Podľa § 17 zákona o rozhodcovskom konaní, účastníci rozhodcovského konania majú v

rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má
poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

13. Podľa § 21 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o
svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak

dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie
zastaví.

14. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, ak sa účastníci rozhodcovského konania
nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do

sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť
písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie
tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla
alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo
iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.

15. Podľa § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, ak niektorú otázku postupu konania nemožno
riešiť podľa tohto zákona použijú sa primerane ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi,
ak to povaha veci pripúšťa.

16. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej len „Občiansky zákonník), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

17. Podľa § 35 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo

opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo
chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob
ich vyjadrenia obvykle znamená. Pričom sa prihliada na vôľu toho, kto právny výkon urobil, a chráni sa

dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.18. Podľa § 37 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je
neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

21. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.

22. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok), Súd preskúma návrh na
vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd
do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného.
Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť

exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému,
ktorý je fyzickou osobou.

23. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak
zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.

24. Podľa § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne
celkom alebo sčasti.

25. Oprávnený uviedol, že svoj nárok uplatnil na základe obchodnej spolupráce medzi sporovými

stranami, kde žalobca dodával tovar špecifikovaný v jednotlivých faktúrach. Z uvedeného vznikol na
strane odberateľa záväzok vo výške vymáhaného nároku. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že
písomná forma rozhodcovskej zmluvy / rozhodcovskej doložky nebola platne dojednaná, keďže mlčanie
nemožno považovať za súhlas povinného s rozhodcovskou doložkou. Zákonná forma nebola dodržaná
ani pri predloženom pokuse o zmier, nakoľko v ňom chýba prejav vôle povinného. Zároveň súdu

neboli predložené žiadne listinné dôkazy, preukazujúce vôľu povinného s konaním pred rozhodcovským
súdom.

26. Súd je toho názoru, že konanie pred rozhodcovským súdom inicioval oprávnený, ktorý zostavil
prostredníctvom právneho zástupcu znenie „Pokusu o zmier“ zo dňa 24.09.2018, v ktorom jednostranne

určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Rozhodcovská zmluva, ak má
byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Keďže rozhodcovská doložka nebola platne dojednaná, rozhodcovský súd nemal
právomockonaťarozhodovaťvdanejveciaoprávnenýsinemaluplatňovaťsvojeprávoprostredníctvom
rozhodcovského súdu.

27. Spôsob doručovania v rozhodcovskom rozsudku, uviedol rozhodca Ing. Miloš Valach nasledovne
„ Zásielku doručovanú do vlastných rúk si žalovaný prevzal z poštovej prepravy dňa 10.10.2018. Ku
žalobe sa nijako nevyjadril , žalobnú odpoveď nepodal a nepožiadal o uzavretie súdneho zmieru.“
Oprávnený ku svojmu vyjadreniu priložil Podací lístok, avšak súdu nepredložil doručenku, ktorá by

preukazovala doručenie Predžalobnej upomienky zo dňa 24.09.2018 povinnému.

28. Oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 10.12.2018, uviedol že zákonodarca v ustanovení §53
ods.1 uvádza iba abstraktnú formuláciu „Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu ...“ a z tejto nevyplýva
povinnosť exekučného súdu skúmať právoplatné rozhodcovské exekučné tituly.

29. Takéto tvrdenie exekučný súd nemôže akceptovať, nakoľko súdna prax je jednotná v názore, že už v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov na poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd, okrem iného zaoberá aj tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanieexekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných
právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej. Ak
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu

(či už v spotrebiteľskej alebo nespotrebiteľskej veci), je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo
k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani
nemoholvydaťrozhodcovskýrozsudok.Pririešeníotázkyčirozhodcovskýrozsudokvydalrozhodcovský
súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil

rozhodcovský súd (judikát R 46/2012). Exekučný súd je v takom prípade povinný návrh na vykonanie
exekúcie zamietnuť, ak už pri postupe podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia
relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

30. V rozhodcovskom rozsudku vydanom rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, na podklade ktorého
oprávnený navrhoval vykonanie exekúcie, sa uvádza, že rozhodcovský súd svoju právomoc odvodil

podľa § 4 ods. 3 ZoRK z Pokusu o zmier- predžalobnej upomienky zo dňa 24.09.2018 s rozhodcovskou
doložkou. Zároveň rozhodcovská zmluva medzi žalobcom a žalovaným vznikla aj podľa § 4 ods. 7 ZoRK.

31. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú

v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 ZoRK). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 ZoRK). Rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná (§ 4 ods. 2 ZoRK). Písomná forma je zachovaná aj vtedy, ak je
rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo ak bola uzatvorená
elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny

úkon urobila (§ 4 ods. 3 ZoRK). V danom prípade medzi účastníkmi vznikol záväzkový vzťah, a to na
základe neuhradenia faktúry č. 181270 zo dňa 19.06.2018. Návrh, že spor medzi nimi bude rozhodnutý
rozhodcom, oprávnený, resp. jeho právny zástupca neštandardným spôsobom zakomponoval až do
Pokusu o zmier- predžalobnej upomienky zo dňa 24.09.2018. Podľa uvedeného Pokusu o zmier, bol
povinný vyzvaný neodkladne do 7 dní splniť svoj záväzok a v prípade neuhradenia dlžnej sumy sa

oprávnený vyjadril, že daný spor bude rozhodovaný v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom JUDr.
Milanom Vojtekom. Oprávnený sám vybral osobu, ktorá mala spor vyriešiť a na základe toho, nie je
možné takúto výzvu považovať za rozhodcovskú zmluvu ani rozhodcovskú doložku. V tomto prípade
ide totiž o dvojstranný právny úkon, pričom Pokus o zmier bol jednostranným právnym úkonom urobený
oprávneným, adresovaný povinnému. Dohoda (rozhodcovská zmluva) by sa považovala za uzavretú,

ak by vyjadrenie súhlasu adresáta (povinného) bez výhrad došlo včas navrhovateľovi (oprávnenému).
Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu (rozsudok NS SR 3Cdo 233/2008).
Ak by teda povinný odoslal oprávnenému listinu ,hoci aj elektronickou formou,, ktorá by obsahovala jeho
prejav vôle - výslovný súhlas s návrhom oprávneného rozhodnúť prípadné spory pred rozhodcom, v
takom prípade by bolo možné považovať rozhodcovskú doložku (zmluvu) za uzavretú v písomnej forme

na základe ich vzájomnej komunikácie. V tomto prípade však išlo o jednostranný návrh oprávneného,
pričom k akceptácii tohto návrhu zo strany povinného nedošlo nijakým spôsobom, neuvádza to
oprávnený a nevyplýva to ani z predloženého rozhodcovského spisu. Na základe uvedeného potom
súd konštatoval, že nedošlo k uzavretiu písomnej rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky
v zmysle ust. § 4 ods. 3 ZoRK.

32. Rozhodcovská zmluva môže byť podľa ZoRK uzavretá aj inými spôsobmi ako písomnou formou.
Oprávnený (jeho právny zástupca) a rozhodca v rozhodcovskom rozsudku mali na mysli tiché uzavretie
rozhodcovskej zmluvy uvedené v § 4 ods. 7 ZoRK. Podľa neho sa rozhodcovská zmluva považuje za
písomne uzavretú aj v prípade, ak sa jej existencie v rozhodcovskej žalobe dovoláva žalobca a žalovaný

jej neexistenciu v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu nenamietne. Zo zákona nemožno
vyvodiť, že by pasivita a nečinnosť žalovaného v rozhodcovskom konaní mala za následok podrobenie
saprávomocirozhodcu;Inásituáciabynastalavprípade,žebyrozhodcovskázmluvauzavretábola,hoci
aj neplatne. V takom prípade by právomoc rozhodcu k vydaniu rozhodcovského rozsudku založená bola;
obrana žalovaného by spočívala v podaní žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Povinný tak

písomne ani iným spôsobom rozhodcovskú zmluvu s oprávneným neuzavrel, nemal žiadnu vedomosť
o tom, že prípadný spor by mohol byť prejednaný iným orgánom ako všeobecným súdom.33. Predmetný rozhodcovský rozsudok zo dňa 22.10.2018, vydaný ustanoveným rozhodcom, ktorý
vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky -
predžalobnej upomienky zo dňa 24.09.2018, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za

spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods.2 písm. d) Exekučného poriadku.

34. Pokiaľ pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku v štádiu návrhu na vykonanie exekúcie,
exekučný súd zistí vyššie uvedené nedostatky exekučného titulu, potom návrh na vykonanie exekúcie
zamietne.

35. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie, dospel k záveru, že oprávnený podal návrh
na vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu, keďže nepreukázal platnosť
rozhodcovskej zmluvy / rozhodcovskej doložky, na základe ktorej mal byť vydaný rozhodcovský
rozsudok. Oprávnený a povinný do začatia, ani po začatí rozhodcovského konania neuzatvorili
rozhodcovskú zmluvu, ani rozhodcovskú doložku, tak ako to stanovil zákon. Samotný „Pokus o zmier“,

z ktorého vyplýva jednostranná vôľa oprávneného, nezakladá rozhodcovskú zmluvu, ani rozhodcovskú
doložku. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

36. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že exekučný titul je v rozpore s týmto
zákonom, pretože návrh bol podaný na základe nespôsobilého exekučného titulu. Návrh na vykonanie

exekúcie potom podľa ust. § 53 ods. 3 písm. a) v spojení s § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku
v celom rozsahu zamietol.

37. Exekučný poriadok označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr. aj
vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných orgánov. V prípade,

ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho
vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt),
teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj
rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje.
Exekučný súd nemôže akceptovať rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc

rozhodcovského súdu, teda „rozhodnutie“ nevykonateľné, majúce účinky paktu. Nulitný akt nikoho
nezaväzuje a hľadí sa naň tak, akoby neexistoval.

38. Nakoľko je teda predložený rozhodcovský rozsudok vydaný orgánom, ktorý na jeho vydanie nemal
právomoc, teda v zmysle vyššie uvedeného nulitný právny akt, je potom nespôsobilý byť podkladom na

výkon exekúcie. Takýto titul je v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku (vykonateľný exekučný
titul v zmysle 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku) a preto bolo namieste návrh na vykonanie
exekúcie z dôvodu rozporu exekučného titul so zákonom v celom rozsahu zamietnuť.

39. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom

konania oprávnený, po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a
povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.
Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.

40. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy

účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

41. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

42. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

43. Podľa § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako
pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí
trov podľa § 198 ods. 2 oprávnený.44. Podľa § 199g Exekučného poriadku, oprávnený zodpovedá za škodu, ktorá povinnému vznikne v
súvislosti s exekučným konaním, ak nebol oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.

45. O trovách konania súd rozhodol podľa §199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, keďže si
oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe právne neúčinného exekučného titulu nebolo
možné pokračovať v exekučnom konaní. Nakoľko v tomto štádiu konania ešte nie je účastníkom konania
povinný, preto súd oprávnenému náhradu trov konania v celom rozsahu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.