Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Petrušková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zrušené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 5T/174/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8709010697
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Petrušková
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2013:8709010697.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Máriou Petruškovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
20. novembra 2013 v Poprade, takto
r o z h o d o l :
O b ž a l o v a n ý :
N. J. A. R. H. V. - nar. 10.11.1978 v Poprade, trvalo bytom Poprad, ul. J. Curie
č. 731/17,
j e v i n n ý
- z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona,
p r e t o ž e
- dňa 23.11.2008 asi o 16.00 hod. na spoločnej chodbe 4. poschodia v bytovke na ulici K.. F. Č.. XXX/
XX v Poprade, napadol svojho suseda K. V., nar. XX.X.XXXX tak, že ho najmenej dvakrát udrel päsťou
do nosa, čím mu spôsobil zlomeninu nosných kostí a tržnú ranu na chrbte nosa, čo si vyžiadalo liečenie
najmenej po dobu 7 dní a obmedzenie v obvyklom spôsobe života najmenej po dobu dvoch až desať dní
a napadol aj susedu N.. N. V. tak, že ju udrel päsťou do čela a do predlaktia ľavej ruky, čím jej spôsobil
zranenie, ktoré si nevyžiadalo liečenie,
t e d a
- inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe.
Za to mu
u k l a d á
Podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/
Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 /jedného/ roka.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne o d k l a d á .
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 1 /jedného/ roka.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku mu zároveň u k l a d á povinnosť zaplatiť Všeobecnej zdravotnej
poisťovni, pobočka Prešov, ul. Kúpeľná č. 5, IČO: 35 937 874, náklady zdravotnej starostlivosti vo výške
19,62,-€ a poškodenému K. V., Y.. XX.XX.XXXX, bytom I., M.. K.. F. Č.. XXX/XX škodu spolu vo výške
267,49-€. o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Poprade podal na obžalovaného N. J. obžalobu pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak,
že dňa 23.11.2008 asi o 16.00 hod. na spoločnej chodbe 4. poschodia v bytovke na ulici K.. F. Č.. XXX/
XX v Poprade, napadol svojho suseda K. V., nar. XX.X.XXXX tak, že ho dvakrát udrel päsťou do nosa,
čím mu spôsobil zlomeninu nosných kostí a tržnú ranu na chrbte nosa, čo si vyžiadalo liečenie po dobu
dvoch týždňov a napadol aj susedu N.. N. V. tak, že ju udrel päsťou do čela a do predlaktia ľavej ruky,
čím jej spôsobil zranenie, ktoré si nevyžiadalo liečenie.
Súd na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného N. J., poškodených K.
V., N.. N. V., svedkov G. J., Ľ. E., B. X., N.. K. C., N.. Š. E.R., N.. Z. I., I. Z., znalcov N.. R. X., N.. Q.
Š., N.. Y. V., F.. i listinnými dôkazmi, doplnil dokazovanie aj v smere naznačenom odvolacím súdom v
jeho rozhodnutiach a zistil nasledovné.
Obžalovaný N. J. v prípravnom konaní poprel, aby fyzicky napadol poškodeného K. V. a poškodenú N..
N. V. a uviedol, že bol to práve poškodený K. V., ktorý ho v inkriminovaný deň udrel odpadkovým košom
do oblasti hrudníka a keď sa ho snažil udrieť opakovane, jeho útok odrazil ľavou rukou a otvorenou
dlaňou udrel do dna koša, ktorý praskol, poškodený K. V. sa ho však aj naďalej pokúšal udrieť do oblasti
tváre, preto si ju zakrýval pravou rukou a poškodený ho nato košom zasiahol do predlaktia pravej ruky
a kopol nohou do pravého predkolenia.
Podľa tvrdenia obžalovaného v dôsledku týchto úderov utrpel tržnú ranu predlaktia pravej ruky s
krvácaním a bolesti hrudníka, následkom čoho vyhľadal lekárske ošetrenie v Nemocnici Poprad, a.s. a
následne vec oznámil na Mestskej polícii v Poprade, ktorá jeho podanie neskôr postúpila Obvodnému
úradu Poprad.
Obžalovaný N. J. uvedené skutočnosti potvrdil aj pri konfrontácii s poškodenými a opätovne poprel, aby
fyzicky napadol poškodeného K. V..
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný N. J. zotrval na svojich tvrdeniach z prípravného konania a dodal,
že poškodený K. V. si mohol zranenie spôsobiť aj sám - napr. pádom zo schodov ako i to, že poškodenú
N.. N.B. V. fyzicky napadnúť v daný deň nemohol, pretože táto pri predmetnom incidente nebola
prítomná.
Obžalovaný v ďalších častiach svojich výpovedí popisoval dlhšiu dobu trvajúce spory medzi ním a
poškodenými a dokumentoval to priloženými podaniami a listinami.
Poškodený K. V. v prípravnom konaní uviedol, že dňa 23.11.2008 okolo 16.00 hod., keď sa vracal s
odpadkovým košom do svojho bytu, obžalovaný ho po vystúpení z výťahu bezdôvodne napadol tak, že
ho oboma rukami - zovretými v päsť najmenej päťkrát udrel do tváre a nosa a dodal, že jeho útokom sa
bránil tak, že si hlavu kryl plastovým košom a dvíhal ľavú ruku pred seba.
Poškodený zároveň uviedol, že keď na obžalovaného začala kričať jeho manželka N.. N. V., obžalovaný
zaútočil aj na ňu, strčil do nej, kopol ju do nohy a v zlosti vykopol z jeho ruky kôš a odkopol ho dole
schodišťom.
Ďalej uviedol, že v dôsledku zranení, ktoré pri útoku utrpel, vyhľadal lekárske ošetrenie, pri ktorom mu
bola zistená zlomenina nosových kostí, v dôsledku týchto zranení sa liečil po dobu 4 týždňov, pričom po
dobu 2 týždňov bol obmedzovaný aj v obvyklom spôsobe života a trpel bolesťami nosa a hlavy.
Podľa jeho výpovede mu konaním obžalovaného, okrem škody na bolestnom, vznikla škoda aj na
poškodení odpadkového plastového koša.
Na týchto tvrdeniach poškodený K. V. zotrval aj pri konfrontácii s obžalovaným N. J. a dodal aj to, že
po údere do nosa krvácal.
Na hlavnom pojednávaní poškodený K. V. uviedol, že lekárske ošetrenie vyhľadal na pokyn polície,
ktorú telefonicky privolala jeho manželka a poprel, aby obžalovaného v tento deň slovne alebo fyzicky
napadol.
Poškodená N.. N. V. v prípravnom konaní uviedla, že keď z chodby obytného domu počula krik svojho
manžela K. V., vyšla z bytu, videla ako ho na chodbe obžalovaný N. J. päsťami udiera do tváre i to, že
mu z nosa tečie krv, keď sa obžalovaného pýtala, prečo bije jej manžela, zaútočil aj na ňu tak, že ju
kopol do ľavého predkolenia, rukou udrel do hlavy a ľavého predlaktia.Podľa jej výpovede, obžalovaný vo fyzických útokoch prestal až po tom, čo mu povedala, že zavolá
políciu, načo však obžalovaný ešte jej manželovi vykopol odpadkový kôš z ruky.
Poškodená ďalej uviedla, že po útoku obžalovaného, telefonicky privolala policajtov a že spoločne s
manželom vyhľadali lekárske ošetrenie, pri ktorom u nej boli zistené len drobné poranenia, nevyžadujúce
si liečenie či ďalšie odborné vyšetrenia.
Poškodená na hlavnom pojednávaní zotrvala na týchto skutočnostiach a dodala, že celý incident videla
aj matka obžalovaného - G. J., táto však žiadnym spôsobom voči jeho útokom nezasiahla a ani ho
neupozornila na jeho správanie.
Poškodená sa nevedela vyjadriť akým spôsobom vznikli zranenia u obžalovaného N. J., uviedla len to,
že nevidela, aby jej manžel obžalovaného v predmetný deň napadol.
Svedkyňa G. J. - matka obžalovaného N. J. v prípravnom konaní uviedla, že najprv počula ako
poškodený sa jej synovi v daný deň, v čase okolo 15.45 hod. slovne vyhrážal tým, že ho zabije a že nato
videla ako ho poškodený udrel plastovou nádobou do oblasti brucha, pričom ďalší útok poškodeného syn
odrážal ľavou rukou a vtedy ho poškodený zasiahol plastovou nádobou do ruky a z nádoby sa odštiepil
neveľký kus.
Podľatvrdeniasvedkynepoškodenýjejsynaplastovounádobouudrelopakovanedopravejrukyvoblasti
predlaktia, syn pritom utrpel reznú ranu ruky, v dôsledku čoho vyhľadal lekárske ošetrenie, pri ktorom
mu boli zistené okrem drobnej reznej rany v dĺžke 1,5 cm na predlaktí pravej ruky aj modrina na bruchu
a začervenalé tri prsty ľavej ruky.
Svedkyňa poprela, aby jej syn poškodeného fyzicky napadol alebo ho udrel a tvrdila, že on sa iba bránil
jeho útokom.
Svedkyňa G. J. túto svoju výpoveď potvrdila aj v konaní pred súdom.
Svedok I. Z. počas pojednávania vo veci zomrel, jeho výpoveď, ktorú urobil v prípravnom konaní súd
iba prečítal a z jeho výpovede zistil, že svedok pred vyšetrovateľom uviedol, že v inkriminovaný deň v
popoludňajších hodinách na spoločnej chodbe 4. poschodia obytného domu videl stáť obžalovaného N.
J., jeho matku G. J. a poškodených K. V. A. N.. N. V. i to, že si všimol, že K. V. krváca z nosa, pričom
kvapky krvi sa nachádzali aj na dlážke spoločnej chodby a na stene nižšieho schodišťa.
Svedok sa však nikoho z nich na bližšie okolnosti incidentu nepýtal a vo svojej výpovedi dodal, že G. J.
mu povedala, že „s tým začal Jozef“ a že na obžalovanom si žiadne zranenia nevšimol.
Svedok Ľ. E. v prípravnom konaní uviedol, že ako policajt OO PZ Poprad vykonával službu dennej
zásahovej skupiny a pracovníkom operačného strediska Okresného riaditeľstva PZ Poprad bol s
kolegom B. X. vyslaný na adresu na ul. K.. F. v Poprade, kde malo dôjsť k fyzickému napadnutiu
susedov, po príchode na miesto činu im starší manželský pár uviedol, že muž bol fyzicky napadnutý
vedľa bývajúcim susedom, pričom si sám všimol, že tento muž má zakrvavený nos.
Svedok ďalej uviedol, že aj keď sa snažili vojsť do bytu suseda, byt im nebol otvorený i to, že zraneného
muža odkázali na lekárske ošetrenie a na podanie trestného oznámenia vo veci napadnutia.
Svedok si bližšie okolnosti predmetného služobného zákroku nepamätal a uviedol len to, že poškodené
osoby sa mu zmieňovali aj o problémoch a schválnostiach, ktoré im robí vedľa bývajúci sused.
Tieto skutočnosti svedok Ľ. E. potvrdil aj na hlavnom pojednávaní.
Svedok B. X. v prípravnom konaní taktiež uviedol, že ako policajt OO PZ Poprad vykonával službu
dennej zásahovej skupiny a že po vyslaní operačným dôstojníkom na miesto činu - pre susedské
nezhody, mu poškodení uviedli, že K. V. bol na chodbe obytného domu napadnutý svojim susedom a
že s ním majú dlhší čas vzájomné nezhody a problémy, ako aj to, že na zranenom mužovi si všimol
zakrvavenú tvár aj časť oblečenia a ruky.
Aj tento svedok potvrdil, že poškodený bol poučený o možnosti vyhľadať lekárske ošetrenie a oznámiť
vec na polícii.
V konaní pred súdom svedok B. X. tieto skutočnosti potvrdil.
Svedok N.. Z. I. v prípravnom konaní uviedol, že v danej trestnej veci podal odborné vyjadrenie k
zraneniampoškodenéhoK.V.,privyjadrenídruhuatypuzranenízistenýchupoškodenéhoapopísaných
v odbornom vyjadrení, vychádzal zo zdravotníckej dokumentácie poškodeného, pričom konštatoval, že
jeho zranenia - vzhľadom na to, že bol dôchodcom nevyžadovali práceneschopnosť a obvyklá doba
liečenia poranení zistených u poškodeného si vyžadovali dva týždne liečenia.Podľa výpovede svedka, tržná rana na nose poškodeného mohla byť spôsobená úderom päsťou, pričom
týmto úderom do oblasti nosa mohla vzniknúť zlomenina nosových kostí poškodeného.
Z medicínskeho hľadiska však svedok nevylúčil, že zranenie poškodeného mohlo vzniknúť i tak, že
poškodený sa útokom bránil držiac pred sebou kôš, do ktorého útočník udrel a kôš nato narazil na nos
poškodeného.
Svedok N.. Z. I. na hlavnom pojednávaní zotrval na týchto skutočnostiach.
Svedok N.. K. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na presné okolnosti vyšetrenia poškodeného K. V.
si nepamätá, z lekárskej správy bolo zrejme, že poškodeného v daný deň ošetroval, z RTG snímky malo
vyplývať, že u poškodeného bola pri ošetrení zdiagnostikovaná zlomenina nosových kostí bez posunu
úlomkov a tržná rana v oblasti nosa - v mieste zlomeniny.
Svedkyňa N.. Š. E. na hlavnom pojednávaní taktiež uviedla, že na presné okolnosti vyšetrenia
poškodeného K. V. si nepamätá, z lekárskej správy bolo podľa nej zrejme, že ako lekárka ORL oddelenia
vykonala dňa 27.11.2008 kontrolné vyšetrenie poškodeného, s pôvodným diagnostickým záverom N..
K. C. - zlomenina nosových kostí, ako aj to, že pri vyšetrení ústnej dutiny poškodeného už neboli zistené
stopy po krvácaní nosa poškodeného.
Obhajoba počas konania vo veci predložila znalecký posudok vypracovaný N.. R. X. a znalecký posudok
vypracovanýN..Q.Š.,ktorýchsúdpredvolalanahlavnompojednávanívypočul,pričomzistilnasledovné
závery.
Znalecký posudok N.. R. X. sa týkal len poškodenia zdravia obžalovaného N. J., neobsahoval žiadne
skutočnosti týkajúce sa zranení poškodeného K. V. A. N.. N. V..
Znalec N.. R. X. vo svojej výpovedi v konaní pred súdom potvrdil závery svojho znaleckého
posudku, podľa ktorých obžalovaný N. J. dňa 23.11.2008 utrpel pomliaždenie prednej plochy hrudníka,
pomliaždenie pravého predlaktia, pomliaždenie 1. - 3. prsta ľavej ruky a pomliaždenie pravého
predkolenia vpredu.
Zranenia obžalovaného podľa znalca mohli vzniknúť pri útoku inej osoby - údermi odpadkovým košom
a kopnutím.
Súd však následným dokazovaním zistil, že toto zranenie obžalovaného N. J. bolo riešené ako
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona o priestupkoch č.
372/1990 Zb.z. pred Obvodným úradom Poprad, pod č. 1/2009/01964-2KD a že konanie vedené proti K.
V. ako obvinenému bolo zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. c/ Zákona o priestupkoch dňom 27.04.2009,
z toho dôvodu, že spáchanie skutku nebolo obvinenému preukázané.
Rozhodnutie správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť dňom 15.05.2009 /viď čl. 83 vyšetrovacieho
spisu/.
Znalecký posudok N.. Q. Š. sa týkal zranení poškodeného K. V. a podľa jeho záverov a
výpovede znalkyne, poškodený K. V. utrpel dňa 23.11.2008 ľahký úraz hlavy, sprevádzaný podľa
nej nekomplikovanou zlomeninou nosových kostí bez posunu, laceráciou sliznice nosovej priehradky
v oblasti prednej časti, poúrazovým krvácaním z nosa, malou sečnou ranou na vonkajšom nose a
opuchom nad pravým okom, pričom diagnóza - zlomenina nosových kostí bez posunu tak ako ju uvádzali
N.. C. A. N.. E. vo svojich lekárskych správach, bola stanovená až na základe RTG snímky, v ORL
náleze zo dňa 23.11.2008 chýbajú podľa nej znaky svedčiace pre zdiagnostikovanú zlomeninu nosa
poškodeného, nález ORL súčasne svedčí len pre prítomnosť drobnej sečnej rany na vonkajšej strane
nosa poškodeného a pre opuch mäkkých tkanív nad pravým okom poškodeného.
Podľa znalkyne vo všeobecnosti takéto zranenia možno považovať za ľahký úraz, ktorý si vyžaduje
práceneschopnosť poškodenej osoby v dobe do 7 dní.
Mechanizmus vzniku zranení mal podľa nej nasvedčovať pre jednu až dve rany päsťou do oblasti medzi
koreňom nosa poškodeného a jeho pravou frontálnou oblasťou, resp. pre náraz smetným košom, ktorým
sa poškodený mohol chrániť pred útočníkom, pričom tieto údery útočníka neboli „veľmi silné“.
Na pokyn odvolacieho súdu bol do konania pribratý N.. Y. V. F.. - znalec z odboru zdravotníctva
a farmácie, odvetvie otorinolaryngológia, ktorý vypracoval znalecký posudok k mechanizmu vzniku
zranení poškodeného K. V., k stanoveniu dĺžky liečby i doby sťaženia jeho obvyklého spôsobu života
počas liečby, resp. k bodovému ohodnoteniu týchto zranení.
Zo záverov tohto posudku a výpovede N.. Y. V. F.. v konaní pred súdom vyplynulo, že zranenia, ktoré
utrpel poškodený K. V. - zlomenina nosových kostí bez posunu a tržná rana na chrbte nosa môžu
vzniknúť už pri pôsobení relatívne malého tlaku, rozhodujúcou je podľa znalca okrem sily a plochy, naktorej sa sila rozloží, aj elasticita štruktúr nosa jedinca /čím starší človek, tým krehkejšie kosti/ a rovnako
môže vzniknúť aj pri pôsobení päste, hrany ruky, resp. pohybujúcim sa predmetom /v tomto prípade
odpadkový kôš/.
Pre stanovenie diagnózy - zlomenina nosových kostí, sú podľa znalca potrebné niektoré z týchto
klinických príznakov - pohmoždenie alebo rana, oder v oblasti nosa /jeho koreňa/, asymetria alebo
vybočenie nosa, schodovitá deformácia nosa, opuch v oblasti poranenia, hematóm, krvácanie z nosa /
epistaxa/, sťažené až nemožné dýchanie nosom, lokálna bolestivosť, krepitácie /praskoty, vŕzganie pri
pohmate, manipulácii s nosom/, za súčasného vyhotovenia RTG snímky nosa, pričom všetky ním
popísané klinické príznaky, nemusia byť podľa znalca prítomné.
V danom prípade boli z predložených ORL nálezov jednoznačne prítomné tieto klinické príznaky -
pohmoždenie alebo rana, oder v oblasti nosa /jeho koreňa/, opuch v oblasti poranenia, krvácanie z nosa /
epistaxa/ a lokálna bolestivosť a preto konštatoval, že u poškodeného sa jednalo o nekomplikovanú
zlomeninu nosových kostí bez posunu úlomkov, aj keď u menovaného neboli prítomné všetky príznaky
tak, ako sú uvádzané v medicínskych učebniciach.
Z medicínskeho hľadiska nebolo podľa znalca rozhodujúce to, či zranenie poškodeného spôsobil úder
päsťou alebo hranou dlane alebo cudzím predmetom, pretože vyššie uvedené fyzikálne sily /tlak/,
elasticita tkaniva a neprimerané pohyby účastníkov konfliktu spolupôsobili navzájom.
U poškodeného vznikol podľa znalca úraz s prítomnými klinickými a röntgenologickými znakmi, aj keď
nebolo možné presne stanoviť, ktorý konkrétny kontakt zlomeninu u poškodeného spôsobil /prvý až x-
tý úder, resp. úder košom/.
Nekomplikovaná zlomenina nosových kostí bez posunu úlomkov si podľa znalca nevyžaduje pracovnú
neschopnosť dlhšiu ako 7 dní, pri takomto úraze vzniká krátkodobo trvajúca bolesť, ktorá ustupuje
zvyčajne do niekoľkých hodín, maximálne do dvoch dní a preto poškodeným udávanú bolestivosť ešte
aj po 4 dňoch, znalec označil za účelovú.
Znalec ďalej uviedol, že ak by bola u poškodeného vystavená práceneschopnosť, mohla byť podľa neho
ukončená už pri kontrole poškodeného na ORL ambulancii na 4-tý deň po úraze.
Z medicínskeho hľadiska je podľa znalca toto zranenie považované za ľahké, poškodený nebol
obmedzovaný v obvyklom spôsobe života viac ako 2 dni, nebol odkázaný na pomoc iných osôb, nebola
potrebná jeho hospitalizácia ani osobitná liečba či dodržiavanie osobitného liečebného režimu.
Znalec N.. Y. V. F.. vo svojich záveroch preto nesúhlasil s odborným vyjadrením N.. I., podľa ktorého
doba liečenia u poškodeného trvala 14 dní a súhlasil so záverom znalkyne N.. Š., podľa ktorej doba
liečenia trvala maximálne 7 dní.
Znalec N.. Y. V. F.. však nesúhlasil so záverom N.. Š., že RTG snímku nosa môže posúdiť len radiológ
tak, ako to uvádzala ona vo svojom posudku a vo svojej výpovedi trval na tom, že poškodený utrpel
zlomeninu nosa bez posunu aj preto, že túto diagnózu - zlomenina nosových kostí bez posunu potvrdili
nezávislí traja rôzni špecialisti - N.. K. C., N.. Z. I., N.. Š. E..
Znalec trval na tom, že poškodený mal sťažený obvyklý spôsob života maximálne v dobe 2 dní /
sťažené dýchanie cez nos v dôsledku opuchu nosa a obmedzenie v hygienických návykoch/, pretože
podľa neho bolesti, dýchanie i obmedzujúci opuch sliznice ustupujú pri tomto type zlomeniny veľmi
skoro - maximálne do 2 dní a jeho záver potvrdzovalo aj kontrolné vyšetrenie poškodeného vykonané
dňa 27.11.2008, kedy N.. E. vo svojej lekárskej správe už patologické zmeny v nose poškodeného
nepopisuje.
Bodovo toto zranenie poškodeného znalec z finančného hľadiska vyčíslil na čiastku 267,49,--eur.
Zo zápisnice o podaní oznámenia na čl. 1 vyšetrovacieho spisu vyplýva, že poškodený K. V. dňa
23.11.2008 o 17.45 hod. na Obvodnom oddelení PZ v Poprade oznámil, že ho obžalovaný N. J.
bezdôvodne fyzicky napadol tak, že ho päsťou dvakrát udrel do oblasti nosa a čela a že následne päsťou
udrel do vlasatej časti hlavy a ľavej ruky aj jeho manželku N. V., načo zároveň kopol aj do odpadkového
koša, ktorý tým poškodil.
Z tohto dôkazu vyplýva aj to, že obaja poškodení vyhľadali lekárske ošetrenie, pri ktorom bola u
poškodeného K. V. zdiagnostikovaná zlomenina nosových kostí bez dislokácie a u poškodenej N.. N.Á.
V. sčervenenie ľavého predlaktia.
Zo zápisnice o podaní vysvetlenia na čl. 2 až 3 vyšetrovacieho spisu okrem iného vyplýva, že poškodená
N.. N. V. dňa 25.11.2008 uviedla, že dňa 23.11.2008 okolo 16.00 hod. videla ako obžalovaný N. J. na
spoločnej chodbe obytného domu sa pokúša päsťami oboch rúk udrieť do tváre jej manžela K. V., ktorý
vtedy v pravej ruke držal smetný kôš a ľavou rukou si chránil hlavu - tvár.
Z vyjadrenia poškodenej N.. N. V. vyplýva, že obžalovaný jej manžela najmenej dvakrát zasiahol päsťami
do oblasti čela tak, že krvácal z nosa i to, že keď obžalovaného upozornila na jeho správanie, obžalovanýju päsťou ľavej ruky udrel do oblasti ľavého čela, do predlaktia ľavej ruky a že následne, keď mu
povedala, že ide volať políciou, obžalovaný kopol do smetného koša.
Z lekárskych správ nachádzajúcich sa vo vyšetrovacom spise na čl. 25 až 29, 68 až 72 vyplýva, že
obžalovaný N. J. pri lekárskom ošetrení dňa 23.11.2008 uviedol, že v tento deň asi okolo 15.40 hod.
bol zbitý susedom - udretý smetným košom a kopnutý, v dôsledku čoho utrpel pomliaždenie pravého
predlaktia a ľavej ruky, hrudníka a pravého predkolenia.
Z lekárskych správ vyplynulo aj to, že poškodený K. V. pri lekárskom ošetrení dňa 23.11.2008 uviedol,
že bol na chodbe domu napadnutý susedom - dostal päsťou opakovane do tváre, v dôsledku čoho utrpel
tržnú ranu na nose a zlomeninu nosových kostí.
Lekárske správy potvrdzovali aj to, že poškodená N.. N. V. pri lekárskom ošetrení dňa 23.11.2008
uviedla, že bola napadnutá susedom N. J. po tom, čo bránila jej manžela i to, že ju obžalovaný N. J.
udrel po hlave a ľavom predlaktí a že po týchto úderoch utrpela sčervenanie ľavého predlaktia.
V prípravnom konaní bolo vyžiadané odborné vyjadrenie N.. Z. I. nachádzajúceho sa na čl. 75 až 78
vyšetrovacieho spisu k posúdeniu zranení, ich vzniku a možných následkov u poškodeného K. V., ktoré
utrpel pri fyzickom incidente dňa 23.11.2008.
Podľa odborného vyjadrenia poškodený K. V. utrpel zlomeninu nosových kostí bez posunu úlomkov a
tržnú ranu na chrbte nosa, ktoré vznikli tupo pôsobiacou silou tak, že poškodený a útočník stáli oproti
sebe, poškodený dostal úder päsťou do oblasti čela, následkom čoho vznikol opuch nad jeho pravým
okom, druhým úderom päste útočníka bol poškodený zasiahnutý do nosa, následkom čoho vznikla malá
tržná rana na chrbte nosa a zlomenina nosových kostí bez posunu úlomkov.
Mechanizmus vzniku posudzovaných poranení zodpovedal podľa odborného vyjadrenia mechanizmu
fyzického incidentu, ktorého bol poškodený účastníkom a ktorý bol zadokumentovaný vo vyšetrovacom
spise, pričom zlomenina nosových kostí bez posunu úlomkov vznikla stredne vysokou intenzitou
pôsobiacej sily a opuch nad pravým okom nízkou intenzitou pôsobiacej sily.
Zlomenina nosových kostí bez posunu úlomkov si podľa odborného vyjadrenia vyžadovala dobu liečenia
a práceneschopnosť dvoch týždňov, počas liečenia bol poškodený obmedzovaný v obvyklom spôsobe
života, trpel bolesťami nosa spočiatku stredne vysokej intenzity a s postupne klesajúcou tendenciou,
vyžadujúcou si jej tlmenie liekmi, ďalej sťaženým dýchaním a obmedzovaním v jeho hygienických
návykoch.
Z vyčíslenia nákladov za poskytnú zdravotnú starostlivosť poškodeného K. V. A. N.. N. V. na čl. 79 až
80 vyšetrovacieho spisu vyplýva, že poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa si uplatnila právo na
náhradu vynaložených nákladov vo výške 12,66,--eur, resp. 6,96,--eur a s touto výškou sa pripojila k
trestnému konaniu.
Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa na čl. 82 až 98 vyšetrovacieho spisu vyplýva, že obžalovaný N.
J. podal na Mestskej polícii v Poprade dňa 23.11.2008 oznámenie na K. V. pre podozrenie zo spáchania
priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť dňa 23.11.2008
okolo 15.40 hod. tým, že po slovách: „ty sopliak ja ťa zabijem“ ho odpadkovým košom udrel do hrudníka,
v dôsledku čoho sa kôš zlomil, K. V. ho však ním naďalej udieral po pravej ruke a aj ho dvakrát kopol
pod koleno.
Rozhodnutím Obvodného úradu Poprad zo dňa 27.04.2009, právoplatným dňa 15.05.2009 táto
vec oznamovateľa N. J. bola štátnym orgánom posúdená síce ako priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, ale následne podľa § 76 ods. 1 písm. c/
zákona o priestupkoch toto konanie proti K. V. správny orgán zastavil, pretože spáchanie skutku nebolo
preukázané.
Súd si počas pojednávania vo veci zabezpečil fotokópiu RTG snímky poškodeného K. V. z Nemocnice
Poprad, a.s., nachádzajúcu sa na čl. 197 /jej originál bol predložený na hlavnom pojednávaní N.. K. C./
a z tohto dôkazu vyplývalo, že poškodený K. V. pri fyzickom útoku obžalovaného N. J. v žalovaný deň
utrpel zlomeninu nosových kostí.
V konaní pred súdom tak obžalovaný ako aj poškodení predložili súdu aj ďalšie listinné dôkazy, ktoré
svedčili o ich vzájomných a dlhodobo trvajúcich susedských i občianskych sporoch a nezhodách a aj
keď väčšina z nich so žalovaným skutkom nesúvisela, /napr. dôkazy na čl. 22 až 24, 66 vyšetrovacieho
spisu, čl. 133, 171 trestného spisu/, pre objasnenie pohnútky či motívu konania obžalovaného ich však
súd ako dôkaz vykonal.
Vyššie uvedené dokazovanie podľa názoru súdu spoľahlivo zistilo skutkový stav veci, súd o ňom
dôvodné pochybnosti nemal, zároveň mu postačovalo na jeho rozhodnutie a preto ďalšie dôkazy
navrhnuté procesnými stranami zamietol.Všetky vykonané dôkazy súd potom vyhodnotil v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, 11 a 12
Trestného poriadku a podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, kto ich obstaral a dospel k záveru,
že obžalovaný N. J. dňa 23.11.2008 asi o 16.00 hod. na spoločnej chodbe 4. poschodia v bytovke na
ulici K.. F. Č.. XXX/XX v Poprade, napadol svojho suseda K. V., nar. XX.XX.XXXX tak, že ho najmenej
dvakrát udrel päsťou do nosa, čím mu spôsobil zlomeninu nosných kostí a tržnú ranu na chrbte nosa,
čo si vyžiadalo liečenie najmenej po dobu 7 dní a obmedzenie v obvyklom spôsobe života najmenej po
dobu dvoch až desať dní a napadol aj susedu N.. N. V. tak, že ju udrel päsťou do čela a do predlaktia
ľavej ruky, čím jej spôsobil zranenie, ktoré si nevyžiadalo liečenie.
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že súd po riadnom i doplnenom dokazovaní upravil skutkový stav
rozdielne ako obžaloba a tak, aby zodpovedal dôkazom vykonaných na hlavných pojednávaniach.
Zistené skutkové rozdiely a súdom upravený skutkový stav nemali vplyv na trestno-právnu
zodpovednosť obžalovanej osoby, pretože konanie obžalovaného N. J. z hľadiska právnej kvalifikácie
po všetkých stránkach naplnilo znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/
Trestného zákona, pretože inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe.
Pri svojom rozhodnutí o tom, že žalovaný skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný N. J. a na tom
skutkovom základe, ktorý súd uviedol vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, vychádzal predovšetkým z
výpovedí poškodeného K. V., poškodenej N.. N.Á. V., svedkov N.. Z. I., N.. K. C., N.. Š.B. E., I. Z., Ľ. E., B.
X., listinných dôkazov - lekárskych správ o ošetrení poškodených K. V. A. N.. N. V., odborného vyjadrenia
N.. Z. I., zo zápisníc o podaní trestného oznámenia poškodených, ako aj zo záverov znaleckého posudku
N.. Q. Š. A. N.. Y. V., F.. a ich výpovedí, pretože všetky výpovede poškodených, svedkov, listinné dôkazy,
ako aj podstatné časti záverov oboch znaleckých posudkov vypracovaných N.. Q. Š. A. N.. Y. V., F.. boli
čo do základných a relevantných skutočností žalovaného skutku, okolností jeho spáchania i konania
obžalovaného vo vzájomnej zhode, neodporovali si v podstatných a rozhodujúcich skutočnostiach,
objektívne vzájomne korešpondovali do takej miery, že o týchto dôkazných prostriedkoch a z nich
vyplývajúcich dôkazov žiadne pochybnosti nemal.
Súd sa preto potom nestotožnil s tvrdeniami obžalovaného N. J., že v žalovaný deň nijakým spôsobom
nenapadol poškodené osoby, pretože jeho tvrdenia boli v rozpore s vyššie uvedenými výpoveďami
poškodených osôb, svedkov, s listinnými dôkazmi a objektívne nezodpovedali súdom vykonanému
dokazovaniu a jeho výpoveď vyhodnotil ako účelovú a použitú v snahe vyviniť sa z následkov svojej
trestno-právnej zodpovednosti.
Za neobjektívnu a nehodnovernú súd vyhodnotil aj výpoveď svedkyne G. J. - matky obžalovaného N. J.
a považoval ju rovnako, ako výpoveď obžalovaného len za účelovú a použitú v snahe pomôcť svojmu
synovi vyviniť sa z následkov žalovaného trestného činu.
Obaja totiž vo svojich výpovediach tvrdili len to, že to bol práve poškodený K. V., ktorý napadol
obžalovaného a teda vypovedali len o časti skutku, ktorý bol predmetom priestupkového konania
vedeného proti poškodenému ako osobe obvinenej z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. b/ zákona o priestupkoch a ani v jednej zo svojich výpovedí sa nezmienili o
napadnutí poškodeného K. V. obžalovaným, čo objektívne nezodpovedalo vyššie uvedeným dôkazom,
o ktoré súd oprel svoje rozhodnutie o vine obžalovaného.
Súdu sa javili neobjektívne aj tvrdenia znalkyne N.. Q. Š. a závery jej znaleckého posudku týkajúce sa
jej pochybností o tom, či poškodený K. V. utrpel alebo neutrpel zlomeninu nosových kostí bez posunu,
pretože na jednej strane N.. Q. Š. tvrdí, že v ORL náleze pri vyšetrení poškodeného chýbajú znaky
svedčiace pre zlomeninu nosa a na druhej strane objektívne pripúšťa nález zlomeniny nosových kostí
bez posunu na základe RTG snímky a aj preto, že znalkyňa raz uvádza, že mechanizmus vzniku zranení
poškodeného nasvedčuje jednej až dvom ranám päsťou do oblasti medzi koreňom nosa poškodeného a
jeho pravou frontálnou oblasťou a druhý krát, že zranenie nosa poškodeného mohlo vzniknúť nárazom
o smetný kôš, bez obžalovaným použitej fyzickej sily proti poškodenému.
Z vyššie uvedeného je teda zrejme, že znalkyňa síce objektívne nevylučuje lekársky zdokumentovanú
zlomeninu nosových kostí bez posunu u poškodeného a namieta len to, že predmetné zranenie bolo
zdokumentované až pri RTG vyšetrení poškodeného a nie pri vyšetrení na ORL oddelení v Nemocnici
Poprad, a. s., resp. že RTG snímka nosa poškodeného nebola popísaná lekárom - rádiológom, len
lekárom oddelenia ORL.
Jej tvrdenia však v kontexte všetkých ostatných a vyššie uvedených dôkazov preto nemali vplyv na
konštatovanie súdu o skutkovom stave, ktorý uviedol vo výrokovej časti tohto svojho rozhodnutia.
Tento názor a svoje stanovisko vo vzťahu k vyššie uvedeným tvrdeniam N.. Q. Š. a k záverom jej
znaleckého posudku, súd oprel okrem už vyššie uvedených dôkazov aj o dôkaz získaný zo znaleckéhoposudku vypracovaného N.. Y. V. F.., podľa ktorého poškodený K. V. jednoznačne a objektívne utrpel
dňa 23.11.2008 zlomeninu nosových kostí bez posunu a tržnú ranu na chrbte nosa.
Zo znaleckého posudku a výpovede znalkyne N.. Q. Š. a zo záverov znaleckého posudku N.. Y. V. F..
a jeho výpovede, ako aj z odborného vyjadrenia N.. Z. I. a jeho výpovede, vyplynuli ďalšie skutočnosti,
ktoré po vykonanom a vyhodnotenom dokazovaní viedli súd k úprave skutkových okolností a ktoré sa
týkali doby liečenia poškodeného a doby, po ktorú bol obmedzovaný v obvyklom spôsobe života.
Odborné vyjadrenie N.. Z. I. obsahovalo údaj o tom, že doba liečenia poškodeného trvala 2 týždne.
N.. Q. Š. A. N.. Y. V. F.. ako znalci tvrdili, že doba liečenia u poškodeného pri zdiagnostikovanom zranení
môže trvať najviac 7 dní.
S týmto tvrdením znalcov sa stotožnil aj súd a túto okolnosť uviedol aj vo svojich skutkových záveroch a
teda na rozdiel od obžaloby, ktorá v skutkových záveroch svojho obžalobného návrhu prebrala tvrdenie
N.. Z. I. konštatoval, že liečenie u poškodeného trvalo po dobu najmenej 7 dní.
Pri vykonávaní dokazovania sa objavili aj rozpory čo do tvrdení obžaloby či poškodený bol alebo nebol
obmedzovaný v obvyklom spôsobe života.
Odborné vyjadrenie N.. I. obsahovalo údaj o tom, že poškodený bol obmedzovaný v obvyklom spôsobe
života po dobu jeho liečenia, teda po dobu 2 týždňov.
N.. Y. V. F.. ako znalec vo svojom posudku a výpovedi tvrdil, že poškodený bol v obvyklom spôsobe života
obmedzovaný maximálne 2 dni /N.. Q. Š. vo svojom posudku konštatuje len dĺžku práceneschopnosti a
o dobe obmedzenia v obvyklom spôsobe života poškodeného sa nezmieňuje/.
Je tu však aj dôkaz vyplývajúci z výpovede samotného poškodeného K. V., ktorý subjektívne popisuje,
že pre zranenie sa liečil 4 týždne a že v obvyklom spôsobe života bol obmedzovaný po dobu dvoch
týždňov, keďže trpel bolesťami nosa a hlavy.
Súd sa preto potreboval vyporiadať aj s touto skutočnosťou a predmetnú skutkovú okolnosť
objektívne stanoviť a vymedziť tak, aby zodpovedala čo najpresnejšie skutočnému stavu trvania
obmedzení v obvyklom spôsobe života poškodeného a všetkým dôkazom, ktoré boli ním vykonané,
neuprednostňujúcim pritom žiaden z vykonaných dôkazov.
Svoj záver týkajúci sa tejto okolnosti potom súd oprel o znalecký posudok N.. Q. Š., N.. Y. V. F.., ale aj
o výpoveď poškodeného K. V., berúc zároveň do úvahy tak odbornú a medicínsku stránku veci, ako aj
vek poškodeného, príznaky a bolesť, ktoré popisoval vo svojich výpovediach a ktoré tlmil predpísanými
a užívanými liekmi, ťažkosti, o ktorých sa zmieňoval - sťažené dýchanie nosom a s tým súvisiace
hygienické návyky poškodeného, druhy a typy odborných lekárskych vyšetrení, ktoré absolvoval a
potom dospel k záveru, že najobjektívnejšie dobe obmedzenia v obvyklom spôsobe života poškodeného
zodpovedá doba najmenej 2 až 10 dní tak, ako to uviedol vo výroku svojho rozhodnutia.
Súd sa zároveň stotožnil s tvrdeniami znalcov N.. Q. Š. A. N.. Y. V. F.. a odborným vyjadrením N..
I., čo do vzniku mechanizmu zranení u poškodeného K. V. a konštatoval, že zranenia vznikli tak, že
obžalovaný poškodeného najmenej dvakrát udrel päsťou do jeho nosa, pretože aj keď poškodený K.
V. tvrdil, že obžalovaný ho päsťou udrel do oblasti tváre najmenej päťkrát, objektívne toto jeho tvrdenie
nepotvrdzoval žiadny iný dôkaz a tento nevyplynul ani z výpovede priameho svedka - N.. N. V. a ani z
výpovede samotného obžalovaného, ktorý akýkoľvek útok na poškodeného popieral.
Poškodený navyše sám dňa 23.11.2008 na Obvodnom oddelení PZ Poprad tvrdil, že obžalovaný ho
päsťou dvakrát udrel do oblasti nosa a čela, čo navyše potvrdzuje aj pri podaní vysvetlenia poškodená
N.. N. V. /viď čl. 1, 2, 3 vyšetrovacieho spisu/.
Súd sa potom nemohol a ani nestotožnil s tvrdením obžalovaného N. J., že sa nedopustil konania, ktoré
by naplnilo znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona,
poukazujúc pri tom len na to, že zranenie u poškodeného K. V. si nevyžadovalo liečenie presahujúce
zákonom stanovenú dobu 7 dní a pre posúdenie ublíženia na zdraví ako trestného činu, čím samotný
obžalovaný pripustil, že medzi ním a poškodeným došlo v žalovaný deň k vzájomnému sporu a jeho
útoku na poškodeného a pri ktorom poškodený síce utrpel zranenie, toto však nepresiahlo dobu 7 dní
a preto svoje konanie nepovažoval za trestný čin.
Po konštatovaní, že žalovaný skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný N. J. na tom skutkovom základe,
ktorý uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku sa súd vyporiadal aj s právnou kvalifikáciou tohto skutku
a konštatoval, že žalované konanie obžalovaného naplnilo znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa §
156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona.
Pri posudzovaní či ide o ublíženie na zdraví alebo len o ujmu na zdraví, nie je podľa názoru súdu
nevyhnutná iba tá skutočnosť, aby poškodená osoba bola práceneschopná po dobu viac než 7 dní.
Rozhodujúcou okolnosťou pre posúdenie skutku ako trestného činu ublíženia na zdraví je aj povaha
samotnej ujmy na zdraví, príznaky, ktorými sa ujma na zdraví prejavuje, ďalej ťažkosti a bolesti, ktorýmisa táto ujma prejavuje na zdraví, v akej intenzite, po aký dlhý čas a do akej miery narušila zaužívaný
spôsob života poškodenej osoby a preto samotná okolnosť, na ktorú poukazovala obhajoba a ktorá mala
spočívať v tom, že doba liečenia nepresiahla dobu 7 dní je z vyššie uvedených dôvodov irelevantná,
rovnako tak ako aj tvrdenie obhajoby, že poškodený sa zúčastňoval verejného života účasťou na
domovej schôdzi.
Právna kvalifikácia žalovaného skutku preto zodpovedala trestnému činu ublíženiu na zdraví ako prečinu
podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, vo vzťahu k poškodenému K. V., bez ohľadu na to,
že poškodená N.. N. V. konaním obžalovaného N. J. neutrpela ublíženie na zdraví v zmysle ustanovenia
§ 123 ods. 2 Trestného zákona, ale len ujmu na zdraví podľa § 123 ods. 1 Trestného zákona, pretože
ublíženie na zdraví podľa § 123 ods. 2 Trestného zákona utrpel poškodený K. V..
Podľa § 123 ods. 1 Trestného zákona ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek
poškodenie zdravia iného.
Podľa § 123 ods. 2 Trestného zákona ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také
poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie,
počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
Keďže obžalovaný N. J. úmyselne ublížil na zdraví chránenej osobe /poškodený K. V. sa narodil
17.04.1936/, v zmysle ustanovenia § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona v spojení s ustanovením
§ 127 ods. 3 Trestného zákona bolo potrebné jeho konanie z hľadiska právnej kvalifikácie kvalifikovať
ako kvalifikovanú skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/
Trestného zákona.
Podľa § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie osoba vyššieho veku.
Podľa § 127 ods. 3 Trestného zákona osobou vyššieho veku sa na účely tohto zákona rozumie osoba
staršia ako 60 rokov.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že zrejme len pisárskou chybou prokurátor v obžalobnom
návrhu nesprávne právne kvalifikoval tento skutok /§ 156 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona/,
keďže z právnej vety vyplýva, že obžalovaný N. J. mal čin spáchať na chránenej osobe.
Obžalovaný N. J. konal ako trestne zodpovedná osoba a z hľadiska subjektívnej stránky úmyselným
konaním v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone
porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom a ako je zrejme z následku jeho konania, tento
záujem aj porušil.
Jeho konanie je pre spoločnosť nebezpečné, pretože ním porušil záujem chránený týmto Trestným
zákonom a spočívajúcim v ochrane života a zdravia iného.
Obžalovaný N. J. mal podľa názoru súdu aj motív a pohnútku konať vo vzťahu k poškodeným
osobám nedovoleným a zákonom zakázaným spôsobom, pretože ako vyplynulo z celého radu vyššie
uvedených dôkazov, i zo samotnej výpovede obžalovaného a listinných dôkazov predložených ním, či
poškodenými alebo orgánom činným v trestnom konaní i súdom samotným, s poškodenými osobami
mal pred samotným skutkom a dlhší čas vzájomné susedské spory a nedorozumenia, v minulosti ich
vzájomné konflikty boli prejednávané ako priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.
1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Z.z. /viď dôkaz na čl. 101 až 105 vyšetrovacieho spisu/, teda ako iné
protispoločenské delikty.
Obžalovaný N. J. nebol doposiaľ súdne trestaný, z miesta trvalého bydliska je hodnotený všeobecne, v
evidencii priestupkov na Obvodnom úrade v Poprade má od roku 2008 viacero záznamov o tom, že bol
podozrivýzospáchaniapriestupkovprotiobčianskemuspolunažívaniupodľa§49ods.1písm.d/zákona
č. 372/1990 Z.z., konania boli buď zastavované alebo odložené, až na rozhodnutie Obvodného úradu
Poprad č.: 1/2009/01656-2KD zo dňa 27.03.2009, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Z.z. a bola mu uložená
poriadková pokuta vo výške 20,--eur, pričom z rozhodnutia správneho orgánu vyplýva, že nedovoleného
konania sa mal dopustiť vo vzťahu k rovnakým poškodeným osobám ako v tejto trestnej veci a tým, že
poškodenej N.. N. V. Q. K. V. dňa 23.01.2009 hrubo a vulgárne vynadal /viď dôkazy na čl. 412 až 414,
415 až 417, 418 až 421/.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vzal súd do úvahy všetky všeobecné aj individuálne zásady
platné pre ukladanie trestov, prihliadol na to, aby uložený trest zabezpečil ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, že mu vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne, aby iných odradil od páchania trestných činov a aby
vyjadril aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Súd súčasne prihliadol aj na spôsob spáchania činu, jeho následok, formu zavinenia, pohnútku,
samotnú osobu páchateľa, jeho pomery, možnosť jeho nápravy, na prevahu poľahčujúcich okolností /
vedenie riadneho spôsobu života pred spáchaním skutku/, bez zistenia priťažujúcej okolnosti a po takto
vykonaných a vyhodnotených zásadách dospel k záveru, že u obžalovaného N. J. sa tento účel trestu
dosiahne výhradne uložením trestu odňatia slobody vo výmere 1 /jedného/ roka, s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 /jedného/ roka.
Súd nebol ani v čase vyhlasovania tohto odsudzujúceho rozsudku toho názoru, aby sa u obžalovaného
N.J.dosiaholúčeltrestuajehonápravauloženíminéhodruhutrestučiinejvýmerytrestuodňatiaslobody
a skúšobnej doby, vyššie uložený trest odňatia slobody zodpovedá aj v súčasnosti, bez ohľadu na odstup
času od spáchania skutku, tak konkrétnym okolnostiam prípadu /po zhodnotení závažnosti činu, povahu
a rozsah spôsobených následkov i samotnej osoby obžalovaného/ ako aj tomu, aby uložený trest účinne
pôsobil tak na obžalovaného, ako aj na ostatných členov spoločnosti.
Hrozba možnej premeny podmienečného trestu odňatia slobody v prípade, že obžalovaný bude vo
vzťahu k poškodeným ako osobám vekovo oveľa starším ako on samotný, pokračovať nedovoleným či
zakázaným spôsobom, mu zabráni dostatočným spôsobom v jeho ďalšom protiprávnom konaní.
Súd súčasne v adhéznom konaní rozhodol o riadne a včasne uplatnenom nároku poškodených strán
- Všeobecnej zdravotnej poisťovni, pobočka Prešov a K. V. a obžalovanému N. J. uložil aj povinnosť
zaplatiť týmto poškodeným stranám spôsobenú škodu tak, ako ju vyčíslil vo výrokovej časti tohto
rozsudku, pričom vo vzťahu k Všeobecnej zdravotnej poisťovni, pobočka Prešov išlo o náklady za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť a vo vzťahu k K. V. o vyčíslenie bolestného.
- inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho
oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto
osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.