Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. jún 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612010223
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Králiková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1612010223.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľudmily Králikovej a sudcov
Mgr. Marcely Kosovej a JUDr. Michala Valenta, v trestnej veci obžalovaného H.. X. V. pre zločin
porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c/, ods. 5 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/82/2012 zo dňa 12. 07. 2017, na
verejnom zasadnutí dňa 28. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného H.. X. V., nar. XX. XX. XXXX v Malackách, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/82/2012 zo dňa 12. 07. 2017
bol obžalovaný H.. X. V. uznaný za vinného zo zločinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa
§ 305 ods. 1 písm. c/, ods. 5 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

„od presne neustáleného mesiaca roku 2010 do 17. 02. 2011 na pozemku v lokalite Vývrat s parcelným
číslom XXXXX/X k. ú. S., ležiacom na území D. krajinnej oblasti Q. S. a D. vtáčieho územia Q. S., vykonal
výrub 396 ks stromov, pričom nemal na tento výrub povolenie príslušného Obvodného úradu životného
prostredia, čím porušil zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov,
pričom spoločenská hodnota týchto drevín je 343.344,78 €.“

Za uvedený zločin mu bol okresným súdom podľa § 305 ods. 5 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38
ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorý mu bol podľa § 51 ods. 1 Tr.
zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečné odložený s probačným dohľadom za
súčasného určenia skúšobne doby podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. v trvaní 3 roky. Zároveň okresný súd
obžalovanému uložil podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zák. povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku

alebo inému výchovnému programu. Napokon okresný súd podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú
Slovenskú republiku zastúpenú Okresným úradom Malacky, odborom starostlivosti o životné prostredie,
so sídlom Záhorácka ul. 2942/60A, 901 01 Malacky, s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ihneď po jeho vyhlásení obžalovaný H.. X. V. proti výroku o vine
aj treste, ktoré písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dňa 03. 04. 2018 a

Krajskému súdu v Bratislave doručenom dňa 04. 04. 2018.

Vo svojom odvolaní v podstate uviedol, že celú kauzu vníma ako dôsledok veľkého nedorozumenia
už v počiatočnom štádiu na úrovni úkonov realizovaných voči príslušnému Obvodnému úradu ŽP
Malacky, ktorý vydal dňa 10. 02. 2010 vo veci žiadosti pani H.. V. zo dňa 18. 01. 2010 vyjadrenie, ktoré
bezprostredne smerovalo k vyvolaniu následku spočívajúceho v konaní z jeho strany, ktoré vyústilo k

vykonaniu zásahu (z môjho pohľadu opatrení) na 396 ks stromoch na pozemku v lokalite Vývrat s pare.
č. XXXXX/X, k. ú. S., ležiacom na území D. krajinnej oblasti Q. S. a D. vtáčieho územia Q. S.. V tomtokontexte vo veci vypovedala zástupkyňa poškodeného pani Q. S., ktorá uviedla, že ho pozná, pričom
si bola vedomá, že jeho manželka H.. V. dňa 18. 01. 2010 požiadala OÚ ŽP Malacky o vyjadrenie, či je
možné vykonať zmladzovací a výchovný rez na parcelách, resp. parcele, ktorá je uvedená v obžalobe.

Dal do pozornosti, že pani S. potvrdila (tak ako sa uvádza na str. 3 Rozsudku druhý odstavec), že po
kladnom vyjadrení sa H.. Q. vyjadrila, že nemá námietky proti vykonaniu rezu, ktorý bol predmetom
žiadosti. Súčasne uviedla, že OÚ ŽP Malacky musí zo zákona reagovať na žiadosti o vyjadrenie, a že
pokiaľ sa na nich niekto obráti s vecou, na ktorú OÚ ŽP Malacky nestačia odborné vedomosti, požiadajú
o vyjadrenie odbornú organizáciu, ktorá sa tým zaoberá. Z uvedeného vyplýva, že OÚ ŽP Malacky

poskytlo pani H.. V. kladné vyjadrenie, resp. vyjadrenie bez námietok, na základe čoho a v súlade
s ktorým ďalej konal tak, že vykonal príslušné opatrenie - zmladzovací rez na príslušných drevinách
uvedených v obžalobe. Vo vzťahu k uvedenému preto možno vo veci ustáliť, že konal v dobrej viere,
že konanie je podložené kladným vyjadrením zo strany príslušného kompetentného úradu. Podľa jeho
názoru súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pokiaľ tvrdí, že jeho konanie
nebolo dobromyseľné, resp. že konal (priamo) úmyselne, nakoľko zo žiadnych dôkazov vykonaných

na hlavnom pojednávaní jeho priamy ale ani nepriamy úmysel nemožno ustáliť, zohľadňujúc vyššie
špecifikované vyjadrenie OÚ ŽP Malacky, ako aj ďalšiu podstatnú skutočnosť, a to že vo veci mu nebol
zo strany prokuratúry ani súdu preukázaný žiadny zmysluplný motív jeho konania, nebol preukázaný
žiadnyjehopriamyalebonepriamyekonomickýaleboakýkoľvekhospodárskyprofitaleboúžitok.Uviedol
ďalej, že pred realizáciou zásahu riadne, transparentne a vopred odôvodnil zámer, prečo ide robiť zásah

do drevín. Dôvodom bolo rozsiahle poškodenie drevín lesnou zverou ako aj dobytkom v období, ktoré
predchádzalo vykonaniu zásahu, kedy za týmto účelom v roku 2008 v auguste podal trestné oznámenie
na neznámeho páchateľa, konkrétne z 13. 08. 2008. Z jeho pohľadu tak vo veci nebol naplnený jeden zo
znakov skutkovej podstaty trestného činu a to subjektívna stránka - zavinenie zo strany obžalovaného,
kedy zjavne nekonal v úmysle spáchať trestný čin ani z nedbanlivosti, nakoľko preukázateľne mal

podklad k výkonu činnosti, ktorá mu je pričítaná za vinu.

Pokiaľ sa jedná o spor, resp. ustálenie odpovede na otázku, či sa svojim konaním dopustil „výrubu“,
alebo iného zásahu, konkrétne zmladzovacieho rezu, považoval za potrebné uviesť, že k zodpovedaniu
tejto otázky bolo potrebné prizvať k veci odborne spôsobilé osoby. Otázka naplnenie podmienok

„výrubu“ v danej veci je viac právna než faktická otázka. Vo veci nie je sporné faktické vykonanie
zásahu na drevinách, sporná je právna kvalifikácia takéhoto zásahu, pričom zodpovedanie otázky
právnej kvalifikácie tohto zásahu vníma za podstatnú pre preukázanie alebo nepreukázanie skutku
podľa opisu v obžalobnom návrhu. V tomto kontexte dal do pozornosti, že i navzdory niekoľko rokov
trvajúcemu trestnému konaniu a prizvaniu množstva „odborne spôsobilých osôb“ nemožno vo veci

spoľahlivo ustáliť, že sa svojim konaním dopustil „výrubu“, t. j. zničenia drevín. Upriamil pozornosť
odvolacieho súdu na skutočnosť, že odborná verejnosť z rôznych oblastí dotýkajúcich sa predmetnej
problematiky nie je jednotná v otázke právneho výkladu jeho konania. Domnieva sa, že súd prvého
stupňa nesprávne právne posúdil vec, kedy selektívnym prístupom si bez ďalšieho osvojil právne závery
jedného znaleckého posudku - J. fakulty, S. integrovanej ochrany lesa a krajiny, I. univerzity vo G. (ďalej

len „ZP TUZ“), a tieto závery v plnej miere aplikoval na jeho ťarchu bez toho, aby vo veci zohľadnil v
jeho prospech aj vyjadrenia ďalších odborne spôsobilých osôb. Súd prvého stupňa
nesprávne právne posúdil vec, kedy na rozdiel od názoru súdu prvého stupňa považuje za splnené
podmienky uplatnenia zásady tzv. „in dubio pro reo“, kedy je nepochybné, že spomedzi radov odborne
spôsobilých osôb, oprávnených posúdiť otázku právnej kvalifikácie „výrubu“ alebo „zmladzovacieho

rezu“ sa ukazujú aj názory iné, než zaujala Technická univerzita vo G. vo svojom ZP TUZ. V tejto
súvislosti konkrétne zdôraznil dôkazy svedčiace v jeho prospech, a ktoré súd prvého stupňa vôbec
nezohľadnil a to konkrétne posudok pani H.. X., v ktorom na strane 9 konštatuje, že obžalovaný dostal
povolenie na zmladzovací rez na koreňovom krčku drevín. Dal do pozornosti celý a komplexný posudok
doc. J. v ktorom sa okrem iného na str. 5 uvádza, že X. lepkavú, X. štíhly, Javor poľný a E. vtáčiu možno

považovať za poľnohospodárske plodiny a kultúry podľa zákona č. 405/2011 Z. z. o rastlinolekárskej
starostlivosti, pričom na dané plodiny sa v danom prípade nevzťahuje zákon o ochrane prírody a krajiny.
Znalec na str. 8 vyjadril, že rez na koreňový kŕčok dreviny je prípustný, legálna definícia neexistuje
k výkonu tohto rezu, nie je potrebný súhlas štátnych orgánov. Uviedol tiež, že dreviny, ktoré boli
postihnuté týmto zásahom prosperujú a nesúhlasil tiež s výpočtom spoločenskej hodnoty drevín. Z iných

výpovedísvedkovpaniIng.V.nahlavnompojednávanídňa28.01.2013,pozhliadnutífotodokumentácie
uviedla, že sa jej javí, že bol vykonaný zmladzovací rez. Svedkyňa pani H.. X. na hlavnom pojednávaní
dňa 10. 04. 2014 uviedla, že Obvodný úrad ŽP Malacky urobil chybu, keď žiadosť neposudzoval
ako výrub. Chybu Obvodného úradu ŽP však nemožno pričítať na ťarchu obžalovaného. Svedok pánG. pri výsluchu uviedol, že videl porast pred vykonaním rezu, že bol na vrchole svojej životnosti,
pričom by došlo k jeho postupnému odumieraniu. V tejto súvislosti dal do pozornosti, že v priebehu
celého prvostupňového konania súd navzdory jeho námietkam neskúmal faktické následky spôsobené

zásahom s ohľadom na možný budúci vývoj, t. j. či škoda reálne vznikla a či ide o nezvratný stav
(výrub) alebo napraviteľný (zmladzovací rez s následným možným progresom drevín). Pokiaľ sa znalci
vyjadrovali v otázke vykonania zásahu, nikdy však nie s ohľadom na aktuálny stav, t. j. po niekoľkých
rokochodzásahu.PokiaľideozáveryznaleckéhoposudkuvykonanéhoSPUNitraaznalcovvypočutých
na hlavnom pojednávaní, tieto boli spoľahlivo vyvrátené a sú pre účely jeho uznania za vinného

absolútne nepoužiteľné. Čo sa týka ZP TUZ, tento posudok vôbec nevysvetľuje dôvody, prečo považuje
závery znaleckého posudku pána doc. J. za nesprávne, čo tiež svedčí v prospech obžalovaného,
nakoľko sa malo jednať o revízny posudok, ale nebolo dostatočne vysvetlené, prečo máme vziať na
zreteľ práve tento znalecký posudok, inak vo svojom obsahu veľmi stručný a bez bližšieho odôvodnenia,
a nie komplexný posudok doc. J.. Na tomto mieste považoval za potrebné uviesť, že súd prvého stupňa
konalpríkroarbitrárne,kedysasvojvoľnerozhodol,ktorúodbornúosobubudeaktorúnebudepovažovať

za náležité oprávnenú posudzovať odborné otázky súvisiace s predmetnou vecou. Má za to, že nie je
v kompetencii súdu vyjadrovať sa k otázke odbornosti, resp. odbornej kvalifikovanosti tej ktorej osoby,
pokiaľ sám súd nie je osobou oprávnenou vyjadrovať sa k otázkam, ktoré vyžadujú odbornú spôsobilosť.
V tomto kontexte považuje za smerodajné vyjadrenie samotných osôb, u ktorých je predpoklad odbornej
spôsobilosti, či sa považujú alebo nepovažujú za osoby oprávnené legitímne a fundovane sa vyjadriť

k otázkam, ktoré sú predmetom tohto konania, tobôž v danej veci, ktorá je mimoriadne náročná s
ohľadom na prierez rôznych odvetví a oblastí, ktoré sa dotýkajú danej problematiky. Pokiaľ sa súd
prvého stupňa rozhodol, že bude akceptovať práve ZP TUZ z dôvodu, že osoby podieľajúce sa na
vypracovaní tohto posudku sa považujú za výlučne oprávnené posudzovať zložité otázky, takýto postup
súdu prvého stupňa nepovažuje za správny, nakoľko predmetné vyjadrenia týchto osôb považuje za

tvrdenie, ktoré nemá vyššiu váhu než tvrdenia a postoj iných odborne spôsobilých osôb (znalcov), a
ktoré sa považujú za kompetentné vyjadrovať sa k danej problematike (napr. doc. J.). V každom prípade
považuje za nanajvýš potrebné, aby súd prvého stupňa v tak náročnej veci postupoval obozretne,
opatrne a pokiaľ možno bez ďalšieho neselektoval dôkazy výlučne jednotlivo, avšak ich posudzoval
vo vzájomnej súvislosti a komplexne. Na tomto mieste upriamil osobitnú pozornosť na skutočnosť,

že súd prvého stupňa, tak ako to vyplýva z odôvodnenia Rozsudku súdu prvého stupňa na str. 26,
odst. 2, považoval znalecký posudok znaleckého ústavu - Slovenská poľnohospodárska univerzita v
Nitre, za dôkaz proti obžalovanému. Na druhú stranu však súd prvého stupňa hneď v nasledovnom
odstavci uvádza, že tento posudok neberie v ohľad, z dôvodov, ktoré vyplynuli z výsluchu pána Prof.
S., ako aj H.. Q. na hlavnom pojednávaní, v čom vidí čiastočnú nepreskúmateľnosť Rozsudku, ale i

dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa, pokiaľ súd prvého stupňa vzal
na zreteľ posudok, na ktorý, tak ako sám súd prvého stupňa uvádza na str. 26 tretí odst. Rozsudku,
neprihliadal. Osobitne dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že závery znaleckého ústavu - Slovenskej
poľnohospodárskej univerzity v K. s ohľadom na podstatnú otázku výkladu „zmladzovacieho rezu“ sú pre
danú vec irelevantné pre vyjadrenia najmä pána H.. Q., ktorý sa vedel vyjadriť len k ovocným drevinám,

čím do maximálnej miery diskvalifikoval závery posudku pre ďalšie účely konania.

V rámci tohto odvolania, na podporu jeho obhajoby predložil odvolaciemu súdu nový dôkaz, ktorý
nemohol použiť na svoju obhajobu v konaní pred súdom prvého stupňa, nakoľko tento dôkaz v tom čase
neexistoval. Odvolaciemu súdu predložil dôkaz - vyjadrenie H.. Q. Y., V.. z S. biotechniky zelene FZ KI,

W. v K., ktorý vo svojom vyjadrení „Odpovede na otázky zadávateľa H.. X. V. zo dňa 20. 09. 2017 (ďalej
len „Odborné vyjadrenie H.. Y.“) podrobne zodpovedal 14 základných otázok k problematike, ktorá je
predmetom tohto konania.

Upriamil pozornosť odvolacieho súdu na skutočnosť, že podľa názoru H.. Y., „realizácia zmladzovacieho

rezudrevínspočívavodstráneníznačnejčastijejnadzemnýchorgánov.Aksaprirezeodstraňujetakmer
všetka nadzemná hmota, ide o tzv. úplný zmladzovací rez. Ak sa pri reze odstraňuje len časť nadzemnej
hmoty dreviny, ide o čiastočný zmladzovací rez. V nasledujúcich rokoch po aplikácii zmladzovacieho
rezu je potrebné aplikovať výchovné rezy, ktorých cieľom je vypestovanie tzv. sekundárnej koruny.
Zmladzovacie rezy sa zvyčajne vykonávajú na kroch. Na stromoch sa zmladzovacie rezy vykonávajú v

prípade, že benefit z rezu je vyšší ako riziko poškodenia rezom samotným. Dôvodom na takýto postup
môže byť vážne poškodenie stromu, kedy sa zmladením indukuje rast adventívnych púčikov na kmeni
stromu. Ďalším dôvodom na zmladzovací rez môže byť pestovanie v produkčnej škôlke, kedy je rez
považovaný za súčasť produkčnej technológie. Terminologický je pojem zmladzovací rez na koreňovýkŕčok nesprávny. Koreňový kŕčok sa nachádza medzi koreňovou sústavou a kmeňom dreviny, je ho
možné identifikovať len pri drevinách generatívneho pôvodu. Väčšina listnatých druhov drevín tvorí na
kmeni stromu adventívne púčiky, ktoré slúžia na obnovu rastu po poškodení stromu. Intenzita tvorby

adventívnych púčikov ako aj následná pňová výmladnosť je druhovo podmienená“.

Reflektujúc vyššie uvedené vyjadrenie H.. Y. možno usúdiť, že fakticky ide o názor zhodný s jeho
doterajšími tvrdeniami a postojom, v súlade napr. s názorom prezentovaným doc. J., a to síce že je
možné vykonať zmladzovací rez spôsobom, ktorý realizoval, t. j. nejde o „výrub“ v danom prípade.

Poukázal ďalej, že z R. vyjadrenia Ing. Y. vyplynuli najmä, nie však len, nasledovné závery relevantné
pre toto konanie:

a) „na dreviny pestované v škôlke drevín nevzťahuje zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny“;

b) „v podmienkach právneho poriadku SR v súčasnosti nejestvuje legislatívna definícia zmladzovacích
a výchovných rezov“;

c) „právna úprava SR súvisiaca s podmienkami realizácie zmladzovacieho a výchovného rezu je
v súčasnosti ťažko zrozumiteľná a považujem ju za nedostatočnú. Aplikáciu rezov čiastočne rieši

Arboristický štandard - rez stromov, ktorý vznikol v roku 2015. Zmladzovacie rezy v tomto dokumente
nie sú definované, na stromoch sa štandardne nevykonávajú, s výnimkou vážneho poškodenia stromu,
kedy nie je iným spôsobom možná jeho záchrana. Arboristický štandard však nie je právny dokument a
nie je právnou normou. Právna úprava k rezu drevín je uvedená v zákone č.54312002 Z. z. o ochrane
prírody a krajiny, pozná likvidáciu stromu výrubom, pri ktorej sa počíta jeho tzv. spoločenská hodnota. Pri

poškodení stromu rezom - sa miera poškodenia nedá jednoznačne stanoviť a podlieha subjektívnemu
hodnoteniu posudzovateľa pomocou metodík, ktoré sa žiaľ nedajú exaktne definovať. Použitie metodiky
na určenie miery poškodenia stromu po reze nie je v uvedenom zákone ani vo vyhláške ktorou sa zákon
vykonáva objektívne definované“;

d) „na škôlku drevín sa podľa môjho názoru vzťahujú nariadenia zákona č.405/11 Z. z. o rastlinno-
lekárskej starostlivosti a o zmene zákona NR SR č.145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení
neskorších predpisov a nie nariadenia zákona č.543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny“;

e) „pri poškodení stromu rezom - sa miera poškodenia nedá jednoznačne stanoviť a podlieha

subjektívnemu hodnoteniu posudzovateľa pomocou metodík, ktoré sa žiaľ nedajú exaktne definovať“;

f) „ak sa takýto (pozn. zmladzovací) rez aplikuje napríklad pri hrabe obyčajnom - Carpinus betulus
alebo pri jelši lepkavej - Alnus glutinosa nasleduje obnovná reakcia a následným výchovným rezom je
možné vypestovať tzv. sekundárnu korunu, jedná sa pritom o jedince geneticky identické s pôvodnými

drevinami“;

g) „zmladzovací rez akýchkoľvek drevín rastúcich v CHKO druhého stupňa považujem za vhodný len v
prípade, že tieto dreviny boli vážne poškodené a je potrebná ich záchrana“;

h) „vykonanie zmladzovacieho rezu a následných výchovných rezov na drevinách poškodených zverou
pestovaných v škôlke drevín považujem v takejto situácii za štandardné.“;

V nadväznosti na vyššie uvedené upriamil pozornosť odvolacieho súdu na skutočnosť, že Vyjadrenie
H.. Y., V.., podrobne, odborne a kvalifikovane uvádza, okrem iného, skutočnosti, na základe ktorých je

spoľahlivo vyvrátený záver, že sa mal dopustiť „výrubu“ spôsobom a opisom uvedeným v obžalobnom
návrhu.

Záverom uviedol dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré svedčia v jeho prospech a to síce, že:

a) spolu s manželkou vždy riadne vykonával podnikateľskú činnosť spolu so všetkými príslušnými
oprávneniami;b) orgánom činným v trestnom konaní a súdu predložil kompletnú dokumentáciu z jeho podnikateľskej
činnosti, ktorú mal vždy v poriadku;

c) z výpovede J. Z. v prípravnom konaní vyplynulo, že spolu s manželkou vždy riadne konzultoval s OÚ
ZP Malacky všetku jeho činnosť;

d) doposiaľ vystupoval ako bezúhonný občan, doposiaľ netrestaný, nebolo preukázané, že by mal
akýkoľvek profit z tejto činnosti, mysliac tým vykonaním skutku uvedeného v obžalobe;

Vo svetle všetkých vyššie uvedených okolností je toho názoru, že je daný dôvod pre jeho úplné
oslobodenie spod obžaloby, tiež vychádzajúc zo zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“,
kedy je v presvedčení, že vzhľadom na obsiahle dokazovanie na hlavnom pojednávaní nie je zrejmý
a jednotný názor a pohľad odbornej verejnosti ako aj legislatívy na skutočnosť, či sa dopustil alebo
nedopustil nepovoleného výrubu drevín.

Záverom požiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvého stupňa v plnej miere zrušil a svojim
rozhodnutím ho v plnom rozsahu oslobodil spod obžaloby.

Krajská prokuratúra Bratislava sa k písomne podaným dôvodom odvolania nevyjadrila.

Obžalovaný H.. X. V. na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Bratislave uviedol, že je treťou generáciou
záhradníkov, ktorí pracujú rukami a nikdy neporušil zákon a nekonal v rozpore s ním. Na uvedené
konanie mal riadny súhlas a dokonca aj pracovníkmi úradu boli na mieste vykonávaných prác a necíti
sa byť vinným.

Obhajca obžalovaného H.. X. V. na verejnom zasadnutí krajského súdu v Bratislave v podstate uviedol,
že podľa jeho názoru súd prvého stupňa nerešpektoval rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 02. 04. 2014, ktorý bol v rámci doplnenia dokazovania týmto rozhodnutím viazaný. Má za to,
že posudok vypracovaný pánom Mezeiom je nepoužiteľný, pretože tento nemá odbornú kvalifikáciou

na posudzovanie iných drevín ako sú ovocné. Taktiež namietol posudok Lesníckej fakulty, Katedry
integrovanej ochrany lesa a krajiny, pretože v danom prípade nejde o znalecký ústav a chýba na ňom
znalecká doložka. Poukázal, že v danej veci je podstatná otázka výrubu stromov, pričom doposiaľ neboli
vyšpecifikované dreviny, ktoré boli obžalovaným upravené a má za to, že išlo o dreviny, ktoré sú schopné
zregenerovať. V žiadnom prípade teda nešlo o výrub stromov. Namietol aj určenú výšku škody, ktorá

nebola presne vyšpecifikovaná znaleckým posudkom z ktorého by bolo zrejmé, aká je spoločenská
hodnota uvedených drevín. Na podporu nepoužiteľnosti posudku Lesníckej fakulty technickej univerzity
vo Zvolene dal do pozornosti vyjadrenie Ing. Y. v bode 10, kde uvádza, že predpokladom pre objektívne
hodnotenie je v takomto prípade špecializácia na bio techniku zelene a podmienkou by mali byť znalosti
z biológie a fyziológie drevín. Dodal, že v danej veci sa stretlo obrovské množstvo znalcov a odborníkov

z rôznych odvetví, ktorí nie sú jednotní. V ďalšom sa pridržal písomne podaného odvolania zo dňa 04.
04. 2018 a 25.. 06. 2018 a krajskému súdu navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovaného oslobodiť
spod obžaloby.

Prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Bratislave navrhla

odvolanie obžalovaného zamietnuť, nakoľko sa stotožňuje so všetkými výrokmi napadnutého rozsudku.

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 ods. 1 Tr. por., ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por.,
na podklade podaného odvolania preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť

všetkých napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo.

Svoju prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

V medziach svojej prieskumnej povinnosti dospel odvolací súd k záveru, že odvolanieobžalovaného H.. X. V. nie je dôvodné.

Treba hneď úvodom uviesť, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného zločinu,

je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v
ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci,
pokiaľ ide o zistenie, že sa predmetný skutok stal spôsobom popísaným vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku, že ho spáchal obžalovaný H.. X. V. a že z jeho konania nastal tam uvedený následok.

Prvostupňový súd vykonal rozsiahle dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o výroku o vine
a treste a náhrade škody s tým, že vyvodil z dôkazov skutkové zistenia, ktoré sú správne pričom v
dôvodoch rozsudku precízne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaného dokazovania v naznačenom
smere. Z odôvodnenia je zrejmé ako sa vyrovnal s obžalobou ako aj s obhajobou obžalovaného, a
tiež akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných

ustanovení zákona v otázke viny a uloženého trestu čo do jeho druhu a výmery tak, ako to predpokladá
§ 168 Tr. por. S dôvodmi rozsudku súdu prvého stupňa sa Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací,
v celom rozsahu stotožňuje a na tieto aj v podrobnostiach poukazuje.

Pokiaľ ide o výrok o vine a právnu kvalifikáciu, odvolací súd v prvom rade konštatuje, a to ani nebolo

medzi stranami sporné, že od presne neustáleného mesiaca roku 2010 do 17. 02. 2011 na predmetnej
parcele obžalovaný H.. X. V. vykonal zásah do 369 ks stromov (predmetné dreviny).

Sporným medzi stranami, a podstatou dokazovania na hlavnom pojednávaní, bolo predovšetkým
jednak to, podľa ktorého právneho režimu (či podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, alebo podľa

zákona o rastlinolekárskej starostlivosti) sa posudzuje činnosť vykonávaná na predmetnom pozemku,
t. j. v konečnom dôsledku najmä aj na činnosť ktorá je vymedzená v skutkovej vete obžaloby, a
jednak to, či zásah vykonaný obžalovaným na predmetných drevinách je omladzovací, resp. výchovný
rez, alebo išlo o výrub stromov. Práve takéto zistenia boli esenciálne dôležité na náležité zistenie a
ustálenie skutkového stavu a v konečnom dôsledku sú mimoriadne dôležité pre posúdenie viny či neviny

samotného obžalovaného.

Pokiaľ sa týka jednotlivých odvolacích argumentov obžalovaného prezentovaných v písomne podanom
odôvodnení odvolania krajský súd uvádza:

Pokiaľ ide o vyjadrenie svedkyne H.. Q., že nemá námietky proti vykonaniu rezu, ktorý bol predmetom
žiadosti manželky obžalovaného H.. V. zo dňa 18. 01. 2010 krajský súd uvádza, že sa nestotožňuje s
názorom obhajoby, že celá kauza je len dôsledkom veľkého nedorozumenia, ktoré by sa nebolo stalo,
pokiaľ by Obvodný úrad životného prostredia Malacky vydal vo veci žiadosti pani H.. V., manželky
obžalovaného, z 18. 01. 2010 iné vyjadrenie než vyjadrenie z 10. 02. 2010. Podľa názoru odvolacieho

súdu obžalovaný ako v danej širšej oblasti erudovaná a odborne spôsobilá osoba (vyštudované SOU
Záhradnícke, Vysoká škola poľnohospodárska) podal žiadosť účelovo naformulovanú ako žiadosť k
zmladzovaciemu a výchovnému rezu, aby kryl, resp. maskoval svoje budúce protiprávne konanie, avšak
tento jeho krok ho nemôže vyviniť a to vzhľadom aj na skutočnosť, že táto jeho žiadosť sa netýkala
dreviny (stromu) jelši lepkavej, ktorú výrub najviac zasiahol, navyše vyjadrenie sa týkalo pestovaných

okrasných a ešte aj poškodených drevín, pričom odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvého
stupňa zdôrazňuje, že v konečnom dôsledku obžalovaný dreviny - bez ohľadu na označenie zásahu
v žiadosti - vyrúbal. Okrem toho, ako správne konštatuje aj súd prvého stupňa, v prípade reakcie
vtedajšieho Obvodného úradu životného prostredia Malacky na žiadosť, išlo o vyjadrenie a v žiadnom
prípade nie o rozhodnutie (reagovať musí štátny orgán v zásade na každé podanie). Aj v tejto súvislosti

je nevyhnutné poukázať, tak ako to naznačil aj okresný súd, na vyjadrenia Ing. V. Z., V.., podľa
ktorého zmladzovací rez na koreňový krčok neexistuje, v žiadnej odbornej literatúre nikde nikto nič také
nenájde,aninaSlovenskuanivosvete.Pokiaľsatýkaobžalovanýmnamietanejabsencie„zmysluplného
motívu“, odvolací súd zdôrazňuje, že na naplnenie žalovanej skutkovej podstaty sa preukázanie motívu
nevyžaduje, nakoľko motív tu nie je obligatórnou stránkou súdeného trestného činu. Napriek tomu

odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvého stupňa poukazuje, že výpoveď obžalovaného, že
obžalovaný s drevnou hmotou, ktorá po zásahu zostala, naložil tak, že časť najmä tenšej drevnej hmoty
bola zoštiepkovaná a ostatnú drevnú hmotu rozdal rôznym záujemcom, či už na ďalšie spracovanie,
alebo ako palivo. Títo ľudia mu za to dali rôzne sumy peňazí podľa svojej úvahy (čo mal mať na pokrytienákladov v súvislosti s touto činnosťou). V tomto smere ďalšou významnou výpoveďou bola výpoveď
svedka I. W. (ktorý vykonal predmetný zásah na drevinách spolu s obžalovaným), ktorý uviedol, že
kmene sa potom narezali na meter a odviezli ich do sídla firmy obžalovaného a časť narezaných stromov

išla stolárovi v S..

Odpoveď na kľúčovú otázku, či zásah vykonaný obžalovaným na predmetných drevinách je
omladzovací, resp. výchovný rez, alebo išlo o výrub stromov, jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností zodpovedal znalecký ústav z odboru poľnohospodárstva - Poľnohospodársky znalecký

ústav SPU v K., ktorý vypracoval znalecký posudok so závermi svedčiacimi pre asanáciu, teda výrub,
pôvodných drevín v počte 369 kusov na prenajatej ploche obžalovaným na parcele č. 11362/1 k. ú.
Kuchyňa.

Zo znaleckého posudku podaného Lesníckou fakultou, Technická univerzita vo Zvolene, Katedry
integrovanej ochrany lesa a krajiny bolo jednoznačne formulované, že obžalovaný vykonal zásah na

pravdepodobne výmladkových, prípadne aj náletových drevinách (jelša lepkavá, jaseň štíhly, javor poľný
a čerešňa vtáčia), ktoré rastú na území Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a zároveň Chráneného
vtáčieho územia Malé Karpaty s druhým stupňom ochrany . Zásah, ktorý obžalovaný vykonal na
predmetných drevinách možno jednoznačne považovať za výrub stromov, pretože pri zmladzovacom
alebo výchovnom reze sa akýkoľvek zásah zásadne vykonáva len v korunovej časti stromu, t. j. režú

sa len nevhodné a poškodené konáre, nikdy nie kmeň stromu, pričom nemohlo ísť o výchovný rez,
nakoľko výchovný rez sa robí v prvých rokoch po výsadbe (u mladých drevín), prípadne pri nahrádzaní
odumierajúcich konárov vlkmi (na extenzívnych tvaroch a druhoch ovocných drevín) a jeho cieľom
je vytvorenie pevnej kostry koruny, tak na základe vyhotovenej fotodokumentácie, vstupných dát pre
výpočet spoločenskej hodnoty drevín - priemer pňa a zistení znaleckého ústavu SPU v Nitre (znalecký

posudok 3/2015) údajný výchovný rez bol vykonaný nie na mladých ale niekoľko desiatok rokov starých
stromov (cca 50 - 70 rokov). Obžalovaný aj v tomto prípade nerealizoval na predmetných drevinách
ani zmladzovací rez, nakoľko zrezal nielen všetky konáre, ale aj samotný kmeň, pretože pod pojmom
zmladzovacieho rezu sa rozumie zrezanie - skrátenie konárov na ich konci do staršieho než dvojročného
dreva. Zrezanie stromu až na bazálnu časť kmeňa sa jednoznačne považuje za výrub, t. j. jeho asanáciu.

Z lesníckeho aspektu sa pod termínom spílenie stromu (výrub) považuje oddelenie kmeňa od pňa. Kmeň
sa zväčša odrezáva vo výške cca 20 cm od povrchu zeme, pričom táto výška môže byť aj vyššia, nakoľko
závisí od druhu stromu a jeho proporcii. S tvrdeniami obžalovaného H.. X. V. a znalca doc. Q.. H.. V. J. V..
o realizácii tzv. zmladzovacieho rezu na koreňový krčok pňa nemožno súhlasiť. Údajný zmladzovací raz
nakoreňovýkrčoksapodľazisteníLesníckejfakultyneuvádzavžiadnejdomácejazahraničnejliteratúre.

Z ich pohľadu ide o účelové tvrdenie, nakoľko všetky základné (výchovné), udržiavacie, stabilizačné a
tvarovacie rezy sa v ovocinárstve, arboristike a prípadne i lesníctve zásadne vykonávajú len v korunovej
častistrom,t.j.nakonároch.Výsledkomnesprávnerealizovanýchrezovjeväčšinoupoškodeniedreviny,
ktoré môže byť bezprostredne alebo následne podstatne a trvalo znížiť ekologické a estetické funkcie
drevín alebo zapríčiniť ich odumretie. Zrezaním kmeňa až na jeho bazálnu časť dochádza k trvalému

odstráneniu stromu, čiže jeho výrubu.

V svetle prezentovaných záverov znaleckých posudkov Poľnohospodárskeho znaleckého ústavu SPU v
Nitre a Lesníckej fakulty, Katedry integrovanej ochrany lesa a krajiny, Technickej univerzity vo Zvolene,
v žiadnom ohľadne neobstoja odvolacie argumenty obžalovaného spochybňujúce otázku faktického

výrubu stromov.

V prípadoch oboch posudkov (a aj následných výsluchoch znalcov k posudkom) je dostatočne
vyčerpávajúcim spôsobom zdôvodnené a vysvetlené, ako tieto špecializované odborné pracoviská k
uvedeným záverom dospeli, pričom odvolací súd na tieto vyššie uvedené podrobné odôvodnenia v tejto

súvislosti poukazuje. Odvolací súd akcentuje skutočnosť, že postupne obe tieto špecializované odborné
pracoviská boli do konania pribraté na odstránenie rozporov v záveroch posudkov znalcov - fyzických
osôb. Súčasne je nevyhnutné uviesť, že platí, že tieto závery znaleckých ústavov (právnických osôb)
neboli inými dôkazmi rozhodujúco spochybnené, či dokonca vyvrátené.
Pokiaľsatýkaotázky,prečosaprvostupňovýsúdpriklonilkzáveromprávetýchtoposudkovodvolacísúd

len opakuje správny arguement prvostupňového súdu, že to, že v prípade špecializovaného vedeckého
a odborného pracoviska: Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene, ide o najkompetentnejšiu
autoritu, ktorá z pohľadu odborného dokazovania v tomto trestnom konaní vystupovala, svedčí priebeh,
spôsob a okolnosti, za akých bola univerzita (fakulta) do konania pribratá, a tiež skutočnosť, že naSlovensku ako jediná fakulta majú ministerstvom školstva akreditovaný študijný program arboristika
a komunálne lesníctvo, pričom profesor S. (podieľajúci sa na vypracovaní znaleckého posudku) je
garantom tohto študijného programu; arboristika ako odbor, znamená komplexnú starostlivosť o dreviny

rastúce mimo les, v urbárnom a prímestskom prostredí, ide o komplexnú starostlivosť od rezov cez
choroby po výsadbu, ošetrovanie. Tiež osoba znalca H.. V. Z., V.., na základe už vyššie uvedeného,
zaručuje a potvrdzuje mimoriadnu odbornosť v predmetných problematických oblastiach. To v súhrne
znamená, že z odborného hľadiska neexistuje na vyhodnotenie problematiky v tejto veci náležitejší
vedný odbor (arboristika) a patričnejšia odborná inštitúcia (Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo

Zvolene).

Krajský súd sa stotožňuje s obhajobnou argumentáciou obhajoby, že H.. X. Q., V.., ktorý sa podieľal
na vypracovaní znaleckého posudku Poľnohospodárskeho znaleckého ústavu SPU v Nitre, nemal
potrebnú kvalifikáciou k posúdeniu iných drevín ako ovocných. Práve z toho dôvodu okresný súd na
podanie znaleckého posudku do konania pribral právnickú osobu, ktorá je špecializovaným vedeckým

a odborným pracoviskom, resp. špecializovaným odborným pracoviskom, a to: Lesnícka fakulta,
Katedra integrovanej ochrany lesa a krajiny, Technická univerzita vo G.e, T. G. Masaryka 20, 960 53
Zvolen. V. uvedený postup bol zvolený okresným súdom na podklade uznesenia Krajského súdu v
Bratislave z 02. 04. 2014, sp. zn. 1To/21/2014, pričom postup konkrétne podľa § 147 ods. 2 Tr. por.
bol aplikovaný z dôvodu, že jednak súd (vychádzajúc zo zoznamu znalcov / znaleckých ústavov),

a jednak ani procesné strany nemali vedomosť a teda súdu neuviedli iný znalecký ústav, ktorý by
disponoval možnosťou, odbornosťou a kapacitami na zodpovedanie okruhu naznačených otázok a
vzhľadom na odbornú náročnosť a priebeh konania mohli vzniknúť ťažkosti týkajúce sa vôbec zistenia
a ustálenia, a následného pribratia znaleckého ústavu, príp. inej právnickej osoby, na objasnenie
relevantných skutočností. Dôležité je tiež pripomenúť, že voči uzneseniu o pribratí do konania Lesnícke

fakulty, Technická univerzita vo Zvolene, Katedra integrovanej ochrany lesa a krajiny podľa § 147
ods. 2 Tr. por. sťažnosť podaná nebola, preto bola táto právnická osoba požiadaná o vypracovanie
znaleckého posudku až po nadobudnutí uznesenia. V tomto svetle teda neobstojí obhajobný argument
obžalovaného, že predmetný znalecký posudok nie je opatrený z znaleckou doložkou, keďže išlo o tzv.
pribratie ad hoc a nie je na mieste ani spochybňovanie odbornej autority tohto pracoviska. Naopak.

„odborné vyjadrenie“ H.. Q. Y., V.., zaobstarané obhajobou, vyznieva vo vyššie naznačenom kontexte
ako nevierohodné. Predmetné vyjadrenie H.. Y., ktoré je súčasťou podaného odvolania obžalovaného,
nie je opatrené ani len pečiatkou Katedry biotechniky zelene FZKI, SPU v Nitre, hlavičkovým papierom
predmetného subjektu a už vôbec nie znaleckou doložkou. V podstate ide o vyjadrenie súkromnej
osoby bez znalosti spisového materiálu a krajský súd nevidí žiaden relevantný dôvod sa bližšie takýmto

vyjadrením ďalej zaoberať.

Pokiaľ ide o spoločenskú hodnotu vyrúbaných drevín táto bola určená vyčíslením riaditeľa správy,
Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Regionálneho centra ochrany prírody v Modre, Správa
Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, z 02. 03. 2011, č. CHKOMK/104/11, s príslušnými prílohami,

a to na sumu 343.344,78 Eur, pričom v rámci vyčíslenia je v dostatočnej miere uvedený spôsob výpočtu
spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín, predovšetkým postup podľa vyhlášky Ministerstva životného
prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane
prírody a krajiny, resp. jej príslušných príloh. Odvolací súd v názorovej zhode s prvostupňovým súdom
uvádza, že neurčité náznaky zo strany obhajoby o možnej nesprávnosti výpočtu spoločenskej hodnoty

vyrúbaných drevín s poukazovaním na rovnako neurčité názory znalcov - fyzických osôb, ani odvolací
súd nepovažoval za dostatočné preukázanie nesprávnosti výpočtu spoločenskej hodnoty vyrúbaných
drevín, a to práve z dôvodu, že znalci len vyjadrili istú pochybnosť ohľadom použitia správneho indexu na
výpočet, navyše tiež ak obaja znalci - fyzické osoby zastávali dva rôzne postoje. Súd prvého stupňa aj v
tomto prípade za rozhodujúce správne považoval vyjadrenie H.. V. Z., V.., ktorý uviedol, že spoločenská

hodnota vyrúbaných drevín mu je zo spisu známa a tvrdí, že matematický postup pri jej výpočte bol na
100 % správny, tento garantuje. I keď stromy síce nevideli, ale má za to, že výpočet tejto hodnoty robila
odborne erodovaná spôsobilá osoba. Jeho záver je taký, že s takto určenou spoločenskou hodnotou sa
na 99,9 % stotožňuje. Nakoľko tento záver nebol žiadnym iným relevantným spôsobom spochybnený,
preto nebol dôvod sa s vyčíslením spoločenskú hodnotu vyrúbaných drevín nestotožniť.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnosti dospelprvostupňovýsúdksprávnemuanespochybniteľnému
záveru, že skutok uvedený v obžalobe, ktorý vykazuje znaky skutkovej podstaty zločinu porušovania
ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c/, ods. 5 písm. b/ Tr. zák. sa stal a spáchalho práve obžalovaný. V zmysle § 305 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. obžalovaný na parcele 11362/1 k. ú.
Kuchyňa v rozhodnom čase vykonal výrub stromov (zrezanie stromu až na bazálnu časť kmeňa, ktoré
sa jednoznačne považuje za výrub, t. j. jeho asanáciu), došlo vo väčšom rozsahu k zničeniu prírodného

biotopu, nakoľko stromy ako také už neexistujú, v zmysle platnej legislatívy boli odstránené, vyrúbané.
V rámci tohto zásahu obžalovaný jednoznačne postupoval v rozpore so zákonom o ochrane prírody a
krajiny, predovšetkým v rozopore s § 47 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny, § 47 ods. 2 prvá
veta zákona o ochrane prírody a krajiny a § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny tak, ako na
to náležite poukazuje prvostupňový súd, ktorý správne ustálil aj zavinenie obžalovaného ako priamy

úmysel, pretože obžalovaný vedel, že bez súhlasu orgánu ochrany prírody uskutoční výrub drevín, tento
uskutočniť chcel, hoci na činnosť, dreviny a predmetný pozemok sa vzťahuje zákon o ochrane prírody
a krajiny, pričom takáto činnosť je v rozpore so zákonom o ochrane prírody a krajiny, a následne si
časť vyrúbaných stromov prisvojil a časť odpredal a teda vo väčšom rozsahu zničil prírodný biotop v
rozpore so zákonom o ochrane prírody a krajiny. Odvolací súd v názorovej zhode s prvostupňovým
súdom konštatuje, že úmyslom obžalovaného nebolo „zmladiť“, príp. „vychovať“ les (stromy a dreviny),

ale vykonať výrub za účelom získania dreva.

V svetle všetkých vyššie uvedených úvah teda neobstoja odvolacie argumenty obžalovaného, ktoré sú v
podstate len opakovaním obranných tvrdení pred súdom prvého stupňa, ktorý sa s nimi vyčerpávajúcim
spôsobom v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vysporiadal.

Pokiaľ sa týka druhu a výmery trestu okresný súd rešpektoval všetky základné zásady pre ukladanie
trestov vyjadrených v § 34 Tr. zák. Odvolací súd tak nevzhliadol pochybenia ani v žiadnom výroku o
uloženom treste napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa pri ukladaní trestu rešpektoval účel trestu
v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. a jeho druh a výmeru určil v súlade s hľadiskami vyjadrenými v § 34 ods.

4 Tr. zák., s cieľom splniť účel trestov tak z pohľadu generálnej ako aj individuálnej prevencie.

Vo všeobecnosti je potrebné konštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd vychádzať zo závažnosti
spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej
sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje

medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá aj
prvostupňovým súdom uložený trest.

Okresný súd správne zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zák., pretože
obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu na ochranu spoločnosti a pre nápravu obžalovaného postačuje
uloženie tzv. prevýchovného trestu, teda trestu bez nepodmienečného odňatia slobody, a to na úplne
samej spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Možno len prisvedčiť, že obžalovaný nie je
kriminálne narušená osoba, doposiaľ nemal žiadne konflikty so zákonom trestnoprávneho charakteru a
nebolsúdnetrestaný,priestupkovoprejednávanýbollenneskôr,zaskutkyspáchanépospáchanískutku

v prejednávanej trestnej veci, a to v podstate len za porušenie pravidiel na úseku cestnej premávky.
Zároveň bola okresným súdom správne zohľadnená aj dĺžka trestného konania, kedy od spáchania
skutku uplynulo cca 6 a 1 roka.

V rámci probačného dohľadu uloženého obžalovanému sa možno stotožniť aj s povinnosťou

spočívajúcou v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným
odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu a to na posilnenie účelu
uloženého trestu.

Odvolací súd teda dospel k záveru, že výrok o treste zodpovedá zákonným kritériám a zásadám pre

ukladanie druhu trestu a jeho výmery vyjadrených v § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., a odzrkadľuje spôsob
spáchania trestného činu a jeho následok, mieru a formu zavinenia i pohnútky páchateľa, a je i správne
individualizovaný so zreteľom na osobu páchateľa, možnosti jeho nápravy a jeho pomery.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, k tomuto odvolací súd poznamenáva, že poškodená Slovenská

republika, v zastúpení: Okresný úrad Q., R. starostlivosti o životné prostredie, s nárokom na náhradu
škody bola správne odkázaná na civilný proces, hoci nárok bol riadne a včas uplatnený, a to z dôvodu,
že vzhľadom na okolnosti prípadu a dobu uplynutú od spáchania skutku, poškodená W. republika môže
mať reálny, resp. väčší záujem na náhrade škody aj iným spôsobom, ktorý uzná za vhodnejší, napr.náhradnou výsadbou v zmysle § 48 zákona o ochrane prírody a krajiny a v prípade, že nedôjde k dohode,
poškodený subjekt si škodu stále môže uplatniť v civilnom procese.

Ku všetkým odvolacím námietkam obžalovaného sa odvolací súd vyjadril priebežne v odôvodnení tohto
rozhodnutia v príslušných častiach a vyhodnotil ich ako neopodstatnené. Napadnutý rozsudok považuje
preto v celom rozsahu za správny a zákonný a v plnej miere si osvojuje detailne rozpracované dôvody
jeho výrokov, na ktoré týmto poukazuje bez potreby ich v plnej miere opakovať.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil zákonné dôvody pre zmenu ktoréhokoľvek z výrokov
napadnutého rozsudku, preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.