Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. október 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/281/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111223730
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8111223730.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu K. H., bytom F. XX, N.,
právne zastúpený Mgr. Slavomírom Ilavským, advokátom, Nám. legionárov 5, Prešov, proti žalovaným 1/
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, 2/ Krajskému riaditeľstvu Policajného
zboru v Košiciach, Kuzmányho 8, Košice, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných
HDI-Gerling Industrie Versicherung AG, Krausenstrasse 9-10, Berlín, právne zastúpený JUDr. Janou
Fabiščíkovou, advokátkou, Mlynárska 19, Košice, o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 15C 132/2011-203 zo dňa 10.10.2014

takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že je vlastníkom
a držiteľom osobného motorového vozidla SEAT Altea, ev. č. PO-490 DG, a že žalovaný v 2. rade nemá
právo na náhradu náklad spojených so zaistením a úschovou motorového vozidla SEAT Altea, ev. č.
PO-490 DG, zamietol. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti

rozsudku.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko účastníkov konania, obsah pripojených listinných
dôkazov nachádzajúcich sa v spise, citoval ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho
poriadku, § 409 Obchodného zákonníka, § 21 ods.9 zákona č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore a
uviedol, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu naliehavého
právneho záujmu. Súd poukázal na právny záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. 1Cdo 91/2006 zo dňa 18.06.2007, v zmysle ktorého je naliehavosť právneho
záujmu charakterizovaná popieraním existencie, neexistencie práva či právneho pomeru, teda stav, že
právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný. Existuje ohrozenie práva, či právneho
vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím
výrokom a ďalej, že exituje potreba odstránenia tejto neistoty resp. ohrozenia práva alebo právneho
vzťahu. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k
zamietnutiuurčovaciehonávrhu.Súdzdôraznil,ženaliehavýprávnyzáujemmusíexistovaťnielenvčase

rozhodovania prvostupňového súdu, ale aj v čase rozhodovania vyšších súdov. Či je naliehavý právny
záujem, nato súd prihliada z úradnej povinnosti, a preto pre jeho nedostatok, ako základný predpoklad
určovacej žaloby, súd musí prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania.Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu
naliehavého právneho záujmu. Uviedol, že žalobca nadobudol kúpnou zmluvou uzavretou s K. D. podľa
ustanovenia § 409 a násl. Obchodného zákonníka, motorové vozidlo SEAT Altea, rok výroby 1997,

za kúpnu cenu 10 000 Eur. Podľa bankového výpisu žalobca dňa 07.11.2009 mal uskutočniť výber
finančných prostriedkov v sume 10 000 Eur. Následne došlo k zaisteniu osobného motorového vozidla
Krajským riaditeľstvom Policajného zboru, odbor Kriminálnej polície v Košiciach, dňom 23.03.2011,
a na základe oznámenia Krajského riaditeľstva Policajného zboru, odboru Kriminálnej polície Košice
žalobcovi zo dňa 06.06.2011 bolo oznámené, že vykonanými úkonmi bolo zistené, že zaistené motorové

vozidlo súvisí s trestným činom, a preto je daný postup podľa § 21 ods. 2 zákona č. 171/1993
Z.z.. Následne listom zo dňa 04.08.2011 žalovaný v 2. rade žalobcovi oznámil, že zaistené motorové
vozidlo bolo uložené dňa 04.08.2011 do úschovy podľa § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z.z. o
Policajnom zbore, nakoľko vznikli pochybnosti o tom, že táto vec patrí žalobcovi a na zaistenú vec si
uplatňuje právo iná osoba. Podľa názoru žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu
z dôvodu, lebo v prípade vyhovenia žalobe a určenia, že žalobca je vlastníkom motorového vozidla,

by sa vzťahy neusporiadali a žalobca bude nepochybne čeliť žalobe subjektu, ktorý si na predmetné
motorové vozidlo robí vlastnícky nárok, a tým je v konaní vedľajší účastník na strane žalovaných.
Žalovaní vo svojich vyjadreniach nerozporovali vlastnícke právo žalobcu, či tretej osoby, ich postup.
Poukázali len na to, že postupujú v zmysle plnenia si pracovných povinností. Už tým nie je splnený
prvý predpoklad naliehavého právneho záujmu, tak ako to vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo 91/2006. Keďže žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že práve podaná
žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý spor rieši, odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov alebo
vytvára základ pre jeho usporiadanie, nepodarilo sa mu preukázať ani dostatok naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení. Súd ďalej poukázal na to, že sa stotožnil s nedostatkom pasívnej
legitimácie na strane žalovaných, ktorá súvisí aj s nedostatkom naliehavého právneho záujmu. Poukázal

na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo 192/2004, týkajúcich sa posudzovania
vecnej legitimácie a uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade nemajú dostatok pasívnej vecnej legitimácie
na požadovanom určení, pretože vlastnícke právo žalobcu nerozporujú, ani si na sporné motorové
vozidlo nerobia vlastnícke nároky. Ich činnosť je striktne v zmysle zákona a spočíva v plnení pracovných
povinností. Žalobcovi bolo známe, že vlastnícke nároky na motorové vozidlo žalobcu si uplatňuje aj

poisťovňaHDI-GerlingIndustrieVersicherungAG,Krausenstrasse9-10,Berlín,apretookruhúčastníkov
konaniamoholvkonaníodstrániť,ktorýbybolsúčasťouajpreukázanéhonaliehavéhoprávnehozáujmu.
Ak má byť žaloba o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je úspešná, musia byť z
procesného hľadiska splnené dve podmienky, a to, že účastníci konania musia mať vecnú legitimáciu
a žalobca musí mať na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Určovacie žaloby podľa § 80

písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, majú zásadne len preventívnu funkciu a smerujú k tomu, aby
sa porušeniu práva v budúcnosti predišlo (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5MCdo 1/2010). Vecná legitimácia účastníka, či už aktívna alebo pasívna, predstavuje hmotnoprávny
vzťah účastníka k prejednávanej veci. V konaní o určenie či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie
je, má predovšetkým vecnú legitimáciu ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu, alebo práva, o ktoré

v konaní ide.

Súd preto zamietol žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu ako nedostatok pasívnej
legitimácie žalovaných v konaní.

Za absolútne nedôvodný považoval súd prvého stupňa nárok žalobcu o určenie, že žalovaný v 2. rade
nemá právo na náhradu nákladov spojených so zaistením a úschovou motorového vozidla SEAT Altea,
ev. č. PO-490 DG, lebo žalobca nepreukázal právny základ pre takéto určenie. Žalobca nepreukázal,
aby žalovaný v 2. rade voči žalobcovi uplatnil náhradu nákladov spojených so zaistením a úschovou
motorového vozidla, preto nebolo možné rozhodnúť o neexistujúcom nároku. Ani určenie, že žalobca

je držiteľom motorového vozidla, nebolo dôvodné vyslovovať výrokom súdneho rozhodnutia, pretože
žalobca je naďalej zapísaný ako držiteľ vozidla.

K výroku o trovách konania súd poukázal na ustanovenie § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého o trovách konania rozhodne v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal inú vadu konania, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej neúplné zistenie skutkového stavu, pretože
súd nevykonal navrhnuté dôkazy pre zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe čoho dospel knesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že v konaní
preukázali existenciu dôvodov vhodných osobitného zreteľa s tým, že uviedli, že Krajské riaditeľstvo
Policajného zboru oddelenia Kriminálnej polície Košice oznámením zo dňa 04.08.2011 s poukazom

na ustanovenie § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore poučili žalobcu, aby v lehote
do 60 dní od doručenia oznámenia si uplatnil vlastnícke alebo iné právo na súde na zaistenú vec s
upozornením, že ak sa nárok v zákonnej lehote neuplatní, vec sa stáva základným majetkom štátu.
Z tohto dôvodu žalobca si uplatnil žalobou určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu. Ďalej
poukázal na to, že uplatnenú žalobu považovali za správnu, lebo žaloba na plnenie podľa § 80 písm.

b) Občianskeho súdneho poriadku neprichádza do úvahy bez predchádzajúceho súdneho rozhodnutia,
týkajúceho sa určenia vlastníckeho práva s prihliadnutím na okolnosti nadobudnutia motorového vozidla
žalobcom, ako aj na zistenú skutočnosť, že motorové vozidlo bolo ukradnuté v období od 14.09.2008 do
15.09.2008 v W. v R.. K neuznaniu naliehavého právneho záujmu poukázal na to, že týmto rozhodnutím
súd vyvolal nový stav právnej neistoty na strane žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na judikáty týkajúce
sa posudzovania naliehavého právneho záujmu, napríklad R 17/1972, R 53/1973, Zo Súdnej praxe 4/96

č. 4, ďalej Zo Súdnej praxe 6/2003 str. 163 a Zo Súdnej praxe 6/2003 str. 177, ako aj Zo Súdnej praxe
3/98 č. 1. Vo vzťahu k posúdeniu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaných poukázal na to, že pasívna
legitimáciachýbalanastranežalovaných,apretopasívnulegitimáciunemoholmaťanivedľajšíúčastník,
ktorý vystupoval na strane neexistujúcich subjektov a samostatné vystupovanie v konaní vedľajším
účastníkom Občiansky súdny poriadok nepripúšťa. Ďalej namietali inú vadu konania, ktorá mala za

následok nedostatočné zistenie skutkového stavu veci v dôsledku čoho, že súd nevyhovel opakovaným
návrhom žalobcu, aby vedľajší účastník predložil poistnú zmluvu a iné doklady týkajúce sa sporného
motorového vozidla. Zdôraznil, že motorové vozidlo žalobca používal od odkúpenia od 07.11.2009 do
zaistenia 23.03.2011 a v tom čase sa nikto neprihlásil ako údajný vlastník motorového vozidla. Až po
zaistenívozidlabolizrejmepodstúpenéinformácieodPolicajnéhozboruanáslednedňa13.04.2011bolo

vystavené poisťovňou nevierohodné prehlásenie o vlastníctve, s funkčne neidentifikovaným zástupcom
vedľajšieho účastníka, podpísaného na prehlásení. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie alebo zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uplatnil si náhradu
trov konania, ktoré špecifikoval.

Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu trval na svojich vyjadreniach, ktoré učinil v
konaní pred súdom prvého stupňa. Zdôraznil, že žiadnym spôsobom nespochybňuje vlastnícke právo
žalobcu ani nikoho iného, avšak nemôže byť protistranou žalobcu v žalobe o určenie vlastníckeho
práva. V súdnom spore o určenie vlastníckeho práva, prípadne držby mal byť pasívny legitimovaný
vlastníkvozidla,ktorýsitaktiežuplatňujenavozidlovlastníckeprávo,napríkladvdanomprípadevedľajší

účastník na ich strane. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok.

Právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka na strane žalovaných taktiež poukázala na tvrdené
skutočnosti v konaní pred súdom prvého stupňa. Uviedla, že od výsledku tohto konania závisí aj
prerušené konanie vedené na Okresnom súde Prešov vo veci sp. zn. 8C 224/2011, v ktorom sa

domáhajú určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu proti žalobcovi. Navrhla potvrdiť napadnutý
rozsudok. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaný v 2. rade sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie a odvolanie (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia
pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej
tabuli súdu, ako aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods.1,3 Občianskeho súdneho

poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom
odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec
posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.

K odvolaniu žalobcu uvádza, že namietané nesprávne skutkové zistenia, v dôsledku ktorých by súd
na základe výsledku vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým záverom nebolo
dôvodné. V občianskom súdnom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú
povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, t.j. povinnosť nielen

tvrdenia, ale aj preukázania ním tvrdených skutočností. V danom prípade namietané nevykonanie
dôkazu, a to predloženie poistnej zmluvy vedľajším účastníkom v konaní, odvolací súd nepovažoval
za opodstatnené a za nevyhnutné pre posúdenie skutkového stavu z dôvodu, že vedľajší účastník v
konanívystupovallennastranežalovaných,nieakoúčastníksporovéhokonania,namiestežalovaného.
Ustanovenie § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vyjadruje základné práva a povinnosti
účastníkov v občianskosúdnom konaní, t.j. povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých účastník

odvodzuje svoje právo a povinnosť protistrany, označiť dôkazy, ktorými chce účastník konania preukázať
pravdivosť ním tvrdené skutočnosti, zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena a právo súdu
výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie
vo veci. Z uvedeného vyplýva, že nie je povinnosťou súdu vyhovieť akémukoľvek návrhu na vykonanie
dokazovania, lebo v akom rozsahu bude súd dokazovanie vykonávať, je vždy vecou súdu.

V danom konaní podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa postupoval správne, ak
nevykonával ďalšie dôkazy týkajúce sa preukázania vlastníckeho práva, ktoré boli spochybnené
vstupom vedľajšieho účastníka do tohto konania, ako aj vedením samostatného konania vedľajším
účastníkom proti žalobcovi o určenie vlastníckeho práva z dôvodu, že pre predmetné konanie neboli

splnené základné procesné podmienky pre určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je, t.j.
existencia naliehavého právneho záujmu vyplývajúca z ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho
poriadku, ako aj s tým súvisiaci nedostatok pasívnej legitimácie žalovaných v konaní.

Naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku sa viaže na konkrétny

určovací petit toho, čoho sa žalobca v konaní domáha a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s
daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v
jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej
otázky neznamená úplne vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak
požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny

vzťah alebo právo ( Zo Súdnej praxe č. 81/2006).

Otázku naliehavého právneho záujmu a s tým spojenú aj dôvodne namietaný nedostatok pasívnej
legitimácie na strane žalovaných súd prvého stupňa správne posúdil, a preto v danom prípade nebolo
možné žalobe žalobcu o určenie vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu vyhovieť, vrátane

neuloženia povinnosti podieľať sa na úhrade nákladov spojených so zaistením motorového vozidla.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.

Uplatnenú námietku týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia, najmä existencie nepreukázania
existencie naliehavého právneho záujmu v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho

poriadku, súd prvého stupňa správne posúdil.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ustanovením
§ 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 224 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku , ustanovenia o trovách konania pred súdom
prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o
náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvého stupňa, ktorý doposiaľ o trovách konania
nerozhodol.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.