Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. február 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817010180
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kyselová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5817010180.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudcov JUDr.
Marcely Malatkej a JUDr. Moniky Liptákovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27. februára 2019
v Žiline, o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/79/2017 zo dňa
6.12.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Samosudkyňa Okresného súdu Námestovo uznesením, sp.zn. 6T/79/2017 zo dňa 6.12.2018 postupom
podľa § 280 ods. 2 Tr. por. trestnú vec obžalovaného E. Y., nar. X.X.XXXX, vedenú na Okresnom súde
Námestovo pod sp. zn. 6T/79/2017, stíhaného pre prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny,
úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 353 ods. 2 Tr. zák., na tom
skutkovom základe, že:

dňa 19.8.2016 predložil na odbore živnostenského podnikania Okresného úradu Námestovo, Miestneho
priemyslu 571, žiadosť o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení v odbore murárstvo, kde
odbornú spôsobilosť pre uvedenú živnosť preukázal nepravým výučným listom v učebnom odbore
murár, ktorý mal byť vydaný 5.12.1987 Stredným odborným učilišťom strojárskym Námestovo, vydaným
na meno E. Y., nar. X.X.XXXX, pričom na Strednom odbornom učilišti strojárskom Námestovo nikdy

neštudoval a ani žiaden kurz v odbore murár v roku 1987 na ňom neabsolvoval, pričom na základe neho
dosiahol vydanie Osvedčenia o živnostenskom oprávnení na vykonávanie živnosti v odbore murárstvo,
vydaným Okresným úradom Námestovo, odbor živnostenského podnikania zo dňa 22.8.2016, sp. č.
OU-NO-OZP-2016/014707-2,
postúpila na prejednanie Okresnému úradu Námestovo, odboru všeobecnej vnútornej správy, nakoľko
dospela k záveru, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mohol tento orgán prejednať ako

priestupok.

Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil v podstate tým, že zhodnotením vykonaných dôkazov mal
jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa dopustil žalovaného skutku, keď dňa 19.8.2016 na odbore
živnostenského podnikania Okresného úradu Námestovo, spolu so žiadosťou o vydanie osvedčenia o
živnostenskom oprávnení v odbore murárstvo, predložil nepravý výučný list v odbore murár, ktorý mal

byť vydaný dňa 5.12.1987 Stredným odborným učilišťom strojárskym v Námestove a ktorým dokladoval
svoju odbornú spôsobilosť, pričom na Strednom odbornom učilišti strojárskom nikdy neštudoval a ani
žiaden kurz v odbore murár v roku 1987 neabsolvoval. Aj keď obžalovaný spáchanie žalovaného
skutku popieral s tvrdením, že na predmetnom odbornom učilišti skutočne absolvoval kurz v odbore
murár a bol mu vydaný sporný výučný list, okresný súd obhajobe obžalovaného neuveril, jeho tvrdenie
aj v kontexte ďalších vykonaných dôkazov vyhodnotil ako nepravdivé a nehodnoverné. Už samotná

výpoveď obžalovaného pre okresný súd vyznela nepresvedčivo, nakoľko obžalovaný si nepamätal na
žiadne konkrétne skutočnosti ohľadom získania predmetného výučného listu, nepamätal si podmienkyabsolvovania kurzu, miesto, na ktorom prebiehalo teoretické a ani praktické vyučovanie, kompetentné
osoby a pod. Skutočnosť, že sa jedná o sfalšovaný výučný list pritom pre okresný súd vyplynula
aj z obsahu samotného výučného listu, keď na výučnom liste nekorešponduje označenie učilišťa s

označením učilišťa na pečiatke, ktorou je opatrený. Okresný súd poukázal tiež na ďalšie listinné dôkazy
(správa Strednej odbornej školy technickej Námestovo, správa MV SR, Štátny archív v Žiline so sídlom
v Bytči, doklady predložené Okresným úradom Námestovo, odborom živnostenského podnikania) a
výpovede svedkov (Y. F., U. J., G. Z.), ktoré obžalovaného usvedčujú zo spáchania tohto skutku.
Svedok Y. F. ako zamestnanec Okresného úradu v Námestove, odboru živnostenského podnikania, v

rámci svojej výpovede potvrdil predloženie sporného výučného listu obžalovaným spolu so žiadosťou
o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Svedkovia U. J., súčasný riaditeľ Strednej odbornej
školy technickej v Námestove a G. Z., ktorí na uvedenej škole v čase, kedy mal byť sporný výučný list
vydaný, pôsobili a pôsobia, odmietli, že by sa na vydávaných výučných listoch nezhodovalo označenie
školy v záhlaví výučného listu s označením školy na pečiatke, ktorou sú výučné listy opatrené. Z
potvrdenia Strednej odbornej školy technickej Námestovo vyplýva, že Stredné odborné učilište stavebné

bolo premenované na Stredné odborné učilište strojárske od 1.9.1984. Pedagogická dokumentácia
o študentoch do roku 1994 bola odovzdaná do Štátneho archívu v Dolnom Kubíne. Štátny archív v
Žiline, pracovisko Archív Dolný Kubín v rámci správy uviedol, že v archívnom fonde sa nenašli archívne
dokumenty z rokov 1986-1987, ktoré by preukazovali otvorenie kurzu v odbore murár na Strednom
odbornom učilišti strojárskom a ani doklad o tom, že takýto kurz by mal absolvovať obžalovaný. Rovnako

ani v protokoloch o záverečných učňovských skúškach z rokov 1986-1987 sa nenašli doklady, že by
obžalovaný záverečnú skúšku absolvoval.
Aj keď mal okresný súd vykonaným dokazovaním bez akýchkoľvek vážnejších pochybností preukázané
spáchanie skutku obžalovaným, ktorý napĺňa zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu falšovania a
pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa

§ 353 ods. 2 Tr. zák., okresný súd ďalej s prihliadnutím na § 10 ods. 2 Tr. zák. skúmal naplnenie
materiálneho korektívu, ktorý predstavuje výnimku z formálneho chápania trestných činov. Podľa
ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť
nepatrná. Skúmaním a vyhodnotením týchto kritérií v danej trestnej veci potom okresný súd dospel k

záveru, že závažnosť protiprávneho konania obžalovaného možno považovať za nepatrnú. Predmetný
živnostenský list obžalovaný prvýkrát predložil živnostenskému úradu za účelom preukázania svojej
odbornej spôsobilosti ešte niekedy v roku 1996 a na jeho základe dosiahol vydanie živnostenského
oprávnenia v oblasti murárstvo. Takéto živnostenské oprávnenie mu v priebehu 20 rokov bolo vydané
opakovane, a to zakaždým na základe toho istého nepravého výučného listu. V čase spáchania

žalovaného skutku obžalovaný 20 rokov prevádzkoval živnosť v odbore murárstvo, a to bez negatívnych
dôsledkov.Vkonaníobžalovanéhonebolizistenéžiadnezištnéasebeckédôvody,motívomjehokonania
bolo udržanie si práce ako zdroja príjmu, a to v remeselnej oblasti, v ktorej sa po 20 rokoch profesionálne
vypracoval, keďže uspel na trhu práce.
Okresný súd ďalej konštatoval, že nechce zľahčovať protiprávne konanie obžalovaného, keď je

preukázané, že vydanie živnostenského oprávnenia dosiahol na základe predloženia sfalšovaného
výučného listu, avšak súd v tomto konkrétnom prípade zobral do úvahy všetky okolnosti, za ktorých bol
čin spáchaný a vzhľadom na uplynutie času od samotného zabezpečenia si nepravdivého výučného
listu, obžalovaného vnímal ako osobu, živiteľa rodiny, ktorý v čase spáchania skutku - podania žiadosti
o vydanie živnostenského oprávnenia už 20 rokov prevádzkoval predmetné remeslo (murárstvo) doma

aj v zahraničí a v podstate už ako by iba udržiaval existujúci protiprávny stav spred 20 rokov. Súd tiež
prihliadol na osobu obžalovaného, keď v odpise z registra trestov má iba jeden záznam - odsúdenie
cudzozemským súdom z roku 2008 pre trestný čin inej povahy, v blokovom konaní bol postihnutý za
dva priestupky na úseku cestnej premávky. Zo správy o povesti na obžalovaného vyplynulo, že žije v
spoločnej domácnosti s manželkou a tromi deťmi, žije usporiadaným rodinným životom, jeho správanie

na verejnosti je slušné. Nie je osobou so sklonmi k páchaniu podvodnej trestnej činnosti.
S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti bol potom okresný súd názoru, že postupom podľa
§ 10 ods. 2 Tr. zák. nemožno protiprávne konanie obžalovaného právne kvalifikovať ako prečin, nakoľko
jeho závažnosť je nepatrná. Skutok, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba, by však iný orgán
mohol posúdiť ako priestupok, a preto postupom podľa § 280 ods. 2 Tr. por. túto trestnú vec postúpil na

prejednanie ako priestupku Okresnému úradu Námestovo, odboru všeobecnej vnútornej správy.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť prokurátor písomným podaním zo dňa 7.12.2018, doručeným
Okresnému súdu Námestovo dňa 10.12.2018, ktorú odôvodnil nasledovne:Nestotožňuje sa s rozhodnutím okresného súdu o postúpení veci. Zastáva názor, že vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že stíhaného skutku sa dopustil obžalovaný E. Y. a predmetný skutok

napĺňa všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu falšovania a pozmeňovania verejnom listiny,
úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 2 Tr. zák. V danom
prípade bola preukázaná aktívna činnosť obžalovaného, ktorý uviedol do omylu orgán verejnej moci,
vydávajúci verejnú listinu tým, že predložil nepravdivé podklady a na ich základe mu v omyle konajúci
orgán vydal pravú verejnú listinu. Teda bol preukázaný úmysel obžalovaného takýmto klamstvom a

podvodom získať pravú verejnú listinu. V danom prípade je vo vzťahu k okresným súdom aplikovanému
tzv. materiálnemu korektívu potrebné prihliadať aj na riadny chod štátneho aparátu a na dôveru k nemu.
Vykonaným dokazovaním nedošlo k takej zmene okolností a v takom rozsahu, čo by malo za následok
postup podľa § 280 ods. 2 Tr. por. Podľa tohto zákonného ustanovenia možno postupovať len vtedy, ak
výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní jednoznačne preukázali, že nejde o trestný čin, ale že
môže ísť o priestupok, čo podľa jeho názoru nebolo jednoznačne preukázané. Konanie obžalovaného

nie je možné bagatelizovať, a to aj s poukazom na to, že vo veci bol okresným súdom pôvodne dňa
3.10.2017 vydaný trestný rozkaz, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, pričom po vydaní trestného
rozkazu až do súčasnosti sa dôkazná situácia nezmenila.
Z vyššie uvedených dôvodov navrhuje, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a okresnému súdu
uložil znovu vo veci konať a rozhodnúť.

Obžalovaný sa k dôvodom sťažnosti prokurátora písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline na podklade podanej sťažnosti v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo. Pri skúmaní prihliadol

i na chyby, ktoré sťažnosťou vytýkané neboli a ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť sťažnosťou
napadnutého rozhodnutia. Následne zistil, že sťažnosť prokurátora bola podaná v zákonom stanovenej
lehote, oprávneným subjektom, avšak nie je dôvodná.

Krajský súd primárne uvádza, že okresný súd v súdenej veci postupoval dôsledne, v súlade s

ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. Povinnosť vyplývajúca z citovaného ustanovenia, teda povinnosť
zistiť skutkový stav veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí
aj pre rozhodovanie o ktorejkoľvek otázke, ktorú treba v trestnom konaní riešiť. Z takýchto zistení
je potrebné vychádzať pri rozhodovaní. Okresný súd dokazovaním na hlavnom pojednávaní vytvoril
dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie o postúpení trestnej veci obžalovaného E. Y. Okresnému

úradu Námestovo, odboru všeobecnej vnútornej správy, pretože nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok
by mohol tento orgán prejednať ako priestupok. Krajský súd ďalej zistil, že konanie, ktoré predchádzalo
napadnutému uzneseniu, bolo prvostupňovým súdom vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami
Trestného poriadku. Možno konštatovať, že okresný súd postupoval pri vydaní napadnutého uznesenia
v súlade so zákonom, súčasne v odôvodnení uznesenia podrobne a jasne vyložil, akými právnymi

úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona
o postúpení veci na prejednanie inému orgánu ako priestupku. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa v
zásade nemožno vytknúť žiadnu chybu či nedostatok, odôvodnenie uznesenia učinil prvostupňový súd
zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne, presvedčivo. Krajský súd sa preto stotožňuje s presvedčivým a
správne odôvodneným uznesením okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. V tejto súvislosti

krajský súd dáva do pozornosti, že rozhodnutia súdov v dvojinštančnom súdnom konaní tvoria jednotu
a odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument o opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
opravnom prostriedku a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa v opravnom konaní preskúmava.

Krajský súd stručne pripomína, že v tomto prípade bola na obžalovaného E. Y. podaná obžaloba pre
prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku
a úradnej značky podľa § 352 ods. 2 Tr. zák., na tom skutkom základe, ako je uvedené v obžalobe.
Na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, ktoré okresný súd podrobne popísal v

odôvodnení napadnutého uznesenia, následne okresný súd správne ustálil skutkový stav tak, ako je
to uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia. Pri hodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom
pojednávaní okresný súd postupoval dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., ktoré zákonné ustanovenie
upravuje spôsob hodnotenia dôkazov vykonaných v trestnom konaní, teda vykonané dôkazy hodnotilnielen jednotlivo, ale aj v ich súhrne. Okresný súd potom dospel k správnemu záveru o spáchaní
skutku tak, ako sa tento obžalovanému kládol za vinu. Krajský súd sa pritom plne stotožňuje s úvahami
okresného súdu v súvislosti s hodnotením vykonaných dôkazov, ktoré sú obsiahnuté v odôvodnení

napadnutého uznesenia a viedli okresný súd k záveru o spáchaní skutku obžalovaným E. Y. a rovnako
v podrobnostiach na tieto odkazuje. V kontexte všetkých vykonaných dôkazov aj krajský súd tvrdenie
obžalovaného, že sporný výučný list získal absolvovaním kurzu murára v roku 1987 na Strednom
odbornom učilišti strojárskom v Námestove, vyhodnotil ako nepravdivé. Aj keď krajský súd si je vedomý
toho, že od obžalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby si vzhľadom na odstup času pamätal

podrobnosti absolvovania kurzu murára, ani pozornosti krajského súdu neuniklo, že obžalovaný v
rámci svojej výpovede nevedel uviesť žiadne bližšie okolnosti týkajúce sa absolvovania kurzu murára
na Strednom odbornom učilišti strojárskom v Námestove. V čase, keď mal obžalovaný podľa jeho
tvrdenia absolvovať kurz murára a získať výučný list, bol pritom študentom riadneho denného štúdia inej
Strednej odbornej školy polytechnickej v Liptovskom Mikuláši, kde aj získal výučný list. Je nelogické,
aby obžalovaný ako študent denného štúdia strednej odbornej školy počas tohto štúdia na inom

strednom odbornom učilišti formou kurzu získal výučný list v inom odbore. Obžalovaný je zo spáchania
skutku primárne usvedčovaný obsahom samotného výučného listu, na ktorom sa označenie školy
v záhlaví a označenie školy na pečiatke nezhodujú. Škola, ktorou mal byť výučný list vydaný, sa
označovala tak, ako je to uvedené na pečiatke, naposledy tri roky pred dátumom vydania výučného
listu. Obžalovaný je zo spáchania skutku ďalej usvedčovaný výpoveďami svedkov U. J., G. Z. -

zamestnancov predmetného stredného odborného učilišťa, ktoré malo sporný výučný list vydať, ako aj
listinnými dôkazmi zabezpečenými do spisu, a to najmä odpoveďou Strednej odbornej školy technickej
v Námestove zo dňa 24.10.2018, odpoveďami MV SR, Štátneho archívu v Žiline so sídlom v Bytči,
pracovisko Archív Dolný Kubín zo dňa 29.9.2016, zo dňa 24.10.2018, potvrdením strednej odbornej
školy polytechnickej v Liptovskom Mikuláši zo dňa 24.10.2016, z ktorých dôkazov aj pre krajský súd

nepochybne vyplýva, že obžalovaný v roku 1987 neabsolvoval kurz murára na Strednom odbornom
učilištistrojárskomvNámestoveaztohtodôvoduaninatejtoškolenemoholzískaťvýučnýlistsdátumom
vydania 5.12.1987, ktorý dňa 19.8.2016 predložil pracovníkovi Okresného úradu v Námestove, odboru
živnostenského podnikania so žiadosťou o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení v odbore
murár.

Pritaktosprávnezistenomskutkovomstaveokresnýmsúdom,keďokresnýsúdďalejdospelkzáveru,že
žalovaný skutok napĺňa zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej
listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 2 Tr. zák.,
okresný súd v závere s poukazom na ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák. správne skúmal, či jeho závažnosť

je nepatrná, resp. vyššia ako nepatrná. Následne, zohľadniac kritériá uvedené v ustanovení § 10
ods. 2 Tr. zák. (t.j. spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný,
mieru zavinenia, pohnútku páchateľa), okresný súd správne uzatvoril, že nejde o prečin, nakoľko jeho
závažnosť je nepatrná, a to z dôvodov podrobne uvedených na str. 6 a 7 napadnutého uznesenia,
s ktorými sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje. V tejto

súvislosti krajský súd na doplnenie uvádza, že podľa oznámenia Okresného úradu Námestovo, odboru
živnostenského podnikania zo dňa 8.2.2017 (č.l. 68-69 spisu), odbornú spôsobilosť pre remeselnú
živnosť - murárstvo možno alternatívne preukázať viacerými spôsobmi, a to aj dokladom o vykonaní
najmenej desaťročnej praxe v odbore, od ktorej ukončenia neuplynuli viac ako tri roky. Z vykonaného
dokazovaniajepritomzrejméaakonatopoukázalajokresnýsúdvodôvodnenínapadnutéhouznesenia,

obžalovaný v čase spáchania skutku sa venoval murárstvu v podstate už 20 rokov, bez negatívnych
dôsledkov, profesionálne sa vypracoval a uspel na trhu práce.

Za tohto stavu okresný súd potom vecne správne a zákonne postupom podľa § 280 ods. 2 Tr. por. trestnú
vec obžalovaného E. Y. postúpil Okresnému úradu Námestovo, odboru všeobecnej vnútornej správy,

pretože nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by tento orgán mohol prejednať ako priestupok.

Vecne správne a zákonné rozhodnutie okresného súdu neboli spôsobilé zvrátiť ani sťažnostné námietky
prokurátora. Osobitne k sťažnostnej námietke prokurátora, že v tejto veci bol okresným súdom pôvodne
vydaný trestný rozkaz, krajský súd poznamenáva, že na základe obžalovaným podaného odporu došlo

k zrušeniu trestného rozkazu. Ak aj samosudca pôvodne vo veci rozhodne trestným rozkazom, v
prípade jeho následného zrušenia na základe podaného odporu, samosudca v rámci ďalšieho konania
a rozhodovania nie je týmto trestným rozkazom v žiadnom ohľade viazaný. V tejto súvislosti krajský súd
konkrétne poukazuje na ustanovenie § 355 ods. 3 Tr. por., v zmysle ktorého zákonného ustanovenia,ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba podľa odseku 1 v lehote odpor, samosudca nariadi
vo veci hlavné pojednávanie; pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní n i e je samosudca
viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze. Aj keď

teda samosudkyňa v tejto veci pôvodne vydala trestný rozkaz, ktorý bol neskôr na základe obžalovaným
podaného odporu zrušený, žiadne zákonné ustanovenie potom nebránilo samosudkyni po vykonaní
dokazovania na hlavnom pojednávaní postupovať podľa § 280 ods. 2 Tr. por. a trestnú vec postúpiť
na prejednanie priestupku, nakoľko zistila splnenie zákonných podmienok pre takýto postup (s čím sa
stotožňuje aj krajský súd).

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd, odkazujúc v ostatnom na
správne a vyčerpávajúce dôvody napadnutého uznesenia, sťažnosť prokurátora postupom podľa § 193
ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.