Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rožňava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jarmila Dušáková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8Csp/110/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816209543
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7816209543.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, v právnej veci žalobkyne Z. E., narodenej

XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, XXX XX Š., V.astúpený JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátka, so
sídlom Radničné námestie 4, Spišská Nová Ves, proti žalovanému Consumer Finance Holding, a.s.,
so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, zastúpeného Beňo & partners
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, o určenie bezúročnosti a
bezpoplatnosti zmluvy, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o poskytnutí pôžičky číslo 5015472 zo
dňa 02.07.2012 uzatvorenej medzi Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom Hlavné námestie 12, 060

01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 a Radoslavou Psotkovou, nar. 14.03.1974, trvale bytom Lesná 289, 049
23 Štítnik za bezúročný a bez poplatkov .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1.372,52 Eur, v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 99,50 Eur a

vo výške 82,50 Eur, Slovenskej republike na účet číslo: SK3665 000000000020545761, v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

IV. Súd žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu - 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala určenia, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalovaným
žalobkyni na základe Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 5015472 zo dňa 02.07.2012 je bezúročný a bez
poplatkov a zároveň žiadala náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa uzatvorila dňa 02.07.2012 so žalovaným Zmluvu o poskytnutí
pôžičky č. 5015472, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 5.715,88 Eur. Ako
účel použitia pôžičky v bode III. úverovej zmluvy sa uvádzalo, že „Podpisom Zmluvy Klient žiada, aby sa
z poskytnutej Pôžičky uhradili podľa nasledujúcej špecifikácie jeho záväzky voči spoločnosti a záväzky
voči VÚB, a.s., kde spoločnosť vystupuje ako správca.“ Tento úver sa žalobkyňa zaviazala splatiť v
95 mesačných splátkach vo výške 150,49 Eur, čo spolu predstavuje sumu 14.296,55 Eur. V úverovej
zmluve žalovaný uvádza celkovú výšku úveru 5.715,88 Eur, celkové náklady spotrebiteľa 8.580,67 Eur,

celková čiastka 14.296,55 Eur, splátka 150,49 Eur, počet splátok 95, RPMN 32 %, fixná ročná úroková
sadzba 32,00 %, priemerná hodnota RPMN 19,59 %. Z takto uzavretej úverovej zmluvy je zrejmé, že
žalobkyňa v tomto zmluvnom vzťahu vystupovala, ako spotrebiteľ a žalovaný, ako dodávateľ. Predmetná
úverová zmluva, ktorou bol založený právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným tak vykazuje znakyspotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom a účinnom znení v čase jej
uzatvorenia, teda ide o zmluvu (bez ohľadu na jej právnu formu), ktorú uzatvoril dodávateľ - žalovaný,
ako právnická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej

činnosti so spotrebiteľom - žalobkyňou, ako fyzickou osobou nepodnikateľom, kedy žalobkyňa pri
uzatváraní a plnení tejto úverovej zmluvy nekonala v rámci predmetu obchodu alebo inej podnikateľskej
činnosti. Žalobkyňa sa touto žalobou domáhala, aby súd určil poskytnutý spotrebiteľský úver vyššie
uvedenou úverovou zmluvou za bezúročný a bez poplatkov, podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (znenie účinné v čase

uzatvorenia zmluvy). Svoje tvrdenie týkajúce sa skutočnosti, že predmetný spotrebiteľský úver má byť
bezúročný opiera o tú skutočnosť, že podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. a), b), a k) Zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (znenie účinné v čase
uzatvoreniazmluvy)ZmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecnýchnáležitostípodľaObčianskeho
zákonníka musí obsahovať okrem iných náležitostí aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky

priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia. Nepostačuje údaj uvedený v úverovej zmluve formou „Počet splátok: 95“,
„Splátka: 150,49 EUR“, ale je potrebné, aby v úverovej zmluve bola uvedená výška mesačne splátky
v jednotlivých zložkách (splátka istiny, splátka úroku a pod.) a taktiež presne špecifikovaný termín
splatnosti (konkrétny dátum). Nie je v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, ak žalovaný predkladá

spotrebiteľovi zmluvy, ktoré vyžadujú, na zistenie podstatných otázok splácania úveru výpočty. Úverová
zmluva, ktorá je predmetom žaloby, neobsahuje obligatórne náležitosti (napr. termín konečnej splatnosti,
termín splátok istiny, úrokov a pod.) a na základe uvedených skutočností sa poskytnutý spotrebiteľský
úver touto úverovou zmluvou považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nepochybne zmluva uzatvorená
medzi účastníkmi ako tzv. typová zmluva je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane

spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa, v zmysle
smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri
závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa má vo veci podania uplatnenia bezúročnosti
a bez poplatnosti tejto úverovej zmluvy, v zmysle § 137 písm. c) CSP naliehavý právny záujem na

určenie bezúročnosti a bez poplatnosti predmetnej úverovej zmluvy, ktorú považuje za spotrebiteľskú
zmluvuatonajmäzdôvodu,žepotrebujevyriešiťotázkuvýškyjejskutočnéhozáväzkuvočižalovanému.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že
dňa 02.07.2012 uzatvoril so žalobkyňou ako dlžníčkou Zmluvu o pôžičke č. 5015472, na základe ktorej

jej poskytol spotrebiteľský úver v celkovej výške 5.715,88 Eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splatiť v
mesačných splátkach vo výške 150,49 Eur, zaplatiť úroky a splniť iné povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o
pôžičke. Žalovaný má za to, že zmluva bola dojednaná v súlade s platným právom, je dostatočne určitá,
obsahujezhodnéprejavyvôlestránazažiadnychokolnostíneobsahujeustanovenia,nazákladektorých
by ju bolo možné vyhlásiť za bezúročnú a bez poplatkov. Vo vzťahu k námietke, že zmluva neobsahuje

údaj o konečnej splatnosti uviedol, že konečná splatnosť je uvedená mesiacom a rokom 6/2020.
Vychádzajúczpočtusplátok95,ichsplatnosti(do20.dňapríslušnéhokalendárnehomesiaca,uvedenév
bode6.2VOP)jelogické,žeexaktnýúdajokonečnejsplatnostijezhodnýsdátumomsplatnostikonečnej
splátky. Ide o logické vyústenie vyššie uvedených údajov. Navyše zákon nepredpisuje formu, ako má
byť uvedená konečná splatnosť. Ďalej podľa žalovaného zákon platný a účinný v čase podpisu zmluvy

nepožadoval samostatné rozpisovanie výšky, počtu a termínov splatnosti úrokov, istiny; nevyžadoval,
aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe.
Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky a poplatky
uhrádzalivinýchtermínochsplatnosti,vrôznychpočtochsplátokapod.Všetkyuvedenéúdajesúnavyše
obsiahnuté aj v splátkovom kalendári, ktorý tvorí súčasť zmluvy. Ďalej poukázal na to, že podľa § 11 ods.

1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase podpisu zmluvy spotrebiteľský úver bolo
možné považovať za bezúročný a bez poplatkov iba v prípade kumulatívneho splnenia podmienok, a
tedažezmluvaoúverenemalapísomnúformuazároveňneobsahovalanáležitostipodľa§9ods.2písm.
a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 uvedeného zákona. Poukázal na Rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016
vo veci C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Biróovej. Vo vzťahu k primeranému

finančnému zadosťučineniu uviedol, že jeho účelom je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi
uplatňované nezákonné nároky, alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je
bezdôvodne sankcionovaný, znevýhodňovaný, či diskriminovaný. Pri rozhodovaní o tomto nároku súd
musí prihliadať napríklad na intenzitu, povahu a spôsob neoprávneného zásahu, na charakter a rozsahzasiahnutej hodnoty osobnosti, na trvanie a šírku ohlasu vzniknutej nemajetkovej ujmy pre postavenie
a uplatnenie postihnutej fyzickej osoby v spoločnosti - spotrebiteľa a pod. Vo vzťahu k námietke, že
zmluva neobsahuje podstatnú náležitosť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm.

a) - druh spotrebiteľského úveru, žalovaný poukázal na článok 1. Definície Všeobecných obchodných
podmienok,ktorésúneoddeliteľnousúčasťouZmluvy,kdejeuvedené,že„Pôžičkaznamenábezúčelový
spotrebiteľský úver v čiastke poskytnutej Klientovi Spoločnosťou.“ Vo vzťahu k námietke, že Zmluva
neobsahuje náležitosti, v zmysle § 9 ods. písm. b) ZoSÚ, žalovaný uviedol, že obchodné meno, sídlo a
identifikačné číslo veriteľa je uvedené v záhlaví Zmluvy o pôžičke. Žalovaný v zmysle § 107 ods. 2 OZ

vzniesol námietku premlčania nároku žalobkyne uplatňovanú v tomto konaní. Uplatnený nárok považuje
žalovaný za neprimeraný a neodôvodnený a preto navrhoval, aby súd žalobu zamietol a priznal mu
náhradu trov konania.

4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení prednesenom jeho právnym zástupcom na pojednávaní konanom
dňa 07.11.2017 uviedol, že žalobkyňa má jednoznačne za to, že naliehavý právny záujem je daný,

nakoľko len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorej sa žalobkyňa nachádza,
pretože len deklarovaným vyslovením bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa ustáli konkrétna výška
zostatku záväzku, ktorý má žalobca uhradiť žalovanému. Bez určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
Zmluvy o úvere, by sa nemohla domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Ďalej poukázala aj
na rozpor predmetnej zmluvy s ustanoveniami Zákona č. 129/2010 a tiež na nesprávnosť určenia

ročnej percentuálnej miery nákladov, nakoľko v Zmluve je uvedená fixná ročná úroková sadzba vo
výške 32% s hviezdičkou a následne nižšie je uvedená ako priemerná hodnota RPMN 19,59 %. Tiež
poukázala na nepomer medzi poskytnutou istinou 5.715,88 Eur a celkovými nákladmi spotrebiteľa
vo výške 8.580,67 Eur, ktoré žalovaný požaduje od žalobkyne. Žalobkyňa pre doplnenie uviedla, že
žalovaný potom, ako zosplatnil úver, požadoval zaplatenie sumy 2.000,- Eur z titulu predmetného úveru,

pričom navýšil aj mesačné splátky zo sumy 150,- Eur na 250,- Eur. Pokiaľ ide o Zmluvu o poskytnutí
pôžičky, celá bola vybavovaná cez telefón - spoločnosť žalobkyňu oslovila s tým, že má u nich dva
úvery a ponúkali jej uzavretie ďalšej zmluvy s tým, že pokiaľ uzavrie ďalšiu úverovú zmluvu tak sa
predošlé dva úvery vyplatia a ušetrí na úrokoch z dôvodu predčasného splatenia predchádzajúcich
úverov.Poštoujejboladoručenázmluva,ktorúmalapodpísať.Zmluvabolapísanádrobnýmipísmenami,

ktoré nevedela prečítať, no dôverovala človeku, ktorý ju oslovil a tak ju podpísala. Nerozumela niektorým
pojmom - ako RPMN a nevedela vypočítať presne, o aké úroky sa jedná v tej-ktorej zmluve, až keď
navštívila advokátsku kanceláriu, bolo jej vysvetlené čo predmetné pojmy znamenajú a následne podala
predmetnú žalobu. Mala poskytnutý úver vo výške 5.715,88 Eur, z tohto úveru uhradila celú istinu a
naviac ešte uhradila 1.372,52 Eur. Po vyžiadaní potvrdenia o platbách, jej spoločnosť potvrdila úhradu

predmetného úveru, v tej výške ako to uviedla.

5. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že zotrvávajú na svojich
písomných vyjadreniach, so žalobou nesúhlasia a žiadaj=ú ju v celom rozsahu zamietnuť. Ohľadne
naliehavého právneho záujmu, trvajú na tom, že rozhodnutie súdu o bezúročnosti a bez poplatkovosti

úveružalobcovineprinášažiadnupozitívnuzmenu,vzhľadomnavýškujehozáväzku,takétorozhodnutie
by bolo rozhodnutím vydaným v rozpore s ustanovením § 137 písm. c) CSP. Žalobca nemá naliehavý
právny záujem na určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov, prednosť má žaloba na plnenie a
určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov je iba predbežnou otázkou. V súvislosti s namietanou
„zmätočnosťou“ poukázal na to, že v danom prípade bol údaj o priemernej hodnote RPMN uvedený v

súlade vtedy platnými právnymi predpismi. V čase uzatvárania zmluvy v súvislosti s úrokovou sadzbou
bol platný predpis - jediným ustanovením, ktoré limitovalo výšku úrokovej sadzby bol v ustanovení §
53 ods. 6 OZ, v zmysle ktorého nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu. V predmetnej zmluve bola dojednaná odplata na poskytnutie finančných prostriedkov vo
výške 32 %. Táto výška sa rovnala ročnej percentuálnej výške nákladov, uvedenej v zmluve, z čoho je

zrejmé, že žalovaný ako veriteľ nepožadoval od spotrebiteľa nad rozsah úrokovej sadzby žiadne ďalšie
poplatky a ani iné plnenie súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským úverom. K výške úrokovej sadby -
t. j. odplaty je potrebné upriamiť pozornosť aj na tú skutočnosť, že predmetný spotrebný úver žalovaný
poskytoval ako nebankový subjekt a nie ako banka, kde priemerné výšky odplát v rozhodnom období
pre nebankové subjekty boli vyššie ako sú údaje zverejnené na stránke NBS, pretože na stránke NBS

sú zverejnené priemerné odplaty bánk. Podľa ich právneho názoru dohodu o odplate je možné posúdiť
ako dojednanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi iba v prípade, ak sa vzhľadom na všetky okolnosti
prípadu - najmä však na finančnú situáciu spotrebiteľa - spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku,
objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti je zrejmé, že predmetné zmluvnédojednanie je v rozpore s takými etickými pravidlami správania sa, ktoré sú všeobecne uznávané a
zachovávané. Dojednanie odplaty vo výške 32 % nie je možné považovať za dojednanie, ktoré by malo
byť v rozpore s takýmito právami etiky a morálky.

6. Súd sa ďalej oboznámil s dôkaznými listinami, ktoré sú súčasťou spisu - Zmluvou o poskytnutí pôžičky,
prehľadom splátok, písomnými vyjadreniami žalobcu, ako aj žalovaného, ako aj celým obsahom spisu
a zistil nasledovné:

7. Dňa 02.07.2012 strany sporu uzatvorili Zmluvu o poskytnutí pôžičky pod číslom 5015472. Na jej
základe sa žalovaný zaviazal bez zbytočného odkladu po podpise zmluvy poskytnúť žalobkyni úver,
v sume 5.715,88 Eur a žalobkyňa sa zaviazala splácať tento úver mesačnými splátkami vo výške
150,49 EUR, kedy prvá splátka mala byť splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru a pokiaľ
nebolo v Splátkovom kalendári a/alebo Zmluve a/alebo VOP stanovené inak, boli splátky splatné do
20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Termín konečnej splatnosti bol stanovený na 95 mesiacov

po poskytnutí úveru, a to do 20. dňa v poslednom mesiaci. Celková čiastka splatná spotrebiteľom (bez
platieb za doplnkové služby) predstavovala sumu 14.296,55 Eur. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá
na 32,00 %, RPMN na 32,00 % a priemerná hodnota RPMN bola podľa zmluvy 19,59 %.

8. Medzi stranami nebolo sporné, že zo strany žalobcu na predmetný úver bola dosiaľ uhradená suma

vo výške 7.088,40 Eur.

9. Podľa § 1 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy t. j. k 02.07.2012, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky

poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na
udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

10. Podľa § 2 písm. a/. b/, d/, g/, h/, i/ Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom k 02.07.2012, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver
vrámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal

spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

11. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom 02.07.2012,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.

12. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 02.07.2012,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnotaročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

13. Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 02.07.2012,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

14. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 02.07.2012, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 02.07.2012, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak

dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 02.07.2012, ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu

prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať.
Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty
ustanovuje vykonávací predpis.

17. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 02.07.2012, zmluvné podmienky

upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

21. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.22.Podľa§107ods.1,2Občianskehozákonníka,právonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

23. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

24. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

26. Zmluva o poskytnutí pôžičky č. 5015472 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 02.07.2012
je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, v zmysle všeobecných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ako aj osobitných ustanovení Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu

zmluvy je zrejmé, že ide o formulárovú zmluvu pripravenú vopred žalovaným, ktorý pri uzavretí zmluvy
konal v rámci predmetu svojej činnosti. Žalobkyňa pri uzavretí zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti, zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba. Pre spotrebiteľské
zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky

reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejme aj v danej veci. Skutočnosť, že
sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu vyplýva aj zo samotnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu a zo
Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy.

27. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe

Zmluvy o poskytnutí pôžičky číslo 5015472 zo dňa 02.07.2012 je bezúročný a bez poplatkov a titulom
vydania bezdôvodného obohatenia si uplatnila sumu vo výške 1.372,52 Eur, ktorú žiadala uhradiť zo
strany žalovaného.

28. V prípade požiadavky na určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, ide o určenie, či tu právo

je alebo nie je (§ 137 písm. c) CSP), nakoľko ide len o inými slovami vyjadrené určenie, že neexistuje
právo veriteľa na úroky a poplatky zo zmluvy o úvere. V prípade tohto určovacieho výroku bolo potrebné,
aby žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko to vyžaduje
ustanovenie § 137 písm. c) CSP (keďže naliehavý právny záujem tu nevyplýva z osobitného predpisu).

29. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý, pričom
posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností.
Žalobca je potom povinný tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem je tam, kde je stav, že právo resp.
právny vzťah medzi stranami sporu je sporný, je tu ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav

neistoty právneho postavenia žalobcu, a tento nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, pričom
jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.

30. V zmysle judikatúry a súdnej praxe, naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by
bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo, ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne

postavenie neistým (R 17/1972). Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak
vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo
práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či
tu je (nie je) právny vzťah alebo právo (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 112/2004). Naliehavý právnyzáujem nie je pri takej určovacej žalobe, keď je zrejmé, že aj v prípade vyhovenia takejto žalobe
nedôjde k odstráneniu spornosti práva a bude po nej musieť i tak nasledovať ďalšie súdne konanie. V
takom prípade by podaná určovacia žaloba neslúžila potrebám praktického života, ale len k zbytočnému

rozmnožovaniu sporov. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah
účastníkovsporu,jeprípustnáajnapriektomu,žejemožná(prípadne)iinážaloba(porovnajrozhodnutie
NS SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Nedostatok naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v
jej merite, teda z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku žalobcu. Povinnosť preukázať naliehavý

právny záujem zaťažuje žalobcu, ktorý musí poukázať na určité skutkové okolnosti týkajúce sa sporu
medzi stranami sporu, a zároveň objasniť, prečo práve podaná určovacia žaloba je procesne vhodným
(teda účinným) nástrojom, ktorý tento spor vyrieši (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 5 Cdo 31/2011 zo
dňa 06.12.2012).

31.Naliehavýprávnyzáujempriurčovacíchžalobáchmusísúdskúmaťsozreteľomnaokolnostiprípadu,

predovšetkým na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečným zmyslom navrhovaného
rozhodnutia. Žaloba o určenie spravidla nemá opodstatnenie vtedy, ak požadované určenie je len
povahou predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu právo je alebo nie je, a to najmä vtedy, ak
takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu
alebo práva.

32. Žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov v žalobe
preukazovala tým, že potrebuje vyriešiť otázku výšky jej skutočného záväzku voči žalovanému,
tiež tým, že len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorej sa vlastne žalobkyňa
nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a prípadným

deklarovaným vyslovením neprijateľnosti zmluvnej podmienky môže následne žalobca argumentovať
vo vzťahu k žalovanej spoločnosti, a napokon uvedenú naliehavosť vzhliadala aj v tom, že jej majetková
sféra je v ohrození a preto ona v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na túto ochranu a teda
na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a taktiež voči nekalým obchodným praktikám
zo strany dodávateľa v spotrebiteľských zmluvách, vyplývajúcich z ust. § 3 ods. 3 Zák. č. 250/2007 o

ochrane spotrebiteľa.

33. Súd k týmto argumentom žalobkyne uvádza, že pokiaľ ide o vyriešenie otázky výšky jej skutočného
záväzku voči žalovanému, už z podanej žaloby je zrejme, že samotná žalobkyňa má túto otázku
vyriešenú, t.j. keďže sama tvrdí, že poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ

sa totiž žalobkyňa domnieva, že úver, ktorý jej bol poskytnutý, má byť bezúročný a bez poplatkov,
nemôže mať pochybnosť o tom, aké plnenie má byť žalovanému poskytnuté, resp. vrátené, teda, že má
žalovanému vrátiť istinu úveru, ktorá jej bola poskytnutá.

34. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi sporovými stranami nie je sporné, že žalobkyňa

od žalovaného obdržala istinu úveru vo výške 5.715,88 Eur a že dosiaľ na tento úver z jej strany bola
uhradená suma 7.088,40 Eur.

35. V danom prípade došlo zo strany žalobkyne k preplateniu predmetného úveru a preto sa zároveň
domáhala vrátenia príslušnej preplatenej časti žalobou na plnenie, titulom vydania bezdôvodného

obohatenia, pričom námietka o bezúročnosti a bezpoplatkovosti uvedeného úveru sa zároveň posudzuje
aj ako predbežná otázka.

36. Súd tak dospel k záveru, že v danom prípade bola zo strany žalobkyne osvedčená existencia
naliehavého právneho záujmu na jej určovacej žalobe a to vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a

preto jej žalobe vyhovel.

37. V prvom rade je potrebné uviesť, že "bezúročnosť" a "bezpoplatkovosť" úveru nesúvisí s platnosťou
úverovej zmluvy. Je len dôsledkom toho, že v platnej úverovej zmluve nie sú uvedené zákonom
požadované náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/,r/ a y/ Zákona č. 129/2010 Z.z. a nemá predpísanú

písomnú formu, alebo je v nej nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa. Prijatie plnenia z takejto úverovej zmluvy nie je bezdôvodným obohatením. Na druhej
strane však prijatie plnenia nad tento rámec (teda prijatie plnenia prevyšujúceho istinu úveru) už možno
považovať za bezdôvodné obohatenie, resp. získanie majetkového prospechu bez právneho dôvodu.38. Keďže žalobkyňa v žalobe tvrdí, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov, súd sa najprv zaoberal tým, či Zmluva o pôžičke má všetky zákonom požadované náležitosti.

Pokiaľ žalobkyňa v žalobe uvádza, že Zmluva o úvere neobsahuje zákonom požadované náležitosti,
súd má za to, že zmluva neobsahuje náležitosť, podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) Zákona
č. 129/2010 Z. z., a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Keďže v zmluve je dojednaná len celková

výška mesačnej splátky, vrátane úrokov vo výške 150,49 Eur a z tejto sumy nemožno zistiť, aká
časť splátky pripadá na istinu, aká časť na poplatky. Uvedené zákonné ustanovenie je jednoznačné a
zrozumiteľné a nemožno ho považovať za dodržané len uvedením celkovej výšky splátky, hoci z iných
ustanovení zmluvy vyplýva výška dojednanej úrokovej sadzby, poplatkov. Cieľom zákonodarcu bolo
umožniťspotrebiteľovidisponovaťsinformáciou,akobudesjehoúhradousplátkynaložené,t.j.akúčasť
platí na účel vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov a akú časť na odplatu dodávateľa (úroky,

poplatky), ktorý pri uzatváraní zmluvy o tomto vedomosť mal. Zákon stanovil požiadavku uvedenia tohto
údaja ako nevyhnutnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v záujme predchádzania svojvoľného
a nekontrolovateľného priraďovania splátok spotrebiteľa veriteľom na úhradu istiny, resp. úhradu odplaty
dodávateľa (úrokov a poplatkov), čo nepochybne má vplyv na schopnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah
jeho záväzku. V nadväznosti na absenciu tejto nevyhnutnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere

nastúpila sankcia, v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, to znamená poskytnutý úver sa z
tohto dôvodu považuje za bezúročný a bez poplatkov.

39. Pokiaľ žalovaný založil svoju obranu na argumentácii v súvislosti s poukazom na rozsudok Súdneho
dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, k uvedenému súd poznamenáva, že hoci článok 10

ods. 2 písm. h) a i) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny a tieto ustanovenia v spojení s článkom
22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej

právnej úprave, tento rozsudok nie je podľa názoru súdu spôsobilý zmeniť doterajšiu rozhodovaciu
prax všeobecných súdov. Ako vyplýva z požiadaviek smernice a z požiadaviek Zákona č. 129/2010
Z. z. k náležitostiam týkajúcim sa splátok úveru, tieto požiadavky sú v zjavnom rozpore - uvedená
smernica požaduje, aby zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádzala výšku, počet a frekvenciu
splátok spotrebiteľa a citovaný zákon požaduje uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a

iných poplatkov. V prípade konfliktu smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu je povinnosťou
súdu skúmať, či možno smernici priznať priamy účinok a teda, či možno nahradiť ustanovenie
vnútroštátneho právneho predpisu ustanovením smernice. V prípadoch, kedy má byť smernica použitá
proti jednotlivcovi, však neprichádza do úvahy, aby smernica sama o sebe založila jednotlivcovi
povinnosť. Keďže v tomto prípade sa jedná o spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom týkajúci sa

bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, tento spor jednoznačne možno kvalifikovať ako
spor medzi jednotlivcami a preto nie je možné, aby súd priznal smernici priamy účinok. Následne súd
skúmal, či smernici nemožno priznať aspoň nepriamy účinok a teda či citované ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch možno vykladať eurokonformne. V takom prípade, súdy sú povinné vykladať
vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice, avšak tento výklad nie je absolútny, ale je

obmedzený rozsahom a medzami, t. j. musí ísť o výklad v najväčšej možnej miere, v zmysle znenia
a účelu smernice, o výklad za použitia vnútroštátnym poriadkom aprobovaných výkladových metód a
napokon nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. V
danom prípade, nepochybne by sa jednalo o výklad contra legem. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe
našich najvyšších súdnych autorít sa toto ustanovenie vykladá tak, že sa vyžaduje členenie výšky, počtu

atermínovsplátoknasplátkyistiny,úrokovapoplatkov.Tedavdanomprípadenemožnopriznaťsmernici
nepriamy účinok, nemožno toto ustanovenie zákona vykladať eurokonformne. Preto túto argumentáciu
žalovaného, súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil.

40. Súd má na základe zisteného skutkového stavu za preukázané, že žalobkyňa čerpala úver

v celkovej výške 5.715,88 Eur. Vzhľadom nato, že žalobkyni na základe vyššie uvedenej právnej
argumentácie vznikla povinnosť vrátiť istinu úveru bez úrokov a bez poplatkov, t.j. v sume 5.715,88
Eur, pričom žalobkyňa preukázateľne zaplatila žalovanému na predmetný úver sumu vo výške
7.088,40 Eur, súd uvádza, že žaloba žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia je dôvodná.Na strane žalovaného vznikla povinnosť, podľa ustanovenia § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka
vydať bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu. V zmysle ustanovenia § 456
Občianskeho zákonníka, musí žalovaný predmet bezdôvodného obohatenia vydať tomu, na úkor koho

ho získal, teda žalobkyni.

41. Súd vo vzťahu k námietke premlčania nároku žalobcu, ktorú vzniesol žalovaný uvádza, že pri
práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia plynie jednak subjektívna 2-ročná premlčacia
doba plynúca odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa

na jeho úkor obohatil, a jednak objektívna 3-ročná premlčacia doba plynúca odo dňa, keď došlo
k bezdôvodnému obohateniu, resp. 10 ročná pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení. V danom
prípade, však podľa názoru súdu je potrebné aplikovať 10 ročnú premlčaciu dobu, pretože bezdôvodné
obohatenie žalovaného, súd považuje za úmyselné. Žalovaný má dlhodobo v predmete činnosti ako
nebankový subjekt, poskytnutie úverov a jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy
vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Preto, ak žalovaný v zmluve o úvere neuviedol podstatné

náležitosti, v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, týmto obchádzal
zákon, a toto jeho konanie sa nedá hodnotiť inak, ako úmyselné konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Zároveň žalobkyňa sa o svojom bezdôvodnom
obohatení dozvedela až krátko pred podaním žaloby, kedy splnomocnila svoju právnu zástupkyňu na
zastupovanie v tomto konaní. Súd má za to, že ide o bezdôvodné obohatenie získané úmyselne,

nakoľko žalovaný je nebankovým subjektom pôsobiacim na finančnom trhu v Slovenskej republike,
ako taký je si vedomý toho, aké právne predpisy regulujú jeho činnosť a neuvedenie podstatných
náležitostí v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch do zmluvy o predmetnom
spotrebiteľskom úvere, je nepochybne úmyselným porušením zákona, čo spôsobuje záver, že taktiež
bezdôvodné obohatenie, ktoré takýmto spôsobom vzniklo, je bezdôvodným obohatením získaným

úmyselne. Ďalej je nesporné, že viackrát v priebehu rokov boli judikované všetkými súdmi rôznych
stupňov, porušenieprávspotrebiteľovajpriamožalovaným.Pretovobdobnýchspotrebiteľskýchveciach
je potrebné vychádzať zo všeobecnej desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty, kedy žalovaný má
vedomosť z judikovaných rozhodnutí o svojom zneužití práva, či využívaní neprijateľných zmluvných
podmienok a preto v predmetnom právnom vzťahu strán sporu tohto konania je potrebné aplikovať

objektívnu 10-ročnú premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia, v zmysle § 107 ods. 2.
Občianskeho zákonníka. Súd zastáva názor, že žaloba bola podaná v rámci premlčacej subjektívnej
2-ročnej lehoty. Obdobne premlčanie posúdili napr. aj Okresný súd Svidník v spojení s rozhodnutím
Krajského súdu v Prešove, v rozsudku sp. zn. 20/79/2010-260 zo dňa 23. októbra 2013, Okresný súd
Humenné v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove, v rozsudku sp. zn. 5C/184/2014-79 zo

dňa 14. decembra 2015.

42. Výrok o zaplatení súdneho poplatku sa opiera o ustanovenie § 2 ods. 2/ Zákona o súdnych
poplatkoch č. 71/1992 Z. z. v znení noviel, keď súd zaviazal žalovaného zaplatením súdneho poplatku z
návrhu, keďže žalobca bol od poplatku oslobodený, súd jeho žalobe vyhovel a podľa výsledku konania

poplatok zaplatí žalovaný, ak nie je od poplatku oslobodený. S poukazom na skutočnosť, že žalovaný
od poplatku nie je oslobodený, súd ho zaviazal zaplatením súdneho poplatku vo výške 99,50 Eur (t.
j. o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy) podľa položky 1/ písm. b/ Sadzobníka súdnych
poplatkov a vo výške 82,50 Eur (t. j. o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1 372,52 Eur), podľa
položky 1/ písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

43. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

45. V danom prípade mala žalobkyňa vo veci plný úspech, preto jej súd priznal náhradu trov konania
v celom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým,
že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej

možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje
osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa

týka, d) čo sa ním sleduje, a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou
podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.