Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. február 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/176/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415204960
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:8415204960.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu
JUDr. Lenky Halmešovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: H.. Q. X. -B., IČO:22678913,
ul. Janka Kráľa 2045/132, Nitra zastúpený Mgr. Zuzanou Jóžovou Boreckou, advokátkou, so sídlom
Sládkovičova 7, Nitra proti žalovanému: H.. Q. K., nar. XX.XX.XXXX, ul. X. S. XXXX/XXX, K., zastúpený:
Advokátska kancelária, JUDr. Peter Peružek, s.r.o., so sídlom Hollého 20, Hlohovec, o zaplatenie sumy
2 638,64 eura istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra (ďalej
len „súd prvej inštancie") zo dňa 26. júna 2017 č.k. 18C/106/2016-85 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie"), takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia
sumy 2 638,64 eura z titulu náhrady škody. Žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že žalobca je vlastníkom bytu číslo X, na X.p.,
nachádzajúci sa v kat. úz. K., na ulici X. S. XXXX/XXX, K., na parc. č. XXX/X, zast. plochy a nádvoria
o výmere 540 m2, nehnuteľnosť zapísaná na LV číslo XXXX. Žalobca má na danom mieste evidované
sídlo svojho podnikania. Žalovaný býval na uvedenej adrese v byte so svojou priateľkou Q.. Q. Z.,
v súčasnej dobe je vlastníkom bytu č.X, X.p..Žalobca je výlučným vlastníkom terasy (nadstavby). Na
predmetnej terase sa okrem materiálu, ktorý patrí podnikateľsky žalobcovi, nachádzalo aj sedenie, ktoré
bolo zabezpečené žalovaným. Dňa 27. 06. 2014 žalovaný zniesol náhradné diely z terasy žalobcu, časť
uložil do motorového vozidla žalovaného a časť na voľne prístupné miesto za budovou PKO Nitra. Na
druhý deň sa predmetné veci na tomto mieste nenachádzali. Žalobca podal trestné oznámenie s tým,
že mu boli odcudzené rôzne náhradné diely. Trestné konanie bolo zastavené, bola podaná sťažnosť,
pričom Okresná prokuratúra Nitra rozhodla dňa 16. 09. 2014, že sťažnosť nie je dôvodná. Žalobca sa
domáha od žalovaného zaplatenia sumy 2 638,64 eura z titulu náhrady škody.
1.2.Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 3, § 415, § 420 ods. 1, ods. 3,
§ 421, § 424 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov).
1.3. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol dôvodiac, že medzi stranami sporu na základe ústnej
dohody bola uzavretá dohoda o využívaní predmetnej terasy žalovaným. V konaní bolo preukázané,
že žalovaný mal súhlas žalobcu, že predmetné náhradné diely a ostatné súčiastky, ktoré boli uložené v
debnách, z terasy presunie do jeho auta s tým, že na druhý deň si ich žalobca zoberie z auta do skladu.
S poukazom na výpoveď svedkyne S. B. a Q. Z. mal preukázané, že časť vecí bola daná na voľne
prístupné miesto pred sklad VIKA, o čom bol žalobca uzrozumený. V tomto smere súd prvej inštancie

poukázal i na odôvodnenie uznesenia, ktorým bolo prerušené trestné stíhanie, z ktorého vyplýva, že
žalobca vyšiel von pred sklad VIKA a videl miesto, kde boli náhradné diely uložené, pričom krádeži
žiadnym spôsobom nepredišiel a nechal diely na voľnom prístupnom mieste s vedomím, že sú voľne
prístupné. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 16. 09. 2014 vyplýva, že nebolo preukázané,
že žalovaný odcudzil náhradné diely na nákladné autá patriace žalobcovi po tom, čo žalobca dovolil
manipulovať s jeho vecami ich odnesením z terasy domu a ich následným uložením bez zabezpečenia,
pred skladom spoločnosti VIKA.
1.3. Konštatoval, že v prípade uplatneného nároku podľa § 415, § 424 Občianskeho zákonníka musí
byť preukázané úmyselné konanie škodcu, ktoré je konaním proti dobrým mravom a ktoré bolo v
príčinnej súvislosti so vznikom škody. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a v konaní jednoznačne
a bez pochybností nepreukázal, že konanie žalovaného a úkony ním robené, boli uskutočnené práve
s úmyslom poškodiť žalobcu. Taktiež nebolo preukázané, že žalovaný porušil prevenčnú povinnosť
ustanovenú v § 415 Občianskeho zákonníka a nebolo v konaní zistené porušenie ani inej zákonnej
povinnosti. V konaní nebol zistený taký protiprávny úkon žalovaného, ktorý by bol príčinou vzniku
škody na strane žalobcu, nakoľko žalobca bol uzrozumený s tým, že časť vecí je zložená v motorovom
vozidle patriacemu žalovanému a časť vecí zostala na voľne prístupnom mieste. Súd prvej inštancie
v správaní žalovaného nevidel správanie resp., konanie proti dobrým mravom. V konaní neboli
preukázané esenciálne zložky tohto druhu zodpovednosti za škodu, ktorými sú úmyselné konanie zo
strany žalovaného a príčinná súvislosť medzi takýmto konaním a vznikom škody. V konaní nebola
preukázaná ani výška škody, na preukázanie výšky škody žalobca neprodukoval dôkaz, ktorý by výšku
škody preukazoval, nakoľko žalobcom predložený zoznam vecí výšku škody nepreukazoval. Súd prvej
inštancie z týchto dôvodov žalobu ako nedôvodne podanú zamietol.
1.4.Vzhľadom k úspechu žalovaného v konaní, súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“) a
žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).
2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca namietajúc nesprávne skutkové zistenia
súdom prvej inštancie, nesprávne právne posúdenie, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, čím mu
bolo odňaté právo na spravodlivý proces. Namietal, že nie je pravdou, že žalovaný mal súhlas, aby
náhradné diely z terasy vynášal. Žalovaný ich svojvoľne začal vynášať, a na jeho odpor odpovedal,
že ich dá zatiaľ do svojho auta a ráno ich povynáša späť. Žalobca s tým nesúhlasil, nechcel však
vyostrovať situáciu volaním polície na suseda. Nie je pravdou, že bol uzrozumený s tým, že náhradné
diely žalovaný necháva na ulici. Takéto tvrdenie je v rozpore s logikou, preto si ho súd nemôže osvojiť.
Taktiež nie je možné prisvedčiť súdu, že neuniesol dôkazné bremeno v konaní jednoznačne preukázať,
že konanie žalovaného bolo uskutočnené s úmyslom poškodiť žalobcu. V konaní predložil výhražnú
sms od žalovaného, ktorú žalovaný nepoprel, zo dňa 25. 06. 2014: „...od zajtra, čo tam bude po 16:00
odvážam do zberných surovín ako odpad” ...A po práci na terase si ju vaši zamestnanci upracú a umyjú,
pokiaľ nechcú dostať po papuli! A myslím to vážne. A pokiaľ nechcete zmiznúť s nimi“. Ak toto nie je
dostatočným dôkazom, že žalovaný zodpovedá za škodu, nakoľko škodu spôsobil úmyselným konaním
proti dobrým mravom a porušením povinnosti počínať si tak, aby dôsledku jeho konania nedochádzalo
ku škodám na majetku, tak už si neviem predstaviť, ako by tento jeho úmysel a konanie v rozpore so
zákonom mohol preukázať. Považuje za absolútne nesporne v rozpore s dobrými mravmi stav, že dovolil
používať žalovanému terasu, ktorá bola výlučne v jeho vlastníctve a žalovaný namiesto vďačnosti začal
vyhrážaním na neho útočiť. Aj výpoveďou svedkov bolo preukázané, že žalovaný neoznámil, že veci
nedáva do auta. Napriek tomu, že nevie preukázať, či žalovaný splnil svoje vyhrážky a veci odviezol
do zberných surovín, alebo tovar predal iným spôsobom, je nepochybné, že veci by neboli odcudzené,
keby ich žalovaný nevyniesol na ulicu a nenechal ich tam bez dozoru. Škoda teda vznikla v príčinnej
súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného.
2.1.Nesprávny je aj názor súdu, že nepreukázal výšku škody. Výšku škody preukázal zoznamom
chýbajúcich vecí, inventúrou a rozhodnutím OČTK. Vo výroku uznesenia je ustálený skutok aj škoda a
konanie bolo prerušené, nakoľko nebolo možné zistiť páchateľa. V zmysle § 193 CSP je súd viazaný
rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin. Predmetné uznesenie vo výroku
ustálilo, že trestné stíhanie, vo veci trestného činu krádeže, ktorým mu bola spôsobená škoda vo výške
2 638,64 eura prerušuje, tak škoda bola ustálená. Ak by to nebola pravda, konanie by OČTK zastavil,
a nie prerušil.
2.2. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vo veci sám rozhodol tak, že
žalobe vyhovie v plnom rozsahu a zaviaže žalovaného k zaplateniu sumy 2 638,64 eura a úrokov z

omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 2 638,64 eura od 28. 06. 2014 do zaplatenia žalobcovi a
náhrade trov konania a právneho zastúpenia žalobcu.
3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril v písomnom podaní žalovaný. Uviedol, že žalobca popiera svoje
tvrdenia z konania na polícii, kde súd prvej inštancie citoval z predmetného uznesenia, ktoré je teraz v
rozpore s odvolacími námietkami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní. Následne teraz bez akýchkoľvek
dôkazov uvádza, že žalovaný sa mu vyhrážal, čo však nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a to
nielen na polícii a ani na sude prvej inštancie. Žalobca neuviedol žiadny argument, že nebol uzrozumený
s ponechaním vecí na ulici, nakoľko vyplýva priamo z uznesenia ORP - 1312/NR-NR-2014. Tvrdenia
žalobcu sú ničím neodôvodnené tvrdenia, ktoré sú v rozpore s dokazovaním. Žalobca nepreukázal,
že by žalovaný konal rozpore s dobrým mravom, nebolo preukázané ani spôsobenie škody v zmysle
ustanovenia § 424 Občianskeho zákonníka. Žalobca neuviedol a nekonkretizoval princípy všeobecnej
spravodlivosti, v rozpore s ktorými mal súd prvej inštancie rozhodovať. Rozporuje aj tvrdenie žalobcu,
že súd prvej inštancie mal len prevziať konštatovanie o výške škody, nakoľko v zmysle ustanovenia §
193 Civilného sporového poriadku, nebolo preukázané, že trestný čin spáchal žalovaný a z tohto dôvodu
nebolo možné ani ustáliť a prevziať výšku spôsobenej škody ako škodu, ktorá mohla vzniknúť žalobcovi.
Absolútne nezdôvodnenými zostali tvrdenia právnej zástupkyne žalobcu, ktorá záverom podaného
odvolania uviedla, že súd prvej inštancie neposkytol ochranu vlastníckeho práva, hoci samotná žaloba
smerovala k náhrade škody a súčasne uviedla, že súd mal rozhodnúť v zmysle ustanovenia § 441
Občianskeho zákonníka.
3.1. Žiada, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a zamietol odvolanie žalobcu a
zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania.
4. žalobca v podanom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že v konaní na polícii nepopieral
svoje tvrdenia. Konanie bolo prerušené, ktorá skutočnosť však neznamená, že mu konaním žalovaného
nevznikla škoda. Trvá na svojom vyjadrení, že nebol uzrozumený s tým, že náhradné diely necháva
žalovaný na ulici. Nesúhlasí tiež, že nepreukázal, že žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi. Túto
skutočnosť preukázal predmetnou sms. Tvrdenia žalovaného považuje za nedôvodné, súd sám mohol
posúdiť vec podľa § 441 Občianskeho zákonníka.
5. Žalovaný v podanom vyjadrení iba dodal, že doterajšie závery trestného konania určite nepreukázali,
že by žalovaný spôsobil škodu. Správny je preto záver súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno svojho tvrdenia o tom, že žalovaný mal úmysel poškodiť žalobcu. Taktiež nepreukázal,
že žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi, nepreukázal ani spôsobenie škody podľa § 424
Občianskeho zákonníka. Nezdôvodnené zostali aj tvrdenia žalobcu o neposkytnutí ochrany vlastníckeho
práva.
6.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení §
219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a opodstatnené, preto napadnutý
rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
5.1.Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
6. Predmetom konania v danej veci je žaloba žalobcu, ktorou sa domáha od žalovaného zaplatenia sumy
2 638,64 eura z titulu náhrady škody, a to za náhradné diely, ktoré mali byť odcudzené žalovaným tým,

že žalovaný bez súhlasu žalobcu vyniesol z terasy, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, náhradné
diely, časť ktorých dal do auta a časť nechal voľne položené na voľnom priestranstve pred skladom.
Výška škody 2 638,64 podľa jeho názoru bola ustálená v trestnom konaní. Trestné konanie, vedené pre
trestný čin krádeže bolo prerušené, nakoľko nebol zistený páchateľ.
6.1. Súd prvej inštancie žalobu zamietol dôvodiac neunesením dôkazného bremena žalobcu v tom
smere, že škodu mal spôsobiť žalovaný, vo výške škody a ani v príčinnej súvislosti vzniku škody s
konaním žalovaného.
6.2. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa nestotožnil žalobca, napadol ho odvolaním dôvodiac, že
súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávnemu právnemu posúdeniu,
nepreskúmateľnosťou rozsudku.
7. Odvolací súd v prejednávanej veci podrobil prieskumnej činnosti tak napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie, konanie pred súdom prvej inštancie, odvolanie žalobcu a dospel k záveru, že toto odvolanie
nie je dôvodné.
7.1. V danej veci súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej
stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil. V dôvodoch svojho
písomného rozhodnutia sa vyporiadal so všetkými, žalobcom a žalovaným namietanými dôvodmi,
uvedenými v podanom odvolaní. Odvolací súd pri skúmaní postupu súdu prvej inštancie nezistil žiadne
vady konania, pre ktoré by musel zrušiť napadnuté rozhodnutie. Žalobcom namietaná vada konania,
spočívajúca v narušení práva na spravodlivý proces, zmätočnosti konania, nie je daná v postupe súdu
spočívajúcom v tom, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, nebola odvolacím súdom
zistená. V tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožní s odôvodnením napadnutého rozhodnutiam môže sa v odôvodnení
obmedziť iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa s dôvodmi, uvedenými
v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie, v plnom rozsahu stotožnil. Súd prvej inštancie odôvodnil
rozhodnutie podľa § ustanovenia § 220 CSP, uviedol všetky podstatné skutočnosti a úvahy, ktoré ho
viedli k danému rozhodnutiu. Odvolací súd, stotožniac sa s týmito dôvodmi, podľa § 387 ods. 2 CSP na
tieto dôvody ďalej iba poukazuje.
8. Odvolateľ v podanom odvolaní iba formálne namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku,
pre jeho nedostatočné odôvodnenie. Tieto svoje úvahy však vôbec nekonkretizoval, neuviedol v
čom mala spočívať nepreskúmateľnosť rozhodnutia, v čom súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
nedostatočne zdôvodnil. Odvolací súd sa napriek tomu zaoberal touto námietkou a podrobil prieskumnej
činnosti napadnutý rozsudok i z tohto pohľadu. Po jeho preskúmaní dospel k záveru, že súd prvej
inštancie v danej veci uvedené kritéria, splnenie ktorých je potrebné na konštatovanie, že rozsudok
je preskúmateľný, dodržal a napadnutý rozsudok obsahuje všetky podstatné skutočnosti tak, ako to
vyžaduje ustanovenie § 220 CSP. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa vyporiadal s tvrdeniami strán
sporu, vyhodnotil jednotlivé dôkazy a uviedol aj svoje úvahy, ktorými sa riadil. Z uvedeného dôvodu nie
je možné konštatovať, že predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je preskúmateľné.
9. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd iba dodáva, že povinnosť
nahradiť škodu je osobitným právnym dôvodom záväzkového právneho vzťahu, v tomto prípade
možno hovoriť o vzniku záväzkového vzťahu zo zákona. Dôvodom vzniku tohto záväzku je protiprávne
konanie škodcu. Obsahom tohto záväzkového vzťahu je povinnosť subjektu, ktorý škodu spôsobil inému
(škodca), ju nahradiť, a právo subjektu, ktorému bola škoda spôsobená (poškodený), uplatniť právo na
náhradu škody. Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka je úkon - prejav vôle fyzickej osoby, pričom tento úkon je protiprávny.
Na to, aby sa úkon mohol kvalifikovať ako protiprávny, zákon vyžaduje porušenie právnej povinnosti.
Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom, keďže protiprávnosť
zákon nepredpokladá. Z uvedeného vyplýva, že predpokladom pre úspešné uplatnenie náhrady
škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, preukázanie vzniku škody, výšky škody a príčinnej
súvislosti medzi konaním alebo opomenutím škodcu a následkom, škodou. Vzniknutá škoda musí byť
spôsobená bez akýchkoľvek pochybností práve porušením právnej povinnosti. Príčinná súvislosť medzi
vznikom škody a protiprávnym konaním škodcu musí byť nielen tvrdená, ale aj jednoznačne a bezpečne
preukázaná. Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno na preukázaní tak protiprávneho konania škodcu,
existencie škody, jej výšky, ako aj príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu a vznikom škody, je na
poškodenom.
9.1. Súd prvej inštancie správne postupoval a posudzoval danú vec v zmysle vyššie uvedených
podmienok náhrady škody. Žalobca, ako poškodený, na ktorom bolo dôkazné bremeno jeho tvrdení o
tom, že žalovaný mu spôsobil škodu a to škodu vo výške 2 638,64 eura tým, že bez jeho súhlasu vyniesol

veci z jeho terasy na voľné priestranstvo, že táto škoda mala byť dokonca spôsobená úmyselne, tieto
ním tvrdené skutočnosti v priebehu konania na súde prvej inštancie nepreukázal. Navyše nepreukázal
ani existenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a konaním žalovaného.
9.2. Žalobca v prvom rade nepreukázal protiprávne konanie žalovaného. Skutočnosť, že mal vyniesť
veci z terasy bez jeho súhlasu, a teda ich odcudziť, nebola v konaní preukázaná. Sám dokonca
uviedol, že s týmto konaním žalovaného síce nesúhlasil, avšak nakoniec k tomuto konaniu žalovaného
privolil. Tomuto záveru nasvedčuje aj výsledok trestného konania, začatého na základe trestného
oznámenia žalobcu, ako poškodeného. Trestné konanie pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného
zákona bolo uznesením zo dňa 18. 08. 2014 ČVS: ORP-1312/NR-NR-2014 prerušené z dôvodu, že sa
nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. V danom trestnom
konaní vypovedal tak žalobca, ako aj žalovaný. Keďže ani týmto trestným konaním, nebola ustálená
vina žalovaného, nie je možné konštatovať, že sa dopustil protiprávneho konania. Ani vykonaným
dokazovaním na súde prvej inštancie žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že žalovaný predmetné veci
odcudzil, že to bol práve žalovaný, ktorý mu spôsobil škodu v ním uvedenej výške. Žiadny takýto dôkaz,
okrem jeho tvrdenia, produkovaný nebol.
9.3. Druhou základnou podmienkou pre úspešné uplatnenie náhrady škody je preukázanie existencie
škody a jej výšky. V danom konaní žalobca výšku škody preukazuje jej ustálením v trestnom konaní a je
toho názoru, že súd mal túto výšku škody akceptovať. V priebehu konania bola zisťovaná výška škody,
k tejto škode vypovedal svedok P. ktorý je synom žalobcu, a ktorý uviedol, že predmetné veci, ktoré
chýbajú, zistil inventúrou a ich cenu stanovil buď z cenoviek alebo vlastným odhadom s tým, že išlo o
dosť staršie veci. Dodal, že väčšina vecí, ktoré boli na terase bola nepohnutá, avšak niečo tam chýbalo.
Iba takto určenú existenciu škody a jej výšku, nie je možno v konaní akceptovať.
9.4. Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi
škodovou udalosťou (protiprávnym konaním škodcu) a vzniknutou škodou. Dôkazné bremeno ohľadne
príčinnej súvislosti zaťažuje poškodeného. Žalobca nepreukázal v konaní, že škoda mu vznikla v
dôsledku protiprávneho konania žalovaného, nakoľko žalovaný sa žiadneho protiprávneho konania
nedopustil, čo ustálil v konečnom dôsledku aj policajný orgán pri preverovaní trestného oznámenia.
9.5. Z uvedených dôvodov je preto záver súdu prvej inštancie o nesplnení základných podmienok
zodpovednosti za škodu, správny. Odvolací súd sa s týmto záverom stotožnil a preto napadnutý rozsudok
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
10. Ustanovenie § 387 ods. 3 CSP ukladá odvolaciemu súdu povinnosť vysporiadať sa s podstatnými
tvrdeniami odvolateľa uvedenými v podanom odvolaní.
10.1. Žalobca v podanom odvolaní namieta predovšetkým skutočnosť, že súhlas k vyneseniu vecí
z jeho terasy žalovanému nedal. Sám však uviedol, že síce s tým nesúhlasil, ale nechcel situáciu
vyostrovať, preto nič neurobil, nakoľko bol pod psychickým nátlakom žalovaného. Žalobca však žiadny
nátlak zo strany žalovaného nepreukázal, predložil súdu prvej inštancie iba jednu správu zo dňa 25.
06. 2014, z ktorej žalobca vyvodzoval jednak úmyselné konanie žalovaného a jednak psychický nátlak
a obavy z útokov žalovaného na jeho osobu. Predmetná sms obsahoval oznámenie žalovaného,
že: „... od zajtra, čo tam bude po 16.00 odvážam do zberných surovín ako odpad. A po práci na
terase si ju vaši zamestnanci upracú a umyjú, pokiaľ nechcú dostať po papuli. A myslím to vážne. A
pokiaľ nechcete zmiznúť s nimi“. V konečnom dôsledku toto „vyhrážanie“ žalovaného žalobcovi bolo
predmetom priestupkového konania. Iba na základe tejto sms nie je možné vyvodiť záver, že žalovaný
sa dopustil protiprávneho a dokonca, žalobcom tvrdeného, úmyselného konania voči žalobcovi. Žalobca
v podanom odvolaní tvrdí, že žalovaný sa dopustil porušenia povinnosti, ktorej povinnosti a akého
porušenia sa mal dopustiť však nekonkretizoval. Z uvedeného dôvodu odvolací súd túto námietku
žalobcu vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú.
10.2. K výške škody žalobca uvádza, že súd prvej inštancie mal vychádzať z ustálenej výšky škody v
trestnom konaní, nakoľko súd je podľa § 193 CSP viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že
bol spáchaný trestný čin. Je skutočne pravdou, že v predmetnom trestnom konaní bola uvedená výška
škody 2 638,64 eura, ktorú vyčíslil sám poškodený. Ustanovenie § 193 CSP skutočne upravuje, že súd je
viazaný, okrem iných, i rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok
alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ho spáchal; viazanosť sa
vzťahuje iba na výrok, nie na odôvodnenie rozhodnutia. Rozsah viazanosti rozhodnutím o tom, že bol
spáchaný trestný čin (priestupok, správny delikt) a kto ho spáchal, je daný tým, do akej miery sú znaky
skutkovej podstaty trestného činu zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie o uplatnenom
nároku. V občianskom súdnom konaní je súd viazaný iba právoplatným výrokom odsudzujúceho
trestného rozsudku, teda výrokom o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal a nie jeho
odôvodnením (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 32Cdo 421/2009). Keďže v danej veci nebolo

preukázanie spáchanie prečinu krádeže konkrétnou osobou v súvislosti s prečinom krádeže, súd nie je
viazaný uznesením policajného orgánu o prerušení trestného stíhania a teda nemôže byť viazaný ani
v trestnom konaní uplatnenou výškou škody. Z uvedeného dôvodu aj túto námietku žalobcu, odvolací
súd vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú.
10.3. V závere odvolania žalobca vytýka súdu prvej inštancie, že nepostupoval prípadne aj podľa §
441 Občianskeho zákonníka. Predmetné ustanovenie hovorí o tom, že ak bola škoda spôsobená aj
zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením,
znáša ju sám. Žalobca však nekonkretizoval, či sa mal iba spolupodieľať na výške škody, resp. či si
škodu mal spôsobiť sám. Z tohto dôvodu túto námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
10.4. V neposlednom rade odvolateľ vytýka súdu prvej inštancie, že neposkytol dostatočnú ochranu
vlastníckemu právu v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka a článku 20 Ústavy Slovenskej republiky.
Tým, že žalobca nekonkretizoval túto námietku, neuviedol v čom súd prvej inštancie pochybil pri
neposkytnutí ochrany vlastníckemu právu, v čom došlo k porušeniu ustanovenia § 126 Občianskeho
zákonníka, zostáva táto námietka iba vo všeobecnej rovine a na subjektívnom tvrdení žalobcu, bez
preukázania dostatočných dôkazov. Z tohto dôvodu aj túto námietku žalovaného vyhodnotil súd ako
neopodstatnenú a účelovú.
13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 a § 262 ods. 1 CSP,
úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom
rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 24. 11. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.