Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118011067
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118011067.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr.
PetraTobiašaaJUDr.MariánaSninského,naneverejnomzasadnutíkonanomdňa28.03.2019,vtrestnej
veci proti obvinenému G. V. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., o sťažnosti okresného
prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 3 T 23/18 zo dňa 21.11.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť okresného p r o k u r á t o r a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 241 ods. 6 Tr. por. v spojení s ust. § 220 ods.
1 Tr. por. schválil zmier medzi obvineným G. V. a poškodenými W.. W. K., C. T., spoločnosťou B.
s.r.o., Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a.s. a Sociálnou poisťovňou a.s. ohľadom skutku právne
kvalifikovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že

- dňa 30.09.2016 v čase o 07.15 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Opel, EČ: D
po komunikácii na Ul. V. Q. v G. v smere k Ul. E., kde pri prechádzaní z pravého jazdného pruhu do
ľavého jazdného pruhu štvorpruhovej komunikácie ohrozil v ľavom jazdnom pruhu vodiča osobného
motorového vozidla zn. Citroen C4, EČ: P C. T., a tým došlo k zrážke pravej prednej časti osobného
motorového vozidla zn. Citroen C4 s ľavou stranou osobného motorového vozidla zn. Opel; pri dopravnej
nehode došlo k poraneniu prepravovanej osoby v osobnom motorovom vozidle zn. Opel, W. K., a to k

pomliaždeniu temennej oblasti hlavy vľavo, podvrtnutiu krčnej chrbtice, pomliaždeniu driekovej oblasti a
k pomliaždeniu ľavého ramena, čo si vyžiadalo dobu liečenia 16-17 dní, čím obvinený ako vodič svojím
konaním porušil ustanovenie § 10 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke o zmene a doplnení
niektorých zákonov,

trestné stíhanie vedené proti obvinenému G. V. pre vyššie uvedený skutok zastavil,

azáveromešteupravilučtáreňOkresnéhosúduPrešov,abysumu100,-eurpoprávoplatnostiuznesenia
o schválení zmieru poukázala na účet MS SR.

Proti tomuto uzneseniu podal, v zákonom stanovenej lehote, okresný prokurátor sťažnosť. V písomných
dôvodochpodanejsťažnostiuviedol,žesuznesenímsúduprvéhostupňanemôžesúhlasiťanepovažuje
ho za správne. Poukázal na znenie ust. § 220 ods. 1 Tr. por., a to najmä na skutočnosť, že súd pri

schvaľovaní zmieru je povinný, okrem iného, prihliadať aj na osobu obvineného. Pripustil, že v ústrednej
evidencii priestupkov má obvinený iba dva záznamy týkajúce sa priestupkov na úseku cestnej dopravy,
a to zo dňa 18.01.2018 a 28.04.2014, zdôraznil ale, že v evidenčnej karte vodiča ich má 10, čo znamená,
že v 10-tich prípadoch porušil pravidlá cestnej premávky, a to v období od roku 2004 do roku 2018
a zvlášť sťažovateľ poukázal na priestupok spočívajúci v prekročení rýchlosti, za čo bola obvinenému
dňa 18.11.2011 uložená pokuta vo výške až 100,- eur. Sťažovateľ v tejto súvislosti vyjadril názor, že v

osobe obvineného sa jedná o vodiča nedisciplinovaného, trestný čin, ktorý mal spáchať, nepredstavuje
ojedinelé vybočenie z riadneho života a dodržiavania predpisov o cestnej premávke, pričom doterajšieopatrenia, respektíve tresty neviedli k jeho náprave, a preto je nevyhnutné na neho pôsobiť aj súčasným
uložením trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel aspoň na dolnej, zákonom
stanovenej hranici, čo v prípade zmieru nie je realizovateľné. Sťažovateľ ešte uviedol, že nesúhlasí s

názorom súdu, že pri schválení zmieru sa neprihliada na doterajší život páchateľa, keďže z citácie §
220 ods. 1 Tr. por. vyplýva opak. Vyjadril názor, že skončenie veci schválením zmieru a zastavením
trestnéhostíhaniabeztoho,abyobvinenémuboluloženýajtrestzákazučinnosti,jeneprimeranemierne.
V podstate z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a súdu prvého stupňa
uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, týmto výrokom
napadnutého uznesenia predchádzajúce, a dospel k nasledovným záverom.

Podľa 220 ods. 1 Tr. por. v konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody,

ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor so súhlasom obvineného a poškodeného
rozhodnúť o schválení zmieru a zastaviť trestné stíhanie, ak obvinený

a) vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho
vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a určito,

b) nahradil škodu, pokiaľ bola činom spôsobená, alebo urobil iné opatrenia na náhradu škody, alebo
inak odstránil ujmu vzniknutú trestným činom, a
c) zloží na účet súdu a v prípravnom konaní na účet prokuratúry peňažnú sumu určenú ministerstvu na
ochranu a podporu obetí trestných činov podľa osobitného zákona, a táto peňažná suma nie je zrejme
neprimeraná závažnosti spáchaného trestného činu

a vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného činu, na mieru akou bol trestným činom dotknutý
verejný záujem, na osobu obvineného a na jeho osobné a majetkové pomery považuje takýto spôsob
rozhodnutia za dostačujúci.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že súd prvého stupňa schválil zmier ohľadom skutku

právne posúdeného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 58 Tr. zák., za ktorý trestný zákon umožňuje
uložiť trest odňatia slobody až na 1 rok. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že tak obvinený, ako aj všetci
poškodení v konaní o uzavretí zmieru pred probačným a mediačným úradníkom dňa 19.10.2018
vyjadrili súhlas so schválením zmieru a zastavením trestného stíhania a taktiež uzavreli dohodu o
zmieri. Obvinený pred uzavretím dohody o zmieri vyhlásil, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný,

pričom ani krajský súd nevzhliadol v prejednávanej veci žiadne odôvodnené pochybnosti o tom, že
jeho vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a určito. Poškodená W.. W. K. v podstate uviedla, že
škoda jej bola uhradená prostredníctvom poisťovní, pričom od obvineného si neuplatňuje žiadne iné
nároky. V obdobnom zmysle sa vyjadrili aj poškodení C. T., Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. a
poškodená spoločnosť B. s.r.o. v zastúpení W.. V. T.. E., ktorá vznikla Sociálnej poisťovni a.s. vyplatením

nemocenských dávok poškodenej W.. W. K. vo výške 39,- eur uhradil obvinený dňa 20.07.2018.
Obvinený potom ešte dňa 19.10.2018 zložil do pokladne súdu prvého stupňa sumu 100,- eur určenú
Ministerstvu Spravodlivosti SR na ochranu a podporu obetí trestných činov podľa osobitného zákona.

Na tomto mieste je nutné sťažovateľovi prisvedčiť, že súd pri rozhodovaní o schválení zmieru musí,

keďže to výslovne vyplýva z ust. § 220 ods. 1 Tr. por., prihliadať aj na osobu obvineného, a
teda posudzovať napríklad či ide o páchateľa mladistvého, vo veku blízkom mladistvým, či ide o
prvotrestaného páchateľa, alebo recidivistu, a to aj so zreteľom na jeho správanie pred spáchaním činu
a po jeho spáchaní.

Na rozdiel od názoru sťažovateľa však krajský súd dospel k záveru, že osoba obvineného a výsledok
jej posúdenia nie je v prejednávanej veci na prekážku uzavretia zmieru, a že aj s ohľadom na osobu
obvineného je možné takýto spôsob rozhodnutia považovať za dostačujúci. Len zo zjednodušenej
konštatácie sťažovateľa, že obvinený má v evidenčnej karte vodiča v súhrne 10 záznamov, a teda v
obdobírokov2004-2018sadopustil10-tichpriestupkovnaúsekucestnejdopravy,pričomraz18.11.2011

mu za prekročenie rýchlosti bola uložená pokuta vo výške 100,- eur, nie je možné vyvodiť záver, bez
bližšieho rozobratia a posúdenia konkrétnych okolností prípadu a osoby obvineného, že ide o vodiča
nedisciplinovaného, u ktorého sa nejedná o ojedinelé vybočenie z riadneho života a dodržiavania
predpisov o cestnej premávke, pričom doterajšie opatrenia, respektíve tresty neviedli uňho k náprave.Z evidenčnej karty vodiča je totiž zrejmé, že obvinený je držiteľom vodičského oprávnenia skupiny
„B“ od 27.04.2004, teda ku dňu spáchania skutku bol jeho držiteľom viac ako 12 rokov. Počas tejto

doby sa dopustil 9 priestupkov na úseku cestnej dopravy, prvého niekedy 8 mesiacov po obdŕžaní
vodičského oprávnenia ešte v roku 2004, kedy porušil povinnosti účastníka cestnej premávky týkajúce
sa dopravných značiek, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 500,- Sk, teda v prepočte cca 17,- eur.
Následne významnejším spôsobom, s ohľadom na početnosť, porušoval predpisy na úseku bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky v roku 2007, v ktorom sa dopustil troch priestupkov, a to preto, že porušil

predpisy týkajúce sa dopravných značiek, zastavenia a státia a boli mu uložené pokuty v jednom prípade
vo výške 500,- Sk a v dvoch prípadoch vo výške 1.000,- Sk, teda v prepočte cca 33,- eur, následne
potom v roku 2008 porušil dopravné predpisy raz, a to predpisy týkajúce sa rýchlosti jazdy, za čo mu
bola uložená pokuta vo výške 2.000,- Sk, teda v prepočte cca 66,- eur, v roku 2009 raz porušil povinnosti
vodiča, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20,- eur, potom s odstupom 2 rokov prekročil rýchlosť
významnejším spôsobom dňa 18.11.2011, kedy mu bola uložená pokuta vo výške 100,- eur, v roku 2012

sa dopustil priestupku tým, že odovzdal vedenie vozidla osobe, ktorá nespĺňala podmienky na vedenie
vozidla ustanovené zákonom, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 30,- eur a následne potom sa
ďalšieho priestupku dopustil až o dva roky v roku 2014 porušením predpisov týkajúcich sa rýchlosti jazdy,
za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20,- eur. Ďalšieho priestupku sa potom dopustil s odstupom
štyroch rokov v roku 2018 porušením povinnosti vodiča spočívajúcej v tom, že vodič je povinný použiť

na jazdu len vozidlo, ktoré možno prevádzkovať v cestnej premávke, za čo mu bola uložená pokuta vo
výške 10,- eur.

Z uvedeného teda vyplýva, ako to už bolo vyššie naznačené, že významnejším spôsobom sa vzhľadom
na početnosť priestupkov, obvinený dopúšťal porušovania predpisov na úseku cestnej dopravy v roku

2007, teda cca 9 rokov pred spáchaním skutku a v roku 2011, s ohľadom na výšku pokuty, kedy mu za
porušenie predpisov týkajúcich sa rýchlosti bola uložená pokuta vo výške 100,- eur. Po spáchaní skutku
v prejednávanej veci sa dopustil skôr menej významného priestupku, keďže za jeho spáchanie mu bola
uložená pokuta vo výške 10,- eur, aj to s odstupom 2 rokov. Nie je preto možné dospieť k záveru, že by sa
obvinený z uložených trestov nepoučil, keď po intenzívnejšom porušovaní predpisov na úseku dopravy

v roku 2007 následne páchal priestupky už len skôr ojedinele a menej významného charakteru, až na
priestupok v r. 2011, ku ktorému ale došlo s už značným časovým odstupom pred cca piatimi rokmi. Z
evidenčnej karty vodiča taktiež nevyplýva, že by obvinenému bol doteraz zadržaný vodičský preukaz,
že by jazdil pod vplyvom alkoholu, či dopravné predpisy porušoval zvlášť zásadným spôsobom.

Ako to už bolo vyššie uvedené, len z konštatovania absolútneho počtu priestupkov, ktorých sa obvinený
na úseku dopravy dopustil, bez zhodnotenia závažnosti priestupkov, ktorých sa dopustil, doby, ktorá
uplynula od ich spáchania, ďalšieho správania obvineného po ich spáchaní a uložení sankcie, nie je
možné vyvodiť spoľahlivý záver o nedisciplinovanosti obvineného a o jeho neschopnosti z uložených
sankcií sa poučiť.

Podľa názoru krajského súdu priebeh priestupkovej minulosti obvineného, ako to už bolo vyššie
naznačené, jeho ďalšie správanie po potrestaní pokutami v priestupkovom konaní, možno vyvodiť záver,
že spôsob ukončenia veci, aký v prejednávanej veci zvolil súd prvého stupňa, teda schválenie zmieru,
je postačujúci.

Z uvedeného potom vyplýva, že žalovaný trestný čin je takej povahy, takej závažnosti a bol ním dotknutý
verejný záujem do takej miery, ktorá vybaveniu prejednávanej trestnej veci zmierom nebráni. Existencia
inštitútu zmieru naznačuje, že ani štát pri takýchto menej závažných trestných činoch nemá záujem,
nad mieru primeranú pomerom, zasahovať do súkromných vzťahov fyzických osôb a ich vzájomné

vzťahy zhoršovať trvaním na trestnej represie, pokiaľ zúčastnené strany majú záujem svoj konflikt, ktorý
presiahol rámec dovoleného správania vymedzeného trestným právom, riešiť zmierlivo a vyriešenie
vzájomných vzťahov ponecháva na zúčastnené strany, samozrejme za predpokladu, že takéto riešenie
je možné považovať za dostačujúce, čo posudzuje štátny orgán rozhodujúci o schválení zmieru, čím
je vyjadrená prednosť záujmu štátu na zachovávaní dobrých medziľudských vzťahov pred záujmom na

dôslednom uplatňovaní trestnej represie v prípadoch porušenia trestného zákona ako nevyhnutného
prostriedku individuálnej a generálnej prevencie pred páchaním trestnej činnosti (odradenie samotného
páchateľa trestného činu od ďalšieho páchania trestnej činnosti, ako aj odradenie iných od páchania
trestnej činnosti). Takémuto postupu, teda schváleniu zmieru v prejednávanej veci, nebráni z už vyššieuvedených dôvodov ani osoba obvineného. S ohľadom na jeho majetkové a osobné pomery je potom
aj suma 100,- eur určená na pomoc obetiam trestných činov podľa osobitného zákona, aj podľa názoru
krajského súdu, primeraná a nie je zrejme neprimeraná závažnosti spáchaného trestného činu.

Dospejúc teda k záveru, že podmienky pre schválenie zmieru boli v prejednávanej veci splnené, krajský
súd postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť okresného prokurátora ako nedôvodnú
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie

je prípustný.