Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. marec 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717208155
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8717208155.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony B.. M. R., nar. X.X.XXXX., bytom U. XXXX/XX, XXX XX M., zastúpený procesným opatrovníkom
Y., pracovníkom Okresného súdu M., na návrh B.. M. R. O., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX
XX M., o odvolaní B.. M. R. ml. proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 15Ps/10/2017-61 zo dňa
12.9.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie obmedzil B.. M. R., nar. X.X.XXXX, bytom M., U. XXXX/
XX spôsobilosti na právne úkony tak, že menovaný nie je schopný sám rozhodovať o potrebe sociálnej a
zdravotnejstarostlivostianiejeschopnýdaťinformovanýsúhlassposkytovanímzdravotnejstarostlivosti
v zmysle § 6 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti. Ustanovil B.. M. R., nar. X.X.XXXX
opatrovníka v osobe B.. M. R. O.., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M., U. XXXX/XX, ktorému vymedzil
rozsah práv a povinností tak, že je povinný a oprávnený zastupovať B.. M. R., nar. X.X.XXXX vo všetkých
veciach týkajúcich sa obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania. Štát nemá nárok na náhradu trov konania.

V odôvodnení poukázal na dôvody návrhu, výsledky vykonaného dokazovania, záver znaleckého
posudkuvypracovanéhovkonaní,citovalust.§10ods.2Občianskehozákonníka,§248ods.1Civilného
mimosporového poriadku a uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal obmedzenia
spôsobilosti na právne úkony u B.. M. R. ml. z dôvodu, že trpí duševnou poruchou trvalého charakteru,
v dôsledku ktorej je vhodné umiestniť menovaného do špecializovaného zariadenia sociálnych služieb.

V priebehu konania navrhol obmedziť spôsobilosť na právne úkony vo veciach zdravotnej starostlivosti
a rozhodovania ohľadom umiestnenia v zdravotníckom zariadení alebo zariadení sociálnych služieb.
Zo záveru zo znaleckého posudku vypracovaného v konaní vyplýva, že M. R. B.. trpí schizoidnou
poruchou osobnosti, obsedantno-kompulzívnou poruchou a nelátkovými závislosťami, ako aj vývinovou
pervazívnou poruchou, tzn. autizmom. Ide o trvalé ochorenie, pričom intelekt u týchto jedincov vo
všeobecnosti je nadpriemerný, nie je poškodený, ale úsudok a reálne fungovanie je výrazne poškodené.
V kombinácii so schizoidnou poruchou osobnosti vzhľadom na trvalé a pokračujúce ochorenie a

chorobné vnímanie reality, znalkyňa doporučila úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Uviedla,
že vzhľadom na celkový psychický stav, nie je B.. M. R. B.. schopný previesť objektívne, racionálne a
správne akýkoľvek právny úkon, nie je schopný sám reálne zhodnotiť, ani zabezpečiť základné potreby
týkajúce sa živobytia a bývania, nie je schopný reálne spravovať svoj majetok tak, aby nebol vystavenýriziku ťažkých strát. Vzhľadom na riziko zhoršenia psychického stavu v cudzom znepokojujúcom
prostredí prejavujúcom sa napr. zvýšenou intrapsychickou tenziou, zvýšenou emočnou labilitou, či
skratovým správaním sa, prejavuje sa vzťahovačné spracovanie reality, v dôsledku čoho znalkyňa

ani neodporučila, aby menovaný bol vypočutý pred súdom, resp., aby mu bolo doručené rozhodnutie
z dôvodu, že tomu by síce porozumel, avšak by k nemu zaujal nereálne, nekritické, neobjektívne
stanovisko. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony ako také je
zásahom do integrity človeka, a pokiaľ je možnosť dané veci riešiť iným spôsobom, je potrebné prikloniť
sa k tejto alternatíve. Považoval za preukázané, že v oblasti finančných vzťahov, vystupovania pred

orgánmi verejnej správy, súdmi, pri uzatváraní zmlúv rôzneho charakteru, preberania dôchodku a iných
dávok, dispozíciou s majetkom nie je potrebné v tomto prípade obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony súdnou cestou, nakoľko za podpory rodičov a formy chráneného bývania u menovaného nie je
predpoklad, žeby v budúcnosti došlo k situáciám, ktoré sa dajú vyriešiť, či už za pomoci týchto jeho
blízkych osôb, disponenta na účte a pod. Súd preto obmedzil B.. M. R. B.. v spôsobilosti na právne úkony
len vo vzťahu k sociálnej a zdravotnej starostlivosti a s ohľadom vyslovenia informovaného súhlasu s

poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Jedná sa o ochranu v prípade, ak bude potrebovať konkrétnu
zdravotnú pomoc, s ktorou by sám nesúhlasil, resp. aj v oblasti bývania, kedy by mu v budúcnosti mohlo
hroziť, že o bývanie príde a nebolo by možné vyriešiť situáciu iným spôsobom. Súd zároveň ustanovil
opatrovníka v osobe jeho otca B.. M. R. O., ktorému vymedzil rozsah práv a povinností na zastupovanie,
v oblastiach, v ktorých je jeho syn obmedzený spôsobilosti na právne úkony.

O trovách dôkazu rozhodol v zmysle ust. § 251 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle
ktorého trovy dôkazu platí štát, a preto vyslovil, že Slovenská republika nemá nárok na náhradu trov
konania. O trovách účastníkov rozhodol v zmysle ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie B.. M. R. B.. Namietal nesprávne
skutkové zistenia, ako aj nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že z právneho dôvodu
neexistujedôvodnajehoobmedzeniespôsobilostinaprávneúkony.Súdprvejinštanciezistenýskutkový
stav nesprávne posúdil. Napadnuté rozhodnutie považoval za neopodstatnené s tým, že poukázal na
konanie súdnej znalkyne voči nej, ktoré považoval za nerovnaké, nemali splnené rovnaké podmienky.

Znalkyňa ho nevypočula dostatočne, otec s ňou hovoril oveľa viac ako on, sedeli v miestnosti spolu, on
potom požiadal znalkyňu, aby s ňou mohol hovoriť osamote, ona mu to umožnila, ale len na pár minút.
Z tohto dôvodu namietal, že nemal možnosť znalkyňu oboznámiť, čo zvláda, aké právne úkony robiť,
ako si všetko zabezpečuje sám bez pomoci. Uviedol, že má vedomosť o tom, že súd je vždy povinný
hľadať čo najmenej zasahujúce riešenie týkajúce sa spôsobilosti na právne úkony. V danom prípade

žiadne iné riešenie nebolo predmetom úvah na súdnych pojednávaniach. Zdôraznil, že je samostatný
v rozhodovaní v oblasti zdravotných a sociálnych potrieb, a preto nesúhlasil, aby mal obmedzenú
spôsobilosť na právne úkony v žiadnom rozsahu. Navyše ho zarazilo, že znalkyňa uviedla, že má úsudok
a reálne fungovanie výrazne poškodené. Keby tomu tak bolo, tak by nemohol v súčasnosti vykonávať
dobrovoľnícku činnosť v Centre sociálnych služieb I., kde pravidelne dochádza na 4 hodiny. Predtým

pracoval ako ergoterapeut v rámci dobrovoľníckej platenej služby v Domove sociálnych služieb O.. W.
H. S. A. O. M. cez úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. V čase pojednávania bol ochotný dobrovoľne
nastúpiť do zariadenia podporovaného bývania v O.O. M., čo sa aj vyjadril pred súdom. Vzhľadom
k tomu, že sa do uvedeného zariadenia nedalo nastúpiť z dôvodu nedokončených prác v objektoch
určených na podporované bývanie, tak si s pomocou hľadal prácu a zamestnal sa ako dobrovoľník,

kde sa mu darí, integroval sa do pracovného kolektívu. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na nové konanie alebo konanie zastaviť, ak krajský súd prehodnotí situáciu v jeho
prospech a dospeje k záveru, že nie je dôvod na zásah do jeho spôsobilosti na právne úkony. Súčasťou
podaného odvolania je aj správa od ošetrujúceho psychiatra a klinického psychológa (č.l. 65-66 spisu).

3. Procesný opatrovník ustanovený B.. M. R. B.. v konaní, Y. V., ani B.. M. R. O.. sa k doručenému
odvolaniu písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 2 zákona č.
161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len CMP v spojení s §

34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v znení neskorších
predpisov, ďalej len CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení
s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 68 CMP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP acontrario) s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli
súdu, ako aj internetovej stránke dňa 27.02.2019 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie B.. M. R. B.. nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho

nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, zisteným skutkovým stavom veci, ako aj právnym posúdením
dôvodnosti uplatneného návrhu súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

5. K odvolaniu B.. M. R. B.. uvádza, že uplatnené námietky týkajúce sa nesprávnych skutkových
zistení, vrátane nesprávneho rozhodnutia vo veci nepovažoval za dôvodné. Z obsahu spisu je
nesporné, že súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony náležite vykonal dokazovanie potrebné na zistenie rozhodných skutočností, a to

znaleckým dokazovaním, z ktorého záveru vyplynulo, že B.. M. R. B.. trpí poruchou, ktorá nie je len
prechodná, lebo trpí stálou duševnou poruchou s nepriaznivou prognózou aj napriek liečbe, ktorá je bez
dostatočného efektu. Tzv. autistický syndróm v kombinácii so zisteným typom osobnosti plne obmedzujú
menovaného spôsobilosti na akýkoľvek právny úkon, vrátane neschopnosti rozhodovať o potrebe
sociálnej a zdravotnej starostlivosti, menovaný nie je schopný dať informovaný súhlas s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti v zmysle § 6 zákona NR SR č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti.
Namietané skutkové okolnosti týkajúce sa nedostatočného vypočutia B.. M. R. B.. v rámci znaleckého
dokazovania, nedostatočnej dĺžky rozhovoru so znalkyňou odvolací súd nepovažoval za opodstatnené.
Je nesporné, že ustanovená znalkyňa súdom vypracovala znalecký posudok na základe preštudovania
dostupnej dokumentácie, po vyšetrení B.. M. R. B.. a náležite zohľadnila všetky závery psychologických

vyšetrení, na ktorých obsah poukázala, ako aj z odborného hľadiska vysvetlila podstatu duševnej
poruchy, ktorá nie je len prechodná. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci vrátane odôvodnenia
obmedzenia spôsobilosti na právne úkony B.. M. R. B.. náležite vyhodnotil hmotnoprávne predpoklady
pre zásah do spôsobilosti na právne úkony, resp. jeho modifikáciu na základe kvalifikovaného posúdenia
zdravotného stavu menovaného. Vychádzal zo záveru zo znaleckého posudku, ako aj z výsluchu

znalkyne v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj z ďalších listinných dôkazov, z ktorých nepochybne
vyplynulo, že sú dané zákonné dôvody pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. V danom prípade
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v oblasti zdravotnej starostlivosti, informovaného súhlasu s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti odvolací súd považuje za obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony v nevyhnutnom rozsahu vzhľadom na preukázanú duševnú poruchu B.. M. R. B.., ktorá nie je

len prechodná.

6. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do úvahy, ak fyzická osoba, o ktorej obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony ide, nie je spôsobilá právne relevantne konať niektoré úkony. Z ust. § 10
ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dotknutá osoba nie je spôsobilá len na niektoré úkony, preto

platí, že je spôsobilá na všetky právne úkony okrem tých, ktoré súd presne určil v rozhodnutí týkajúce
sa obmedzenia jej spôsobilosti na právne úkony. Z uvedeného vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na
právne úkony znamená len opatrenie, ktoré predstavuje nevyhnutné obmedzenie, ktoré môže trvať len
po nevyhnutne nutnú dobu, kým dôvody, ktoré k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony viedli, trvajú.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na samotné vyjadrenie B.. M. R. B.. ako dotknutej osoby v

konaní pred súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 12.9.2018 (č.l. 55 spisu), z ktorého vyplýva, že
sám uviedol, že bol upozornený čoho sa obmedzenie spôsobilosti na právne úkony týka s tým, že vie
o tom, že sa jedná o dlhší časový horizont a že v budúcnosti je možné podať návrh na prinavrátenie
spôsobilosti na právne úkony, ak mu to jeho zdravotný stav dovolí. Z uvedeného preto odvolací
súd nepovažoval za opodstatnené uplatnené námietky týkajúce sa jeho zaradenia do pracovného

procesu s tým, že sa na nový kolektív adaptoval, ako aj, že vykonáva dobrovoľnícku činnosť v Centre
sociálnych služieb v I. 4 hodiny denne. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sa netýka jeho
zapojenia sa do pracovného procesu, ale týka sa len obmedzenia pri rozhodovaní v oblasti zdravotných
a sociálnych potrieb. Odvolací súd nespochybňuje, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkonypredstavujezásahdoústavouchránenýchpráv(čl.14ústavy),akoajspôsobilostimaťprávazaručeného
čl. 5 Listiny základných práv a slobôd, ale v danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu, vykonaným
dokazovaním, a to nielen znaleckým dokazovaním, ale aj výsluchom dotknutej osoby B.. M. R. B..

bolo náležite zistené, že z konkrétnych prejavov dotknutej osoby okrem nadpriemerného intelektu od
začiatku psychiatrickej liečby je popisovaná emočná plochosť, v záťažových situáciách heteroagresívne
správanie s nutnosťou psychiatrických hospitalizácií, chýbanie náhľadu o chorobnosti, čo znamená,
že sa dotknutá osoba necíti duševne chorá. Prítomná je strata sociálnych vzťahov, neschopnosť
samostatnej sociálnej existencie, a aj napriek psychofarmakoterapii pretrvávanie známok obsedantno-

kompulzívnej poruchy v kombinácii s príznakmi nelátkovej závislosti (konkrétne zbierania odpadkov).
Nedostatočnou spoluprácou pri liečbe v kombinácii s typom duševného ochorenia nadobudlo ochorenie
charakter chronický, čo znamená, že stále sú prítomné určité znaky ochorenia. Aj počas znaleckého
vyšetrenia bola prítomná emočná plochosť, chýbajúci náhľad chorobnosti, nivelizácia tzv. vyšších citov
(citpremorálku,etiku,estetiku),redukciazáujmov,sociálnaizolácia,výraznézlyhanievsociálnejoblasti,
taktiež výrazne defektný úsudok, prítomnosť vzťahovačnosti voči rodinným príslušníkom s následným

heteroagresívnym správaním. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z predložených lekárskych správ ako
listinných dôkazov (č.l. 3-8 spisu). Uvedené prejavy dotknutej osoby sa prejavujú aj vo vztahu k rodičom,
čoho dôkazom je napadnutie otca, odmietanie psychiatrickej liečby spojenej s hospitalizáciou, ako aj
odmietanie užívania predpísaných liekov ( č.l. 10, 21, 25-26 spisu ).

7. Vo vzťahu k lekárskej správe predloženej B.. M. R. B.. k podanému odvolaniu odvolací súd uvádza,
že z obsahu správy vypracovanej B.. Q. O., psychiatrom vyplýva, že bola vypracovaná na jeho žiadosť
z dôvodu neprávoplatného rozhodnutia súdu vo veci obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Z
predloženej lekárskej správy vyplýva, že ošetrujúci lekár považuje complianciu menovaného pri užívaní
doporučenej psychofarmakoterapie za dobrú, resp., nemá informácie o samovoľnom vynechávaní/

vysadzovaní medikácie. Aj z potvrdenia klinického psychológa B.. X. D. pripojeného k odvolaniu vyplýva,
že bolo vydané na žiadosť pacienta s tým, že menovaný má rád stereotypy, pravidelnosť, nemennosť,
ťažko sa adaptuje na nové, jemu neznáme situácie, nových neznámych ľudí a pod. V situáciách, ktoré
sú pre neho subjektívne frustrujúce, môže reagovať aj neprimerane. Stereotypy v sociálnej oblasti
alebo prostredí mu uľahčujú orientáciu. Vzhľadom k základnej diagnóze pretrvávajú ťažkosti v chápaní

sociálnych vzťahov a sociálnej reality. Má problém s porozumením, reakciami iných ľudí, očakáva iné
správanie, niektoré reakcie si nedokáže vysvetliť. Problematicky komunikuje, má tendenciu domýšľať si
negatívne úmysly zo strany ostatných. Klinická psychologička B.. X. D. potvrdila, že menovaný B.. M. R.
B. sa psychoterapeutických sedení zúčastňuje pravidelne a so psychológom spolupracuje. V priebehu
psychoterapie, ktorá je zameraná na zlepšenie a zefektívnenie fungovania v rodinnom prostredí, v škole,

neskôr v práci došlo k zmierneniu problematického správania (záchvaty zlosti a agresivity) v hraniciach
možností primárnej diagnózy. Lieky predpísané ošetrujúcim psychiatrom pravidelne užíva. I napriek
skutočnostiam vyplývajúcim z týchto predložených lekárskych správ týkajúcich sa užívania predpísanej
liečby, ako aj psychoterapeutických sedení, odvolací súd nedospel k záveru, že by došlo k zmene
zdravotného stavu u B.. M. R. B., ktorá by odôvodňovala zmenu napadnutého rozhodnutia.

8. V danom pripade podĺa názoru odvolacieho súdu je obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v
rozsahuobmedzeniarozhodovaniaopotrebesociálnejazdravotnejstarostlivosti,akoajoinformovanom
súhlase s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v záujme dotknutej osoby, ktorej sa obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony týka. Odvolací súd na záver dodáva, že účelom obmedzenia spôsobilosti

na právne úkony je ochrana práv fyzickej osoby, ktorá nie je spôsobilá samostatne sa postarať o svoje
záležitosti, pričom takéto obmedzenie je v záujme tejto fyzickej osoby, ale plní aj úlohu ochrany osôb
(právnickýchalebofyzických),ktorévstúpilialebomôžuvstúpiťdoprávnychvzťahovstakýmitoosobami.
Súd prvej inštancie správne zohľadnil skutkové okolnosti v danej veci, preukázané obmedzenie právnej
spôsobilosti dotknutej osoby s prihliadnutím na záver znaleckého posudku, ako aj dôsledky nepriaznivej

duševnej poruchy na život menovaného, a preto odvolací súd považoval napadnuté rozhodnutie za
súladné s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít ( čl. 2 ods.1 CMP ).

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil v zmysle ust. § 387
ods. 1, 2 CSP.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP tak,
že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V mimosporovom
konaní súd rozhoduje o náhrade trov konania na základe návrhu, ktorý predložený nebol.Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.