Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. jún 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/387/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2304899695
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2304899695.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Ivety

Jankovičovej a JUDr. Andrey Dudášovej v právnej veci navrhovateľa: Y. X., nar. XX.X.XXXX, bytom
G., Z. S. XXXX/XX, zastúpeného VRBA & PATNERS, s. r. o., Bratislava, Sliezska 9, proti odporcovi:
MRAZIARNE, a. s., Sládkovičovo, Košútska 1342, IČO: 31 411 622, zastúpenému JUDr. Martou
Huttovou, advokátkou, Bratislava, Bezekova 13, o určenie výšky nájomného a o vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo 16. júla 2012
č. k. 10C/89/2004-812, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa medzitýmnym rozsudkom napadnutým odvolaním vyslovil, že právny nárok

navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia voči odporcovi za neoprávnené užívanie parcely
č. 940 orná pôda o výmere 8136 m2 v katastrálnom území U. zapísanej na LV č. XXXX, ktorého je
navrhovateľ podielovým spoluvlastníkom v podiely 1/3, je daný. Rozhodnutie o jeho výške a o trovách
konania ponechal konečnému rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 451 a § 134 Občianskeho zákonníka a tým, že odporca
užíva nehnuteľnosť - pozemok vlastnícky patriaci navrhovateľovi bez právneho dôvodu, nakoľko

medzi účastníkmi konania nebola uzavretá nájomná zmluva. K uvedenému záveru dospel na základe
kladného zodpovedania otázky o aktívnej legitimácii navrhovateľa, ktorá vychádza z vlastníctva
spornej nehnuteľnosti. Vychádzal z toho, že právni predchodcovia navrhovateľa nadobudli spornú
nehnuteľnosť na základe výmeru číslo : 18/181-II-1675/1949 Cd/249/57 z 15.2.1950, v ktorom bol
pozemok identifikovaný ako parcela 940/2 o výmere 2712 m2. Nehnuteľnosť patrila P. G. a W. B.,
maďarským vysídlencom, ktorým v zmysle dekrétu prezidenta republiky č. 12/1945 z 21.6.1945 a
nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Zb. z 23.8.1945 boli odobrané Československým

štátom nehnuteľnosti patriace do ich vlastníctva, okrem iných, aj sporná parcela. Odporcom namietanú
platnosť výmeru z dôvodu absencie prídelovej ceny vyriešil tak, že je platným právnym úkonom. Bol
vydaný Osídľovacím úradom pre Slovensko v Bratislave, opatrený pečiatkou a podpisom pracovníka
tohto orgánu, neuvádza sa v ňom síce náhradový prídel, resp. doplnkový prídel s tým, že v zmysle
výmeru cena doplnkového prídelu mala byť stanovená osobitným právnym aktom. Osobitným právnym
aktom bolo rozhodnutie finančného odboru rady Krajského národného výboru v Bratislave z 15.6.1955
pod č. Fin. 4/5150-3-1955-Hj. Vymáhanie ceny doplnkového prídelu bolo uskutočnené správou pre

veci majetkové SR pod č. 21/2312/2340/Sládk.-Ka a usporiadanie bolo potvrdené správou pre veci
majetkové SR listom zo 17.4.1997. Vyslovil preto názor, že neuvedenie prídelovej ceny nespôsobuje
neplatnosť výmeru s poukazom aj na Záznam z porady konanej 12.5.1992 Slovenského úradu geodézie
a kartografie k problematike vlastníckych vzťahov k pôdohospodárskym nehnuteľnostiam pridelenýmv pozemkových reformách v období po r. 1945, z ktorej záverov vyplynulo, že pôdohospodárske
nehnuteľnosti boli počnúc rokom 1945 prideľované Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy v Bratislave podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. a číslo 104/1946 Zb. výmermi o vlastníctve

pôdy Osídľovacím úradom pre Slovensko v Bratislave podľa zákona č. 148/1947 Zb. a vládneho
nariadenia č. 30/1948 Zb. výmermi o prídele do vlastníctva a Okresné národné výbory podľa zákona
č. 142/1947 Zb. a zákona č. 46/1948 Zb. prídelovými listinami, ktoré sú aj v súčasnosti dokladmi o
vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami pre zápis právneho
vzťahu do evidencie nehnuteľností. Tieto zápisy majú iba deklaratórny charakter, nakoľko vlastníctvo

prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam vzniklo dňom vydania výmeru. Neplatnou listinou je taká, ak na
nej chýba odtlačok pečiatky orgánu, ktorý výmer alebo prídelovú listinu vydal alebo podpis predstaviteľa
tohto orgánu. Zohľadniac, že výmer bol vydaný 15.2.1950, od ktorého dátumu právni predchodcovia
navrhovateľa užívali nehnuteľnosť, a právoplatné skonfiškovanie majetku G. H. a spol. administratívnym
aktom - výmerom Fondu národnej obnovy až 25.6.1951, dospel k záveru o nadobudnutí vlastníctva
právnych predchodcov navrhovateľa, nakoľko výmer nebol zrušený a vlastníctvo právnym predchodcom

navrhovateľa nebolo odňaté. V čase prejednania novoobjaveného majetku po otcovi navrhovateľa
P. X., zomrelom XX.XX.XXXX, osvedčením sp. zn. D 820/00, D not 156/00 z 12.7.2001 a matke
navrhovateľa H. X., zomrelej X.X.XXXX, rozhodnutím sp. zn. D 821/00, D not 157/00 z 12.7.2001,
bola parcela č. 940/2 o výmere 2712 m2 v 1/2 neidentickou, pretože v pozemkovej knihe bola táto
parcela označená ako parcela č. 940 - roľa o výmere 8136 m2. V zmysle § 8 Metodického návodu na

spracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov MN 74.20.73.33347.00 vydaného Ministerstvom
pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
nie je možné do listu vlastníctva zapísať lomené parcely, z ktorého dôvodu aj po spracovaní ROEPU
do listu vlastníctva v prospech navrhovateľa bola zapísaná parcela č. 940 o výmere 6870 m2 v
1/3. Z výpovede svedkyne H. B. vyplynulo, že parcely neboli delené, ale vlastníci si držbu rozdelili

na základe nákresu, nie geometrického plánu, ktorá skutočnosť vyplýva z predloženého výkazu
nehnuteľného majetku, a konkrétne parcela č. 940 o výmere 2178 m2 sa nachádza v areály Mraziarní
v časti C/2, ktorú skutočnosť potvrdil aj odporca svojou korešpondenciou s navrhovateľom, v ktorej
vyjadril úmysel platiť nájomné za užívanie vlastníctva navrhovateľa. Spôsob nadobudnutia vlastníctva
vydržaním nepovažoval daným vzhľadom k chýbajúcemu prvému zákonnému predpokladu vydržania,

ktorým je počiatok vydržacej doby, nakoľko navrhovateľ menil rok počiatku nastúpenia jeho právnych
predchodcov do držby nehnuteľností, ktorý nedostatok neodstránila ani svedkyňa Z. T., ktorá nevedela
uviesť presný rok jej pomoci rodičom navrhovateľa na spornej nehnuteľnosti. Námietku odporcu, že
sporný pozemok prešiel na Československý štát 25.6.1951, v deň kedy bol majetok P. G. právoplatne
skonfiškovaný, nepovažoval právne danou. K záveru, že odporca nenadobudol vlastníctvo k spornej

parcele vydržaním, dospel na základe skutočnosti, že v zmysle Hospodárskej zmluvy z 1.12.1990
právny predchodca odporcu Mraziarne, štátny podnik Bratislava prevzal od Cukrovaru a konzervárne
Sládkovičovo právo hospodárenia so štátnym majetkom, ktorej obsahom je i parcela č. 940 - orná pôda
o výmere 6870 m2, na ktorom pozemku bola postavená výrobná hala s ďalšími stavbami. Keďže ale
prevodca mohol previesť len tie práva, ktoré skutočne mal, vlastníctvo k nehnuteľnosti nemohlo byť

prevedené na iný subjekt a odporca nikdy nebol dobromyseľný pri jeho užívaní, že je vlastníkom. Z
listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že odporca, resp. jeho právny predchodca a dokonca ani štát, nikdy
neboli vlastníkmi spornej nehnuteľnosti, ktorú skutočnosť potvrdila aj svedkyňa Ing. Z. Y.. Po vzniku
spoločnosti odporcu bol vložený privatizačný majetok z Mraziarní š. p. Bratislava do základného kapitálu
odporcu, čím malo prísť k nadobudnutiu vlastníctva k veciam ako aj iným právam a záväzkom súvisiacim

sprivatizačnýmmajetkomodporcomvsúladesozákonomč.92/1991Zb.Navrhovateľlistomz5.12.2000
sa domáhal vysporiadania vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti, na ktorý reagoval odporca tak, že má
záujem vysporiadať vlastnícke vzťahy. Z uvedeného vyplýva narušenie podmienky vydržania, ktorou je
dobromyseľnosť, preto odporca nemohol byť dobromyseľným v tom, že mu sporná nehnuteľnosť patrí
počas celej vydržacej doby.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca, ktorý v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) a
h) O. s. p. navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa. Namietal, že súd prvého stupňa
nezdôvodnil, prečo nebol sporný pozemok uvedený vo výmere, keď táto listina bola vkladuschopnou
listinou. Neodôvodnil nezapísanie pozemku Správou katastra na základe osvedčenia z 12.7.2001 sp.

zn. D 820/2000, Dnot 156/2000 a jeho zapísanie až na základe notárskej zápisnice z 29.5.2003 sp. zn.
N 236/2003, NZ 41821/2003, osvedčujúcej vydržanie sporného pozemku navrhovateľom od roku 1963.
Rovnako namietal neodôvodnenie prevodu spornej parcely na odporcu v zmysle § 15 a § 2 zákona č.
92/1991 Zb. Odvolateľ namietal tiež, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je označený medzitýmnym,ale naznačuje, že ním bolo rozhodnuté o celej prejednávanej veci. Namietal tiež, že súd prvého stupňa
nemal ujasnený predmet konania, či ide o bezdôvodné obohatenie alebo o nájomné. Argumentoval tiež
tým, že vlastníkom sporného pozemku bol od 25.6.1951 do roku 1992 štát, ktorá skutočnosť vyplýva

z výmeru Fondu národnej obnovy v Bratislave z 25.6.1951 č. 2909-I, z výmeru Osídľovacieho úradu
pre Slovensko z 15.2.1950 číslo 18/181-li-1673/1949, z hospodárskej zmluvy medzi Cukrovarom a
konzervárňami Sládkovičovo a Mraziarňami, š. p. PR Bratislava z 1.12.1990 číslo PÚ-20/90, z uznesenia
vlády Slovenskej republiky z 19.5.1992 číslo 411 a z rozhodnutia Ministerstva poľnohospodárstva a
výživy Slovenskej republiky z 15.7.1992. Výmer, na základe ktorého mali nadobudnúť vlastníctvo k

spornej nehnuteľnosti právni predchodcovia navrhovateľa nie je perfektným právnym úkonom, nakoľko v
ňomniejeurčenáprídelovácenazapridelenénehnuteľnosti,niesúvňomšpecifikované,ktorépridelené
nehnuteľnosti tvoria náhradový prídel a ktoré doplnkový prídel, doposiaľ nebolo preukázané, že v zmysle
§ 9 vl. nar. č. 30/1948 Zb. prevzali výmer právni predchodcovia navrhovateľa a že sa aj ujali držby
sporného pozemku. Vlastníkom uvedeného pozemku je odporca na základe vydržania v zmysle § 134
Občianskeho zákonníka. O pozemok prejavil navrhovateľ záujem až v roku 2002, kedy zistil, že sa

nachádza vo výrobnom areály odporcu. Poukázal na to, že listom z 11.7.2002 odporučil navrhovateľovi
domáhať sa vlastníckeho práva prostredníctvom súdu. Namietal tiež, že notárska zápisnica, na základe
ktorej bolo zapísané vlastnícke právo navrhovateľa je v rozpore s § 63 zákona č. 323/1992 Zb. Okrem
uvedeného, podľa odvolateľa, záznam z porady z 12.5.1992 nie je všeobecne záväzným právnym
predpisom, o ktorý možno oprieť odôvodnenie rozhodnutia.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej
správnosti potvrdiť. Uviedol, že odvolací dôvod odporcu v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) O. s. p. v
spojení s § 221 ods. 1 písm. h) a f) O. s. p. nie je daný, nakoľko ho odporca vo svojom odvolaní
dostatočne nezdôvodnil. Uviedol, že v predmetnom konaní sám odporca na pojednávaní 16.7.2012

uviedol po poučení v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p., že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
Neoznačenie rozsudku medzitýmnym v jeho záhlaví nespôsobuje jeho neurčitosť. Ani námietky v
zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. nie sú pravdivé, nakoľko skutočnosť, že prvostupňový súd námietky
odporcu nevyhodnotil v prospech odporcu, neznamená, že sa nimi nezaoberal. Predmetom konania
je bezdôvodné obohatenie, ktoré odporca získal na úkor navrhovateľa bez právneho dôvodu. Nie je

možnéprisvedčiťaninámietkeodporcu,žeštátsastalvlastníkompredmetnejnehnuteľnostivroku1951,
nakoľko v roku 1996 uplatňoval svoju pohľadávku voči navrhovateľovi zo svojho úkonu z roku 1950.
Námietka o neprevzatí nehnuteľnosti právnymi predchodcami navrhovateľa je irelevantnou, nakoľko v
čl. III. výmeru je uvedené, že je vkladuschopnou listinou, bez akejkoľvek ďalšej podmienky odovzdania
nehnuteľností a svedeckou výpoveďou. Skutočnosť, že štát sa stal vlastníkom spornej nehnuteľnosti

nevyplýva z dokazovania, z ktorého vyplynulo, že štát nikdy nebol zapísaným vlastníkom spornej
nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. O prerušení dobromyseľnosti domnelého vydržania odporcu
svedčí list navrhovateľa z 5.12.2000.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 204 ods. 1 O. s. p.) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O. s. p. a contrario), preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu
nie je dôvodné. Vzhľadom k splneniu podmienok v zmysle § 214 ods. 3 O. s. p. (§ 156 ods. 3 O. s. p.)
rozsudok odvolací súd vyhlásil verejne.

Predmetom konania je rozhodnutie o základe nároku navrhovateľa na vydanie bezdôvodného
obohatenia za neoprávnené užívanie parcely č. 940 orná pôda o výmere 8136 m2 v katastrálnom
území U. zapísanej na LV č. XXXX, ktorého je navrhovateľ podielovým spoluvlastníkom v podiely 1/3.
Súd prvého stupňa rozhodol predmetným rozsudkom o základe nároku navrhovateľa medzitýmnym

rozsudkom.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, na ktoré v podrobnostiach
odkazuje a k odvolacím námietkam odporcu uvádza nasledovné.Podľa § 152 ods. 2 O. s. p. rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné,
môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

Citované ustanovenie upravuje v prvej vete zásadu, že rozsudkom sa má rozhodnúť o celej
prejednávanej veci, t. j. o celom predmete konania. Druhá veta je výnimkou zo zásady povinného
vyčerpania celého predmetu konania. V prípade účelnosti súd rozhodne najskôr o časti (čiastočný
rozsudok) alebo o základe prejednávanej veci (medzitýmny rozsudok). V danej veci súd prvého stupňa
rozhodol najskôr o základe nároku navrhovateľa, t. j. že nárok na bezdôvodné obohatenie je daný.

Zo žiadneho ustanovenia zákona, najmä procesného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku,
nevyplývazákonnápovinnosťidentifikovaťmedzitýmnyrozsudokvjehozáhlavíaužvôbecniedôsledok,
tvrdený odporcom v odvolaní, dojem, že sa rozhodlo o celej prejednávanej veci. Rozsudok obsahuje
viaceré svoje časti, okrem záhlavia, výrok, odôvodnenie, poučenie, dátum a miesto vyhotovenia a
podpis (tiež číslo konania). Vychádzajúc z uvedeného, porovnaním výroku rozsudku, možno dospieť k
záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o základe prejednávanej veci, je rozsudkom

medzitýmnym. Tým odvolací súd zodpovedal jednu z procesných odvolacích námietok odporcu.

Ďalšia procesná námietka odporcu smerovala k tomu, že súd prvého stupňa nemal ozrejmený
predmet prejednávanej veci, či ide o bezdôvodné obohatenie alebo o zaplatenie nájomného. Odvolací
súd uvádza, že ani táto odvolacia námietka nie je relevantnou, nakoľko súd prvého stupňa vo

výroku svojho rozhodnutia rozhodol o tom, že právny nárok navrhovateľa na vydanie bezdôvodného
obohatenia je daný, z ktorej skutočnosti nepochybne vyplýva, že predmetom konania považoval vydanie
bezdôvodného obohatenia.

K hmotnoprávnym odvolacím námietkam odporcu, odvolací súd uvádza, že všetky zodpovedal už súd

prvého stupňa, aktívna legitimácia navrhovateľa, predbežná otázka vlastníctva spornej nehnuteľnosti,
ktorou sa súd prvého stupňa zaoberal vo vzťahu k obom účastníkom konania. U navrhovateľa
správne dospel k záveru, že právni predchodcovia navrhovateľa nadobudli vlastníctvo k predmetnej
nehnuteľnosti výmerom vydaným Osídľovacím úradom pre Slovensko v Bratislave číslo : 18/181-
II-1679/1949z15.2.1950.Správneposúdilpredmetnývýmerperfektnýmprávnymúkonom,obsahujúcim

všetky zákonné náležitosti a správne posúdil aj odkaz v čl. VIII. Výmeru, že úhradu - prídelovú cenu
(ods. 2 § 4 vl. nar. 30/48 Sb.) za poskytnutý doplnkový prídel alebo prídel podľa § 5 vl. nar. čís. 30/48
Sb. určí Osídľovací úrad osobitným výmerom, t. j. správnym je jeho záver o tom, že postačuje odkaz
na dodatočné určenie ceny prídelu. Správne zohľadnil, že Finančný odbor Rady Krajského národného
výboru v Bratislave vydal 15.6.1955 číslo : Fin.4/5150-3/1955-Hj platobný výmer, ktorým určil hodnotu

doplnkového prídelu za nehnuteľnosti pre P. X., právneho predchodcu navrhovateľa vo výške 6 348,60
Kčs, ktorý aj bol 24.12.1955 zaplatený, o čom svedčí Vyplatenie náhrady za domový - doplnkový prídel
- potvrdenie vydané oblastným likvidátorom v Bratislave 4.12.1957 číslo : II/1-2312/2340-Sládkovič
a Potvrdenie o vyrovnaní pohľadávky vydané Správou pre veci majetkové Slovenskej republiky zo
17.4.1997. Sporným bola odporcom namietané skutočnosť, že uvedený výmer bol vydaný 15.2.1950 a

majetok H. G. a spol. bol skonfiškovaný 25.6.1951 výmerom Fondu národnej obnovy v Bratislave, t. j.
neskôr. Súd prvého stupňa vyriešil túto otázku tak, že ide o administratívny akt, ktorý mohol byť vydaný aj
následnepopridelenípozemkuprávnympredchodcomnavrhovateľavýmerom,ktorýnebolzrušenýaani
vlastníctvo pozemku právnym predchodcom navrhovateľa nebolo nikdy odňaté. S uvedeným záverom
sa stotožňuje aj odvolací súd a pre úplnosť uvádza.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 75/1946 Sb. U., ktorí sa presťahujú na územie Československej
republiky z Maďarska na podklade dohody medzi Československou republikou a Maďarskom o
výmene obyvateľstva (zákon č. 145/1946 Sb. - Dohoda medzi Československom a Maďarskom
o výmene obyvateľstva) sa poskytuje za nehnuteľnosti, ktoré preukázateľne vlastnili v Maďarsku,

a ktorých vlastníctvo prešlo na maďarský štát, plná náhrada, ktorá bude priznaná z majetkových
podstát a práv, prešlých na československý štát podľa čl. VII. uvedenej dohody. V zmysle čl. VII.
Dohody medzi Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva č. 145/1946 Sb., účinnej od
15.5.1946, vlastnícke právo presťahovaných osôb k im prináležajúcim nehnuteľnostiam prechádza
na štát ich doterajšieho bydliska. Podľa § 1 vládne nariadenie č. 30/1948 Sb. o majetku, ktorý

zanechali v Československej republike osoby, presťahované do Maďarska podľa československo-
maďarskej dohody o výmene obyvateľstva, účinnom od 2.4.1948, sa vzťahuje na majetok, ktorý osoby
presťahované do Maďarska zanechali v Československej republike a ktorý zistil osídľovací úrad so
zreteľom k súpisu podľa príslušných rozhodnutí zmiešanej komisie. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 148/1947Sb. o opatreniach k prevedeniu československo-maďarskej dohody o výmene obyvateľstva o tom, či sú
podľa konfiškačných predpisov splnené podmienky pre konfiškáciu (prechod na štát) majetku, na ktorý
sa vzťahujú ustanovenia čl. VII dohody, rozhoduje - pokiaľ sa tak už nestalo - s konečnou platnosťou

osídľovací úrad. Tieto podmienky sa považujú za splnené, ak bola osoba, ktorej tento majetok patril,
presťahovaná do Maďarska (ods. 3). Tento majetok spravuje Fond národnej obnovy a predovšetkým ho
prizná Slovákom, ktorí sa podľa dohody presťahujú na územie Československej republiky z Maďarska.

Z uvedeného vyplýva, že čl. VII. Dohody medzi Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva

č. 145/1946 Sb. vlastnícke právo presťahovaných osôb k nehnuteľnostiam prešlo presťahovaním na
štát ich doterajšieho bydliska a ustanovenie § 2 zákona č. 148/1947 Sb. obsahuje zákonnú domnienku
o splnení podmienok konfiškácie, ktorou je presťahovanie osoby vlastníka do Maďarska a súpis
jeho pozemkov, ktoré podmienky v danom prípade boli splnenými, nakoľko súpis majetku B. W., G.
H. a N. H. bol vykonaný 12.1.1950 a následne vydaný výmer o pridelení do vlastníctva právnych
predchodcov navrhovateľa15.2.1950. Keďže Osídľovací úrad pre Slovensko v Bratislave výmerom o

prídele do vlastníctva spornú nehnuteľnosť pridelil právnym predchodcom navrhovateľa, bola splnenou
podmienka nadobudnutia vlastníctva k tejto nehnuteľnosti - pozemku. Keďže k zrušeniu výmeru neprišlo
a vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti právnym predchodcom navrhovateľa nebolo odňaté žiadnym
spôsobom, správnym je záver súdu prvého stupňa o tom, že právni predchodcovia navrhovateľa
nadobudli spornú nehnuteľnosť do vlastníctva. O splnení podmienok konfiškácie rozhodol Osídľovací

úrad až následne po týchto dvoch právnych aktoch, čo však nemá vplyv na prechod vlastníctva z
presídlencov na štát už momentom splnenia konfiškačnej podmienky (presťahovanie vlastníka do
Maďarska).

Vzhľadomksprávnemuvyriešeniupredbežnejotázkyovlastníctvenavrhovateľakspornejnehnuteľnosti

- pozemku, je správnym aj záver súdu prvého stupňa o danosti základu nároku navrhovateľa na vydanie
bezdôvodného obohatenia.

Odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1 a 2 rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti
potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 224 ods. 4 O. s. p. súd prvého stupňa.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.