Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. január 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9Pc/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618201178
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7618201178.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci dieťaťa: Š. B.Z.,

O.. X.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a matky: W. B., O..
XX.X.XXXX, V. E. X proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: L. P., O.. XX.X.XXXX, V. K. U. X, F.,
v konaní o určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a .

II. Štát má nárok voči matke maloletého dieťaťa na náhradu trov konania v plnom rozsahu o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 22.2.2018 bol na tunajšom súde podaný návrh, ktorým sa matka maloletého Š. domáhala

určenia, že biologickým otcom jej maloletého syna je ňou označený muž L. P.. Zároveň bol ňou podaný
návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému tak, aby maloletý bola zverený do jej
osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný výživným vo výške 50,- Eur mesačne počnúc od narodenia
dieťaťa. V návrhu uviedla, že s označeným mužom žila v družnom pomere do roku 2015. Keď zistila,
že je tehotná, oznámila to ňou označenému otcovi jej dieťaťa, ktorý jej navrhol tehotenstvo prerušiť.
Dieťaťa sa odmietla vzdať, a on ju vyhodil z domu. Menovaný neprejavuje o syna záujem, na jeho výživu
neprispieva.

2. Návrh bol mužovi, ktorého navrhovateľka označila za otca dieťaťa doručený dňa 25.5.2018. V súdom
určenej lehote sa k návrhu vyjadril tak, že nie je otcom dieťaťa a s návrhom nesúhlasí.

3. Súd vykonal dokazovanie, vypočul navrhovateľku, muža, ktorého otcovstvo má byť určené,
svedkyne, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to rodným listom maloletého, potvrdeniami o poberaní
rodičovského príspevku, prídavkov na dieťa, správou kolízneho opatrovníka, potvrdením o poberaní

invalidného dôchodku, znaleckým posudkom a zistil nasledovné:

4. Maloletý Š. B. sa narodil dňa X.XX.XXXX z matky W. B., narodenej XX.X.XXXX. Otec maloletého
v rodnom liste dieťaťa nie je uvedený.

5. Za otca dieťaťa matka označila L. P., zo strany ktorého otcovstvo do podania návrhu na začatie
konania uznané nebolo. Starostlivosť o maloletého od jeho narodenia zabezpečuje matka. Matka vo

svojej účastníckej výpovedi uviedla, že s L.G. P. žila v jednej domácnosti po dobu 5 až 6 mesiacov. Žili
dovtedy, kým ju nevyhodil. V tom čase bola už mesiac tehotná. V dobe, keď otehotnela s nikým iným
pohlavný styk nemala, neužívala žiadnu ochranu, žiadne tabletky. Okrem syna Š. iné deti nemá. So
synom býva u svojej mamy, jej príjmom je len rodičovský príspevok. Maloletý Š. je zdravý.6. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené uviedol, že nie je otcom maloletého Š.. Potvrdil, že s
navrhovateľkou sa poznajú a tiež že žili v jednej domácnosti a to u jeho mamy. Spolu žili len po dobu

asi 2 týždňov a to v mesiaci január 2016. Počas týchto dvoch týždňov mali asi dvakrát pohlavný styk,
on však používal ochranu. Tvrdil, že pred ním žila navrhovateľka s iným chlapom, ktorého meno nevie
a keď prišla bývať k ním bola už tehotná. Nepracuje, je evidovaný na Úrade práce a poberá dávku v
hmotnej núdzi 60,- Eur mesačne. Nemá žiadne deti.

7. Svedkyňa M. B. matka navrhovateľky uviedla, že dcéra v súčasnej dobe žije v jej domácnosti aj
spolu s vnukom Š.. Predtým dcéra bývala asi 6 mesiacov v F. u L. P.. K nej prišla bývať keď bola tehotná
asi v 5 mesiaci.

8. Svedkyňa R. P., matka L. P. uviedla, že W. B., bývala u nich asi 2-3 týždne. Odišla od nich po tom,
čo prišla za ňou jej mama, ktorá povedala, že keď je tehotná s jej synom L. tak vnuka bude mať rada,

ale keď je tehotná s tým druhým, s ktorým žila predtým, že vnuka nechce. Potom odišli preč. W. B. sa
poznala s jej synom L. už predtým, než začali u nich žiť spolu, už predtým občas prišla ku ním aj občas
u nich prespala.

9. V konaní bola súdom ustanovená znalkyňa z odboru genetiky, odvetvie analýza DNA. Podľa záverov

znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 20.11.2018, otcovstvo označeného otca L. P. voči maloletému
dieťaťu Š. B. je treba považovať za vylúčené, keďže hodnota pravdepodobnosti otcovstva W je 00,00 %.

10. Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených
v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov, alebo rozhodnutím súdu.

11. Podľa § 94 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením
rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za
otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa
menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

12. Podľa § 110 Civilného mimosporového poriadku, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

13. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v dobe rozhodnej pre počatie maloletého Š.

navrhovateľka a ňou označený muž, ktorý podľa jej vyjadrenia mal byť otcom jej dieťaťa žili určitý čas
v spoločnej domácnosti a došlo medzi nimi aj k pohlavným stykom. Z uvedeného dôvodu bolo v konaní
vykonané znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru genetiky.

14. Znalkyňou z odboru genetiky bolo otcovstvo matkou označeného muža k maloletému Š. vylúčené.

Vzhľadom na uvedené, L. P. nemôže byť otcom maloletého Š. a preto súd návrh zamietol.

15. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o
trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

16. Podľa § 259 Civilného sporového poriadku, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená
s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

17. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

19. O trovách konania súd nerozhodoval poukazujúc na ustanovenie § 57 Civilného mimosporového
poriadku. V konaní vznikli trovy štátu úhradou znalečného. K úhrade týchto trov súd v celom rozsahu
zaviazal matku dieťaťa z dôvodu, že v návrhu označila za otca dieťaťa muža, u ktorého bolo otcovstvo
vylúčené a teda je zrejme, že v dobe rozhodnej musela mať pohlavný styk aj s iným mužom,ktorého neoznačila a teda trovy vznikli jej zavinením. O výške trov bude rozhodnuté po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového
poriadku)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.