Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. december 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoZm/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115217733
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7115217733.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaVancuačlenovsenátuJUDr.

Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: T.. W. C., nar. XX.XX.XXXX, M. 5,
C., zast. JUDr. Mária Bauerová, advokátka, Bencúrova 14, Košice, IČO: 42 322 626, proti žalovanému:
T.. B. C., nar. X.XX.XXXX, H. XX, C., zast. JUDr. Michal Treščák, ml., advokát, Thurzova 6, Košice, IČO:
35 555 823, o návrhu na obnovu konania 27CbZm/9/2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Košice I č.k. 31CbZm/25/2015-52 z 22.3.2018 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok súdu prvej inštancie.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh na obnovu konania 27CbZm/9/2012 zamietol a
žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podaním z 1.7.2015 sa žalobca domáhal obnovy konania
vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 27CbZm/9/2012, ktorým súd ponechal v platnosti
zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Košice I pod č.k. 27Zm/13/2012-15 z 12.9.2012.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 2CoZm/2/2015-171 z 31.3.2015 vyššie uvedený rozsudok súdu
prvej inštancie z 5.11.2014 potvrdil. Žalobca s poukazom na ust. § 228 ods. 1 písm.a/ O:s.p. uviedol, že
bez vlastnej viny nemohol použiť dôkaz (čestné prehlásenie ) T. o tom, že dňa 13.10.2010 bol osobne
prítomný v byte na O. ulici č. X pri odovzdávaní peňazí 10.000,00 eur do rúk osobne p. A. za zmenku.
Predmetnú listinu, ktorou žalobca preukazuje, že dňa 13.10.2010 bolo plnené na zmenku, označenú ako
„splnomocnenie“ žalobca objavil pri triedení starej dokumentácie, teda až po právoplatnosti rozhodnutia
odvolacieho súdu.

3. Podľa žalovaného, žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mohli vyvolať zmenu rozhodnutia
vo veci samej a ktoré neboli žalobcovi známe v čase pôvodného konania. Navrhol návrh žalobcu na
obnovu konania zamietnuť a má za to, že samotné „splnomocnenie“, ktorého pravosť žalovaný namieta,
nemožno považovať za nový dôkaz. Poukázal na skutočnosť, že žalobca (v pôvodnom konaní žalovaný)
tvrdil, že p. R. A. od neho prevzal peniaze 13.10.2010, o čom mal byť vyhotovený príjmový doklad.
V konaní však bolo preukázané, že takýto doklad 13.10.2010 vyhotovovaný nemohol byť, nakoľko v

tom čase tieto doklady neboli ešte ani vyrobené. Zdôraznil, že v pôvodnom konaní boli nariadené 4
pojednávania (3.4.2013, 18.6.2013, 10.9.2013 a 5.11.2013) a na všetky pojednávania bol predvolávaný
p. T. A.. Z neúčasti ani na jednom z nich sa neospravedlnil a navyše žalobca (v pôvodnom konaní
žalovaný) žiadal o odročenie vytýčených pojednávaní bez toho, aby predložil dôkaz, prečo sa p. I. A.nemôže dostaviť. Teda ani na výzvu súdu žalobca (v pôvodnom konaní žalovaný) nezabezpečil účasť
uvedeného svedka na pojednávaní a neuviedol o tom ani žiaden relevantný dôkaz.

4. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn. 27CbZm/9/2012-142
z 5.11.2014, z ktorého okrem iného vyplýva, že žalovaný i keď tvrdil, že sumu zaplatil, nepredložil súdu
žiaden dôkaz, počas celého konania jasne neoznačil čo zaplatil (či pohľadávku, ktorú zmenka zisťovala
alebosumu).Nevyužitímprávapožadovaťvydaniezmenkyprijejplatenímázanásledokprežalovaného
nemožnosť preukázať, že bolo plnené na zmenku. Túto skutočnosť nevedel žalovaný preukázať, pokiaľ

ju platil, tak si pôvodný majiteľ ako veriteľ mohol pripísať na uspokojenie základného záväzku, teda toho,
ktorý bol zmenkou zaistený, ale nie na plnenie zo zmenky.

5. Z listiny označenej ako „Splnomocnenie zo dňa 31.5.2013“ súd prvej inštancie zistil, že T. A. potvrdil,
že 13.10.2010 bol osobne prítomný v byte na O. X pri odovzdaní peňazí 10.000,00 eur do rúk osobne p.
A. P. za zmenku, ktorá týmto vyrovnaním stratila platnosť - zrušila sa. Z osvedčovanej knihy Miestneho

úradu mestskej časti Košice - Sever súd zistil, že pod por. č. 3524/2013 T. A. túto listinu podpísal dňa
1.6.2013 o 9.10 hod.

6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citujúc ust. § 470 ods. 2, § 357 ods. 1 písm.a/, § 400,

§ 411 ods. 1 a § 414 CSP dospel súd k záveru, že nie sú splnené podmienky na to, aby povolil
obnovu konania. Totiž žalobca v samotnom návrhu na obnovu konania vyslovene uviedol, že predmetný
dôkaz sa žalobcovi podarilo zabezpečiť až po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu tak, že túto
listinu označenú ako „splnomocnenie“ objavil pri triedení starej dokumentácie. Teda nie bez vlastnej
viny nemohol tento dôkaz použiť v pôvodnom konaní a navyše o existencii tejto listiny sa žalobca

vôbec nezmienil ani v pôvodnom konaní. Preto návrh žalobcu na obnovu konania nie je dôvodný a súd
upustil od hodnotenia stranami sporu predložených ďalších dôkazov, resp. vykonania ďalších dôkazov
navrhovaných stranami sporu.

7. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP a keďže žalovaný bol

v konaní úspešný, priznal mu súd náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby Krajský súd v
Košiciach napadnutý rozsudok zmenil a obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod
sp.zn. 27CbZm/9/2012 povolil a zároveň, aby žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy

konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces; že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci; že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností; že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.b/,d/, e/, f/ a h/CSP.

9. Opätovne poukázal na skutočnosť, že bez vlastnej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní
27CbZm/9/2012 dôkaz, ktorým je čestné prehlásenie (potvrdenie) T. A. o tom, že dňa 13.10.2010 bol

osobne prítomný v byte na O. X pri odovzdávaní peňazí 10.O00,00 eur do rúk osobne p. A. za zmenku
a že predmetný dôkaz sa žalobcovi podarilo zabezpečiť až po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho
súdu tak, že túto listinu označenú ako „splnomocnenie“ objavil pri triedení starej dokumentácie.

10. Má za to, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí obmedzil len na konštatovanie, že žalobca

nie bez vlastnej viny nemohol označený dôkaz použiť v pôvodnom konaní, pričom zákonnú požiadavku
skúmania viny žalobcu na nepredložení alebo neoznačení dôkazu v pôvodnom konaní súd nesplnil a
vinu žalobcu vôbec neskúmal.

11. Žalobca predmetný dôkaz objavil pri triedení starej dokumentácie, ktorá sa mu dostala do rúk po I. A.,

s ktorým v minulosti vykonával obchodnú činnosť. Predmetný dôkaz žalobca nemal v pôvodnom konaní
k dispozícii a nevedel ani, či tento dôkaz vôbec existuje, preto sa o ňom v pôvodnom konaní nezmienil.
Pokiaľ by tento dôkaz mal k dispozícií, resp. by o ňom vedel, s určitosťou by ho použil a nenavrhoval by
opakovane vypočutie svedka I. A., ktoré prítomnosť nebolo možné zo strany žalobcu na súdom vytýčenétermíny pojednávania zabezpečiť. V tejto súvislosti žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR z
1.7.2015 sp.zn. I. ÚS 204/2015-25.

12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu tvrdí, že žaloba na obnovu konania nespĺňala ani jeden
zo zákonom stanovených dôvodov pre povolenie obnovy. Podľa žalovaného sa súd prvej inštancie
vysporiadal so všetkými relevantnými tvrdeniami strán a rozhodnutie obsahuje riadne odôvodnenie.
Skutočnosti uvádzané žalobcom nie sú novými skutočnosťami podľa ust. § 397 CSP. Žalobca založil
svoj návrh na tom, že údajne pri prehľadávaní starej dokumentácie mal objaviť „splnomocnenie“ od p.

A. pre jeho osobu, ktorého obsahom bolo aj vyhlásenie o prítomnosti samotného p. A. dňa 3.10.2010
pri odovzdávaní sumy 10.000,00 eur p. A. žalovaným. Toto tvrdenie však žalovaný považuje za výlučne
účelovú obranu v hrubom rozpore s výsledkami pôvodného právoplatne skončeného konania. Súd
prvej inštancie sa s tvrdeniami žalobcu správne vysporiadal, keď došiel k záveru, že nejde o dôkaz,
ktorý nemohol byť žalobcom nie bez vlastnej viny predložený už v pôvodnom konaní, Už len z dátumu
vystavenia údajného „splnomocnenia“ dňa 31.5.2013, overeného dňa 1.6.2013 je zrejmé, že muselo

existovať už v čase pôvodného konania. Navyše je absurdné tvrdenie žalobcu, že o ňom nemal
vedomosť a bez vlastnej viny ho nemohol zabezpečiť.

13. Totiž podľa žalovaného nie je možné, že žalobca nevedel o splnomocnení udelenom jeho osobe
na zastupovanie v tak širokom rozsahu, ak bolo súčasťou jeho starej dokumentácie. Je rozdiel, ak

sporová strana vie o existencii takéhoto dôkazu, tento v konaní namietne, avšak nie je objektívne
spôsobilá ho predložiť a rozdiel ak o ňom vie, má vedomosť, že tento existuje a nachádza sa niekde
medzi dokumentmi, avšak pred súdom ho v rámci procesnej obrany ani len nepoužije a nespomenie. Je
neopodstatnený aj poukaz žalobcu na judikatúru Ústavného súdu SR, keďže je zrejmé, že žalobca súd
úmyselne zavádza. O takomto splnomocnení nielenže musel mať vedomosť, ale aj ho mohol predložiť.

Nemožnosť predloženia dôkazu, resp. namietania určitých skutočností treba posudzovať objektívne,
pričom žalobca, ktorý vedel, že mu bolo splnomocnenie udelené bol povinný svoju starú dokumentáciu
prezrieť a toto do konania predložiť. Skutočnosť, že tak neurobil a ani sa nepokúsil ho nájsť, prípadne
žiadať o jeho zabezpečenie od p. A. je jednoznačne zavinením žalobcu.

14. Preto súd prvej inštancie správne uviedol, že žalobca nikdy predtým v pôvodnom konaní existenciu
takéhoto splnomocnenia ani len nespomenul bez ohľadu na to, či ním disponoval v listinnej podobe.

15. Žalovaný trvá na tom, že predložené „Splnomocnenie“ je umelo vyfabulované za účelom zmarenia
výsledkov súdneho konania. Táto skutočnosť vyplýva nielen z toho, že zrazu po niekoľkých rokoch

žalobca objaví akési „Splnomocnenie“, ktoré bolo udelené jeho osobe spolu so zahrnutím nesúvisiaceho
prehlásenia o zaplatení sumy 10.000,00 eur p. A., ale aj z toho, že dátumy jeho vystavenia sú nanajvýš
podozrivé. Je zarážajúce, ako mohlo byť toto splnomocnenie úradne overené na matričnom úrade
Mestskej časti Košice- sever dňa 1.6.2013 t.j. v sobotu, keď ide o deň pracovného pokoja, kedy tento
úrad nemá stránkové dni a teda nie je možné, aby mohol overenie podpísať akýkoľvek pracovník úradu.

Toto je jasný dôkaz o účelovosti a vyfabulovaného predloženého „Splnomocnenia“. V tejto súvislosti
žalovaný poukázal aj na pokladničný doklad predložený žalobcom v pôvodnom konaní, pri ktorom bolo
takisto preukázané, že tento bol dodatočne vyrobený nezodpovedajúc času jeho údajného podpísania.
Je teda zrejmé, že u žalobcu existuje účelová snaha o vyhnutie sa splnenia svojej povinnosti, a to
za akýchkoľvek okolností, aj za cenu protiprávneho marenia súdneho konania predkladaním falošných

listinných dôkazov. Žalobca mal v konaní možnosť zabezpečiť účasť svedka p. A. niekoľkokrát avšak
tak neurobil a p. A. sa pojednávania niekoľkokrát nezúčastnil, čo taktiež svedčí o zjavnej nepravdivosti
a účelovosti tvrdení žalobcu.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

súduprvejinštancieakovecnesprávnypotvrdilapriznalmunáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu
100%.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť
odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.18. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods.
2 CSP), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací

súd uvádza:

19. Navrhovateľ obnovy konania v odvolaní uvádza len tie skutočnosti, ktoré uviedol v návrhu na obnovu
konania.

20. Súd prvej inštancie sa s týmito skutočnosťami dôsledne vyporiadal v napadnutom rozhodnutí.

21. Naviac aj podľa názoru odvolacieho súdu navrhovaný dôkaz nemôže priniesť pre navrhovateľa
obnovy konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

22. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP

ako vecne správny potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto
má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne

súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).