Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. marec 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114011986
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2114011986.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
JozefaPiknuaJUDr.RastislavaKresla,vtrestnejveciprotiobžalovanejK.K.,preprečinkrádežepodľa§
212 odsek 2 písm. c/, písm. f/, odsek 3 písm. b/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 04.04.2017 sp. zn. 4T/98/2014 na verejnom zasadnutí konanom dňa
14.03.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovanej K. K., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa bola obžalovaná K. K. uznaná za vinnú z prečinu krádeže podľa
§ 212 odsek 2 písm. c/, písm. f/, odsek 3 písm. b/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 11.06.2014 v čase okolo 00.20 h. v P. na ulici L. v tam sa nachádzajúcich kríkoch počas poskytovania

platených sexuálnych služieb, z predného vrecka stiahnutých nohavíc, ktoré mal na sebe poškodený G.
N., vytiahla peňaženku, z ktorej odcudzila finančnú hotovosť vo výške 255 Eur, ktoré si ukryla a následne
z miesta činu odišla, čím spôsobila poškodenému G. N. škodu vo výške 255 Eur, a to napriek tomu,

že dňa 18.10.2013 jej bola uložená bloková pokuta ev. č. pokutových blokov E XXXXXXX - E XXXXXXX,
právoplatné dňa 18.10.2013, pre spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona č.

392/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

že bola rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 0T/97/2014 zo dňa 17.05.2014, právoplatným dňa
17.05.2014 uznaná vinnou zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. c/, odsek 3 písm.
b/ Trestného zákona.

Za tento prečin jej podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona bol
uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, na výkon ktorého bola podľa § 48 odsek 2 písm.
a/ Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku zahlásila po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaná a jej obhajca, ktoré odvolanie
obhajca následne písomne odôvodnil. Namietal, že súd I. stupňa sa nedostatočne vysporiadal so

zákonnosťou a prípustnosťou dôkazov zadovážených v prípravnom konaní. Má za to, že obžaloba je
založená na dôkazoch, ktoré boli získané nezákonným spôsobom, pričom ide o nezákonnosť absolútnu
t.j. neodstrániteľnú. S poukazom na ustanovenie § 22 odsek 1 zákona o policajnom zbore má za to, že
výzva policajtov, aby osoba, voči ktorej sa nevykonáva služobný zákrok, vyložila všetky veci (v tomto
prípade finančnú hotovosť) je absolútne neprijateľná a v rozpore so zákonom. Uvedený postup policajtov
bol evidentne nezákonný, nakoľko oprávnenie policajta vyzvať osobu na vyloženie vecí, ktoré má u seba

neexistujet.j.niejeupravenévzákoneopolicajnomzbore.Aksazdalaobžalovanápolicajtompodozrivá,
mali povinnosť ju poučiť o jej právach (§8 odsek 2 zákona o policajnom zbore) a to najmä o práve kpriznaniu zo spáchania priestupku či trestného činu. Zákaz nútiť osobu, aby prispela k svojmu obvineniu
čiusvedčeniuznamenánielenzákaznútiťjukvýpovedi,aleajzákaznútiťtakútoosobuksúčinnostialebo
k aktívnemu konaniu, ktoré je potrebné na jej usvedčenie. Ide teda o zákaz nútiť podozrivú osobu, aby

vydala či vyložila dobrovoľne a to aj veci, ktoré umožňujú ju spojiť s trestnou činnosťou. V prejednávanej
veci nebol daný príkaz na osobnú prehliadku v zmysle § 102 odsek 1 Trestného poriadku, prehliadka
bola vykonaná v rozpore s príslušnými ustanoveniami, nakoľko ju mala vykonávať osoba rovnakého
pohlavia. Z výpovedí príslušníkov PZ nemožno urobiť jednoznačný záver o tom, ako a za akých okolností
k vydaniu finančnej hotovosti došlo. Osobná prehliadka obžalovanej dňa 11.07.2014 bola vykonaná v

rozpore so zákonom, pretože neexistoval dôvod na to, aby sa obžalovaná tejto prehliadke podrobila
dobrovoľne, preto navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok súdu I. stupňa zrušil a alternatívne uznal
obžalovanú nevinnou resp. vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie z dôvodu doplnenia dokazovania
svedkyne G. K. keď vychádza z výsledkov hlavného pojednávania zo dňa 30.03.2017.

Okresný prokurátor odvolanie nepodal.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajoba obžalovanej zotrvala na písomných dôvodoch
odvolania.

Zástupkyňa krajského prokurátora navrhla odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť s tým, že

napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný vo všetkých jeho výrokoch.

Krajský súd na základe riadne a včas podaného odvolania, na to oprávnenou osobou, podľa § 317
odsek l Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej nie

je dôvodné.

Pri plnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že napadnutý rozsudok súdu I. stupňa má všetky
náležitosti v zmysle § 168 odsek 1 Trestného poriadku. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmý rozsah
vykonanéhodokazovania,obsahjednotlivýchdôkazov,akoajúvahysúdu,oktorédôkazysvojeskutkové

zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal
s obhajobou obžalovanej a tiež akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, odvolací súd nezistil žiadne také pochybenia,

ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva obžalovanej na obhajobu.

Súd I. stupňa postupoval na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom a vykonal dokazovanie v
rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, dôkazy zároveň vyhodnotil spôsobom, ktorý je zákonný a logický.

Na základe dokazovania vykonaného súdom I. stupňa nemal krajský súd žiadne pochybnosti o
tom, že obžalovaná sa dopustila žalovaného skutku. Tento záver odôvodňuje predovšetkým výpoveď
poškodeného, ktorý zhodne na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní popísal okolnosti,
za ktorých mu bola odcudzená peňaženka s finančnou hotovosťou vo výške 255 Eur. Hodnovernosť
výpovede tohto svedka je podporená aj výpoveďou svedka O. C., ktorý bol v kritickom čase v podstate na

mieste činu a bol prvý, ktorému poškodený G. N. povedal, že ho obžalovaná okradla. Na hodnovernosť
výpovede poškodeného nasvedčuje aj to, že bezprostredne po skutku oznámil vec polícii, popísal
páchateľku aj jej oblečenie, tiež vozidlo, akým z miesta činu odišla. O tomto oznámení boli upovedomené
policajné hliadky v teréne, pričom hliadka v zložení podpráporčík C. C. a nadstrážmajster S. Q. bola
o 00.22 hod. vyslaná na ulicu L., kde sa nachádzal poškodený G. N. a svedok O. C.. Poškodený

dal hliadke popis páchateľky, popis jej oblečenia s tým, že mala nastúpiť do motorového vozidla Fiat
Marea tmavej farby. Na základe osobnej a miestnej znalosti vykonali previerky po tomto vozidle, ktoré
spozorovali o 00.40 hod. na ulici E., vodičom bol O. K., jeho spolujazdkyňou K. K., videli vo vozidle čiernu
kabelku, zelené tričko a ružovú minisukňu, ktorý odev zodpovedal popisu poškodeného o tom, čo mala
páchateľka v čase odcudzenia peňaženky oblečené. Následným vyťažovaním K. K. bolo zistené, že má

u seba finančnú hotovosť 275 Eur, ktorú dobrovoľne vydala hliadke a bola eskortovaná ako podozrivá zo
spáchania prečinu krádeže na OO PZ Trnava. Tieto skutočnosti nevyplývajú len zo služobného záznamu
na č.l. 39 spisu, ale aj zo svedeckých výpovedí C. C., S. Q. na hlavnom pojednávaní. Okrem uvedenýchsvedeckých výpovedí je obžalovaná usvedčovaná aj výsledkami rekognície, pri ktorej bola poškodeným
opoznaná.

Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav mal odvolací súd za to, že nemožno akceptovať odvolaciu
námietku obhajcu ohľadom nezákonnosti osobnej prehliadky najmä z dôvodu, že takejto prehliadke
nebola obžalovaná podrobená lebo finančnú hotovosť vydala dobrovoľne.

Vydaná finančná hotovosť nie je jediným a rozhodujúcim dôkazom na ustálenie viny obžalovanej a nemá

vplyv ani na právnu kvalifikáciu jej konania. Bez ohľadu na to, aká suma bola u obžalovanej zistená
v čase jej zadržania mal krajský súd za to, že je nepochybné, že obžalovaná odcudzila v kritickom
čase poškodenému peňaženku, ktorá skutočnosť sama osebe zakladá správnosť právnej kvalifikácie
podľa § 212 odsek 2 písm. c/ Trestného zákona, lebo jej jednoznačne preukázané, že túto peňaženku
mal poškodený v čase jej odcudzenia pri sebe. Vo vzťahu k právnej kvalifikácii obžalovanej aj podľa
písm. f/ § 212 odsek 2 Trestného zákona, ako aj odseku 3 písm. b/ tohto ustanovenia považuje krajský

súd napadnutý rozsudok súdu I. stupňa za správny a zákonný a v podrobnostiach poukazuje na jeho
odôvodnenie, bez potreby tieto dôvody opakovať.

Preskúmaní výroku o treste krajský súd zistil, že aj tento výrok je správny a zákonný. Súd I. stupňa
postupoval v súlade so zákonom a správne, u obžalovanej nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu

okolnosť, keď priznanie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona bolo vylúčené
nakoľko odsúdenie veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/25/2013 mala obžalovaná zahladené a jej
ďalšie odsúdenia sú súčasťou žalovaného skutku a jeho právnej kvalifikácie. Okresný súd nepochybil,
keď uložil obžalovanej nepodmienečný trest odňatia slobody, keď z vykonaného dokazovania je
nepochybné, že predchádzajúce odsúdenia na výchovné tresty nedosiahli svoj účel. Tomuto záveru

nebráni ani tá skutočnosť, že v konaní Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/25/2013 došlo dňa 27.02.2015
k osvedčeniu v skúšobnej dobe. Z hľadiska rozhodovania o druhu a výmere trestu považoval krajský
súd za rozhodujúce vyhodnotenie osoby obžalovanej, ktorá má sklony k páchaniu trestnej činnosti
tohto druhu a ani predchádzajúce odsúdenia ju od ďalšieho páchaní takejto trestnej činnosti neodradili
ani neviedli k zmene spôsobu života. Uložený nepodmienečný trest odňatia slobody podľa názoru

odvolacieho súdu zodpovedá požiadavke individuálnej aj generálnej prevencie a zodpovedá všetkým
rozhodujúcim kritériám pre ukladanie trestu tak ako sú uvedené v § 34 odsek 1 Trestného zákona.

Správny a zákonný je výrok, ktorým bola obžalovaná zaradená na výkon trestu do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko z odpisu z registra trestov je jednoznačné, že obžalovaná

nebola za posledných 10 rokov pred spáchaním žalovaného skutku vo výkone trestu odňatia slobody
pre úmyselný trestný čin.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu
napadnutých výrokov rozsudku, odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.