Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. máj 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/259/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113213366
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4113213366.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Jankou Benkovičovou v právnej veci žalobcu: Andrej C., bytom

A. záhradami XXXX/XX, XXX XX N. zastúpený: JUDr. Jozef Holič, advokát, Lužická ul. č. 7, 81108
Bratislava proti žalovanému: Giesecke & Devrient Slovakia, s.r.o., IČO: 35947705, Dolné Hony 11, 949
01 Nitra zastúpený: HULE/BACHMAYR-HEYDA/NORDBERG, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom
Bratislava, Prievozská 4 B, o zaplatenie odstupného takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd v konanie v časti o zaplatenie sumy 4764,58 eur a 9% úroku z omeškania zo sumy 6.039,20 eur

od 1.3.2012 zastavuje.

Žalovaný má právo na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 29.862,10 eur s príslušenstvom a to
z titulu odstupného. V priebehu konania zobral v časti žalovanej sumy 1274,62 eura späť a súd konanie
v tejto časti zastavil a predmetom sporu zostala suma 28.587,48 eur s príslušenstvom. Predmetný
nárok si uplatňoval z titulu odstupného vo výške 10-násobku priemerného mesačného zárobku, ktorý mu
mal vyplývať z pracovného poriadku žalovaného pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodu,

že zamestnanec nesmie vykonávať práce pre úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto
chorobou.

2. Okresný súd Nitra vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 9C/259/2013 - 73 zo dňa 28.11.2013, ktorým
žalobu zamietol z dôvodu, že nebola preukázaná skutočnosť a to dôvod skončenia pracovného pomeru
ako predpoklad nároku žalobcu a to choroba z povolania žalobcu, ktorý nežiadal uvedenie dôvodov
v dohode o skončení pracovného pomeru, jej neplatnosti sa nedomáhal v zákonnej prekluzívnej 2-

mesačnej lehote a teda mu neprináležalo 10 - mesačné odstupné. Krajský súd v Nitre uznesením č.k.
7Co/216/2014 - 113 zo dňa 29.2.2016 uznesením napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa neposudzoval danú vec z hľadiska nároku
na odstupné podľa iného právneho predpisu ako je Zákonník práce, pričom žalobca už v žalobe tvrdil, že
sinároknaodstupnéuplatňujepodľapracovnéhoporiadkužalovaného,vktoromjevširšomrozsahuako
v zákone upravené odstupné v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou, ako to bolo v danom
prípade. Zároveň odvolací súd uviedol, že kolektívna zmluva má rovnaké právne dôsledky ako zákon

a je pre strany záväzná, je prameňom práva, pričom súd prvého stupňa sa nezaoberal týmto nárokom
a vychádzal len z ustanovení Zákonníka práce, pričom aj iný predpis ( kolektívna zmluva ) má rovnaké
dôsledky ako zákon a je prameňom zamestnaneckého práva, preto mal súd prvého stupňa zisťovať, či
existovala kolektívna zmluva, vnútorný predpis žalovaného, ktorý by upravoval vyplatenie odstupnéhoinak ako Zákonník práce, pričom skončenie pracovného pomeru dohodou k 21.7.2011 nebolo sporné a
teda nad rámec už vyplateného 2-mesačného násobku priemernej mesačnej mzdy, bolo sporné, či mu
prináleží odstupné vo výške 10-násobku priemerného mesačného zárobku.

3. Právny zástupca žalobcu žiadal žalobe vyhovieť, pričom poukázal na nárok žalobcu na odstupné v
zmysle vnútorného predpisu žalovaného. Ďalej uviedol, že za vnútorný predpis ako kolektívna zmluva
považuje pracovný poriadok žalovaného, ktorý upravuje nárok žalobcu a bol schválený zamestnaneckou
radou. Poukázal na ďalšie listiny a to podania sociálnej poisťovne, ktoré sú síce staršieho dáta, ale

je z nich preukázaná choroba z povolania, ktorá bola u žalobcu zistená už ku dňu 24.6.2011, pričom
dohoda o skončení pracovného pomeru bola ku dňu 21.7.2011 a žalobcovi bola vyplatená odmena za
dvamesiaceanieodstupné.Zobralžalobuspäťvčasti9%úrokuzomeškaniaod1.3.2012dozaplatenia
zo sumy 6039,20 eur a ohľadne sumy 4764,58 eur. Uviedol, že išlo o nesprávny výpočet.

4. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že dôkaz predložený

právnym zástupcom žalobcu ako aj v rámci odvolacieho konania, naň nie je súd povinný prihliadať,
keďže žalobca nevyužil včas prostriedky procesného úkonu a tiež žiadal prihliadnuť na skutočnosť, že
žalobca uzavrel dobrovoľne dohodu o skončení pracovného pomeru bez uvedenia dôvodov, pričom
dôkazy predložené protistranou k dátumu uzavretia dohody neexistovali. Vyjadril sa, že žalovaný nemal
uzavretú kolektívnu zmluvu v rozhodnom období a preto mohli zaslať iba pracovný poriadok ak vnútorný

predpis, prijatý po súhlase zamestnaneckej rady. Ďalej uviedol, že odstupné upravuje v pracovnom
poriadku čl. 4 bod 4.1 ods. 6 identicky ako Zákonník práce. Vyjadril sa, že nakoľko žalobca nemá nárok
na odstupné v zmysle Zákonníka práce podľa názoru krajského súdu, nárok mu nepatrí ani v zmysle
pracovného poriadku.
5.Súdvzmysleintenciíodvolaciehosúdudoplnildokazovanieoboznámenímsaspracovnýmporiadkom

žalovaného, s oznámením Sociálnej poisťovne a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:

6. Pracovný pomer žalobcu a žalovaného vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.6.2007 počnúc
dňom 1.8.2007 a bol ukončený dohodou zo dňa 21.7.2011 v zmysle ktorej v čl. II je uvedené, že dôvodom
skončenia nie sú organizačné zmeny ani dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Žalobca

obdržal vo februári 2012 hlásenie choroby z povolania s jej dátumom prvého zistenia dňa 24.6.2011,
priznania dňa 31.1.2012. V zmysle pracovného poriadku vo verzii platnej ku dňu skončenia pracovného
pomeru žalobcu v bode 4.1 ods. 6 bolo dojednané, že pri skončení pracovného pomeru dohodou z
dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre
ohrozenie touto chorobou, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume 10-násobku jeho

priemerného mesačného zárobku. Podľa vyjadrenia žalovaného nemal ku dňu skončenia pracovného
pomeru žalobcu uzavretú kolektívnu zmluvu.

7. Podľa § 17 ods. 1 Zák. práce ( ďalej len ZP) právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva
svojich práv, je neplatný.

8. Podľa § 36 ZP k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch
uvedených v § 63 ods. 4 a 5, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 87a ods. 7, § 193 ods. 2
a § 240 ods. 9. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj
keď to účastník konania nenamietne.

9. Podľa § 76 ods. 1 ZP zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou
z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil
vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu
prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume

a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a
menej ako päť rokov,
b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej
päť rokov a menej ako desať rokov,
c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej

desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
d)štvornásobkujehopriemernéhomesačnéhozárobku,akpracovnýpomerzamestnancatrvalnajmenej
dvadsať rokov.10. Podľa § 76 ods. 2 ZP zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov
uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj
zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné

najmenej v sume
a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky,
b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej
dva roky a menej ako päť rokov,
c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej

päť rokov a menej ako desať rokov,
d)štvornásobkujehopriemernéhomesačnéhozárobku,akpracovnýpomerzamestnancatrvalnajmenej
desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
e) päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej
dvadsať rokov.

11. Podľa § 76 ods. 3 ZP zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou
alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu
z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu
prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení
pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku;

to neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne
predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený
a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný úraz si spôsobil
zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ

nemohol pracovnému úrazu zabrániť.

12. Podľa § 77 ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

13. Preklúziou sa rozumie zánik nároku alebo práva ako subjektívneho oprávnenia fyzickej alebo
právnickej osoby na istý druh plnenia zo strany povinného. Na druhej strane, právnym následkom
premlčania nie je zánik nároku (práva) ako celku, ale iba v spojení s ďalšou právnou skutočnosťou
- námietkou premlčania, zánik jeho vymáhateľnosti. Na preklúziu súd prihliada z úradnej povinnosti

(ex offo); právnym následkom zaniknutého (prekludovaného) nároku (práva) je vznik bezdôvodného
obohatenia na strane príjemcu plnenia, ktoré je povinný vrátiť (vydať) tomu, na úkor koho ho získal.
Na uplatnenie nároku (práva) po uplynutí v týchto prípadoch výslovne (expressis verbis) ustanovenej
doby, t. j. na zánik nároku (práva), je súd povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti (ex offo), teda bez
toho, aby účastník konania musel námietku premlčania vzniesť sám. V pracovnoprávnych vzťahoch k

zániku (preklúzii) nároku (práva) dochádza iba v taxatívne vymenovaných prípadoch, a to aj v prípade
- oprávnenia zamestnanca alebo zamestnávateľa uplatniť na súde neplatnosť skončenia pracovného
pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou v lehote dvoch
mesiacov odo dňa, keď sa niektorým z týchto spôsobov mal pracovný pomer skončiť (§ 77 ZP),

14. V pracovnoprávnych vzťahoch k zániku (preklúzii) nároku (práva) dochádza iba v taxatívne
vymenovaných prípadoch, a to v prípade

15. Tak ako súd prvého stupňa aj odvolací súd skonštatoval, že skončenie pracovného pomeru dohodou
medzi žalobcom a žalovaným bolo platné. Nárok žalobcu na odstupné v zmysle Zákonníka práce nebol

daný a teda v zmysle pokynov odvolacieho súdu, súd zisťoval, či u žalovaného bol vnútorný predpis -
kolektívna zmluva upravujúca nárok žalobcu na 10-mesačné odstupné. Súd poukazuje na skutočnosť,
že kolektívna zmluva ako vnútorný predpis, ktorá je prameňom práva u žalovaného nebola uzavretá,
pričom pracovný poriadok v zmysle bodu 4, 4.1 ods. 6, od ktorého žalobca odvíjal nárok na 10-mesačné
odstupné nie je normatívnym predpisom, ktorý by mohol nad rámec zákona nielen priznávať, ale aj

obmedzovaťprávaapovinnostizamestnancov,takýmtonormatívnympredpisomsosilouzákonabybola
kolektívna zmluva, ktorá však preukázateľne u žalovaného nebola uzavretá v danom období. Na základe
uvedeného súd dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je daný ani v zmysle kolektívnej zmluvy, vôbec nie
v zmysle pracovného poriadku z uvedených dôvodov vyššie nárok žalobcu ako nedôvodne podaný súdzamietol. Nad rámec súd uvádza, že v pracovnom poriadku sa uvádza 10 - mesačné odstupné z dôvodu
choroby z povolania, pričom predmetnú dohodu, ktorú žalobca podpisom akceptoval sa jej podpisom
sám vzdal nároku na odstupné z uvedeného dôvodu. Nárok žalobcu preukázateľne ku dňu skončenia

pracovného pomeru dohodou ešte nebol preukázaný respektíve choroba z povolania, táto bola síce
spätne konštatovaná k uvedenému dátumu, avšak až v roku 2012, čo bolo po skončení pracovného
pomeru.

16. V časti v ktorej zobral žalobca žalobu späť súd konanie podľa ustanovenia § 144 CSP zastavil.

17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu, pričom žalovaný bol v konaní plne
úspešný a preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.