Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. február 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/139/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115011710
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2115011710.3

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny
Ferencziovej a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci proti obžalovanému F. X., pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného
protirozsudkuOkresnéhosúduTrnavazodňa15.12.2016č.k.7T/117/2015-186,naverejnomzasadnutí
konanom dňa 21.2.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného F. X., nar. X.X.XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdTrnavarozsudkomzodňa15.12.2016č.k.7T/117/2015-186rozhodoltak,žeobžalovaného
F. X. uznal za vinného, že
hoci mu zo zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoje nezaopatrené dieťa, rozsah, ktorej mu bol
určený rozsudkom Okresného súdu v Piešťanoch pod číslom konania 3 P 42/08-27 zo dňa 26.06.2008,

ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.08.2008 prispievať na výživu svojej mal. dcéry
F. Y., nar. XX.XX.XXXX sumou 3 500,- Sk, čo je v prepočte suma 116.20,-€ do 15 dňa v mesiaci vopred
k rukám matky N. Y., nar. XX.XX.XXXX bytom S. číslo XXX, si v mieste bydliska, ani všade inde kde
sa zdržiaval, úmyselne vôbec svoju vyživovaciu povinnosť neplnil, čím mu za obdobie od júla 2012
doposiaľ s výnimkou obdobia od 09.01. 2015 do 26.08.2015 kedy bol vo výkone trestu odňatia slobody
vznikol dlh na výživnom v celkovej výške 5348,52 €, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch

mesiacoch odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany pod číslom 2T/79/2012 zo dňa
27.06.2012 s právoplatnosťou zo dňa 07.07.2012 a tiež rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica,
sp. zn. 3T/38/2013 zo dňa 23.01.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn.
2To/36/2014 zo dňa 29.05.2014 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm.
b) Trestného zákona; obžalovaný napriek existencii vyživovacej povinnosti, hoci bol v určitom období
zamestnaný a poberal mzdu na výživu svojho nezaopatreného dieťaťa neprispieval ani čiastočne a ani

iným spôsobom sa nepodieľal na jeho výžive a výchove,
teda najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného
a čin spáchal závažnejším spôsobom konania po dlhší čas, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich
štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,
čím spáchal prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného
zákona.

Za to bol odsúdený Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38
ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody na 2 (dva) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného
zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, ktorého rozsah
nebol presne vymedzený. V odvolacom konaní, na verejnom zasadnutí tunajšieho súdu, obžalovaný

spresnil svoje odvolanie a uviedol, že odvolanie podal a na odvolaní trvá vo vzťahu k výroku o treste
a spôsobe jeho výkonu. Svoje odvolanie odôvodňujem tým, že pokiaľ pôjde do výkonu trestu, nebudemôcť splniť svoje dlžoby. Konečne má zamestnávateľa, ktorý mu povedal, že ak sa osvedčí v skúšobnej
dobe, tak mu pomôže s tým, aby dlhy na výživnom vyplatil a tieto mu on bude zrážať zo mzdy. Je
to nekonečný kolobeh a tie dlhy len narastajú. Obžalovaný uviedol, že nemohol platiť celú výšku

zanedbaného výživného aj preto, že musel vyrovnať ešte iné dlhy na výživnom, ktoré má voči svojim
iným deťom, má vyživovaciu povinnosť voči štyrom deťom.
Prokurátor sa práva na podanie odvolania vzdal po vyhlásení rozsudku na okresnom súde. Na krajskom
súde na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. V odvolacom
konaní sa obžalovaný uloženia trestu odňatia slobody, ktorý mu bude odložený na skúšobnú dobu.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.

Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia a zistil nasledovné.
Rozhodnutie o vine obžalovaného ustálil prvostupňový súd na základe vyhlásenia o vine, ktoré
obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré súd,

po splnení ostatných zákonných predpokladov podľa § 257 ods. 6 Trestného poriadku s prihliadnutím
na § 257 ods. 7 Trestného poriadku, prijal, pričom rozhodol, že dokazovanie čo do viny sa nevykoná.
Odvolanie obžalovaného smeruje proti výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, ktoré obžalovaný napáda
pre ich neprimeranú prísnosť a domáha sa uloženia miernejšieho trestu odňatia slobody, ktorého výkonu
mu bude podmienečne odložený.

Prvostupňový súd pri odôvodnení svojho rozhodnutia vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu
uviedol, že obžalovaný sa pred súdom priznal k spáchaniu žalovaného skutku. Vyjadril snahu a ochotu
výživné zaplatiť. Obžalovaný má však i ďalšie vyživovacie povinnosti. Na uvedenú skutočnosť súd
musel prihliadať, pretože cieľom trestu nemá byť neprimerane potrestať páchateľa v takej miere,
aby to negatívne v neprimeranej miere zasiahlo i jeho rodinu. Cieľom trestu v prípade obžalovaného

nemá byť znemožniť mu dlhodobo sa nemôcť starať o rodinu tým, že by bol neprimerane dlho vo
výkone trestu odňatia slobody. Pri hodnotení osoby obžalovaného súd ďalej vychádzal z pripojených
listinných dôkazov, z ktorých zistil, že podľa odpisu registra trestov obžalovaný bol doposiaľ šesťkrát
súdne trestaný a to vždy za trestný čin zanedbanie povinnej výživy. Obžalovaný sa navyše spáchania
žalovaného skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia. Trestná sadzba trestu

odňatia slobody za žalovaný skutok je v rozmedzí jeden až päť rokov. U obžalovaného súd zistil jednu
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a to že sa priznal k spáchaniu trestného
činu a trestný čin úprimne oľutoval. Súd zároveň zistil u obžalovaného jednu priťažujúcu okolnosť podľa
§ 37 písm. m) Trestného zákona a to že už bol za trestný čin odsúdený. Preto súd aplikoval ustanovenie
§ 38 ods. 2 Trestného zákona a zákonom ustanovenú trestnú sadzbu ani neznížil a ani nezvýšil. Súd

pri ukladaní trestu vychádzal predovšetkým zo skutočnosti, že obžalovaný už bol za rovnaký trestný čin
zanedbania povinnej výživy odsúdený a to šesťkrát, skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia, napriek tomu sa opäť dopustil spáchania rovnakej trestnej činnosti. Zároveň však zohľadnil
priznanie sa obžalovaného ako i skutočnosť, že obžalovaný záverom vyjadril snahu a ochotu zaplatiťvýživné. Taktiež zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný má ďalšie štyri vyživovacie povinnosti a je preto
potrebné, aby zarábal peniaze a staral sa o svoje deti a nie aby bol dlhý čas vo výkone trestu odňatia
slobody. Preto súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, teda nie na dolnej hranici

trestnej sadzby ale v dolnej polovici trestnej sadzby. Na výkon trestu súd obžalovaného zaradil podľa §
48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia, pretože obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody
za úmyselný trestný čin. Takto uložený trest považuje prvostupňový súd za adekvátny v súlade s
jeho účelom uvedeným v § 34 odsek 1 Trestného zákona a dostatočný na dosiahnutie individuálnej i

generálnej prevencie.
Skutočnostiuvedenévcitovanejčastiodôvodnenianapadnutéhorozsudkusúzistenésprávnearovnako
správne prvostupňový súd vyhodnotil ich význam pri rozhodovaní o treste.
Obrana obžalovaného, ktorá spočíva v tom, že má aj iné vyživovacie povinnosti voči svojim deťom, než
tie, na základe neplnenia ktorých sa dopustil spáchania aktuálne stíhaného trestného činu, uplatnil už v
prvostupňovom konaní, ktoré tento súd vyhodnotil adekvátnym spôsobom. Aj podľa názoru odvolacieho

súdu, existencia viacerých vyživovacích povinností obžalovaného nijakým spôsobom nezbavuje tak
zákonnejpovinnostitietoplniť,akoanihrozbytrestnoprávnehopostihu,vprípadeichneplnenia.Prísnosť
sankcie je v jeho prípade úmerná počtu trestných činov rovnakej povahy, ktoré už v minulosti spáchal a
za ktoré bol odsúdený. Uloženie podmienečného trestu odňatia slobody by v jeho prípade nenapĺňalo
žiaden z účelov trestu sledovaný v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona. Vo vzťahu k účelu tzv.

individuálnej prevencie je potrebné obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože
predchádzajúce sankcie nemali na neho výchovný účinok. Vo vzťahu k účelu tzv. generálnej prevencie
je potrebné dať iným občanom na vedomie, že opakovanie páchania trestnej činnosti má za následok
uloženie prísnejšieho postihu v podobe nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Na druhej strane prvostupňový súd správne uložil trest odňatia slobody iba vo výmere dva roky, hoci

by v jeho prípade (recidivistu trestnej činnosti) prichádzal do úvahy i trest vo vyššej výmere. Je totiž
potrebné zohľadniť i záujem detí voči ktorým má obžalovaný vyživovaciu povinnosť tak, aby obžalovaný
mal po výkone trestu možnosť plniť si voči nim túto povinnosť a aby deti neboli neprimerane sekundárne
postihnuté dlhším výkonom trestu odňatia slobody obžalovaného.
Obrana obžalovaného, že chce dlžné výživné zaplatiť, nijako nekorešponduje s jeho reálnymi skutkami,

keď neprejavil skutočnú ochotu zabezpečiť si dostatočný príjem na splatenie svojich dlhov, ktoré má
z vyživovacích povinností a dlh na výživnom nezaplatil ato ani z časti. Jeho návrhy a žiadosti preto
zostávajú iba v rovine deklarovaných predsavzatí a sľubov, ktoré nemajú pre úvahy súdu o výške trestu
a spôsobe jeho výkonu žiadnu váhu a pre deti, ktoré je povinný vyživovať nijaký úžitok.
Zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody

so stredným stupňom stráženia plne zodpovedá naplneniu zákonných predpokladov uvedených v
ustanovení § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
Preto odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu o výške a spôsobe výkonu
uloženého trestu je zákonné a spravodlivé. Vzhľadom na to odvolanie obžalovaného ako nedôvodne
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.