Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. november 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoE/95/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4408206672
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4408206672.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou spoločnosťou
Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: Y. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytomK.XXX/XX,XXXXXS.,ovymoženiepohľadávkyvsume179,91euraspríslušenstvom,oodvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Er/463/2008-26 zo dňa 28.04.2015
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s
odkazom na ustanovenia § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 196 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 35, § 45 ods. 1,
2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014) a § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 10071/2007 zo dňa 04.01.2008, zriadeného zriaďovateľom

Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, so sídlom v Bratislave. Vydaniu rozhodcovského
rozsudku predchádzala Zmluva o úvere zo dňa 04.04.2007. Súčasťou zmluvy o úvere boli aj Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru (VPPÚ), ktoré obsahujú rozhodcovskú doložku a podľa ktorej všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo o jej zrušenie, budú
riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská,
a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 (rozhodcovský súd), ak žalujúca zmluvná

strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
poriadkov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde
podľa príslušného právneho predpisu (Občianskeho súdneho poriadku). Zmluvné strany sa dohodli, že
pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne
z tejto zmluvy, vrátene sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje

sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto veci sa
nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu
založená právomoc rozhodcovského súdu.

2. Súd prvej inštancie predmetnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú a keďže ide o spotrebiteľský

právny vzťah, podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku podľa kritérií, na ktorých je založený
inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Skúmal, či rozhodcovská doložka nespôsobuje hrubýnepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka).
Cieľom rozhodcovskej doložky bolo dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Rozhodcovská doložka,

ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal

dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd je paušálnym spôsobom zakotvený vo VPPÚ ešte pred vznikom
samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať.
Predmetnározhodcovskádoložkaneboladojednanávčasevyššejbdelostispotrebiteľapovznikusporu,
ale na začiatku zmluvného vzťahu. Ak teda bola právomoc rozhodcovského súdu založená na neplatnej
rozhodcovskej doložke, aj rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom a z toho dôvodu
nemôže byť spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie

zastal názor, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, je
teda nulitným právnym aktom a ako je vyššie uvedené nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe
ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v danej exekúcii
domáhať.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozsiahle odvolanie odôvodnil
ustanovením § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/ CSP. Poukázal na príslušné ustanovenia zákona o
rozhodcovskom konaní a Exekučného poriadku, ako aj na viaceré rozhodnutia slovenských súdov,
českých i nemeckých súdov, Súdneho dvora EÚ, dánsku jurisdikciu, pričom v odvolaní citoval úryvky

z rôznych súdnych rozhodnutí. Uviedol, že exekučný súd neumožnil účastníkom exekučného konania
viesť kontradiktórne konanie. Pokiaľ exekučný súd založil svoje rozhodnutie na aplikácii smernice
Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 musela byť táto aplikácia založená na správnej interpretácii, ktorá
neodporuje interpretácii uskutočnenej Súdnym dvorom Európskej únie. Ak exekučný súd už vydal
poverenie exekútorovi na vykonanie exekúcie, nie je možné, aby v následných procesných fázach

exekúcie posudzoval neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a na takéto posúdenie viazal jej zastavenie.
Zastavenie exekúcie z takého dôvodu je nezákonné. Navrhol, aby bolo konanie prerušené podľa §
162 ods. 1 písm. c) CSP a aby súd Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálnu otázku v uvedenom znení. Všeobecný súd, ktorý
koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému

komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť
vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený.
Z hľadiska princípu právnej istoty, ktorý musí dotvárať stav ústavnosti v právnom štáte, nemôže ten
istý štátny orgán - všeobecný súd - dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu
účinkom rozhodcovského rozsudku na právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú, a preto, že

z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje.
Zákonodarca priznal všeobecným súdom právomoc posudzovať zákonnosť rozhodnutí rozhodcovských
súdov iba v rámci konania o zrušení rozhodcovského rozsudku. Všeobecný súd nebol povinný zaoberať
sa skúmaním, či príslušné deklaratórne rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade s
platnými právnymi predpismi. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré

je exekučným titulom. Oprávnený v podanom odvolaní ďalej žiadal konanie s poukazom na ustanovenie
§ 162 ods. 1 písm. b) CSP prerušiť a podať návrh Ústavnému súdu Slovenskej republiky na konanie o
súlade ustanovenia § 44 ods. 2 prvej a druhej vety Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 prvej vety Ústavy
SR pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny
poriadok. Namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli

podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Exekučný súd napadnutým
rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci a
úplným uskutočnením judiciálneho procesu v podmienkach exekučného konania tak porušil zásadu
dvojinštančnosti súdneho konania. Oprávnený mal za to, že exekučný súd rozhodol v rozpore s dobrými
mravmi. Ak by odvolací súd usúdil, že exekučný súd je oprávnený skúmať platnosť rozhodcovskej

doložky, tvrdí, že táto je platná. Oprávnený nesúhlasil ani s právnym posúdením zmluvy o úvere ako
zmluvy o spotrebnom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Rovnako poukázal aj na
nesprávne právne posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania a poplatok za poskytnutie úveru a
poplatku za zasielanie upomienok.4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380

CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je
vecne správne a odvolanie nie je opodstatnené.

5. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj zákona č.

99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ktorý bol dňom 1. júla
2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti
Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2 prvej vety CSP,
podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v

ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich
s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho
poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku:
(1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania

lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných
opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely
tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky
proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona
sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy

veci nevyplýva inak. Naposledy bol Exekučný poriadok rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017
Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

6. S ohľadom na vyššie uvedené návrhy oprávneného v odvolaní na prerušenie konania sa odvolací
súd v prvom rade zaoberal prípustnosťou oprávneným požadovaného postupu v zmysle § 162 ods. 1
písm. b), c) CSP. Vychádzajúc z ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017,
ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ako aj s odkazom na ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ktoré vylučuje

aplikáciu § 162 ods. 1 písm. b), c) CSP, odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania ako
nedôvodné zamietol, pretože v prípade exekučného konania sa uplatňuje vlastná zásada, podľa ktorej
exekučné konanie nemožno prerušiť. Výnimka z uvedeného pravidla o neprerušiteľnosti exekučného
konania je obsiahnutá v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého začatie
konkurzného konania má okrem iného za následok aj, že na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať

konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie, pričom už začaté konania o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konania sa prerušujú (§ 14 ods. 5), o čo však v danom prípade nejde.

7. Odvolací súd po prejednaní veci uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil. Pritom aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v

celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia
súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením a na dôvažok dodáva nasledovné:

8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu možno zastaviť na
návrh alebo aj bez návrhu. Dôvody, na základe ktorých súd exekúciu zastaví, sú uvedené v ustanovení
§ 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd je povinný v priebehu celého konania ex offo
skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie exekúcie, pričom jedným z predpokladov je aj
relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Z uvedeného vyplýva,

že exekučný súd kedykoľvek v priebehu konania môže exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody
na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky, a to aj za situácie, že príslušný súdny exekútor bol
poverený na vykonanie exekúcie. V tomto prípade súd prvej inštancie správne považoval zmluvu o úvere
zo dňa 04.04.2007 za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň ideaj o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii (ďalej ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že veriteľ,

v tomto prípade oprávnený, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, a dlžník, t. j. povinný, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala
v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ale zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Z uvedených
dôvodov súd prvej inštancie správne posúdil povinného ako spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa,
úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu.

9. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení § 53 ods.
1,2,3 písm. a), ods. 4 uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet
plnenia alebo cenu plnenia. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím
zmluvy. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“

10. Rozhodcovský súd si v tejto veci odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi
z rozhodcovskej doložky uvedenej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (VPPÚ) ako

súčasti zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka nezodpovedala zákonným podmienkam upraveným
v § 53 ods. 1,2,3 písm. a), ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom spôsobila značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z predložených listín nie je
zrejmé, v akom rozsahu bol povinný adekvátne poučený o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej
doložky a či mal reálnu možnosť znenie zmluvy a VPPÚ ovplyvniť. Oprávnený tieto skutočnosti ani

netvrdil a k návrhu na exekúciu listinné dôkazy nedoložil. Dojednanie rozhodcovskej doložky ako
také nezodpovedalo ustanoveniu § 53 ods. 1,2,3 písm. a), ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom v tom čase. Oprávnený v konaní nepreukázal, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v takmer
nečitateľných VPPÚ, bola dojednaná individuálne. Oprávnený mal povinnosť predložiť povinnému návrh
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky) takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že

sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v
rozhodcovskom konaní, a tiež jej poskytnúť aj jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo tá - ktorá voľba
znamená. Oprávnený takýto postup v konaní nepreukázal, a tak odvolací súd zhodne so súdom prvej
inštancie konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ktorá - ak mala byť právom akceptovateľná
ako prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Súd prvej

inštancienazákladelistinnýchdôkazovurobilsprávnyprávnyzáveroneplatnostirozhodcovskejdoložky,
ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť.

11. Napriek vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie musí súd počas celého exekučného konania
dbať na to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom. Ustanovenia § 57 ods. 1, 2 Exekučného

poriadku umožnili súdu exekúciu zastaviť z taxatívne uvedených dôvodov práve po vydaní poverenia. V
danom prípade bolo poverenie na vykonanie exekúcie vydané na podklade exekučného titulu vydaného
rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej doložke nemal právomoc konať a rozhodovať
spor účastníkov a ktorého rozhodnutie je tak nulitným aktom. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §

420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).