Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. máj 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/171/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112204650
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7112204650.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. Š. nar. XX.X.XXXX zastúpeného
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice III dieťaťa rodičov: W.. K. Š.X.
nar.XX.X.XXXXbývajúcejvJ.naA.ulicič.XzastúpenejadvokátomJUDr.MatúšomLemešomsosídlom
Advokátskej kancelárie v Košiciach na Nerudovej ulici č. 14 a X.. W. Š. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v J.
na A. ulici č. X zastúpeného advokátom JUDr. Jaroslavom Novickým so sídlom Advokátskej kancelárie

v Košiciach na Františkánskej ulici č. 5 v konaní o nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní otca
proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 19.3.2012 č.k. 11P 23/2012-19 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením z 19.3.2012 č.k. 11P 23/2012-19 predbežne upravil (zmenil) styk otca
X.. W. C. nar. XX.X.XXXX s maloletým O. Š. nar. XX.X.XXXX tak, že otec je oprávnený stýkať sa s

maloletým dieťaťom každú prvú sobotu v mesiaci od 10.00 hod. do 19.00 hod.. Matke uložil povinnosť
pripraviť maloletého na stretnutie s otcom a odovzdať ho v určený deň a v určenú hodinu v mieste svojho
bydliska a otcovi uložil povinnosť maloleté dieťa od matky prevziať a v určený deň a v určenú hodinu
odovzdať v mieste jej bydliska.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého s odôvodnením, že súd

prvého stupňa v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa písm. f) citovaného zákonného ustanovenia rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že súd vychádzal
pri svojom rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia len z tendenčných, skreslených a najmä
nepravdivých informácií uvedených matkou, podporených jednostrannými vyjadreniami ošetrujúcej
lekárky maloletého, ako aj zástupcu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ovplyvnených jednostranným

pohľadom a vyjadreniami matky, ako aj matkou ovplyvneným názorom maloletého. Konštatoval, že
matkasaneviezmieriťstým,žeKrajskýsúdvKošiciachrozhodnutímz26.5.2011č.k.7CoP46/2011-108
zmenil jednoznačne nesprávne a arbitrárne rozhodnutie Okresného súdu Košice I z 24.11.2010 č.k. 15C
374/2009-77 tak, že upravil jeho styk s maloletým synom v širšom rozsahu, než si matka predstavovala.
Matka svojím prístupom vytvára maloletému negatívny obraz o ňom, pretláča svoju vôľu do vôle
maloletého jeho manipuláciu a psychickým vplývaním, vedome a úmyselne vytvára maloletému program

v čase, kedy mal byť s ním tak, aby sám maloletý nemal záujem k nemu ísť. Je zrejmé, že maloletý
je ľahko ovplyvniteľný a ešte nedokáže posúdiť všetky dôsledky týchto rozhodnutí, tým pádom vníma
návštevu otca ako niečo negatívne. Odmietol tvrdenie matky, že permanentne na ňu vulgárne nadáva
a poukázal na to, že si uvedomuje, ako silne je maloletý na matku psychicky naviazaný a takýmto
chovaním by ublížil jedine synovi a dosiahol práve opačný efekt. Nie je pravdou, že nerešpektuje názor
syna, ktorého nikdy k ničomu nenútil, stále sa spolu rozprávali a dohodli, čo chce, čo a ako budú robiť

a rovnako absolútne je nepravdivé tvrdenie, že fyzicky a psychicky núti syna k veciam , ktoré sú pre
neho vzhľadom na vek neprijateľné. Konštatoval, že udalosti prezentované matkou sa stali úplne inak.Matka jednoznačne ovplyvňuje maloletého a nevytvára u syna prirodzenú radosť v stretnutí s ním, práve
naopak, stresuje dieťa svojím negatívnym postojom voči nemu. Matka navštívila s maloletým v poradí už
tretiu psychologičku a ich striedanie navodzuje minimálne podozrenie, že ich bude navštevovať a meniť

dovtedy, pokiaľ konečný verdikt nebude akceptovaný matkou a to v takom rozsahu, ako je posledné
stanovisko K.. J.. V tejto súvislosti tiež konštatoval, že zo správy pediatričky K.. K. H. vyplýva, že bola
pripravená na žiadosť matky, preto nie je možné ju považovať za nestranný dôkaz. Incident, ktorý sa
mal stať v sobotu 3.3.2012 a súvisiace udalosti sú matkou opätovne skreslené a zavádzajúce. Uviedol,
že maloletý O. išiel hrať sieťovú hru na PC, počas hry sa pripojil na skype, aby mohol komunikovať so

spoluhráčmi a pýtal sa ho, či môže zavolať mame, na čo mu odpovedal kladne s tým, že však bude
matke volať o chvíľu, keď pôjde spať. Počas ich rozhovoru sa maloletý stal plačlivý a povedal, že chce
ísť k mame. O tom, či odoslal textovú správu matke, nevie. Pri rozhovore maloletý neplakal, ani nekričal,
rozprával veľmi smutne až plačlivo, že mu chýba matka, avšak do tejto polohy ho dostala matka tým,
že mu neustále vyvolávala. Telefonát skončil po dohode, že matka príde pre maloletého pred základnú
školu a kým na ňu čakali, boli veci maloletého (notebook a ruksak) opreté o strom a nie pohodené,

ako tvrdí matka. Maloletý neplakal a rozlúčili sa s bozkom na líce. Matke vulgárne vôbec nenadával
ani nekričal, lebo počas celej doby sedela v aute, z ktorého ani nevystúpila. Uviedol, že dôvody, pre
ktoré sa navrhuje zmena úpravy styku sú umelo vyvolávané matkou, ktorá je až neprirodzene naviazaná
na maloletého a svoje neodôvodnené obavy prenáša na neho. Niekoľkokrát sa stalo, že keď maloletý
nezobral, resp. nemal so sebou telefón, matka vyvolávala jemu a hystericky sa pýtala, čo je s maloletým,

či sa mu niečo nestalo, že nedvíha telefón a či je všetko v poriadku. Vyjadril názor, že styk, pokiaľ by
mal zostať v rovnakom minimálnom rozsahu tak, ako je predbežne upravený, je nedostatočný a je v
jasnom rozpore so záujmami maloletého, čím je v rozpore aj so samotným Dohovorom OSN o právach
dieťaťa, ako aj v rozpore so Zákonom o rodine. Podotkol, že názor maloletého je dôležitý a on ho v
žiadnom prípade nepodceňuje, avšak dôležitý je záujem maloletého, ktorý nemožno úzko subsumovať

len pod záujem jeho vlastný, nakoľko v tomto prípade dochádza jednoznačne k ovplyvňovaniu názoru
maloletého matkou, ktorá používa syna ako prostriedok a nástroj proti nemu. Je nepravdepodobné,
hoci tým nechce žiadnym spôsobom znižovať intelektuálnu úroveň maloletého, aby presným a jasným
spôsobom vyjadril to, že sa chce s ním občas a to maximálne jedenkrát v mesiaci stretávať. Je viac než
zrejmé, že tento názor je výsledkom dlhodobého pôsobenia matky a jej blízkej rodiny na maloletého.

Uvedený stav nie je možné dostatočne vyhodnotiť len z dôkazov predložených jednou stranou - matkou
a tým dôjsť k správnym skutkovým zisteniam. Uvedené si bude podľa jeho názoru vyžadovať aj odborné
posúdenie a vyhodnotenie jednotlivých osobnostných profilov rodičov a maloletého s prihliadnutím
na záujmy dieťaťa. V každom prípade však nie je možné súhlasiť ani so samotným návrhom, ani s
predbežnou úpravou na základe predbežného opatrenia nariadeného konajúcim súdom, ktoré je zjavne

v rozpore s platnou právnou úpravou a v rozpore so záujmami maloletého. Z vyššie uvedených dôvodov
navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zrušil uznesenie Okresného súdu Košice I z 19.3.2012 č.k. 11P
23/2012-19.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.

2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal napadnuté uznesenie aj s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k presvedčeniu, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych zákonných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a v súlade s § 132 O.s.p., preto je
odôvodnenie napadnutého uznesenia presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu

stotožňuje. V súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd dodáva, že preskúmaním všetkých relevantných
skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého
stupňa, že boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, pretože matka
osvedčila naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov danou záujmom maloletého dieťaťa na zúžení
styku s otcom a je nepochybné, že ujma na právach dieťaťa, ktorá môže vzniknúť v prípade, ak sa

ukáže, že predmetné tvrdenia v návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia a jeho dodatku
nie sú pravdivé, bude menšia ako ujma, ktorá by vznikla, ak by súd dočasne neupravil styk otca s
maloletým O. v užšom rozsahu práve so zreteľom na narušené emocionálne bezpečie dieťaťa zjavne
vyplývajúce z konfliktného vzťahu rodičov. Odvolací súd poznamenáva, že z ust. § 43 ods. 1 Zákonao rodine vyplýva, že maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť
vyjadriťsamostatnesvojnázor,máprávovyjadrovaťhoslobodnevovšetkýchveciach,ktorésahotýkajú.
V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa

právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca
jeho veku a rozumovej vyspelosti. Dieťa má síce právo na zachovanie vzťahu k obom rodičom a
absencia výchovného pôsobenia jedného z rodičov môže mať negatívny dopad na harmonicky vývoj
osobnosti dieťaťa, čo si ešte maloletý O. nemusí uvedomovať, ale zatiaľ sa javí ako najvhodnejšie
ustáliť situáciu dočasnou úpravou pomerov rodičov, konkrétne zúžením styku otca s maloletým, ktorého

psychický stav by sa v opačnom prípade mohol dekompenzovať a mohol by viesť v nezvratné vytesnenie
otca z jeho vnútorného sveta a prežívania. Odvolací súd dodáva, že pre nariadenie predbežného
opatrenia stačí existencia dôvodnej obavy, že by mohlo dôjsť k ohrozeniu záujmov maloletého dieťaťa
a v danom prípade z dôvodu priamo prežitých stresových situácií vyvolaných zjavne konfrontáciou
rodičov. Odvolací súd konštatuje, že z podaní obidvoch rodičov je zrejmé, že vzťahy medzi nimi sú
značne problematické, ich podania obsahujú úplne protichodné tvrdenia, odlišné hodnotenia tých istých

situácií a dôsledné skúmanie povahy a intenzity ich narušenia presahuje rámec konania o nariadenie
predbežného opatrenia. Spoľahlivé poznanie skutočností, či styk rodiča s dieťaťom ohrozuje fyzické
alebo psychické zdravie dieťaťa, alebo ide o predstieraný stav vyvolávaný zámerným pôsobením rodiča,
ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, konkrétne, či je postoj maloletého k otcovi dôsledkom jeho
skutočne neprimeraného (nesprávneho) výchovného pôsobenia alebo len jeho precitlivenou reakciou

na správanie otca zveličované matkou, ktorá nie je ochotná akceptovať správnosť aj iného, ako
vlastného názoru na výchovu maloletého, vyžaduje spravidla spoluprácu súdu s odborníkmi iných
vedných odborov, preto súd pred rozhodnutím zabezpečí lekárske správy o zdravotnom stave dieťaťa
alebo nariadi znalecké dokazovanie z odboru pedopsychológie (pedopsychiatrie). Na záver odvolací súd
poznamenáva, že nariadením predbežného opatrenia ide o ingerenciu súdu len dočasnú a predbežné

opatrenie nemá prejudikovať rozhodnutie vo veci samej, ktoré môže byť po úplnom zistení skutkového
stavu a jeho vyhodnotení odlišné od dočasnej úpravy pomerov. Odvolací súd opäť zdôrazňuje, že
maloletý má právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom a je predovšetkým na nich, aby svojím
správaním, najmä vzájomnou úctou a toleranciou vytvárali podmienky pre bezproblémovú realizáciu
styku otca s maloletým, pričom úlohou matky, ktorá maloleté dieťa vychováva, je okrem iného, aby so

zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku s otcom, vytvárala priaznivé podmienky na styk, a to
hlavnevedenímdieťaťaktomu,abymalosprávnyvzťahkotcovi,odktoréhosaočakávacitlivýatrpezlivý
prístup, pretože akékoľvek násilné nútenie do styku, resp. traumatizujúce zážitky môžu negatívne
ovplyvniť optimálny psychický vývin dieťaťa. Práve preto, že v tejto právnej veci ide iba o predbežnú
úpravu pomerov účastníkov konania, nebolo úlohou odvolacieho súdu dôsledne sa zaoberať odvolacími

námietkami otca a skutočnosťami tvrdenými matkou v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
a jeho dodatku, pretože tieto sa týkajú veci samej a majú význam pre konečné rozhodnutie, ktorými
sa bude zaoberať konajúci súd. Pretože boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného
opatrenia o dočasnom zúžení styku otca s maloletým, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.