Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14Csp/19/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117201562
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8117201562.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: G. M., L..
XX.XX.XXXX, J. C. L. XXXX/X, XXX XX G.Š., proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, v konaní o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy,
takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v obchodných
podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet k zmluve označenej ako "žiadosť
o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro" uzavretej medzi žalobcom a právnym predchodcom
žalovaného dňa 05.10.2005,

II. žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a a žalovaný n e m á nárok na náhradu
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu podanou dňa 26.01.2017 navrhol žalobca, aby súd určil, že dohoda o zrážkach uvedená
v podmienkach v bode 31. písm. f), ktoré sú súčasťou zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej
karty č. XXXXXXX z 05.10.2005 je neplatná.
V rámci žaloby poukázal na to, že súčasťou typovej formulárovej úverovej zmluvy sú obchodné
podmienky pre vydanie a používanie platobných kariet, ktorých znenie bolo vopred pripravené zo strany
veriteľa a v ktorých je aj uplatnenie si pohľadávky formou zrážok zo mzdy dlžníka, pričom podmienky
sú písané priam nečitateľným písmom a absentuje aj podpis oboch zmluvných strán. Žalobca ďalej
uviedol, že žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok,
napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo žalobcovi povinnosť plniť a
zamestnávateľ napriek tomu začal vykonávať zrážky zo mzdy, ktoré žalobca nemal možnosť priamo
zastaviť, pričom veriteľ si výšku dlhu sám jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia
súdom. Zo žaloby vyplýva, že ani v prípade upustenia od použitia dohody o zrážkach zo mzdy bez
presného vyhlásenia veriteľa, nemá žalobca istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jeho
zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky, vrátane
spornej časti pohľadávky. Žalobca zároveň poukázal na to, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský
úver, a takáto zmluva musí obsahovať okrem všeobecných náležitosti aj ročnú percentuálnu mieru
nákladov, pričom pokiaľ táto nie je uvedená, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

2. Žalovaný v rámci vyjadrenia k žalobe poukázal na to, že uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy má
všetky zákonné náležitosti potrebné pre svoju platnosť. Jedná sa o zabezpečovací inštitút, ktorým sa
súčasne pohľadávka veriteľa aj uspokojuje. Dlžník dáva súhlas k tomu, aby sa pohľadávka postupne
uspokojovala zrážkami zo mzdy. Žalovaný poukázal na to, že žalobca výslovne súhlasil, aby v prípade,

ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenej
lehote splatnosti úveru podľa zmluvy, bola banka oprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžníka
vykonávať zrážky zo mzdy. Žalovaný taktiež namietal, že pre určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy chýba podstatný predpoklad úspešnosti určovacej žaloby, a to existencia naliehavého právneho
záujmu. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že určovacia žaloba nie je opodstatnená v prípadoch, keď
možno žalovať priamo na splnenie povinnosti, pričom žalobca mal možnosť žalobou na plnenie domáhať
sa vydania bezdôvodného obohatenia v prípade, ak by žalovaný prijal plnenie bez právneho dôvodu. Z
týchto dôvodov žalobca so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť.
V rámci vyjadrenia zo dňa 28.01.2019 žalovaný okrem iného, poukázal na to, že žalobca v zmluve, ktorú
vlastnoručne podpísal výslovne súhlasil, aby v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať poskytnutý úver
v stanovených termínoch, veriteľ bol oprávnený požadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky
zo mzdy, až do úplného splatenia všetkých pohľadávok voči dlžníkovi.

3. Zo žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty zo dňa 05.10.2005 vyplýva schválená štandardná mesačná
splátka - 1.000,- Sk a schválený úverový rámec - 30.000,- Sk.

4. V súvislosti s dojednanou dohodou o zrážkach zo mzdy súd poukazuje na to, že táto je obsiahnutá
v obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných, platobných kariet vydávaných
Všeobecnou úverovou bankou a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s, bod
31, ktorý znie: „Ak Klient nezrealizuje úhradu Povinnej splátky, Správca ho vyzve na jej vyrovnanie.
Zároveň má právo zablokovať Hlavnú kartu aj Dodatkovú kartu. Ak Klient napriek výzve nezaplatí
Povinnú splátku a ostatné splatné čiastky v stanovenej lehote, Banka má právo využiť jeden alebo
viacero z nasledovných prostriedkov a) znížiť Úverový rámec na nulu, b) vyhlásiť celý Dlžný zostatok
za okamžite splatný, c) domáhať sa vrátenia a ukončiť platnosť Hlavnej karty a Dodatkovej karty,
d) uspokojiť svoju pohľadávku z poskytnutého zabezpečenia, e) vykonať inkaso svojej pohľadávky z
ktoréhokoľvek bankového účtu Klienta vedeného Bankou, f) uplatniť si pohľadávku formou zrážok zo
mzdy Klienta, s čím Klient podpisom Zmluvy súhlasí, g) vymáhať pohľadávku súdnou cestou.“

5. Podľa § 4 ods. 2 zákona 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmä
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 5 zákona 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

6. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

7. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa článku 2 ods. 1 základných princípov Civilného sporového poriadku, ochrana ohrozených alebo
porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty.
Podľa článku 11 ods. 1 základných princípov Civilného sporového poriadku, úkony strán sporu sa
posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.

8. Zo zmluvy označenej ako „Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro“ nepochybne vyplýva, že
táto obsahuje iba výšku úverového rámca a výšku mesačnej splátky a neobsahuje ročnú percentuálnu
mieru nákladov (RPMN), úrokovú sadzbu, ani úrok. Z dôvodov absencie RPMN je preto táto zmluva
bezúročná a bez poplatkov a rovnako je nepochybné, že žalovaný nemôže na základe tejto zmluvy
žiadať od žalobcu, ako spotrebiteľa úrok, ktorý nie je uvedený v zmluve. Uvedené skutočnosti majú ten
dôsledok, že dohoda o zrážkach zo mzdy sa môže vzťahovať iba na istinu úveru, a teda dohoda, ktorá sa

nevzťahuje iba na istinu úveru, je v rozpore so zákonom (§ 39 OZ), keďže zabezpečuje aj neexistujúcu
pohľadávku.

9. Žalobca formoval žalobu v tejto veci ako žalobu na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy, z jej obsahu ale nepochybne vyplýva, že žalobca žiada, aby súd v tejto veci rozhodol tak, že
žalovaný mu nemôže realizovať zrážky zo mzdy, pričom súdu predložil aj listinu zo dňa 06.12.2016,
z ktorej je nepochybné, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o realizáciu zrážok zo mzdy
a zo žaloby zároveň vyplýva, že tieto zrážky aj boli realizované, do rozhodnutia súdu o nariadení
neodkladného opatrenia, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo
mzdy a zamestnávateľovi žalobcu povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy. Žalovaný v rámci
vyjadrenia k žalobe poukázal na to, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení,
pričom žalobca má možnosť žalovať ho priamo žalobou na plnenie vydanie bezdôvodného obohatenia.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že je vecou žalobcu, ktorý disponuje predmetom konania, akým
spôsobom chce zabezpečiť ochranu svojich práv a nemožno mu prikázať, aby sa domáhal prípadného
vydania bezdôvodného obohatenia, keďže z obsahu žaloby je nepochybné, že žalobca v zásade žiada
iba to, aby žalovaný neinicioval vykonávanie zrážok zo mzdy prostredníctvom jeho zamestnávateľa.
Súd v predmetnej veci napriek tomu, že žalobca navrhol určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy,
rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia tejto dohody, keďže z obsahu žaloby
bolo nepochybné, že žalobcovi ako spotrebiteľovi sa jedná práve o to, aby žalovaný nepoužíval túto
dohodu na splatenie prípadného dlhu. V tomto ohľade súd odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.
zn. 3Cdo/219/2007 zo dňa 30.07.2008, z ktorého okrem iného vyplýva, že pre posúdenie uplatneného
nároku je podstatné posúdenie obsahu a účelu žaloby s tým, že súd je oprávnený preformulovať petit
návrhu tak, aby sa dosiahol účel, ktorý je žalobou žiadaný a ktorý je aj z tejto konkrétnej žaloby úplne
zrejmý. Súd poukazuje taktiež na to, že žalobca, ako laik, nemôže mať relevantné vedomosti a právne
znalosti týkajúce sa aplikácie práva, s poukazom na ustanovenie § 137 CSP, avšak ako už bolo viackrát
uvedené, obsah žaloby je v tomto ohľade jasný, a preto súd žalobe vyhovel, keďže ako už konštatoval
vyššie, pohľadávka na základe dohody o zrážkach zo mzdy sa môže vzťahovať iba na istinu úveru, a
teda dohoda, ktorá sa nevzťahuje na listinu úveru je v rozpore so zákonom (§ 39 OZ), keďže zabezpečuje
aj neexistujúcu pohľadávku, pričom súd má za to, že žalobca má s poukazom na ustanovenie § 137
písm. c) CSP naliehavý právny záujem na takomto určení, keďže je nepochybné, že žalovaný požiadal
zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy.

10. V súvislosti s rozhodnutím v tejto veci súd poukazuje na to, že prílišný formalizmus nemôže byť na
úkor spravodlivej a efektívnej ochrany práv strán sporu a v tomto prípade podľa názoru súdu nedošlo
ani k porušeniu princípu právnej istoty. V súvislosti s dojednanou dohodou o zrážkach zo mzdy súd
poukazuje na to, že táto je obsiahnutá iba v obchodných podmienkach, ktoré žalobca ani nepodpisoval,
pričom súd má jednoznačne za to, že takáto dohoda mala byť buď súčasťou samotnej zmluvy,
resp. vyhotovená na samostatnej listine, nakoľko obchodné podmienky majú iba bližšie špecifikovať a
vysvetľovať inštitúty, resp. pojmy, ktoré sú uvedené v samotnej zmluvy, a tak dôležitá dohoda, ktorá
zakladá zmluvný vzťah medzi stranami zmluvy, má byť nepochybne dojednaná už uvedeným spôsobom,
teda nie je zakomponovaná v obchodných podmienkach, ktoré sú napísané miniatúrnym písmom, ktoré
je v podstate nečitateľné (súd pri opise textu dohody do rozsudku musel použiť lupu).

11. Súd zároveň poukazuje na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou obchodných
podmienok neobsahuje ani základné náležitosti, teda určenie pohľadávky, na ktorú sa má vzťahovať
dohoda o zrážkach zo mzdy, ako aj výšku zrážok napriek tomu, že maximálna výška zrážok je upravená
zákonom. Ako už bolo konštatované, dohoda o zrážkach zo mzdy nebola žalobcom podpísaná, ako to
naznačuje žalovaný vo svojom podaní zo dňa 28.01.2019, a teda možno konštatovať, že takáto dohoda
ani nevznikla, a teda je neplatnou, avšak s poukazom na už citované ustanovenie § 137 CSP, súd
vychádzal z jednoznačného obsahu žaloby a žalobe vyhovel tak, že žalovanému uložil povinnosť zdržať
sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom
úspešnému žalobcovi, podľa obsahu spisu, žiadne trovy konania nevznikli a neúspešný žalovaný nemá
nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, na
Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 4. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.