Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. júl 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/82/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612010223
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1612010223.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci obžalovaného Ing. X. V., pre

zločin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c), ods. 5 písm. b) Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. júla 2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

Ing. X. V., narodený XX. K. XXXX v Q., trvale bydliskom V. Q., XXX XX Y.,

sa uznáva vinným, že

od presne neustáleného mesiaca roku 2010 do 17.02.2011 na pozemku v lokalite Vývrat s parcelným
číslom 11362/1 k. ú. Kuchyňa, ležiacom na území Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a
Chráneného vtáčieho územia Malé Karpaty, vykonal výrub 396 ks stromov, pričom nemal na tento výrub
povolenie príslušného Obvodného úradu životného prostredia, čím porušil zákon č. 543/2002 Z. z. o
ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, pričom spoločenská hodnota týchto drevín je
343.344,78 €,

teda

v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny vo veľkom rozsahu vyrúbal
stromy,

čím spáchal

zločin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c), ods. 5 písm. b) Trestného
zákona.

Za to sa

odsudzuje

Podľa § 305 ods. 5 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 3
Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa
obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky s

probačným dohľadom.Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze
podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu
sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená Slovenská republika, v zastúpení: Okresný úrad
Malacky, Odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Záhorácka ul. 2942/60A, 901 01 Malacky,
s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Malacky rozsudkom z 26. júna 2013, sp. zn. 1T/82/2012, oslobodil obžalovaného Ing.

X. V. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Malacky z 16. mája 2012, sp. zn. 1Pv/95/11-26, pre zločin
porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c), ods. 5 písm. b) Trestného zákona,
ktoréhosamaldopustiťnaskutkovomzákladeuvedomvovýrokovejčastirozsudku,pretožeskutoknieje
trestným činom. Predmetný rozsudok prvostupňového súdu bol uznesením Krajského súdu v Bratislave
z 02. apríla 2014, sp. zn. 1To/21/2014, zrušený, pričom vec bola vrátená Okresnému súdu Malacky na

ďalšie konanie a rozhodnutie.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obž. Ing. X. V., zástupkyňu poškodenej Slovenskej republiky, v
zastúpení vtedy Obvodného úradu životného prostredia Malacky - Q. S., svedkov prof. Ing. B. V., PhD.,
Ing. Z. W., Tomáša Singhovera, Ing. X. G., Ing. X. Q., PhD., znalcov doc. Ing. F. X., Csc., doc. Mgr. Ing.

V. J., PhD., prof. Ing. X. S., PhD., Ing. V. Z., PhD., a prečítaním oboznámil znalecké posudky a ďalšie
podstatné listinné dôkazy.

Pôvodné dokazovanie pred zrušením prvostupňového rozsudku:

Obžalovaný Ing. X. V. vypovedal, že sa necíti byť vinným. Predmet parciel č. XXXXX/X užíva na
základe nájomnej zmluvy uzavretej so štátom od roku 2007 a to na účely pestovania autochtónnych
drevín a chránených rastlín podľa jeho rozhodnutia. Na tejto parcele pestoval jelšu, javor, bazu, hloch
a atď. Žiadne dreviny tam nevrúbal, vykonal len pestovateľské zásahy, spočívajúce v orezávaní,
tvarovaní, zmladení, preštepovaním a pod. Výrub nerealizoval žiadny. Pod orezávaním myslí aj zrezanie

jednotlivých stromov, že bol ponechaný pník, za účelom, aby z tejto časti potom vyrástla nadzemná
časť rastlín. Tieto pníky však museli spĺňať nasledovné parametre: museli mať prebudené spiace púčiky
na starom dreve, alebo mali už vytvorené ťažné konáre, ktoré dokázali ťahať živiny zo zeme. Na túto
činnosť nepotreboval povolenie Obvodného úradu životného prostredia v Malackách (ObÚ ŽP), napriek
tomu sa bol informovať za Ing. Q., ktorá mu povedala, aby pre istotu žiadosť dal. Žiadosť následne dal a

dostal aj súhlas s výchovnému a zmladzovaciemu rezu aj na tejto parcele. V čase, keď bol vykonaný asi
65 % zmladzovacieho rezu, boli u nich na ohliadke prednosta ObÚ ŽP s pani S. a Ing. Q., ktorí nemali
pripomienky k tomu, čo robí a súhlasili s tým, aby pokračoval ďalej. Uňho neboli za účelom kontroly, len
sa zastavili cestou z kontroly jedného podnikateľa, na ktorého dával podnet, že vykonáva výrub stromov.
Zmladzovacírezvykonávalnapoškodenýchdrevináchatiežzaúčelomichtvarovaniapodľapožiadaviek

zákazníkov. Na rozdiel od tohto rezu je výrub drevín charakteristický tým, že drevina sa odstráni bez
možnosti jej ďalšieho rastu. Z drevnou hmotou, ktorá po omladzovacom reze zostala, po konzultácii s
pani S. naložil tak, že časť najmä tenšej drevnej hmoty bola zoštiepkovaná a ostatnú drevnú hmotu
rozdal rôznym záujemcom, či už na ďalšie spracovanie, alebo ako palivo. Títo ľudia mu za to dali rôzne
sumy peňazí podľa svojej úvahy, čo mal na pokrytie nákladov v súvislosti s touto činnosťou. Niektorí si

vzali drevinu bez odplaty. Tento omladzovaní rez bol vykonaný zhruba na 80 % parcely, nakoľko táto
činnosť bola prerušená začatím trestným stíhaním. Omladzovací rez vykonával ako na drevinách, ktoré
sám vysadil, tak aj na samonáletových drevinách, t. j. drevinách, ktoré rástli bez toho, že by boli ním
vysadené. O tieto dreviny je povinný starať sa v zmysle nájomnej zmluvy. Výchovný a zmladzovací rez
vykonal z dôvodu ošetrenia drevín, a to aj vo vzťahu k drevinám náletovým, o ktoré je povinný podľa

nájomnej zmluvy sa starať. V záujme toho, aby sa rez vykonával len na príslušnej parcele, nechal si na
vlastné náklady geodetom pánom S. vytýčiť parcelu.

Zástupkyňa poškodeného Q. S., vypovedala, že obžalovaného pozná, nakoľko sedela v kancelárii spolu
s kolegyňou J. Z. kde sa táto vec riešila. Dňa 18. januára 2010 požiadala pani V. o vyjadrenie, či je

možné vykonať zmladzovací a výchovný rez na parcelách, medzi ktorými bola uvedená aj parcela, ktoráje uvedená v obžalobe. Zároveň boli v žiadosti vymenované aj druhy drevín, ktorých sa mal tento rez
týkať, pričom žiadosť vybavovala kolegyňa Ing. J. B. - Q.. Predtým si vyžiadala vyjadrenie CHKO Malé
Karpaty, keďže na území je Chránené vtáčie územie. Po kladnom vyjadrení Ing. Q. sa vyjadrila, že

nemá námietky proti vykonaniu rezu, ktorý bol predmetom žiadosti. Bližšie sa k tejto veci nevie vyjadriť,
nakoľko toto vybavovala kolegyňa Z. a o celú vec sa viac nezaujímali, až keď ich neoslovila polícia. V
predmetnej žiadosti nebola medzi druhmi drevín uvedená jelša lepkavá. Toto si overila ešte predtým,
než išla na pojednávanie. ObÚ ŽP dáva súhlas len k výrubu drevín, k zmladzovacím a výchovným rezom
súhlas nedávajú, avšak ak sa niekto na nich obráti o vyjadrenie, musia nato reagovať. Pokiaľ potrebujú

zaujať stanovisko, na ktoré im nestačia odborné vedomosti, požiadajú o vyjadrenie odbornú organizáciu,
ktorá sa tým zaoberá. Ona sama nemá odborné vedomosti na posúdenie, či sa jednalo o výrub alebo
výchovný rez. Pokiaľ ide o súhlas k výrubu drevín, zákon nerozlišuje, či sa jedná o náletové, alebo iné
dreviny, stanovuje konkrétne skutočnosti, kedy sa súhlas vyžaduje a kedy nie. Jedná sa predovšetkým
o charakteristiku dreviny z hľadiska rozmerov a pod. Náletové dreviny definuje len vyhláška v súvislosti
s indexom prirážky pre výpočet spoločenskej hodnoty drevín. Na omladzovací a výchovný rez nie je

potrebné vyjadrenie ObÚ ŽP, ani v prípade, že sa jedná o jelšu lepkavú.

Svedkyňa prof. Ing. B. V., PhD., vypovedala, že obžalovaného pozná, ako jedného z jej študentov. Je
profesorkou v odbore krajina a záhradná architektúra a venuje sa náuke o drevinách a biotechnike, t. j.
starostlivosti o dreviny a ich porastu. Zmladzovací a výchovný rez patrí do sféry jej kvalifikácie a pokiaľ

ide o charakteristiku zmladzovacieho rezu, jedná sa o rez, ktorým podporujeme intenzívny rast nových
výhonov a výchovný rez je zameraný predovšetkým na tvarovanie mladších jedincov. Zmladzovací
rez v lesnom hospodárstve sa využíva v tzv. výmladkovom hospodárstve zameranom na generačnú
výmenu drevín. Podstatou rezu je odstránenie celej nadzemnej časti, takže zostane peň s koreňovými
nábehmi so spacími alebo adventatívne púčiky. Takýto rez sa uplatňuje aj v okrasnom záhradníctve

najmä pri krovinatých drevinách. Cieľom výmladkového hospodárstva je najmä dopestovanie drevnej
hmoty v krátkom čase. Výrubom sa rozumie odstránenie nadzemnej časti dreviny bez zabezpečenia
jej ďalšej regenerácie. Nahliadnutím do fotodokumentácie sa vyjadrila, že na viacerých fotografiách sú
viditeľné pníky s výmladkami, ktoré nasvedčujú v závere, že sa jedná o zmladzovací rez, na niektorých
fotografiách je viditeľné aj poškodenie stromov, čo mohlo byť tiež dôvodom zmladzovacieho rezu, u

jednej až dvoch fotografiách si nie je istá, keďže by potrebovala vidieť celý strom pred jej orezaním.
Nahliadnutím do fotografií vyhotovených v lete v roku 2012, svedkyňa uviedla, že na fotografii č. 1
je viditeľné výmladkové hniezdo, ktoré vyrastá zrejme z koreňového systému, keďže nie sú viditeľné
žiadne pníky. Na fotografii označenej č. 2 - 4 ide o ďalšie výmladkové hniezda vyrastajúce s najväčšou
pravdepodobnosťou z pníkov, čo usudzuje z obrázku hustých výhonkov.

Svedkyňa Ing. Z. W. vypovedala, že pracuje ako dendrológ na CHKO Malé Karpaty. O výrube drevín na
predmetnom pozemku sa dozvedela od polície, ktorá požiadala o vykonanie ohliadky, ktorú vykonala a
konštatovala, že došlo k výrubu drevín na predmetnej parcele. Keďže parcela leží na území kde platí
II. stupeň ochrany, je potrebné pri výrube drevín dodržať zákonom stanovené podmienky a vyžaduje sa

súhlas ObÚ ŽP. Ona na základe žiadosti polície spravila zápis a fotodokumentáciu z vykonanej ohliadky
a túto zaslala polícii. Je jej známe, že Ing. V. požiadala predtým o súhlas k výchovnému rezu na uvedenej
parcele s odôvodnením, že dreviny sú poškodené lesnou zverou, eventuálne zvieratami, k takémuto
výchovnému rezu nie je súhlas ObÚ ŽP potrebný. Pri ohliadke však na zrezaných drevinách nezistila
žiadne takéto poškodenie a preto to považovala za výrub drevín. Na žiadosť Ing. V. o výchovný rez

sa vyjadrili, že nemajú námietky. Ona osobne nepredpokladala, že sa výchovný rez bude vykonávať
aj na iných drevinách, ako okrasných. V tomto zmysle však v ich stanovisku žiadne podmienky neboli
uvedené, pričom je pravda, že v žiadosti bolo uvedené číslo parcely, na ktorej bol výrub vykonaný. V
zozname druhov drevín ktorých sa mal výchovný rez týkať, nebola uvedená jelša lepkavá. Ak by aj bola
uvedená, nevie, aký by to malo vplyv na ich vyjadrenie. Zrezané dreviny sa nachádzali mimo škôlky, kde

boli vysadené okrasné dreviny, bolo to na pozemku v správe pozemkového fondu a jednalo sa o tzv.
náletové dreviny. Ona sa v jej činnosti stretáva predovšetkým s výrubom drevín a v tomto zmysle žiadosti
aj posudzuje, výnimočne posudzuje aj zmladzovacie rezy, prípadne iné ošetrovanie drevín. Zaoberá sa
predovšetkým ochranou chránených drevín, v prípade žiadosti o súhlas k ošetrovaniu takýchto drevín
najprv ohliadkou zisťuje ich poškodenie a následne ich ošetrenie posudzuje podľa metodických pokynov

a technickej normy.

Na návrh prokurátora bola prečítaná časť skoršej výpovede svedkyne, v rámci ktorej uviedla, pri ohliadke
sa zvlášť zamerala na poškodenie stromov, ktoré malo vzniknúť - ako tvrdí p. V. - lesnou a hospodárskouzverou z farmy, na drevnej hmote vyrúbaných stromov, žiadne takéto poškodenie nenašla. Niektoré
dreviny, ktoré boli poškodené mrazom alebo zverou, ostali na pozemku zachované. Ona sa pre ObÚ ŽP
Malacky na začiatku roka 2010 vyjadrovala k zámeru p. V. vykonať výchovný rez na tejto parcele, pričom

ale v uvedenej žiadosti p. V. a v priloženom zozname drevín jelša lepkavá nebola vôbec spomínaná, čiže
podľa tejto žiadosti sa výchovný rez na uvedených jelšiach lepkavých nemal vôbec realizovať, pričom
ale jelše tvorili prevažnú časť výrubu 305 ks. Ona na túto parcelu vydala vtedy súhlasné stanovisko
k výchovnému rezu ale predpokladala, že tento rez bude vykonaný na pozemkoch parc. č. XXXXX/
XX, k. ú. S., kde má p. V. povolenie na pestovanie okrasných drevín. Vôbec jej nenapadlo, že tento by

výchovnýrezvykonávalnainýchpozemkoch,nežnatých,kdemáumiestnenúškôlkustýmitookrasnými
drevinami.Abysavyjadrilakvýchovnémurezu,taktentosapoužívavprípadetvarovania,usmerňovania
rastu drevín na korune, konároch ale môže sa robiť teoreticky na kmeni. Zmladzovací rez sa vykonáva
u drevín, ktorá je prestarnutá, ale dostatočne vitálna a plodí, za účelom obnovenia jej opätovného
rastu. Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov(zákon o
ochrane prírody a krajiny) a jeho vykonávacia vyhláška nikde podrobne nerieši otázky zmladzovacieho

a výchovného rezu. Vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z. v §17 ods. 1, 2 a 3 rieši ochranu, poškodzovanie
a ošetrovanie drevín a ods. 4 udržiavanie drevín a ich rozvoj. Vyhláška § 17 ods. 4 písm. e), f), g), h)
generálne rieši rez a ošetrovanie drevín. V zmysle normy STN 837010 ochrana prírody - ošetrovanie,
udržiavanie a ochrana stromovej vegetácie z apríla 2005, sa definuje zakladací, výchovný rez, ide o
rez, ktorý sa vykonáva na mladých stromoch v období ich intenzívneho rastu zhruba do veku stromu 15

- 20 rokov. Patria sem predovšetkým rezy, ktoré sa realizujú v škôlke s cieľom založenia koruny, rezy
pri výsadbe stromov na trvalé stanovište a rezy, ktoré formujú korunu stromu do habitusu (celkového
tvaru dreviny) typického pre daný taxón alebo funkčný typ. Vykonáva sa tak, aby sa vzniknuté poranenie
stromu minimalizovali. Všade sa ale spomínajú pri výchovnom reze len konáre. Na fotografiách z
29.07.2011 sa nachádza zarastená parcela, drevná hmota je ponechaná tak isto ako bola vo februári

v čase jej ohliadky a výrubom odstránené jelše mohutne zmladzujú a je predpoklad, že z nich vyrastú
zdravé jedince jelší vo veľkom počte. Na záver chce ale napriek tomu dodať, že uvedené konanie p. Ing.
X. V. považuje za výrub drevín, na ktorý ani nebola podaná žiadosť. To, že jelše opätovne začali vyháňať
výhonky z pňov, ešte nezakladá predpoklad, že išlo výchovný rez, teoreticky by sa dalo toto konania
klasifikovať ako zmladzovací rez a pôvodné dreviny budú v období 15 - 20 rokov nahradené novými

jedincami. Toto isté by sa ale udialo aj keby išlo výrub. Bolo by potrebné, aby ohliadku a nasledovný
posudok vydal príslušný znalec v obore.

V súvislosti s čítanou časťou výpovede svedkyňa zotrvala na svojom vyjadrení pri výsluchu na polícii,
a k tomu chce uviesť, že aj keby bola v žiadosti Ing. V. uvedená jelša lepkavá, na jej stanovisku, ktoré

vtedy vydala, by sa nič nezmenilo. Myslí tým stanovisko z 01.02.2010. V prípade výrubu drevín sa
postupuje tak, že sú odstránené všetky časti drevín vrátane koreňového systému, tak aby sa nemohli
znova zmladzovať a rozrastať. Ona na základe polície vykonala pre meranie a ohodnotenie vyrúbaných
drevín na tomto pozemku. Pri výpočte použila index patriaci chránenému vtáčiemu územiu, keďže
na tomto území boli dreviny podľa vyhlášky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane

prírody a krajiny a je to tabuľka č. 35 prílohy písm. l). Ďalej svedkyňa uviedla, že pri spoločenskom
ohodnotení škody spôsobenej zrezaných drevín, postupovala tak, že na mieste zmerala obvody a výšku
pňov a vypočítala podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 34 vyhlášky. Merania vykonávala dňa 17. -
18.02.2011. Merania vykonávala približne 6 hodín v priebehu dvoch dní. Celkovo zamerala 369 pňov.
Zrezané častí drevín neprepočítavala, nakoľko to pre svoje prepočty nepotrebovala, na tých častiach,

ktoré tam vtom čase boli, poškodenie lesnou zverou nezistila. Taktiež si nevšimla ani iné poškodenie.
Nemá vedomosť, či bola časť drevín z pozemkov odstránená ešte pred jej meraniami. Nemá vedomosť,
že by na tomto území dochádzalo k poškodzovaniu drevín hospodárskymi zvieratami, eventuálne lesnou
zverou. Ich organizácia vydáva kladné alebo záporne stanoviská k zamýšľaním výrubom od roku 2010
sa nevyjadrovala k žiadnej požiadavke na výrub drevín v katastrálnom území S. a na území CHKO Malé

Karpaty. Pokiaľ sa vyjadrila v prípravnom konaní, že na druhý deň spísala o ohliadke zápisnicu, jedná sa
skôr o jej záznam, pretože formálne náležitosti o ohliadke tento záznam nemá. Ing. V. nebola povinná
žiadať ich organizáciu o súhlas k výchovnému rezu a ani nežiadala Túto žiadosť podala na ObÚ ŽP.
Nemá vedomosť, ani sa v praxi nestretla stým že by sa na zmladzovací alebo výchovný rez vyžadovala
modifikácia príslušného orgánu na území CHKO. V čase, keď bol obžalovaný vypočúvaný v Y. na polícii,

si nepamätala na stanovisko ich organizácie, ktoré vydala 01.02.2010.

Svedok I. W. vypovedal, že pracuje u obžalovaného ako záhradník, pokiaľ ide o predmet tohto konania
stromy zrezával p. V. a on zo zrezaných stromov odstraňoval konáre nožnicami alebo nožom. On tamprišiel s Ing. V. a práce vykonával podľa jeho pokynu. Kmene sa potom narezali na meter a odviezli
ich do sídla firmy obžalovaného a časť narezaných stromov išla stolárovi v S.. Dreviny boli zrezávané
za hranicami pozemku, ktorý bol vyznačený kolíkmi, kto to vyznačoval, nevie. Nevie, z akého dôvodu

sa stromy zrezávali. Niektoré stromy sa mu zdali poškodené, akoby dohrýzane, už si dobre nepamätá.
Niektoré stromy, ktoré boli hrubšie, kálal on na polovicu, niektoré si Ing. V. označil červeným kruhom a
tie išli tuší tomu stolárovi. Obžalovaný hovoril, že korene sa potom majú presadiť na vedľajší pozemok.
K tomu sa už nedostali, nevie, z akého dôvodu. On sa obžalovaného pýtal, či má na to povolenie a
on mu ukazoval nejaké papiere. Pokiaľ v prípravnom konaní vypovedal, že nevie, či boli nejaké stromy

poškodené, bolo to asi z nervozity. Koľko ich bolo poškodených si nepamätá. Ich množstvu a pomeru
sa nevie vyjadriť.

Svedok Ing. X. G. vypovedal, že bol obžalovaným oboznámený, čo je predmetom tohto konania, lokalitu
na ktorej hospodári, pozná, a sám bol zvedavý, ako bude tento porast reagovať na zmladzovací rez
ktorý tam obžalovaný vykonal. S obžalovaným sú bývalí spolužiaci, sporadicky sa stretávajú za účelom

výmeny kultivarov, skúseností a pod. V tejto lokalite bol krátko predtým, ako bol rez vykonaný, ako
aj krátko po vykonaní rezu a teraz s odstupom času, pred vykonaním tohto rezu sa s obžalovaným
rozprávali o druhovom zložení drevín a o tom, či sú schopné zmladenia, pretože cieľom obžalovaného
bolo odstránenie starých drevín tak, aby na nich vyrástli nové dreviny. To znamená, že jeho cieľom
bolo zmladenie drevín nachádzajúcich sa na tomto pozemku. Podľa jeho názoru o výrub drevín ide

vtedy, keď je strom zrezaný a na pni už nevyrastie iná genetická zhodná drevina a peň a koreňový
systém odumrie. Je pravda, že aj v prípade výmladkov môže byť ich životnosť krátka, vtedy ak nedôjde
k nasledujúcej údržbe dreviny (ponechanie najschopnejších a najlepších jedincov). Na parcely sa bol
pozrieť asi pred 3 týždňami a spozoroval takéto nádejné jedince tam našli. Spomína si že tam prevažne
rastie jelša lepkavá, javor, vŕba a topoľ. On sám zmladzovací rez v takomto rozsahu ešte nerobil, myslel

tým zmladzovací rez až na krčok pňa. Porast, ktorý videl pred vykonaním zmladzovacieho rezu bol
zhruba 60 - 70 ročný, bol na vrchole svojej životnosti a postupne by dochádzalo k jeho odumieraniu
vyvracaniu a zmladzovaniu. Pestovanie autochtónnych rastlín a drevín znamená pestovanie pôvodných
druhov vyskytujúcich sa na danom území. Pred zmladzovacím rezom sa bol pozrieť na porast, prešiel
sa po ňom, avšak nepozeral jednotlivo na každý strom. V poraste sa často vyskytovali nahnité a bútľavé

stromy, odhaduje, že takýchto drevín mohlo byť 30 percent. Na začiatku vykonávania zmladzovacieho
rezu bol prítomný. Cieľom rezu je vypestovanie nových zdravých jedincov. Týchto je tam teraz viac, ako
bolo zrezaných. Takého pestovanie nových jedincov je rýchlejšie a efektívnejšie ako výsadba nových.
Starostlivosť o výmladky spočíva najmä v selekcii odstránení chorých, slabých, pokrivených jedincov.

Znalkyňa doc. Ing. F. X., Csc., vypovedala, že k záverom znaleckého posudku chce doplniť toľko, že pri
povoľovaniu zásahov drevín by mali orgány životného prostredia venovať zvýšenú pozornosť definícii,
o aký zásah do dreviny má ísť. V danom prípade Ing. V. žiadala o realizovanie rezu stromov až na
krčok, čo v zásade znamená výrub stromov s ponechaním pníkov zhruba do výšky 15 cm. Ako ohliadkou
miesta zistila, že dreviny boli zväčša zrezané na výšku presahujúcu 15 cm a takýto rez lesných drevín

nie je možné považovať za výchovný ani omladzovací rez, keďže a keď z týchto pníkov vyrastajú
výmladky, tieto nemajú dlhú životnosť, nakoľko nemajú vlastný koreňový systém a vydržia max. 5 -
6 týždňov a potom odumierajú, alebo sa odlomia. Z týchto dôvodov považuje vykonaný rez stromov
za výrub. Na zmladzovacie výrezy drevín sa žiadosť nepodáva. Za rovnako dôležité považuje aj jej
zistenia ohľadom spoločenskej hodnoty zrezaných drevín vzhľadom k tomu, že pri ohliadke väčšinou

konštatovala poškodenia drevín či už lesnou zverou, poškodením jadra dreva na kmeni hnilobou a
poškodenie konárov hubami, čo je zreteľne vidieť na fotografiách č. 7, 16, 20 - 23. Z tohto dôvodu
predpokladá, že spoločenská hodnota zrezaného dreva mala byť ohodnotená minimálne o 50 percent
nižšie. Samotný porast na tejto parcele, ktorý bol zrezaný, nemal podľa jej mienky aj takú dlhú životnosť,
vzhľadom na úplne nevhodné stanovištné podmienky, predovšetkým pre trvalé premočenie. Tento druh

drevín nemá veľký význam ani z hľadiska ochrany vtáčieho územia. Záverom by chcela povedať, že v
danom prípade by nebol namieste žiadny výchovný rez drevín s ohľadom na ich poškodenie a nevhodné
stanovište, ale mala byť podaná žiadosť o výrub týchto drevín. Omladzovacie rezy sa môžu robiť v
priebehu celého roka za podmienky že teplota neklesne pod mínus 5 teploty. Medzi zrezanými drevinami
nami bol aj také, ktoré mali podľa jej názoru nulovú hodnotu. Z tých 100 stromov, ktoré hodnotila,

mohla byť približne jedna tretina s nulovou hodnotou. Trvá na tom, že výchovný rez na koreňový krčok
sa rovná výrobu stromov. Podľa jej názoru ObÚ ŽP urobil chybu, pokiaľ žiadosť o výchovný rez na
koreňový krčok neposudzoval ako výrub stromov. V jej praxi sa nestretla so žiadosťou o vykonaní
takéhoto rezu na koreňový krčok. Je znalkyňou z odboru, v rámci ktorého je aj odvetvie fytopatológie.Závery znaleckého posudku konzultovala s viacerými odborníkmi, medzi nimi aj s profesorkou V.. V
zásade možno povedať, že rozdiel medzi výrubom a zmladzovacím rezom na koreňový krčok spočíva
v tom, aký cieľ alebo za akým účelom sa tento rez robí. Výsledok závisí na vykonaní a odborných

vedomostiach realizátora. Z týchto dôvodov nevidím zásadný rozpor medzi závermi môjho znaleckého
posudku a k tomu, čo vypovedala profesorka V., ktorej výpoveď bola prečítaná. To, že sa nejednalo o
zmladzovací rez, usudzuje napr. z obr. č. 25, kde z pňa nevyrastajú žiadne výmladky, hoci nie je vidieť,
že by bol strom chorý. Na obr. č. 27 - 28 v nijakom prípade sa nejedná o zmladenie na koreňový krčok,
pretože stromy sú zrezané vo výške odhaduje 80 -110 cm. Zo spiacich (adventívnych pupeňov) očiek

vyrastajú tenké konáriky - výmladky, z ktorých sa nebude dať vypestovať riadne funkčný hodnotný strom.
Toto je vidieť na viacerých ďalších fotografiách. Rozsah zásahu do drevín pri jednotlivých spôsoboch
je definovaný aj v literatúre a v technických normách, tak ako sa vyjadrila v znaleckom posudku Pri
posudzovaní, či sa jedná o zmladzovací rez, alebo výrub, sa riadila odbornou literatúrou, všeobecne
dostupnými poznatkami, internetom a pod. Pri ošetrovaní drevín sa riadime podľa metodického pokynu,
ktorý vydal Slovenský zväz arboristov a štátne ochrana prírody v Banskej Bystrici, ďalej Ing. Z., ktorá

zastupuje arboristov v najvyšších európskych orgánov (ISA), vydala zásady pre ošetrovanie drevín.
Ani v jednom z týchto materiálov sa zmladzovací rez na koreňový krčok neuvádza. Nevedela, že
manželka obžalovaného má zaregistrovanú činnosť - pestovanie okrasných drevín na predmetnej
parcele. Dreviny vymenované v závere znaleckého posudku na č. l. 11 nie sú poľnohospodárskymi
kultúrami. Aj niektoré kultivary sú zahrňované ako okresné dreviny, stále zostávajú lesnými drevinami

a nie poľnohospodárskymi. Na posúdenie, či sa jedná o poľnohospodársku alebo lesnú drevinu nemá
vplyv to, na akej pôde rastie. Vychádza pri tom len z odbornej literatúry, žiadna právna norma nedefinuje,
ktoré dreviny sú lesné a ktoré poľnohospodárske.

Znalec doc. Mgr. H.. V. J., PhD., vypovedal, že zotrváva na závere znaleckého posudku. Je toho názoru,

že to, či ide o výrub alebo iný zásah do drevín, je potrebné posudzovať z hľadiska cieľu a následkov,
eventuálne okolností, ktoré k tomu viedli. Zmladzovací rez je možne robiť dvomi spôsobmi, jednak
na krčok koreňa (tzv. hlboký zmladzovací rez), ale aj na hlave kmeňa, eventuálne časti kmeňa, kde
sa začína rozkonárovať(tzv. plytký zmladzovací rez). Zásadne ani u jednej z drevín nie je vylúčené
vykonanie tzv. hlbokého zmladzovacieho rezu, rovnako ani u jelši lepkavej, nemusí po vykonaní takého

zmladzovacieho rezu dôjsť k úhynu stromu. Všetko záleží na konkrétnych podmienkach. Je síce pravda,
že pôvodný pník postupne obsychá a postupne vyrastajú a zosilnievajú výmladky, ktoré pník nahradia.
Je tiež toho názoru, že pri výpočte spoločenskej hodnoty zrezaných drevín bol použitý nesprávny index,
mal byť použitý index podľa prílohy 35 písm. j) vyhlášky, ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody
a krajiny.

V záveroch znaleckého posudku č. 1/2012 znalkyňa doc. Ing. F. X., Csc., uviedla, že na všetky dreviny
uvedené v žiadosti (jaseň, jelša, čerešňa a javor) sa vzťahuje zákon o ochrane prírody a krajiny. Na
uvedené dreviny sa nevzťahuje nijaký špeciálny režim na ich kultiváciu. Výnimkou v tomto zákone sú
ovocné dreviny, ktoré sa môžu asanovať bez povolenia, v rámci obnovy starých sadov. Ovocné dreviny

neboli uvedené v žiadosti. Čerešňa vtáčia -Cerasus avium - sa nevyužíva ako ovocná drevina, je to
planý druh, z ktoré ho sa vyvinuli všetky čerešne. Účelom zmladzovacieho a výchovného rezu je rez
mladého stromu za účelom zapestovania jeho koruny. Cieľom je založenie tvarovo charakteristickej
koruny pre daný druh či kultivar a prispôsobenie jeho funkčným požiadavkám na stanovišti (napr. úprava
podchodnej alebo podjazdnej výšky, redukcia koruny smerom k budovám alebo iným prekážkam). A to

všetko tak, aby bol mladý jedinec čo najlepšie pripravený pre obdobie plnej funkčnosti. Zmladzovací rez
sa robí aj na dospelých jedincoch, ktoré preklenuli obdobie intenzívneho rastu. Cieľom je predovšetkým
zaistiť ich dlhodobú funkčnosť pri udržaní pokiaľ možno čo najlepšieho zdravotného stavu, vitality a
prevádzkovej bezpečnosti. Pri tomto reze sa odstraňujú, alebo skracujú suché konáre, mechanicky
poškodené či zlomené alebo inak prevádzkovo nebezpečné, odumierajúce, napadnuté patogénmi. Ďalej

konáre, ktoré sa navzájom krížia a trú o seba, konáre neprimerane zahusťujúce korunu a nevhodne
postavené (napr. smerujúce do stredu koruny), tlakové vetvenia, konáre so zníženou vitalitou, súbežné
vetvy. V rámci možností sa realizujú opravy a korekcie technologicky nesprávnych minulých zásahov
(redukcia pahýľov na tvoriaci sa kalus). Tiež sa odstraňujú alebo redukujú niektoré výhonky, ktoré vznikli
narušenímcelistvostistromupozlomeníväčšiehokonára,aleboporealizáciitechnologickynesprávneho

rezu. Percento odstránených konárov by nemalo presiahnuť 15 % hmoty konárov. V nijakom prípade
sa neodstraňuje celý strom. Rez na koreňový krčok sa realizuje v lesnom hospodárstve. Podľa lesného
hospodárskeho plánu sa niektoré porasty rezom stromov na koreňový krčok prevedú na výmladkový
porast. Zmladzovací a výchovný rez sa robí za účelom zlepšenia vitality stromov, výrub sa realizuje zaúčelom asanácie stromov. Na základe vyhodnotenia fotografií a terénnej prehliadky parcely č. XXXXX/
X k. ú. S., lokalita B. sa zásahy urobené na stromoch nedajú charakterizovať ako zmladenie za účelom
ich ďalšieho pestovania ako tvarovaných okrasných drevín, ale ako výrub stromov.

Znalec doc. Mgr. Ing. V. J., PhD., v záveroch znaleckého posudku č. 1/2013 uviedol, že predmetom
posudzovanej nehnuteľnosti je poľnohospodársky pozemok - slúžiaci ako pestovateľská plocha pre
okrasné dreviny v okrese Malacky, v katastrálnom území S., KN C parc. č. XXXXX/X, orná pôda
o celkovej výmere 5,2641 ha, zapísaného na LV č. XXXX. Posudzovaná parcela je využívaná na

poľnohospodársku výrobu zameranú na pestovanie autochtónnych chránených drevín a rastlín riadnym
spôsobom. Využívanie pozemku parc. č. XXXXX/X je v súlade s činnosťou a požiadavkami kladenými
na pestovateľské plochy pre okrasné dreviny so zachovávaním jeho úžitkovosti a úrodnosti, udržiavaný
v riadnom užívateľskom stave a stave umožňujúcom jeho ďalšie využívanie takýmto spôsobom. Na
základe priloženej dokumentácie má za to, že konanie zadávateľa - Ing. X. V. nemožno hodnotiť
ako výrub drevín (pri pestovaní drevín na parcele XXXXX/X), ale ako vykonanie pestovateľského

opatrenia (zmladzovací a výchovný rez) v súlade s účelom využívania takýchto druhov pozemkov,
vedúceho k udržaniu jeho produkčnej schopnosti, resp. jeho mimoprodukčných funkcií z hľadiska
ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

Dokazovanie po zrušení prvostupňového rozsudku odvolacím súdom:

Znalkyňa doc. Ing. F. X., Csc., vypovedala, že bez ohľadu na to, či išlo o poľnohospodársky pozemok
alebo lesný, na výrub akejkoľvek dreviny sa vyžaduje súhlas obvodného úradu životného prostredia
alebo iného mestského alebo obecného úradu. Povinnosť vyžiadať si súhlas výrubu drevín vychádza zo
zákona o ochrane prírody a krajiny, súhlas sa musí vyžiadať 15 dní vopred. Nie je pritom rozhodujúce,

podľa ktorého zákona sa činnosť vykonávaná na pozemku realizuje (či podľa zákona o ochrane prírody
a krajiny, alebo č. 193/2005 Z. z.). Žiadateľ musí vyznačiť konkrétne dreviny a zadokumentovať ich už v
žiadosti a riadiť sa podmienkami obsiahnutými v súhlase príslušného orgánu, na základe ktorého majú
byť vyrúbané. V § 47 zákona o ochrane prírody a krajiny sú vymedzené podmienky, za ktorých možno
dreviny vyrúbať aj bez súhlasu, avšak splnenie týchto podmienok sa musí do 5 dní úradu vydokladovať.

Napriek tomu, že v Deliminačnom protokole č. X/XXXX, ktorý predložila obhajoba, je uvedené, že
pozemok nie je zalesnený, musí konštatovať, že vyrúbané stromy ako ich videla pri ohliadke, boli staršie
ako 30 rokov. To znamená, že stromy tam v čase deliminácie už museli byť. Vysvetľujem si to tak,
že štátne lesy tento pozemok nezalesňovali, preto uviedli že nie je zalesnený. Jedná sa o náletové
dreviny, ktorých prírastok štátne lesy nesledujú ako ostatné porasty, ktoré majú zakreslené v mapách.

Podľa jej názoru každá drevina, ktorá sa nachádza v chránenej oblasti, je chránená, bez ohľadu na
to, či ide o funkčný les, alebo nie. K tomu, či sa jedná o funkčný les, sa nechce vyjadrovať, bola by to
špekulácia. Na daný pozemok a situáciu, ktorá v čase výrubu bola sa vzťahujú obidva zákony, keďže aj
nájomca pôdy prevádzkovanej podľa zákona č. 405/2011 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení
neskorších predpisov (zákon o rastlinolekárskej starostlivosti) je povinný dodržiavať predpisy zákona

o ochrane prírody a krajiny vo vzťahu k ochrane, údržbe a starostlivosti o dreviny nachádzajúce sa
na pozemku. Skutočne existujú výmladkové lesy, ktoré sa pestujú špeciálnym lesníckym spôsobom,
že nové výmladky nevyrastajú z pňov, ale vyrastajú z koreňových krčkov. V prejednávanom prípade
sa nejedná o zmladzovací rez, pretože pne, ktoré videla pri ohliadke terénu, sú vysoké do 50 cm až
130 cm a ako vidieť na priložených fotografiách, výmladky vyrastajú nie z koreňových krčkov, ale z

pňa. Z tohto dôvodu nevyrastú z nich samostatné stromy a postupne sa z týchto pňov samovoľne
odlamujú. Výmladkové lesy sú nekvalitné a plánujú sa ako drevo na kúrenie, menej kvalitné drevo. Vinu
za tento výrub kladiem hlavne obvodnému úradu životného prostredia, ktorý si nevšimol, že v žiadosti
bol uvedený zmladzovací rez na koreňový krčok v opačnom prípade by na to nemohli dať súhlas a k
celej situácii by nedošlo. V odpovedi úradu sa uvádza, že súhlasia so zmladzovacím rezom. Ďalšou

otázkou je, či sa pre výpočet spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín použil index pre náletové dreviny
a stupne ich poškodenia, pretože tam je hodnota výrazne nižšia. Po predložení 2 fotografií, na ktorých
je odfotený drevný porast v súčasnom stave, s tým, aby posúdila perspektívu týchto drevín, uviedla, že
zotrváva na názore, že takýmto spôsobom sa nemohlo podariť vykonať to, čo Ing. V. zamýšľal pretože
na týchto starých drevinách sa nedá vypestovať. Táto technológia jej je známa a je bežne používaná

aj na Slovensku, avšak vždy ide o presádzanie špeciálne pestovaných drevín a to aj väčších rozmerov.
Nejde však o dreviny vypestované na starých pňoch.Znalec doc. Mgr. Ing. V. J., PhD., zotrval na záveroch znaleckého posudku, ktorý v tejto veci vypracoval,
ako aj na výpovedi na hlavnom pojednávaní z 10. apríla 2013. Pokiaľ ide o právny režim pozemku a
jeho využitia, respektíve činnosti na pozemku vykonávanej, chce povedať, že zákon o ochrane prírody a

krajiny sa vzťahuje na celé územie SR, pričom zákon o rastlinolekárskej starostlivosti upravuje špecifický
režimnaniektorýchpozemkochvyužívanýchpredovšetkýmnapestovaniepoľnohospodárskychplodína
kultúr.Tedazákonoochraneprírodyakrajinysavzťahujeprimeraneajnatútočinnosť.Dásapovedať,že
zákon o ochrane prírody a krajiny sa vzťahuje aj na túto činnosť potiaľ, pokiaľ osobitný zákon neupravuje
odchylne. To, že zákon o ochrane prírody a krajiny sa vzťahuje primerane aj na konkrétny pozemok,

znamená,ženapovinnostipodľatohtozákonavovzťahukochranedrevínmáajužívateľtohtopozemku.
Na druhej strane vzhľadom na vyvíjanú činnosť sa niektoré ustanovenia zákona o ochrane prírody a
krajiny uplatňujú modifikovane tak, aby nebránili rozvoju a účelu, na ktorý sa pozemok podľa zákona o
rastlinolekárskej starostlivosti využíva. Pokiaľ ide o konanie obžalovaného, poukazuje na to, že obvodný
úrad životného prostredia vydal súhlas k vykonaniu zmladzovacieho a výchovného rezu v súlade s
vyjadreniami ostatných inštitúcií, ktoré sa k tomuto vyjadrovali. Išlo o inštitúcie, ktoré boli oprávnené sa

k tejto otázke vyjadriť podľa zákona. To, čo obžalovaný vykonal, považuje za výchovný a zmladzovací
rez, pretože pod pojmom výrub si predstavuje niečo úplne iné. Výrub dreviny je podľa jeho názoru trvalé
poškodenie dreviny a neumožňuje jej akékoľvek prežitie s možnosťou vytvorenia nadzemných orgánov.
Idetedaototálnulikvidáciu,pričomniejemožnéjuzamedziťzrezom,ktorýbolvtomtoprípadevykonaný.
Jedná sa viac o jeho odborný názor ako názor opretý o legislatívu, keďže viaceré termíny používané

v našom odbore nie sú v legislatíve vôbec definované. Omladzovacím a výchovným rezom sa sledujú
rôzne ciele, napríklad omladenie rastliny, vytvorenie ďalšieho reprodukčného materiálu, obnovenie
intenzityrastu,celkovejkondície.Omladenievdanomprípadespočívalovomladenírastlinyodstránením
časti starého dreva rôznym spôsobom. Omladenie môže byť vykonané aj odrezaním celého stromu,
buď jednou väčšou reznou ranou väčšej plochy, alebo viacerými reznými ranami. Závery znaleckého

posudku doc. X. mu neprináleží hodnotiť ani posudzovať. Podľa jeho názoru nešlo v danej veci o výrub
dreviny, ako už konštatoval skôr aj v znaleckom posudku.

Znalkyňa doc. X. na to uviedla, že nesúhlasí so závermi znalca doc. J., zotrváva na jej záveroch. Zrejme
tento rozpor bude musieť vyriešiť niekto iný. Vie o tom, že termín omladzovací rez na koreňový krčok sa v

odborných kruhoch a diskusiách používa. Je to nadzemná časť dreviny, z ktorej vyrastajú korene. Rez na
koreňový krčok sa používa v záhradníctve pri kríkoch, nepoužíva sa pri stromoch. Krčkom koreňového
systému sa rozumie nadzemná časť tesne nad zemou, dá sa povedať 5 - 6 cm.

Znalec doc. J. k tomu uviedol, že to čo uviedla znalkyňa je pravda, až na to, že podľa jeho názoru sa

rez na koreňový krčok môže používať aj u stromov, respektíve u drevín vyššieho vzrastu.

Znalec prof. Ing. X. S., PhD., vypovedal, že na záveroch ZP č. 3/2015 na č. l. 287 - 306 nemá čo meniť ani
čo doplniť. V súvislosti s podaním znaleckého posudku vykonal aj ohliadku miesta činu. Na dreviny, ktoré
sú predmetom skutku sa v plnej miere vzťahuje zákon o ochrane prírody a krajiny, ako aj vykonávacie

predpisy k nemu vydané. Dreviny sa nachádzali v oblasti, ktorá sa nachádzala v druhom pásme ochrany,
v ktorom platí osobitný režim zaobchádzania s nimi, kde platí prísny zákaz zásahu do tohto ekosystému
a prípadný zásah nesmie byť vykonaný bez povolania príslušného orgánu. Zmladzovací rez je v prípade
tohto zásahu nie zmladzovacím rezom. Je to sanácia porastu cca 400ks drevín zrezaním na koreňovom
krčku. Vyššie pne na mieste samom nenašiel. Takýto zásah a takýto rez v danom ekosystéme hodnotia

ako výrub. Toto vyjadrenie podopiera odborníkmi ZÚ Zvolen, ktorí dlhé roky pracovali na katedre ťažby
drevín, teda vedia sa k problému vyjadriť a ich vyjadrenie aj s nimi skonzultoval. Nie sú to vyjadrenia
záhradníkov, ale odborníkov na lesné hospodárstvo. Vykonanie zmladzovacieho rezu na koreňoví krčok
mu nie je známy či už z domácej alebo zahraničnej literatúry. Doposiaľ mu nebolo známe, že by boli
v odborných kruhoch rôzne názory na otázky, čo je výrub a čo je zmladzovací rez. Stať znaleckého

posudku týkajúca sa charakterizácie zmladzovacieho rezu vypracoval ním poverený pracovník ústavu
Ing. X. Q., PhD.

Svedok Ing. X. Q., PhD., vypovedal, že bol poverený spracovať 4 otázky určené súdom. Čo sa týka
zmladzovacieho rezu, nebolo špecifikované, či ide o ovocné dreviny alebo lestné porasty, také, o

čom sa pojednáva v spise. Z tohto dôvodu opísal zmladzovací rez v súvislosti s ovocnými drevinami,
pri ktorom ide o obnovenie rastu dreviny v období vegetačného pokoja, následkom čoho je silný
rast, ktorý odďaľuje rodivosť. Cíti sa odborne spôsobilý pre posudzovanie rezov ovocných drevín.
Z druhov jaseň, jelša, javor a čerešňa je ovocnou drevinou iba čerešňa vtáčia. Ostatné 3 nie súovocné dreviny. Pri ovocných drevinách sa rez na koreňový krčok neuplatňuje, tým pádom sa k otázke
obhajcu, že čo je účelom zmladzovacieho rezu drevín na koreňový krčok, nemôže vyjadriť. Na otázku,
či v súvislosti so znaleckým posudkom je niekto, kto by posudzoval zmladzovací rez na koreňový

krčok aj u ostatných drevín, teda jelša, jaseň a javor a teda či možno vypočuť inú osobu, svedok
uviedol, že z konzultantov spolupracujúcich so znaleckým ústavom je takou osobou prof. B. V., ktorá
sa však na vypracovaní tohto znaleckého posudku nezúčastnila. Nezúčastnil sa na obhliadke na mieste
samom pred vypracovaním znaleckého posudku. Vypracoval podklady a samotné odpovede - ohľadom
výchovného a zmladzovacieho rezu na č. l. 7,8 znaleckého posudku - spísali znalci. Charakteristika

výchovnéhoazmladzovaciehorezu,ktorábolaakopodkladvypracovanásvedkom,satýkalenovocných
drevín. Svedok sa vyjadroval len ku charakteristike zmladzovacieho, výchovného rezu a výrubu, ďalej
sa vyjadroval ku charakteristike tzv. regeneračného rezu ovocných drevín a tento rez nebol vykonaný na
danom mieste v zásahu. Ako podklad na vypracovanie jeho podkladov dostal spis, ktorý mal k dispozícii
znalecký ústav. Zdalo sa aj jemu čudné, prečo bol vybraný ako konzultant na spracovanie otázok, keďže
je odborníkom na ovocné dreviny a otázky sa týkali lesných drevín, avšak okrem prof. V. iný odborný

konzultant vo vzťahu k znaleckému ústavu, preto podklady vypracoval on. V rámci jeho podkladov
zásah do drevín hodnotil ako výrub. V rámci svojej odpovede týkajúcej sa zásahu nešpecifikoval, že
išlo o ovocné dreviny. Nevie sa vyjadriť, či je rozdiel v parametroch zmladzovacieho, výchovného rezu a
výrubu u ovocných drevín a lesných porastov. Z fotografií predložených svedkovi v rámci spisu určeného
na vypracovanie podkladov nebolo zrejmé, o aké dreviny ide, teda či ovocné alebo lesné, vzhľadom

na kvalitu fotografií to nebolo možné rozoznať. Nevie sa vyjadriť, či je rozdiel medzi zmladzovacím a
výchovným rezom u okrasných drevín a lesných porastov. Botanicky je veľmi malý rozdiel medzi lesnými
a okrasnými drevinami. Nevie sa vyjadriť, či vzhľadom na rozdiel medzi lesnými a okrasnými drevinami
prichádza do úvahy iný režim ochrany.

V znaleckom posudku z 27. apríla 2015, č. 3/2017, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre,
znalecký ústav, evidenčné číslo: XXXXXXXX, uviedol, že
z dlhoročných skúseností pracovníkov SPU-ZÚ je jednoznačné a v praxi potvrdené, že na dreviny jelša,
javor, jaseň a čerešňa sa vzťahuje v plnej miere zákon o ochrane prírody a krajiny a následné úpravy a
vyhlášky.Užvpreambule§1(predmetzákona)jejasne,zrozumiteľneaexplicitnevzneníparagrafového

obsahu dané, ktoré, kedy a vakom rozsahu má právnu povinnosť a spôsobilosť prispievať k udržaniu,
zveľadeniu a zachovaniu stability daného systému. Z tohto pohľadu uvedené dreviny nemožno vyňať
z ochrany v znení zákona ako celku a nemožno nadraďovať upresnenia vyplývajúce zo zákona o
rastlinolekárskej starostlivosti a znenia vyhlášky č. 405/2001 Z. z. a znenie zákona č. 145/1995 Z. z., ale
vynechania § 47 toho istého zákona a § 305 ods. l. písm. c) Trestného zákona a § 17 spolu s vyhláškou

MŽP SR č. 24/2003 Z. z. Rovnako pripomínajú, že netreba zamieňať pojmy a ich výklad ku kauze
„vyjadrenie a povolenie”. Ak je názor v citácii spisov ŠOP SR Malacky a KÚŽP, CHKO nezrovnalosť, tú si
musia zdôvodniť príslušné organizácie, rovnako tvrdenia, že na likvidáciu 369 drevín v rubnom veku nie
je potrebný súhlas na to povolaných orgánov, pokladáme v celom rozsahu za chybné. Nestotožňuje sa
ani s legislatívnym ani odborným posúdením vecného problému a s tým spojených príčinných súvislostí.

Ak je v tomto bode voľný výklad zákona, tak sa situácia, ktorá existuje doteraz, na tomto úseku nezmení.
Pre dreviny, ktoré sú bezprostredne predmetom tejto kauzy, nie je dané legislatívou špeciálny režim k
pestovaniu a zachovaniu, sú potvrdené dendrologickou praxou, ktorá sa zatiaľ plne uplatnila a uplatňuje.
Rovnako by v tomto prípade bolo násilné porovnávanie a zaradenie poľnohospodárskych plodín s
drevinami (určuje to aj číselník), príklad jelša - pšenica, javor - jačmeň, jaseň - ovos atď., a tým aj

špecifikácia a porovnávanie drevín s poľnohospodárskymi kultúrami a cieľov ich kultivácie. Pre tieto
dreviny domácej proveniencie nie sú legislatívou v bežnej praxi žiadne osobitné režimy starostlivosti. Pri
nejednoznačnosti zhodnocovacieho procesu so zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny,
kto má chrániť biotu a biotopy aj v II. ochrannom pásme, ak je od základu porušená homeostáza lesného
ekosystému, čo vyúsťuje zákonite do:

- Porušenia retenčnej schopnosti stanovišťa
- Porušenia dendrologického stavu na lokalite
- Porušenia podmienok mikro a makroedafónu
- Porušenia floristického zloženia
- Porušenia hniezdenia vtáctva „chránené vtáčie územie"

- Porušenia synergizmu pri úbytku asimilačnej plochy, a tým aj fotosyntetického procesu
- a ďalšie
V spise sa v tomto bode často a pomýlene preberajú názory a zámena s požiadavkami, ktoré platia
pre ovocné dreviny. Tento stav je diametrálne odlišný v starostlivosti pestovateľskými zásahmi, druhmia povolením ich stabilného postavenia v lesnom i poľnom ekosystéme. Rovnako mätúce a do spisu
vnášané sú otázky odbornosti nájomcu, vysvedčení a pasov, osvedčení, požiadavka na vysvetlenia od
úradu životného prostredia, ÚKSUPu, ministerstiev, CHKO.

Druhá a v kauze veľmi dôležitá je otázka hodnotenia samotného zásahu nájomcu pôdy v zazmluvnenej
výmere od SPP, čo bolo učinené v roku 2007. Tento zásah hodnotený ním samotným, znalcami
a poznačený garantom pre jeho činnosť, nie je v tejto časti hodnotený jednoznačne. Také isté sú
doklady orgánov, ktoré mali byť dané explicitne s presným vymedzením, raz povolenie, raz súhlas, raz
zdôvodnenie... Či ide o:

- zmladzovací rez,
- výchovný rez,
- výrub,
to malo byt' jednoznačne uvedené, čo si nemôžu strany v spore vykladať po svojom. Naše vlastné
vyhodnotenie neabsentuje a plné znenie je obsahom posudku. Výchovný rez je myslené úmyselné
a premyslené tvarovanie mladého a samostatného jedinca s vlastnou koreňovou sústavou s cieľom

vytvorenia pevnej kostry koruny so želaným rozložením konárov v priestore tak, aby spĺňal jednak
predstavy pestovateľa a jednak, aby boli zachované všetky zákonitosti rastu dreviny. Takýto postup
na predmetnej lokalite nebol registrovaný, nejednalo sa o samostatné stromčeky, resp. kry s vlastnou
koreňovou sústavou, ale o výmladky, pripadne koreňové výmladky, ktoré vyrástli z bázy materského
stromu, resp. pňa a koreňov. Zmladzovací rez predstavuje zásah, pri ktorom sa neodstraňuje celý objem

koruny spolu s kmeňom, ale odstránia sa len niektoré kostrové, resp. zahusťujúce konáre, zvyčajne
tie najstaršie a najhrubšie, a to v takom počte, aby nevyvolali následný príliš bujný rast letorastov.
Z tohto dôvodu sa robí takýto rez na etapy počas viacerých rokov, aby sa aspoň sčasti zachovala
rovnováha medzi podzemnou a nadzemnou časťou stromu. Robí sa v období vegetačného pokoja s
odstraňovaním prebytočných a zahusťujúcich letorastov v mesiacoch máj - jún. Takto vytvorené nové

letorasty vyrastajú z tzv. spiacich púčikov, ktoré vznikajú činnosťou primárnych meristémov a sú pevne
introdukované do vaskulárneho systému dreviny. Tento postup na predmetnej lokalite zaregistrovaný
nebol, pretože dreviny boli zrezané na koreňový krčok. Rezy takto definované - či už výchovný alebo
zmladzovací rez, na parcele č. XXXXX/X pri odstránení drevín a dovolávania sa tzv. „výmladkov“ na
ploche škôlky pre domáce, cudzokrajné a okrasné dreviny nie je vidieť. Prípravné práce pre postup

pestovania autochtónnych drevín, rovnako výmladkov, nie je evidovaný. Táto plocha je zanedbaná, s
odumretými pňami drevín, neusporiadaného uloženia suchých konárov, haluziny a viditeľný zásah na
ploche škôlky, ktorá je neohradená, nie je z pestovateľského pohľadu viditeľný a potvrdený. Výrub je
zásah do prírodného prostredia, kde cieľom nie je obnova rastu, ani zachovanie drevín.
Zhodnotenia, ktoré je v kapitole II. Posudok, prehliadky na mieste samom sa jednoznačne preukazuje

asanácia, likvidácia pôvodných drevín v počte 369 na prenajatej ploche nájomcom Ing. V. na parcele č.
XXXXX/X k. ú. S.. Tento zásah hodnotia ako výrub.
Z prehliadky stavu na mieste samom pri kontrole skutočnosti v marci roku 2015 boli za prítomnosti Ing. V.
- nájomcu a pracovníčky ŠOP Malacky Ing. W. prekonzultované niektoré otázky spojené s predmetnou
kauzou. Ing. W. jasne, logicky a presne uviedla rozsah svojho počínania a postupu, ktorý vyplýva z

jej pracovného zaradenia na ŠOP SR Malacky. Ing. V. nešpecifikoval presne miesto, kde „okrasné,
domáce a cudzokrajné dreviny“ pestoval a mieni pestovať aj výmladky z hodnoteného materiálu po
„zmladzovacom reze“. Vyslovil, že všetky povolenia na zásah od orgánov na to povolaných mal. V
spise je presne uvedené, či to boli súhlasy, nesúhlasy, vyjadrenia... K presnému oploteniu a označeniu
škôlky na pôvodné ciele sa nevyjadril. Poukazoval, že zbytky haluziny a odumreté pne na mieste zásahu

zostali po činnosti a budú zárukou pre jeho ďalšiu činnosť. Tak často zvýrazňovanú otázku výmladkov
na zrezaných pňoch, nebolo možné preukazne potvrdiť. Nebolo vidieť ani starostlivosť (akúkoľvek
úpravu pôdy) po 4 rokoch na mieste deklarovanej škôlky. Veľkoplošný zásah likvidácie 369 kusov drevín
zmiešaného porastu na parcele č. XXXXX/X v k. ú. S. - B., na základe spisov, ale i prehliadky, hodnotia
s cieľom dospieť k materiálnej pravde. Hodnotia ho ako asanáciu - výrub drevín. Postupujú v zmysle

kompetencií daných SPU - ZÚ Nitra, MS SR a zákona č. 382/2002 Z. z. o znalcoch, tlmočníkov a
prekladateľoch.

V znaleckom posudku č. 1/2017, Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene, ako právnická
osoba, ktorá je špecializovaným vedeckým a odborným pracoviskom alebo špecializovaným odborným

pracoviskom, uviedla, že predmetom úpravy zákona o ochrane prírody a krajiny a zákona o
rastlinolekárskej starostlivosti sú diametrálne rozdielne veci, ktoré navzájom nesúvisia. Tieto sú
definované v úvodných ustanoveniach § 1 oboch zákonov (zákona o ochrane prírody a krajiny, a
zákonaorastlinolekárskejstarostlivosti,resp.jehopredchodcuzákonač.193/2005Z.z.).Popodrobnompreštudovanípodkladovkznaleckémuposudkumožnokonštatovať,žeodroku2010kudňu17.februára
2011 sa na určenú činnosť, ktorá je v konečnom dôsledku vymedzená v skutkovej vete obžaloby (č. 1.
186 spisového materiálu) a na predmetnom pozemku jednoznačne vzťahuje zákon o ochrane prírody

a krajiny. Podľa nájomnej zmluvy č. X-XXXX/XX uzavretej medzi Slovenským pozemkovým fondom a
Ing. Z. V. W., sa ako účel nájmu uvádza využitie prenajímaného pozemku na pestovanie autochtónnych
chránených rastlín a drevín. Zároveň zdôrazňujú, že chránené druhy rastlín a drevín je možné pestovať
len v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny (§ 34, 40, 41) so súhlasom orgánu ochrany prírody,
ktorý je príslušný na povolenie výnimky. Zo spisu nie je známe, či obžalovaný takéto oprávnenie mal,

resp. vo vyšetrovacom spise nenašli povolenie pre pestovanie chránených rastlín a drevín na parcele
č. XXXXX/X k. ú. S. od orgánu ochrany prírody v zmysle platnej legislatívy. O uplatňovaní právneho
režimu podľa zákona o ochrane prírody a krajiny v predmetnej veci hovorí aj rozhodnutie č. XXXX/
XXX/XX-X/XMinisterstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktoré vydalo súhlas na rozširovanie
nepôvodných druhov rastlín za hranicami zastavaného územia obce na parcele č. XXXXX/XX v k. ú.
S. práve na základe zákona o ochrane prírody a krajiny. Ďalším dôvodom pre uplatňovanie zákona

o ochrane prírody a krajiny je fakt, že predmetné pozemky sú súčasťou územia Chránenej krajinnej
oblasti Malé Karpaty a zároveň Chráneného vtáčieho územia Malé Karpaty a platí na nich druhý stupeň
ochrany. Na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody
na umiestnenie výsadby drevín a ich druhové zloženie za hranicami zastavaného územia obce [§
13 ods. 2 písm. a)]. Taktiež podľa § 26 ods. 5 zákona o ochrane prírody a krajiny sa v chránenom

vtáčom území zakazuje vykonávať činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet jeho ochrany.
Na strane druhej, každý, kto pestuje, vyrába alebo dováža rastliny, rastlinné produkty, sa musí riadiť
aj zákonom o rastlinolekárskej starostlivosti, pričom na účely tohto zákona sa pod rastlinolekárskou
starostlivosťou rozumejú opatrenia, ktoré zabraňujú zavlečeniu a rozširovaniu škodlivých organizmov a
pôsobeniu škodlivých činiteľov [§ 2 písm. a) zákona]. V čase od roku 2010 do 17. februára 2011 platil

zákon č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení zákona č. 295/2007 Z. z. a zákona č.
45/2009 Z. z. Zákon č. 405/2011 Z. z. z 21. októbra 2011 o rastlinolekárskej starostlivosti a o zmene
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších
predpisov nadobudol platnosť podľa ich poznatkov až 22. novembra 2011, t. j. mimo obdobia, kedy sa
prejednávaný skutok stal. V zmysle zákona č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti sa mal

obžalovaný osobne na úseku rastlinolekárskej starostlivosti riadiť § 3 Všeobecné povinnosti, § 7 Vývoz,
dovoz, tranzit a § 8 Rastlinné pasy. Súčasne je potrebné zdôrazniť, že tieto činnosti nemajú žiaden
priamy vzťah ku skutkovej podstate obžaloby, t. j. činností, ktorú obžalovaný na parcele č. XXXXX/X k.
ú. S. vykonal. Pre túto činnosť, vykonanú na predmetnom území v čase od roku 2010 do 17. februára
2011 bolo jednoznačne potrebné postupovať podľa § 47 zákona o ochrane prírody a krajiny v znení

neskorších predpisov.
Na činnosť, ktorá bola vykonaná na prenajatom pozemku v zmysle skutkovej podstaty sa zákon o
rastlinolekárskej starostlivosti, resp. v tom čase platný zákon č. 193/2005 Z. z. jednoznačne nevzťahuje.
Zákon o rastlinolekárskej starostlivosti upravuje povinnosti fyzických a právnických osôb na úseku
rastlinolekárskej starostlivosti hlavne v oblasti realizácie rastlinolekárskych opatrení proti zavlečeniu

organizmov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty a proti ich rozširovaniu na území Slovenskej
republiky (tzv. karanténnych škodcov), ale aj podmienky schvaľovania účinných látok, používania a
kontroly prípravkov na ochranu rastlín. Takéto činnosti obžalovaný na predmetných 369 drevinách (jelša
- 305 ks, jaseň - 61 ks, javor - 2 ks, čerešňa - 1 ks) nerealizoval. Obžalovaný vykonal zásah na
pravdepodobne výmladkových, prípadne aj náletových drevinách (jelša lepkavá, jaseň štíhly, javor poľný

a čerešňa vtáčia), ktoré rastú na území Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a zároveň Chráneného
vtáčieho územia Malé Karpaty s druhým stupňom ochrany a preto sa na predmetné dreviny vzťahuje
zákon o ochrane prírody a krajiny, konkrétne ustanovenia § 47. Podľa § 47 zákona o ochrane prírody a
krajiny sa zakazuje poškodzovať a ničiť dreviny (ods. 1) a vlastník, správca alebo nájomca pozemku, na
ktorom sa nachádza drevina, je povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať. Pri poškodení

alebo výskyte nákazy dreviny chorobami môže orgán ochrany prírody uložiť vlastníkovi, správcovi alebo
nájomcovi pozemku vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní (§
47 ods. 2). Na výrub dreviny sa ale vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak zákon neustanovuje
inak (§ 47 ods. 3). V uvedenom prípade sa súhlas na výrub nemusel vyžadovať len pri čerešni vtáčej
(1 ks), ktorú považujú za ovocnú drevinu, nakoľko súhlas na výrub dreviny sa nevyžaduje pri obnove

produkčných ovocných drevín na účely výsadby nových ovocných drevín, ak sa ich výsadba uskutoční
do 18 mesiacov odo dňa výrubu [§ 47 ods. 4 písm. b)]. Súčasne je potrebné zdôrazniť, že jelša lepkavá,
jaseň štíhly, javor poľný a čerešňa vtáčia sú v zmysle prílohy č. 33 Zoznam drevín a ich spoločenskáhodnota k vyhláške 24/2003 Z. z. jednoznačne považované za dreviny a nie za poľnohospodárske
plodiny alebo kultúry.
Na vykonanie omladzovacieho, resp. zmladzovacieho alebo výchovného rezu nie je v zmysle žiadneho

zákona potrebný súhlas kompetentnej organizácie. Uvádzané rezy sa štandardne vykonávajú len na
ovocných drevinách. Na stromoch, ktoré rastú v urbánnom prostredí sa z predmetných rezov realizuje
len výchovný rez. Za obdobu zmladzovacieho rezu možno považovať rez rekonštrukčný. Pri drevinách
rastúcich mimo urbánneho prostredia a v lese sa rezy nevykonávajú, ak to nevyžadujú osobitné potreby.
Rez drevín rastúcich v kultúrnej krajine a urbánnom priestore upravuje § 17 ods. 5 vyhlášky č. 24/2003

Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny. V zmysle tohto zákona sa rez živých
konárov listnatých drevín s priemerom viac ako 5 cm vykonáva vo vegetačnom období od 1. apríla do 30.
septembra,najmävjehoprvejpolovici,svýnimkouobdobiatvorbynovýchlistov.Vinomakovegetačnom
obdobímožnotakýrezvykonávaťlenvprípadochrezovprodukčnýchovocnýchdrevínalebovprípadoch
bezprostredného ohrozenia zdravia alebo života človeka, alebo značnej škody na majetku. Podľa
dokumentu Štátnej ochrany prírody - Správy chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty č. CHKOMK/XXX/

XX, ktorý je súčasťou vyšetrovacieho spisu, boli predmetné rezy vykonané v mimovegetačnom období,
čiže v rozpore s platnou vyhláškou.
Zásah, ktorý obžalovaný vykonal na predmetných drevinách možno jednoznačne považovať za výrub
stromov. Pri zmladzovacom alebo výchovnom reze sa akýkoľvek zásah zásadne vykonáva len v
korunovej časti stromu, t. j. režú sa len nevhodné a poškodené konáre, nikdy nie kmeň stromu.

Toto tvrdenie je možné preukázateľne overiť v množstve odbornej literatúry zaoberajúcej sa rezom
stromov (Kadlec, J.: Řez ovocných stromů a keřů. Praha: Grada Publishing, 1997, s. 38-53, ISBN
80-7169-491-6.; Kolařík, J. a kol.: Péče o dřeviny rostoucí mimo les I. Vlašim: ČSOP, 29003, s. 149-165,
ISBN 80-86327-36-1.; Gregorová, B.: Řez dřevin v měste a krajine. Praha: AOPK ČR, 2000.; Kudriavec,
R. P.: Tvarovanie a rez ovocných drevín. Bratislava: Príroda, 1981.; Arboristický štandard. Rez stromov

1. Nitra: SPU, 2015, s. 8-13, ISBN 978-80-552-1364-4). Ak vezmeme v úvahu skutočnosť, že výchovný
rez sa robí v prvých rokoch po výsadbe (u mladých drevín), prípadne pri nahrádzaní odumierajúcich
konárov vlkmi (na extenzívnych tvaroch a druhoch ovocných drevín) a jeho cieľom je vytvorenie pevnej
kostry koruny, tak na základe vyhotovenej fotodokumentácie, vstupných dát pre výpočet spoločenskej
hodnoty drevín - priemer pňa a zistení znaleckého ústavu SPU v Nitre (znalecký posudok 3/2015)

údajný výchovný rez bol vykonaný nie na mladých ale niekoľko desiatok rokov starých stromov (cca
50 - 70 rokov). Z uvedeného dôvodu nemohlo ísť o výchovný rez. Pod pojmom zmladzovacieho rezu
rozumieme zrezanie - skrátenie konárov na ich konci do staršieho než dvojročného dreva. Poznáme
zmladzovací rez plytký (do 2 až 3-ročného dreva), stredný (do 3 až 4-ročného dreva) a hlboký (do
päťročného až viacročného dreva). Cieľom zmladzovacieho rezu je obnovenie intenzity rastu, celkovej

kondície a zabezpečiť tak opätovne úrody kvalitného ovocia za cca 2 - 3 roky. Pri zmladzovacom reze
ponechávame tzv. ťažné konáre, ktoré budú náhradou odstránenej časti alebo dočasne preberú jej
funkciu. Ide spravidla o vzpriamene rastúce konáre (najmä v dolnej časti koruny), v zóne intenzívneho
rastu môžu smerovať šikmo. Na základe uvedenej charakteristiky je možné konštatovať, že obžalovaný
aj v tomto prípade nerealizoval na predmetných drevinách zmladzovací rez, nakoľko zrezal nielen všetky

konáre, ale aj samotný kmeň. Zrezanie stromu až na bazálnu časť kmeňa sa jednoznačne považuje
za výrub, t. j. jeho asanáciu. Z lesníckeho aspektu sa pod termínom spílenie stromu (výrub) považuje
oddelenie kmeňa od pňa. Kmeň sa zväčša odrezáva vo výške cca 20 cm od povrchu zeme, pričom
táto výška môže byť aj vyššia, nakoľko závisí od druhu stromu a jeho proporcii (napr. pri výmladkových
stromoch).

S tvrdeniami obžalovaného Ing. X. V. a znalca doc. Mgr. Ing. V. J. PhD. o realizácii tzv. zmladzovacieho
rezu na koreňový krčok pňa nemožno súhlasiť. Údajný zmladzovací raz na koreňový krčok sa
podľa našich zistení neuvádza v žiadnej domácej a zahraničnej literatúre. Z nášho pohľadu ide o
účelové tvrdenie, nakoľko všetky základné (výchovné), udržiavacie, stabilizačné a tvarovacie rezy sa
v ovocinárstve, arboristike a prípadne i lesníctve zásadne vykonávajú len v korunovej časti strom, t. j.

na konároch. Výsledkom nesprávne realizovaných rezov je väčšinou poškodenie dreviny, ktoré môže
byť bezprostredne alebo následne podstatne a trvalo znížiť ekologické a estetické funkcie drevín alebo
zapríčiniť ich odumretie. Zrezaním kmeňa až na jeho bazálnu časť dochádza k trvalému odstráneniu
stromu, čiže jeho výrubu.
Na základe jednotlivých odpovedí na položené otázky možno záverom konštatovať, že obžalovaný

predmetné dreviny rastúce na pozemku 3 parcelným č. XXXXX/X k. ú. S., ležiacom na území
Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a Chráneného vtáčieho územia Malé Karpaty s II. stupňom
ochrany vyrúbal, pričom nepostupoval v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny. Zásahy vykonané
obžalovaným na jednotlivých stromoch nemožno považovať za výchovný ani zmladzovací rez, prerealizáciu ktorých sa štandardne nevyžaduje súhlas kompetentnej organizácie. Rezy sa nevykonali len
na konároch, ale zrezané boli celé stromy väčšinou až na bazálnu časť kmeňa, čo sa považuje za stínku
(výrub).

Znalec Ing. V. Z., PhD., vypovedal, že sa v plnej miere pridržiava písomného znaleckého posudku
podaného v tejto veci. Nie sú s pánom Kmeťom zapísaní v zozname znalcov, odborne spôsobilí
na túto problematiku sú, nakoľko ide oňho, príslušnú problematiku vyštudoval na vysokej škole,
vyučuje ju na vysokej škole. Vysoká škola má oprávnenie vykonávať takéto znalecké posudky. Na

Slovensku ako jediná fakulta majú ministerstvom školstva akreditovaný študijný program arboristika
a komunálne lesníctvo pričom pán profesor S. je garantom tohto študijného programu. Vypracúvajú
desiatky až stovky odborných expertíz v tejto oblasti. Získal doktorát v špecializácii ochrana rastlín. Je
vyštudovaný fytopatológ, integrovaná ochrana lesa je predmet, ktorý učí, pôsobí v zahraničí, zúčastňuje
sa rôznych konferencií, publikuje v tejto oblasti - je autorom rôznych učebníc. Ak chce obhajoba
spochybňovať jeho, musí spochybniť celú Lesnícku fakultu. Obhliadku na mieste nevykonali, o túto

požiadaní neboli, odpovedali na položené otázky. Má za to, že spis je natoľko bohatý a je v ňom uvedené
natoľko dostatočné množstvo dát (fotodokumentácia, znalecké posudky, iné listiny), že možno urobiť
jednoznačný záver. Obhliadka by podľa neho ani nič nevyriešila, nakoľko od skutku už uplynula dlhá
doba, zostali tam už len pne, v podstate išlo o to, či prišlo k výrubu alebo nie, stromy ako také už
neexistujú.Keďdošlokvýrubunieječoposudzovať.Vyjadrilisa,čiišlooošetrenie,alebovýrub.Nazáver

im stačili podklady obsiahnuté v spise. Stromy boli v zmysle platnej legislatívy odstránené, vyrúbané,
fyzicky tam tie stromy nie sú. V zmysle platnej legislatívy a v zmysle odborných používaných definícií tam
už tie stromy neexistujú. Nie je tam nič, to môže garantovať. V zmysle biologických disciplín, ak je strom
odstránený, tak je odstránený. Je presvedčený, že došlo k výrubu, teda okrem dát zo spisu aj na základe
toho, že aj všetci znalci sa v tomto konaní vyjadrili, že došlo buď k výrubu, alebo k zmladzovaciemu

rezu na krčok. Fotodokumentácia bola z obdobia tak ako vyplýva zo spisu, teda z obdobia spáchania
skutku. Závery znalca J. sú podľa mňa také z dôvodu, že pán J. je pravdepodobne poľnohospodár,
zrejme nie je lesník. Pretože aj uvedené dreviny označoval ako poľnohospodárske dreviny (v zmysle
významu jačmeňa, pšenice), čo ale nie je pravda aj v zmysle príslušnej vyhlášky č. 24/2003 Z. z. Oni
lesníci sú, zaoberajú sa arboristikou, drevinami v lese. Druhý dôvod, prečo sú závery znalca J. také aké

sú,sinechápreseba.OniakoLesníckafakultaznaleckýmústavomniesú.Zmladzovacíreznakoreňový
krčok neexistuje, v žiadnej odbornej literatúre nikde nikto nič také nenájde, ani na Slovensku ani vo
svete. Niečo v tomto zmysle sa môže realizovať, ale len pri tzv. živých plotoch, v žiadnom prípade nie pri
drevinách. Legislatívnu úpravu zmladzovacieho rezu v podmienkach Slovenskej republiky považuje za
nadmieru dostatočnú a to aj s ohľadom na rok 2010, 2011. Z obsahu spisového materiálu mu vyplynulo,

že obžalovaný by mal mať na danom území lesnú škôlku. Táto okolnosť na závery znaleckého posudku
nemá žiadne. Spoločenská hodnota vyrúbaných drevín mu je zo spisu známa, tvrdí, že matematický
postup pri jej výpočte bol na 100% správny, tento garantuje, stromy síce nevideli, ale má za to, že
výpočet tejto hodnoty robila odborne erodovaná spôsobilá osoba. Jeho záver je taký, že s takto určenou
spoločenskou hodnotou sa na 99,9 % stotožňuje. Vyhláška č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon

o ochrane prírody a krajiny, jednoznačne definuje, čo je drevinou bez ohľadu na to, kde sa pestuje,
či na poľnohospodárskej pôde, v rámci okrasnej škôlky. Žiadna právna úprava nedefinuje niečo iné.
Znalec ďalej uviedol, že môže byť, že poľnohospodárska platobná agentúra disponuje s kódom 628,
ktorý znamená dreviny pestované na ornej pôde, každopádne stále ide o dreviny, ináč môže byť aj to, že
by išlo o úradnícku chybu. Bez ohľadu na to, aké má obžalovaný vzdelanie, chybu môže spraviť každý,

môže byť, že obžalovaný má vzdelanie vo oblasti poľnohospodárstva. Arboristika ako odbor, ktorý má
ich fakulta ako jediná akreditovaný, znamená komplexnú starostlivosť o dreviny rastúce mimo les, v
urbárnom a prímestskom prostredí, ide o komplexnú starostlivosť od rezov cez choroby po výsadbu,
ošetrovanie. Pojem výmladková ťažba znamená ťažbu, ktorá sa už teraz hromadne nepoužíva, skončila
pred cca 20 rokmi. Používala sa u výmladkových drevín, ktoré majú pňovú výmladnosť. V rámci tohto

postupu sa zrezali dreviny až na peň a z pňa vyrástli nové výhony. Drevo s takýchto nových drevín je
však nekvalitné, je veľmi náchylné na poškodenie, vyskytuje sa tam častá chorobnosť. V súčasnosti sa
výsadba realizuje z prirodzenej obnovy, alebo umelou výsadbou. Aj takúto výmladkovú ťažbu možno z
odborného hľadiska označiť ako výrub.

Z listinných dôkazov, ktoré boli oboznámené prečítaním na hlavnom pojednávaní vyplýva, že Slovenská
republika zastúpená Slovenským pozemkovým fondom na jednej strane a Ing. Z. V. SHR na strane
druhej uzavreli nájomnú zmluvu č X-XXXX/XX z 02. marca 2007 (nájomná zmluva), predmetom ktorej je
poľnohospodársky pozemok v okrese Malacky, v katastrálnom území S., KN C parcela č. XXXXX/X, ornápôda o celkovej výmere 5.2641 ha zapísaná v liste vlastníctva č. XXXX (predmetná parcela), pričom
účelomuvedenéhonájmubolopoľnohospodárskevyužitiepredmetnéhopozemkunapoľnohospodársku
výrobuzameranúnapestovanieautochtónnychchránenýchrastlínadrevín(predmetnáčinnosť).Prílohu

č. 1 znaleckého posudku znalca doc. Mgr. Ing. V. J., PhD., tvorí osvedčenie Kontrolného a skúšobného
ústavupoľnohospodárskehovBratislavez31.mája2006,č.XXX/OOR/XXozápisedoregistravýrobcov
a dovozcov rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov pre Ing. Z. V. SHR registračné číslo SK-
XXXX, rozsah činnosti výrobca 2.02 pre zaregistrované prevádzky matečnica a pestovateľské plochy
pre okrasné dreviny k. ú. S. platné od 31. mája 2006 (osvedčenie).

Súd odmietol vykonať dôkaz navrhnutý obhajobou na č. l. 340 a navrhnutý na hlavnom pojednávaní
dňa 05. júna 2017 č. l. 380, nakoľko návrhy sa týkajú okolností nepodstatných pre rozhodnutie (výsluch
p. J. Z., pracovníčky OÚ ŽP Q. ohľadom objasnenia skutočností pri obhliadke pozemku a vysvetlenia
kladného vyrozumenia, tiež výsluch p. Q. S., pracovníčky OÚ ŽP Q. ohľadom objasnenia skutočností
pri obhliadke pozemku), resp. okolností, ktoré možno zistiť inými navrhnutými, resp. vykonanými

dôkazmi (obhliadka miesta činu, výpočet spoločenskej hodnoty dotknutých drevín, aj súčasnej, znalecké
vyhodnotenie faktického dopadu zásahu).

Podľa § 305 ods. 1 písm. c) Trestného zákona kto, čo aj z nedbanlivosti, v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny alebo so všeobecne záväznými právnymi

predpismi na ochranu exemplárov reguláciou obchodu s nimi vo väčšom rozsahu poškodí alebo zničí
prírodný biotop, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, 2
alebo 3 vo veľkom rozsahu [§ 305 ods. 5 písm. b) Trestného zákona].

Citovaný paragraf Trestného zákona poskytuje ochranu pred poškodzovaním pôvodných chránených
druhov živočíchov a rastlín a nelegálnym podnikaním v tejto oblasti. Objektom tohto trestného činu je
teda v prvom rade ochrana živočíchov a rastlín, najmä ich ohrozených či inak vzácnych druhov alebo
exemplárov, a to v nadväznosti na právne predpisy určené na ochranu prírody a krajiny alebo všeobecne

záväzné právne predpisy na ochranu exemplárov reguláciou obchodu s nimi. Subjektom - trestne
zodpovedným páchateľom tohto trestného činu u všetkých troch samostatných skutkových podstát
môže byť každá osoba spĺňajúca všeobecné podmienky trestnej zodpovednosti (vek, príčetnosť).
Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v takom konaní páchateľa, ktorý v rozpore s predpismi
na ochranu prírody a krajiny koná niektorým zo spôsobov uvedených v ods. 1 písm. a), b), c) a

d) Trestného zákona [v danom prípade písm. c)].Predpismi na ochranu prírody, na ktoré odkazuje
táto blanketová norma, sa rozumejú najmä zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v
znení neskorších predpisov a vykonávacia vyhláška č. 24/2003 Z. z., ktoré okrem iného vymedzujú
aj chránené druhy živočíchov a rastlín a nakladanie s nimi. Poškodením v zmysle tohto ustanovenia
treba rozumieť zníženie hodnoty chráneného druhu rastliny alebo chráneného druhu živočícha, resp.

ich vývinového štádia, ktoré je trvalé (nedá sa napraviť) alebo dočasné (po príslušných zákrokoch,
resp. opatreniach dôjde k obnoveniu ich pôvodnej hodnoty). Platí to aj pre poškodenie stromu, ktorý
rastie mimo lesa. Zničenie chráneného druhu rastliny, resp. ich vývinového štádia znamená v podstate
ich likvidáciu. Na naplnenie znakov tohto trestného činu sa súčasne vyžaduje, aby páchateľ spôsobil
konaním uvedeným v ods. 1 niektorý z následkov uvedených v písm. a), b), c) alebo d) vo väčšom

rozsahu (§ 125 ods. 1 Trestného zákona) alebo aby v takomto rozsahu s nimi nakladal niektorým zo
spôsobov uvedených v citovaných písmenách. Biotop je najmenší prírodný životný priestor, na ktorom
žije živočích alebo rastlina. Z hľadiska subjektívnej stránky vo vzťahu k preukázaniu naplnenia ďalších
znakov u základnej skutkovej podstaty uvedenej v ods. 1 a 3 postačuje zavinenie z nedbanlivosti.
Pri kvalifikovaných skutkových podstatách podľa ods. 4 a 5 postačuje zavinenie z nedbanlivosti, ak

pod príslušným písmenom kvalifikovanej skutkovej podstaty nie je výslovne uvedené, že sa vyžaduje
úmyselné zavinenie. Keďže ide o odkazovaciu normu, tzv. blanketovú skutkovú podstatu, zásada, že
neznalosť zákona neospravedlňuje, sa vzťahuje nielen na ustanovenia Trestného zákona, ale aj na
všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu prírody a krajiny a všeobecne záväzné právne predpisy
na ochranu exemplárov reguláciou obchodu s nimi, na ktoré toto ustanovenie odkazuje.

Podľa § 47 ods. 1, ods. 1 a ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny zakazuje sa poškodzovať a
ničiť dreviny. Vlastník, správca alebo nájomca pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný
sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať. Pri poškodení alebo výskyte nákazy dreviny chorobamimôže orgán ochrany prírody uložiť vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi pozemku vykonať nevyhnutné
opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní. Na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu
ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených

prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka
a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej
zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca
a po vyznačení výrubu dreviny.

Pokiaľ ide o výrok o vine a právnej kvalifikácii, súd v prvom rade konštatuje, a to ani nebolo medzi
stranami sporné, že od presne neustáleného mesiaca roku 2010 do 17. februára 2011 na predmetnej
parcele obžalovaný Ing. X. V. vykonal zásah do 369 ks stromov (predmetné dreviny).

Sporným medzi stranami, a podstatou dokazovania na hlavnom pojednávaní, bolo predovšetkým
jednak to, podľa ktorého právneho režimu (či podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, alebo podľa

zákona o rastlinolekárskej starostlivosti) sa posudzuje činnosť vykonávaná na predmetnom pozemku,
t. j. v konečnom dôsledku najmä aj na činnosť ktorá je vymedzená v skutkovej vete obžaloby, a
jednak to, či zásah vykonaný obžalovaným na predmetných drevinách je omladzovací, resp. výchovný
rez, alebo išlo o výrub stromov. Práve takéto zistenia sú esenciálne dôležité na náležité zistenie a
ustálenie skutkového stavu a v konečnom dôsledku sú mimoriadne dôležité pre posúdenie viny či neviny

samotného obžalovaného.

Súd preto musel dôsledne vyhodnocovať najmä výpovede obžalovaného, poškodeného, znalcov a
svedkov a aj za pomoci ďalších dôkazov zisťovať, či je možné vysloviť nepochybnú istotu o niektorej
z predložených verzií. Súd napokon k tejto nepochybnej istote, vyjadrenej vo výrokovej časti rozsudku,

dospel a to na podklade nasledovných právnych úvah a argumentov:

Pokiaľ ide o určenie, podľa ktorého z uvedených dvoch citovaných zákonov sa posudzuje predmetná
činnosť na predmetnom pozemku, je potrebné poukázať na obsah znaleckého posudku znalkyne doc.
Ing. F. X., Csc., zo 14. januára 2012, č. 1/2012 (č.1. 70 - 98), z ktorého vyplýva, že na všetky dreviny

uvedené v žiadosti (jaseň, jelša, čerešňa a javor) sa vzťahuje zákon o ochrane prírody a krajiny. Na
uvedené dreviny sa nevzťahuje nijaký špeciálny režim na ich kultiváciu. Výnimkou v tomto zákone sú
ovocné dreviny, ktoré sa môžu asanovať bez povolenia, v rámci obnovy starých sadov. Ovocné dreviny
neboli uvedené v žiadosti. Čerešňa vtáčia -Cerasus avium - sa nevyužíva ako ovocná drevina, je to planý
druh, z ktoré ho sa vyvinuli všetky čerešne. Na uvedených záveroch znalkyňa zotrvala aj na hlavnom

pojednávaní konanom, hoci podotkla, že nevedela o tom, že manželka obžalovaného má zaregistrovanú
činnosť - pestovanie okrasných drevín na predmetnej parcele.

Z obhajobných tvrdení vyplýva, že obžalovaný už od samého počiatku trestného stíhania - tak v
podanej sťažnosti proti uzneseniu, ktorým bolo začaté a zároveň aj vznesené obvinenie, ako aj vo

svojich následných výpovediach v prípravnom konaní a na hlavných pojednávaniach - tvrdil, že všetky
dreviny, teda aj predmetné dreviny, ktoré pestujú v rámci špeciálnej poľnohospodárskej výroby sú
poľnohospodárskymi plodinami a kultúrami a na ich ochranu so nevzťahuje zákon o ochrane prírody a
krajiny. Obžalovaný neskôr spresnil, že činnosť, ktorú vykonáva spolu s manželkou, je okrasnou škôlkou,
na ktorú sa vzťahuje zákon o rastlinolekárskej starostlivosti.

Totožný záver zaujal aj znalec doc. Mgr. H.. V. J., PhD. vo svojom znaleckom posudku č. 1/2013, keď
uviedol, žena právny režim uvedeného pozemku sa nevzťahuje zákon o ochrane prírody a krajiny, ale
zákonorastlinolekárskejstarostlivosti.PredmetnéparcelasosícenachádzavII.stupňaochranyprírody,
avšak obmedzenia z tohto plynúce sa na činnosť súvisiacu bezprostredne s prevádzkou, odbornou

praxou a zameraním na pestovateľskej ploche pre okrasná dreviny nevzťahujú. Zákona o ochrane
prírody a krajiny sa nevzťahuje na ochranu poľnohospodárskych plodín a kultúr, ktoré podliehajú pod
zákon o rastlinolekárskej starostlivosti.

Čo sa týka ustálenia toho, či zásah vykonaný obžalovaným na predmetných drevinách, je omladzovací,

resp. výchovný rez alebo išlo a výrub stromov, súd uvádza, že aj k tejto problematike zaujala stanovisko
znalkyňa doc. Ing. F. X., Csc., vo svojom znaleckom posudku, keď konštatovala, že zásahy urobené na
predmetných stromoch sa nedajú charakterizovať ako zmladzovacie za účelom ich ďalšieho pestovania
ako tvarovanie okrasných drevín, ale ako výrub stromov. To, že v prejednávanom prípade nešlo ozmladzovací rez, znalkyňa potvrdila aj na hlavnom pojednávaní, pričom súčasne vykonaný zásah
obžalovaného opätovne označila ako výrub.

Naopak, obžalovaný vypovedal, že žiadne dreviny tam nevyrúbal, vykonal len pestovateľské zásahy,
spočívajúce v orezávaní, tvarovaní, zmladení, preštepovaním a pod. Od Obvodného úradu životného
prostredia Malacky dostal aj súhlas s výchovnému a zmladzovaciemu rezu aj na tejto parcele. Na rozdiel
od tohto rezu je výrub drevín charakteristický tým, že drevina sa odstráni bez možnosti jej ďalšieho rastu.
Z drevnou hmotou, ktorá po omladzovacom reze zostala, po konzultácii s pani S. naložil tak, že časť

najmä tenšej drevnej hmoty bola zoštiepkovaná a ostatnú drevnú hmotu rozdal rôznym záujemcom, či
už na ďalšie spracovanie, alebo ako palivo. Títo ľudia mu za to dali rôzne sumy peňazí podľa svojej
úvahy, čo mal na pokrytie nákladov v súvislosti s touto činnosťou. Niektorí si vzali drevinu bez odplaty.

V súlade s tvrdením obžalovaného znalec doc. Mgr. Ing. V. J., PhD. vo svojom znaleckom posudku
uviedol, že činnosť, ktorá je predmetom nájomnej zmluvy, citovaného osvedčenia, a v konečnom

dôsledku teda aj predmetom tohto konania, nemožno hodnotiť ako výrub drevín, ale ako vykonanie
pestovateľského opatrenia (zmladzovací a výchovný rez) v súlade s účelom využívania tohto pozemku,
vedúceho k udržaniu jeho produkčnej schopnosti, resp. jeho mimoprodukčných funkcií z hľadiska
ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

Svedkoviasavsúvislostisuvedenýmidvomiproblematickýmioblasťamivyjadrililenkcharakteruzásahu
obžalovaného do drevín, a to tak, že svedkyňa prof. Ing. B. V., PhD., ktorá zaujala názor, že v konaní
obžalovaného išlo o zmladzovací rez. Rovnaký názor vyslovil svedok Ing. X. G.. Naopak, svedkyňa Ing.
Z. W. vypovedala, že po vykonaní ohliadky, ktorú vykonala, konštatovala, že došlo k výrubu drevín na
predmetnej parcele.

V uznesení z 02. apríla 2014, sp. zn. 1To/21/2014, ktorým bol napadnutý rozsudok okresného súdu
zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol,
krajský súd nariadil uvedené rozpory odstrániť opätovným vypočutím znalcov.

Na následnom hlavnom pojednávaní sa však (znaleckým) dokazovaním nepodarilo ustáliť právny
režim posudzovania predmetnej činnosť vykonávanej na predmetnom pozemku, a tiež ani to, či
zásah vykonaný obžalovaným na predmetných drevinách je omladzovací, resp. výchovný rez, alebo
išlo o výrub stromov, preto bol do konania pribratý znalecký ústav z odboru poľnohospodárstva -
PoľnohospodárskyznaleckýústavSPUvNitre,zapísanéhovzoznameznalcovvedenéhoMinisterstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky pod č. 900010, ktorý vypracoval znalecký posudok so závermi
uvedenými vyššie, tzn. že z dlhoročných skúseností pracovníkov SPU-ZÚ je jednoznačné a v praxi
potvrdené, že na dreviny jelša, javor, jaseň a čerešňa sa vzťahuje v plnej miere zákon o ochrane prírody
a krajiny a následné úpravy a vyhlášky, aj s poukazom na § 1 zákona o ochrane prírody a krajiny, preto
uvedenédrevinynemožnovyňaťzochranyvznenízákonaakocelkuanemožnonadraďovaťupresnenia

vyplývajúce zo zákona o rastlinolekárskej starostlivosti a znenia vyhlášky č. 405/2001 Z. z. a znenie
zákona č. 145/1995 Z. z., ale vynechania § 47 toho istého zákona a § 305 ods. l. písm. c) Trestného
zákona a § 17 spolu s vyhláškou MŽP SR č. 24/2003 Z. z. Súčasne znalecký ústav po predchádzajúcej
vyčerpávajúcej charakteristike jednotlivých rezov a výrubu uzavrel, že z hodnotenia, ktoré je v kapitole
II. Posudok, prehliadky na mieste samom sa jednoznačne preukazuje asanácia, likvidácia pôvodných

drevín v počte 369 na prenajatej ploche nájomcom Ing. V. na parcele č. XXXXX/X k. ú. S. a teda tento
zásah znalecký ústav vyhodnotil ako výrub.

Na najbližšom uskutočnenom hlavnom pojednávaní znalec znaleckého ústavu prof. Ing. X. S., PhD.,
uviedol, že na záveroch znaleckého posudku nemá čo meniť ani čo doplniť, v súvislosti s podaním

znaleckého posudku vykonal aj ohliadku miesta činu. Na dreviny, ktoré sú predmetom skutku sa v plnej
miere vzťahuje zákon o ochrane prírody a krajiny, ako aj vykonávacie predpisy k nemu vydané. Na
otázku, či sa predmetná právna úprava vzťahuje aj na dreviny pestované na poľnohospodárskej pôde,
znalec uviedol, že sa nechce sa púšťať do diskusie o pestovaní vzhľadom na to, že náletové dreviny
tejto proveniencie a druhu sa bežne na poľnohospodárskej pôde nepestujú. Dreviny sa nachádzali v

oblasti, ktorá sa nachádzala v druhom pásme ochrany, v ktorom platí osobitný režim zaobchádzania s
nimi, kde platí prísny zákaz zásahu do tohto ekosystému a prípadný zásah nesmie byť vykonaný bez
povolania príslušného orgánu. Nepozná doposiaľ žiadny prípad, kedy by farmár vysádzal tento druh
drevín na ornej pôde, ktorá je určená na pestovanie úplne iného druhu plodín. Zmladzovací rez je vprípade tohto zásahu nie zmladzovacím rezom. Je to sanácia porastu cca 400ks drevín zrezaním na
koreňovomkrčku.Vyššiepnenamiestesamomnenašiel.Takýtozásahatakýtorezvdanomekosystéme
hodnotia ako výrub. Toto vyjadrenie podopiera odborníkmi ZÚ Zvolen, ktorí dlhé roky pracovali na

katedre ťažby drevín, teda vedia sa k problému vyjadriť a ich vyjadrenie aj s nimi skonzultoval. Nie sú
to vyjadrenia záhradníkov, ale odborníkov na lesné hospodárstvo. Vykonanie zmladzovacieho rezu na
koreňoví krčok mu nie je známy či už z domácej alebo zahraničnej literatúry. Formulácia tretieho odseku
znaleckého posudku na str. 5 je nie celkom správna, upresňuje, že chcel konštatovať, že ani po 4 rokoch
od zásahu nevidel výsledky, ktoré chcel obžalovaný týmto zásahom dosiahnuť a ktoré aj deklaroval.

Na mieste bol v marci tohto roku a pri ohliadke nezistil miesta, kde by boli miesta po presadení drevín.
Predposledná veta na str. 6 znaleckého posudku znamená toľko, že bez povolenia pozemkového fondu
nemal by obžalovaný zasiahnuť do lesného ekosystému. Jednalo sa skôr o jeho úvahu a nie konštatáciu
ohľadom platnej legislatívy. V súvislosti so znaleckým posudkom mal k dispozícii celý spisovný materiál.
Žiadosť Ing. V. o súhlas so zmladzovacím rezom ako aj stanovisko Odboru životného prostredia mu je
známe, stanovisko považuje za nesprávne a to z dôvodov, o ktorých sa vyjadril s charakterizovaním

zmladzovacieho rezu. K spoločenskej hodnote drevín, ktoré boli zrezané, sa nevyjadroval, k tomuto sa
vyjadrovali v predchádzajúcich posudkoch a hodnoteniach. Nechce sa vyjadrovať k tomu, aký spôsobom
a na základe akých kritérií bola obžalovanému povolená v danom území realizácia okrasnej škôlky.
Vyjadroval sa len k otázkam, ktoré mu položil súd. Doposiaľ mu nebolo známe, že by boli v odborných
kruhoch rôzne názory na otázky, čo je výrub a čo je zmladzovací rez. Stať znaleckého posudku týkajúca

sa charakterizácie zmladzovacieho rezu vypracoval ním poverený pracovník ústavu Ing. X. Q., PhD.

Nakoľko Ing. X. Q., PhD., ktorý sa podieľal na vypracovaní znaleckého posudku znaleckého ústavu,
na hlavnom pojednávaní uviedol, že opísal zmladzovací rez v súvislosti s ovocnými drevinami, že
sa cíti odborne spôsobilý pre posudzovanie rezov ovocných drevín, pričom z druhov jaseň, jelša,

javor a čerešňa je ovocnou drevinou iba čerešňa vtáčia a ostatné 3 nie sú ovocné dreviny, že pri
ovocných drevinách sa rez na koreňový krčok neuplatňuje, tým pádom sa nemôže vyjadriť, čo je účelom
zmladzovacieho rezu drevín na koreňový krčok, že sa mu aj zdalo čudné, prečo bol vybraný ako
konzultant na spracovanie otázok, keďže je odborníkom na ovocné dreviny a otázky sa týkali lesných
drevín, a že v rámci svojej odpovede týkajúcej sa zásahu nešpecifikoval, že išlo o ovocné dreviny

a teda nevie sa vyjadriť, či je rozdiel v parametroch zmladzovacieho, výchovného rezu a výrubu u
ovocných drevín a lesných porastov, súd na podanie znaleckého posudku do konania pribral právnickú
osobu, ktorá je špecializovaným vedeckým a odborným pracoviskom, resp. špecializovaným odborným
pracoviskom, a to: Lesnícka fakulta, Katedra integrovanej ochrany lesa a krajiny, Technická univerzita
vo Zvolene, T. G. Masaryka 20, 960 53 Zvolen.

Uvedený postup bol zvolený opäť na podklade uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 02. apríla 2014,
sp. zn. 1To/21/2014, pričom postup konkrétne podľa § 147 ods. 2 Trestného poriadku bol presadený z
dôvodu, že jednak súd (vychádzajúc zo zoznamu znalcov / znaleckých ústavov), a jednak ani procesné
strany nemali vedomosť a teda súdu neuviedli iný znalecký ústav, ktorý by disponoval možnosťou,

odbornosťou a kapacitami na zodpovedanie okruhu naznačených otázok a vzhľadom na odbornú
náročnosť a doterajší priebeh konania mohli vzniknúť ťažkosti týkajúce sa vôbec zistenia a ustálenia,
a následného pribratia znaleckého ústavu, príp. inej právnickej osoby, na objasnenie relevantných
skutočností. Na to bolo súdu doručené oznámenie Lesnícke fakulty, Technická univerzita vo Zvolene,
Katedra integrovanej ochrany lesa a krajiny, o disponovaní možnosťou, odbornosťou a kapacitami

na zodpovedanie okruhu naznačených otázok, nakoľko je oprávneným subjektom pre vypracovanie
odborných expertíz posudkov v predmetnej problematike. Dôležité je tiež pripomenúť, že voči uzneseniu
o pribratí do konania Lesnícke fakulty, Technická univerzita vo Zvolene, Katedra integrovanej ochrany
lesa a krajiny podľa § 147 ods. 2 Trestného poriadku sťažnosť podaná nebola, preto bola táto právnická
osoba požiadaná o vypracovanie znaleckého posudku až po nadobudnutí uznesenia.

Najkľúčovejšie závery, z pohľadu vykonaného dokazovania, ktoré vyplynuli zo znaleckého posudku
Lesníckej fakulty, Katedra integrovanej ochrany lesa a krajiny, Technická univerzita vo Zvolene, boli (a
sú podrobne širšie odôvodnené vyššie), že
1) od roku 2010 ku dňu 17. februára 2011 sa na určenú činnosť, ktorá je v konečnom dôsledku

vymedzená v skutkovej vete obžaloby a na predmetnom pozemku jednoznačne vzťahuje zákon o
ochrane prírody a krajiny, pretože:
- podľa nájomnej zmluvy sa ako účel nájmu uvádza využitie prenajímaného pozemku na pestovanie
autochtónnych chránených rastlín a drevín. Chránené druhy rastlín a drevín je možné pestovať len vsúlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny (§ 34, 40, 41) so súhlasom orgánu ochrany prírody, ktorý
je príslušný na povolenie výnimky,
- o uplatňovaní právneho režimu podľa zákona o ochrane prírody a krajiny v predmetnej veci hovorí

aj rozhodnutie č. 2302/610/03-5/1Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktoré vydalo
súhlas na rozširovanie nepôvodných druhov rastlín za hranicami zastavaného územia obce na parcele
č. XXXXX/XX v k. ú. S. práve na základe zákona o ochrane prírody a krajiny,
- predmetné pozemky sú súčasťou územia Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a zároveň
Chráneného vtáčieho územia Malé Karpaty a platí na nich druhý stupeň ochrany a na území, na ktorom

platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na umiestnenie výsadby drevín
a ich druhové zloženie za hranicami zastavaného územia obce [§ 13 ods. 2 písm. a)];taktiež podľa § 26
ods. 5 zákona o ochrane prírody a krajiny sa v chránenom vtáčom území zakazuje vykonávať činnosti,
ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet jeho ochrany,
- na strane druhej, každý, kto pestuje, vyrába alebo dováža rastliny, rastlinné produkty, sa musí riadiť
aj zákonom o rastlinolekárskej starostlivosti, pričom na účely tohto zákona sa pod rastlinolekárskou

starostlivosťou rozumejú opatrenia, ktoré zabraňujú zavlečeniu a rozširovaniu škodlivých organizmov a
pôsobeniu škodlivých činiteľov [§ 2 písm. a) zákona]. V čase od roku 2010 do 17. februára 2011 platil
zákon č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení zákona č. 295/2007 Z. z. a zákona
č. 45/2009 Z. z., v zmysle ktorého sa mal obžalovaný osobne na úseku rastlinolekárskej starostlivosti
riadiť § 3 Všeobecné povinnosti, § 7 Vývoz, dovoz, tranzit a § 8 Rastlinné pasy. Súčasne je potrebné

zdôrazniť, že tieto činnosti nemajú žiaden priamy vzťah ku skutkovej podstate obžaloby, t. j. činností,
ktorú obžalovaný na parcele č. XXXXX/X k. ú. S. vykonal. Pre túto činnosť, vykonanú na predmetnom
území v čase od roku 2010 do 17. februára 2011 bolo jednoznačne potrebné postupovať podľa § 47
zákona o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov,
- na činnosť, ktorá bola vykonaná na prenajatom pozemku v zmysle skutkovej podstaty sa zákon o

rastlinolekárskej starostlivosti, resp. v tom čase platný zákon č. 193/2005 Z. z. jednoznačne nevzťahuje,
nakoľko tento upravuje povinnosti fyzických a právnických osôb na úseku rastlinolekárskej starostlivosti
hlavnevoblastirealizácierastlinolekárskychopatreníprotizavlečeniuorganizmovškodlivýchprerastliny
alebo rastlinné produkty a proti ich rozširovaniu na území Slovenskej republiky (tzv. karanténnych
škodcov), ale aj podmienky schvaľovania účinných látok, používania a kontroly prípravkov na ochranu

rastlín. Takéto činnosti obžalovaný na predmetných 369 drevinách (jelša - 305 ks, jaseň - 61 ks, javor
- 2 ks, čerešňa - 1 ks) nerealizoval,
- obžalovaný vykonal zásah na pravdepodobne výmladkových, prípadne aj náletových drevinách (jelša
lepkavá, jaseň štíhly, javor poľný a čerešňa vtáčia), ktoré rastú na území Chránenej krajinnej oblasti
Malé Karpaty a zároveň Chráneného vtáčieho územia Malé Karpaty s druhým stupňom ochrany a preto

sa na predmetné dreviny vzťahuje zákon o ochrane prírody a krajiny, konkrétne ustanovenia § 47zákona
o ochrane prírody a krajiny,
- s poukazom na § 47 ods. 1 až ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny v uvedenom prípade sa súhlas
na výrub nemusel vyžadovať len pri čerešni vtáčej (1 ks), ktorú považujú za ovocnú drevinu, nakoľko
súhlas na výrub dreviny sa nevyžaduje pri obnove produkčných ovocných drevín na účely výsadby

nových ovocných drevín, ak sa ich výsadba uskutoční do 18 mesiacov odo dňa výrubu [§ 47 ods. 4 písm.
b) zákona o ochrane prírody a krajiny], pričom jelša lepkavá, jaseň štíhly, javor poľný a čerešňa vtáčia sú
v zmysle prílohy č. 33 Zoznam drevín a ich spoločenská hodnota k vyhláške 24/2003 Z. z. jednoznačne
považované za dreviny a nie za poľnohospodárske plodiny alebo kultúry.
2) Zásah, ktorý obžalovaný vykonal na predmetných drevinách možno jednoznačne považovať za výrub

stromov, pretože
- pri zmladzovacom alebo výchovnom reze sa akýkoľvek zásah zásadne vykonáva len v korunovej časti
stromu, t. j. režú sa len nevhodné a poškodené konáre, nikdy nie kmeň stromu. Toto tvrdenie je možné
preukázateľne overiť v množstve odbornej literatúry zaoberajúcej sa rezom stromov:
a) Kadlec, J.: Řez ovocných stromů a keřů. Praha: Grada Publishing, 1997, s. 38-53, ISBN

80-7169-491-6.,
b) Kolařík, J. a kol.: Péče o dřeviny rostoucí mimo les I. Vlašim: ČSOP, 29003, s. 149-165, ISBN
80-86327-36-1.,
c) Gregorová, B.: Řez dřevin v měste a krajine. Praha: AOPK ČR, 2000.,
d) Kudriavec, R. P.: Tvarovanie a rez ovocných drevín. Bratislava: Príroda, 1981.,

e) Arboristický štandard. Rez stromov 1. Nitra: SPU, 2015, s. 8-13, ISBN 978-80-552-1364-4).
- nemohlo ísť o výchovný rez, nakoľko výchovný rez sa robí v prvých rokoch po výsadbe (u mladých
drevín), prípadne pri nahrádzaní odumierajúcich konárov vlkmi (na extenzívnych tvaroch a druhoch
ovocných drevín) a jeho cieľom je vytvorenie pevnej kostry koruny, tak na základe vyhotovenejfotodokumentácie, vstupných dát pre výpočet spoločenskej hodnoty drevín - priemer pňa a zistení
znaleckého ústavu SPU v Nitre (znalecký posudok 3/2015) údajný výchovný rez bol vykonaný nie na
mladých ale niekoľko desiatok rokov starých stromov (cca 50 - 70 rokov),

- obžalovaný aj v tomto prípade nerealizoval na predmetných drevinách ani zmladzovací rez, nakoľko
zrezal nielen všetky konáre, ale aj samotný kmeň, pretože pod pojmom zmladzovacieho rezu rozumieme
zrezanie - skrátenie konárov na ich konci do staršieho než dvojročného dreva. Poznáme zmladzovací
rez plytký (do 2 až 3-ročného dreva), stredný (do 3 až 4-ročného dreva) a hlboký (do päťročného
až viacročného dreva). Cieľom zmladzovacieho rezu je obnovenie intenzity rastu, celkovej kondície a

zabezpečiťtakopätovneúrodykvalitnéhoovociazacca2-3roky.Prizmladzovacomrezeponechávame
tzv. ťažné konáre, ktoré budú náhradou odstránenej časti alebo dočasne preberú jej funkciu. Ide
spravidla o vzpriamene rastúce konáre (najmä v dolnej časti koruny), v zóne intenzívneho rastu môžu
smerovať šikmo,
- zrezanie stromu až na bazálnu časť kmeňa sa jednoznačne považuje za výrub, t. j. jeho asanáciu. Z
lesníckeho aspektu sa pod termínom spílenie stromu (výrub) považuje oddelenie kmeňa od pňa. Kmeň

sa zväčša odrezáva vo výške cca 20 cm od povrchu zeme, pričom táto výška môže byť aj vyššia, nakoľko
závisí od druhu stromu a jeho proporcii (napr. pri výmladkových stromoch),
- s tvrdeniami obžalovaného H.. X. V. a znalca doc. Mgr. Ing. V. J. PhD. o realizácii tzv. zmladzovacieho
rezu na koreňový krčok pňa nemožno súhlasiť. Údajný zmladzovací raz na koreňový krčok sa
podľa našich zistení neuvádza v žiadnej domácej a zahraničnej literatúre. Z ich pohľadu ide o

účelové tvrdenie, nakoľko všetky základné (výchovné), udržiavacie, stabilizačné a tvarovacie rezy sa
v ovocinárstve, arboristike a prípadne i lesníctve zásadne vykonávajú len v korunovej časti strom, t. j.
na konároch. Výsledkom nesprávne realizovaných rezov je väčšinou poškodenie dreviny, ktoré môže
byť bezprostredne alebo následne podstatne a trvalo znížiť ekologické a estetické funkcie drevín alebo
zapríčiniť ich odumretie. Zrezaním kmeňa až na jeho bazálnu časť dochádza k trvalému odstráneniu

stromu, čiže jeho výrubu.

Ing. V. Z., PhD., sa následne na hlavnom pojednávaní v plnej miere pridržal písomného znaleckého
posudku. Potrebné je zopakovať vyjadrenie sa k odbornej spôsobilosti jeho a inštitúcie (nakoľko táto
obhajobu zaujímala), keď uviedol, že

- nakoľko ide oňho, príslušnú problematiku vyštudoval na vysokej škole, vyučuje ju na vysokej škole,
- vysoká škola má oprávnenie vykonávať takéto znalecké posudky,
- na Slovensku ako jediná fakulta majú ministerstvom školstva akreditovaný študijný program arboristika
a komunálne lesníctvo pričom pán profesor S. je garantom tohto študijného programu,
- vypracúvajú desiatky až stovky odborných expertíz v tejto oblasti,

- získal doktorát v špecializácii ochrana rastlín,
- je vyštudovaný fytopatológ,
- integrovaná ochrana lesa je predmet, ktorý učí, pôsobí v zahraničí, zúčastňuje sa rôznych konferencií,
- publikuje v tejto oblasti - je autorom rôznych učebníc,
- ak chce obhajoba spochybňovať jeho, musí spochybniť celú Lesnícku fakultu.

Za mimoriadne dôležité súd považuje zopakovať aj ďalšie vyjadrenia Ing. V. Z., PhD., nakoľko nimi
zodpovedá na ďalšie obhajobné námietky obžalovaného a obhajcu (napr. o potrebne opätovne vykonať
obhliadku miesta činu), prednesených v celom priebehu konania, a to, že obhliadku na mieste
nevykonali, o túto požiadaní neboli, odpovedali na položené otázky, avšak má za to, že spis je natoľko

bohatý a je v ňom uvedené natoľko dostatočné množstvo dát (fotodokumentácia, znalecké posudky,
iné listiny), že možno urobiť jednoznačný záver. Obhliadka by podľa neho ani nič nevyriešila, nakoľko
od skutku už uplynula dlhá doba, zostali tam už len pne, v podstate išlo o to, či prišlo k výrubu alebo
nie, stromy ako také už neexistujú. Keď došlo k výrubu nie je čo posudzovať. Vyjadrili sa, či išlo o
ošetrenie, alebo výrub. Na záver im stačili podklady obsiahnuté v spise. Stromy boli v zmysle platnej

legislatívy odstránené, vyrúbané, fyzicky tam tie stromy nie sú. V zmysle platnej legislatívy a v zmysle
odborných používaných definícií tam už tie stromy neexistujú. Nie je tam nič, to môže garantovať. V
zmysle biologických disciplín, ak je strom odstránený, tak je odstránený. Je presvedčený, že došlo k
výrubu, teda okrem dát zo spisu aj na základe toho, že aj všetci znalci sa v tomto konaní vyjadrili, že
došlo buď k výrubu, alebo k zmladzovaciemu rezu na krčok. Fotodokumentácia bola z obdobia tak ako

vyplýva zo spisu, teda z obdobia spáchania skutku. Závery znalca J. sú podľa neho také z dôvodu, že
pán J. je pravdepodobne poľnohospodár, zrejme nie je lesník. Pretože aj uvedené dreviny označoval
ako poľnohospodárske dreviny (v zmysle významu jačmeňa, pšenice), čo ale nie je pravda aj v zmysle
príslušnej vyhlášky č. 24/2003 Z. z. Oni lesníci sú, zaoberajú sa arboristikou, drevinami v lese. Druhýdôvod, prečo sú závery znalca Lazora také aké sú, si nechá pre seba. Zmladzovací rez na koreňový
krčok neexistuje, v žiadnej odbornej literatúre nikde nikto nič také nenájde, ani na Slovensku ani vo
svete. Niečo v tomto zmysle sa môže realizovať, ale len pri tzv. živých plotoch, v žiadnom prípade nie pri

drevinách. Legislatívnu úpravu zmladzovacieho rezu v podmienkach Slovenskej republiky považuje za
nadmieru dostatočnú a to aj s ohľadom na rok 2010, 2011. Z obsahu spisového materiálu mu vyplynulo,
že obžalovaný by mal mať na danom území lesnú škôlku, avšak táto okolnosť na závery znaleckého
posudku nemá žiadne.

Vzmyslevyššieuvedenéhojeevidentné,žeposlednéznalecképosudky-znaleckéhoústavu:Slovenská
poľnohospodárska univerzita v Nitre, a tiež aj špecializovaného vedeckého a odborného pracoviska:
Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene, zhodne preukázali záver, že od roku 2010 ku dňu
17. februára 2011 sa na určenú činnosť, ktorá je v konečnom dôsledku vymedzená v skutkovej vete
obžaloby a na predmetnom pozemku jednoznačne vzťahuje zákon o ochrane prírody a krajiny, tento
záver bol určený bez akýchkoľvek pochybností.

Na odstránenie rozporov v záveroch posudkov znalcov - fyzických osôb aj v druhej problematickej
oblasti a teda na otázku, či zásah vykonaný obžalovaným na predmetných drevinách je omladzovací,
resp. výchovný rez, alebo išlo o výrub stromov, dalo tiež odpoveď špecializované vedecké a odborné
pracovisko: Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene (v tejto otázke súd neprihliadal na záver

znaleckého ústavu: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, nakoľko stať znaleckého posudku
týkajúcu sa charakterizácie zmladzovacieho rezu vypracoval poverený pracovník ústavu Ing. X. Q.,
PhD., ktorý ale uviedol, sa cíti odborne spôsobilý pre posudzovanie rezov ovocných drevín, pričom z
druhov jaseň, jelša, javor a čerešňa je ovocnou drevinou iba čerešňa vtáčia a ostatné 3 nie sú ovocné
dreviny,žepriovocnýchdrevináchsareznakoreňovýkrčokneuplatňuje,týmpádomsanemôževyjadriť,

čo je účelom zmladzovacieho rezu drevín na koreňový krčok, a v rámci svojej odpovede týkajúcej sa
zásahu nešpecifikoval, že išlo o ovocné dreviny a teda nevie sa vyjadriť, či je rozdiel v parametroch
zmladzovacieho, výchovného rezu a výrubu u ovocných drevín a lesných porastov). Odpoveď, resp.
záver, bol aj ohľadom tejto otázky jasný, kategorický a rozhodný - zásah, ktorý obžalovaný vykonal na
predmetných drevinách možno jednoznačne považovať za výrub stromov.

V prípadoch oboch posudkov (a aj následných výsluchoch znalcov k posudkom) je dostatočne
vyčerpávajúcim spôsobom zdôvodnené a vysvetlené, ako tieto špecializované odborné pracoviská k
uvedeným záverom dospeli, pričom súd na tieto vyššie uvedené podrobné odôvodnenia v tejto súvislosti
poukazuje. Súd znovu akcentuje skutočnosť, že postupne obe tieto špecializované odborné pracoviská

bolidokonaniapribraténaodstránenierozporovvzáverochposudkovznalcov-fyzickýchosôb.Súčasne
je nevyhnutné uviesť, že platí, že tieto závery znaleckých ústavov (právnických osôb) neboli inými
dôkazmi rozhodujúco spochybnené, či dokonca vyvrátené.

To, že v prípade špecializovaného vedeckého a odborného pracoviska: Lesnícka fakulta Technickej

univerzity vo Zvolene, ide o najkompetentnejšiu autoritu, ktorá z pohľadu odborného dokazovania v
tomtotrestnomkonanívystupovala,svedčípriebeh,spôsobaokolnosti,zaakýchbolauniverzita(fakulta)
do konania pribratá, a tiež skutočnosť, že na Slovensku ako jediná fakulta majú ministerstvom školstva
akreditovaný študijný program arboristika a komunálne lesníctvo, pričom profesor S. (podieľajúci sa
na vypracovaní znaleckého posudku) je garantom tohto študijného programu; arboristika ako odbor,

znamená komplexnú starostlivosť o dreviny rastúce mimo les, v urbárnom a prímestskom prostredí, ide
o komplexnú starostlivosť od rezov cez choroby po výsadbu, ošetrovanie. Tiež osoba znalca Ing. V. Z.,
PhD., na základe už vyššie uvedeného, zaručuje a potvrdzuje mimoriadnu odbornosť v predmetných
problematických oblastiach. To v súhrne znamená, že z odborného hľadiska neexistuje na vyhodnotenie
problematiky v tejto veci náležitejší vedný odbor (arboristika) a patričnejšia odborná inštitúcia (Lesnícka

fakulta Technickej univerzity vo Zvolene).

Pokiaľ ide o spoločenskú hodnotu vyrúbaných drevín. Táto bola určená vyčíslením riaditeľa správy,
Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Regionálneho centra ochrany prírody v Modre, Správa
Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, z 02. marca 2011, č. CHKOMK/XXX/XX, s príslušnými

prílohami,atonasumu343.344,78eur,pričomvrámcivyčísleniajevdostatočnejmiereuvedenýspôsob
výpočtu spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín, predovšetkým postup podľa vyhlášky Ministerstva
životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z.
o ochrane prírody a krajiny, resp. jej príslušných príloh. Neurčité náznaky zo strany obhajoby o možnejnesprávnosti výpočtu spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín s poukazovaním na rovnako neurčité
názory znalcov - fyzických osôb, súd nepovažoval so dostatočné preukázanie nesprávnosti výpočtu
spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín, a to práve z dôvodu, že znalci len vyjadrili istú pochybnosť

ohľadom použitia správneho indexu na výpočet, navyše tiež ak obaja znalci - fyzické osoby zastávali
dva rôzne postoje. Súd aj v tomto prípade za rozhodujúce považoval vyjadrenie Ing. V. Z., PhD., ktorý
uviedol, že spoločenská hodnota vyrúbaných drevín mu je zo spisu známa, tvrdí, že matematický postup
pri jej výpočte bol na 100 % správny, tento garantuje, stromy síce nevideli, ale má za to, že výpočet tejto
hodnotyrobilaodborneerodovanáspôsobiláosoba.Jehozáverjetaký,žestaktourčenouspoločenskou

hodnotou sa na 99,9 % stotožňuje. Nakoľko tento záver nebol žiadnym iným relevantným spôsobom
spochybnený, preto nebol dôvod sa s vyčíslením spoločenskú hodnotu vyrúbaných drevín nestotožniť.

Súd sa nestotožňuje s názorom obhajoby, že celá kauza je len dôsledkom veľkého nedorozumenia,
ktorý by nebolo nastalo, pokiaľ by Obvodný úrad životného prostredia Malacky vydal vo veci žiadosti
pani Ing. V. z 18. januára 2010 iné vyjadrenie než vyjadrenie z 10. februára 2010. Obžalovaný ako v

danejširšejoblastierudovanáaodbornespôsobiláosoba(vyštudovanéSOUZáhradnícke,Vysokáškola
poľnohospodárska) podal žiadosť účelovo naformulovanú ako žiadosť k zmladzovaciemu a výchovnému
rezu, aby kryl, resp. maskoval svoje budúce protiprávne konanie, avšak tento jeho krok ho nemôže
vyviniť a to vzhľadom aj na skutočnosť, že táto jeho žiadosť sa netýkala dreviny (stromu) jelši lepkavej,
ktorú výrub najviac zasiahol, navyše vyjadrenie sa týkalo pestovaných okrasných a ešte aj poškodených

drevín, pričom súd opätovne zvýrazňuje, že v konečnom dôsledku obžalovaný dreviny - bez ohľadu
na označenie zásahu v žiadosti - vyrúbal. Okrem toho, v prípade reakcie vtedajšieho Obvodného
úradu životného prostredia Malacky na žiadosť, išlo o vyjadrenie, v žiadnom prípade nie o rozhodnutie
(reagovať musí štátny orgán v zásade na každé podanie). Aj v tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať
na vyjadrenia Ing. V. Z., PhD., podľa ktorého zmladzovací rez na koreňový krčok neexistuje, v žiadnej

odbornej literatúre nikde nikto nič také nenájde, ani na Slovensku ani vo svete. Niečo v tomto zmysle sa
môže realizovať, ale len pri tzv. živých plotoch, v žiadnom prípade nie pri drevinách. Legislatívnu úpravu
zmladzovacieho rezu v podmienkach Slovenskej republiky považuje za nadmieru dostatočnú a to aj s
ohľadom na rok 2010 a 2011 - teda na obdobie spáchania skutku.

Pokiaľ obhajoba namieta, že prokuratúra nepreukázala pohnútku ani motív, ktorý tým sledoval
obžalovaný,ktorýbybolinýakoten,ktorýuvádzaobžalovaný,súdpoukazujenavýpoveďobžalovaného,
že s drevnou hmotou, ktorá po zásahu zostala, naložil tak, že časť najmä tenšej drevnej hmoty bola
zoštiepkovanáaostatnúdrevnúhmoturozdalrôznymzáujemcom,čiužnaďalšiespracovanie,aleboako
palivo. Títo ľudia mu za to dali rôzne sumy peňazí podľa svojej úvahy (čo mal mať na pokrytie nákladov

v súvislosti s touto činnosťou). V tomto smere ďalšou významnou výpoveďou bola výpoveď svedka I. W.
(ktorý vykonal predmetný zásah na drevinách spolu s obžalovaným), ktorý uviedol, že kmene sa potom
narezali na meter a odviezli ich do sídla firmy obžalovaného a časť narezaných stromov išla stolárovi v
S.. Okrem toho súd prízvukuje, že (preukázaný) motív nie je obligatórnym znakom trestného činu ako
je skutok právne kvalifikovaný v prejednávanom prípade.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že skutok uvedený v obžalobe, ktorý
vykazuje znaky skutkovej podstaty zločinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods.
1 písm. c), ods. 5 písm. b) Trestného zákona sa stal a spáchal ho práve obžalovaný. V zmysle § 305
ods. 1 písm. c) Trestného zákona pokiaľ teda obžalovaný na predmetnej parcele v rozhodnom čase

vykonal výrub stromov (zrezanie stromu až na bazálnu časť kmeňa, ktoré sa jednoznačne považuje
za výrub, t. j. jeho asanáciu), došlo (minimálne) vo väčšom rozsahu (§ 125 ods. 1 Trestného zákona)
k zničeniu prírodného biotopu, nakoľko stromy ako také už neexistujú, v zmysle platnej legislatívy boli
odstránené, vyrúbané, fyzicky tam tie stromy nie sú. V rámci tohto zásahu obžalovaný postupoval v
rozpore so zákonom o ochrane prírody a krajiny, predovšetkým v rozopre s § 47 ods. 1 zákona o ochrane

prírody a krajiny (zakazuje sa poškodzovať a ničiť dreviny), § 47 ods. 2 prvá veta zákona o ochrane
prírody a krajiny (vlastník, správca alebo nájomca pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný
sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať) a § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny (na
výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak). Podľa ods.
5 písm. b) § 305 Trestného zákona súd konanie obžalovaného právne kvalifikoval vzhľadom na výšku

spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín (§ 125 ods. 1 Trestného zákona).

Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie obžalovaného ako priamy úmysel v zmysle § 15
písm. a) Trestného zákona, pretože obžalovaný vedel, že bez súhlasu orgánu ochrany prírody uskutočnívýrub drevín, tento uskutočniť chcel, hoci na činnosť, dreviny a predmetný pozemok sa vzťahuje zákon
o ochrane prírody a krajiny, pričom takáto činnosť je v rozpore so zákonom o ochrane prírody a krajiny,
a následne si časť vyrúbaných stromov prisvojil a časť odpredal a teda (minimálne) vo väčšom rozsahu

zničil prírodný biotop v rozpore so zákonom o ochrane prírody a krajiny. Úmyslom obžalovaného teda
nebolo „zmladiť“, príp. „vychovať“ les (stromy, dreviny), ale vykonať výrub za účelom získania dreva.

Vzhľadom na uvedené súd uznal obžalovaného vinným za spáchanie zločinu porušovania ochrany
rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c), ods. 5 písm. b) Trestného zákona.

V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich
ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu
spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny života súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za

súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie
v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu
trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo

podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované
v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady
ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).

Priukladanítrestuobžalovanémusúdvychádzalzozávažnostiprečinu,zktoréhobolobžalovanýuznaný
vinným a ktorú určuje primárne zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom
prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 305 ods. 5 Trestného zákona) 3 roky až 8 rokov.

Súd ďalej zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona, pretože

obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (obžalovaný nemá v odpise registra
trestov žiadny záznam, z obdobia spred spáchania skutku nemá evidovaný ani priestupok). Pokiaľ ide
o priťažujúce okolnosti, tak súd nezistil žiadnu.

Priurčovanídruhuavýmerytrestuuobžalovanéhosúdnáslednepovinne(§38ods.2Trestnéhozákona)

prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s tým, že prevažuje pomer poľahčujúcich
okolností a preto súd upravil trestnú sadzbu tak, že znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej
sadzby o jednu tretinu (§ 38 ods. 3 Trestného zákona). Po tejto úprave bola trestná sadzba u
obžalovaného v rozpätí 3 roky až 6 rokov a 4 mesiace.

Súd následne dospel k názoru, že na ochranu spoločnosti a pre nápravu obžalovaného postačí aj
uloženie tzv. prevýchovného trestu, trestu bez nepodmienečného odňatia slobody, a to na úplne samej
spodnej hranici trestnej sadzby. Súd vychádzal najmä z toho, že obžalovaný nie je kriminálne narušená
osoba, doposiaľ nemal žiadne konflikty so zákonom trestnoprávneho charakteru a nebol súdne trestaný,
priestupkovo prejednávaný bol len neskôr, za skutky spáchané po spáchaní skutku v prejednávanej

trestnej veci, a to v podstate len za porušenie pravidiel na úseku cestnej premávky. Zároveň bola
zohľadnená aj dĺžka trestného konania, kedy od spáchania skutku uplynulo cca 6 a 1 roka. Súd preto
obžalovanému uložil trest na 3 roky s podmienečným odkladom na 3-ročnú skúšobnú dobu, ktorý
bude trestom dostatočným nielen na potrestanie obžalovaného, ale bude aj trestom primeraným o
spravodlivým z pohľadu stíhanej trestnej činnosti o aj z pohľadu proporcionality.

Súd má za to, že sú splnené všetky zákonné podmienky vyžadované § 51 ods. 1 Trestného zákona s
poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a to nielen z dôvodu osoby obžalovaného, ale aj
z povahy spáchaného prečinu, pri ktorom obžalovaný zjavne len neprimerane vybočil z inak riadneho
spôsobu vedenia života, riadneho podnikania. Nebola zistená žiadna taká výrazná okolnosť, ktorá by

odôvodňovala uloženie trestu odňatia slobody v nepodmienečnej forme. Súčasne pri ukladaní trestu
súd prihliadol na tzv. generálnu prevenciu trestu, pretože trest musí byť aj taký, aby odradil iných od
páchania trestných činov. Ukladaný trest preto súd považuje za primeraný prejednávanému prípadu,
osobe obžalovaného, okolnostiam prípadu a spôsobenému následku.Súd dodáva, že takto uložený trest je aj v súlade so zásadou, že trest je právnym následkom trestného
činu o teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu), že je

jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona a tým je určená aj jeho funkcia v tých
smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu,
voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie
(výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov

spoločnosti). Takto uložený trest súčasne vyjadruje aj morálne odsúdenie obžalovaného (retribúcia)
a zahŕňa tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu a zároveň vyjadruje jeho morálne odsúdenie
spoločnosťou.

Vrámciprobačnéhodohľaduuloženéhoobžalovanémupodľa§51ods.1Trestnéhozákonaspoukazom
na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu súd obligatórne uložil 1 povinnosť - príkaz podrobiť sa v

súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo inému výchovnému programu.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tak súd poškodenú Slovenskú republiku, v zastúpení: Okresný
úrad Malacky, Odbor starostlivosti o životné prostredie, s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný

proces, hoci nárok bol riadne a včas uplatnený, a to z dôvodu, že vzhľadom na okolnosti prípadu a dobu
uplynutú od spáchania skutku, poškodený môže mať reálny, resp. väčší záujem na náhrade škody aj
iným spôsobom, ktorý uzná za vhodnejší, napr. náhradnou výsadbou v zmysle § 48 zákona o ochrane
prírody a krajiny. V prípade, že nedôjde k dohode, poškodený si škodu stále môže uplatniť v civilnom
procese.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto

rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309
ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.