Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. jún 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20Csp/115/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117211554
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3117211554.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore O. S., nar. X.X.XXXX, trvale bytom J. G.

XX, H., štátneho občana SR, právne zastúpeného M.. A. T., advokátom, H., N. XXX/X proti žalovanému
A. Y. Z., s. r. o., so sídlom A. XX, N., L.: XX XXX XXX, právne zastúpený V. kancelária M.. V. Y., s. r. o.,
so sídlom A. 25, N., G. XX, L.: XX XXX XXX, o zaplatenie XXX,XX I. s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 360,08 Eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60%.

o d ô v o d n e n i e :

1.PôvodnážalobkyňaR.H.sažaloboupodanoudňaXX.X.XXXXprotižalovanémudomáhalazaplatenia
sumy XXX,XX I. titulom vydania bezdôvodného obohatenia. R. žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa
XX.X.XXXX uzatvorila so žalovaným R. o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. A. tohto záväzkového
vzťahu bolo poskytnutie úveru žalobkyni vo výške XXX Eur, a žalovanému titulom úveru zaplatila v
mesačnýchsplátkachpoXX,XXI.odXX.XX.XXXXdomarcaXXXXspoluvsumeX.XXX,XXI.. Zdôvodu
zlej finančnej situácie nebola schopná splácať pravidelne a včas niektoré splátky, a preto časť splátok

bola uhradená formou nútených zrážok zo mzdy žalobkyne prostredníctvom jej zamestnávateľa. Q. je
v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov, pretože žalovaný
neuviedol v zmluve o úvere podstatné náležitosti, a to dobu trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z., taktiež je uvedená podľa §
9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. nesprávna výška ročnej percentuálnej miery nákladov 68,22%,
pretože ročná úroková sadzba bola 70,02%, a v takej výške mala byť uvedená aj RPMN. Odcitovala aj
ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. Poukázala aj na to, že výška úrokovej sadzby

70,02% ročne je neprimerane vysoká, v porovnaní s úrokmi bánk podnikajúcimi na území SR je až 5
násobne vyššia. Keďže je úver bezúročný a bez poplatkov, sumu, ktorú uhradila žalobkyňa žalovanému
nad sumu istiny úveru 840 Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré získal žalovaný na úkor
žalobkyne v zmysle § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v odpore proti vydanému platobnému rozkazu zo dňa XX.X.XXXX.
Potvrdil, že so žalobkyňou uzavrel dňa XX.X.XXXX zmluvu o úvere, ktorá sa však riadi ustanoveniami

Obchodného zákonníka a v otázkach, ktoré neupravuje Obchodný zákonník, ustanoveniami
Občianskeho zákonníka. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy bolo do
Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. účinným od X.X.XXXX. Na predmetnú
zmluvu o úvere sa preto môžu použiť len tie ustanovenia z Občianskeho zákonníka, ktoré v roku XXXXosobitne upravili otázky neregulované Obchodným zákonníkom. V tomto smere poukázal na stanovisko
národnej banky Slovenska č. 1/2015. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka v zmysle § 52 ods. 2
posledná veta Občianskeho zákonníka je prípustné len na vzťahy založené po jeho účinnosti. Poukázal

na zásadu zákazu retroaktivity. V prechodných ustanoveniach nebolo dostatočne jasným spôsobom
stanovené, že § 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka sa má použiť aj na právne vzťahy,
ktoré vznikli pred účinnosťou zákona č. 102/2014 Z.z.. Výšku úrokov v čase uzavretia predmetnej
zmluvy o úvere upravovalo ust.§ 502 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak strany dojednajú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v

najvyššie prípustnej výške. Uvedené zmluvné ustanovenie teda reguluje otázku platnosti dohody o
úrokoch a právne dôsledky spojené s tým ak je úrok dohodnutý vyšší než určuje zákon. Ustanovenie
o úrokovej sadzbe nie je neplatné. Pre určenie, aká výška úroku je prípustná je rozhodujúce ako lex
specialis ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu XX.XX.XXXX,
podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v

obdobných prípadoch. Odplata, ktorá je regulovaná v zmysle ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka,
vyjadruje celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa (teda okrem úroku aj prípadne ďalšie poplatky,
ktoré v súvislosti s úverom má zaplatiť s výnimkou tých, ktoré nie sú povinné a teda predpokladom pre
získanie úveru). Pri porovnaní výšky odplaty v zmluve s hodnotou priemernej odplaty za spotrebiteľské
úvery, ktorá bola v rozhodnom období, t. j. ku dňu XX.XX.XXXX vo výške XX,XX %, je na mieste

záver, že táto nebola podstatne prevýšená. Obvyklou odplatou, vzhľadom na spôsob jej určovania v
korelácii s tým, že ide o odplatu na finančnom trhu (nie na bankovom trhu) je práve hodnota priemernej
odplaty určovanej Ministerstvom financií SR. Oba údaje boli stanovené ako údaje platné v zmysle
§ 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Žalovaný poprel tiež tvrdenie o nesprávnom údaji o RPMN.
Žalobca neoznačil žiadny dôkaz, v zmysle ktorého by bolo možné vyvodiť záver o nesprávnosti výpočtu,

uvádza iba neurčité tvrdenia bez odkazu na listinný dokument preukazujúci ich správnosť. Žalovaný
poukázal na predložený rozpis vzorca pre výpočet RPMN z predmetnej zmluvy. Ďalej uviedol, že zmluva
o revolvingovom úvere pozostáva z ustanovení nachádzajúcich sa na prednej (lícnej) strane listiny,
zmluvných dojednaní na zadnej (rubovej) strane listiny a príloh, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Aj
podľa právnej praxe „Celistvosť listiny je zachovaná aj vtedy, ak jednota viacerých listín je spoznateľná

z obsahu právneho úkonu a ak spolunáležitosť jednotlivých listín je nesporná. Pevné spojenie listín
napr. zošitím alebo zviazaním nie je v takom prípade potrebné. Na celistvosť listiny možno usudzovať z
priebežného číslovania strán alebo z číslovania ustanovení zmluvy, vzájomných odvolávok, obsahovej
súvislosti textu, jednotnej formy písma alebo z iného označenia, ak je tým vylúčená ďalšia manipulácia
s textom. V zmysle uvedeného teda Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen

potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy (v podobe žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru), ale je súčasťou zmluvy ako takej. V zmysle ustanovenia článku 7, ods. 7.1
zmluvných dojednaní predstavuje toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných
strán teda dané oznámenie tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. K takémuto záveru
dospel aj Krajský súd v Prešove, ktorý v rozsudku sp. zn. 13Co/111/2014 - 166 ohľadne oznámenia

veriteľa ako súčasti zmluvy. Z ustanovenia článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva, že úver je
po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bude dlžník oboznámený.
Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára
je dňom konečnej splatnosti úveru. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva pritom nielen zo
spomenutého splátkového kalendára, ale aj z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Zmluva

teda údaj o dobe trvania a termíne konečnej splatnosti úveru obsahuje. Termín konečnej splatnosti
úveru je teda vymedzený dňom splatnosti poslednej splátky. Žalovaný poukázal na to, že aj Súdny dvor
EU vo veci C-42/15 uviedol, že uvedený údaj je možné uviesť v akomkoľvek dokumente tvoriacom
zmluvu. Cit. „Článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla
2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 8 102/EHS v spojení s článkom

3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne
vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice
musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči.“ Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam
termín konečnej splatnosti vyplýva z Oznámenia o schválení úveru, zaslanom dlžníkovi. Ďalej žalovaný
uviedol, že zákon č. XXX/XXXX Z.z. účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi

účastníkmi konania nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku
uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy,
ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok
a podobne. To však nie je prípad zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Zmluva uzavretá medziúčastníkmi konania obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti, ako aj počet splátok. Zmluva obsahuje
zákonom vyžadovanú výšku splátky (45,01 Eur) termín splatnosti splátky (ku ktorému dňu sa platí -
20. deň v mesiaci, uvedené v Oznámení Veriteľa o schválení úveru Dlžníkovi, ako aj v Splátkovom

kalendári, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy) a počet splátok (42 splátok), teda aj náležitosť podľa
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.. Nad rámec toho zmluva obsahuje aj dátum splatnosti
prvej splátky (v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy).
Pri rozpisovaní splátky by nebolo reálne možné vypočítať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov
(RPMN). Pri výpočte RPMN sa podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 129/2010 Z.z. vychádza z výšky splátky

(cit. „Dl je výška splátky alebo poplatkov“). Výška splátky je logicky tá suma, o ktorej sa hovorí v § 9
ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.. Pri výpočte RPMN zákon neurčuje iný význam pojmu „splátka“,
teda napríklad že má ísť o súčet splátky istiny, alebo splátku úroku a pod. Pritom je zrejmé, že musí
ísť o celú splátku, pretože inak by daný výpočet bol nesprávnym a mylným. Ak by platilo samostatné
uvádzanie splátky istiny, splátky úroku, potom zo žiadneho zákonného ustanovenia ani nevyplýva, že
by zmluva mala ešte obsahovať aj samostatný údaj o ich súčte. Pri výpočte RPMN by nebolo možné

určiť, či do vzorca určeného na tento výpočet sa má použiť výška splátka istiny, splátky úroku alebo
iných poplatkov. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. sú výsledkom implementácie vyššie spomínanej
smernice Rady 2008/48, je dôležité a podstatné vychádzať pri výklade § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z.z. aj z jej ustanovení. Osobitne to určuje ako povinnosť aj článok 22 odst. 1 smernice.
Podľa článku 10, ods. 1 písm. h) spomenutej smernice má zmluva obsahovať výšku, počet a frekvenciu

splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Predmetná smernica má v rámci
únijného práva povahu plnej harmonizácie. Členské štáty preto nie sú oprávnené či už legislatívne (v
podobe prijímania právnych noriem) alebo aplikačne (v podobe rozhodovania svojich orgánov) prijímať
odchylné ustanovenia. Výslovne to vyplýva z článku 22 smernice. Keďže táto smernica obsahuje

harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve
ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. Výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm.
k) zákona č. 129/2010 Z.z., ako to prezentuje žalobca, predstavuje v podstate požiadavku, aby sa v
Zmluve o úvere uvádzala amortizačná tabuľka. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na právny záver,
ktorý vyslovil aj Súdny dvor EÚ vo veci C-42/15, podľa ktorého Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice

2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu
istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť
každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods.
1 Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave. Zmluva teda obsahuje náležitosti týkajúce sa uvádzania počtu, výšky a termínov splatnosti

splátok v súlade so zákonom. Tvrdenia žalobcu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci
a neosvedčujú žiadny dôvod, ktorý by žalobcu oprávňoval požadovať vydanie sumy 450,10 Eur ako
bezdôvodného obohatenia. Napokon žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku.

3. V podaní zo dňa X.X.XXXX žalovaný uviedol, že pôvodná žalobkyňa titulom zmluvy o úvere uhradila

na účet žalovaného celkovú sumu X.XXX,XX Eur a odkázal na predložený prehľad platieb.

4. V priebehu konania pôvodná žalobkyňa postúpila pohľadávku proti žalovanému O. S., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom J. G. XX, H., a navrhla pripustiť zmenu účastníka na strane žalobcu, a preto súd uznesením
č.k. XXCsp XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX pripustil, aby do konania namiesto doterajšej žalobkyne

vstúpil O. Velič.

5. Z. bol prejednaný podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v
neprítomnosti žalobcu, ktorého neúčasť ospravedlnil jeho právny zástupca a uviedol, že žalobca súhlasí,
aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Nedostavili sa ani žalovaný, a jeho právny zástupca, ktorý bol

na pojednávanie riadne a včas predvolaný, pričom neprítomnosť svoju aj svojho klienta ospravedlnil a
súhlasil, aby súd vykonal pojednávanie v ich neprítomnosti.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / zmluva
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere,

žiadosti žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX o vykonanie zrážok zo mzdy, splátkového kalendára,
oznámenia o vrátení preplatku zo dňa XX.X.XXXX, potvrdenie zamestnávateľa pôvodnej žalobkyne
zo dňa XX.X.XXXX, výpisu z obchodného registra ohľadom žalovaného, odporu žalovaného zo dňa
XX.X.XXXX, súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmiza 2. štvrťrok XXXX, štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, príklady výpočtu
F., oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa XX.X.XXXX, návrhu na pripustenie zmeny
žalobcu zo dňa XX.X.XXXX, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX, súhlasu so vstupom

do konania zo dňa XX.X.XXXX, podania žalovaného zo dňa X.X.XXXX, prehľadu platieb, podania
žalovaného zo dňa XX.X.XXXX, prehľad priemerných úrokových mier z úverov.

7. Zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa XX.X.XXXX, z článku 5. vyplýva, že pôvodná žalobkyňa požiadala žalovaného o poskytnutie úveru

(úverového limitu) v sume XXX I., so splatnosťou XX mesačných splátok po XX,XX Eur, splatných vždy
do 20.dňa v mesiaci, celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa ako dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za
celú dobu čerpania úveru) bola v sume X.XXX,XX Eur, predpokladaná RPMN bola XX,XX %, ročná
úroková sadzba bola XX,XX %, priemerná F. za úver bola XX,XX %. A. čiastka revolvingu: XXX,XX Eur.
Celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť je X.XXX,XX Eur, predpokladaná RPMN úveru
po poskytnutí revolvingu je XX,XX %, ročná úroková sadzba revolvingu : XX,XX %. Q. čerpania úveru

je zariadenie domácnosti. Z článku X.zmluvy označenom ako údaje o schválenom revolvingovom úvere
vyplýva, že žalovaný sa zaviazal poskytnúť pôvodnej žalobkyni úver vo výške XXX,- Eur, so splatnosťou
XX mesačných splátok po XX,XX Eur, splatných vždy do XX.dňa v mesiaci, celková čiastka, ktorú mal
žalobkyňa ako dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) bola v sume X.XXX,XX I., F.
za úver XX,XX %, ročná úroková sadzba bola XX,XX %, priemerná F. za úver bola XX,XX %. Poskytnutá

čiastka revolvingu: XXX,XX I.. Y. čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť je X.XXX,XX I.. F.
revolvingu: XX,XX %. F. úroková sadzba úrokov z omeškania: X,XX %.

8. Z oznámenia žalovaného ako veriteľa o schválení úveru žalobkyni ako dlžníkovi, zmluva o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vyplýva, že schválená výške úveru je XXX,- I., splatnosť úveru

je XX mesiacov, výška mesačnej splátky úveru je XX,XX I., dátum splatnosti prvej splátky úveru je
XX.XX.XXXX a dátum splatnosti poslednej splátky úveru je XX.X.XXXX, periodicita splácania úveru
je mesačná, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania je XX., celková čiastka, ktorú
musí dlžník zaplatiť: X.XXX,XX,- I., F. úveru je XX,XX %, priemerná hodnota RPMN platná ku dňu
podpísania zmluvy o revolvingovom úvere je 45,60%, ročná úroková sadzba úveru: 70,02 %, schválená

výška revolvingu: 505,54 Eur, zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu: 505,54 Eur,
výška mesačnej splátky po vykonaní revolvingu: 45,01 Eur, predpokladaná RPMN úveru po vykonaní
revolvingu : 70,02 %., úverový limit: 840,- Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť(t.j. úver+
úroky za celú dobu čerpania úver): 1.890,42 Eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods.
8.1 písm. a) Dohody o poskytnutí služieb vo výške 120,58 Eur, ročná úroková sadzba úveru: 70,02

%, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu (t.j. revolving+ úroky za celú dobu
čerpania revolvingu): 1.080,24 Eur, ročná úroková sadzba revolvingu: 76,21 %, ročná úroková sadzba
úrokov z omeškania: 8,75 %, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o revolvingovom úvere:
XX.X.XXXX.

9. Zo žiadosti o vykonanie zrážok zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalovaný požiadal
zamestnávateľa pôvodného žalobkyne U. Z., spol .s.r.o. so sídlom v novej W. o vykonávanie zrážok
zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy na uspokojenie svojej pohľadávky voči žalobkyni
vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX vo výške X.XXX,XX I. s tým, že po
doplatení pohľadávky ho bude informovať o ukončení zrážania.

XX. Z potvrdenia o zrážkach zo mzdy vydaného zamestnávateľom žalobkyne, U. V. Z., s.r.o. zo dňa
XX.X.XXXX vyplýva, že tento vykonával zrážky zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného na základe
jeho žiadosti doručenej zamestnávateľovi dňa X.XX.XXXX. Y. suma zrazená zo mzdy je vo výške
X.XXX,XX Eur a od mesiaca máj XXXX do marca XXXX bolo vykonaných XX pravidelných zrážok po

XX,XX I..

11. Žalovaný v oznámení zo dňa XX.X.XXXX pôvodnej žalobkyni oznámil, že celková výška preplatku
žalobkyne na základe zmluvy o revolvingovom úvere predstavuje XX,XX Eur a žalovaný túto sumu
poukáže na tam označený účet pôvodnej žalobkyne.

12. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní trval na podanej žalobe. Uviedol, že žalobca nadobudol
pohľadávku z bezdôvodného obohatenia na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzatvoril
s pôvodnou žalobkyňou R. H.. R. svoj nárok po právnej stránke zdôvodňuje tým, že žalovanýnemal nárok na úroky a poplatky, pretože predmetný úver na základe zmluvy o úvere uzavretej dňa
XX.X.XXXX sa považuje za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu náležitostí v zmluve podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch. Zároveň je v zmluve uvedená RPMN v nesprávnej výške 68,22%, keďže

správna RPMN pri predmetnom úvere po zohľadnení výšky úveru, výšky mesačnej splátky, doby
splácania je XX,XX%. Zároveň nemal žalovaný nárok na úrok z úveru z toho dôvodu, že dojednanie o
úroku z úveru je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, pretože
úver bol poskytnutý pri úrokovej sadzbe 70,01% ročne, ktorá je neprimerane vysoká, niekoľko násobne
prevyšuje úrokové sadzby, za ktoré poskytovali banky spotrebiteľom úvery v danom mieste a čase. V

tomto smere poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/599/2014 zo XX.XX.XXXX,
ktorý v obdobnej veci dospel k rovnakému právnemu záveru a taktiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Cdo/26/2011 zo dňa XX.X.XXXX. Pôvodnej žalobkyni bol vyplatený úver vo výške XXX Eur a
uhradila veriteľovi sumu X.XXX,XX Eur. Žalobca žiada vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré predstavuje
plnenie uhradené pôvodnou žalobkyňou nad istinu úveru za obdobie 2 rokov spätne pred podaním
žaloby a v tomto rozsahu nárok nie je premlčaný. Pokiaľ bola so žalobou predložená listina oznámenie o

vrátení preplatku, z ktorej vyplýva, že pôvodnej žalobkyni žalovaný mienil vrátiť preplatok v sume XX,XX
Eur, pravdepodobne bol tento preplatok pôvodnej žalobkyni na jej účet vyplatený.

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere Zmluvou o
úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do

určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len
„Občiansky zákonník“) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor

koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 1 ods. 2 veta prvá Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy o úvere /ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“/ Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa§2písm.d/Zákonač.129/2010Z.z.naúčelytohtozákonasarozumie zmluvouospotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so

spotrebiteľským úverom,

Podľa§9ods.2Zákonač.129/2010Z.z.zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecnýchnáležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanieplatobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok..

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/ Zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
Písm. a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti

podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
Písm. b/ je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov
v neprospech spotrebiteľa.

14. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že pôvodná žalobkyňa R. H. a žalovaný uzavreli dňa

XX.X.XXXXzmluvuospotrebiteľskomúvere.R.oúverejeupravenávust.§497Obchodnéhozákonníka
a z obsahu uzavretej zmluvy vyplýva záväzok žalovaného ako veriteľa poskytnúť žalobkyni ako dlžníkovi
úver v dojednanej sume, a záväzok žalobkyne vrátiť veriteľovi istinu úveru spolu s dojednanou odplatou.
Skutočnosť, že v prípade zmluvy o úvere sa jedná o tzv. absolútny obchod nemá vplyv na to, že ide
zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona č.

250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa obsah zmluvy a formulárových zmluvných podmienok
pred jej podpisom podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že
žalovanývzorovýtextzmlúvpoužívalvoviacerýchprípadochpriposkytovaníúverovinýmspotrebiteľom.
Žalobkyniposkytolúveržalovanývrámcijehopodnikateľskejčinnostiažalobkyňapriuzatváraníaplnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale

ako spotrebiteľ, čo je zrejmé aj z jej označenia v zmluve menom, priezviskom, rodným číslom, číslom
občianskeho preukazu, adresou trvalého pobytu. Táto zmluva o úvere s ohľadom na skutočnosť, že
dlžníkakojednazostrántejtozmluvynebolpodnikateľom,súzmluvyspotrebiteľskévzmysle§52anasl.
Občianskeho zákonníka, preto sa na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva,

a to s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 2 veta posledná Občianskeho zákonníka v znení zákona
č. 102/2014 Z.z. účinného od X.X.XXXX. Toto zákonné ustanovenie nemá prechodné ustanovenia.
To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. K
rovnakému záveru o potrebe aplikovať ust. § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka aj na zmluvné
vzťahy založené pred účinnosťou tohto ustanovenia dospel v obdobnej veci Najvyšší súd SR v rozsudku

sp. zn. 4MCdo/17/2014 zo dňa XX.XX.XXXX. Preto súd nepovažoval za správny výklad žalovaného
o nemožnosti aplikácie tohto zákonného ustanovenia. Na uvedenú zmluvu sa vzťahuje aj zákon č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože žalovaný poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania a právnej predchodkyni žalobcu bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako navýkon zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom opak žalovaný netvrdil, a ani nepreukazoval.
Spotrebiteľským úverom treba podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. chápať dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Žalobca sa domáha proti žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo prijatím
plnenia bez právneho dôvodu, keď právna predchodkyňa žalobcu uhradila žalovanému na základe
zmluvyoúvereč.XXXXXXXXXXokremistinyúveruajodplatuzaúver,naktorúnemalžalovanýnárok.A.

na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému bola na žalobcu postúpená na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX. Postúpenie pohľadávky, a tým svoju aktívnu legitimáciu
v tomto konaní žalobca preukázal predložením písomnej Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
XX.X.XXXX, z č.l. II, čl. L. ktorej vyplýva, že predmetom postúpenia bola aj táto pohľadávka majúca
pôvod v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX. A. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka sa stal žalobca
nadobúdateľom pohľadávky s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými.

16. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že zmluva neobsahuje v zmysle § 9
ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010 Z.z. údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. Zákon v citovanom
ustanovení rozlišuje medzi dobou trvania zmluvy a termínom konečnej splatnosti úveru, pričom obidve
náležitosti musia byť v zmluve uvedené. Zákonodarca požiadavku na uvádzanie konkrétneho dátumu

konečnej splatnosti úveru zaviedol s cieľom zvyšovania informovanosti spotrebiteľov. Podľa názoru súdu
je v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nevyhnutné, aby bol v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uvedený osobitný údaj o dátume /deň, mesiac, rok/, kedy je splatná posledná splátka, teda uvedenie
termínu konečnej splatnosti úveru. Nie je postačujúce pokiaľ sa termín splatnosti dá vyvodiť, resp.
vypočítať z iných ustanovení zmluvy (z počtu splátok, dátumu poskytnutia). Žalovaný síce uviedol termín

konečnej splatnosti v oznámení o schválení úveru, ktoré má podľa naoktrojovaného ustanovenia čl. 7
ods. 7.1. písm. g/ tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy, avšak táto náležitosť nie je uvedená v zmluve, na
ktorej pripájajú obe zmluvné strany svoj podpis. Splátkový kalendár, ktorý obsahuje aj termín poslednej
splátky úveru nie je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, neobsahuje podpisy zmluvných strán.
Podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere musia byť uvedené jasne, zrozumiteľne priamo

v zmluve, a nie v iných dokumentoch, ktoré vytvorí sám dodávateľ. Povinnosť uvádzať túto obligatórnu
náležitosť priamo do zmluvy bola súdmi už viackrát judikovaná (napr. rozsudok G. súdu v Žiline sp.
zn. XCo XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, rozsudok G. súdu v H. sp. zn. XXCo/XXXX/XXXX zo dňa
XX.X.XXXX, rozsudok G. súdu v N. N. sp. zn. XXCo/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudok
Krajského súdu v H. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX). M. sa o rozhodnutia súdov vyšších

inštancií, ku ktorým sa tunajší súd prikláňa, pričom všeobecné súdy na takomto výklade citovaného
ustanovenia zotrvali ako vyplýva z novšej judikatúry, napr. z rozsudkov G. súdu v A. sp. zn. XXCo XXX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XCo XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, rozsudku G. súdu v R. sp. zn.
XXCoXXX/XXXXzodňaXX.XX.XXXX,rozsudkuG.súduvH.sp.zn.XCoXX/XXXXzodňaXX.X.XXXX.

17. Súd tiež zistil, že v zmluve o úvere bola uvedená RPMN 68,22% v nesprávnej výške. Táto náležitosť
musí byť súčasťou zmluvy o úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona č. 129/2010 Z.z.. Súd vychádzal
z toho, že v zmluve o úvere ako aj v oznámení o schválení úveru bola uvedená ročná úroková
sadzba úrokov z úveru 70,02%, pričom úroky predstavujú odplatu pre veriteľa za poskytnuté peňažné
prostriedky, a z tohto dôvodu RPMN nemôže byť nižšia ako ročná úroková sadzba. Ročná percentuálna

miera nákladov je podstatná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a je pre spotrebiteľa dôležitá.
Vyjadruje totiž celkové ročné náklady na úver. RPMN zahrňuje úroky, poplatky aj prípadné poistenie.
RPMN udáva percentuálny podiel z dlžnej čiastky, ktorý musí spotrebiteľ zaplatiť za obdobie jedného
roka v súvislosti so splátkami, správou a ďalšími výdajmi spojenými s čerpaním úveru. Tento údaj
má umožniť spotrebiteľovi lepšie vyhodnotiť výhodnosť alebo nevýhodnosť poskytovaného úveru v

porovnaní s inými úvermi poskytovanými inými veriteľmi. Uvedenie RPMN v nesprávnej nižšej výške má
ten následok ako keby nebola uvedená v zmluve vôbec.

18. V zmluve o úvere absentuje výslovné uvedenie predpokladov použitých na výpočet RPMN, ktoré
náležitosti musia byť v zmluve tiež uvedené v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona č. 129/2010 Z.z..

19. Dodávateľ, ktorý pripravuje text zmlúv, je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a
zodpovedá za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti, ktoré
sú významné pre orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru, doby a rozsahuúveru. Súd ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. účinné do 30.12.2012 (t.j. v
čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.9.2012) vyložil tak, že zákon sankcionuje
úver tým, že je bezúročný a bez poplatkov vtedy, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme

neobsahuje náležitosti stanovené v § 9 zákona. Účelom zákona č. 129/2010 Z.z., jeho ustanovení
je vyrovnávanie faktickej nerovnováhy v právnom vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, kde
dodávateľ je odborníkom, ktorý pripravuje text zmluvných ustanovení a spotrebiteľ je v slabšom
postavení pri uzatváraní zmluvy. S cieľom dosiahnutia dôslednej a účinnej ochrany slabšej zmluvnej
strany - spotrebiteľa zákon určuje, že zmluva musí v písomnej forme obsahovať stanovené podstatné

náležitosti a v prípade pochybenia veriteľa, ktorý zodpovedá za to, že zmluva má zákonne náležitosti
nasledujú pre neho primerané a odrádzajúce sankcie v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
V tomto zmysle treba vykladať aj ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Predpísaná
písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi účastníkmi niektorú z podstatných náležitostí
vymenovaných v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. neobsahuje,

nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. K rovnakému záveru dospeli aj G. súd v Žiline v rozsudku sp. zn.
9Co/3X/2016 zo dňa XX.X.XXXX a Krajský súd v H. v rozsudku č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa
XX.X.XXXX. A. absenciu týchto zákonných sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle §
11 ods. 1 písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z.. Úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa §

11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. aj z dôvodu, že v zmluve o úvere bola uvedená RPMN v
nesprávnej nižšej výške, čo je na neprospech spotrebiteľa.

20. Žalovanému nevznikol na základe zmluvy o úvere nárok na úroky z úveru aj z dôvodu, že dojednaná
úroková sadzba je neprimerane vysoká, ako na to správne poukázal žalobca. Skutočnosť, že sa jedná

o zmluvu o úvere neobmedzuje súd v posúdení zmluvného ustanovenia o riadnych úrokoch z úveru
vo svetle dobrých mravov podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd mal za to, že dojednanie o úroku
z úveru v sadzbe 70,02 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Podľa zmluvy o úvere č XXXXXXXXXX mal byť úver poskytnutý vo výške XXX Eur a žalobkyňa sa ho
zaviazala vrátiť v 42 mesačných splátkach po XX,XX Eur spolu s odplatou (úrokom) vo výške 1.050,42

Eur. Odplata za poskytnutie úveru teda presahuje výšku poskytnutého úveru. Podľa štatistického
prehľadu priemerných úrokových mier uverejnených Národnou bankou Slovenska www.nbs.sk pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých v septembri XXXX s dobou splatnosti od
X do X rokov bola priemerná úroková miera vo výške XX,XX % ročne. Úrok z úveru dojednaný v
predmetnej zmluve o úvere viac ako päťnásobne prevyšuje priemernú mieru úrokov pri obdobných

spotrebiteľských úveroch poskytnutých v danom čase a zavádza značnú nevyváženosť do zmluvného
vzťahu, porušuje pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria
základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Porovnanie dojednania o úrokoch z konkrétneho úveru
s inými obdobnými úvermi, ktoré v danom mieste a čase boli poskytované inými veriteľmi pre účely
posúdenia súladnosti dojednania o úrokoch s dobrými mravmi vyhodnotil ako správny postup aj G. súd

v Trenčíne v rozsudku sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, Krajský súd v Prešove v rozsudku
sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, Krajský súd v G. v rozsudku sp. zn. XCo XXX/XXXX
zo dňa XX.X.XXXX a D. súd SR v rozsudku sp. zn. XCdo XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX. H. zmluvné
ustanovenie o výške úroku z úveru je z uvedených dôvodov neplatné. Jeho neplatnosť však nemá
za následok neplatnosť celého právneho úkonu. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka neplatné časti

právneho úkonu v zásade nezapríčiňujú neplatnosť celého právneho úkonu, ak ich možno oddeliť od
ostatného obsahu právneho úkonu. Citované ustanovenie je vyjadrením teórie zachovania platnosti
zmlúv. V danom prípade dojednanie o úroku z úveru možno oddeliť od zvyšného obsahu zmluvy, ktorá
ostáva platnou. Úrok z úveru je síce podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného
zákonníka, no na vec sa vzťahujúci zákon č. 129/2010 Z.z. (ustanovenia § 9 ods. 2, § 11) v prípade

porušení zákonom stanovených povinností zo strany dodávateľa čo do obligatórnych náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere sankcionujú dodávateľa tým, že úver je bezúročný a bez poplatkov, a teda
ponechávajú v platnosti aj takúto vadnú zmluvu o úvere v tom smere, že spotrebiteľ nie je povinný platiť
úroky z úveru, a ide o bezúročný úver.

21. Stanovisko Národnej banky Slovensko, na ktoré poukazoval žalovaný nie sú pre súd záväzné. Súdu
je známy rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa X.XX.XXXX sp. zn. C-XX/XX vo veci C. Y. Z.,
a.s., proti G. N., ktorým boli vykladané ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/
ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "Smernica").Súdny dvor Európskej únie nemá právomoc vykladať zákony členského štátu; toto oprávnenie má súd
členského štátu. Rozsudok Súdneho dvora EÚ je spolu s výkladom alebo posúdením platnosti práva
únie, ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzný pre vnútroštátny súd, ktorý prejudiciálnu otázku podal, ako aj

pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci o opravných prostriedkoch. Smernica nemá všeobecnú
záväznosť ako nariadenie, pretože je adresovaná iba členským štátom a nie všetkým fyzickým a
právnickým osobám. Ustanovenia smernice musia byť transponované do vnútroštátneho právneho
poriadku. V článku 10 ods. 2 písm. c/ Smernice je stanovené, že zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne
uvádza dĺžku trvania zmluvy o úvere, no podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010

Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať nie len dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere ale aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Pri tejto rozdielnej úprave vnútroštátneho
práva a Smernice súd skúmal, či do úvahy prichádza priamy účinok smernice. Priama aplikácia smernice
prichádza do úvahy len v sporoch, kde je odporcom členský štát resp. akýkoľvek orgán konajúci v jeho
mene, čo opakovane judikoval Súdny dvor európskej únie (prípady Marshall,C-152/84, Faccini Dori,
C-91/92 a Pfeiffer, C-397/01). Priame použitie smernice je teda neprípustné v tomto súdnom konaní,

kde žalobcom je súkromná právnická osoba a žalovaným fyzická osoba. Smernici nemožno priznať ani
nepriamy účinok v podobe eurokonformného výkladu zákona, teda interpretácie vnútroštátneho práva
vo svetle znenia a účelu smernice. Cieľom eurokonformného výkladu zákona je najmä vyplniť medzery
vnútroštátneho právneho predpisu samotnými ustanoveniami smernice. V posudzovanej veci možno
za použitia jazykového, logického ale aj teleologického výkladu dospieť iba k jednému záveru, a síce,

že v zákone č. 129/2010 Z.z. náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovené jednoznačne, a to
rozdielne od ustanovení Smernice, nad rámec Smernice. Zákonodarca sa teda od ustanovení smernice
odchýlil, a zákon č. 129/2010 Z.z. schválil v takom znení s cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany, čo vyplýva z dôvodovej správy k tomuto zákonu. Ustanovenia § 9 ods.
2, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. nadobudli účinnosť 11.6.2010, a súdy už viac rokov konštantne

judikovali, že v prípade absencie vymedzených zákonných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom
úvere sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Akýkoľvek eurokonformný výklad predmetných
zákonných ustanovení by bol potom v priamom rozpore so zákonom, nahrádzal by výslovné znenie
zákona, čo je neprípustné, pretože by sa jednalo o výklad contra legem. Takýto výklad by bol zároveň
v rozpore aj s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a výrazne by narušil princíp

právnej istoty vyjadrený v čl. 2 ods. 1, 2 CSP. Aj súdny dvor spresnil, že zásada eurokonformného
výkladuvnútroštátnehoprávamáurčitéobmedzenia.Povinnosťvnútroštátnehosúduprihliadaťnaobsah
smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je teda obmedzená
všeobecnými zásadami práva a nemôže slúžiť ako základ na výklad vnútroštátneho práva contra legem
(rozsudky z 15. apríla 2008, Impact, C- 268/06, Zb.s. I-2483, bod 100, a Dominguez). Z týchto dôvodov

už Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č.k. XCo/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX tiež uzavrel, že napriek
rozsudku Z. dvora I. únie zo dňa X.XX.XXXX sp. zn. C-XX/XX, po konštatovaní neprípustnosti priameho
účinku Z. v spore medzi jednotlivcami a aj po zohľadnení eurokonformného výkladu, súd nemôže
tolerovať absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré predpisuje zákon č.
XXX/XXXX Z.z. a z toho dôvodu je treba považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.

22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keď predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, mal žalovaný
právo iba na vrátenie istiny poskytnutého úveru vo výške XXX Eur. Právna predchodkyňa žalobcu v
žalobe tvrdila, že titulom predmetného úveru uhradila žalovanému celkovo sumu 1.890,74 I., no sám
žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa X.X.XXXX uvádzal, že uhradila vyššiu sumu, a to X.XXX,XX

Eur. H. žalovaného mal súd za preukázané z predloženého prehľadu platieb ohľadom zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXXX, z ktorého vyplývajú konkrétne dátumy jednotlivých úhrad, ktoré vykonala právna
predchodkyňa žalobcu, pričom celkovo od XX.XX.XXXX do X.X.XXXX uhradila XX splátok po XX,XX I.,
t.j. spolu sumu X.XXX,XX I.. T. úhrad bola právnej predchodkyni žalobcu strhnutá zo mzdy ako to vyplýva
z predloženého potvrdenia jej zamestnávateľa zo dňa XX.X.XXXX, v ktorom však nie sú zaznamenané

presné dátumy vykonaných zrážok. Z. preto vychádzal z listinného dôkazu predloženého žalovaným,
v ktorom sú zaevidované presné dátumy a sumy úhrad právnej predchodkyne titulom predmetného
úveru v prospech žalovaného. Súd mal za to, že medzi žalovaným a právnou predchodkyňou žalobcu
vznikol záväzkovo-právny vzťah z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 489 Občianskeho zákonníka.
Neoprávnený majetkový prospech žalovaného v zmysle § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka

predstavujú úroky vyplatené žalovanému zo strany právnej predchodkyne žalobcu v sume X.XXX,XX
I. (úhrady v celkovej sume X.XXX,XX I. - istina úveru XXX Eur), na ktoré nemal žalovaný z vyššie
uvedených dôvodov právo. Obsah tohto záväzkového vzťahu je povinnosť žalovaného ako povinnéhosubjektu, ktorý sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil vydať žalobkyni ako oprávnenému subjektu
tento majetkový prospech.

23. Žalovaný namietol premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predmetné právo
je právom majetkovým a preto podlieha premlčaniu. Súd sa teda zaoberal vznesenou námietkou
premlčania, pretože premlčané právo podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno priznať.
Občiansky zákonník v ustanoveniach § 107 ods. 1, ods. 2 rozlišuje subjektívnu dvojročnú premlčaciu
dobu a objektívnu trojročnú a desaťročnú premlčaciu dobu. Počiatok plynutia subjektívnej dvojročnej

premlčacej doby viaže ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka na moment, keď sa oprávnená
osoba dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil. Za účelom zaručenia
právnej istoty v zmluvných vzťahoch Občiansky zákonník stanovuje v § 107 ods. 2 aj trojročnú objektívnu
premlčaciu dobu a 10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu v prípade úmyselného bezdôvodného
obohatenia, ktoré plynú od momentu kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu. Objektívna premlčacia
doba je konečná, nemôže byť predĺžená subjektívnou premlčacou dobou. Právo sa však premlčí

uplynutím subjektívnej premlčacej doby, ktorá môže uplynúť ešte pred uplynutím objektívnej premlčacej
doby. Pre posúdenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je významná skutočná vedomosť
oprávneného a nie len možnosť vedomosti o vzniku bezdôvodného obohatenia. Aby na strane pôvodnej
žalobkyne mohlo byť usudzované na jej vedomosť o bezdôvodnom obohatení, musela poznať právo,
teda, že v dôsledku neuvedenia zákonných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je úver bez

úročný a bez poplatkov a v dôsledku neprimeranej výšky úroku je ustanovenie o tejto odplate neplatné.
Vedomosť o obsahu práva je ovládaná zásadou „neznalosť práva neospravedlňuje“, a znalosť práva
sa u jeho adresátov (bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú právnické vzdelanie) nevyvratiteľne
predpokladá v zmysle § 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky , pričom
za okamžik vzniku skutočnej vedomosti o obsahu práva u pôvodnej žalobkyne je potrebné považovať

deň účinnosti právneho predpisu. Vedomosť o tom, že zmluva nemá predpísané náležitosti , resp. má
nesprávne náležitosti treba viazať na okamih , kedy pôvodná žalobkyňa podpísala zmluvu, keď sa
s ňou oboznámila, čo v danom prípade bolo hneď po jej podpise. Vedomosť právnej predchodkyne
žalobcu o tom, že z jej strany došlo pri splácaní úveru žalovanému k plneniu nad rámec poskytnutej
istiny nastáva okamžikom, kedy právna predchodkyňa žalobcu uhradí splátku, ktorou poskytnutú istinu

prvýkrát preplatí. Pôvodná žalobkyňa totiž poznala výšku úveru ako aj výšku splátok, a bola schopná
sa jednoduchým matematickým výpočtom dozvedieť, kedy začala platiť nad rámec istiny. To, kedy sa
oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností,
možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej
doby vôbec relevantné. Uvedený záver korešponduje so závermi Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp.

zn. 1Cdo 67/2011, závermi Najvyššieho súdu ČR v rozhodnutiach sp. zn. 28Cdo 685/2011, sp. zn.
28Cdo 3977/2007 a aj so závermi Krajského súdu v Trenčíne v rozsudku sp. zn. 17Co 315/2017 zo dňa
6.9.2017, sp. zn. 17Co 372/2015 zo dňa 27.4.2016. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe
veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Právna predchodkyňa žalobcu podala
žalobu na súd dňa XX.X.XXXX. Právna predchodkyňa žalobcu nad istinu úveru preplatila poskytnutý

úver. Odo dňa nasledujúceho po dni prvej platby právnej predchodkyne žalobcu nad rámec istiny úveru
začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba. Vzhľadom na dvojročnú subjektívnu premlčaciu
dobu premlčané sú plnenia, ktoré právna predchodkyňa žalobcu nad rámec istiny úveru, teda bez
právneho dôvodu uhradila žalovanému pred XX.X.XXXX. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
právna predchodkyňa žalobcu zaplatila žalovanému istinu úveru XXX I. v splátkach vykonaných od

XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX v sume XXX,XX I. (XX splátok po XX,XX I. a jedna splátka z XX.XX.XXXX
v sume XX,XX I.) a časťou splátky zo dňa XX.X.XXXX v sume XX,XX I., pričom touto splátkou zo dňa
XX.X.XXXX v celkovej sume XX,XX I. prvý krát preplatila istinu o XX,XX I. a spolu s nasledujúcimi
splátkami vykonaným od X.X.XXXX do X.X.XXXX (XX splátok po XX,XX I.) nad istinu uhradila celkovo
sumu X.XXX,XX I.. S. na dvojročnú premlčaciu dobu je nárok premlčaný ohľadom splátok po XX,XX

I. nad istinu úveru uhradených od XX.X.XXXX do X.X.XXXX. P. úhrady v sume XX,XX Eur vykonanej
dňa X.X.XXXX totiž premlčacia doba začala plynúť dňa X.X.XXXX a márne uplynula dňa X.X.XXXX,
t.j. pred podaním žaloby na súd. Ohľadom úhrady vykonanej dňa X.X.XXXX premlčacia doba začala
plynúť dňa X.X.XXXX a mala uplynúť X.X.XXXX, no pred jej uplynutím bola podaná žaloba na súd
dňa XX.X.XXXX, a preto nie je premlčaný tento nárok. Nárok logicky nie je premlčaný ani ohľadom 8

úhrad neskôr vykonaných od X.X.XXXX do X.X.XXXX. Nárok teda nie je premlčaný ohľadom celkovo
X úhrad vykonaných po XX,XX I. mesačne od X.X.XXXX do X.X.XXXX v úhrnnej sume XXX,XX I.. Z
obsahu žaloby ako aj vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že žalobca uplatnil právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia ohľadom posledných XX úhrad právnej predchodkyne žalobcu poXX,XX I. vykonaných od X.X.XXXX do X.X.XXXX v celkovej sume XXX,XX I.. Z oznámenia žalovaného
o vrátení preplatku zo dňa XX.X.XXXX mal súd za preukázané, že samotný žalovaný uznal, že právna
predchodkyňa žalobcu uhradila nad rámec zmluvy čiastku XX,XX I., a z toho dôvodu jej túto sumu vráti

najejúčetvbanke.Zprehľadusplátokadojednaniavzmluveoúverejezrejmé,žeprávnapredchodkyňa
žalobcu mala uhradiť XX splátok po XX,XX I., t.j. sumu X.XXX,XX I. no uhradila celkovo sumu X.XXX,XX
I.,ktorázodpovedáXXsplátkampoXX,XXEur,apretožalovanýuznal,žeprávnapredchodkyňažalobcu
má nárok na vrátenie poslednej splátky. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že tento
preplatok bol pravdepodobne v zmysle oznámenia žalovaného vyplatený právnej predchodkyni žalobcu.

G. posledná splátka v sume XX,XX I. zo dňa X.X.XXXX bola právnej predchodkyni žalobcu vrátená, dlh
žalovaného titulom bezdôvodného obohatenia voči žalobcovi sa o túto sumu znížil.

24. S poukazom na uvedené dôvody po odpočítaní premlčanej časti nároku XX,XX Eur a zaniknutej časti
dlhu v sume XX,XX Eur súd výrokom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie
v sume XXX,XX Eur, s tým, že lehotu na plnenie určil podľa § 232 ods. 3 CSP, a výrokom II. žalobu

vo zvyšku zamietol.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

26. Žalobca bol v konaní úspešný čo do zaplatenia sumy 360,08 Eur, čo predstavuje 80% zo žalobou
uplatnenej sumy, a žaloba bola zamietnutá v časti o zaplatenie sumy 90,02 Eur, ktorá predstavuje 20%
zo žalobou uplatnenej sumy a úspech žalovaného. Preto za použitia zásady úspechu vznikol prevažne
úspešnému žalobcovi podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v

rozsahu 60% (80% - 20%). Preto súd výrokom III. priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 60%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

27. V odpore vzniesol žalovaný námietku miestnej nepríslušnosti. Tvrdil, že miestne príslušným je

Okresný súd Bratislava I podľa sídla žalovaného, keďže v prípade vzťahu bezdôvodného obohatenia
sa jedná o osobitný vzťah, a nejedná sa o spotrebiteľský vzťah. Túto námietku vzniesol žalovaný včas
pri prvom jemu patriacom procesnom úkone. Súd však dospel k záveru, že námietka je nedôvodná.
Uplatnené právo má základ v spotrebiteľskom vzťahu žalovaného a právnej predchodkyne žalobcu,
ktorý vzťah bol založený na základe spotrebiteľskej zmluvy o úvere. Postúpením pohľadávky sa

spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu nezmenil. Vydanie bezdôvodného obohatenia žiadané
právnym nástupcom spotrebiteľa od dodávateľa je právom podľa osobitného predpisu v súlade s
ustanovením § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Jedná sa o spotrebiteľský spor
a preto v zmysle ust. § 19 písm. d) CSP je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Trenčín, v
obvode ktorého má trvalý pobyt žalobca ako právny nástupca spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov súd

na námietku žalovaného vec nepostúpil Okresnému súdu Bratislava I.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.