Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. október 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 3Tk/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115011183
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Čech

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8115011183.53

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Čecha a prísediacich Bc.

Róberta Čižika a Valérie Justovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. októbra 2018 v Prešove
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

T. X., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom N. Č.. XXX/XX, T. N., okres W. - C., toho času v Ú. B. P.
P. L., W.. B. Č.. X,

j e v i n n ý

v bodoch I., II.

- z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písm. a), písm.
d), ods. 4 písm. b) Tr. zákona s poukazom na ust. § 138 písm. a) Trestného zákona, a to sčasti dokonaný
a sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Tr. zákona,

v bode II.

- zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 1, odsek 4
písm. b) Tr. zákona a zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 odsek
1 písm. a), odsek 3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na ust. § 140 písm. c) Tr. zákona,

ktoré spáchal tak,

ž e

- potom, čo v roku 2012 prestal Y. P. T. X. vyplácať výnosy z pôžičky a splácať jej istinu, ktorú T. X. ešte
v roku 2011 investoval vo výške 200.000,- Eur do obchodov Y. P. a jeho firmy B. U., U..G..C.. v Č. G.,

tak z dôvodu, že túto pôžičku sprostredkovali T. L. a N. W., začal T. X. najneskôr od polovice roka
2012 až do 15.10.2013 neustále a priebežne pri telefonických a osobných stretnutiach na viacerých
miestach, predovšetkým v meste L., žiadať T. L. a N. W. o vyplatenie sumy až do výšky 300.000,- Eur
pozostávajúcej z istiny vo výške 200.000,- Eur a ním svojvoľne určených úrokov,

a pri svojich požiadavkách o vrátenie sumy 300.000,- Eur T. L. a N. W. hrozil použitím násilia proti ich

osobám vo forme poškodenia ich zdravia najmä otázkami v telefonických rozhovoroch, či sa im nič
nestalo, či im niekto nedal nálož pod auto, že sa o nich bojí, či ich niekto nezastrelil a iným podobnýmspôsobom a keď T. L. a N. W. mu stále nevracali požadovanú sumu a jej vyplatenie odďaľovali s tým,
že vrátenie peňazí riešia s Y. P., T. X.H. s úmyslom donútiť ich vyplatiť mu sumu 300.000,- Eur

I. najskôr v mesiaci máj 2013 si u J. I., ktorý bol pre tento skutok právoplatne odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Prešov zo dňa 08.03.2016, sp. zn. 33T/91/2015, objednal, aby za finančnú odmenu
vo výške 2.000,- € zabezpečil človeka, ktorý by vykonal podpálenie osobného motorového vozidla zn. X.
E., bielej farby, EČV: L. XXX S., ktoré v tom čase používal N. W., na základe čoho v priebehu niekoľkých
dní J. I. s touto požiadavkou oslovil L. J., ktorý bol pre tento skutok právoplatne odsúdený rozsudkom

Okresného súdu Prešov zo dňa 08.03.2016, sp. zn. 33T/91/2015, ktorému poskytol informácie o aké
vozidlo ide a kde bude predmetné vozidlo zaparkované s požiadavkou, aby vozidlo zhorelo do tla, pričom
skutok potom vykonal L. J. tak, že po vzájomnej dohode s T. W., ktorá pre tento skutok bola právoplatne
odsúdená rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 06.09.2016, sp. zn. 1T/45/2016, ho táto dňa
20.05.2013 v skorých ranných hodinách odviezla na svojom služobnom motorovom vozidle značky Š.
K., EČV: XAS XXXX, od miesta svojho bydliska na sídlisku U. v L. na X. D. v L. s časom príchodu

na X. D. o 03:07:42 hod., na ktorej sa na krajnici vozovky pred obytným blokom č. XX nachádzalo
zaparkovanémotorovévozidlozn.X.E.,bielejfarby,EČV:L.XXXS.,kdeL.J.včaseokolo03:12:39hod.
až 03:14:15 hod. s použitím pripraveného automobilového benzínu ako urýchľovača horenia podpálil
toto motorové vozidlo zn. X. E., bielej farby, EČV: L. XXX S., tak, že benzín nalial na prednú kapotu
vozidla a do otvoru medzi čelným sklom a prednou kapotou a zápalkami zapálil, pričom pri následnom

požiari došlo k vyhoreniu motorového priestoru, interiéru vozidla, ako aj celej karosérie, na ktorej neboli
požiarom priamo zasiahnuté len zadné dvere batožinového priestoru, pričom od požiaru sa chytil aj
vedľa sa nachádzajúci stožiar verejného osvetlenia a za ním stojace motorové vozidlo zn. V. S., zelenej
metalízy, EČV: L. XXX S., na ktorom došlo k poškodeniu zadného nárazníka a zadného skupinového
svetla. Po podpálení vozidla L. J. nasadol do služobného motorového vozidla T. W., ktorá ho s ním

čakala v blízkosti miesta činu na X. D. v L. a následne T. W. v čase od 03:14:15 hod. do 03:28:58 hod. na
svojom služobnom motorovom vozidle značky Š. K., EČV: XAS XXXX, odviezla L. J. z miesta činu späť
na sídlisko U. v L.. Za podpálenie vozidla následne dňa 20.05.2013 T. X. odovzdal J. I. sumu 2.000,-
Eur, ktorý ešte dňa 20.05.2013 vyplatil L. J. odmenu vo výške 2.000,-Eur, z ktorej v ten istý deň alebo na
druhý deň L. J. vyplatil T. W. odmenu vo výške 400,- Eur. Týmto konaním spôsobili škodu spoločnosti

O., U..G..C.. so sídlom na Š. D. Č.. XX v L. ako vlastníkovi vozidla na motorovom vozidle zn. X. E.,
bielej farby, EČV: L. XXX S., vo výške 22.617,- Eur, N. W., bytom L. Č.. XX v L. zhorením notebooku,
USB kľúča, slúchadiel, brašne na notebook, kufríka na kozmetiku, kufra a pánskeho oblečenia, ktoré sa
nachádzali v podpálenom motorovom vozidle zn. X. E., v celkovej hodnote 1.087,17,- €, J. W., bytom
X. D. Č.. X v L. na osobnom motorovom vozidla zn. V. S., zelenej metalízy, EČV: L. XXX S., vo výške

883,- Eur a poškodením stožiara verejného osvetlenia T. L. vo výške 144,32,- Eur,

II. a následne T. X. koncom mesiaca máj 2013 v meste L. oslovil J. I., ktorý bol pre tento skutok
právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 08.03.2016, sp. zn. 33T/91/2015, s
požiadavkou, aby za finančnú odmenu 1.000,- € zabezpečil človeka, ktorý by vykonal streľbu na rodinný

dom na W. D.. Č.. XX v L., kde má trvalý pobyt T. L. a za týmto účelom z doposiaľ nezisteného zdroja
zabezpečil T. X. strelivo a nedovolene upravenú, strelnú, palnú, samočinnú zbraň, československej
výroby, samopal vz. 26, kaliber 7,62 x 25 O., s odstránenými identifikačnými údajmi, ktorá je v zmysle
ust. § 4 odsek 2 písm. b), písm. i) zák. č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive zakázanou
zbraňou a túto odovzdal J. I., aby bola použitá pri streľbe na rodinný dom. J. I. následne s touto

požiadavkou oslovil L. J., ktorý bol pre tento skutok právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu
Prešov zodňa08.03.2016,sp.zn.33T/91/2015,ktorémuodovzdalstrelivoatútostrelnúzbraňaposkytol
mu informácie, kde sa predmetný dom nachádza a kedy bude možné streľbu vykonať. Následne po
vzájomnejdohodemedziT.W.,ktorápretentoskutokbolaprávoplatneodsúdenározsudkomOkresného
súdu Prešov zo dňa 06.09.2016, sp. zn. 1T/45/2016 a L. J. dňa 03.06.2013 v skorých ranných hodinách

odviezla T. W. na motorovom vozidle zn. P. L., šedej metalízy, EČV: L. XXX Q., L. J. ku W. Z. v L., kde L.
J.T. vystúpil z vozidla a v čase okolo 03:10 hod. z chodníka pred rodinným domom na ulici W.G. Č.. XX
v L. vystrieľal na tento rodinný dom celý zásobník, najmenej 20 striel zo samopalu vz. 26, kaliber 7,62
x 25 O., ktorý dostal od J. I., pričom zásahom projektilov poškodil sklenené výplne na zimnej záhrade,
omietku na stenách, strop a obraz. Po streľbe nastúpil späť do vozidla, s ktorým ho čakala T. W. a

následne L. J. odviezla k C. O. v L., kde L. J. zahodil predmetný samopal do splavu rieky O. B. V. v L.,
pričom T. X. vyplatil za túto streľbu J. I. sumu 1.000,- Eur, ktorú následne dňa 03.06.2013 J. I. odovzdal
L. J. a ten ešte v ten istý deň vyplatil z tejto sumy T. W. odmenu vo výške 300,- Eur. Týmto konaním bolaspôsobená spoločnosti H. - U. L. H..U.. so sídlom na ulici J. G. Č.. X v X. škoda vo výške 160,- Eur a
T.. Q. L., bytom W. Č.. XX v L. škoda vo výške 323,- Eur,

a T. X. súbežne s týmito skutkami i po týchto skutkoch sa naďalej až do 15.10.2013 dožadoval vyplatenia
sumy 300.000,- Eur od T. L. a N. W., naďalej ich upozorňujúc, že sa im môže niečo stať a pokračujúc
v používaní rôznych hrozieb ublížením na zdraví a fyzickou likvidáciou v zmysle, že sa o nich bojí, či
ešte žijú, či ich niekto nedal dole, predstierajúc nedoriešenú dvojitú zákazku v L. a používajúc symboliku
poslednej večere či tým, že zdochnú,

t e d a

v bodoch I., II.

-inéhonásilím,hrozbounásiliaahrozbouinejťažkejujmynútil,abyniečokonal,činspáchalzávažnejším
spôsobom konania so zbraňou a spôsobil ním väčšiu škodu a v úmysle spáchať obzvlášť závažný zločin
dopustil sa konania bezprostredne smerujúceho k spôsobeniu škody veľkého rozsahu použitím násilia,
hrozby násilím a hrozby inou ťažkou ujmou, pričom k dokonaniu obzvlášť závažného zločinu nedošlo,

v bode II.

- bez povolenia sebe a inému zadovážil a držal strelivo a čin spáchal z osobitného motívu v úmysle
uľahčiť iný trestný čin,

- bez povolenia zadovážil sebe a inému a prechovával hromadne účinnú zbraň a čin spáchal z
osobitného motívu v úmysle uľahčiť iný trestný čin,

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 189 ods. 4 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona za
zistenia poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. j) Tr. zákona a priťažujúcej okolnosti uvedenej v

§ 37 písm. h) Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zákona ho pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, 78 ods. 1 Tr. zákona ochranný dohľad v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodených:
- N. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom L. XX, L., prechodne bytom W. B. XXX/XXA, X.
- O. L., U.. G.. C.., so sídlom v L., L. XXX/XX, IČO: XX XXX XXX

- T. L., V. XX, L., IČO: XX XXX XXX
- J. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom X. X, L.
- H. - U. L., H.. U.., so sídlom J. G. X, X., IČO: XX XXX XXX
- T.. Q. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom W. XX, L.
s ich nárokmi na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie výsluchom obžalovaného T. X., poškodených T.
L., N. W., svedkov L. J., J. I., svedkyne poškodenej T.. Q. L., Y. W., výsluchom znalca T.. T. V., znalca
L.. L.. H. V., L.., znalkyne T.. H. V. T., svedka N.. L. L., L. L., znalkyne L.. P. O., L.., znalca J.. N. J., L..,
svedka L. P., L. U., prečítaním výpovedí svedkov N.. L. L., T. W., J. W., Y.. Y. Y., U. X., Z. L., Y. P. a

nebohého P. Ť., prečítaním znaleckého posudku KEU PZ v W. z odvetia kriminalistickej požiarnej chémiea z odvetvia kriminalistickej a požiarnej elektrotechniky, oboznámením odborného vyjadrenia KEU PZ v
W. z odboru odvetvia kriminalistickej metalografie, odborného posudku Okresného riaditeľa hasičského
a záchranného zboru v L., znaleckého posudku znalca N.. U. C. z odboru cestnej dopravy, znaleckých

posudkov KEU PZ W. z odboru kriminalistiky, odvetvia daktyloskopie, odvetvie kriminalistickej biológie a
genetickej analýzy, kriminalistickej balistiky, kriminalistickej biológie a genetickej analýzy, oboznámením
ohliadky miesta činov a pripojenej fotodokumentácie, prehratím telefonických rozhovorov z CD nosičov
pripojených k spisu a oboznámením textov SMS správ zaznamenaných na týchto CD nosičoch, ako aj
ďalšími listinnými dôkazmi uvedenými v texte, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Obžalovaný T. X. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo nevypovedať. Z jeho výpovede z
prípravného konania vyplýva, že tento v celom rozsahu poprel spáchanie skutku kladeného mu za vinu.
Uviedol, že nie je pravdou, aby hrozbami a zastrašovaním nútil poškodených W. a L. k vyplateniu sumy
300.000,- Eur a taktiež nie je pravdou, že by požiadal J. I. o podpálenie vozidla X. E., za čo mal údajne
vyplatiť 2.000,- Eur. Poprel tiež, že by požiadal I. o rozstrieľanie rodinného domu, ktorý patrí matke

poškodeného L., za čo mu mal údajne vyplatiť 1.000,- Eur. Taktiež nie je pravdou, že by I. zabezpečil
zbraň, aby takýmto spôsobom donútil L. a W. k vyplateniu sumy 300.000,- Eur. K osobe poškodeného T.
L.obžalovanývypovedal,žetohtopoznáasidesaťrokov,pričomniekedyvroku2010hoL.spoločnesW.
oslovili, že vedia veľmi výhodne zúročiť peniaze a je na to potrebných 100.000,- až 200.000,- Eur s tým,
že ho skontaktujú s osobou v L., aby videl, že tento obchod je reálny. Z tohto obchodu mal mať on osobne

zo 100.000,- vložených Eur výnos 10.000,- až 15.000,- Eur mesačne. V L. ho poškodení zoznámili
niekedy v roku 2010 s p. P., ktorý povedal, že potrebuje voľné finančné prostriedky, ktoré chce investovať
do keramickej dlažby. Na základe tohto rokovania asi po dvoch až troch týždňoch si obžalovaný požičal
100.000,- Eur a spolu s L. a W. ich odniesli P. do L.. Následne po dobu asi dvoch mesiacov skutočne
dostával z vloženej sumy výnosy po 14.000,- Eur mesačne, teda spolu dostal 28.000,- Eur. Následne

ho L. opätovne oslovil s tým, že obchody idú dobre a bolo by dobré zabezpečiť ďalších 100.000,- Eur a
následne budú výnosy o vloženú sumu vyššie. L. ho stále ubezpečoval, že má peniaze pod kontrolou a
že obžalovanému za tieto peniaze ručí, rovnako aj za výnosy z nich. Preto L. dal ďalších 100.000,- Eur,
pričom však asi po dvoch týždňoch L. spoločne s W. za ním prišli s tým, že majú problém s odberateľom
v L., že celý obchod sa zastavil, ale že jemu bude vrátená istina. Nemal inú možnosť ako s takýmto

postupom súhlasiť, pričom bol stále s L. v styku, avšak tento odďaľoval riešenie problému. Obžalovaný
mal finančné problémy, lebo musel vrátiť požičané peniaze svojmu veriteľovi a preto častejšie urgoval
L. k vyplateniu istiny. Podľa obžalovaného zlom nastal vtedy, keď mu L. s W. oznámili, že mu už viac
neručia za vložené peniaze a že všetko to ostával na P.. L. ho požiadal, aby prišiel do L., kde sa všetko
s P. vyrieši, dostane uznanie dlhu, zabezpečenie nehnuteľnosťou a prvú splátku istiny 50.000,- Eur, ako

aj splátkový kalendár. Skutočne do L. vycestoval, avšak na schôdzku s L. a P. sa dostavil aj obchodný
partner P. a L., ktorý sa mu predstavil ako H. a vysvetlil mu, že obchody stoja, ale že mu v krátkej dobe
prinesie peniaze osobne do W.. Vzhľadom na skutočnosť, že H. bol v sprievode viacerých mužov v
oblekoch s vysielačkami, ktorí vzbudzovali rešpekt a ochrana hotela sa z miestnosti vyparila, mal z H. a
jeho ľudí strach a bral ich ako hrozbu. Nakoniec z tohto stretnutia si neodniesol ani sľúbených 50.000,-,

ani splátkový kalendár a ani uznanie dlhu. Neskôr sa rôznymi spôsobmi dozvedel o tom, že podobným
spôsobom mali okradnúť aj ďalších investorov a títo sa postupne strácali. Zároveň sa dozvedel aj ďalšie
skutočnosti týkajúce sa kriminálnej činnosti H., resp. jeho príbuzných a navyše ho v tom čase L. zoznámil
s J. menom P., z čoho mal pocit, že má ísť o poistku L., ako sa má obžalovaný správať. Po týchto
skúsenostiach a informáciách sa cítil byť ohrozený a peniaze, ktoré si požičal na investíciu musel sám

vrátiť svojmu veriteľovi aj z úrokmi, čím ho to celé stálo 245.000,- Eur. K telefonátom, ktoré mal mať s
L., resp. s W. uviedol, že žiadne vyhrážky v nich nepoužíval, pričom zdôraznil, že aj on, aj L. používali
rovnaký slovník a telefonoval L. najmä z toho dôvodu, lebo bol ignoráciou a drzosťou poškodených
vytočený. K osobe I. obžalovaný uviedol, že sa s ním zoznámil tým spôsobom, že mu I. zavolal, pričom
získal číslo na obžalovaného od L. a volal ohľadom vozidla H. H., ktoré užíval jeho známy Ť.. Vždy, keď

sa stretol s I., bolo to iba na základe I. podnetu. Pôvodne spoluobžalovanú W. podľa jeho vyjadrenia
nepozná a so svedkom J. sa prvý krát stretol na športovom podujatí, ale nemal vedomosť o tom, že J.
mal zapáliť auto, alebo strieľať na dom. I. mu J. predstavil ako svojho priateľa a zamestnanca.

Svedok - poškodený T. L. v prípravnom konaní a rovnako aj na hlavnom pojednávaní konanom dňa

05.05.2016 vypovedal, že niekedy v roku 2009, alebo 2010 chodieval s obžalovaným X. do L., pričom
tento hovoril, že vie zabezpečiť peniaze. Svedok sa v tom čase už dlhšie poznal s osobou menom Y.
P., ktorý vlastnil firmu B. U.. Na prvom stretnutí s P. bol on sám, keďže sa v L. zdržiava častejšie a toto
stretnutie sa mohlo uskutočniť niekedy začiatkom roku 2009 alebo 2010. Pri jednom z týchto stretnutímu P. navrhol, že ak vie zabezpečiť peniaze, vie nakúpiť lacno dlažbu, na ktorú má aj odberateľov.
O konkrétnych sumách sa ešte nerozprávali, ale svedok navrhol, že by vedel sprostredkovať sumu
100.000,-až200.000,-Eur.AsitýždeňnatospoločnesosvojímspoločníkomN.W.osloviliobžalovaného

T. X., či by nechcel investovať nejaké peniaze. Oslovili ho práve preto, lebo už v minulosti sa ponúkal,
že by vedel zabezpečiť nejaké peniaze na obchod. Po prvý krát sa s X. ohľadne tejto veci stretli niekedy
vo februári 2009, alebo 2010. Pri tomto stretnutí obžalovanému povedali, že je možnosť investovať
peniaze, kde budú dobré výnosy, ale že musia ísť spolu do L., kde ho zoznámia s človekom, ktorému
treba tieto peniaze požičať. Následne vycestoval do L., kde dojednal osobné stretnutie medzi X.Š. a P.,

pričom na tomto stretnutí bol prítomný jeho spoločník N. W., Y. P. a obžalovaný T. X.. Na stretnutí bolo
dojednané, že spoločne dajú peniaze do P. firmy a to tak, že peniaze zabezpečí X.. Bolo dohodnuté, že
X. investuje 100.000,- Eur, pričom výnosy z týchto peňazí mali byť v sume 4.000,- Eur týždenne pre X..
Za sprostredkovanie tohto obchodu mal mať svedok spoločne so spoločníkom W. províziu, ktorú im mal
vyplácať P.. Provízia mala byť vo výške cca 2.000,- Eur týždenne. Výnosy X. mali vyplácať oni s W. a to
týždenne. Bola to iba ústna dohoda, žiadne zmluvy o tejto pôžičke nespisovali. Na tomto stretnutí X.Š.

odovzdal 100.000,- Eur P. a X. sa informoval, do čoho bude P. investovať. P. mu vysvetlil, že investícia
bude určená na nákup dlažby, s čím X. súhlasil, pretože jeho zaujímali hlavne výnosy. Po tomto stretnutí
začal P. týždenne vyplácať výnosy tak, ako to bolo dohodnuté a tieto výnosy buď svedok, alebo N. W.,
resp. väčšinou W., odovzdávali každý piatok X.. Takto to fungovalo štyri až päť mesiacov, po čom sa
X. svedka s W. opýtal, či by nebolo možné znova investovať do tohto obchodu a to ďalších 100.000,-

Eur. Svedok sa na to opýtal P., ktorý s tým súhlasil. Niekedy v júli, alebo auguste prišiel opäť X. do L.,
kde s P. bola dohodnutá ďalšia investícia 100.000,- Eur, pričom výnosy mali byť také isté ako pri prvej
pôžičke,čiže4.000,-Eurtýždenne.Pritomtostretnutíbolsvedok,N.W.,P.aX..X.odovzdaltietopeniaze
svedkovi a P. a svedok išiel tieto peniaze vložiť do banky na účet P. firmy B. U.. X. odovzdal potvrdenie o
vklade 100.000,- Eur na účet firmy B. U.. Od tohto stretnutia dostal X. z požičaných 200.000,- Eur výnos

8.000,- Eur týždenne. Takto boli peniaze vyplácané X. prostredníctvom svedka alebo N. W. po dobu asi
dvoch mesiacov. Potom začal mať P. problém s firmou B. U. a zastavil vyplácanie výnosov pre X.. Čo
bolo dôvodom, svedok nevedel, ale P. sa vyjadril, že X. vráti istinu 200.000,- Eur aj napriek tomu, že asi
tri štvrtiny istiny z prvých 100.000,- Eur sa vrátili X. vo výnosoch.
Svedok ďalej vypovedal, že spoločne s W. oznámili X., že P. má problémy s firmou a že nemôže platiť

dohodnuté výnosy, ale že istinu mu vráti. X. s tým súhlasil pod podmienkou, že sa mu vráti istina, pričom
požadoval ešte 50.000,- Eur navyše, teda chcel od P. vrátiť 250.000,- Eur. Asi po troch mesiacoch, resp.
po polroku sa opäť stretol on aj s W. s X. a X. už požadoval 250.000,- Eur od nich, že jeho nejaký
P. nezaujíma a že tieto peniaze aj s úrokmi chce od nich dvoch. Od tej doby, čo začal X. požadovať
vyplatenie250.000,-Eurodnichdvoch,sakomunikáciamedzinimiaX.zmenila,pričompritelefonických

rozhovoroch aj osobných stretnutiach sa X. svedkovi začal dvojzmyselne vyhrážať. Išlo o komunikáciu
typu, či sa im nič nestalo, či im niekto nedal nálož pod auto, keď ich videl po troch dňoch, hovoril, že sa o
nich bál, že či ich niekto nezastrelil a podobné dvojzmyselné vyhrážky. Svedok spoločne so spoločníkom
W. chceli riešiť situáciu s P., pričom P. sám ponúkol, že vlastní jeden pozemok v L., o ktorý sa súdi a
navrhol dať plombu na tento pozemok v prospech X. alebo v prospech L.. Približne tri štvrte roka predtým

než zhorelo auto X. E., teda približne v októbri roka 2012, zoznámil svedok X.Š. s J. I.. Neskôr I. od
svedka vypýtal číslo na obžalovaného X. a následne svedok viackrát videl, že sa I. stretával s X. u I. vo
firme v L., na káve a podobne. Keď už neskôr riešili s X. plombovanie pozemku v L., tak si ho X. zavolal
do kancelárie k I. a pred ním povedal, že chce tých 250.000,- Eur, na čo sa ich I. taktiež pýtal, kedy
vrátia X. tie peniaze. Svedok ďalej uviedol, že koncom mája 2013 zhorelo pred W. panelákom vozidlo

X. E., ktoré mali spoločne v prenájme od firmy O. L., U.. G.. C.., pričom toto vozidlo užíval väčšinou
W.. Svedok sa o tom, že zhorelo auto, dozvedel od W. asi o 08.00 hod. ráno, pričom asi o hodinu
na to mu volal obžalovaný X., že čo sa stalo a že asi musia niekomu dlhovať peniaze, keď im horia
autá. Preto sa opýtal obžalovaného, či im vozidlo podpálil on, na čo sa tento smial a povedal, že on
by to urobil inak, že keď zhorí auto, že to je nič. Potom, čo zhorelo auto, začal obžalovaný vyvolávať

každý deň ohľadom vrátenie peňazí, pričom niekedy to bolo päť, šesť krát za deň. Telefonáty začínal
dvojzmyselnými narážkami, či žijú, že sa o nich bál. Takéto telefonáty dostával od X. on aj W.. Obaja s
W. si podľa správania X. a I. mysleli, že toto vozidlo im podpálil oni dvaja. Asi o tri týždne po podpálení
vozidlo došlo k streľbe na rodinný dom na ul. W. XX v L., kde má svedok trvalý pobyt a kde býva jeho
mama. O tejto streľbe sa dozvedel v ten istý deň o 08.00 hod. a pretože si myslel, že za touto streľbou

je T. X., ihneď mu telefonoval. Opýtal sa obžalovaného, či je normálny, že mu mohol zabiť mamu, na čo
mu obžalovaný odpovedal, že to bola len výstraha, že strely smerovali hore, ale že túto streľbu neurobil
on. Taktiež podotkol, že chce svoje peniaze. Vtedy svedka ihneď napadlo, že túto streľbu urobil X. cez
I., lebo si spomenul, ako mu v minulosti I. hovoril, že v dome sa nachádza dobrá, pekná zimná záhrada,ale že ak by tam niekto išiel strieľať, tak je v nej vystavený ako terč. Toto mu I. hovoril ešte v čase
kamarátstva, možno dva roky dozadu a vtedy to myslel zo žartu. Po tejto streľbe začal X. intenzívnejšie
kontaktovať svedka, resp. N. W.. Osobne sa im vyhrážal, že ak nebudú tie peniaze, bude zle. Ďalej

svedokvypovedal,žeminimálnepäťkrátkontaktovalobžalovanýW.,ktorémusataktiežvyhrážal,pričom
malo ísť o dvojzmyselné narážky, napr. s B.. On osobne sa s X. stretol asi tri krát v L. a asi jeden krát
v L., bližšie si už nevedel spomenúť, avšak pri týchto stretnutiach to prebiehalo vždy rovnako a keď
počul, že obžalovaný X. hovoril o tom, že B. mal dvojitú zákazku v L., mal z tohto konania X. strach o
svoj život. Svedok sa vyjadril aj k stretnutiu v hoteli V. a uviedol, že na toto stretnutie zavolal P., aby

si vyjasnili veci okolo toho dlhu, prišiel tam aj p. I., prezývaný R., aj s nejakým D. a zároveň tam bol
svedok a X.. P. prišiel aj s osobou menom H., ktorý prišiel asi s desiatimi ochrankármi, keďže tak chodí
vždy. Svedok uviedol, že nepochopil, prečo P. prišiel s týmto človekom, keďže dlh nepopieral a H. ani
obžalovanému nič nehovoril. H. povedal len toľko, že P.T. peniaze vráti a že mal naozaj ten problém, že
mu ukradli dlažbu. Svedok tiež potvrdil, že on osobne nemal obavu po príchode H. a jeho ochrankárov,
pretože bolo dobré, keď aj on povedal, že P. peniaze vráti. Následne sa svedok vyjadril k záznamom

telekomunikačnej prevádzky, ktoré rozhovory sa týkali peňazí, ktoré obžalovaný X. požadoval vrátiť, ako
aj podpálenia vozidla a streľby na rodinný dom, pričom sa vyjadril k jednotlivým hovorom, v ktorých sa
mu obžalovaný dvojzmyselne vyhráža.
Nahlavnompojednávaníkonanomdňa25.05.2017anásledneajnaďalšíchpojednávaniach15.06.2017
a 25.07.2017 poškodený T. L. zmenil svoju výpoveď kde tvrdil, že to bol on, kto si požičal peniaze od

X. a dal ich P. do firmy B. U.. Ďalej uviedol, že to bol on, kto prišiel za X. a povedal, že má dobrý
biznis a vysvetlil mu, že peniaze budú vložené do P. firmy B., pričom malo ísť o obchod s nejakými
platinovými kachličkami s dodávkou od firmy U., pričom X. vedel, kam tieto peniaze pôjdu. Pýtal sa
ho na to a on mu vysvetlil celú genézu tohto obchodu. Ďalej uviedol, že je prekvapený, že zatiaľ, čo
obžalovaný je vo väzbe, J. I. je na slobode, pričom zdôraznil, že on sa bál I. a nie obžalovaného a z I.

má strach aj dodnes. Pri vyjadrení sa k jednotlivým odposluchom, ktoré boli prehrávané na uvedených
hlavných pojednávaniach poškodený T. L. na rozdiel od svojej výpovede z prípravného konania, resp. od
výpovedenahlavnompojednávaníkonanomdňa05.05.2016,podstatnezmenilsvojuvýpoveď.Vosvojej
zmenenej výpovedi svedok uvádzal, že všetky vulgárnosti, resp. otázky vo vzťahu k ich bezpečnosti zo
strany obžalovaného, resp. otázky či nezdochol a podobne, bral ako srandu a rovnako sa vyjadroval

aj on vo vzťahu k obžalovanému. V čase keď vypovedal na polícií, resp. keď bol prvý krát vypočutý
na hlavnom pojednávaní, bol presvedčený, že za podpálením vozidla a streľbou na rodinný dom stojí
obžalovaný spoločne s I.. Počas zmenenej výpovede však už bol presvedčený, že je to práca len J. I..
K dôvodu, pre ktorý by mal svedok I. podpáliť jeho vozidlo svedok uviedol, že spoločne s W. vybavil
pôžičku 1.000.000,- Eur pre P. J. od L. Š., pričom J. skončila lehota na zaplatenie, ale Š. s tým nemal

žiaden problém, pretože mu J. riadne platil. J. za zabezpečenie tohto záväzku poskytol svoju budovu,
o ktorú mal však záujem I.. I. sa svedka stále na J. vypytoval a preto svedok J. upozornil, že I. naňho
chystá nejakú intrigu, lebo sa chce zmocniť jeho budovy. Vtedy sa mu mal I. vyhrážať, že svedok skape
a viackrát mu popisoval, ako sa má podpáliť auto, aby vyhorelo až do tla. Preto keď mu W. volal, že
im niekto podpálil auto, tak hneď vedel, že je to I.. Takisto mu I. viackrát popisoval, že mu niekto môže

hodiť na terasu granát, alebo rozstrieľať ju zo samopalu a tak sa aj stalo. Poškodený tiež vysvetľoval, že
v prípravnom konaní pred výpoveďami bol pod vplyvom toho, čo mu „natlačili“ do hlavy vyšetrovatelia
z B., že za tým stojí X. a preto veril tomu, čo vtedy vypovedal. Vyšetrovatelia mu mali hovoriť, že tí
traja obvinení začnú na seba vypovedať a svedok bol zvedavý, čo bude vypovedať X. aj I., nakoniec X.
nepovedal nič a jeho zavreli a I. pustili. Potom sa svedok stretol s J. a od neho sa dozvedel, že za tým

stojí len I.. Na hlavnom pojednávaní dňa 15.06.2017 svedok tvrdil, že vyšetrovatelia, resp. operatívci z
B. od neho žiadali, aby vypovedal tak, aby bol X. usvedčený a že potom bude vypovedať aj I.. Tomu aj
vtedy veril, teda že za tým stojí obžalovaný, na ktorého bol aj nahnevaný, pretože sa stretával s takým
človekom, ako bol I., ktorý mu skoro zabil mamu. V tom čase hovory s obžalovaným vnímal tak, že si
bol istý, že to urobil I. a keď mu potom vyšetrovatelia povedal, že za tým stojí aj X., tak tomu veril.

Svedok-poškodenýN.W.vypovedal,žejespoločníkomT.L.vofirmeJ.,U..G..C...Niekedyvroku2009,
alebo 2010 prišli spoločne s T. L. za T.B. X. s tým, že majú v L. človeka, ktorý by potreboval investíciu
a vie z týchto investovaných peňazí platiť dobré výnosy. Konkrétna suma nebola dojednaná, ale X.Š.
uviedol, že má voľných nejakých 100.000,- Eur. Preto bolo dojednané, že ak X.Š. investuje 100.000,-

Eur, tak týždenne im budú vyplácané výnosy vo výške cca 8 %, teda malo to byť 8.000,- Eur týždenne.
Z týchto výnosov bolo dojednané, že polovicu dostane X. a druhu polovicu dostanú oni s L. ako províziu
za sprostredkovanie. Asi tri týždne alebo mesiac po tomto rozhovore doniesol X. do L. peniaze, kde sa
stretli v hoteli V. on, T. L., Y. P. a obžalovaný X.. Na tomto stretnutí došlo k odovzdaniu peňazí medziX. a P.T. s tým, že P. potvrdil, že výnosy budú platené tak, ako bolo dohodnuté, teda vo výške 8 % zo
sumy týždenne. K vyplácaniu výnosov väčšinou dochádzalo tak, že P. tieto výnosy vyplatil T. L., ktorý
následne podľa dohody vyplácal výnosy svedkovi a on ich vyplácal X.. Niekoľkokrát sa stalo, že výnosy

boli vyplatené priamo X. v L., kde pri tomto vyplácaním výnosov bol buď svedok, alebo poškodený L..
Výnosy boli vyplácané stále v hotovosti, nie prevodmi. Taktiež aj dohoda bola ústna, na papier sa nič
nepísalo. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, či mal L. s P. podpísanú nejakú zmluvu, on osobne však
s X.Ň. ani s P. žiadnu zmluvu podpísanú nemal, išlo len o ústnu dohodu. Takto sa výnosy vyplácali
zhruba päť, alebo šesť mesiacov, pričom to nebolo pravidelne štyri krát do mesiaca, ale niekedy to bolo

vyplatené na tri krát do mesiaca, s čím bol X. spokojný a nič proti tomu nemal. Asi po pol roku sa X.
ponúkol, že by vedel investovať ďalších 100.000,- Eur, čo L. prekonzultoval s P. a tento s tým súhlasil.
Bolo teda dojednané, že X. požičia ďalších 100.000,- Eur za takých istých podmienok ako tých prvých
100.000,- Eur, teda že budú vyplácané výnosy vo výške zhruba 8 % týždenne. Preto sa opätovne stretli
v L., kde X. odovzdal P. sumu 100.000,- Eur, pričom opäť išlo len o ústnu dohodu a nebola spisovaná
žiadna zmluva. Následne P. ďalej vyplácal každý týždeň výnosy a to dohodnutých 8 %, čo prebiehalo

tak, že P. peniaze odovzdal L., tento ich dal svedkovi a on ich vyplatil X., pričom niekedy tieto vyplácal
X. aj T. L.. Takto to fungovalo niekoľko týždňov, zhruba šesť až osem, potom im však P. povedal, že
má nejaké finančné problémy a nemôže vyplácať dohodnuté výnosy. Zároveň im P. povedal, že istinu,
teda 200.000,- Eur im vráti, ako náhle bude môcť. Oni túto informáciu spoločne s L. povedali X., ktorý
bol sklamaný, ale bral to tak, že istina bude vrátená asi do dvoch týždňov, alebo v nejakej krátkej dobe.

Peniaze však P. stále nevracal a svedok sa po niekoľkých mesiacoch zdôveril J. I. s tým, že spoločne
s L. sprostredkovali obchod medzi X. a P., že obchod išiel dobre, ale potom sa to pokazilo a P. prestal
vyplácať peniaze a nevrátil istinu. Keď sa I. dozvedel o tejto investícii, snažil sa získať kontakt na X.,
pričom číslo na neho pýtal od L., ktorý mu ho nakoniec aj dal. I. potom kontaktoval X. a podľa domnienky
svedka sa dohodli, ako dostať tieto peniaze späť. Domnieva sa to preto, lebo po stretnutí X. s I. ho

kontaktoval I. s tým, že obžalovaný je nahnevaný a že ho treba nejako poriešiť, aby sa to všetko dalo čím
skôr do poriadku a aby bolo dobre, aby boli všetci spokojní. Po tomto stretnutí s I. svedkovi niekoľkokrát
volal X.Ň., ktorý pýtal od neho, ale aj od L. sumu nie 200.000,-, alebo 250.000,- Eur, čo vysvetľoval tým,
že sú to úroky z tých 200.000,- Eur. Výšku požadovanej sumy obžalovaný postupne navyšoval, neskôr
od nich pýtal 270.000,-Eur a nakoniec sumu 300.000,-Eur.

Následne došlo v máji 2013 k zhoreniu vozidla X. E. bielej farby, ktoré mali prenajaté od L. firmy O.,
pričom užívateľom tohto vozidla bol on. Potom, čo zhorelo auto, nasledovali ďalšie telefonáty od X., kde
však už zmenil rétoriku a jeho tón bol dosť nepriateľský. Potom asi týždeň, dva na to bola streľba na
rodinný dom pani L., kde má trvalý pobyt poškodený T. L.. Po tejto streľbe ďalej nasledovali telefonáty
od X., v ktorých X. požadoval urýchlené vrátenie peňazí. V rozhovoroch sa pýtal, „kde je ten malý

zmrd, či ešte žije, či nezdochodol, počujem, že aj ty si zatiaľ živý, že si nezdochol“ a v takomto duchu
boli telefonáty od X.. Pri jednom z rozhovorov mu X. povedal, že škoda, že sa B. musí teraz skrývať,
pričom išlo o obdobie po streľbe na Y., kde mal byť podozrivý práve B., pretože mal ešte nejakú dvoj
zákazku v L., ktorú nestihol doriešiť. Obžalovaný mu to hovoril zo škodoradostným úsmevom, smial sa
svedkovi do tváre. Čo sa týka komunikácie medzi svedkom a obžalovaným X., svedok uviedol, že od

začiatku roka 2011 komunikácia medzi ním a X. prebiehala na normálne korektnej úrovni, pričom sa X.
stále informoval, kedy budú vyplatené peniaze. Po stretnutí obžalovaného s I. bola táto komunikácia
nepriateľská, agresívna, plná priamych a nepriamych vyhrážok voči svedkovi a jeho spoločníkovi L..
Vystupňovalo sa to po zapálení auta a streľbe na rodinný dom, kedy X. volal častejšie. Svedkovi volal
menej, ale L. asi dva, tri krát do mesiaca. Predmetom rozhovorov bolo stále vrátenie peňazí. Svedok

vypovedal, že s obžalovaného X., ale aj s J. I. mal strach, pretože obžalovaný pri osobných rozhovoroch
alebo telefonátoch hovoril, že svedok zdochne, resp. ak svedok povedal, že je práve v aute, tak sa ho
obžalovaný opýtal, či mu nevošiel do protismeru kamión, či nemal čelnú zrážku. Pri osobnom stretnutí v
L. mu spomínal nedoriešenú B. dvojzákazku v L., pričom v súvislosti s B. sa zákazka myslí ako nájomná
vražda.Svedoksitovysvetľovaltak,žetátozákazkapreB.malasmerovaťvočinemuajehospoločníkovi

L.. Z uvedeného dôvodu sa bál o svoj život a snažil sa striedať autá, ktoré si požičiaval, aby zamedzil
tomu, aby mu niekto do vozidla namontoval nálož. Taktiež sa snažil parkovať auto mimo bloku, kde býval
a radšej išiel pešo. Navyše obžalovaný X. sa stále chválil, že má dobrého priateľa, ktorý mu je zaviazaný
a spraví preňho všetko, čím svedok chápal osobu G. B.. Svedok k zaznamenanej telekomunikačnej
prevádzke uviedol v prípravnom konaní, že táto sa týkala zaslania fotiek zhoreného vozidla T. X., ktorý

žiadal, aby mu tieto fotky poslal a zlepšil mu tým náladu. Keď mu fotky poslal, obžalovaný X. poďakoval
a povedal mu, že bude mať pekný celý týždeň.Svedok na hlavnom pojednávaní dňa 21.11.2017 uviedol, že ohľadom vyhrážania X. v telefonátoch,
ktoréspomínalteda,žečinapríkladnenarazilidokamiónaapodobne,jemožné,žetietovyhrážkyhovoril
L. a tento ich potom sprostredkoval jemu osobne. Svedok však potvrdil, že keď zhorelo auto, telefonoval

s obžalovaným, pričom obžalovaný volal jemu a povedal svedkovi, že je to jeden z najkrajších dní v
jeho živote a že mu má svedok urýchlene poslať fotku zhoreného vraku, ktorú mu aj nakoniec poslal
emailom. K výsluchom na polícii aj na súde svedok uviedol, že tieto prebehli štandardným spôsobom.

Svedok L. J. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní k skutku I./ rozsudku zhodne popísal,

že asi približne týždeň pred podpálením motorového vozidla X. E. ho oslovil J. I. s tým, či si nechce
zarobiť nejaké peniaze. Zároveň svedkovi vysvetlil, že potrebuje podpáliť nejaké motorové vozidlo a či
by bol toto schopný urobiť. Svedok navrhol odmenu 2.000,- Eur, s čím I. súhlasil a povedal svedkovi, že
vozidlo bude odparkované na X. D. v L.. Svedok uviedol, že I. mu nepovedal, prečo je dôležité podpáliť
uvedené motorové vozidla, iba zdôraznil, že mu na tom záleží. Po pár dňoch od tohto rozhovoru mu
I. povedal, že vozidlo stojí na ul. X. a že ho môže ísť podpáliť, pričom mu navrhoval, aby to urobil v

nočných hodinách, keď ľudia ešte spia. Po tomto si svedok zabezpečil bandasku na benzín a zakúpil tri
litre benzínu. Medzitým ako komunikoval s I., opýtal sa svojej dobrej kamarátky T. W., či by si nechcela
zarobiť nejaké peniaze. Vysvetlil jej, že chce podpáliť auto a že ona by mu mala robiť šoféra, za čo jej
navrhol odmenu vo výške 400,- Eur, s čím ona súhlasila. Benzín v prítomnosti W. prelial z bandasky
do dvoch plastových fliaš a po niekoľkých dňoch sa s W. dohodli, že to urobia z nedele na pondelok

v ranných hodinách. Dohodli sa, že svedok príde k nej na svojom aute a na miesto podpálenia pôjdu
na jej služobnom aute Š. K. S.. Podľa dohody prišiel ku W. v nedeľu večer, prezliekol sa do starého,
tmavého oblečenia, rovnako sa prezliekla aj T. W.. W. služobným vozidlom Š. K. S., ktoré bolo polepené
farmaceutickými reklamami prišli na X. D., pričom vozidlo šoférovala W.Á. a prichádzali smerom zo U.
na P. až na ulicu U. a potom prechádzali na ulicu X.. Keď zbadali motorové vozidlo X. E. bielej farby,

spomenul si, že takéto vozidlo používa N. W. Svedok W. prikázal zastaviť asi 100 metrov za vozidlom
X. E. a povedal jej, nech ho počká v aute. Následne on auto podpálil tým spôsobom, že vylial dve fľaše
plné benzínu do medzery medzi kapotou a čelným sklom, zvyšok rozlial po prednej kapote a zápalkami
benzín zapálil. Na druhý deň išiel k I. do firmy, kde mu I. vyplatil dohodnutú odmenu, teda 2.000,- Eur.
On následne odovzdal W. sumu 400,- Eur.

KskutkuII./rozsudkusvedokvypovedal,žeopárdnínatosahoI.opäťpýtal,čibyprenehoneurobilešte
jednu robotu a vysvetlil, že treba hodiť granát k nejakému domu. Na to mu svedok povedal, že granát
hádzať nebude, lebo s tým nemá žiadne skúsenosti. Tak mu I. povedal, že zoženie strelnú zbraň a že s
tou zbraňou by mal svedok rozstrieľať prednú časť domu. Vysvetlil mu, že ide o dom, ktorý sa nachádza
v blízkosti jeho kancelárie a za túto prácu mu ponúkol 1.500,- Eur. Svedok s týmto súhlasil. Svedok

potvrdil, že opätovne oslovil svedkyňu W., ktorej ponúkol ďalšiu prácu, avšak upozornil ju, že odmena už
nebude taká vysoká ako v prvom prípade. Napriek tomu súhlasila s tým, že s ním bude spolupracovať.
Ďalší deň mu I. v igelitke odovzdal samopal vz. 26, ktorého funkčnosť boli spoločne vyskúšať a rovnako
mu I. vysvetlil, ako sa nasadzuje zásobník a naťahuje záver. Počas toho, ako samopal skúšali, mali
natiahnuté obaja gumené rukavice. Svedok sa nevedel presne vyjadriť, či predtým než skúšali samopal,

alebo potom, mu bol I. ukázať rodinný dom, ktorý sa nachádzal v blízkosti W. Z.. Keď boli pri dome, I.
mu povedal, že na dome je sklenená výplň, pričom išlo o zimnú záhradu a túto mal celú rozstrieľať. V
deň keď išli urobiť túto „prácu“, prišiel svedok ku W., pričom samopal vzal k nej hore a ukázal jej ho a
súčasne ho prečistil. Zároveň sa dohodli, že T. bude šoférovať a že pôjdu na svedkovom aute. Potom si
ľahli spať a okolo 02.00 hod. vstali, prezliekli sa do starých vecí, svedok vzal tašku so samopalom a išli

na jeho aute smerom na ulicu, kde stál dom, na ktorý mal strieľať. Uvedený deň si vybrali preto, lebo pár
dní predtým mu I. povedal, že môže to ísť urobiť teraz, lebo bude pár dní dom prázdny a ubezpečoval
svedka, že v dome nikto nebude. Potom čo vystrieľal celý zásobník na predmetný dom, pričom počas
streľby sa mu zbraň jeden krát zasekla, takže ju musel obťahovať, vrátil sa k autu zaparkovanému pri I.
Š., v ktorom naňho čakala W.. Potom spoločne odišli na svedkovom motorovom vozidle na I. D. k O., kde

pri V. na G. O. samopal aj zásobník zahodil do rieky. Na druhý deň mu I. vyplatil 1.000,- Eur, z ktorých
svedok vyplatil T. W. sumu 300,- Eur. Čo sa týka použitej zbrane samopalu vz. 26, svedok vypovedal,
že I. mu po skutku povedal, že zbraň pochádza z W., pričom spomínal, že za to celé zaplatil päťku, čím
myslel 5.000,- Eur. Keď mu I. zbraň odovzdával, zásobník bol celý napáskovaný, teda boli v ňom náboje.

Svedok J. I. na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať. V prípravnom konaní vypovedal, že čo sa týka
podpálenia motorového vozidla, tak toto vykonal L. J., pričom podpálenie vozidla si u svedka objednal T.
X.. Asi týždeň alebo dva predtým, ako bolo podpálené vozidlo X. E. ho oslovil T. X. tak, že prišiel k nemu
do firmy a pýtal sa ho, či nevie o niekom, kto by vedel podpáliť nejaké auto. V tom čase L. J. chodil zaním, či nemá nejakú robotu, poznal ho z minulosti, takže vedel, že by bol schopný niečo také urobiť. X.
svedkovi povedal, o aký typ auta ide, pričom išlo o vozidlo X. E. bielej farby, na ktorom v tom čase jazdil
T. L. a N. W.. Jediné, na čo sa ho X. pýtal bolo, či má takého človeka, ktorý by to vedel urobiť, na čo

mu svedok odpovedal, že sa musí opýtať a že dá X. vedieť. Buď v ten istý deň, alebo nasledujúci deň
svedok oslovil L. J., pričom sa ho opýtal, či by vykonal takúto vec a za koľko. J. s tým súhlasil a povedal,
že za podpálenie auta chce 2.000,- Eur. J. vtedy povedal, že sa najskôr musí opýtať, či tá osoba súhlasí
s takouto sumou, lebo sa mu táto zdala príliš vysoká. Pár dní predtým, ako bolo podpálené auto sa
svedok stretol s T. X.Š. a povedal mu, že má človeka, ktorý je to ochotný urobiť, ale za sumu 2.000,- Eur.

Obžalovanému X. sa to zdalo veľa, ale nakoniec s tým, súhlasil a hneď mu aj vyplatil sumu 1.000,- Eur
s tým, že druhý polovicu mu vyplatí po skutku. Svedok ďalej vypovedal, že J. navrhol, aby vylial benzín
na prednú kapotu vozidla, kde sa nachádzajú mriežky a odsávanie, s čím J. súhlasil a povedal, že to
takto aj urobí. Po skutku za ním J. prišiel ráno s tým, že to urobil a vypýtal si druhú polovicu sumy a on
mu hneď vyplatil druhých 1.000,- Eur. Pýtal sa ho na podrobnosti a J. povedal, že tam bol aj so svojou
priateľkou T. a že to urobili spolu. Svedok mu na to povedal, že to nebolo rozumné a že bolo chybou,

ak tam zobral priateľku. J. mu vtedy povedal, že to je v poriadku a že on za ňu ručí. Niekedy v ten istý
deň, čiže v pondelok, prišiel za ním do firmy obžalovaný X., ktorý mu vyplatil druhý polovicu peňazí,
teda druhých 1.000,- Eur a zároveň mu ukazoval MMS správy od poškodeného W., na ktorých bolo
zhorené auto. Na obžalovanom bolo vidieť, že je spokojný, pretože chcel, aby auto bolo zhorené a auto
skutočne celé zhorelo. Niekedy v priebehu týždňa po podpálení auta obžalovaný X. svedka navštívil

opätovne vo firme a opýtal sa ho, či ten čo podpálil auto by nechcel ešte nejakú prácu. Konkretizoval, že
by malo ísť o výstrely na L. dom. Obžalovaný svedkovi povedal, že by zabezpečil zbraň, ale že je za to
ochotný zaplatiť maximálne 1.000,- Eur. Svedok sa na toto opýtal J. a tento súhlasil s podmienkou, že
v tom čase v dome nikto nesmie byť. Svedok potvrdil, že J. povedal, že za to môže dostať maximálne
1.000,- Eur, s čím J. súhlasil. Keď toto oznámil obžalovanému, tento mu povedal, že príde do L.. Keď

za ním obžalovaný prišiel, ubezpečil ho, že T. L. je v L. a jeho matka sa v tom čase zdržiava v W., takže
nikto nebude v dome. Potom obžalovaný otvoril kufor a zo spodnej časti kufra vytiahol igelitku, ktorú
otvoril a v ktorej sa nachádzal zbraň aj so zásobníkom. Išlo o nejaký starší typ samopalu. Svedok túto
tašku zobral a odniesol ju hore do firmy a zavolal J., aby prišiel za ním. Následne odovzdal tašku J. a
povedal mu, že za prácu dostane zaplatené až potom, keď ju urobí a zároveň mu povedal, že L. je v

L. a jeho matka je v W.. Potom ešte na J. požiadanie išli smerom na T. Š., pretože sa chcel presvedčiť,
či zbraň funguje v poriadku. Následne po skutku v pondelok ráno prišiel za ním J. do práce a povedal,
že je to urobené. Svedok sa ho opýtal, akým spôsobom to urobil, on odpovedal, že vystrelil pár rán do
sklenenej vitríny. Zároveň mu J. povedal, že zbraň vyhodili do O. L. V.. Preto sa ho hneď opýtal, že s
kým bol, keďže hovoril v množnom čísle a J. mu oznámil, že opäť tam bol so svojou priateľkou T.. Potom

J. vyplatil peniaze 1.000,- Eur a J. odišiel preč. V ten istý deň, teda v pondelok ráno, prišiel za ním do
firmy aj obžalovaný T. X., ktorý mu vyplatil 1.000,- Eur a ukazoval mu SMS správy od L., kde mu L. písal
niečo v tom zmysle, že čo keby tam bola jeho mama. K osobe obžalovaného uviedol, že tohto pozná asi
od roku 2012, pričom prvý krát sa s ním dostal do kontaktu, keď hľadal kontakt na človeka, ktorý chodil
na jeho vozidle. Kontakt na obžalovaného X.H. mu dal T. L., alebo N. W.. S obžalovaným nemal žiadne

obchodné aktivity. T. W. nepoznal, vedel len o tom, že ide o priateľku L. J.. Taktiež svedok nemal žiadne
vedomosti o obchodných aktivitách medzi obžalovaným a poškodenými N. W. a T. L.. Vedel len o tom,
že mali medzi sebou nejaký spor a to ohľadom nejakých nevyplatených peňazí. Mal informácie o tom,
že X. mal požičať W. a L. nejaké peniaze, malo ísť o sumu niečo cez 200.000,- Eur, ale toto všetko mal
len z počutia od týchto troch, teda od X., L. a W.. O iných obchodných aktivitách medzi nimi nevedel nič.

Svedok potvrdil, že sa J. sa pred spáchaním skutkov s X. nepoznal a o tom, že objednávateľom oboch
skutkov je T. X. sa J. dozvedel od neho potom, keď sa riešil jeho príchod na Slovensko.

Svedok N.. L. L., starší vyšetrovateľ špecialista B. L. Y., B. W. H., L. L. Z. U. vypovedal, že v prípravnom
konaní vyšetroval prejednávanú trestnú vec. Okrem iného uviedol, že poškodeného T. L. vypočúval

ako svedka ešte pred vznesením obvinenia 22.10.2013, potom ho po vznesení obvinenia prepočul ako
poškodeného, ešte raz ho vypočúval k záznamom telefonických hovorov, teda prišiel s ním do styku
len pri týchto troch výsluchoch. Keďže v tejto veci bola vylúčená trestná vec na osobitné konanie vo
veci I. a J., pripustil že možno poškodeného T. L. vypočúval aj v tejto veci. Pri jednotlivých výpovediach
boli prítomní len obhajcovia, žiadne iné osoby. Svedok ďalej uviedol, že pri v poradí prvom výsluchu on

osobne nemal vôbec vedomosť o obžalovanom X., resp. I., mali informácie len vo vzťahu k J. a s menom
X. sa stretol až vo výsluchu svedka N. W., ktorý vypovedal ako prvý v poradí a potom aj z výpovede T.
L., ktorý označil X.É. ako hlavného podozrivého z týchto skutkov.Svedok L. L., v čase skutku referent B. L. Y. vypovedal, že pri vyšetrovaní predmetnej trestnej veci
prišiel do styku s poškodeným T. L., pretože jeho úlohou ako operatívneho pracovníka bolo predložiť
podklady vyšetrovateľovi pre ďalší priebeh vyšetrovania o okolnostiach, o ktorých mal T. L. vedomosť.

Svedok poprel, že by bol informoval poškodeného L. o priebehu vyšetrovania, resp. o dôkazoch v ňom
zabezpečených. Svedok uviedol, že nebol svedkom situácie, kedy by niektorí z jeho kolegov, policajtov,
poskytovali poškodenému L. informácie o dôkazoch v prejednávanej trestnej veci. Rovnako poprel, že by
zostranyjehokolegovmalodochádzaťkovplyvňovaniupoškodenéhoL.vovzťahukprejednávanejveci.

Svedkyňa - poškodená T.. Q. L. v prípravnom konaní vypovedala, že sa v predmetnú noc zobudila na
zvuk, akoby sa rozbilo sklo. Potom počula, akoby niečo buchlo a zľakla, či nevybuchol plynový kotol. Keď
sa išla pozrieť, čo sa stalo, zbadala rozbité sklá na zimnej záhrade a preto zavolala políciu. Nevedela
uviesťktoaprečonaichdomstrieľal,pričompopísalapoškodenierodinnéhodomu,kdeškodusiopravila
svojpomocne a za sklenené výplne okien na zimnej záhrade jej poisťovňa vyplatila sumu 160,- Eur.

Svedok Y. W. využil svoje právo vo veci nevypovedať.

Svedok - poškodený T. W. vypovedal, že je konateľom spoločnosti O., U.. G..C.. so sídlom v L., ktorá je
vlastníkom zhoreného motorového vozidla zn. X. E., EVČ: L. XXXCE. Predmetné vozidlo ich spoločnosť
prenajala spoločnosti J., U.. G.. C.. so sídlom v L., pričom poškodením vozidla bola spôsobená škoda

vo výške 25.000,- Eur. K skutku samotnému sa vyjadriť nevedel.

Svedok - poškodený N.. L. L. uviedol, že je zamestnancom spoločnosti N.. I.. L., U.. G.. C.. ako správcu
verejného osvetlenia, ktoré je majetkom T. L., pričom spoločnosť N.. I.. L., U.. G.. C.. vykonáva správu a
údržbu verejného osvetlenia. Pri požiari osobného motorového vozidla na ul. X. v L. došlo k poškodeniu

aj stožiara verejného osvetlenia, pričom škoda bola spôsobená v sume 144,32 Eur. K skutku samotnému
sa vyjadriť nevedel.

Svedok - poškodený J. W. uviedol, že dňa 19.05.2013 o pol jedenástej večer zaparkoval svoje osobné
motorové vozidlo zn. V. S., EVČ: XXXCK na krajnici pred obytným domom na X. D. Č.. XX v L., pričom

za jeho vozidlom stálo osobné motorové vozidlo zn. X. E.. Dňa 20.05.2013 mu policajti oznámili, že
zhorelo motorové vozidlo X., pričom po požiari bolo poškodeného aj jeho vozidlo. Ohorením zadného
pravého svetla a zadného nárazníka mu vznikla škoda vo výške 833,- Eur. K skutku samotnému uviesť
nič bližšie nevedel.

Svedkyňa - poškodená Y.. Y. Y., splnomocnená zástupkyňa spoločnosti H. - U. L., H.. U.. vypovedala, že
T.. Q. L. dňa 04.06.2013 nahlásila na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXX/XX vznik poistnej udalosti,
ku ktorej malo dôjsť 03.06.2013. Streľbou na rodinný dom došlo k rozbitiu štyroch kusov sklenených
výplní na zimnej záhrade a k poškodeniu omietky zimnej záhrady, poškodeniu izby a obrazu v jednej
izbe. Na základe toho bolo poškodenej T.. L. poskytnuté poistné plnenie vo výške 160,- Eur.

Svedok U. X. vypovedal, že dňa 20.05.2013 sa zobudil v čase okolo 03.15 hod. na zvuk pripomínajúci
výstrel a následne zvuky po rozbíjajúcom sa skle. Z okna bytu potom uvidel horieť motorové vozidlo.
Udalosť ohlásil na polícii a privolal hasičov. K páchateľovi tohto skutku sa vyjadriť nevedel.

Svedkyňa Z. L. vypovedala, že dňa 03.06.2013 v noci okolo 02.50 hod. sa zobudila na chod motora a
v uličke k I. Š. oproti jej domu videl stáť naštartované vozidlo, otočené prednou časťou k hlavnej ceste,
pričom auto malo zhasnuté svetlá. Vedľa vozidla stál muž a pozeral sa pozdĺž ulice smerom ku W. Z. a
potom aj na opačnú stranu ulice smerom ku O.. Bolo to väčšie tmavé auto. K typu vozidla ani poznávacej
značkesavyjadriťnevedela,pretožetietonevidela.Mužsipotomsadolnasedadlospolujazdcaavozidlo

odišlo smerom k O.. Po nejakých desiatich minútach počula streľbu dva krát a potom dlhšie streľbu
bez prerušenia.

Svedok Y. P., ktorého výpoveď súd z prípravného konania súd prečítal, vypovedal, že niekedy koncom
roku 2010 alebo začiatkom roku 2011 prvý krát investoval obžalovaný T. X. prostredníctvom T. L. do

jeho spoločnosti B. U., U.. G.. C.. sumu 100.000,- Eur do obchodu s dlažbou. Po dobu asi päť alebo
šesť mesiacov od vkladu finančných prostriedkov bolo L. vyplácaných 6.000,- až 8.000,- Eur týždenne,
pričom od L. vie, že sa s X. delili na polovicu. Počas tejto doby bolo vyplatených spolu asi 80.000,- až
100.000,- Eur. Keď T. X. videl, že obchod funguje, investoval v júni alebo v máji 2011 opätovne sumu100.000,- Eur za tých istých podmienok, teda mali sa vyplácať výnosy vo výške 16.000,- Eur týždenne.
Takto vyplatil asi dve splátky, no v tom čase jeho spoločník vo firme J. U. odviezol nakúpenú dlažbu,
obchod sa zastavil a výnosy sa prestali platiť. Na spoločníka podal trestné oznámenie a vedie s ním

súdne spory. Potvrdil, že s obžalovaným X. nemal spísanú žiadnu zmluvu, vedel však, že T. L. mal
peniaze od T. X. a vnímal ich ako obchodných partnerov. Potom, čo prestal splácať výnosy, prišiel T.
L. a T. X. za ním do L. a tomuto vysvetlil celú situáciu. X. sa vtedy vyjadril, že jeho takéto vysvetlenie
nezaujíma s tým, že ďalej to bude riešiť priamo s L.. Čo sa dialo potom, vedel už len z rozprávania od L.,
avšak konkrétne poznatky o tom nemal. Od L. sa dozvedel len to, že mu niekto zapálil auto a že malo

dôjsť k streľbe do okien, kde býva jeho matka.

Svedok nebohý P. Ť. uviedol, že o podpálení motorového vozidla ani o streľbe na rodinný dom T. L. nevie
nič bližšie a dozvedel sa o tom len z médií a od T. L.. Potvrdil, že s obžalovaným X.T. sa dlhšie pozná
a sú kamaráti a s poškodeným L. a N. W. sa pozná asi tri roky. S L. ho zoznámil X. a L. robil šoféra.
K obchodom medzi X. a L. sa konkrétne vyjadriť nevedel, iba počul, že X. mal dať do nejakého biznisu

200.000,- Eur a peniaze sa mu nevrátili a X. mu hovoril, že L., aby mu dal X. pokoj, za ním posiela
nejakého P., z ktorého mal obžalovaný strach.

SvedokL.P.,referent-špecialistaoperatívnehoodboruW.L.L.sakskutkusamotnémunevedelvyjadriť,
popisoval len osobu svedka J. I., o ktorom uviedol, že tohto vrámci svojej operatívnej činnosti preveroval

vo viacerých trestných veciach, resp. trestnej činnosti a uviedol, že J. I. nemá najlepšiu povesť.

Svedok L. U., príslušník C., W. L. L., vypovedal, že pozná T. L., pričom s ním prišiel do styku vrámci
preverovania streľby v W. Z., kde boli na zásahu aj s kolegom P.. Tento svedok sa vyjadril, že J. I. má v
L. zlú povesť, avšak on osobne sa vrámci operatívneho preverovania s ním dostal do styku iba v prípade

uvedenej streľby, keďže bol jedným z podozrivých.

Zo zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov, konkrétne pozemkov na parcele č. XXXX/X, na
ktorom sa nachádzať V. L. na toku rieky O. a z pripojenej foto-dokumentácie vyplýva, že v splave V. P.
L., bola nájdená strelná zbraň nezisteného výrobcu a výrobného čísla.

Zo znaleckého posudku W. L. P. W. zo dňa 13.08.2013 z odvetvia kriminalistickej balistiky vyplýva, že
v prípade strelnej zbrane vylovenej z V. P. L. ide o zbraň československej výroby, konkrétne samopal
vz. 26, kalibru 7,62x25 O. bez identifikačných údajov (výrobca, výrobné číslo, rok výroby), ktoré boli
mechanicky odstránené brúsením a následným zváraním. Konštrukcia samopalu umožňuje streľbu

jednotlivými výstrelmi i dávkami. Funkcia poistky proti nežiadúcemu výstrelu je bezporuchová a samopal
je spôsobilý streľby. V zmysle zákona o strelných zbraniach a strelive č. 190/2003 Z. z. je možné
túto zbraň charakterizovať ako zbraň kategórie A, teda zakázanú zbraň. Všetkých 20 kusov nábojníc
zaistených z miesta činu bolo vystrelených z predmetnej strelnej zbrane.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu z 20.05.2013 a pripojenej fotodokumentácie je zrejmá situácia na
mieste činu v blízkosti obytného bloku č. XX na ul. X. v L., na ktorom sa nachádza zhorené motorové
vozidlo zn. X. E., EVČ: L. XXXCM, pričom je zrejmé, že vo vzdialenosti cca jedného metra od zhoreného
vozidla je poškodené motorové vozidlo zn. V. S., EVČ: L. XXXCK a vedľa nich na trávnatej ploche
obhorený stĺp verejného osvetlenia. Z tejto zápisnice je zrejmý rozsah poškodenia a škôd, pričom z

miesta činu boli zaistené dve chemické stopy a torzo vozidla zn. X. E. ako vecná stopa.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu z 03.06.2013 a pripojenej fotodokumentácie, ako aj zo zápisnice o
dodatočnej ohliadke miesta činu zo dňa 03.06.2013 s fotodokumentáciou je zrejmá situácia na mieste
činu na W. D. Č.. XX v L.C., najmä rozsah poškodenia rodinného domu v dôsledku streľbu a nález

balistických stôp (náboja a nábojnice) na mieste činu.

Zo znaleckého posudku W. L. P. W. zo dňa 02.07.2013, odvetvia kriminalistickej požiarnej chémie a z
odvetvia kriminalistickej a požiarnej techniky vyplýva, že pri požiari osobného motorové vozidla zn. X. E.,
EVČ: L. XXXCM došlo k vyhoreniu motorového priestoru interiéru vozidla, ako aj celej karosérie vozidla,

na ktorej neboli požiarom priamo zasiahnuté len zadné dvere vozidla. Kriminalistické ohnisko požiaru
sa nachádzalo na povrchu prednej časti vozidla. Príčinou vzniku požiaru vozidla bolo jeho úmyselné
podpálenie s použitím automobilového benzínu ako urýchľovača horenia.Z odborného vyjadrenia W. L. P. W. zo dňa 11.06.2013 z odboru kriminalistickej metalografie vyplýva, že
na karosérii osobného motorového vozidla zn. X. E., EČV: L. XXXCM, sa nachádza VIN číslo karosérie,
ktoré nebolo pozmeňované.

Z odborného posudku Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v L. zo dňa 27.05.2013
je zrejmý popis základných údajov o požiari, času, mieste a o objekte požiaru, mieste vzniku požiaru,
poškodení vzniknutých pri požiaru, postupu pri lokalizácii a likvidácií a požiaru a konštatácia príčinu
požiaru ako úmyselného zapálenia neznámou osobou.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy N.. U. C. č. XX/XXXX zo dňa 18.12.2013 je
zrejmé, že škoda spôsobená na vozidle X. E. vznikla vo výške 22.617,- Eur a na vozidle zn. V. S. vo
výške 883,- Eur.
Zo znaleckého posudku W. L. P. W., z odvetvia daktyloskopie z 05.08.2013 a z odvetvia kriminalistickej
biológie a genetickej analýzy z toho istého dňa vyplýva, že na nábojoch a nábojniciach pochádzajúcich

z miesta činu neboli zistené upotrebiteľné daktyloskopické stopy a ani zistená prítomnosť krvi,
trichologického materiálu ani iného biologického materiálu vhodného na úspešné vykonanie DNA
analýzy.

Evidenčná karta metódy pachových konzerv preukazuje, že z rukoväte a kohútika spúšte strelnej zbrane

vylovenej z V. P. L. bola odobratá pachová stopa, pričom zápisnica o prehliadke tela z 03.04.2014
dokumentuje odobratie pachových stôp z tela svedka L. J.. Zo správy o výsledku porovnávania
pachových stôp zo dňa 05.05.2014 však vyplýva, že nebola zistený zhoda medzi pachovou stopou
zaistenej na strelnej zbrani a pachovou stopou odobratou L. J..

Zo znaleckého posudku W. L. P. W., z odvetvia daktyloskopie a z odvetvia kriminalistickej biológie a
genetickej analýzy zo dňa 05.08.2013, resp. 23.08.2013 vyplýva záver, že na strelnej zbrani vylovenej z
V. P. L. neboli zistené upotrebiteľné daktyloskopické stopy a ani zistená prítomnosť krvi, trichologického
materiálu, ani iného biologického materiálu vhodného na úspešné vykonanie DNA analýzy.

Za účelom preskúmania duševného stavu obžalovaného T. X.V. vypracovali znalci T.. T. V., T.. H. V.
T. (psychiatri) a L.. L.. H. V., L.. (psychológ) znalecký posudok, v ktorého záveroch skonštatovali, že
obžalovaný je dlhodobo liečený pre rekurentnú depresívnu poruchu, ktorá však nemala vo vzťahu k
vyšetrovanej veci forenzne významný vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného.
Ďalej uviedli, že obžalovaný plne chápe zmysel trestného konania, pričom rozpoznávacie a ovládacie

schopnosti u neho nie sú forenzne významne zmenené, z ktorého dôvodu nevyžaduje ústavnú ani
ambulantnú liečbu. Vzhľadom na neochotu obžalovaného podrobiť sa štandardnému znaleckému
psychologickému vyšetreniu, ktoré by zahŕňalo aj použitie testových metód, znalci sa opierali pri
záveroch nimi podaného znaleckého posudku zo dňa 01.06.2014 len o zistenia klinických metód
(zdravotnej dokumentácie, spisového materiálu, pozorovania, správania pri osobnom kontakte a

rozhovoru v rámci znaleckého vyšetrenia). Znalci v posudku uviedli, že osobnosť obžalovaného
je akcentovaná, prítomné sú antisociálne črty (s nezodpovedným správaním, nerešpektovaním
spoločenských noriem, so zvýšenou impulzivitou, hostilitou) a črty impulzívnej, emočnej nestabilnej
osobnosti (s nestálou náladou, sklonom k výbuchom hnevu, nezdržanlivosťou). Znalci zároveň vylúčili
patologickú motiváciu trestného činu. Taktiež znalci k prognóze ďalšie vývoja osobnosti obžalovaného

vo vzťahu k protispoločenskému konania uzavreli, že prognózu resocializácie hodnotia ako limitovanú,
ale v zásade možnú.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.05.2017 sa T.. T. V. vyjadril, že lieky, ktoré bral v čase
vyšetrovania obžalovaný, nemôžu bezprostredne ovplyvniť výpoveď do takej miery, aby táto bola
zásadne zmenená.

Taktiež znalkyňa T.. H. V. T. pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 24.08.2017 vylúčila, žeby
psychiatrickélieky,naktorébolvčaseznaleckéhovyšetrovanianastavenýobžalovaný,mohlimaťnaňho
taký vplyv, aby nemohol odpovedať na otázky, ktoré mu pri vyšetrovaní kládli. Taktiež keď komunikovali
s obžalovaným, jeho reč a vystupovanie nezodpovedali osobe, ktorá by bola v psychotickom stave,
nakoľko jeho reč i myslenie boli súvislé, zatiaľ čo pri osobe, ktorá by bola v psychotickom stave, by táto

preskakovala z témy na tému, resp. by povedala niečo zvláštne a netypické, čo by znalci postrehli.
Na hlavnom pojednávaní dňa 15.06.2017 znalec L.. L.. H. V., L.. o.i. uviedol, že vzhľadom na
nespoluprácu obžalovaného nevykonali kompletné psychodiagnostické vyšetrenie, ktoré by mohlo
priniesť viac informácií vo vzťahu k štruktúre osobnosti obžalovaného. Zároveň sa domnieval, ževzhľadom na odstup času od podania posudku by bolo vhodné vypracovať nový posudok, kde by bolo
možné komplexne zhodnotiť aj nové skutočnosti.

Vzhľadomnaskutočnosť,ženarozdielodprípravnéhokonaniaobžalovanýT.X.počassúdnehokonania
prejavil ochotu podrobiť sa psychologickému a psychiatrickému vyšetreniu, súd pribral do konania
znalcov, ktorí vypracovali znalecké posudky:

Znalkyňa L.. P. O., L.., v znaleckom posudku č. XXX/XXXX zo dňa 29.12.2017 uviedla, že z

psychologického hľadiska nebolo zistené a preukázané, že by obžalovaný v súčasnosti trpel tendenciou
k duševnej poruche či chorobe preukázateľne psychologickou metodikou určenou na diagnostiku
osobnosti či afektívnej úchylky. Taktiež uviedla, že obžalovaný je schopný chápať zmysel trestného
konania. Čo sa týka intelektových a rozumových schopností obžalovaného, tieto sú toho času situované
do pásma nadpriemeru, pričom subtesty daného testovacieho materiálu na zistenie IQ poukazujú na
nadpriemernú mieru inteligencie, na nadpriemernú mieru princípu porozumenia situácie, analógie vo

vzťahoch, logický princíp, ako aj analýzu a syntézu riešeného materiálu. Jeho pamäťové schopnosti
zodpovedajú intelektu, vo fáze vštepovania použitého materiálu na úrovni nadpriemeru, vo fáze
vybavovania prijatého materiálu a schopnosti ho použiť je tiež na úrovni nadpriemernej, použiteľnej
v trestnom konaní. Telesný, duševný a mravný rozvoj obžalovaného zodpovedajú celkovej osobnosti
obžalovaného a tento je vo vzťahu k populačnej norme v priemernom socializačnom rámci bez

forenzne patologickej významnosti k predmetnému trestnému činu. Osobnostne u obžalovaného ide o
neurostabilnú štruktúru, ktorého osobnosť je bez tendencie k sociálne žiadúcosti, bez tendencie javiť sa
v lepšom svetle, jeho osobnosť je extrovertovaná s nízkym skóre vo faktore psychoticizmu. V dotazníku
agresivity znalkyňa nezistila patologickú hodnotu ani v jednej zo zložiek agresivity. K prognóze ďalšieho
vývoja osobnosti obžalovaného vo vzťahu k jeho protispoločenskému konaniu znalkyňa uviedla, že

jeho resocializácia a prevýchova bude pomerne priechodná, lebo ide o neurostabilnú osobnosť bez
patológie s nadpriemerným intelektom. Nezistila u obžalovaného hlboko fixované kriminogénne faktory,
preto je s vysokou pravdepodobnosťou možné u neho predpokladať, že recidivujúce správanie je nízko
pravdepodobné.

Znalecká organizácia K. vypracovala znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa 17.01.2018, pričom v tomto
znaleckom posudku konštatovala, že obžalovaný v súčasnosti netrpí na žiadnu duševnú chorobu ani
poruchu. V období od začiatku mája 2013 do konca októbra 2013 obžalovaný bol schopný rozpoznať
protiprávnosť svojho konania a bol schopný svoje konanie ovládať. Trestný čin, ktorého sa obžalovaný
mal dopustiť, nebol motivovaný duševnou poruchou ani chorobou, pričom obžalovaný nie je duševne

chorý v zmysle psychózy. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania. Keďže obžalovaný nie je
duševne chorý, ochranná psychiatrická liečba nie je potrebná. Z psychiatrického hľadiska nebola zistená
žiadna duševná porucha alebo choroba, ktorá by negatívne ovplyvňovala prípadný resocializačný
proces. Taktiež nebola zistená žiadna choroba, ktorá by mala za následok skresľovanie výpovede
obžalovaného.

Zo znaleckého posudku L.. L.. H. V., L.., ktorý vypracoval na svedkov L. J., J. I. a poškodeného T.
L. vyplýva, že u všetkých troch posudzovaných je kontakt s objektívnou realitou plne zachovaný, bez
známok formálnych porúch myslenia alebo vnímania, ktoré by im bránili vierohodne vypovedať. Znalec
u týchto osôb nezistil sklony ku konfabuláciám alebo pseudológii.

Prehratím záznamov telekomunikačnej prevádzky mal súd za preukázané, že po podpálení vozidla
a streľbe na rodinný dom obžalovaný pri telefonických rozhovoroch s poškodeným T. L. opakovane
pripomína vrátenie finančných prostriedkov, pričom tieto rozhovory obsahujú aj rôzne narážky a
dvojzmyselné vyhrážky adresované pošk. L.. Ide najmä o záznamy hovorov pod por. č. 3659, 3768,

3775, 3783, 4505, 4514, 4529, 5464, 5508, 5837, 6803 v ktorých obžalovaný opakovane sa dotazuje
poškodeného či nezdochol, či sa mu niečo nestalo a žiada vrátenie sumy 250.000,-Eur. V jednom z
rozhovorov (č. 5837) poškodeného upozorňuje, že obed s P. môže byť pre svedka poslednou večerou.

Z oboznámených prepisov SMS správ (hovory č. 3780, 3781, 3782) vyplýva, že poškodený N. W. zaslal

na e-mail obžalovaného fotografie zhoreného vozidla.
________________________________________________________________Na základe takto vykonaného dokazovania, zhodnotiac dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomnej
súvislosti dospel súd k istému záveru, že sa skutky uvedené v obžalobe stali a že tieto spáchal
obžalovaný T. X. spôsobom popísaným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Z výpovedí poškodených T. L. a N. W. mal súd za preukázané, že títo sprostredkovali investíciu obž. T. X.
vsume200.000,-EurdoobchoduY.P.,resp.jehofirmyB.U..Ichvýpoveďou,akoajvýpoveďousvedkaY.
P. bola vyvrátená obrana obžalovaného, že obžalovaný požičal peniaze poškodenému L.. Z vykonaného
dokazovania bolo bez pochybností preukázané, že obž. T. X. bol investorom a bol si vedomý, do akého

obchodu peniaze investoval. Poškodeným L. predložené uznanie dlhu z 19.12.2017 súd vyhodnotil ako
simulovaný právny úkon, motivovaný snahou poškodeného L. pomôcť obžalovanému. Ak by skutočne
existovala zmluva o pôžičke medzi obžalovaným T. X.Ň. a poškodeným T. L. už v čase investovania do
firmy Y. P., je nelogické, aby o tom poškodení L. a W. nevypovedali už na počiatku vyšetrovania. Ani
samotný obžalovaný T. X. sa vo svojej výpovedi zo dňa 04.11.2014 nezmieňuje o existencii pôžičky L..
Pre záver, že išlo o priamu investíciu obžalovaného X. do firmy Y. P. svedčí navyše aj systém vyplácania

výnosov z vkladu a teda nie vracanie istiny v splátkach spolu s úrokmi. Sám obžalovaný vypovedal,
že po nezdare obchodu išiel do L. riešiť s P. uznanie dlhu a jeho zabezpečenie nehnuteľnosťou, čo
postráda logiku, ak mal poskytnúť pôžičku L.. Ako to nakoniec vyplýva aj z výpovede Y. P., tento mal
snahu zabezpečiť istinu nehnuteľnosťou, o ktorú možnosť sa obžalovaný T. X.Ý. intenzívne zaujímal v
rozhovoroch s L.. Táto skutočnosť taktiež nesvedčí v prospech existencie pôžičky pre poškodeného T.

L., ale nasvedčuje bezpečnému záveru, že išlo o priamu investíciu obžalovaného do firmy Y. P. B. U..

Z hľadiska posúdenia trestnej zodpovednosti obžalovaného je relevantné aj to, že po nezdare obchodu
obžalovaný T. X. žiadal vrátenie finančných prostriedkov až do sumy 300.000,- Eur. Pritom podľa
výpovede L. z prípravného konania (22.04.2014) a na hlavnom pojednávaní (05.05.2016) pôvodne

obžalovaný súhlasil s vrátením istiny, pričom ale požadoval 50.000,- Eur navyše, teda chcel od P.
250.000,- Eur. No už po asi troch mesiacoch, resp. po pol roku obž. X. požadoval 250.000,- Eur nie od
P., ale od L. s W. s odôvodnením, že jeho nejaký P. nezaujíma a chce peniaze aj s úrokmi od nich. Ako
to potvrdil svedok W., od tej doby, čo začal X. požadovať vyplatenie 250.000,- Eur od neho a od L., sa
komunikácia medzi nimi a X. zmenila. Taktiež W. potvrdil, že X. pýtal peniaze od neho a od L., a to nie

200.000,- Eur ale 250.000,- Eur, ktoré navýšenie sumy odôvodňoval úrokmi. Požiadavky obžalovaného
na vyplatenie sumy 250.000,- Eur vyplývajú aj zo záznamu z odpočúvania telekomunikačnej prevádzky
(hovor č. 3659 a hovor č. 6803). Podľa poškodeného W. výšku tejto pohľadávky obžalovaný stále
zvyšoval až do 300.000,- Eur. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný použil prostriedky nátlaku nielen
proti poškodenému L., ale aj proti poškodenému W. a obidvoch nútil k vráteniu finančných prostriedkov,

a to dokonca o 50% vyššej, než investovanej sume. To opäť vyvracia tvrdenie obžalovaného, že peniaze
požičal L., pretože ak by to bola pravda, nemal dôvod peniaze žiadať aj od poškodeného W..

Súd sa zaoberal aj tou okolnosťou, že v priebehu súdneho konania poškodený T. L. zmenil svoje
dovtedajšie výpovede z prípravného konania, resp. z hlavného pojednávania. Okrem už uvedeného

predloženia uznania dlhu z 19.12.2017 začal tvrdiť, že v skutočnosti on je dlžníkom obžalovaného
T. X. a že si od neho požičal sumu 200.000,- Eur. Podľa jeho tvrdenia mal byť pred výpoveďou v
prípravnom konaní uvedený do omylu vyšetrovateľmi, resp. operatívnymi pracovníkmi B.G. W. H. v
otázke zavinenia obžalovaného v podpálení auta a streľbe na dom. Toto jeho tvrdenie o zavádzaní
policajtmi bolo vyvrátené výpoveďami vyšetrovateľa N.. L. L. a kriminalistu L. L., ktorí jediní prišli do

kontaktu s poškodeným počas vyšetrovania prejednávanej veci. Navyše po ich výpovedi na hlavnom
pojednávaní potvrdil tvrdenia oboch aj samotný poškodený L. a tvrdil, že ho zavádzali iní policajti, ktorých
však nevedel konkretizovať. Súd preto vyhodnotil zmenu výpovede ako účelovú, vedenú okatou snahou
zbaviť obžalovaného trestnej zodpovednosti. Okrem už uvedeného o nepravdivosti zmenenej výpovede
poškodeného T. L. svedčí aj fakt, že poškodený vypovedal v podstatných okolnostiach rovnako ako v

prípravnom konaní, tak aj v poradí prvom výsluchu na hlavnom pojednávaní (05.05.2016). Zmenenú
výpoveď poškodeného T. L. vyvracia svojou výpoveďou poškodený N. W., ktorý vypovedal konzistentne
v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní, a to aj pri opakovanom výsluchu po zmene výpovede
L.. O očividnej snahe poškodeného L. pomôcť obžalovanému svedčí aj, z pohľadu súdnej praxe, raritná
ponuka ako poškodeného o prepustenie obžalovaného z väzby s ponukou zloženia peňažnej kaucie vo

výške 50.000,- Eur, ktorú by si následne odpočítal z dlhu.

Za účelovú považuje súd aj zmenu výpovede poškodeného T. L. o tom, že v skutočnosti je on dlžníkom
obžalovaného T. X. a že si od neho požičal sumu 200.000,- Eur. V prvom rade to vyvracajú výpovedepoškodeného L. a W. z prípravného konania, výpovede W. z hlavného pojednávania a prvá výpoveď L. z
hlavného pojednávania, z ktorých jednoznačne vyplýva, že obžalovaný T. X. bol investorom a poškodený
L. s W. boli iba sprostredkovateľmi. Nakoniec to potvrdil aj samotný obžalovaný T. X. vo svojej výpovedi

zo dňa 04.11.2014, kedy vypovedal, že L. s W. ho oslovili, že vedia veľmi výhodne zúročiť peniaze, na
čo je potrebných 100.000,- Eur až 200.000,- Eur. V L. ho poškodení zoznámili s P., ktorý uviedol, že
potrebuje voľné finančné prostriedky, ktoré chce investovať do keramickej dlažby. Asi po 2 - 3 týždňoch
si požičal 100.000,- Eur a spolu s L. a W. ich odviezli P. do L..

Súd sa zaoberal aj tou časťou obhajoby obžalovaného, v ktorej poukazoval na skutočnosť, že spôsob
vedenia rozhovorov s poškodeným L., používanie vulgarizmov, resp. otázok na zdravie poškodeného a
na to, či sa mu niečo nestalo ak mu napr. dlhšie nebral telefón bol u neho bežný a obvyklý, a to aj vo
vzťahu k iným osobám. K tejto obhajobnej námietke súd uvádza, že skutočne z prehratých záznamov
telekomunikačnejprevádzkyvyplýva,žeobžalovanýkomunikovalspoškodenýmT.L.ajpredspáchaním
skutkov spôsobom, pri ktorom bolo časté používanie vulgarizmov, resp. otázok na to, či sa svedkovi

niečo nestalo, či niekde neumrel a podobne. Nemohol však súd prehliadnuť, že potom, čo došlo k
podpáleniu auta poškodených a k streľbe na rodinný dom T. L., vnímal tento svedok úplne logicky
a ľudsky pochopiteľne uvedené výrazy v úplne inom kontexte a obsahovom význame. Je v súlade s
elementárnou logikou, ak svedok vnímal otázky pri telefonických rozhovoroch na to, či sa mu niečo
nestalo ako spôsob bežnej komunikácie, avšak potom, čo mu je podpálené motorové vozidlo a strieľané

na rodinný dom, čo sú praktiky pripomínajúce činnosť tzv. mafiánskych skupín v 90-tych rokoch minulého
storočia, vnímal tie isté otázky ako hrozbu a pociťuje pri nich obavu o svoje zdravie a život.

Zo zápisníc o ohliadkach miesta činu, znaleckých posudkov, vyčíslenia spôsobených škôd, ako aj z
výpovedí poškodených jednoznačne vyplýva, že došlo k podpáleniu motorového vozidla zn. X. E., EČV:

L. XXX S., a k streľbe na rodinný dom na W. D. Č.. XX v L.. Taktiež bolo ustálené, že zbraň použitú
L. J. pri streľbe na rodinný dom zaobstaral obžalovaný, ktorý na držanie takéhoto druhu zbrane nemal
zákonné oprávnenie. O tom svedčí výpoveď svedka J. I..

Z výpovede svedkov J. I. a L. J. je nesporné, že podpálenie motorového vozidla a streľbu na rodinný dom

vykonal za finančnú odmenu L. J. spoločne s T. W. na pokyn J. I.. Ten tak učinil na základe objednávky
od obžalovaného, od ktorého aj prevzal finančné prostriedky, ktoré neskôr vyplatil J.. Z výpovede svedka
I. vyplýva aj motív konania obžalovaného, ktorý si uvedené konania objednal preto, lebo poškodení mu
odmietali vrátiť finančné prostriedky, resp. tieto nevracali a ich vrátenie odďaľovali a takouto formou
nátlaku chcel od poškodených L. s W. dosiahnuť vyplatenie, resp. vrátenie peňazí.

Na základe uvedených dôkazov mal súd preukázané nasledovné, bez pochybností zistené, skutkové
okolnosti:

- obž. X.Ň. investoval prostredníctvom poškodených T. L. a N. W. sumu 200.000,- Eur do firmy Y. P. B.

U. na obchod s dlažbou so spoločnosťou U. W., H..U..,
-potom,akoprestalibyťvyplácanévýnosyztohtoobchodu,obžalovanýrôznymihrozbamiavyhrážkami
telefonicky i pri osobných stretnutiach domáhal sa od poškodených L. a W. vrátenia finančných
prostriedkov až do výšky 300.000,- Eur,
- obžalovaný si u J. I. objednal a zaplatil podpálenie motorového vozidla užívaného poškodenými a

streľbu na dom, v ktorom mal poškodený T. L. trvalé bydlisko, ktoré skutky vykonal L. J. spoločne s T. W.,
- obžalovaný zabezpečil pre streľbu na rodinný dom poškodeného T. L. samopal vz. 26, na držanie
ktorého nemal oprávnenie a ktorý je v zmysle zák. č. 190/2003 Z.z. tzv. zakázanou zbraňou,
- obžalovaný pri následných rozhovoroch s poškodenými, vzhľadom na spôsob jeho komunikácie a
použité výrazy, naznačoval, že žalované skutky nechal vykonať práve on.

Vina

Pri posudzovaní právnej kvalifikácie skutkov u obžalovaného T. X. súd ako základnú otázku riešil
splnenie zákonnej podmienky jeho príčetnosti, keďže podmienka dosiahnutia veku pre trestnú

zodpovednosť bola u neho splnená.

Zo znaleckých posudkov vypracovaných v tejto trestnej veci nevzišli žiadne pochybnosti o príčetnosti
obžalovaného. Trestné činy, ktorých sa obžalovaný dopustil, neboli motivované duševnou poruchouani chorobou, pričom obžalovaný nie je duševne chorý v zmysle psychózy. Obžalovaný chápe zmysel
trestného konania. Z psychiatrického hľadiska nebola zistená žiadna duševná porucha alebo choroba,
ktorá by negatívne ovplyvňovala prípadný resocializačný proces. Taktiež nebola zistená žiadna choroba,

ktorá by mala za následok skresľovanie výpovede obžalovaného.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný T. X.Ý. násilím a hrozbou násilia, konkrétne
podpálením vozidla, streľbou na rodinný dom a ďalšími hrozbami nútil poškodených T. L. a N. W. k
zaplateniu sumy až do výšky 300.000,- Eur, čím v prvom rade naplnil zákonné znaky základnej skutkovej

podstaty trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona.

Ak páchateľ pri trestnom čine vydierania podľa § 189 Tr. zákona získa finančné prostriedky na
uspokojenie fiktívnej pohľadávky, dostáva sa objektívne do pozície osoby obohatenej na škodu cudzieho
majetku. Rovnako to platí aj v prípade inak oprávnenej alebo domnelej pohľadávky, nakoľko by išlo
o majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu (§ 37 ods. 1, § 451 ods. 2

Občianskeho zákonníka), ktorému na druhej strane zodpovedá vznik škody. V prípade ak páchateľ
nedosiahnesplneniesvojhozámeruakvyplateniufinančnýchprostriedkovnedôjde,napĺňatakékonanie
znaky pokusu podľa § 14 odsek 1 Tr. zákona. Z vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu, vyplynul
dostatočne odôvodnený záver, že hodnota plnenia, ku ktorému smerovalo konanie obžalovaného, ako
aj úmysel, teda že chcel vyššie uvedeným konaním prinútiť poškodených k odovzdaniu sumy až do

výšky 300.000,- Eur, je škodou v zmysle Trestného zákona, a to vo vzťahu ku kvalifikovanej skutkovej
podstate trestného činu vydierania.

V tejto súvislosti súd poukazuje na potrebu zohľadnenia rozdielu medzi vymáhaním nárokov v súlade
so zákonom a vymáhaním nárokov protiprávnym spôsobom. Vymáhanie plnenia veriteľom protiprávnym

spôsobom je určujúcou okolnosťou pre posúdenie jeho konania i úmyslu. Ak je zákonným znakom
trestného činu škoda, je tento zákonný znak po formálnej stránke naplnený i v prípade, keď zo sféry
vlastníctva poškodeného prejde na páchateľa alebo na inú osobu určitá majetková hodnota, napr.
peniaze, bez súhlasu a proti vôli poškodeného, a to platí aj za okolnosti, že by obžalovaný mal voči
poškodeným nárok na predmetné plnenie. Sféru vlastníctva poškodených by peniaze opustili proti

ich vôli práve v dôsledku protiprávneho konania obžalovaného, pričom takéto protiprávne konanie je
trestne postihnuteľné. Vydieračské konanie obžalovaného malo mať za následok, že by peniaze takýmto
spôsobom poškodení stratili zo svojej dispozičnej moci proti ich vôli a súhlasu. Rozhodujúcim je aj to,
že k zmene vlastníctva peňazí neprichádza len samotným vznikom nároku na peňažné plnenie, hoci by
bol tento nárok aj oprávnený, ale až v dôsledku majetkovej dispozície poškodeného učinenej proti jeho

vôli pre protiprávne vydieračské konanie (viď rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 7 Tz 150/2001).

Z uvedených dôvodov súd konanie obž. T. X. kvalifikoval ako pokračovací obzvlášť závažný zločin
vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písm. a), písm. d), ods. 4 písm. b) Tr. zákona s poukazom na
ust. § 138 písm. a) Tr. zákona, a to sčasti dokonaný a sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Tr. zák.,

ktorý spáchal v súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa §
294 odsek 1, odsek 4 písm. b) Tr. zákona a zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so
zbraňami podľa § 295 odsek 1 písm. a), odsek 3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na ust. § 140 písm.
c) Tr. zákona.

Naplnenie okolností odôvodňujúcich použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty v § 189 odsek 2 Tr.
zákona súd opiera o skutočnosť, že ako prostriedok nátlaku pri vydieraní bol použitý aj samopal na
streľbu do rodinného domu a zápalná zmes na podpálenie vozidla, čo je v súlade s ust. § 122 odsek
3 Tr. zákona a § 122 odsek 7 Tr. zákona potrebné považovať za zbraň a teda za spáchanie trestného
činu so zbraňou. Táto okolnosť preto odôvodňuje použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 189

odsek 2 písm. a) Tr. zákona - spáchanie činu závažnejším spôsobom konania so zbraňou v zmysle ust. §
138 písm. a) Tr. zákona. Týmto konaním bola súčasne spôsobená aj materiálna škoda v celkovej výške
25.214,49,- Eur, čo predstavuje väčšiu škodu (§ 125 odsek 1 Tr. zákona), ktorá skutočnosť odôvodňuje
právnu kvalifikáciu konania obžalovaného aj podľa § 189 odsek 2 písm. d) Tr. zákona.

Nakoľko úmysel obž. T. X. smeroval k tomu, aby donútil poškodených T. L. a N. W. zaplatiť mu sumu
až do výšky 300.000,- Eur, čo je v zmysle ust. § 125 odsek 1 Tr. zákona škoda veľkého rozsahu, bolo
potrebné kvalifikovať konanie obž. T. X.É. aj ako pokus podľa § 14 odsek 1 Tr. zákona vo vzťahu ku
kvalifikovanej skutkovej podstate obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 odsek 4 písm. b)Tr. zákona, nakoľko k dokonaniu činu, teda k vyplateniu sumy 300.000,- Eur zo strany poškodených
nedošlo.

V obžalobe prokurátor kvalifikoval konanie obžalovaného T. X. po právnej stránke aj ako prečin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1, odsek 2 písm. a) Tr. zákona vo forme účastníctva
podľa § 21 odsek 1 písm. c), písm. d) Tr. zákona. Keďže však poškodenie cudzej veci (motorového
vozidla, rodinného domu a ďalších vecí) bolo prostriedkom na donútenie poškodených k finančnému
plneniu a v tejto súvislosti došlo k spôsobeniu škody vo výške 25.214,49,- Eur, je spôsobenie

tejto škody už vyjadrené v ust. § 189 ods. 2 písm. d) Tr. zák. Preto súd z dôvodu špeciality
kvalifikáciu poškodzovania cudzej veci vypustil, keďže tento dôvod vylučuje jednočinný súbeh trestného
činu vydierania a poškodzovania cudzej veci. Zároveň účastníctvo u poškodzovania cudzej veci je
konzumované postavením obžalovaného ako páchateľa pri trestnom čine vydierania.

Zadováženie a prechovávanie samopalu vz. 26 kal. 7,62x25 O., ktorý je hromadne účinnou strelnou

zbraňou, a streliva do tohto samopalu obž. T. X. bez povolenia, a to za účelom ich poskytnutia na streľbu
do rodinného domu, ktorú si obž. T. X. objednal, aby tak pôsobil na poškodených T. L. a N. W. a prinútil
ich zaplatiť mu finančné prostriedky, súd právne kvalifikoval ako zločin nedovoleného ozbrojovania a
obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 1, odsek 4 písm. b) Tr. zákona a podľa § 295 odsek 1
písm. a), odsek 3 písm. b) Tr. zákona. Zároveň kvalifikoval konanie obžalovaného aj podľa kvalifikovanej

skutkovej podstaty § 294 odsek 4 písm. b) Tr. zákona a § 295 odsek 3 písm. b) Tr. zákona, keďže
obžalovaný konal z osobitného motívu v zmysle ust. § 140 písm. c) Tr. zák. v úmysle uľahčiť spáchanie
iného trestného činu, konkrétne obzvlášť závažného zločinu vydierania.
Vo vzťahu k naplneniu subjektívnej stránky skutkových podstát vyššie uvedených trestných činov súd
právne uzatvára, že obž. T. X. konal vo forme priameho úmyslu (§ 15 písm. a) Tr. zákona). Vyplýva

to jednak zo samotného charakteru skutkov, ako aj zo spôsobu spáchania jednotlivých skutkov. Medzi
konaním obžalovaného a spôsobeným, resp. predpokladaným následkom bola preukázaná priama
príčinná súvislosť.

Trest

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, možnosti
prevýchovy a nápravy a na pomery obžalovaného. Súčasne bral súd do úvahy účel trestu, ktorým je
chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabránenie odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej
činnosti, no predovšetkým vychovať ho k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a tým výchovne

pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Súd zohľadnil aj poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti
a pohnútku obžalovaného.

Obžalovaný T. X. je podnikateľom, z miesta bydliska je hodnotený všeobecne. Doposiaľ bol jedenkrát
súdne trestaný, avšak hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený.

Obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania zločinu a obzvlášť závažného zločinu, z ktorého dôvodu
mu súd ukladal úhrnný trest odňatia slobody v zmysle zásad uvedených v § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona,
teda podľa zákonného ustanovenia najprísnejšie trestného. Porovnaním trestných sadzieb jednotlivých
skutkových podstát zbiehajúcich sa trestných činov dospel súd k záveru, že najprísnejšie trestnou je

skutková podstata obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 4 Tr. zákona. Hornú hranicu
trestnej sadzby súd v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zákona nezvyšoval, pretože táto zvýšená
hranica nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov, čo je hranica daná zákonom pri tejto kvalifikovanej
skutkovej podstate.

Pri kvalifikovanej skutkovej podstate obzvlášť závažného zločinu vydierania (§ 189 ods. 4 Tr. zákona)
zákon umožňuje súdu uložiť páchateľovi trest odňatia slobody na dvadsať až dvadsaťpäť rokov alebo
trest odňatia slobody na doživotie.

Trest odňatia slobody na doživotie možno uložiť len za trestný čin, pri ktorom to trestný zákon v osobitnej

časti dovoľuje a pri splnení ďalších v zákone stanovených podmienok majúcich základ tak v povahe
súdeného trestného činu, ako aj v osobe páchateľa.Po zhodnotení všetkých podstatných okolností vo vzťahu k druhu a výmere trestu dospel súd k záveru,
že u obžalovaného T. X.Ň. neboli splnené podmienky pre uloženie trestu odňatia slobody na doživotie.

V zmysle ust. § 47 ods. 1 Tr. zákona, trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť za podmienok,
že:

a) uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a
b) nie je nádej, žeby páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do

dvadsaťpäť rokov.

Základnú podmienku, teda že trest odňatia slobody na doživotie možno uložiť len za trestný čin, pri
ktorom to trestný zákon v osobitnej časti dovoľuje mal súd za splnenú, keďže Trestný zákon v osobitnej
časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody na doživotie za trestný čin vydierania podľa § 189 odsek 4
Tr. zákona.

Existenciu podmienky uvedenú v § 47 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, vyjadrujúcu potrebu uloženia takéhoto
trestu za účelom účinnej ochrany spoločnosti však súd za preukázanú nemal.

Na jednej strane je pravdou, že obžalovaný vymáhal finančné prostriedky, ktoré vložil do obchodu s

firmou B. U. prostredníctvom poškodených, tieto vymáhal vo väčšej výške, než akú investoval a navyše
od osôb, ktoré neboli povinné mu ich vrátiť. Pritom prostriedky, ktoré pri vymáhaní použil pripomínajú
praktiky organizovaného zločinu a sú spôsobilé vzbudiť vo verejnosti ohlas a oprávnenú obavu. Na
strane druhej však súd nemohol prehliadnuť, že v živote obžalovaného išlo o ojedinelé konanie a nie
je predpoklad, žeby sa mal v budúcnosti dopúšťať obdobného konania. Preto súd, a to aj vzhľadom na

prísnosť trestnej sadzby kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 4
Tr. zákona (dvadsať až dvadsaťpäť rokov odňatia slobody) bol toho názoru, že na ochranu spoločnosti
postačuje uloženie trestu v tomto rozmedzí.

Pri posúdení otázky, či nie je nádej, žeby páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na

dobu do dvadsaťpäť rokov, je v zmysle zavedenej súdnej praxe, resp. judikatúry najvyššieho súdu
potrebné sa opierať najmä o závery znaleckého skúmania znalcov z odboru zdravotníctva, odvetvie
klinickáaforenznápsychológia.Úlohouznalcovjenapodkladeurčeniaosobnostných,symptomatických
(kriminogénnych) a spoločenských (sociálnych) faktorov poskytnúť súdu závery pre vyhodnotenie
resocializačnej prognózy páchateľa. Keďže však ide o otázku, ktorá je otázkou právnou, patrí jej

zodpovedanie do výlučnej kompetencie súdu.

Preto súd starostlivo preskúmal všetky dostupné a zákonným spôsobom získané dôkazy a na ich
základe dospel k záveru, že obžalovaného je možné prevychovať trestom odňatia slobody na dobu do
dvadsaťpäť rokov. Vychádzal pritom zo záverov znaleckého posudku L.. P. O., L., z ktorých vyplýva,

že resocializácia a prevýchova obžalovaného bude pomerne priechodná, lebo ide o neurostabilnú
osobnosť bez patológie s nadpriemerným intelektom. Znalkyňa u obžalovaného nezistila hlboko
fixované kriminogénne faktory, preto je s vysokou pravdepodobnosťou možné u neho predpokladať,
že recidivujúce správanie je nízko pravdepodobné. Na závery znaleckého posudku vypracovaného
znalcami v prípravnom konaní vo vzťahu k možnosti resocializácie súd neprihliadal, keďže znalci

nemohli, pre nespoluprácu obžalovaného, vykonať kompletné psychodiagnostické vyšetrenie.

Obžalovanému poľahčovalo, že pred spáchaním skutku viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zákona). Na
predchádzajúce odsúdenie z roku 1996 súd neprihliadal, nakoľko sa na toto vzťahuje fikcia zahladenia
odsúdenia a navyše od tohto odsúdenia po spáchanie činu uplynula doba sedemnástich rokov, počas

ktorej súdne trestaný nebol.

Ako priťažujúcu okolnosť vyhodnotil súd tú skutočnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných činov (§
37 písm. h/ Tr. zákona).

Vychádzajúc z existencie jednej poľahčujúcej okolností a jednej okolnosti priťažujúcej a kladného
hodnotenia možnosti resocializácie obžalovaného dospel súd k záveru, že na jeho prevýchovu postačí
uloženie trestu odňatia slobody na spodnej hranici zákonnej sadzby v trvaní dvadsať rokov.Keďže trest odňatia slobody v trvaní dvadsať rokov je zo zákona trestom nepodmienečným, zaradil
súd obž. T. X. pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Pri tomto
rozhodnutí sa súd riadil ust. § 48 odsek 3 písm. b) Tr. zákona, pretože obžalovaný bol uznaný vinným

z obzvlášť závažného zločinu.

Vzhľadom na hodnotenie osoby obžalovaného a na vyššie konštatovanú nízku pravdepodobnosť
recidivujúceho správania, skúmal súd možnosť odstránenia tvrdosti zákona vo vzťahu k zaradeniu
obžalovaného do ústavu s najprísnejším stupňom stráženia. Súd sa totiž domnieva, že aj výkon

trestu v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia by bol dostatočným na prevýchovu
obžalovaného. V zaradení do miernejšieho stupňa stráženia však súdu bráni kogentné ustanovenie §
48 ods. 4 Tr. zákona, v zmysle ktorého nemôže súd do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo
stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest
odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov.

Ochranné opatrenie

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona, ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť
závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Aplikujúc uvedené zákonné ustanovenie dospel súd k záveru, že formálne i materiálne podmienky pre
uloženie ochranného dohľadu u obžalovaného X. boli splnené, keďže bol odsúdený za obzvlášť závažný
zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.

V zmysle vyššie uvedeného súd uložil obž. T. X. ochranný dohľad. So zreteľom na povahu spáchaného

činu určil súd dĺžku trvania ochranného dohľadu v maximálnej výmere troch rokov.

V zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 Tr. zákona bude obžalovaný po prepustení z výkonu trestu povinný:
a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,
b) osobne sa hlásiť v určených lehotách a

c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.
Náhrada škody

Poškodení N. W., O. L., U.. G.. C.., T. L., J. W., H. - U. L., H.. U.., a T.. Q. L. si riadne a včas uplatnili
nárok na náhradu škody.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti

Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu

spoločne a nerozdielne.

Pretože vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že škoda všetkým poškodeným vznikla konaním
viacerých osôb, a teda nie len obžalovaného, nemohol súd v adhéznom konaní zaviazať k náhrade
škody iba obžalovaného. Preto súd všetkých poškodených s ich nárokmi na náhradu škody odkázal v

zmysle ust. § 288 ods. 1 Tr. poriadku na civilný proces.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniedo15(pätnástich)dníododňajehovyhlásenianaOkresný
súd Prešov. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prešov a rozhoduje o ňom Krajský súd v Prešove.