Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. apríl 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/66/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711203460
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5711203460.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne H. X., B..

XX.X.XXXX, X. V. Š.Ň. Č.. XX, XXX XX, V. Š., proti žalovanému Ľ. X.W., B.. XX.XX.XXXX, X. V. Š. Č.. XX,
XXX XX, V. Š., právne zastúpenému Mgr. Matejom Balašom, advokátom so sídlom v Martine, Kollárova
73, IČO: 42 434 335, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného sa do výlučného
vlastníctva žalobkyne prikazujú:
domáca pekáreň zn. Moulinex v zostatkovej hodnote 0 €
fritéza nezistenej značky v zostatkovej hodnote 0 €

rustikálne zrkadlo v zostatkovej hodnote 100 €
digitálny fotoaparát Olympus v zostatkovej hodnote 50 €
mraznička 110 litrová v zostatkovej hodnote 100 €

Žalovaný je žalobkyni povinný do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku vydať domácu pekáreň zn.
Moulinex, fritézu nezistenej značky a rustikálne zrkadlo.

Do výlučného vlastníctva žalovaného sa prikazujú nehnuteľností zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. V.
Š. a to C KN parc. č. XXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, C KN parc. č. XXX/X o
výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, C KN parc. č. XXX o výmere XXX m2 - trvalé trávne
porasty, C KN parc. č. XXX o výmere XXX m2 - trvalé trávne porasty a rodinný dom súp. č. XX postavený
na C KN parc. č. XXX a humno súp. č. XXX postavené na C KN parc. č. XXX/X.

Do výlučného vlastníctva žalovaného sa prikazujú tieto hnuteľné veci:
hifi - veža zn. Aiwa v zostatkovej hodnote 0 €

videorekordér Sony v zostatkovej hodnote 33 €
počítač zn. Siemens v zostatkovej hodnote 18 €
chladnička s mrazničkou zn. Gorenje v zostatkovej hodnote 100 €
jedálenská sedacia súprava pozostávajúca zo stola, rohovej lavice a dvoch stoličiek v zostatkovej
hodnote 0 €
motorová píla Husqvarna v zostatkovej hodnote 70 €

Na úplné vyporiadanie podielu žalobkyne je žalovaný povinný žalobkyni zaplatiť sumu 15.826,55 € do
troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Žalobkyňa a žalovaný sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť štátu trovy konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov konania štátu rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde 23.3.2011 sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po zániku manželstva a to tak, že do výlučného vlastníctva

žalobkyne žiadala prikázať nehnuteľnosti - rodinný dom č. XX v V. Š., postavený na KN parc. č. XXX
o výmere XXX m2 a pozemok, KN parc. č. XX o výmere XXX m2. Žalovanému navrhla prikázať
motorovévozidloVolkswagenPassat,EVČTR-581AG,zariadenieavybavenierodinnéhodomu,humno
postavené na KN parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, súpisné č. XXX a pozemky, KN parc. č. XXX
o výmere XXX m2, KN parc. č. XXX o výmere XXX m2 a KN parc. č. XXX o výmere XXX m2. V
žalobe žalobkyňa uviedla, že manželstvo strán bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Martin sp.

zn. 7C/46/07, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.5.2008. Uviedla, že za trvania manželstva manželia
nadobudli vyššie uvedené nehnuteľnosti v kat. úz. V. Š. a zariadenie rodinného domu, elektroniku,
motorovúpíluHusqvarna,osobnémotorovévozidloVolkswagenPassat,EVČTR-581AG.Počastrvania
manželstva si manželia zobrali dva úvery a to v spoločnosti GE Money úver vo výške 3.319 €, z ktorého
zostatková suma na zaplatenie ku dňu rozvodu činila 3.940 € a od spoločnosti Cetelem Slovensko úver,

ktorého zvyšok ku dňu rozvodu predstavoval sumu 610,73 €. Tieto úvery spláca žalobkyňa. Žalovaný
nereagoval na výzvu žalobkyne na uzavretie dohody o vyporiadaní BSM a preto žiadala rozhodnúť tak,
ako vyplývalo zo žalobného petitu. Naviac uviedla, že kúpu nehnuteľností v prevažnej miere financovala
ona z peňažných prostriedkov, ktoré získala predajom nehnuteľností po rozvode jej prvého manželstva.
Súčasne žiadala, aby súd žalovaného zaviazal, aby jej zaplatil vyrovnávací podiel v sume 4.550 € za

úvery, ktoré spláca.

K žalobe žalobkyňa pripojila rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 7C/46/07 s doložkou
právoplatnosti,výpiszLVč.XXXprekat.úz.V.Š.avýpiszLVč.XXXprekat.úz.V.Š.,dokladyalekárske
nálezy preukazujúce fyzický útok žalovaného vo vzťahu k žalobkyni dňa 15.10.2008, platobnú históriu

úveru obchodnej spoločnosti GE Money a informáciu obchodnej spoločnosti Cetelem Slovensko, a.s.,
so sídlom v Bratislave - list z 20.5.2010 ohľadne zvyšku úveru č. XXXXXXXXXXXXXX, ktorého zvyšok k
10.5.2008predstavovalsumu610,73€.Súčasnepripojilavýzvunauzavretiedohodyovyporiadaní BSM
a kúpnu zmluvu uzavretú medzi T. R.W. a žalobkyňou ako predávajúcou a manželmi I. ako kupujúcimi
zo dňa 29.7.1994, ktorou žalobkyňa odpredávala nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. V.

Š. spolu so svojím bývalým manželom T. R..

Podaním, ktoré na súd došlo 19.1.2012, žalobkyňa žiadala súd, aby do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov zahrnul aj pozemky zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. V. Š. a ďalší hnuteľný majetok a to
hifi-vežu, videorekordér, počítač, chladničku s mrazničkou, pekáreň na chlieb, fritézu, sedaciu súpravu,

obývaciu stenu, rustikálne zrkadlo, mixér, kuchynskú linku, jedálenskú sedaciu súpravu, plynový sporák,
elektrický sporák a motorovú pílu Husqvarna. Uviedla, že tieto veci ostali u žalovaného a ich existenciu
nevie dokladovať.

Na pojednávaní dňa 25.1.2012, ktoré súd vykonal v neprítomnosti žalovaného, ktorý ale o odročenie

pojednávania nepožiadal, žalobkyňa zobrala na vedomie poučenie súdu, že do BSM nepatria pozemky
zapísané na LV č. XXX pre kaz. úz. V. Š., nakoľko podľa zápisu v katastri nehnuteľností tieto nie
sú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale sú v podielovom spoluvlastníctve strán.
Žalobkyňa uviedla, že zváži, či nezmení žalobu v tom smere, že bude žiadať zrušiť a vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo k týmto pozemkom, avšak do konca konania k tomu nedošlo. Súd sa

preto vyporiadavaním týchto pozemkov, vzhľadom na skutočnosť, že nepatria do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, nezaoberal.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril prvýkrát podaním z 25.2.2012 až po prvom pojednávaní vo veci samej,
ktoré na súd došlo 26.2.2012. V tomto podaní uviedol, že videorekordér mu kúpila manželka na

narodeniny a môže si ho žalobkyňa zobrať, hifi-veža bola pokazená ešte v čase spolužitia manželov a
teda je nefunkčná, rovnako ako počítač, ktorý pokazili deti. Chladnička bola kúpená za 200 €, pekáreň
stojí približne 30 €, sedacia súprava bola vyhodená z domu a nachádza sa v humne. Je ochotný ju
žalobkyni vydať, pretože je zničená. Tvrdil, že manželka obývaciu stenu odniesla, rovnako ako notebook
a fotoaparát. Kuchynská linka bola kúpená s domom, píla je nefunkčná a rozobratá a auto Volkswagen

Passat neexistuje, je zošrotované. Tvrdil, že rodinný dom bol kúpený z peňazí, ktoré žalovaný utŕžil zabyt, ktorý mal za slobodna a pripojil potvrdenie jeho matky T. X. (č.l. 67), podľa ktorého jeho matka čestne
prehlasuje, že žalovanému poskytla 35.000 Sk na zakúpenie humna pri dome.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, ale aj svedkov G. V., Ľ. V. H. H. V., prečítal listiny pripojené
do súdneho spisu a takto vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:

Manželstvo žalobcu a žalobkyne bolo uzavreté dňa XX.X.XXXX pred Mestským úradom v Martine a
rozvedené bolo rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 7C/46/07 zo dňa 27.3.2008, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňom 10.5.2008.

Zhodnou výpoveďou strán bolo zistené, že bývalí manželia sa na vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedohodli. Z výpisu z LV č. XXX pre kat. úz. V. Š. súd zistil, že bývalí
manželia za trvania manželstva v roku 1997 do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nadobudli
nehnuteľnosti a to rodinný dom č. súp. XX, postavený na KN parc. č. XXX o výmere XXX m2 - zastavané

plochy a nádvoria a humno, súp. č. XXX, postavené na KN parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 - zastavané
plochy a nádvoria ako aj KN parc. č. XXX o výmere XXX m2 - trvalé trávnaté porasty a KN parc. č. XXX
o výmere XXX m2 - trvalé trávnaté porasty.

Pokiaľ ide o pozemky, ktoré sú zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. V. Š.O. a to KN parc. č. XXX o výmere

XXX m2 - trvalé trávnaté porasty a KN parc. č. XXX o výmere XXX m2 - trvalé trávnaté porasty, tie
sú v podielovom spoluvlastníctve bývalých manželov a to u každého v podiele 1 -ica a podľa zápisu
v katastri nehnuteľností ich nadobudli v roku 2004 darovacou zmluvou. Tieto pozemky preto nepatria
do bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov a súd sa nimi ďalej v konaní, ani v rozsudku
nezaoberal.

K nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre kat. úz. V. Š. žalobkyňa vo svojej výpovedi na
pojednávaní dňa 18.4.2012 tvrdila, že bol kúpený z výlučných prostriedkov, ktoré získala predajom
rodinného domu, ktorý jej zostal z prvého manželstva. Poprela tvrdenia žalovaného, ktorý naopak
tvrdil, že rodinný dom v V. Š. bol kúpený z výlučných finančných prostriedkov, ktoré naopak on získal

odpredajom bytu, ktorý mal za slobodna ktorý predal za sumu 375.000 Sk od majiteľov v Trnave. Bývala
vlastníčka sa volala T., avšak do kúpnej zmluvy, aby obišli štátne poplatky a dane, uviedli kúpnu cenu
len 220.000 Sk. Od predávajúcej pani T.C. si on vyžiadal potvrdenie o tom, že jej za dom fakticky vyplatil
sumu 375.000 Sk, ona mu o tom vystavila potvrdenie, ktoré uložil pod koberec, avšak pravdepodobne
mu ho zobrala žalobkyňa v čase, keď nebol doma. K humnu, ktoré je zapísané na LV č. XXX pre kat. úz.

V. Š., žalovaný tvrdil, že finančné prostriedky na nákup humna mu poskytla jeho matka v sume 35.000
Sk a túto skutočnosť preukazoval jej vyššie uvedeným čestným prehlásením. Uviedol však, že suma
35.000 Sk, ktorú dostal od matky na nákup humna, nebola darom, pretože jeho matka chcela, aby jej
finančné prostriedky vrátili, takže šlo vlastne z jej strany o pôžičku, ktorá ale ku dňu jeho výsluchu, teda
k 18.4.2012, ešte vrátená nebola. Preto túto sumu vníma ako dlh voči jeho matke. Žalobkyňa naopak

oponovala tvrdením, že žalovaný nikdy nemal byt vo vlastníctve, ale len v prenájme, viazlo na ňom
veľa dlhov, ktoré dokonca vyplácala jej rodina a z predaja tohto bytu žalovaný nemal žiadne finančné
prostriedky, ktoré by mohol použiť na nákup rodinného domu v V. Š.. Naopak jeho kúpu financovala ona
zo svojich prostriedkov. Tvrdila, že za kúpu domu vyplatili celkovo 221.000 Sk a nevie nič o tom, že by
bolo sa za dom platilo viac. Humno kúpili za 35.000 Sk a peniaze na kúpu humna jej poskytli rodičia.

Vpriebehu konaniavšakanijednazostránneposkytlasúduhodnovernýdôkazpreukazujúciichtvrdenia
a totiž, že na kúpu rodinného domu boli použité finančné prostriedky, ktorými bývalí manželia disponovali
ešte pred uzavretím manželstva, resp. že by boli tieto finančné prostriedky získané darom od rodičov
niektorého z bývalých manželov. Neposkytli dôkazy, ktoré by nepochybne preukázali vzťah a súvislosť

medzi prijatím finančnej hotovosti a vyplatením kúpnej ceny.

Žalobkyňa do spisu pripojila aj kúpnu zmluvu na vyššie uvádzaný rodinný v kat. úz. V. Š. spísanú vo
forme notárskej zápisnice notárkou JUDr. Ľubicou Zaťkovou, so sídlom v Trnave, dňa 28.1.1997, ktorú
uzavrela T. T., N.. I. T. a Q. W., G.. T., ako predávajúci so žalobkyňou a žalovanými ako kupujúcimi,

pričom podľa znenia zmluvy nehnuteľnosti boli kúpené za kúpnu cenu 202.550 Sk, určenú znaleckým
posudkomIng.JánaSimonidesazodňa11.1.1997,pričomkúpnacenamalabyťvplnejvýškevhotovosti
vyplatenákupujúcimipopodpísanízmluvydorúkpredávajúcich.Jezrejmé,žetedažalobkyňasamuselazúčastniť spísania spornej kúpnej zmluvy a preto sa nepreukázali ako hodnoverné tvrdenia žalovaného,
že on cestoval do Trnavy bez žalobkyne rodinný dom kúpiť.

Na návrh žalobkyne boli vypočutí svedkyňa H. V. H. Ľ. V., rodičia žalobkyne.

Svedkyňa H. V. konštatovala, že rodinu bývalých manželov opakovane finančne podporovali a
manželom poskytli aj väčšie sumy peňazí. Podľa jej názoru šlo o dvakrát vyplatenú sumu 20.000 Sk.
Nevedela však povedať, na čo manželia peniaze použili, či boli použité na potreby domácnosti, nákup

nejakých vecí, prípadne nehnuteľností. Svedkyňa síce vedela, že bývalí manželia kupovali humno a
nejaké polia, ale či tieto nehnuteľnosti boli kúpené priamo z darovaných finančných prostriedkov rodičov
žalobkyne, uviesť nevedela.

Otec žalobkyne Ľ. V. uviedol, že rodinu žalobkyne finančne podporovali a s manželkou poskytli sumu
asi 150.000 Sk. Nevedel však povedať, či to bolo na kúpu rodinného domu, alebo na nejaké iné majetky.

Svedok potvrdil, že s bývalým zaťom, teda so žalovaným, bol tento rodinný dom kupovať a podľa jeho
výpovede stál vyše 300.000 Sk. Tvrdil, že určite prispel dcére aj na kúpu humna, ale nespomenul si,
akou sumou. Nikdy sa nezaujímal o to, akým spôsobom jeho dcéra použila finančné prostriedky, ktoré
jej dával.

Keďže výpovede rodičov o výške finančných darov dcére, teda žalobkyni, sa rozchádzali a naviac ani
jeden z rodičov nevedel presne povedať, na kúpu akých vecí, alebo na aký účel boli poskytnuté finančné
prostriedky žalobkyňou a jej rodnou použité, naviac žalobkyňa neposkytla dôkaz, že by prípadné dary od
rodičov uložila napr. na nejaký účet v banke a odtiaľ uskutočnila výber, alebo prevod v čase uzatvárania
kúpnej zmluvy, či už na humno, alebo rodinný dom, nebol podľa presvedčenia súdu poskytnutý zo stany

žalobkyne presvedčivý dôkaz preukazujúci, že by na nákup nehnuteľností v kat. úz. V. Š. bola použila
finančné prostriedky získané darom od rodičov v konkrétnej výške.

Keďže strany sporu nedokázali ustáliť všeobecnú hodnotu sporných nehnuteľností, súd ustanovil znalca
v osobe N.. X. V., ktorá k oceneniu sporných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. V. Š.,

vypracovalaznaleckýposudokč.38/2015.Podľazáverovtohtoznaleckéhoposudkuvšeobecnáhodnota
sporných nehnuteľností predstavuje spolu 32.500 €. Tento znalecký posudok žalobkyňa nenamietala.
Žalovaný prostredníctvom vtedajšieho právneho zástupcu považoval hodnotu rodinného domu, humna
aj pozemkov za nadhodnotenú a uvažoval o možnosti návrhu na kontrolné znalecké dokazovanie.

Po zmene právneho zástupcu žalovaný navrhol, že súdu predloží súkromný znalecký posudok, avšak
takýto dôkaz neprodukoval a ani iné dôkazy k preukázaniu inej všeobecnej hodnoty nehnuteľností
nenavrhol.

Ako súd zistil z vyjadrenia strán, rodinný dom a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. V. Š.

naďalej po zániku manželstva užíva žalovaný. Žalobkyňa pre nezhody a fyzické napadnutie žalovaným,
o ktorom svedčí aj obsah spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/76/2011, sa z rodinného domu
odsťahovala, kúpila si iný rodinný dom a preto jej bývanie je týmto spôsobom vyriešené. Preukázala
však, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XX pre kat. úz. U.
a to rodinného domu č. súp. XXX, postavenom na KN parc. č. XXXX o výmere XXX m2 - zastavané

plochy a nádvoria a záhrady - KN parc. č. XXXX o výmere XX m2. Tieto nehnuteľnosti získal žalovaný
darovacou zmluvou v roku 2011, ktorej vklad bol povolený pod V 217/2011 a podľa tvrdení žalobkyne,
ktorá predmetný LV č. XX pre kat. úz. U. predložila na pojednávaní dňa 14.9.2016, žalovaný môže
nehnuteľnosti predať a žalobkyňu vyplatiť.

Na pojednávaní dňa 14.9.2016 boli strany sporu po účinnosti C.s.p. poučené o sudcovskej koncentrácii
konania a boli upozornení, že všetky dôkazy, ktoré chcú v konaní ešte vykonať, aby súdu navrhli do
jedného mesiaca od tohto pojednávania.

Na pojednávaní dňa 18.4.2012 strany sporu ustálili v tom čase okruh hnuteľných vecí a ich zhodnými

výpoveďami súd zistil, že medzi hnuteľné veci, ktoré manželia mali ku dňu zániku manželstva, patrí
hifi-veža zn. Aiwa s nulovou zostatkovou hodnotou, ktorá sa nachádza u žalovaného a je nefunkčná,
videorekordér zn. Sony, ktorý sa nachádza u žalovaného a ku dňu zániku manželstva mal zostatkovú
hodnotu 33 €. U žalovaného sa nachádza tiež počítač zn. Siemens, nefunkčný, ktorého zostatkováhodnota ku dňu zániku manželstva bola podľa zhodných výpovedí účastníkov 18 €. Do BSM tiež
patrí chladnička s mrazničkou zn. Gorenje, ktorej zostatková hodnota bola ustálená na sumu 100 €
zhodnými výpoveďami strán a nachádza sa u žalovaného. U žalovaného sa tiež nachádza domáca

pekáreň zn. Moulinex, ktorej zostatková hodnota je 0 € a fritéza so zostatkovou hodnotou 0 €. Strany
sporu zhodne vyhlásili, že fritéza a domáca pekáreň by mala byť prikázaná do výlučného vlastníctva
žalobkyne. Strany sporu zhodne ustálili, že sedacia súprava, ktorú opísala žalobkyňa v jednej zo
svojich predchádzajúcich výpovedi, nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože bola
výlučným vlastníctvom žalobkyne a nemali ani žiadnu obývaciu stenu, ktorá by bola kúpená z ich

spoločných prostriedkov za trvania manželstva. Rovnako sa zhodli, že plynový a elektrický sporák, ktoré
sa nachádzajú v humne pri rodinnom dome, nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
a jedná sa o výlučné vlastníctvo žalobkyne, ktoré nadobudla pred uzavretím manželstva. Tieto veci
preto neboli ani predmetom vyporiadania. Strany sporu zhodne ustálili, že do BSM patrí rustikálne
zrkadlo nachádzajúce sa u žalovaného v zostatkovej hodnote 100 € a zhodne ho navrhli prikázať
do výlučného vlastníctva žalobkyne. Kuchynská linka bola pôvodnou výbavou rodinného domu a má

nulovú zostatkovú hodnotu. Strany sporu zhodne ustálili, že do BSM strán patrí aj jedálenská sedacia
súprava pozostávajúca zo stola, rohovej lavice a dvoch stoličiek s nulovou zostatkovou hodnotou, ktorá
sa nachádza u žalovaného. O tieto veci mal záujem žalovaný. V dispozícii žalovaného sa nachádza
motorová píla Husqvarna v zostatkovej hodnote ku dňu zániku manželstva 70 € tak, ako to strany sporu
ustálili. Záujem o ňu prejavil žalovaný. Medzi ďalšie hnuteľné veci patrilo ku dňu zániku manželstva

motorovévozidlozn.VolkswagenPassat,ktorépodľazhodnýchvýpovedístránmalozostatkovúhodnotu
230 €. To si vo svojej výlučnej dispozícii po zániku manželstva ponechal žalovaný, neskôr sa stalo
nepojazdným a žalovaný ho postupne rozpredával na súčiastky a dal zošrotovať. Do BSM strán patrila
aj 110-litrová mraznička v zostatkovej hodnote 100 €, ktorá sa nachádza u žalobkyne.

Podľa tvrdenia žalovaného za trvania manželstva strany kúpili ešte digitálnu videokameru zn. Panasonic
a televízor zn. Orava, z ktorých každá mohla vec mať zostatkovú hodnotu 331,94 €. Existenciu digitálnej
kamery ku dňu zániku manželstva žalobkyňa poprela a v konaní nebol produkovaný hodnoverný dôkaz
preukazujúci existenciu tejto veci ku dňu zániku manželstva. Podľa žalovaného televízor sa nachádza
u žalobkyne. Tá však tvrdila, že bol kúpený z výlučných prostriedkov, ktoré získala darom od svojich

rodičov. Podľa žalobkyne mohol mať zostatkovú hodnotu ku dňu zániku manželstva 100 €, avšak v
priebehukonaniahovyhodila(č.l.343).Žalobkyňavšakneprodukovalanespornýdôkazpreukazujúci,že
televízorbolnakúpenýzdarovanýchprostriedkov apretohosúdpovažovalzasúčasťBSM.Utelevízora
zn. Orava, ktorý ku dňu vyporiadania BSM už neexistoval, avšak existoval ku dňu zániku manželstva,
strany sporu sa rozchádzali v tvrdeniach, či sa jedná o vec patriacu do BSM. Súd ho však považoval

za súčasť BSM, keďže žalobkyňa hodnoverne nepreukázala nákup televízora z výlučných prostriedkov
a pokiaľ ide o zostatkovú hodnotu, súd vychádzal z priemeru zostatkových hodnôt, ktoré konštatovali
strany. Žalovaný tvrdil, že televízor mal hodnotu 331,94 € ku dňu zániku manželstva, žalobkyňa tvrdila,
že mal 100 € hodnotu. Súd túto zostatkovú hodnotu ustálil ako priemer týchto súm, teda ustálil ju na
215,97 €.

V priebehu konania žalovaný neprodukoval hodnoverné dôkazy preukazujúce, že by ku dňu zániku
manželstva existovala u niektorého z bývalých manželov digitálna videokamera zn. Panasonic.
Produkoval len dôkazy o tom, že strany sporu ju kúpili za trvania manželstva. Preto táto vec nebola
predmetom vyporiadania. Strany sporu zhodne ustálili, že za trvania manželstva nadobudli tiež práčku

zn. Siemens, ktorá sa ku dňu vyporiadania už u žalobkyne nenachádzala. Ona si ju zobrala po zániku
manželstva a ku dňu zániku manželstva mohla mať podľa zhodných výpovedí strán zostatkovú hodnotu
približne 200 €. Do masy BSM súd zahrnul aj notebook, ktorý žalobkyňa nakúpila približne v roku 2005
- 2006 napriek tej skutočnosti, že tvrdila, že bol kúpený z výlučných prostriedkov získaných darom od
jej rodičov. Táto skutočnosť hodnoverne nebola preukázaná. Podľa tvrdenia žalovaného bol kúpený z

pôžičky. Po zániku manželstva si ho zobrala žalobkyňa. Ku dňu vyporiadania BSM sa už u žalobkyne
nenachádzal, nakoľko ho ako opotrebovaný vyhodila a podľa zhodných výpovedí strán (č.l. 343) jeho
zostatková hodnota ku dňu zániku manželstva bola 300 €. Podľa zhodnej výpovede strán (č.l. 81) za
trvania manželstva strany nadobudli digitálny fotoaparát zn. Olympus, ktorý má žalobkyňa a ku dňu
zániku manželstva mohol mať hodnotu približne 50 €.

Pokiaľ šlo o dlhy manželov, žalobkyňa preukázala potvrdením obchodnej spoločnosti GE Money, a.s., so
sídlom v Bratislave, že žalobkyni bol poskytnutý spotrebiteľský úver v sume 100.000 Sk v roku 2007 na
základe zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorého zostatok podľa platobnej histórie ku dňu zániku manželstvapredstavoval sumu 118.776 Sk, teda v prepočte sumu 3.942,64 €. Podľa potvrdenia splatnosť poslednej
splátky mala nastať k 7.9.2010. Žalobkyňa tvrdila, že tento úver po zániku manželstva spláca výlučne
ona a žalovaný tieto tvrdenia žalobkyne nepoprel a nevyvrátil. Žalovaný však tvrdil, že o tejto pôžičke

nevie nič. Tvrdil však, že vie, že jeho manželka si zobrala dve pôžičky, pričom za jednu kúpila stenu a
kreslo, za druhú kúpila notebook, fotoaparát a zaplatila Humboldtovu školu, avšak podľa jeho názoru
nešlo o pôžičku v sume 100.000 Sk. Žalobkyňa o tejto pôžičke tvrdila, že sumu z nej si odložila na
robenie plastových okien v rodinnom dome. V tom čase sa ale dostala do konfliktu s manželom, ktorý
vyústil do rozvodu manželstva, peniaze mala odložené v skrini a tvrdí, že jej ich zobral žalovaný.

Žalovaný však tieto skutočnosti popieral. Žalobkyňa svoje tvrdenia dôkazmi nepreukázala a preto súd
považoval dlh voči spoločnosti GE Money, a.s., Bratislava za výlučný dlh žalobkyne nie za spoločný
dlh oboch manželov, keďže žalobkyňa nepreukázala, že finančné prostriedky získané z tejto pôžičky
použila v prospech domácnosti, alebo v prospech tvorby bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Súd preto tento dlh a zodpovednosť za jeho splatenie vo vzťahu medzi manželmi nevyporiadaval a pri
vyrovnávacom podiele ho v prospech žalobkyne nezohľadnil, keďže by tak mohol urobiť len vtedy, ak by

bolo nesporne preukázané, že finančné prostriedky boli použité na tvorbu BSM, alebo spotrebu členov
domácnosti.

Ďalšiu pôžičku, ktorú žalobkyňa preukázala, bola pôžička obchodnej spoločnosti Cetelem Slovensko,
a.s., so sídlom v Bratislave, ktorá podľa vyjadrenia tejto obchodnej spoločnosti z 20.5.2010 (č.l. 17)

k 10.5.2008, bola tvorená zostatkovou sumou 610,73 €. Táto pôžička bola pôvodne zobratá v sume
20.000 Sk a podľa potvrdenia obchodnej spoločnosti Cetelem Slovensko, a.s., dlžníkom bol aj žalovaný.
Žalovaný o tejto pôžičke vedel a tvrdil, že za ňu boli kúpené veci do detskej izby a nejaké kusy nábytku.
Žalobkyňa tvrdila, že túto pôžičku použila na nákup vecí pre domácnosť, ale aj na nákup stravy a
krytie potrieb rodiny. Túto pôžičku súd považoval za spoločný dlh manželov, ktorý po zániku manželstva

splácala žalobkyňa. V priebehu konania však došlo k zaplateniu tejto pôžičky a preto súd tento spoločný
dlh manželov nevyporiadal. Na pojednávaní dňa 14.6.2017 však strany sporu ustálili, že z pôžičky od
obchodnej spoločnosti Cetelem boli kúpené skrine, okrem iného aj skrine do detskej izby, ktoré po zániku
manželstva zobrala žalobkyňa a zostatková hodnota týchto vecí ku dňu zániku manželstva bola 10.000
Sk, čiže 331,94 €, ktoré už neexistujú. Žalovaný nevyvrátil tvrdenia žalobkyne, že spoločný dlh manželov

voči obchodnej spoločnosti Cetelem bol splatený žalobkyňou z jej výlučných prostriedkov po zániku
manželstva.

Písomným návrhom z 27.2.2017 nakoniec žalovaný podal ďalší dôkazný návrh. Uviedol, že znalecký
posudok preukazujúci hodnotu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre nedostatok finančných

prostriedkov predkladať nebude, avšak navrhuje vykonať dôkaz výsluchom svedka, brata žalobkyne,
G. V. za účelom zistenia tej skutočnosti, z akých prostriedkov boli kupované nehnuteľností, ktoré
sú predmetom vyporiadania BSM. Žalobkyňa už ďalšie dôkazy nenavrhovala, len sa vyjadrovala k
tvrdeniam žalovaného a jeho dôkazným návrhom.

Svedok G. V., brat žalobkyne, uviedol, že v čase, keď bývalí manželia kupovali rodinný dom a pozemky
v V. Š., mal približne XX rokov a o ich majetkové záležitosti sa príliš nezaujímal. Svedok preto nevedel
uviesť, z akých finančných prostriedkov jeho sestra a bývalý švagor nehnuteľnosti kupovali. Uviedol, že
žalobkyňa bývala najprv v byte na V. Š., ktorý mala z predchádzajúceho manželstva a potom v nejakom
byte v T., ale komu byt patril, to uviesť nevedel. Nevedel ani to, či žalovaný v tom čase mal byt v Z., či mu

patril, či bol len jeho nájomníkom, alebo jeho vlastníkom, alebo členom družstva. Nezaujímal sa o to. A
tiež sa nepamätal, za akých okolností kupovali bývalí manželia nehnuteľnosti v V. Š.. Nespomínal si na
to, že by so žalovaným vykonal cestu do O. a bol svedkom odovzdávania peňazí za nákup nehnuteľností
v V. Š..

Na pojednávaní dňa 14.6.2017 po prečítaní všetkých listín pripojených do súdneho spisu súd strany
upozornil, aby vzhľadom na výsledky tohto pojednávania všetky tvrdenia a dôkazy navrhli do konca júla
2017 a poučil strany, že na neskôr predkladané dôkazy už prihliadať nebude a nebude ich vykonávať.

Žalovaný následne reagoval podaním z 27.7.2017, kde navrhol výsluch svedkyne T. T. a svedka Y. J.,

bytom v Ž. a tvrdil, že za trvania manželstva strán boli nadobudnuté ďalšie hnuteľné veci, ktoré neboli
zahrnuté do masy BSM v rámci predmetného konania a to pištoľ ČZ-83, videokamera Sony, televízor
OVP Orava, fotoaparát Akica, fotoaparát Olympus, dva svadobné prstene, bicykel Kellys a práčka,
ktoré zostali po rozvode manželstva v dispozícii žalobkyne. Za trvania manželstva boli vynaloženéfinančné prostriedky na stavbu plota a studne vo výške 500 € do majetku žalobkyne, do nehnuteľností
nachádzajúcichsavkat.úz.V.Š.,naKNparc.č.XXX/Xaparc.č.X.Žalobkyňapočasmanželstvauložila
nabankovýúčetfinančnéprostriedkyvovýške4.000€,ktorésoponechala.Žalobkyňahradilapoistnéna

poistnú zmluvu uzavretú v prospech dcéry z predchádzajúceho manželstva a to z prostriedkov patriacich
do BSM a žalovaný po rozvode manželstva investoval sumu 3.000 na zateplenie domu patriaceho do
BSM a ďalších 3.000 € na údržbu predmetného domu. K tomuto podaniu žalovaný však nepripojil iné
doklady,nežbolafotokópianávrhu,ktorýpodalažalobkyňavkonaníorozvodmanželstvadňa20.2.2007.

Súd nevykonal výsluch svedkyne T. T., aj keď sa o to pokúsil prostredníctvom dožiadaného Okresného
súdu v Trnave, nakoľko svedkyňa T. T. pred uskutočnením výsluchu zomrela.

Na poslednom meritórnom pojednávaní vo veci právny zástupca žalovaného navrhol vypočuť syna
T. T. a to I. T., ktorý by podľa tvrdenia žalovaného (ten sa pojednávania nezúčastňoval), sa tiež
vedel vyjadriť k tomu, z akých finančných prostriedkov kupovali bývalí manželia nehnuteľnosti v V. Š..

Súd však tento dôkazný návrh nevykonal, nakoľko návrh na vykonanie tohto dôkazu nebol urobený
žalovanou stranou v dostatočnom predstihu a došlo k tomu zavinením žalovanej strany ako vyplynulo z
vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného. Ten sa o úmrtí T. T. dozvedel už v januári 2018 z informácie
vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Trnava. Pojednávanie bolo nariadené na 4.4.2018, avšak
do momentu pojednávania žalovaná strana výsluch I. T. nenavrhla, hoci tak podľa presvedčenia súdu

už od januára 2018 urobiť mohla. Súd z toho dôvodu vzhľadom na ust. § 153 ods. 1 C.s.p. navrhovaný
dôkaz nevykonal. Pokiaľ ide o svedka Y. J., žalovaná strana nedokázala zabezpečiť jeho prítomnosť na
pojednávaní. Naviac však žalovaný ani neposkytol súdu jeho adresu, z ktorej by bolo možné svedka
predvolať a preto súd výsluch tohto svedka nevykonal.

Až na pojednávaní dňa 4.10.2017 žalovaný predkladal niektoré dôkazy, ktoré podľa jeho presvedčenia
mali preukázať skutočnosti, ktoré naviac tvrdil vo svojom podaní zo dňa 27.7.2017. K predloženým
ústrižkom a účtenkám o investíciách, ktoré mal žalovaný vykonať v rodinnom dome po zániku
manželstva, súd konštatuje, že tieto listiny nezohľadňoval a nemali pre neho relevantný význam pre
právne posúdenie tohto sporu, nakoľko znalkyňa vypracovala znalecký posudok na rodinný dom podľa

stavebno - technického stavu ku dňu zániku manželstva. Avšak oceňovala jeho všeobecnú hodnotu
ku dňu podania posudku. Preto znalkyňa nezohľadnila investície vykonané žalovaným po zániku
manželstva a keďže rodinný dom bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného, môže on v
budúcnosti čerpať úžitkovú hodnotu vynaložených investícií v rodinnom dome, ktoré ale boli vynaložené
po zániku manželstva, teda po zániku BSM.

Pokiaľ šlo o pištoľ zn. ČZ-83, žalovaný nepreukázal kúpu tejto pištole z prostriedkov patriacich
manželom. Preukázal len záručný list týkajúci sa tejto pištole, ktorá bola kúpená 7.8.1996 v Martine,
avšakpodľatvrdeniažalobkynežalobkyňapištoľzískaladaromodsvojhobrataamalajuvlegálnejdržbe
do roku 2014, keď ju odovzdala orgánom polície potom, čo si zrušila zbrojný preukaz. Zbraň bola po celý

čas písaná na ňu a kupovaná nebola. Žalovaný tvrdil, že pištoľ bola kúpená za trvania manželstva od
brata žalobkyne, avšak na preukázanie tejto skutočnosti dôkaz nenavrhol. Súd preto pištoľ nepovažoval
za vec patriacu do BSM.

Existencia videokamery Sony sa ku dňu zániku manželstva nepreukázala a preto nemohla byť

predmetom vyporiadania. Prázdna krabica s pripájacím káblom od tejto kamery, ktorú predložil žalovaný,
podľa presvedčenia súdu preukazuje len tú skutočnosť, že mohla v čase existencie manželstva
existovať, keďže jej existenciu ku dňu zániku manželstva žalobkyňa poprela a žalovaný nepreukázal
nielen jej existenciu ku dňu zániku manželstva, ale ani skutočnosť, že by si ju po zániku manželstva
žalobkyňa ponechala.

Televízor Orava podľa záručného listu, ktorý predložil žalovaný, bol kúpený v roku 1999 a ide o
televízor Orava uvádzaný vyššie. Žalovaný nepreukázal, že by sa jednalo o iný televízor, než bol v
predchádzajúcej časti konania medzi stranami sporu konkretizovaný.

Žalovaný predložil záručný list zo dňa 16.4.2002 svedčiaci o nákupe fotoaparátu Akica, neprodukoval
však dôkaz jeho existencie ku dňu zániku manželstva. Žalobkyňa túto skutočnosť potvrdiť nevedela
a poprela, že by si ho so sebou zobrala tak, ako tvrdil žalovaný. Preto ani existenciu tejto veci súd
preukázanú nemal, rovnako, ako nemal preukázané tvrdenia žalovaného o nákupe fotoaparátu Olympusa to iného, než toho, o ktorom strany vypovedali na pojednávaní dňa 18.4.2012, kde ustálili, že takýto
fotoaparát bol kúpený približne v roku 2005 - 2006 a ktorý si zobrala so sebou žalobkyňa a ku dňu
zániku manželstva mohol mať hodnotu približne 50 €. K tvrdeniam žalovaného, že žalobkyňa si

zobrala dva kusy zlatých svadobných prsteňov, žalobkyňa konštatovala, že si zobrala len svoju obrúčku
a žalovanému obrúčku nechala doma, naviac nepatria do BSM, lebo boli kúpené pred uzavretím
manželstva.

K bicyklu Kellys žalobkyňa uviedla, že si ho kúpila sama rok pred uzavretím manželstva. Z toho dôvodu,

keďže nebol produkovaný iný dôkaz zo strany žalovaného, súd túto vec do masy BSM nezahrnul.

Rovnako súd nezahrnul do masy BSM, ktorú vyporiadaval, zlaté svadobné prstene. Žalobkyňa poprela,
že by mala práčku LBF 182, ktorá mala byť kúpená niekedy v roku 1997, alebo 1994.

Pokiaľ žalovaný predkladal ústrižky poštových poukážok preukazujúcich platenie sumy 2.000 Sk v

roku 1997 Okresnému stavebnému bytovému družstvu za prevod vlastníctva bytu, svedčí to síce o
skutočnosti, že žalovaný bol členom Okresného stavebného bytového družstva v Martine v danom roku,
avšak nepreukazujú tú skutočnosť, že žalovaný použil prostriedky z prevodu členských práv a povinností
k družstevnému bytu na nákup nehnuteľností v V. Š.. Žalovaný neprodukoval žiadny dôkaz preukazujúci,
že by z majetku patriaceho do SBM bolo vynaložených 500 € na výlučný majetok žalobkyne a to na

nehnuteľnosti, ktoré označil v podaní z 27.7.2017 a túto skutočnosť žalobkyňa poprela. Žalovaný tvrdil,
že za trvania manželstva žalobkyňa uložila na bankový účet v L. X. finančné prostriedky vo výške 4.000
Sk. Podľa ústrižkov na poštovej poukážke mala byť suma 1.500 Sk vložená na účet žalobkyne v L. X. dňa
7.6.2005 a suma 3.000 Sk k 24.4.2008, aj keď prijímacie pečiatky pošty sú veľmi nečitateľné. Žalobkyňa
uviedla, že v L. X. mala obyčajný osobný účet, avšak nevie, či ho mala ešte ku dňu zániku manželstva,

pretože ho už dávno zrušila. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení iné dôkazy nenavrhol. A preto
existencia osobného účtu žalobkyne v L. X. ku dňu zániku manželstva ostala sporná a nepreukázaná.
Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa uzavrela svojej dcére T. R. poistku č. XXXXXXXXXX v roku 2003 a platila
jej poistné po 278 Sk, na dôkaz čoho predložil 5 ústrižkov poštových poukážok z roku 2003 a dve z
roku 2004. Žalobkyňa však konštatovala, že poistnú zmluvu zrušila približne po roku, pretože nemala

peniaze na platenie poistného.

Na vyvrátenie tvrdení žalobkyne žalovaný žiadne dôkazy neprodukoval, ani nenavrhol a preto súd
vychádzal z konštatácie žalobkyne.

Na poslednom meritórnom pojednávaní dňa 4.4.2018, ktorého sa žalovaný opätovne nezúčastnil,
žalovaná strana napriek poučeniu súdu a určeniu lehoty na dôkazné návrhy, znovu predložil súdu nové
listiny a predostrel nové dôkazné návrhy a to potvrdenie o vyplatení dávky z Doplnkovej dôchodcovskej
poisťovne Tatry - Sympatia z 23.7.2011, podľa ktorého žalobkyni, ale aj žalovanému, mali byť vyplatené
sumy 4.845 € a žiadal, aby tieto skutočnosti súd preveril. Právny zástupca žalovaného sa nevedel

vyjadriť k tomu, kedy sa dané listiny dostali do dispozícii jeho klienta.

Keďže je zrejmé, že po ukončení manželstva a fyzickej potýčke medzi žalovaným a žalobkyňou
v rodinnom dome býval výlučne žalovaný, je zrejmé, že disponoval predmetmi, ktoré sa v dome
nachádzali a do jeho dispozície sa mohli dostať aj tieto listiny. Keďže sa nejednalo o včas

navrhnutý dôkaz, súd takýto dôkaz sa rozhodol nevykonať, nakoľko by jeho vykonanie vyžadovalo
ďalšie odročenie pojednávania. Ďalšie návrhy žalovanej strany na doplnenie dokazovania preverením
tvrdenia žalovaného ohľadne príspevku na podnikanie pre žalobkyňu a existencie dlhu žalobkyne
voči neoznačenej banke Slovenskej republiky a obci V. Š., súd rovnako nepripustil, nakoľko podľa
presvedčenia súdu nemali vzťah k prejednávanej veci a žalovaná strana sa ani len nevedela vyjadriť,

či údajný dlh žalobkyne mal vzniknúť za trvania manželstva. Naviac niektoré dôkazy ako preverovanie
príspevku žalobkyne na podnikanie malo podľa názoru žalovanej strany len preukázať nehodnovernosť
výpovede žalobkyne. Súd tieto dôkazné návrhy nepovažoval za relevantné pre posúdenie veci, neboli
včas navrhnuté a žalovaný ani neposkytol konkrétnejšie údaje, na základe ktorých by súd mohol
navrhované dôkazy zadovážiť.

Na základe vykonaného dokazovania súd potom ustálil, že do bezpodielového spoluvlastníctva
manželovpatrilihnuteľnéanehnuteľnéveci,ktoréuvádzavýrokováčasťtohtorozsudku,pričomidelenoveci, ktoré existovali u niektorej z procesných strán aj ku dňu vyporiadania BSM súdom. Pri rozhodovaní
o nárokoch procesných strán súd vychádzal z ust. § 143 a nasl. Obč. zákonníka.

Podľa § 143 Obč. zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť
predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí
získaných dedičstvom, alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe,
alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 149 ods. 1 Obč. zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie
podľa zásad uvedených v § 150.

Podľa § 149 ods. 3 Obč. zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh

niektorého z manželov súd.

Podľa § 150 Obč. zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej

sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu
a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba
vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Okrem vecí, ktoré patrili do BSM strán ku dňu zániku manželstva a ku dňu vyhlásenia rozsudku, aj reálne

existovali u niektorej zo strán, súd dokazovaním zistil, že strany sporu ku dňu zániku manželstva vlastnili
aj iné veci, ktoré ale po zániku manželstva postupne ako opotrebované vyhodili a totiž u žalobkyne
zostal notebook v zostatkovej hodnote 300 €, televízor Orava v zostatkovej hodnote 215,97 €, skrine v
zostatkovej hodnote 331,94 € a práčka Siemens v zostatkovej hodnote 200 €.

Súd takto zistil, že ku dňu zániku manželstva strany vlastnili nehnuteľné veci vo všeobecnej hodnote
32.500 € a hnuteľné veci v hodnote 1.748,91 €. Hodnota všetkých hnuteľných vecí a nehnuteľností
potom predstavuje tzv. aktíva BSM, spolu vo výške 34.248,91 €. K pasívam BSM patrilo ku dňu zániku
manželstva zostatok spoločného spotrebiteľského úveru bývalých manželov vo vzťahu k obchodnej
spoločnosti Cetelem Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, v sume 610,73 €. Za spoločný dlh

manželov súd nepovažoval dlh žalobkyne voči obchodnej spoločnosti GE Money, nakoľko žalobkyňa
nepreukázala, že by žalovaný bol jej spoludlžníkom. Naviac, že by žalobkyňa, aj keď bola výlučnou
dlžníčkou vo vzťahu k tejto obchodnej spoločnosti, použila poskytnuté finančné prostriedky na spotrebu
domácností, resp. na obstaranie majetku patriaceho do BSM, čo by odôvodňovalo zohľadnenie polovice
dlhu pri vypočítaní výšky vyrovnávacieho podielu. Preto žalobkyňa podľa presvedčenia súdu musí

niesť zodpovednosť za tento dlh sama, bez zohľadnenia jeho splatenia, v neprospech žalovaného.
Pasíva preto predstavoval zostatok dlhu voči spoločnosti Cetelem vo výške 610,73 €. Ako vyplynulo
z dokazovania, tento zostatok po zániku manželstva zaplatila z výlučných prostriedkov žalobkyňa.
Podiel každého z bývalých manželov na aktívach BSM je potom pri zachovaní rovnakej veľkosti podielu
oboch bývalých manželov vo výške 17.124,45 € a podiel každého z bývalých manželov na pasívach

BSM predstavuje 305,37 €. Žalovanému pritom boli podľa výrokovej časti tohto rozsudku do výlučného
vlastníctva prikázané hnuteľné a nehnuteľné veci v hodnote 32.951 €.

U žalovaného súd zohľadnil tú skutočnosť, že žalovaný si po zániku manželstva ponechal motorové
vozidlo Volkswagen Passat vyššie uvedenej evidenčnej značky v zostatkovej hodnote 230 €, ktoré

dal ale v priebehu nasledujúcich rokov zošrotovať, teda toto vozidlo ku dňu vyhlásenia rozsudku už
neexistovalo, súd však na jeho hodnotu prihliadal pri súčte hodnôt vecí, ktoré žalovanému boli buď
prikázané, alebo ktoré si ponechal po zániku manželstva.

Žalobkyni boli prikázané hnuteľné veci len v hodnote 250 €, avšak samotná žalobkyňa po zániku

manželstva si vzala ďalšie veci v sume 1.047,91 € (notebook, televízor Orava, skrine a práčku Siemens),
teda na žalobkyňu pripadli z majetku patriaceho do BSM veci v celkovej hodnote 1.297,91 €. Ak
sa žalovanému dostali z celkovej masy BSM veci v celkovej hodnote 32.951 €, pričom jeho podiel
na aktívach v BSM mal zodpovedať sume 17.124,45 €, je zrejmé, že žalovaný dostal naviac veciv hodnote 15.826,55 €. Na druhej strane ale žalovaný sa nepodieľal na úhrade spoločného dlhu a
jeho podiel na zostatku vo výške 610,73 € predstavuje sumu 305,37 €. Súčet sumy 305,37 € a sumy
15.826,55 € nakoniec tvorí výšku vyrovnávacieho podielu žalovaného, ktorý musí žalobkyni zaplatiť.

Súd pri vyporiadaní majetku patriaceho do BSM prihliadal na tú skutočnosť, že žalovaný zostal bývať v
rodinnom dome bývalých manželov, že žalobkyňa už o tento rodinný dom záujem nemala, keďže získala
do vlastníctva iný rodinný dom, v ktorom má zabezpečené svoje obydlie a podľa presvedčenia súdu aj
keď žalovaný argumentuje svojou nezamestnanosťou, chorobou a nemajetnosťou, je vlastníkom ďalších
nehnuteľností v kat. úz. U., z predaja ktorých môže vyrovnávací podiel žalobkyni zaplatiť. Súd hnuteľné

veci ponechával tomu z bývalých manželov, ktorý pre svoju potrebu po zániku manželstva užíval a
postupne zužitkoval ich úžitkovú hodnotu mimo fritézy, rustikálneho zrkadla a domácej pekárne, ktoré
zostali u žalovaného u týchto vecí súd žalovaného zaviazal, aby ich v primeranej lehote žalobkyni vydal.

Na základe takýchto úvah, vykonaného dokazovania a vyššie citovaných zákonných ustanovení súd
vyporiadal BSM procesných strán, tak ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C. s. p.. Keďže súd vyporiadaval BSM
procesných strán tak, aby zachoval rovnaké podiely manželov na majetku patriacom do BSM, nie je
možné konštatovať, že by mala jedna z procesných strán voči tej druhej väčší úspech v konaní. Preto
súd, keďže každému z manželov sa dostala polovica sporného majetku, buď vo forme prikázaných

vecí, alebo vyrovnávacieho podielu, rozhodol o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov konania.

V konaní vznikli trovy aj Slovenskej republike a to štátu zaplatením odmeny za znalecké dokazovanie zo
štátnych prostriedkov, ktorá nebola krytá zloženou zálohou a to vo výške 159,05 € na základe uznesenia

súdu sp. zn. 10C/66/2011 zo dňa 30.4.2015 (č.l. 276). Slovenská republika konajúca prostredníctvom
Okresného súdu Martin uplatnila nárok na náhradu trov konania 28.10.2016 (č.l. 331).

Podľa § 259 C.s.p. ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

Keďže štát uplatnil proti stranám sporu nárok na náhradu trov konania, ktoré za nich platil, súd oboch
žalovaných zaviazal, aby spoločne a nerozdielne nahradili štátu trovy konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov konania štátu rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Spoločná a nerozdielna zodpovednosť bývalých
manželov za náhradu trov konania štátu vyplýva zo skutočností, že či už z právnych úkonov týkajúcich
sa spoločných vecí, sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne (§ 145 ods. 2
Obč. zákonníka), tak aj táto zásada platí v otázkach zaniknutého, ale doposiaľ nevyporiadaného
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.