Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Ek/997/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118297503
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Hudzík
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6118297503.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
advokátskou kanceláriou, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 36 613 843 proti povinnému B. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/X, XXX XX S., o vymoženie 1.203,69 eur s prísl., o návrhu oprávneného
na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.

zn. 27Ek/997/2018 zo dňa 08.11.2018 takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Ek/997/2018 zo dňa
08.11.2018 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 27Ek/997/2018 zo dňa 08.11.2018, ktoré
vydal vyšší súdny úradník, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.

2.Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žesúdpopreskúmanínávrhunavykonanieexekúcieapriloženého
exekučného titulu zistil, že rozhodcovský rozsudok bol pripojený k návrhu na vykonanie exekúcie v
PDF formáte, v rámci ktorého advokát JUDr. Tomáš Kušnír vykonal zaručenú konverziu. Súd v danom
prípade považoval za nevyhnutné preskúmať kompletný rozhodcovský spis, a to za účelom zistenia,
či predmetný rozhodcovský rozsudok spĺňa zákonné náležitosti z hľadiska jeho formy a obsahu t. j.

či bol vyhotovený v listinnej podobe, nakoľko podľa dôvodovej správy k zákonu č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok musí mať vždy listinnú podobu a elektronická podoba
rozhodcovských rozsudkov nebude prípustná, aj keby spĺňala všeobecné požiadavky na písomnú formu
právneho úkonu. Napriek tomu, že vyššie spomenutá dôvodová správa sa viaže k zákonu č. 244/2002 Z.
z.,súdjenázoru,žeanalogickyvystihujezámerzákonodarcuajvprípadevýkladuust.§40ods.1zákona
č. 335/2014 Z. z. Súd v rámci preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie a priloženého exekučného

titulu medziiným skúmal, či predložené rozhodcovské rozhodnutie - exekučný titul spĺňa náležitosti podľa
§ 40 ods. 1 Spotrebiteľského rozhodcovského zákona ako osobitného predpisu z hľadiska jeho formy a
obsahu,vnadväznostina§53ods.3písm.f)bod4Exekučnéhoporiadku.Nazákladevyššieuvedeného
exekučný súd dožiadal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre Arbitráž aby mu do 60 dní od
doručenia žiadosti predložil kompletný rozhodcovský spis. Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii
pre Arbitráž žiadosť o zapožičanie spisu riadne prevzal dňa 17.07.2018, napriek tomu na žiadosť

nijako nereagoval a rozhodcovský spis súdu do dnešného dňa nepredložil. Záverom súd považoval za
potrebné uviesť, že oprávnený s podaním návrhu na vykonanie exekúcie berie na seba procesné riziko
spočívajúce v možnosti neúspechu jeho podania. Nakoľko súdu nebola poskytnutá súčinnosť zo strany
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre Arbitráž, súd nemal možnosť preskúmať,
či rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Z
uvedeného dôvodu súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol v celom rozsahu podľa §

53 ods. 3 písm. f) bod 4. Exekučného poriadku.3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej
lehote sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré nasledovne odôvodnil.
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 26.06.2018 domáhal od povinného vymoženia

sumy vo výške 1.203,69 eur s prísl. na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž zo dňa 07.09.2017, sp. zn.
SRSAspA 997/17 (ďalej aj „rozhodcovský rozsudok“), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.01.2018
a vykonateľnosť dňa 12.01.2018. Právnemu zástupcovi oprávneného bol prostredníctvom Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01

Bratislava, IČO 45 744 971 (ďalej aj „rozhodcovský súd“) doručený sporný rozhodcovský rozsudok
dňa 21.09.2017, ktorého prevzatie potvrdil svojim podpisom na preberacom protokole označenom
ako „Potvrdenie o doručení rozhodnutí Stáleho rozhodcovského súdu“. Rozhodcovský rozsudok je v
uvedenom preberacom protokole evidovaný pod poradovým číslom 115. Oprávnený v tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 51Ek/712/2018 zo dňa 13.11.2018,
v ktorom súd konštatuje nasledovné: Je nepochybné, že v danom prípade rozhodcovský súd vyhotovil

rozhodcovský rozsudok využitím výpočtovej techniky (počítača), čo je v súčasnej dobe (v 21. storočí)
najbežnejší spôsob vyhotovovania akýchkoľvek písomností. Následne rozhodcovský súd rozhodcovský
rozsudok minimálne v dvoch vyhotoveniach pretransformoval (vytlačil) do listinnej podoby a takto doručil
oprávnenému (osobne) a povinnej (prostredníctvom pošty). Zákon pritom na žiadnom mieste neuvádza,
že rozhodcovský rozsudok zaslaný účastníkom konania má nižšiu váhu ako rozhodcovský rozsudok

zaevidovaný v rozhodcovskom spise. Doručené rozhodcovské rozsudky (v listinnej podobe) účastníkom
konania majú za podmienok uvedených v § 46 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu (§ 41 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z.). Rozhodcovské rozsudky doručované
v listinnej podobe sú teda jednoznačne originálmi s rovnakou právnou silou a len skutočnosť, že
rozhodcovský súd si rozhodcovský rozsudok vedie len v elektronickej forme nezakladá jeho neúčinnosť,

ani nijakým spôsobom neznižuje jeho silu. Rovnako nemožno skonštatovať, že rozhodcovský rozsudok,
ktorý bol doručený účastníkom konania v listinnej podobe neexistuje (nevznikol), pretože orgán, ktorý
ho vydal, ho má k dispozícii len v elektronickej forme, z ktorej mimochodom (ako je všeobecne známe),
ho môže kedykoľvek pretransformovať do listinnej podoby. Preto rozhodcovský rozsudok, ktorý bol
oprávnenému doručený v listinnej podobe, mohol oprávnený použiť na účely zaručenej konverzie, keďže

nepochybne išlo o dokument vyhotovený v listinnej podobe, ktorý je originálom. Postupom oprávneného
pri zaručenej konverzii preto nedošlo k porušeniu ustanovenia § 38 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z.
v platnom znení, keďže oprávnený túto vykonával z dokumentu v listinnej podobe, ktorý je originálom.
Na základe týchto skutočností sa preto nemožno stotožniť s názorom vyššieho súdneho úradníka, ktorý
skonštatoval, že rozhodcovský rozsudok nebol vyhotovený v listinnej podobe len preto, že rozhodcovský

súd vedie spis v elektronickej forme.

4. Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil exekučnému súdu rozhodcovský
rozsudok opatrený doložkou zaručenej konverzie z listinnej do elektronickej podoby, pričom
zaručená konverzia bola vykonaná z listinnej podoby dokumentu, ktorý bol oprávnenému doručený

prostredníctvompreberaciehoprotokoluzodňa21.09.2017,takakotopredpokladáust.§38ods.2písm.
c) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). V danom prípade oprávnený nemá a ani
nemôže mať z objektívnych dôvodov vedomosť o tom, v akej podobe vedie rozhodcovský súd spisovú
dokumentácie, teda konkrétny rozhodcovský spis, avšak táto skutočnosť nemôže byť v žiadnom prípade

na ťarchu oprávneného vo forme zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko oprávnenému bol
tento rozhodcovský rozsudok doručený v listinnej podobe v súlade s ust. § 40 ods. 1 ZSRK, pričom tento
bol následne zaslaný exekučnému súdu opatrený doložkou zaručenej konverzie.

5. Na záver sťažnosti oprávnený poukázal na príslušné ustanovenie CSP, z ktorých uzavrel, že podanie

sťažnosti má odkladný (suspenzívny) účinok - odkladá sa právoplatnosť uznesenia o zamietnutí návrhu
na vykonanie exekúcie a tiež devolutívny účinok, to znamená, že oprávnenie rozhodnúť o sťažnosti
prechádza na sudcu prvo-inštančného súdu. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 248
CSP je v zmysle prvej vety ust. § 217 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP rozhodujúci stav v
čase jeho vyhlásenia. Ak oprávnený doplní návrh na vykonanie exekúcie o potrebné listiny, uznesenie

o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie nemožno potvrdiť, a to ani v prípade, ak v čase jeho
vydania bolo správne. Nemožno totiž neprihliadnuť na to, že v dôsledku podania sťažnosti oprávneným
a suspenzívneho účinku tohto opravného prostriedku oprávnený môže doplniť návrh na vykonanie
exekúcie o potrebné doklady a až do rozhodnutia súdu prvej inštancie tak splniť podmienky pre pozitívnerozhodnite vo veci. Oprávnený je síce toho názoru, že spolu s návrhom na vykonanie exekúcie zaslal
exekučnému súdu rozhodcovský rozsudok v zákonom požadovanej forme, avšak napriek uvedenému
a najmä z dôvodu prevencie zaslal exekučný titul opätovne spolu s potvrdením o doručení rozhodnutí

rozhodcovského súdu zo dňa 21.09.2017. Oprávnený na základe vyššie uvedeného navrhol, aby súd
prvej inštancie napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, resp. uznesenie zmenil a vydal
poverenie na výkon exekúcie.

6. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,
koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník,

ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta

sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

9 Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

12. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o rozhodcovskom spotrebiteľskom konaní v platnom
znení (ďalej len zákon) rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v listinnej podobe.

14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.
Vyšší súdny úradník riadnym spôsobom odôvodnil svoje právne závery najmä s poukazom na dôvodovú

správu k § 40 ods. 1 zákona, s ktorou sa exekučný súd plne stotožňuje.

15. Exekučný súd konštatuje, že oprávnený podal sťažnosť opierajúc sa o dva právne závery. Po
prvé poukázal na nekompatibilitu záverov napadnutého uznesenia v porovnaní s právnymi závermi
uvedenými v uznesení tunajšieho súdu sp. zn. 51Ek/712/2018, kde sa rozhodovalo o sťažnosti proti

uzneseniu, ktoré taktiež zamietlo návrh na vykonanie exekúcie z obdobných dôvodov. Druhý právny
záver oprávneného spočíval v tom, že nemá vedomosť o tom v akej podobe rozhodcovský súd
viedol spisovú dokumentáciu rozhodcovského konania a preto nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu
oprávneného vo forme zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd podáva v nižšie
uvedenej časti odôvodnenia svoje stanovisko k obidvom námietkam sťažovateľa.

16. Jedným zo základných princípov celého právneho poriadku a taktiež civilného procesu je princíp
právnej istoty prejavujúci sa okrem iného v civilnom procese i v princípe predvídateľnosti rozhodnutia
a teda, že účastníci právnych vzťahov môžu legitímne očakávať, že štátne orgány budú v skutkovo
a právne porovnateľných prípadoch rozhodovať rovnako (III. ÚS SR 289/17 uverejnené v Zbierke

stanovísk a rozhodnutí Ústavného súdu SR pod č. 43/2017). Súd konštatuje, že povinnosť rozhodovať
v rovnakých prípadoch rovnako podľa skôr vydaných rozhodnutí nie je absolútna, lebo nakoniec by
mohla viesť v zakonzerovaniu vecne nesprávnych rozhodnutí. Keďže predmetná vec a oprávneným
sťažovateľomuvedenávecsp.zn.51Ek/712/2018súskutkovoaprávneporovnateľneprípady,exekučnýsúd v súlade s vyššou uvedenou judikatúrou Ústavného súdu SR v spojení s článkom 2 ods. 2 CSP
predkladá sťažovateľovi dôvody odchýlenia sa právnych záverov v danej veci s právnymi závermi
uvedenými v exekučnom konaní sp. zn. 51Ek/712/2018 tak, aby oprávnenému bolo zachované právo

na spravodlivý súdny proces a riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Za týmto účelom si exekučný
súd zabezpečil celé znenie rozhodnutia sp. zn. 51Ek/712/2018.

17. Súd súhlasí s názorom uvedeným v citovanom rozhodnutí, že v 21. storočí je samozrejme
využitie výpočtovej techniky (počítača) ako najbežnejší spôsob vyhotovovania akýchkoľvek písomností,

teda i rozhodnutí v civilnom procese ako rozhodcovských spotrebiteľských rozsudkov. Na druhej
strane si však exekučný súd nemyslí, že jediným dôvodom stanovenia obligatórnej listinnej formy
rozhodcovskéhospotrebiteľskéhorozsudkubymalabyťskutočnosť,abysarozhodcovskýspotrebiteľský
rozsudok nemohol doručovať účastníkom v elektronickej podobe s poukazom na § 33 ods. 3 prvá veta
zákona resp. inak povedané v danom citovanom rozhodnutí, že ak sa rozhodcovský spotrebiteľský
rozsudok transformuje - vytlačí a ako listina doručí účastníkom rozhodcovského konania, listinná podoba

rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku je zachovaná so zreteľom na zmysel § 40 ods. 1 zákona.
Exekučný súd nesúhlasí s redukciou zmyslu stanovenia obligatórnej listinnej podoby rozhodcovského
spotrebiteľského rozsudku iba so zreteľom na doručovanie a to z dvoch vážnych dôvodov.

18. Prvým dôvodom je tá skutočnosť, že každý individuálny právny akt (teda i rozhodcovský

spotrebiteľský rozsudok) je intelektúalno-vôľovým prejavom osoby, ktorá má kompetenciu ho vyniesť.
Intelektuálny aspekt sa prejavuje v skutkových a právnych záveroch právneho aktu, vôľový aspekt sa
prejavuje v tom, že ho osoba podpisuje (u elektronických dokumentoch elektronickým podpisom, u
listinných dokumentov fyzickým podpisom) a teda potvrdzuje, že to čo je v právnom akte uvedené,
korešponduje s jeho vôľou. Premietnutím uvedeného na rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok, ktorý

musí mať listinnú podobu, možno skonštatovať, že na rozhodcovskom spotrebiteľskom rozsudku v
listinnej podobe musí byť uvedené meno rozhodcu a jeho fyzický podpis. Iba cez takýto podpis
možno potvrdiť vydanie rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku podobne ako cez podpis na súdnej
doručenke možno potvrdiť prevzatie určitého rozhodnutia či právneho úkonu. Zoskenovanie podpisu
a celkové elektronické uloženie rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku znemožňuje overenie

pravosti,čisprávnostilistinygrafologickýmdôkazompodpisuvystaviteľa,čostaviaúčastníkovobjektívne
do dôkaznej núdze, čo určite nebolo zmyslom § 40 ods. 1 zákona. Podobnú povinnosť listinnej
podoby rozhodcovského rozsudku zákonodarca uložil i nespotrebiteľským rozhodcovský súdom v
zmysle paragrafu 34 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení. Tu
exekučný súd chce poukázať na druhý podstatný dôvod, prečo rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok

musí objektívne (nie po vytlačení) existovať v listinnej podobe. Nemožno totiž opomenúť fakt, že
vydaním meritórneho rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku sa neposkytuje iba právna ochrana,
ale rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok je tiež dôkazom. Zákonodarca stanovil, že tento dôkaz
bude listinný so všetkými vlastnosťami aký má mať listinný dôkaz a teda, že bude možné objektívne
overiť si jeho pravosť a správnosť. Aby toto bolo objektívne možné, musí existovať referenčný bod

podľa ktorého relevantné skutočností z listiny bude možné overiť. Týmto referenčným bodom je aspoň
jedno listinné vyhotovenie rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku s fyzickým podpisom rozhodcu,
ktorý má k dispozícií príslušný rozhodcovský súd. Je neprijateľné, aby si rozhodcovský spotrebiteľský
súd myslel, že jeho pôsobnosť končí vydaním rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku. Prevzatím
zodpovednosti rozhodovať rozhodcovské spotrebiteľské spory a vydávať rozhodcovské spotrebiteľské

rozsudky rozhodcovský spotrebiteľský súd imanentným spôsobom prevzal i zodpovednosť uschovávať
originál rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku, o to viac ak jedným z účastníkov konania je
spotrebiteľ. Nemožno vylúčiť, že buď v exekučnom konaní (ako je to v tomto prípade), resp.
v konaní o zrušenie rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku bude nastolená otázka pravosti
či správnosti rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku a bude potrebné vykonať dokazovanie

listinnou v zmysle 205 CSP. Bude to potrebné najmä vtedy, ak účastníci disponujú rozhodcovským
spotrebiteľským rozsudkom s rozdielnym obsahom. Vyšetrenie (dôkaz listinnou) toho, ktorý z nich je
pravý a správny, nebude objektívne možné na základe vytlačeného rozhodcovského spotrebiteľského
rozsudku so zoskenovaným podpisom rozhodcu, ako bolo naznačené vyššie a ani za situácie
keď rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok existuje ako elektronický dokument. Z tohto vyplýva,

že rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok nemôže výlučne existovať ako elektronický dokument so
zaručeným elektronickým podpisom rozhodcu.19. Z vyššie uvedených záverov preto exekučný súd uzatvára, že § 40 ods. 1 zákona je dodržaný iba
vtedy, ak pôvodca rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku disponuje aspoň jedným vyhotovením
rozsudku v listinnej podobe s fyzickým podpisom rozhodcu. Exekučný súd nevylučuje, aby rozhodcovský

súd disponoval rozhodcovský rozsudkom v elektronickej podobe dokonca ako elektronický dokument
so zaručeným elektronickým podpisom rozhodcu, ale musí popri tom z vyššie uvedených dôvodov
disponovať i vyhotovením rozsudku v listinnej podobe s fyzickým podpisom rozhodcu. Preto neobstojí
námietka sťažovateľa, ktorú uviedol v sťažnosti, že mu bol doručený rozhodcovský spotrebiteľský
rozsudok v listinnej podobe a v sťažnosti doložil potvrdenie o jeho prevzatí a ani opätovné doručenie

exekučného titulu. Ako vyplýva z napadnutého uznesenia v predmetnej veci Stály rozhodcovsky
súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž bol požiadaný o riadny listinný rozhodcovský spotrebiteľský
rozsudok. Tento nebol zo strany rozhodcovského súdu predložený, čo v prípade jeho existencie by
nemohol byť objektívny problém. Preto správne vyšší súdny úradník skonštatoval, že tento riadny
listinný rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok ani neexistuje. Uvedenú skutočnosť potvrdil i sám
Stály rozhodcovsky súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž. V prípise adresovanému tunajšiemu

súdu zo dňa 17.08.2018 vo veci vedenej pod sp. zn. 27Ek/888/2018 totiž sám uviedol, že takým
listinným rozhodcovským spotrebiteľským rozsudkom nedisponuje a taktiež uviedol, „že má za to, že
existencia rozhodcovského rozhodnutia v elektronickej podobe (rozhodcovský rozsudok so zaručeným
elektronickým podpisom rozhodcu) nie je v rozpore s § 40 ods. 1 zákona a nie je sám osebe
dôvodom pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie. Stály rozhodcovský súd prípadným

vyhotovením rozhodcovského rozhodnutia aj v elektronickej podobe ako aj vedením rozhodcovského
spisu v elektronickej podobe sledoval zvýšenie efektívnosti a hospodárnosti rozhodcovského konania.“
Súdu je z úradnej činnosti známe, že Stály rozhodcovsky súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž dokonca
v niektorých konaniach uviedol (napr. v prípise zo dňa 29.11.2018 v konaní sp. zn. 52Ek/993/2018),
že „Stály rozhodcovský súd AspA v súlade s internými predpismi rovnako vedie listiny preukazujúce

doručovanie alebo doručenie (obálky, doručenky, preberacie protokoly) súdnych písomností pre účely
archivácie v elektronickej podobe.“ Exekučný súd sa nemôže stotožniť so záverom, že kvôli zvýšeniu
efektívnosti uchovania dokumentov rozhodcovského spotrebiteľského konania budú poškodzované
práva a oprávnené záujmy účastníkov konania.

20. Ohľadne druhej námietky sťažovateľa spočívajúcej v tom, že nemá vedomosť v akej podobe
rozhodcovský súd viedol spisovú dokumentáciu a preto nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu
oprávneného vo forme zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie, exekučný súd musí skonštatovať,
že v rámci exekúcie tak ako aj v rámci každého civilného procesu procesná zodpovednosť v podobe
negatívneho meritórneho rozhodnutia za akúkoľvek jeho nečinnosť vady a nedostatky jeho úkonov,

môže postihnúť len samotného účastníka konania a nie tretie osoby (napr. nie rozhodcovský súd). V
rámci exekučného konania je to oprávnený, ktorý nesie objektívnu zodpovednosť za to, že exekučný titul
je počas celej exekúcie spôsobilým titulom. Túto zodpovednosť nemožno v rámci exekúcie preniesť na
niekoho iného. Ak teda exekučný súd zistí, že exekučný titul nie je v čase začatia exekúcie spôsobilým,
návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak uvedenú skutočnosť zistí počas exekúcie, exekučný súd

exekúciu zastaví.

21. Zhrnutím vyššie uvedených právnych záverov exekučný súd musí uzavrieť, že vyšší súdny úradník
správneskonštatoval,žerozhodcovskýrozsudokStálehorozhodcovskéhosúduzriadenéhopriAsociácii
pre arbitráž zo dňa 07.09.2017, sp. zn. SRSAspA 01846/17 neexistuje v predpísanej forme, nemá v

zmysle paragrafu 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného poriadku formálnu náležitosť a teda správne
návrh na vykonanie exekúcie zamietol. Z týchto dôvodov súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Ek/997/2018 zo dňa 08.11.2018 zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.