Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. december 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/182/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4403899477
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Greguš
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4403899477.2

Uznesenie

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.RomanaGregušaačlenovsenátuJUDr.
Pavla Pileka a Mgr. Erika Németha, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: N. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt X.
XXXX/XX, P., o vymoženie sumy 155,35 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Er/252/2003 - 43 zo 16. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie oprávneného proti III. výroku uznesenia Okresného súdu Nové Zámky č. k.
14Er/252/2003 - 43 zo 16. februára 2016 odmieta.

II. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Er/252/2003 - 43 zo 16. februára 2016
v I. a II. výroku, ktorým súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a ktorým exekúciu zastavil potvrdzuje.

III. Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania zamieta.

IV. Odvolací súd povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú (I. výrok), exekúciu
zastavil (II. výrok) a návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol (III. výrok).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 1, § 41 ods. 2 písm. c), § 44
ods. 6, § 57 ods. 1 písm. g), § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 22 ods. 1 a 2, § 39 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že povinný uzavrel zmluvu

o úvere dňa 30.10.2002 vrátane splnomocnenia, pričom toto bolo súčasťou zmluvy o úvere. Ide o
predtlačený formulár splnonomocnenia, aj s výberom konkrétneho zástupcu, bez možnosti výberu
povinným.PovinnýsplnomocnilspoločnosťPDSSs.r.o.naspísanienotárskejzápisniceakoexekučného
titulu, táto spoločnosť splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na zastupovanie pri úkonoch,
ktoré je spoločnosť PDSS s.r.o. povinná vykonať na základe plnomocenstva udeleného dlžníkom. Mgr.
Tomáš Kušnír substitučne splnomocnil Mgr. Martina Paičeka, pričom je zrejmé, že Mgr. Tomáš Kušnír

súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných v ďalších obdobných veciach aj ako
splnomocnenec spoločnosti, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov a v tejto exekúcii aj
ako právny zástupca oprávneného, ide o osobu, ktorú si povinný slobodne nezvolil, ale ide o zástupcu
vopred určeného oprávneným, čo podľa názoru súdu prvej inštancie je v rozpore so zákonom (§ 22
O. z.) a takáto notárska zápisnica, kde ako splnomocnený zástupca povinného vystupuje zástupca
oprávneného na základe predtlačenej plnej moci, je nespôsobilý exekučný titul. Plnomocenstvo udelené

povinným v citovanej zmluve nemá náležitosti zodpovedajúce § 31 Občianskeho zákonníka a to presné
vymedzenie jeho rozsahu, obsahuje len právo, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti, teda ide o právo, ktorév čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Plnomocenstvo ako súčasť
zmluvy o úvere je nejasné a neurčité. Vzhľadom na neexistujúcu zmluvnú voľnosť povinného pri zvolení
si splnomocneného zástupcu, na existenciu právneho vzťahu medzi splnomocnencom povinného ako

dlžníka a oprávneným, ktorý ho splnomocnil i na spísanie notárskej zápisnice (poznámka odvolacieho
súdu - ide o zrejmú nesprávnosť, keď správne malo byť uvedené i na spísanie návrhu na vykonanie
exekúcie) je takéto splnomocnenie pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom. S poukazom
na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že reálne existuje rozpor v záujmoch povinného a v
záujmoch zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra, ako aj substitučne splnomocneného Mgr. Martina Paičeka,

ktorý zastupoval povinného pri spísaní notárskej zápisnice. V prípade Mgr. Tomáša Kušníra ako
splnomocnencasajednáoosobuznámuibaoprávnenémuavybranúvýlučneoprávnenýmbezmožnosti
ovplyvnenia tohto výberu povinným, pričom povinný s touto osobou neprišiel ani do kontaktu, je pre
neho absolútne neznáma. Splnomocnenie na uznanie dlhu bolo dlžníkom udelené splnomocnencovi v
čase, keď jeho dlh z omeškania neexistoval, t.j. dlžník sa vzdal vopred práva na uznanie dlhu v čase,
keď ešte nemal vedomosť o jeho prípadnom vzniku a o jeho skutočnej výške. Uvedené konanie bolo

zo strany oprávneného v rozpore s dobrými mravmi a zo strany Mgr. Kušníra v rozpore so zákonom o
advokácii. Vzhľadom na uvedené skutočnosti exekučný súd notársku zápisnicu považuje za nulitný akt
z dôvodu nedostatku plnej moci na strane povinného pri spisovaní notárskej zápisnice a pri vyslovení
súhlasu s jej vykonateľnosťou. Súd exekúciu v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) ExP vyhlásil
za neprípustnú a exekúciu zastavil z dôvodov už vyššie uvedených, nakoľko notárska zápisnica nie je

listinou o právnom úkone o uznaní dlhu povinného lebo pre neplatné splnomocnenie účastníka nie je
verejnou listinou a ani spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c) ExP. Exekučný súd
návrhu oprávneného na zmenu exekútora nevyhovel, tento zamietol z dôvodu, že zmena exekútora v
tomto štádiu exekúcie je neúčelná, keďže vyššie citovaným uznesením súd predmetnú exekúciu zastavil
v celom rozsahu z dôvodu, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorého podkladom bol

exekučný titul - notárska zápisnica, ktorý nespĺňa znaky materiálnej a formálnej vykonateľnosti.

4. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu včas podaným odvolaním oprávnený.

5. Oprávnený v odvolaní ako odvolacie dôvody uviedol dôvody ustanovené v § 365 ods. 1 písm. a), b),

f) a h) CSP. Oprávnený namietal, že exekučný súd neumožnil účastníkom exekučného konania viesť
kontradiktórne konanie. S poukazom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (SD EÚ) bolo vo
veci potrebné nariadiť pojednávanie, no súd prvej inštancie ho nenariadil. Exekučný súd už v danej
veci preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nepozpornosti. Notársky
poriadok presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu. Ak

notár neodmietne vykonať úkon, zaniká právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so
zákonom a chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami
exekučný súd. Všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná
v súlade s platnými predpismi. Platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného
súdu, a preto s ňou musí exekučný súd nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Súd

nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Oprávnený
ďalej uviedol, že súd pri rozhodovaní o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu ignoroval
procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Exekučný
súd zaobchádzal v kontakte odlišne s povinným a odlišne s oprávneným. Odlišné zaobchádzanie so
žalobcom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto dôvod je priamo Ústavou SR

s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný ako dôvod zakázaného
odlišného zaobchádzania. Exekučný súd porušil právo oprávneného na súdnu ochranu v súvislosti
s neaplikáciou relevantných právnych noriem, príp. s protiústavným výkladom aplikovaných právnych
noriem. Oprávnený namietal aj porušenie princípu rovnosti zbraní, keď oprávnený nemal možnosť
reagovať na akékoľvek tvrdenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom

postavení, ďalej, že nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s
tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Namietal, že
exekučnýsúdrozhodnutímvylúčilakúkoľvekmožnosťpodaniaopravnéhoprostriedkuvovzťahukmeritu
veci. Exekučný súd nevykonával vo veci dokazovanie a k záverom dospel len na základe domnienok.
Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných

zmluvných podmienok. Plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné.
Žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať
voformenotárskejzápisniceakoexekučnéhotitulu.Zástupcapovinnéhožiadnymspôsobomneprekročil
udelené plnomocenstvo, keďže bol na základe plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskejzápisnice. Záver súdu prvej inštancie o tom, že záujmy zástupcu sú v rozpore so záujmami povinného
nevychádza z dôsledne zisteného skutkového stavu. Oprávnený v odvolaní poukázal aj na mnohé
slovenské ako aj únijné súdne rozhodnutia. Pre odvolacie dôvody, podrobne opísané v rozsiahlom

odvolaní oprávnený v odvolacom návrhu navrhoval, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil súd prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Oprávnený v odvolaní taktiež navrhol, aby odvolací súd konanie podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP
prerušil a podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie položil Súdnemu dvoru Európskej únie

nasledovné prejudiciálne otázky: „Má sa tvrdenie o tom, že sa od vnútroštátneho súdu nevyžaduje
vylúčeniemožnostiaplikovateľnostimožnejneprijateľnejpodmienkypotom,čospotrebiteľdalnajavo,že
zamýšľauplatniťjejneprijateľnosť,vykladaťtak,žetakátopodmienkasaaplikujelenvtedy,akspotrebiteľ
výslovne odporoval jej neaplikácii, alebo aj tak, že takáto podmienka sa aplikuje aj vtedy, ak spotrebiteľ
neoznámil súdu, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť po tom, čo mu súd oznámil, že posúdil podmienku
ako možne neprijateľnú?“. Oprávnený ďalej navrhol, aby odvolací súd prerušil konanie podľa § 162 ods.

1 písm. b) CSP a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia §
44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a
to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny
poriadok.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) predtým, než môže pristúpiť k preskúmaniu veci v dôsledku
podaného odvolania, je povinný preskúmať, či sú splnené podmienky, za ktorých možno napadnuté
rozhodnutie v odvolacom konaní meritórne preskúmať, teda, či bolo odvolanie podané v zákonom
stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku,

či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa a či má náležitosti
podľa § 363 CSP.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

11. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

12. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok“), konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

13. Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, ak oprávnený požiada súd

o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie
poverísúdexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupísomnepostúpi.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však
vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

14. Vo vzťahu k časti odvolania oprávneného, v ktorej smeruje proti III. výroku uznesenia o zamietnutí
návrhu na zmenu súdneho exekútora odvolací uvádza, že Civilný sporový poriadok ako primárny
procesnoprávny predpis upravujúci odvolacie konanie v civilných ako aj exekučných veciach, je vo
vzťahu k prípustnosti odvolania založený na koncepcii, keď je odvolanie prípustné len proti tým
uzneseniam súdu prvej inštancie, pri ktorých samotný Civilný sporový poriadok (§ 357 CSP) alebo

osobitný právny predpis (napr. v intenciách prejednávanej veci Exekučný poriadok) výslovne pripúšťa
právo podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP).15. Žiadne ustanovenie CSP ani iný zákon (predovšetkým však Exekučný poriadok) neustanovuje, že
proti uzneseniu (resp. v prejednávanej veci proti tomu výroku uznesenia), ktorým súd prvej inštancie
rozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora (bez ohľadu na výsledok tohto rozhodovania - teda

bez ohľadu na to, či návrh na zmenu súdneho exekútora zamietol, alebo tomuto návrhu vyhovel), je
odvolanie prípustné.

16.Zuvedenýchdôvodov,keďžiadnyzákonvýslovnenepripúšťaprávopodaťodvolanieprotiuzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zmenu súdneho exekútora (§ 470 ods. 1 v spojení s § 355 ods.

2 CSP), odvolací súd odvolanie oprávneného v časti, v ktorej odvolanie smerovalo proti I. výroku
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, odmietol podľa § 386 písm. c) CSP ako odvolanie
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

17. Odvolací súd ďalej preskúmal ostatné napadnuté výroky uznesenia súdu prvej inštancie (teda s
výnimkou výroku, proti ktorému odvolanie nie je prípustné) ako aj postup súdu, ktorý vydaniu uznesenia

predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že odvolanie oprávneného nie
je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario.

18. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 26.05.2003, kedy bol
súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným

podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 05.06.2003 požiadal o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcie.Súdprvejinštanciedňa24.06.2003poverilsúdnehoexekútoravykonanímexekúcie
na podklade vykonateľného rozhodnutia - notárskej zápisnice č. k. N 779/2003, Nz 19332/2003 zo dňa
17.03.2003. V priebehu exekučného konania vydal súd prvej inštancie napadnuté uznesenie.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

20. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov,
platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto

zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok
a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak
povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

22. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, exekúciu súd

zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať.

23. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, exekúciu zastaví súd na
návrh alebo aj bez návrhu.

24. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník), zastupovať
iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v
rozpore so záujmami zastúpeného.

25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, ak osobitný zákon
neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po

skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

27. Nakoľko odvolací súd v odvolacom konaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo vzťahu k
odvolaním napadnutému I. a II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie vo veci postupoval procesnesprávne, správne zistil aj skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny
záver a svoje rozhodnutie aj náležite, v rozsahu potrebnom pre jeho preskúmanie, odôvodnil, odvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením I. a II. výroku napadnutého rozhodnutia a v súlade s

§ 387 ods. 2 CSP sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

28. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP a za
účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami oprávneného uvedenými v odvolaní uvádza, že v

prejednávanejvecibolonutnévprvomradezamyslieťsanadotázkouvykonateľnostinotárskejzápisnice
ako exekučného titulu. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom, t. j. titulom na vykonanie
rozhodnutia, iba v prípade, ak bola spísaná spôsobom a obsahuje náležitosti ustanovené v Notárskom
poriadku(zákonč.323/1992Zb.onotárochanotárskejčinnosti(Notárskyporiadok).Notárskazápisnica,
ktorá má byť exekučným titulom, musí obsahovať právny záväzok, v ktorom je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ako aj údaj o tom, že povinná osoba v

notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Z uvedeného teda vyplýva, že notárska zápisnica ako
verejná listina musí byť po formálnej stránke spôsobilým exekučným titulom.

29. Predovšetkým s poukazom na vykonateľnosť notárskej zápisnice v exekučnom konaní v tomto
smere vyvstáva otázka týkajúca sa oprávnenosti exekučného súdu skúmať hmotnoprávnu platnosť

tohto právneho úkonu na účely exekučného konania. Notársku zápisnicu je potrebné považovať za
verejnú listinu, ktorá, ako každá verejná listina, osvedčuje pravdivosť údajov v nej obsiahnutých, a
to až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Exekučný súd preto nie je oprávnený neposudzovať
správnosť skutkových údajov uvedených v notárskej zápisnici, ale je oprávnený posudzovať iba
naplnenie formálnych a materiálnych predpokladov vykonateľnosti. Uvedené naznačuje, že vykonateľná

môže byť aj taká zápisnica, ktorá nemá svoj základ v hmotnom práve.

30. Odvolací súd je toho názoru, že absencia zákonom stanovených formálnych náležitostí má za
následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je verejnou listinou (u ktorej sa správnosť
obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá podľa § 205 CSP, predtým § 134 OSP) a ani spôsobilým

exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Na základe tohto zistenia je potom nutné,
aby exekučný súd podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku zastavil exekúciu, nakoľko je tu
dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

31. Odvolací súd preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že súd prvej inštancie

sa správne v tomto prípade zaoberal podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou, ktorou je to, či
splnomocnenie a uznanie dlhu za základe splnomocnenia je platným právnym úkonom. V predmetnej
exekučnej veci splnomocnenie na uznanie dlhu bolo dlžníkom (povinným) udelené splnomocnencovi v
čase, keď dlh z omeškania ešte neexistoval, t. j. dlžník sa vopred vzdal svojho práva na uznanie dlhu
v čase, keď ešte nemal vedomosť o jeho prípadnom vzniku ani o jeho výške. Taktiež splnomocnenec

v notárskej zápisnici o uznaní dlhu sám určil lehotu, dokedy má byť uznaný dlh dlžníkom zaplatený, a
to bez toho, aby bol na to splnomocnený dlžníkom.

32. Odvolací súd ďalej uvádza, že povinný zmluvu o úvere vrátane splnomocnenia uzavrel dňa
30.10.2002, pričom splnomocnenie bolo súčasťou zmluvy o úvere aj s výberom konkrétneho

splnomocnenca, teda bez možnosti výberu povinným. Povinný pri uzatváraní zmluvy o úvere nemal
možnosť voľby výberu zástupcu, nakoľko zmluva bola vyhotovená na predtlači samotným oprávneným
a osoba splnomocnenca dlžníka už v nej bola oprávneným presne určená. Povinný v zmluve o
úvere, vyhotovenej oprávneným, splnomocnil spoločnosť PDSS s.r.o. na spísanie notárskej zápisnice
ako exekučného titulu, ktorá následne splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na zastupovanie

pri všetkých úkonoch, ktoré je spoločnosť PDSS s.r.o. povinná vykonať na základe plnomocenstva
udeleného dlžníkom. Následne Mgr. Tomáš Kušnír substitučne splnomocnil Mgr. Martina Paičeka.
Odvolaciemu súdu je vzhľadom na množstvo obdobných prejednávaných vecí známe, že Mgr. Tomáš
Kušnír opakovane vystupuje v ďalších obdobných veciach súčasne na jednej strane ako splnomocnenec
povinných (pričom je právne bezvýznamné či Mgr. Tomáš Kušnír konal ako priamy splnomocnenec

povinných alebo či povinní udeľovali plnomocenstvo spoločnosti PDSS s.r.o., ktorá opakovane v
rozsahu splnomocnenia, ktoré im udelil povinný v zmluve o úvere, splnomocňovala na zastupovanie
následne advokáta Mgr. Tomáša Kušníra) a na druhej strane aj ako splnomocnenec spoločností, ktorých
predmetom činnosti je poskytovanie úverov (vrátane oprávneného). Z rozhodovacej činnosti súdu jezrejmé aj to, že vo viacerých exekučných veciach, tak ako aj v tejto prejednávanej veci, podával Mgr.
Tomáš Kušnír ako právny zástupca práve oprávneného návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému,
a to v krátkom čase po spísaní notárskej zápisnice. Ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka

vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade nesplnenia
podmienok uvedených v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je právny úkon takejto osoby absolútne
neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka) a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho
úkonu vedeli. V prejednávanej veci je nesporné, že už v čase, kedy povinný splnomocnil v zmluve o
úvere spoločnosť PDSS s.r.o. na uznanie záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere bol zrejmý reálny

rozpormedzizáujmamitejtospoločnostiakosplnomocnenca(nakoľkotátojevsamotnomsplnomocnení
označovaná za zmluvného partnera oprávneného, ktorého záujmy sú opačné ako záujmy povinného, čo
vyplýva zo samotnej podstaty záväzkovoprávneho vzťahu založeného zmluvou o úvere) a povinným ako
splnomocniteľa, čo bez ďalšieho zakladá absolútnu neplatnosť plnomocenstva podľa § 39 v spojení s §
22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z dôvodu absolútnej neplatnosti splnomocnenia, ktoré udelil povinný
spoločnosti PDSS s.r.o. nemohla potom ani spoločnosť PDSS s.r.o. platne splnomocniť advokáta Mgr.

Tomáša Kušníra jej zastupovaním pri uznaní záväzku v mene povinného zo zmluvy o úvere v prospech
oprávneného. Rovnako aj uznanie dlhu, ktoré urobil v mene povinného substitučný zástupca advokáta
Mgr. Tomáša Kušníra bez platného splnomocnenia, ktoré by mu udelil povinný (resp. ktoré by mu udelil
povinným platne splnomocnený zástupca) je tento právny úkon taktiež absolútne neplatným právnym
úkonom.

33.Odvolacísúdvtejtosúvislostipoznamenáva,žesúdprvejinštanciebolpovinnýnazákonnéprekážky
výkonu exekúcie prihliadnuť tak, aby účastníkom konania svojim rozhodnutím neodňal možnosť konať
pred súdom a aby bola exekúcia zastavená v momente, kedy jej pokračovaniu bránia zákonné dôvody.
V exekučnom konaní má súd totiž postupovať z úradnej povinnosti v tých prípadoch, v ktorých Exekučný

poriadok dáva súdu právomoc rozhodnúť aj bez návrhu, čo sa vzťahuje aj na rozhodovanie o zastavení
konania, o ktorom musí súd rozhodnúť aj bez návrhu, ak zistí existenciu dôvodov na obligatórne
zastavenie exekúcie (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
nezakladá procesnú prekážku, nakoľko exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť
exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia

na vykonanie exekúcie, pričom súd tak môže urobiť na návrh ale aj bez návrhu (ustálená judikatúra
Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.09.2010, č. k. IV. ÚS 151/2011-14 zo dňa
15.04.2011 a č. k. II. ÚS 499/2010-12 zo dňa 25.11.2010).

34. Skúmaním podmienok na zastavenie exekúcie (v tomto prípade splnomocnenia na spísanie

notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú
správnosť exekučného titulu, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z
ustanovenia § 57 a § 58 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v
rozpore so zákonom a v danom prípade aj s ustanovením § 22 ods. 2 v spojení s § 39 Občianskeho
zákonníka.

35. Súd prvej inštancie preto správne na podklade vyššie uvedených skutočností podľa § 57 ods. 1 písm.
g)Exekučnéhoporiadkuvyhlásilexekúciuzaneprípustnúaexekučnékonaniezastavil,nakoľkonotárska
zápisnica nie je listinou o právnom úkone o uznaní dlhu povinného, pretože pre neplatné splnomocnenie
účastníka nie je verejnou listinou a ani spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 Exekučného

poriadku.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia, nakoľko súd prvej inštancie rozhodol vo výroku o vyhlásení exekúcie za
neprípustnú a o zastavení exekúcie vecne správne.

37. Vo vzťahu k návrhom na prerušenie konania odvolací súd konštatuje, že nie je možné povinnosť
vnútroštátneho súdu podať návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke vykladať absolútne.
Predpokladom povinnosti podať návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke týkajúcej sa výkladu
únijného práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka

únijného práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre danú konkrétnu vec
podstatná, nakoľko zmyslom a cieľom inštitútu prejudiciálnej otázky je zabezpečiť jednotný výklad a
používanie únijného práva a nie vyriešenie konkrétneho sporu. Vyžaduje sa teda bezprostredný súvisso sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom, teda nemôže ísť o otázku akademickú, bezprostredne
nesúvisiacu s prejednávanou vecou.

38. Odvolací súd pri rozhodovaní o návrhoch oprávneného na prerušenie konania z dôvodu oprávneným
navrhovaného podania návrhu súdom na začatie konania o prejudiciálnej otázke a podania návrhu
súdom na začatie konania o súlade právnych predpisov sa primárne riadil ustanovením § 36 ods.
5 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno

podať návrh na obnovu exekučného konania. Exekučný poriadok tak explicitne vylučuje použitie
ustanovení OSP, resp. v súčasnosti CSP, ktoré umožňujú súdu za určitých okolností konanie prerušiť.
Exekučné konanie sa prerušuje iba ak to výslovne určuje osobitný predpis, t. j. v ostatných prípadoch
prerušenie konania prípustné nie je. V tomto prípade žiadny osobitný predpis možnosť prerušenia
konania z dôvodov uvedených oprávneným neupravuje, preto odvolací súd návrhy oprávneného na
prerušenie konania zamietol.

39. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na neplatnosti splnomocnenia a následne aj notárskej
zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Odvolací súd sa s uvedenou právnou argumentáciou stotožňuje
a navyše poznamenáva, že predloženie oprávneným navrhovanej prejudiciálnej otázky (ktoré by ani
v prípade jej predloženia nemalo vzhľadom na ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku za

následok prerušenie tohto konania) v tomto prípade ani bezprostredne nesúvisí s vecou vzhľadom
na to, že súd prvej inštancie konanie zastavil z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu,
ktorým bolo splnomocnenie udelené v zmluve o úvere a následne na jeho základe splnomocnencom
povinného udelené ďalšie plnomocenstvo ďalšiemu splnomocnencovi, ktorý urobil samotné uznanie
dlhu vo forme notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Súd prvej inštancie tak rozhodoval

podľa ustanovení Exekučného poriadku a Občianskeho zákonníka (ktoré danú problematiku riešia -
inštitút splnomocnenica vrátane neplatnosti splnomocnenia pre kolíziu záujmov medzi splnomocnencom
a splnomocniteľom) pričom neaplikoval žiadnu normu únijného práva.

40. Odvolací súd dospel na podklade uvedeného (v prípade, ak by aj pripustil možnosť prerušenia

exekučného konania) k záveru o neexistencii potreby predkladať oprávneným navrhovanú prejudiciálnu
otázku Súdnemu dvoru EÚ, nakoľko táto nemá právnu relevanciu pre danú vec, teda nie je spôsobilá
ovplyvniť jej výsledok.

41. Taktiež podľa názoru odvolacieho súdu ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nie je

v rozpore s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, čo by
bolo dôvodom na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Naviac podľa predmetného
ustanovenia súd prvej inštancie v prejednávanej veci ani nerozhodoval.

42. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262

ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému povinnému síce
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho
konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len
o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po

právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už
v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP
rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

43. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

44. Rozhodnutie odvolacieho súdu prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť

spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo
akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.