Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. jún 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 11P/279/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417214809
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Rajňáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4417214809.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Danielou Rajňákovou, vo veci rozvodu manželstva

manželov: V.. U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., R. mlynská ulica XXXX/XX, v konaní zastúpený: N.. K.
C., advokát so sídlom T., D. trieda XX a Z. I. Q., nar. X.X.XXXX, bytom G., R. mlynská ulica XXXX/XX,
v konaní zastúpená: Z. kancelária I.. N. D., s.r.o., so sídlom T. F., U. XX, zastúpená I.. N. D., advokát,
o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode: S. I., nar.
XX.X.XXXXaS.I.,nar.X.X.XXXX,vkonanízastúpeníkolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnych
vecí a rodiny Nové Zámky, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo V.. U. I., nar. XX.XX.XXXX a Z. I. Q., rod. Q., nar. X.X.XXXX uzatvorené dňa XX.X.XXXX

vo G., zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu G., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX,
pod poradovým číslom X r o z v á d z a.

Súd z v e r u j e maloleté deti: S. I., nar. XX.X.XXXX a S. I., nar. X.X.XXXX na čas po rozvode manželstva
do osobnej starostlivosti matke od právoplatnosti rozsudku a otec je p o v i n n ý prispievať na ich
výživu na maloletého S. vo výške 120,- eur mesačne a na maloletého S. vo výške 140,- eur mesačne od
právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca do rúk matky.

Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok b u d ú obaja rodičia.

Súčasťou tohto rozsudku je dohoda rodičov, v zmysle ktorej je otec o p r á v n e n ý stretávať sa s
maloletými deťmi: S. I., nar. XX.X.XXXX a S. I., nar. X.X.XXXX, každý párny týždeň v roku v nedeľu v
čase od 9:00 hodiny do 18:00 hodiny a každý nepárny týždeň v roku v stredu v čase od 16:00 hodiny
do 19:00 hodiny.

Otec je o p r á v n e n ý maloleté deti v určený čas prevziať v mieste bydliska matky a po ukončení
stretnutia je p o v i n n ý v určenom čase maloleté deti matke v mieste bydliska odovzdať.

Matka je p o v i n n á maloleté deti na toto stretnutie pripraviť a v určený čas v mieste jej bydliska ich
otcovi odovzdať.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 31.8.2017 domáhal rozvodu manželstva s manželkou. Žiadal
zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matke s tým, že bude na nich prispievať výživným po 30,-
eur mesačne na každé dieťa.Na pojednávaniach uviedol, že trvá na rozvode manželstva a nechce obnoviť manželské spolužitie.
Pred uzatvorením manželstva sa poznali s manželkou osem rokov. Manželstvo uzavreli v roku 2009 a
z ich manželstva pochádzajú dve maloleté deti. Ich manželstvo bolo zo začiatku dobré, ale postupom

času sa to pokazilo, pokazil sa intímny život, najmä posledný rok, ale aj predtým. Posledné roky to
vyústilo aj národnostnými rozdielmi, slovnými útokmi, narážkami. Dňa 31.7.2017 sa manžel odsťahoval
zo spoločnej domácnosti, od tej doby neobnovili manželské spolužitie. Nehospodária spolu od tej doby
ako sa odsťahoval, intímne spolu nežijú rok. V súčasnej dobe má manžel inú známosť, ktorá trvá
od začiatku roka 2017. Jeho priateľka má jedno maloleté dieťa a jedno plnoleté. Bývajú v spoločnej

domácnosti.
Navrhovateľ navrhol, aby maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke a výšku výživného
navrhol po 50,- eur mesačne na každé dieťa. Navrhol úpravu stretávania na každý druhý týždeň od
soboty od 9:00 hodiny do nedele do 18:00 hodiny a každú stredu od 15:00 hodiny do 18:00 hodiny. V
súčasnej dobe sa stretáva s deťmi tak ako je to upravené v neodkladnom opatrení.
Navrhovateľ poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 194,- eur mesačne a okrem toho peňažný

príspevok na kompenzáciu zvýšených nákladov vo výške 33,32 eura. Má živnosť, podniká na základe
živnostenského listu v oblasti sprostredkovania finančných služieb, zo živnosti zarobí mesačne 500,-
eur. Iný príjem nemá, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Nemá žiadnych zamestnancov, nemá
nehnuteľnosť, ani motorové vozidlo na živnosť.
Navrhovateľ býva v spoločnej domácnosti so svojou partnerkou a jej maloletým dieťaťom a plnoletým

dieťaťom v byte, ktorý majú v podnájme. Na náklady na bývanie prispieva 150,- eur mesačne. Spláca
dva hypotekárne úvery vo výške 255,- eur a spotrebný úver 157,- eur mesačne. Vlastní s manželkou
rodinný dom aj motorové vozidlo značky D. B., ktoré má tri roky, ktoré používa on. V rodinnom dome
platí miestny poplatok za komunálny odpad vo výške 80,- eur ročne, poistenie domácnosti vo výške 50,-
eur polročne a 30,- eur ročne a 39,- eur za starší rodinný dom, spolu s manželkou vlastnia starší rodinný

dom, ktorý je neobývaný v tom istom dvore.
Na poslednom pojednávaní navrhovateľ uviedol, že by vedel platiť výživné po 100,- eur mesačne na
každé dieťa. Uviedol, že jeho príjem sa nezmenil a z montovania satelitov a antén v priemere zarobí
100,- eur mesačne. Musí však kúpiť spotrebný materiál.

2. Právny zástupca navrhovateľa na záver uviedol, že navrhuje schváliť dohodu rodičov, čo sa týka styku
otca s maloletými deťmi a navrhuje určiť výživné na každé dieťa vo výške 100,- eur mesačne. Navrhuje
rozviesť manželstvo.

3. Manželka na pojednávaniach uviedla, že súhlasí s rozvodom manželstva, nevera sa dá odpustiť, ale

tak ako sa manžel zachoval k vlastným deťom, to sa nedá. Manželka sa z toho ešte nespamätala, žili
spolu 17 rokov, manželstvo mali dobré, nemali problémy. Manžel mal zdravotné problémy, kvôli ktorým
museli podstúpiť umelé oplodnenie oboch synov. Počas manželstva nežili päť rokov spolu intímne,
pretože manžel bol na tom zdravotne zle. Manžel s deťmi nestrávil ani jeden deň sám. Potom sa
manželka dozvedela, že má manžel priateľku a manžel sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti na konci

júla 2017. Od tej doby nežijú v spoločnej domácnosti. Počas manželstva spolu nehospodárili. Intímne
spolu nežijú asi rok. Manželka inú známosť nemá.
Manželka na pojednávaní uviedla, že súhlasí so zverením maloletých detí do jej osobnej starostlivosti,
navrhla výšku výživného 150,- eur mesačne na maloletého S. a 170,- eur mesačne na maloletého S..
Maloletý S. navštevuje prvý ročník Základnej školy v K., stravuje sa v školskej jedálni, strava stojí

mesačne 20,- eur, maloletý chodí do družiny, ktorá stojí 10,- eur mesačne, platila do školy rodičovský
príspevok 10,- eur, 2,50 eura do triedneho fondu, na začiatku školského roka maloletému kúpila všetko
do školy, od pier, zošitov, úbor na telesnú výchovu, nové oblečenie a všetky potrebné veci. Maloletému
platí cestovné do školy aj zo školy, čo je vo výške 5,- eur týždenne, toto využívajú len keď je mladší syn
chorý, inokedy ho vozí autom, ktoré si požičiava od sestry.

Maloletý S. navštevuje Materskú školu v K., kde matka platí stravu 22,- eur mesačne, ale musí mu nosiť
zvlášť stravu, pretože nemôže jesť mliečnu stravu. Do škôlky nosí mlieka, maslá a syry, a tiež aj na
obedy mliečne výrobky, ktoré stoja 22,- eur na týždeň, čo je aj na doma, aj do škôlky. Platí školné 3,- eurá
mesačne a polročne 7,- eur na pomôcky. Maloletý má zdravotné problémy, má intoleranciu na laktózu
a tiež sa lieči na hematológii. Na intoleranciu na laktózu musí mať špeciálnu stravu a na chudokrvnosť

berie kvapky, ktoré stoja 5,- eur na mesiac. S maloletými deťmi má matka bežné výdavky na oblečenie
a stravu. Na hematológiu chodieva s maloletým na kontrolu.
Matka po skončení materskej dovolenky bola nezamestnaná, bola vedená v evidencii uchádzačov
o zamestnanie od 30.5.2017 do 22.10.2017. Dňa 23.10.2017 sa zamestnala v riadnom pracovnompomere, jej mesačný čistý príjem je okolo 380,- eur. Od septembra 2017 poberá rodinné prídavky na
dve deti vo výške 47,36 eura mesačne, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.
Býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou a sestrou v rodinnom dome, ktorý vlastní spolu s

manželom. Náklady na bývanie sú 200,- eur mesačne na plyn a elektrinu, 20,- eur je vývoz žumpy, voda
polročne 60,- až 70,- eur, smeti ročne 17,- eur. Jej matka platí 200,- eur mesačne inkaso a sestra dáva
do stravy. Spolu s manželom vlastnia starší rodinný dom vo dvore, ktorý je prázdny a motorové vozidlo,
ktoré používa manžel. Manžel platí hypotéku s tým, že spotrebný úver, ktorý bol vo výške 12.000,- eur,
si manžel zobral bez jej vedomia. O týchto peniazoch nevedela.

Matka navrhla úpravu stretávania v súčasnej dobe len v rozsahu každý druhý týždeň v nedeľu od 9:00
hodiny do 17:00 hodiny. Mladší syn nemá problém odísť s otcom, starší syn má problém odísť. Maloletý
S. nechce k otcovi chodiť, pretože ťažko znášal, že otec odišiel.

4. Právny zástupca manželky na záver uviedol, že navrhuje manželstvo rozviesť, schváliť dohodu
rodičov, výživné určiť v sume 120,- eur a 140,- eur vychádzajúc z toho, že samotný otec deklaroval

príjem v celkovej sume asi 830,- eur, ktorý má pozostávať z 500,- eurového príjmu zo živnosti, 200,- eur
dôchodok, 30,- eur kompenzačný príspevok a 100,- eur podľa vlastného uvedenia z montáže satelitov.
Právny zástupca poznamenal, že k tomuto príjmu vôbec nekorešpondujú sumy, ktoré otec prestávkoval
a ktorých zdroj nie je známy, pričom otec vylúčil, že by na stávkovanie použil sumu 12.000,- eur úver,
čo zobral bez vedomia manželky, ktorý doteraz spláca. Právny zástupca uviedol, že otec musí mať iné

zdroje príjmu, ktoré utajil pred súdom, ktoré na stávkovanie použil, ak bolo a je v jeho schopnostiach,
hoc aj v minulosti, prestávkovať niekoľko tisíc eur mesačne a jeho finančná situácia podľa jeho vlastného
udania sa odvtedy nezmenila. Výživné v tejto sume je minimálne v jeho schopnostiach a možnostiach
platiť.

5. Kolízna opatrovníčka na záver uviedla, že navrhuje rozviesť manželstvo, schváliť rodičovskú dohodu
a navrhuje schváliť výšku výživného na maloletého S. vo výške 140,- eur a na S. 120,- eur, nakoľko sú
preukázateľné výdavky v týchto sumách na maloleté deti.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, sobášnym listom účastníkov konania,

rodnými listami maloletých detí, daňovým priznaním otca za rok 2016, rozhodnutím Sociálnej poisťovne
o výške dôchodku otca, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa
27.3.2009, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky zo dňa 26.6.2017, potvrdením o
vyplatených dávkach v nezamestnanosti matke, oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové
Zámky zo dňa 1.6.2017, dokladmi o príjme matky, dokladmi o výdavkoch na maloleté deti, výpisom zo

živnostenského registra otca, ďalšími ku spisu pripojenými dokladmi a takto vykonaným dokazovaním
zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

7. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 16.5.2009 vo G.. Z ich manželstva pochádzajú maloleté
deti: S. I., nar. XX.X.XXXX a S. I., nar. X.X.XXXX. U oboch účastníkov sa jedná o prvé manželstvo.

Navrhovateľ je maďarskej národnosti a manželka je národnosti slovenskej. Manželia mali posledné
spoločné bydlisko vo G., R. mlynská ulica XXXX/XX. Obaja rodičia sú bez ďalších vyživovacích
povinností.

8. Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,

ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

9.Podľa§23odsek2Zákonaorodine,súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahovmedzi
manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne

na záujem maloletých detí.

10. Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a

spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.11. Podľa § 24 odsek 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

12. Podľa § 25 odsek 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

13. Podľa § 25 odsek 3, 4 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a
zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2,
súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

14. Podľa § 27 odsek 1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

15.Podľa§28odsek1Zákonaorodine,súčasťourodičovskýchprávapovinnostísúnajmäa)sústavnáa

dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

16. Podľa § 28 odsek 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

17.Podľa§62odsek1,2Zákonaorodine,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa § 62 odsek 4, 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa § 78 odsek 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

21. Podľa § 221 Civilného sporového poriadku, písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať
odôvodnenie, ak a) je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomností všetkých strán alebo ich
zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, alebo b) to ustanovuje tento zákon.

22. Na pojednávaní dňa 8.6.2018 účastníci konania a ich právni zástupcovia sa po vyhlásení rozsudku
vzdali práva na podanie odvolania voči dohode o úprave stretávania, vo veci rozvodu manželstva a
zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matke.
Vzhľadom na to, že účastníci konania sa vzdali práva na podanie odvolania súd v týchto častiach

rozsudok neodôvodňoval.

23. Súd postupoval podľa citovaných ustanovení Zákona o rodine, zveril maloleté deti do osobnej
starostlivosti matke, ktorá sa o ne stará. Skutočnosť, že rodičia maloletých detí nebývajú spolu,neobmedzuje rodičovské práva a povinnosti žiadneho z rodičov. Súd preto rozhodol, že zastupovať
maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Súd zaviazal otca na platenie výživného na
maloletého S. vo výške 120,- eur mesačne a na maloletého S. vo výške 140,- eur mesačne.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že matka maloletých detí po skončení materskej
dovolenky bola nezamestnaná a bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 30.5.2017 do
22.10.2017. Podľa rozhodnutia zo Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky zo dňa 26.6.2017 bola
matkepriznanádávkavnezamestnanostivovýške50%dennéhovymeriavaciehozákladu15,0141eura

od 30.5.2017 na obdobie šesť mesiacov. Za obdobie od 30.5.2017 do 31.8.2017 mala matka vyplatenú
dávku v nezamestnanosti v priemernej výške 230,- eur. Podľa oznámenia zamestnávateľa matky Z. -
NZ s.r.o. T. F. sa matka u nich zamestnala od 23.10.2017. Priemerný mesačný čistý príjem matky je
419,72 eura. Okrem toho matka poberá rodinné prídavky na dve deti vo výške 47,36 eura mesačne.
Matka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

25. Z dokladov o príjme otca mal súd preukázané, že otec poberá čiastočný invalidný dôchodok
vo výške 194,- eur mesačne. Okrem toho poberá príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla vo výške 33,32 eura. Otec je
živnostník, má živnostenský list v oblasti sprostredkovania obchodu a služieb v rozsahu voľných živností,
činnosť ekonomických a organizačných poradcov, vedenie účtovníctva, služby súvisiace s databázami,

kancelárske a sekretárske služby, reklamná a propagačná činnosť. Z daňového priznania otca za rok
2016 mal súd preukázané, že otec vykázal príjmy zo živnosti vo výške 2.000,- eur, výdavky vo výške
800,- eur a jeho základ dane bol 1.958,97 eura. Z daňového priznania otca za rok 2017 mal súd
preukázané, že otec vykázal príjmy z činnosti sprostredkovateľov, ktoré nie sú živnosťou vo výške
7.491,31 eura, výdavky vo výške 5.621,22 eura a základ dane 18,96 eura. Podľa uvedenia otca, je jeho

príjem zo živnosti vo výške 500,- eur mesačne.

26. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí a tiež zo
schopností a možností oboch rodičov. Za odôvodnené mesačné potreby maloletého S. súd považoval
výdavky na stravu v škole 20,- eur, bežnú stravu 100,- eur, družina 10,- eur, školské potreby 5,- eur,

oblečenie 20,- eur, cestovné 20,- eur, bývanie 63,- eur. Celkové náklady na maloletého S. sú 238,- eur
mesačne. Za odôvodnené mesačné potreby maloletého S. súd považoval výdavky na stravu v škôlke
22,- eur, ďalšiu stravu z dôvodu intolerancie na laktózu vo výške 90,- eur mesačne a bežná strava vo
výške 80,- eur, oblečenie 20,- eur, školné 3,- eurá, pomôcky do škôlky 2,- eurá, lieky 5,- eur, bývanie
63,- eur. Celkové náklady na maloletého S. sú 285,- eur mesačne.

Podľa názoru súdu otec môže sumami 120,- eur a 140,- eur mesačne prispievať na výživu svojich
maloletých detí vzhľadom na svoj vek, svoje možnosti a svoje schopnosti, bez ohrozenia svojho
životného minima a dotknutia svojej životnej úrovne. Životné minimum na jednu plnoletú fyzickú osobu
podľa Zákona č. 601/2003 Z.z. v platnom znení je 199,48 eura mesačne. Ak otec zo svojho celkového
príjmu 727,- eur mesačne zaplatí výživné vo výške 260,- eur mesačne spolu na obe deti, zostáva

otcovi ešte 467,- eur, čo je o 267,52 eura viac, ako je životné minimum na jednu plnoletú fyzickú
osobu podľa vyššie citovaného zákona (727,- eur mínus 260,- eur = 467,- eur mínus 199,48 eura =
267,52 eura). Otcovi zostane ešte dostatočne vysoká suma na pokrytie svojej výživy, svojich výdavkov a
reprodukciu svojej pracovnej sily. Samozrejme pri rozhodovaní o výške výživného súd zohľadnil aj príjem
matky, ktorá je zamestnaná, ale v tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že matka okrem pravidelného

financovania potrieb maloletých detí sa na ich výžive podieľa aj osobnou starostlivosťou. Súd zohľadnil
tiež skutočnosť, že otec sa riadne stretáva s maloletými deťmi. Výživné má však prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Výživným má byť maloletým deťom zaistená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá
sociálnemu postaveniu rodičov a ktorú by rodičia deťom zaisťovali, keby žili v spoločnej domácnosti.
Uvedené výšky výživného sú primerané veku a spolu s vyživovacou povinnosťou zo strany matky budú

dostatočne pokrývať odôvodnené potreby maloletých detí.
Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie v časti dohody rodičov o úprave stretávania, v časti
rozvodu manželstva a zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, pretože účastníci sa
tohto práva po jeho vyhlásení vzdali (§ 368 Civilného sporového poriadku).

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v časti výšky výživného v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len

proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena
návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona
č. 233/1995 Z.z. v platnom znení) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento
zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení). Podľa štvrtej časti Civilného
mimosporového poriadku sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.