Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. marec 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/204/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2715207008
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2715207008.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobkyne: R. C., nar. XX.X.XXXX, bytom
T. č. XXX, právne zastúpená advokátkou JUDr. Máriou Trylčovou, AK so sídlom J. Kráľa 738/12,
Senica, proti žalovanému: V. M., nar. XX.X.XXXX, bytom T. č. XXX, právne zastúpený advokátom
JUDr. Ľubomírom Vankom, AK so sídlom Škarniclovská 1, Skalica, o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov po zániku manželstva, o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo
dňa 29. júna 2017, sp. zn. 7C/912/2015-267, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í nasledovne:

I.
Súd určuje, že do BSM strán sporu patrí:
1/ hnuteľné veci : koberec zebria koža, policový diel 2 ks, IKEA, typ KALLAX, H39 cm x V 147 cm x Š 77

cm, materiál drevo, brezový efekt, nástenná drevená polica, brezový efekt, rýchlovarná biela plastová
kanvica, televízor v spálni, zn. Panasonic, typ: TX-L32X5E, záhradné sedenie Bauhaus - dvojmiestny
set gauč, dve kreslá, konferenčný stolík, záhradné sedenie Bauhaus - rohová sedačka, konferenčný
stolík, záhradný altán Kika, kovová konštrukcia a závesy, závlaha, kobercový trávnik a rastliny, v celkovej
sume 3.000 eur
2/ čierny koberec v sume 20 eur

3/ nástenné šedé hodiny v sume 30 eur
4/ poháre 2,5 dcl v počte 6 ks v sume 10 eur
5/ dekoračné svietniky v počte 2 ks v sume 30 eur
6/ nerezová misa v sume 15 eur
7/ zostatok na účte žalobkyne v sume 696,29 eur

II.

Súd v y p o r i a d a v a BSM strán sporu tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného
prikazuje hnuteľné veci pod položkou 1/ a do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje hnuteľné veci
pod položkami 2/ až 7/.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni na úplné finančné vyrovnanie sumu 7.247,20 eur

do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III.

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.

IV.Súd ukladá žalobkyni aj žalovanému povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Skalica súdny poplatok
vo výške 253 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie určil, že do BSM účastníkov patrí: I.
hnuteľnosti (1. koberec zebria koža, 2. policový diel 2 ks, IKEA, typ KALLAX, H39 cm x V 147 cm x Š
77 cm, materiál drevo, brezový efekt, 3. nástenná drevená polica, brezový efekt, 4. rýchlovarná biela
plastová kanvica, 5. televízor v spálni, zn. Panasonic, typ: TX-L32X5E, 6.záhradné sedenie Bauhaus -
dvojmiestny set gauč, dve kreslá, konferenčný stolík, 7. záhradné sedenie Bauhaus - rohová sedačka,
konferenčný stolík, 8. záhradný altán Kika, kovová konštrukcia a závesy, 9. závlaha, kobercový trávnik

a rastliny), v sume 3.000 eur, II. čierny koberec v sume 20 eur, III. nástenné šedé hodiny v sume 30
eur, IV.poháre 2,5 dcl v počte 6 ks v sume 10 eur, V. dekoračné svietniky v počte 2 ks v sume 30
eur, VI. nerezová misa v sume 15 eur, VII. obraz tulipánov v sume 100 eur, VIII. finančné prostriedky
použité na zaplatenie životného poistenia žalobkyne ako poistky D. premium uzavretej v P. - B. W., a.s.
(číslo poistnej zmluvy **9915308611** zo dňa 2.3.2010) v sume 586,50 eur, IX. finančné prostriedky

použité na zaplatenie životného poistenia žalovaného u poisťovateľa P.- B. W. a.s. (zmluva č. 032743877
uzavretá 17.11.2008) v sume 1.368,63 eur, X. finančné prostriedky použité na zaplatenie úrazového
poistenia žalovaného u poisťovateľa F. T. (poistná zmluva č. SKU9.002.198 so začiatkom poistenia
18.4.2007) v sume 138,48 eur, XI. finančné prostriedky použité na zaplatenie poistenia budov a stavieb
žalovanéhovovýstavbeu poisťovateľaK.W.,a.s.M.J.X.(poistnázmluvač.6558393402sozačiatkom

poistenia 19.5.2010) v sume 610,38 eur, XII. finančnéprostriedky použité na zaplatenie poistenia
žalovaného u poisťovateľa P. D.N., a.s. (poistná zmluva č. 1001018862 s dátumom uzatvorenia zmluvy
1.4.2012) v sume 379,68 eur, XIII. finančné prostriedky použité na zaplatenie poistenia žalovaného
u poisťovateľa P. D.ná W., a.s. (poistná zmluva č. 1000994706 uzavretá 23.2.2012) v sume 1380 eur,
XIV. finančné prostriedky použité na zaplatenie poistenia žalovaného P. XX uzavreté pred uzavretím

manželstva v sume 773,64 eur, XV. Finančné prostriedky použité na splatenie leasingu žalovaného u
veriteľa VB R. SK, spol. s r.o. (na základe zmluvy č. LZC/11/70045 z 17.3.2011) v sume 4.578 eur, XVI.
finančné prostriedky použité na splatenie úveru v H., a.s. čerpaného na základe Zmluvy o poskytnutí
úveru reg. č.: 256548 z 2.11.2012 v sume 6130, 33 eur, XVII. finančné prostriedky použité na splatenie
úveru čerpaného v B., a.s. žalovaným (číslo úveru: 253688878) číslo úverového účtu:B XXXX XXXX

XXXX XXXX XXXX, B.: X.) v sume 5.692,83 eur, XVIII. finančné prostriedky použité na splatenie
úveru čerpaného v M., a.s. žalovaným (úver č. XXXXXXXXX/XXXX, reg. č. zmluvy 005721711010811
čerpaný dňa 3.8.2011) v sume 1.091,72 eur, XIX. finančné prostriedky použité na splatenie úveru
čerpaného formou produktu „A. I.“, číslo karty *. u veriteľa M., a.s.(správca bol E. H. S., a.s.) v sume
1.665 eur, XX.finančné prostriedky použité na splatenie úveru čerpaného u veriteľa S. E. B., a.s. (číslo

zmluvy: 4104040515, W. K. S. E.) v sume 1.549,48 eur. Zároveň súd vyporiadal BSM účastníkov tak,
že do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal hnuteľné veci z položky I., VII., IX. až XX. výroku tohto
rozsudku a do výlučného vlastníctva žalobkyne súd prikázal hnuteľné veci pod položkami II. až VI. ,
VIII., výroku tohto rozsudku. Na úplné finančné vyrovnanie je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni sumu
12.933 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobkyňa je povinná zaplatiť na účet OS Skalica

súdny poplatok z predmetu konania v sume 408,75 eur do 30 od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný
je povinný zaplatiť na účet OS Skalica súdny poplatok z predmetu konania v sume 408,75 eur do 30 od
právoplatnosti tohto rozsudku. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 143, § 148 ods. 1, § 149, §

149a, § 150 Občianskeho zákonníka, vecne súd dôvodil, že predmetom BSM je to, čo účastníci
konania nadobudli od 1.10.2011 do 23.1.2014, pričom súd vyporiadal to, čo bývalí manželia navrhli na
vyporiadanie. Súd mal preukázané, že do masy BSM patria hnuteľné veci uvedené vo výroku I. rozsudku
v celkovej sume 3.000 eur, na ktorej sa strany dohodli a keďže o tieto veci mal záujem žalovaný, preto
mu ich prikázal. Súd ustálil, že z vecí označených žalovaným do masy v BSM patria čierny koberec,

nástenné šedé hodiny, 6 ks poháre 2,5 dcl v hodnote 10 eur, obraz tulipánov, dekoračné svietniky v
počte 2 ks, pričom žalobkyňa mala záujem o veci, ktoré má aj u seba - 6 ks pohárov 2,5 dcl a čierny
koberec, nerezovú misu a 2ks dekoračných svietnikov má u seba a po odsťahovaní sa z domácnosti
mala u seba nástenné šedé hodiny, preto ich súd pri vyporiadaní jej prikázal. Súd realizoval vyporiadanie
v širšom zmysle, t.j. bral do úvahy a vyporiadaval aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania BSM, poistky

uzatvorené pred manželstvom a platené za trvania BSM. Strany sporu platili splátky svojich rôznychpoistiek, pričom poistné zmluvy uzatvorili ešte pred uzatvorením ich manželstva. Žalobkyňa si z majetku
vBSMzaplatilasumu586,50eurakosvoježivotnépoistenievP.-B.W.,a.s.asúdtútofinančnúhotovosť
586,50 eur prikázal žalobkyni, podobne súd postupoval u žalovaného, ktorý za trvania manželstva z

majetku v BSM zaplatil splátky svojich viacerých poistiek a súd tieto sumy realizovaných splátok prikázal
žalovanému, rovnako ako splátky jeho leasingovej zmluvy a úverov, ktoré pochádzali z obdobia pred
uzavretím manželstva. Žalobkyňa žiadala prikázať len žalovanému úver v H., a.s. (alebo ho nezaradiť
do BSM), ktorí obaja čerpali za manželstva vo výške 93.000 eur. Súd mal preukázané, že účelom úveru
bolo, aby ním žalovaný vyplatil svoj skorší úver čerpaný v B., a.s. na stavbu domu v jeho výlučnom

vlastníctve. Žalobkyňa podpísala zmluvu ako jeho manželka, pritom žalobca na ňu nepreviedol ani časť
jeho domu. Úver bol použitý na vyplatenie úveru v B., a.s. v sume 75.263,82 eur a na vyplatenie ďalšieho
úveru žalovaného čerpaného pred manželstvom v M. a.s. v sume 5.364,43 eur, zvyšná suma 12.371,75
eur bola čerpaná na účet žalovaného dňa 5.12.2012, pričom ešte v tento deň žalovaný vybral zo svojho
účtu 11.000 eur. Podľa jeho slov mali tieto peniaze doma a vyčerpali ju na bežné potreby, čo žalobkyňa
poprela, tvrdila, že zo sumy 12.371,75 eur nič nemala, neuniesla však dôkazné bremeno o tom, že by

nemala žiadnu formu úžitku z tejto sumy a preto súd túto sumu považoval za nadobudnutú za BSM.
Za trvania manželstva boli zaplatené splátky úveru v sume 6.130 eur a dňa 20.4.2015 bol predčasne
splatený, poplatok za predčasné splatenie v sume 4.445,67 eur zaplatil žalovaný. Úver síce ku dňu
zániku BSM ešte existoval, ale keďže následne došlo k jeho predčasnému vyplateniu žalovaným, súd
ho vo výroku do masy BSM už ani nezahrnul počítajúc už len s celkovou sumou splátok zaplatených na

tento úver za trvania manželstva v sume 6.130,33 eur a túto sumu vyporiadal, pričom zohľadnil ako vnos
žalovaného do spoločného majetku sumu 1900 eur (a nie sumu 4.350 eur požadovanú žalovaným),
ako vklady jeho otca na účet žalovaného. Žalovaný žiadal zaradiť do masy BSM aj poplatok 4.445,67
eur ním zaplatený z dôvodu predčasného splatenia úveru, čomu súd nevyhovel, majúc za to, že pokiaľ
by žalovaný nebol neverný, nedošlo by k rozvodu, žalovaná by si nepotrebovala riešiť bytovú otázku

a teda žalovaný by neplatil ani poplatok za predčasné splatenie úveru. Ďalej súd uzavrel, že žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno vo svojom tvrdení, že sumy ním vybrané z bankomatky I. mali k dispozícii
obaja manželia a ani to, či mala z nich úžitok aj žalobkyňa, tiež súd nevyhovel žiadosti žalovaného
zohľadniť pri vyporiadaní celkovú mzdu získanú žalobkyňou za trvania manželstva v sume 18.170,11
eur z dôvodu, že príjmy manželov patria do BSM a žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že by táto

suma (resp. aká jej časť) nebola manželmi spoločne utratená. To, že trvalé príkazy na úhradu poplatkov
spojených s bývaním v jeho dome mal nastavené na svojom účte nepreukazuje, že by všetko platil len
on. Súd tiež nezohľadnil pri vyporiadaní ani celkovú sumu zaplatenú na bývanie v dome žalovaného
keď žalovaný nepreukázal, že by žalobkyňa ničím neprispievala aj inak na domácnosť (pr. potraviny,
čistiace a hygienické potreby). Súd ustálil masu BSM na sumu 29.150 eur, žalovaný za manželstva dal

vnos zo svojho výlučného vlastníctva vo forme finančnej hotovosti 1900 eur, preto súd hodnotu majetku
znížil o výšku tohto vnosu 1.900 eur a vypočítal, že masa BSM má hodnotu 27.250 eur, z ktorej by každý
z bývalých manželov mal dostať polovicu, t.j. 13.625 eur. Ku dňu zániku BSM mala z masy v užívaní
žalobkyňa hnuteľnosti v hodnote 105 eur, žalovaný v hodnote 3100 eur, preto by mal žalovaný reálne
vyplatiť žalobkyni na úplné finančné vyrovnanie sumu 1.497,50 eur. Na druhej strane by mala žalobkyňa

zaplatiť žalovanému polovicu sumy, ktorú vniesol do BSM, t.j. polovicu zo sumy 1900 eur a to 950 eur.
Po odpočítaní týchto dvoch súm (1.497,50 eur -950 eur) by mal žalovaný zaplatiť žalobkyni na úplné
finančné vyrovanie pri hnuteľných veciach 547,50 eur. Súdom bol zistený vnos manželov patriaci do
BSM v podobe: a) sumy 586,50 eur vyplatenej za manželstva ako splátky na poistku žalobkyne ( položka
VIII. petitu rozsudku); b) celkovej sumy 4.650,81 eur ako splátky na poistky žalovaného (položky IX. až

XIV. petitu rozsudku); c) sumy 4.578 eur ako splátky na leasing žalovaného na auto (položka XV. petitu
rozsudku); d) celkovej sumy 16.129,36 eur na splátky úverov čerpaných žalovaným na základe zmlúv
uzavretých ešte pred manželstvom a poplatok za predčasné splatenie úveru v H., a.s. (položky XVI.
až XX.). Z toho vyplýva povinnosť žalobkyni zaplatiť žalovanému na úplné finančné vyrovnanie ešte aj
polovicu zo sumy 586,50 eur, t.j. 293,25 eur. Na druhej strane vyplýva povinnosť žalovaného zaplatiť

žalobkyni na úplné finančné vyrovnanie okrem sumy 547,50 eur (uvedené v ods. 74. odôvodnenia) ešte
aj polovicu zo súm: 4.650,81 eur, 4578 eur, 16.129,36 eur, t.j. spolu 12.679,085 eur. Teda žalovaný by
mal zaplatiť žalobkyni na úplné finančné vyrovnanie 13.226,585 eur, od ktorej sumy súd odpočítal sumu
293,25 eur (sumu, ktorú by mala zaplatiť žalovanému žalobkyňa) a zistil už výslednú sumu 12.933 eur,
ktorú uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni na úplné finančné vyrovnanie.

3. Súd zaviazal obe strany tiež k zaplateniu súdneho poplatku podľa § 7 ods. 8 zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch v spojení s pol. 6 písm. b) Sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch, za
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 3% z predmetu konania, t.j. 817,50eur a polovicu z tejto sumy uložil povinnosť zaplatiť každej sporovej strane. Pri rozhodovaní o náhrade
trov konania súd dospel k záveru, že každá z strán sporu bola čiastočne úspešná a v zmysle § 255 ods.
2 C.s.p. rozhodol, že žiadna z nich nemá právo na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania obe strany sporu.

5. Žalobkyňa sa odvolala len voči výroku o náhrade trov konania. Namietala, že súd nevysvetlil akými
úvahamisariadilpokiaľskonštatoval,žekaždázostránbolavkonaníčiastočneúspešná,pričomzásada

úspechu sa vzťahuje aj na konanie o vyporiadanie BSM a v tomto prípade však žalobkyňa bola v
plnomrozsahuúspešná,keďževrámcipredsporovejkomunikáciesožalovanýmmunavrhovalauzavrieť
dohodu, kde žiadala vyplatiť od žalovaného z titulu vyporiadania BSM sumu 8.200,59 eur a keďže súd jej
priznal viac ako žiadala v mimosúdnych rokovaniach, treba uzavrieť, že bola v plnom rozsahu úspešná.
Súd mal okrem toho vziať do úvahy, že žalovaný v súdnom konaní porušil povinnosti plynúce mu z
procesných poriadkov, zamlčal podstatné skutočnosti, informácie a dôkazy ohľadom majetku patriaceho

do BSM a nepredložil včas všetky dôkazy (napr. až v roku 2017 sa žalobkyňa dozvedela o existencii
úveru žalovaného vo M.). Pokiaľ by si svoje procesné povinnosti bol splnil, spor by mohol byť ukončený
skôr, preto je spravodlivé, aby žalovaný znášal následok takéhoto správania a to formou povinnosti
nahradiť trovy žalobkyne. Pokiaľ ide o vplyv mimosúdnej dohody a jej neuzatvorenia na rozhodnutie o
trovách konania, žalobkyňa má za to, že ak by bola žiadala oveľa viac, ako jej skutočne patrí, potom

neuzatvorenie dohody zo strany žalovaného nemôže byť hodnotené na jeho neprospech, pokiaľ ale
žiadala menej ako je prísudok súdu, je nepochybné, že žalovaný bezdôvodne zavinil vznik súdneho
sporu. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania zmenil a
priznal jej právo na náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 100% a to aj v odvolacom konaní.

6. Žalovaný sa odvolal proti rozhodnutiu vo veci samej, ktoré považoval za nepreskúmateľné, podľa
neho súd nerešpektoval základné zásady civilného procesu a to najmä zásadu voľného hodnotenia
dôkazov, zásadu na spravodlivý proces, a zásadu nestrannosti súdu, dôkazy predložené stranami
hodnotil jednostranne, výrazne v prospech žalobkyne. Masa BSM nebola súdom prvej inštancie zistená
správne a úplne, na základe čoho nemohlo byť zákonne a spravodlivo vyporiadané BSM. Nesprávne

bolo rozhodnutie súdu o prikázaní obrazu tulipánov žalovanému, keď zo zápisnice z pojednávania z
30.05.2017 vyplýva, že nie žalovaný ale žalobkyňa súdu priamo uviedla, že obraz má u seba, pričom
na hodnote 100 eur sa strany sporu zhodli. Súd nesprávne vyhodnotil a zaradil do masy BSM splátky
životného poistenia žalobcu, nakoľko s poukazom na doktrinálny výklad a judikatúru (R 42/1972)
nemožno jednotlivé splátky poistného platené za trvania manželstva zo spoločného majetku na osobné

poistenie, posudzovať pri vyporiadaní ako náklady na osobný/oddelený majetok manžela. Súd túto
časť zdôvodňuje len okrajovo a nezrozumiteľne. Nezrozumiteľné je aj vysporiadanie sa súdu s otázkou
zaradenia úveru H., reg. č. 256548 do BSM, záver súdu nenachádza oporu v logických postupoch ani v
zákone (body 64., 67. rozsudku), súd síce správne vyhodnotil, že úver patrí do BSM, potom ale splátky
úveru hradené z majetku patriaceho do BSM (mimo prostriedkov J. M.), nemôžu byť vysporiadané v

prospech žalobkyne, lebo sa nemohlo jednať o prostriedky BSM použité na výlučný majetok žalovaného.
Je neprijateľné a v rozpore s logickými postupmi a zákonom, aby na základe svojich nezrozumiteľných
ustálení dospel k záveru prijatému vo výroku rozsudku č. XVI. Odvolateľ nesporne preukázal, že na
splátky úveru mu peniaze poskytol otec a to nielen v rozsahu 1.900 eur ale v rozsahu 4.350 eur, nie je
zrejmé, prečo sa súd pri hodnotení bez ďalšieho priklonil na stranu žalobkyne, ktorá predložené čestné

vyhlásenie Q. M. rozporovala vlastným nepodloženým tvrdením o tom, že skutočnosti vo vyhlásení nie
sú pravdivé. Žalobca bol v predmetnom konaní zaťažovaný nad zákonom prípustnú mieru dôkazným
bremenom voči akýmkoľvek nepodloženým tvrdeniam žalobkyne, súd prijal a dedukoval nesprávne a
nelogické závery a nielenže prijal iba argumenty svedčiace v prospech žalobkyne, ale ich tiež nad
rámec návrhov a dôkazov vytváral (konkrétne bod 70. rozsudku). Na nelogickosť a vnútornú rozpornosť

rozsudku poukazuje tiež v súvislosti s tým, že súd na jednej strane rozhodol, že finančné prostriedky
zaplatené na splatenie A. I. patria do BSM, nakoľko sa jednalo výhradne o úver žalovaného, a z druhej
strany prijíma záver, že tým pádom mal k dispozícii finančné prostriedky z tohto úveru a preto vklady J.
M. v časti neuznáva. Ak by aj boli finančné prostriedky z A. I. ako sa domnieva súd, použité na vklady
na účet žalovaného, výsledok by sa nezmenil, lebo by sa opäť jednalo o výlučný majetok žalovaného

použitý na splatenie spoločného dlhu patriaceho do BSM (sám súd rozhodol bod 64. rozsudku) teda
vklad jedného z manželov vloženého do spoločného majetku BSM, ktorý má zo zákona vyporiadať.
Odvolateľ má za to, že vyporiadanie ohľadom predmetného úveru H. je nespravodlivé a nezákonné,
vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci a vedúce k nesprávnym skutkovým zisteniam,ktoré nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch. Nesprávny je aj názor súdu, že mimoriadna splátka vo
výške 4.445,67 eur nemá byť vyporiadaná z dôvodu, že rozvrat manželstva spôsobil žalovaný, keď
predčasné ukončenie bolo iniciované práve žalobkyňou. Nesprávny je aj záver súdu, že úver čerpaný

prostredníctvom produktu A. I. je jeho úver, i navzdory skutočnosti, že vznikol počas manželstva a
žalobkyňanepreukázala,ženepatrídoBSM,lentvrdila,žeoňomnevedela,čožalovanývkonanípoprel.
Navyše žalobkyňa sa počas manželstva preukázateľne žiadnym spôsobom nepodieľala finančne na
akýchkoľvek finančných záväzkoch. Súd prijal záver, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o tvrdení,
že sumy ním vybrané z A. I. mali k dispozícií obaja manželia a ani to, či mala z nich úžitok aj žalobkyňa

(bod 71.) a hneď v nasledujúcom bode 72. aplikuje na tú istú skutočnosť obrátené dôkazné bremeno,
tvrdiac, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že by suma mzdy žalobkyne nebola manželmi
spoločne utratená. Je nepochopiteľné a neodôvodnené prečo teda súd v konaní nezaťažil rovnakým
dôkazným bremenom aj žalobkyňu. Podobne je tomu v prípade bodu 69. rozsudku, kde súd dospel k
záveru, že z majetku v BSM bola zaplatená suma 1.549,48 eur ako splátky na výlučný úver žalovaného,
lebo žalovaný neuniesol dôkazné bremeno akým spôsobom rozdiel týchto dvoch súm uhradený bol,

ktorá špekulácia súdu nemá žiadnu oporu v zákone ani vykonanom dokazovaní. Nezákonným postupom
súd postupoval aj pri rozhodovaní o povinnosti žalobkyne vyporiadať voči žalovanému náklady spojené
s bývaním v ich bydlisku, ktoré hradil výlučne žalovaný a súd navzdory predloženým dôkazom dal väčšiu
dôkaznú silu nepresvedčivej a rozpornej výpovedi žalobkyne. Súd tiež v celom konaní jednostranne
vyporiadal výhradne príjmy žalovaného, ktorých polovicu si žalobkyňa nárokuje ale mzdu žalobkyne,

ktorá tiež patrí do BSM ponechal absolútne bez povšimnutia a nezohľadnil ani zostatok na jej účte, ktorý
mal byť zaradený do masy BSM a vyporiadaný (696,29 eur).

7. Na základe uvedeného odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a to tak,
že určí, že do BSM patria položky uvedené v bodoch I. až VII., XI., XV., XVII., XVIII. rozsudku, úver

čerpaný v H., a.s., na základe Zmluvy o poskytnutí úveru reg. č. 256548 z 02.11.2012, splátka za
predčasné splatenie úveru v H., a.s., na základe Zmluvy o poskytnutí úveru reg. č. 256548 z 02.11.2012,
v sume 4.445,67 eur, finančné prostriedky použité na splatenie úveru čerpaného u veriteľa S. E. B.,
a.s., (č. zmluvy: 4104040515) v sume 1.007,22 eur, finančné prostriedky na osobnom účte žalobkyne v
sume 696,29 eur, finančné prostriedky predstavujúce mzdu žalobkyne vyplatenú jej počas manželstva

v súhrnnej sume 18.170,11 eur. Žiadal, aby súd vyporiadal BSM tak, že do výlučného vlastníctva
žalovaného sa prikazujú hnuteľné veci v bode I., XV., XVII., XVIII. rozsudku, splátka za predčasné
splatenie úveru v H., a.s., na základe Zmluvy o poskytnutí úveru reg. č. 256548 z 02.11.2012 v sume
4.445,67 eur, finančné prostriedky použité na splatenie úveru čerpaného u veriteľa S. E. B., a.s., č.
zmluvy 4104040515, v sume 1.007,22 eur, do výlučného vlastníctva žalobkyne sa prikazujú hnuteľné

veci v bode II. až VII., finančné prostriedky na osobnom účte žalobkyne v sume 696,29 eur, finančné
prostriedky predstavujúce mzdu žalobkyne vyplatenú jej počas manželstva v súhrnnej sume 18.170,11
eur, na úplné finančné vyrovnanie je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému čiastku 7.714,74 eur,
alternatívne žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

8. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu uviedla, že pokiaľ ide o obraz
tulipánov, ide o dar a nemal byť zahnutý do vyporiadania, nakoľko žalovaný nepreukázal, že obraz
nadobudli manželia počas manželstva do BSM. Rovnako do BSM súd nemal pojať ani položky II. až VI.
rozsudku, žalovaný bol povinný preukázať, že veci nadobudli so žalobkyňou počas manželstva kúpou a

žetietokudňu23.01.2014skutočnevlastnili,akájehodnotahnuteľnýchvecíkudňurozvodumanželstva,
a že žalobkyňa tieto veci užíva. Pokiaľ ide o platby, ktoré vynaložil na životné poistenia, žalobkyňa sa
stotožňuje s napadnutým rozsudkom, vyporiadanie týchto platieb poistného je podľa nej spravodlivé,
pričom poukázala v prípade životného poistenia i na sporiaci účel zmluvy, čiže manžel by sa mohol
vyhnúť vyporiadaniu a obchádzať zákon, ak by namiesto zmluvy o sporení uzatvoril zmluvu o životnom

poistení. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že súd nesprávne rozhodol v otázke úveru H., resp. v otázke
iných úverov, ktoré si zobral počas manželstva, žalobkyňa uvádza, že finančné transakcie žalovaného
počas manželstva sú značne neprehľadné, žalobkyňa sa o nich dozvedela až počas súdneho sporu.
Za trvania manželstva si žalovaný bral bez vedomia žalobkyne úvery a peniaze z nich získané použil
neznámym spôsobom bez toho, aby sa premietli do hmotného majetku získaného manželmi počas

manželstva. Manželia spoločne nenadobudli žiadnu nehnuteľnosť ani hodnotné hnuteľné veci, ani tieto
peniaze neboli manželmi spotrebované, keď neviedli nákladný životný štýl. Žalovaný počas súdneho
sporu neuviedol pravdivo, úplne a včas všetky skutočnosti týkajúce sa jeho úverov a financií, s ktorými
nakladal, tieto skutočnosti zamlčal a súd i žalobkyňa sa o nich dozvedali postupne podľa toho, akovyplynuli z listinných dôkazov vyžiadaných súdom alebo žalobkyňou. Žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením
žalovaného, že mu na splatenie úverov poskytol otec sumu 4.350 eur ale ani sumu 1.900 eur, keď dôkaz,
ktorým má byť vyhlásenie otca žalovaného, bol vyhotovený dodatočne, s úmyslom znížiť masu BSM

a v rokovaniach o mimosúdnej dohode ani vo vyjadrení k žalobe žiadnu podobnú námietku žalovaný
nevzniesol. Ani to, že sa na výpisoch z účtu žalovaného uvádza meno jeho otca nesvedčí o tom, že išlo
o vlastné peniaze otca žalovaného, ale iba o tom, že peniaze fyzicky do banky priniesol jeho otec. Pokiaľ
ide o mimoriadnu splátku vo výške 4.445,67 eur za predčasné splatenie úveru, o predčasné splatenie
požiadal banku žalovaný. Predmetný úver použil a spotreboval v celej výške žalovaný a žalobkyňa

z neho nemala žiaden finančný ani iný prospech, preto súd prvej inštancie správne prihliadol aj na
morálny aspekt. Úver, ktorý žalovaný čerpal prostredníctvom A. I. súd správne posúdil ako výlučný
úver žalovaného, tiež súd správne nevyporiadal náklady na bývanie v ich bydlisku počas manželstva,
keď žalobkyňa na domácnosť prispievala aj finančne aj osobnou starostlivosťou. Počas manželstva so
žalovaným žalobkyňa pracovala, svoje osobné potreby a spoločné potreby manželov pokrývala svojím
príjmom. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako správny

potvrdil a vo výroku o trovách konania zmenil tak, ako žiadala vo svojom odvolaní.

9. Žalovaný odvolanie žalobkyne voči výroku o náhrade trov konania považoval za nedôvodné, uviedol,
že sama žalobkyňa predložila dôkazy preukazujúce, že žiadala v rámci predsúdnych rokovaní od
žalovaného vyššiu čiastku a to vo výške 19.350,59 eur, navyše z judikátu R 42/1972 vyplýva, že zásada

úspechu sa neaplikuje v tomto zmysle pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania pri vyporiadaní BSM.
Rozhodnutie v konaní o vyporiadanie BSM je v podstate v záujme obidvoch účastníkov a keďže pri
vyporiadaní bola dodržaná parita podielov, každý z nich má znášať svoje náklady a druhému nemá nič
uhrádzať. Nie je tiež pravdou, že by žalovaný v konaní spôsobil nutnosť ďalších pojednávaní na zistenie
obsahu masy BSM, naopak, žalovaný poukazuje na to, že žalobkyňa sama spôsobila odročovanie

pojednávania, keď žiadala vykonávať ďalšie dôkazy, ktorých vykonanie mohla navrhnúť už na skorších
pojednávaniach.

10. Žalobkyňa v odvolacej replike uviedla, že v predsúdnych rokovaniach žiadala z titulu vyporiadania
BSM len sumu 8.200,59 eur a nie celú sumu 19.350,59 eur, keďže v tejto je zahrnutá aj suma 8.650

eur ako dary pre žalobkyňu od jej rodičov a suma 2.500 eur ako polovica peňažných svadobných darov.
Žalovaný nároky žalobkyne na uvedené sumy neuznal a tieto neboli žalovateľné v rámci konania o
BSM. Žalovaný nepristúpil ani na vyplatenie sumy 8.200,59 eur žiadanej z titulu BSM v mimosúdnych
rokovaniach a chcel jej vyplatiť len sumu 2.912,58 eur. Konanie o vyporiadanie BSM je typickým
sporovým konaním, pričom judikát 42/1972 nestanovuje, že zásada úspechu definovaná v § 142 ods.

1 OSP sa neaplikuje pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania pri vyporiadaní BSM. Zavinenie na
odročovaní pojednávaní nesie žalovaný, ktorý spolu s vyjadrením k žalobe mohol a mal predložiť všetky
dôkazy a uviesť všetky skutočnosti, čo ale neurobil a nutnosť ďalšieho dokazovania a odročovanie
pojednávaní teda spôsobil on. Pokiaľ žalobkyňa podávala návrh na vykonanie dokazovania po podaní
žaloby tak iba preto, že z dôkazov, ktoré konečne žalovaný predložil (napr. výpisy z jeho účtu) vyplynuli

nové skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, ktoré bolo následne treba preukázať. Trvala
na priznaní náhrady trov konania vo výške 100%.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podali včas oprávnené osoby (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je

tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), vzhľadom k potrebe zopakovania dokazovania
nariadil v zmysle § 385 ods. 1 vo veci pojednávanie, na ktorom súc viazaný dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP) prejednal celú vec, pretože tu išlo o prípad podľa § 379 písm. c) CSP, kedy nebol
viazaný rozsahom odvolania, a po zopakovaní dokazovania dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
je potrebné zmeniť. Odvolací súd vykonaním dokazovania v potrebnom rozsahu dospel k skutkovému

stavu zistenému odlišne od stavu zisteného prvoinštančným súdom, tvoriacemu podklad pre odlišné
právne závery.

12. Ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka.
Vyporiadanie BSM podľa tohto ustanovenia pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania

vlastníctva k jednotlivým veciam patriacich do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka
hodnotových podielov účastníkov - bývalých manželov. Pre vyporiadanie je preto podstatná cena
jednotlivýchvecípatriacichdoBSM.PodvyporiadanímBSMsarozumienielenrozdelenievecítvoriacich
predmet BSM, ale kompletné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými spoluvlastníkmi, vrátanepohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Vyporiadanie sa má v zásade týkať všetkého
majetku, ktorý v zmysle ust. § 143 Občianskeho zákonníka do BSM účastníkov patril a ktorý existoval
v čase zániku tohto spoluvlastníctva.

13. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva súd nie je viazaný návrhmi strán a to ani
pokiaľ ide o rozsah tohto spoluvlastníctva ani pri posúdení právnej otázky, či určitý majetok patrí do
nevyporiadaného BSM. Rovnako súd nie je viazaný návrhmi strán pokiaľ ide o spôsob vyporiadania
BSM, pretože spôsob vyrovnania vzťahu medzi nimi vyplýva zo zákona.

14. Z povahy rozhodnutia o vyporiadaní BSM vyplýva, že odvolací súd musí pri zmene odvolaním
napadnutého rozhodnutia vec preskúmať v celom rozsahu a v celom rozsahu o nej aj znova rozhodnúť.
Odvolacísúdjeviazanývodvolaníuvedenýmiodvolacímidôvodmivrátaneichobsahovéhovymedzenia.
Vzhľadom však na predmet sporu nie je odvolací súd viazaný rozsahom odvolacích návrhov, keďže ide
o prípad podľa § 379 písm. c) CSP, kedy z osobitného predpisu vyplýva určitý spôsob usporiadania

vzťahov medzi stranami sporu.

15. Odvolací súd považuje za nedôvodnú odvolaciu námietku žalovaného o porušovaní základných
zásad civilného procesu súdom prvej inštancie, nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti jeho
rozhodnutia, pretože tieto vady v postupe súdu zistené neboli. Odvolací súd mu ale dal za pravdu,

že závery prvoinštančného súdu spočívajú čiastočne na nesprávnych skutkových zisteniach, ktoré sa
premietli do nesprávneho a neúplného zistenia masy BSM, na základe čoho došlo k nesprávnemu
vyporiadaniu majetku.

16.Vprvomradeodvolacísúduvádza,žezhodnesosúdomprvoinštančnýmmalzato,žeprivyporiadaní

bolo treba vychádzať z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké, keď neboli zistené dôvody, ktoré
by odôvodňovali použitie výnimky zo zásady parity pri vyporiadaní BSM.

17. Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvoinštančného súdu aj pokiaľ ide o súbor hnuteľných
vecí patriacich do BSM špecifikovaných vo výroku I. napadnutého rozsudku a to tak v otázke ich

zaradenia do masy BSM, v otázke určenia ich súhrnnej hodnoty (dohodou strán sporu) ako aj ich
prikázania žalovanému, pričom v tejto časti žiadna zo strán sporu závery súdu nerozporovala a neboli
ani predmetom odvolania. Z ostatných hnuteľných vecí bol odvolateľom rozporovaný obraz tulipánov v
hodnote 100 eur, ktorý bol napadnutým rozsudkom prikázaný do vlastníctva žalovaného, hoci ako bolo
prieskumom odvolacieho súdu zistené, prvoinštatnčný súd v odôvodnení rozsudku výslovne uviedol

(bod 50), že obraz tulipánov je výlučné vlastníctvo žalobkyne, lebo jej ho žalovaný daroval. Po doplnení
dokazovania odvolacím súdom bolo z výsluchu strán sporu zistené, že tento obraz má u seba žalobkyňa
a dostala ho od žalovaného k narodeninám, preto súd uzavrel, že do masy BSM nepatrí, keď niet
pochybností o tom, že darom a tým aj osobným majetkom jedného z manželov môže byť aj vec darovaná
druhým manželom a ako dar podľa § 143 OZ nepatrí do BSM. Pokiaľ ide o ďalšie hnuteľné veci,

označené v napadnutom rozsudku pod pol. č. II. a VI., spôsob ich vyporiadania nebol v odvolaní
napadnutý ani nijakým spôsobom namietaný, preto sa nimi odvolací súd osobitne nezaoberal a stotožnil
sa so spôsobom ich vyporiadania zhodne so súdom prvej inštancie.

18. Iné než vyššie uvedené hnuteľné veci (spôsobilé byť predmetom vyporiadania) manželia

nenadobudli avšak dôvodné bolo vykonať v tomto prípade tzv. širšie vyporiadanie, ktorého predmetom
boli iné majetkové hodnoty, na ktoré pri uvažovaní o celkovej sume hodnôt získaných jedným a druhým
bývalým manželom musí byť prihliadnuté, hoci tu nebol dôvod uvádzať ich vo výroku rozsudku, pretože
do BSM buď nepatria alebo nie sú vecami použiteľnými na prikázanie niektorej strane. Vo výroku nie je
potrebné uvádzať, čo ktorý z bývalých manželov vynaložil na spoločný majetok a naopak.

19. Podstatná časť odvolacích námietok žalovaného smerovala práve voči rozsahu a spôsobu tohto
širšieho vyporiadania BSM strán. Správne súd prvej inštancie vyporiadaval veci a majetkové práva,
ktoré niektorá zo strán označila za patriace do ich BSM a navrhla, aby boli v rámci konania vyporiadané
s tým, že súd najskôr posudzoval, či je dôvodné konkrétnu vec (alebo pohľadávku ) v tomto konaní

vyporiadať. Niektoré zistenia a závery prvoinštančného súdu neboli podľa názoru odvolacieho súdu
správne.20. Odvolateľ namietal, že predmetom vyporiadania nemajú byť splátky životného poistenia, ktoré
žalovaná v konaní žiadala vyporiadať, ale odvolací súd sa s týmto názorom nestotožnil. Dokazovaním
bolo zistené, že žalobkyňa splácala zo spoločných prostriedkov oboch manželov svoju poistku, založenú

pred uzavretím manželstva, ako aj žalovaný splácal dokonca viacero poistiek, z ktorých niektoré vznikli
pred manželstvom a iné počas neho. Odvolací súd preto skúmal, či je dôvodné v tomto konaní
vyporiadať aj splátky poistného takto poukazované zo spoločného majetku a dospel k záveru, že súd
postupoval správne. Do BSM spadá všetko čo strany sporu nadobudli ako manželia odo dňa uzavretia
manželstva, do zániku manželstva (s výnimkami uvedenými v § 143 OZ). Poistka, založená niektorým

z manželov pred uzavretím manželstva, do BSM nespadá. V prípade, ak by niektorý z manželov za
trvania manželstva bol obdržal plnenie zo svojej poistnej zmluvy, patrilo by do BSM aj toto plnenie
z poistnej zmluvy, tak ako ostatné príjmy každého z manželov. V prípade prejednávanej veci nebolo
vyplatené žiadnemu z nich poistné plnenie, ale každý z nich vykonával platby bežného poistného aj
počas manželstva a to zo spoločného majetku. Keďže platby zo spoločného majetku boli poukazované
na osobné poistenie jedného manžela, potom takúto hodnotu - sumu vynaloženú na zaplatenie splátok

za trvania manželstva, je potrebné v rámci tohto konania vyporiadať ako majetok poukazovaný zo
spoločného na oddelený majetok. V tomto prípade tak pri vyporiadaní treba prihliadnuť na poistku
žalobkyne D. W. v P. - B. W. a.s. zo dňa 2.3.2010 a s tým súvisiace zaplatené splátky zo spoločného
majetku na tento svoj výlučný majetok v celkovej sume 586,50 eur, z ktorej sumy je povinná uhradiť v
rámci finančného vyrovnania polovicu žalovanému, t.j. 293,25 eur. U žalovaného je potrebné prihliadnuť

na životné poistenie u poisťovateľa P.-B. W., a.s. založené pred manželstvom zmluvou č. 032743877
uzavretou 17.11.2008, kde splátky zo spoločného majetku boli zaplatené v celkovej sume 1.368,63 eur
a z tejto sumy je povinný uhradiť polovicu žalobkyni t.j. 684,32 eur, ďalej na jeho úrazové poistenie u
poisťovateľa F. T. založené pred manželstvom dňa 18.4.2007, kde splátky boli zaplatené zo spoločných
prostriedkov v celkovej sume 138,48 eur, a z tejto sumy je povinný uhradiť polovicu žalobkyni t.j. 69,24

eur, na jeho poistenie jeho budov a stavieb vo výstavbe u poisťovateľa K. W., a.s. M. J. X. založeného
pred manželstvom zmluvou dňa 19.5.2010, kde splátky boli zaplatené zo spoločných prostriedkov v
celkovej sume 610,38 eur, a z tejto sumy je povinný uhradiť polovicu žalobkyni t.j. 305,19 eur, na
jeho poistenie P. XX založené rovnako ešte pred uzavretím manželstva, kde splátky boli zaplatené zo
spoločných prostriedkov v celkovej sume 773,64 eur a z tejto sumy je povinný uhradiť polovicu žalobkyni

t.j. 386,82 eur, ako aj na splátky ostatných dvoch poistiek, ktoré boli zriadené žalovaným za trvania
manželstva u poisťovateľa P. D.N., a.s., kde v prvom prípade bola na poistnom zaplatená zo spoločného
majetku za trvania manželstva suma 379,68 eur a v druhom prípade suma 1.380 eur, takže z týchto súm
je žalovaný povinný nahradiť žalobkyni 189,84 eur a 690 eur.

21. Správne sa súd prvej inštancie vysporiadal s úvermi žalovaného, ktoré vznikli pred uzavretím
manželstva a to úver v B., a.s. a M., a.s. Dlh vzniknutý z úverov poskytnutých žalovanému pred
uzavretím manželstva, teda pred vznikom BSM je jeho osobným záväzkom a ak sa za trvania BSM na
tento dlh plnilo z finančných prostriedkov patriacich do BSM a nie z oddeleného majetku žalovaného,
potom je povinný nahradiť žalobkyni čo zo spoločného majetku bolo vynaložené na jeho ostatný majetok,

a to vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, ktorý každý z nich dostáva z BSM. Takto
bolo treba vyporiadať celkovú sumu splátok úveru žalovaného čerpaného v B., a.s. pred uzavretím
manželstva číslo úveru: XXXXXXXXX, na ktorý bolo zo spoločného majetku splatené 5.692,83 eur a
z tejto sumy je povinný uhradiť polovicu žalobkyni t.j. 2846,42 eur a rovnako treba vyporiadať aj
celkovú sumu splátok úveru žalovaného čerpaného vo M., a.s. pred uzavretím manželstva číslo úveru:

XXXXXXXXX/XXXX, na ktorý bolo zo spoločného majetku splatené 1.091,72 eur, a z tejto sumy je
povinnýuhradiťpolovicužalobkyni t.j.545,86eur.Obdobnebolotrebapostupovaťajvprípadesplácania
leasingu žalovaným na základe zmluvy č. LZC/11/70045 uzavretej pred manželstvom dňa 17.3.2011,
ktorou si kúpil motorové vozidlo a leasing splácal veriteľovi v splátkach aj počas trvania manželstva
zo spoločných prostriedkov, pričom celkovo takto uhradil sumu 4.578 eur, z ktorej je povinný nahradiť

polovicu žalobkyni t.j. 2.289 eur

22. Pokiaľ ide o úver od S. E. B., a.s. číslo zmluvy 4104040515 a úver čerpaný prostredníctvom
produktu A. I.“, žalobkyňa tvrdila, že o existencii týchto úverov vôbec nevedela, dozvedela sa o nich až
v priebehu súdneho konania z predložených listinných dôkazov a preto žiadala, aby splátky použité na

výplatu týchto úverov boli zahrnuté do BSM a vyporiadané ako sumy vložené zo spoločného majetku
na oddelený majetok žalovaného. Z prostriedkov patriacich do BSM použil žalovaný na splatenie úveru
vyčerpaného platobnou kartou za trvania manželstva prostredníctvom produktu „A. I.“ celkovo sumu
1.665 eur a v prípade úveru od S. E. B., a.s. za trvania manželstva celkovo sumu 1.549,48 eur, z tohosuma 1.007,22 eur bola splatená priamo z účtu žalovaného. Písomné zmluvy v prípade týchto úverov
žalovaný nepredložil a podľa nich teda nie je možné zistiť, či boli uzavreté oboma manželmi alebo
výlučne žalovaným. Z dokazovania pritom vyplýva, že žalobkyňa dispozičné právo k účtu žalovaného

nikdy nemala, čerpať kartou z jeho účtu nemohla a žalovaný neprodukoval v konaní žiadne dôkazy na
preukázanieskutočnosti,žebyišloospoločnéúveryobochmanželov.Odvolacísúdichpretoposúdilako
zmluvy uzavreté len jedným z manželov, z ktorých je zaviazaný len tento manžel, teda žalovaný, ktorý
ich preukázateľne čerpal. Keďže žalovaný nepreukázal, že by tento majetok investoval do spoločného,
potom ak na splátky uhradil počas manželstva zo spoločného majetku sumu 1.665 eur v prvom prípade

a sumu 1.549,48 eur v druhom prípade, je povinný nahradiť polovicu žalobkyni a to sumu 832,5 eur a
774,74 eur. Ohľadom splátok zaplatených veriteľovi S. E. B., a.s., niet žiadneho dôvodu nevyporiadať
takýmto spôsobom celú počas manželstva splatenú sumu t.j. 1.549,48 eur, keďže je irelevantné, či bola
žalovaným splatená bezhotovostne alebo v hotovosti, v oboch prípadoch išlo o platbu zo spoločných
prostriedkov manželov na osobný záväzok jedného manžela, keď žalovaný nepreukázal, že by úver bol
vo zvyšku splatený z majetku, ktorý by do BSM nepatril.

23. Prevažná časť argumentácie odvolateľa sa vzťahovala na posúdenie úveru v H., a.s. čerpaného na
základe Zmluvy o poskytnutí úveru reg. č.: 256548 z 2.11.2012 a vyporiadanie nárokov s ním súvisiacich.
Medzi stranami nebolo sporné, že za trvania manželstva ako spoludlžníci vyčerpali úver od H., a.s. vo
výške 93.000 eur, ktorý žalovaný použil prevažne na refinancovanie svojho predchádzajúceho úveru.

Z listinných dôkazov vyplýva, že na úverový účet žalovaného v B., a.s. bola z predmetného úveru
poukázaná suma 75.263,82 eur, a na splatenie jeho úveru v M., a.s. suma 5.364,42 eur. Zvyšok z
čerpaného úveru vo výške 12.371,75 eur dňa 5.12.2012 žalovaný vybral a podľa jeho tvrdenia vniesol do
domácnosti pre spoločné použitie manželmi. V tomto prípade záväzok vznikol za trvania manželstva a
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,pričomvznikolzozmluvyoúvereuzavretejobomamanželmi

a na základe takto uzavretej zmluvy o úvere je spoločným záväzkom. Z poskytnutého úveru však iba
suma 12.371,75 eur bola použitá pre potreby oboch manželov, okamihom vyplatenia žalovanému sa
tieto peňažné prostriedky stali súčasťou BSM. Dôkazné bremeno pokiaľ ide o tvrdenie, že prostriedky
v BSM boli vynaložené na oddelený majetok druhého manžela leží na tej strane sporu, ktorá tvrdí,
že ktokoľvek zo spoluvlastníkov vynaložil za trvania BSM spoločné prostriedky na oddelený majetok

druhého, keďže táto strana sporu požaduje, aby tieto prostriedky boli nahradené a tak sa zvýšil jej
vyporiadací podiel (tvrdí teda skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky).
Z dokazovania vyplynulo, že manželia za tieto prostriedky nenadobudli žiadne spoločné majetkové
hodnoty, ktoré by mohli byť predmetom vyporiadania, ale tieto prostriedky strovili na uspokojovanie
bežných potrieb (vrátane stravovania v reštauráciách a víkendové výlety). Žalovaná síce popierala,

že by z peňazí bola mala úžitok, ale vyhodnotením výpovedí strán sa odvolací súd priklonil k verzii
prezentovanejžalovanýmo účelevyužitiatýchtoprostriedkov,ktorýsažalobkyninepodarilopresvedčivo
vyvrátiť, hoci práve na nej bolo dôkazné bremeno pokiaľ ide o jej tvrdenie, že finančné prostriedky,
ktoré preukázateľne ako príjem zo spoločného úveru manželov patrili do BSM, použil žalovaný výlučne
pre seba, čo sa jej však v konaní nepodarilo. Úver od H., a.s. bol do zániku manželstva splatený iba

v malej časti a to 6130,33 eur ako súhrn uhradených splátok v období od čerpania úveru do rozvodu
manželstva. Splátky splácal žalovaný zo svojho účtu, avšak preukázateľne z prostriedkov, patriacich
do BSM. Z uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že spoločný záväzok splácali manželia z ich
spoločného majetku, a nebol teda dôvod na to, aby bolo potrebné sumu 6130,33 eur vyporiadavať ako
to požadovala žalobkyňa

24. Žalovaný žiadal, aby mu žalobkyňa nahradila splátky úveru, ktoré boli na tento spoločný záväzok
manželov vynaložené z jeho oddeleného majetku. Ide o splátky, ktoré podľa tvrdenia žalovaného
boli zaplatené jeho otcom v rozsahu sumy 4.350 eur, poskytnutej žalovanému darom. Toto tvrdenie
žalovaného v konaní žalobkyňa popierala dôvodiac, že žalovaný nikdy nespomenul v mimosúdnych

rokovaniach, že by platil úvery z peňazí jeho otca. Žalovaný ako dôkaz predložil výpisy z účtu (ktorými
bolo zistené, že otec žalovaného Q. M. vložil na účet žalovaného postupnými vkladmi za trvania
manželstva strán sporu sumu 1.900 eur) a čestné vyhlásenie Q. M. zo dňa 30.01.2017 o tom, že synovi
počas jeho manželstva poskytol nenávratne príspevky na splácanie úveru, celkovo asi 5.000 eur, niečo
priamo vkladom na synov účet, zvyšok v hotovosti. Odvolací súd vyhodnotením vykonaných dôkazov

dospel k záveru, že je potrebné zohľadniť vnos žalovaného do majetku v BSM ako dar od otca ale len vo
výške 1.900 eur, keďže túto sumu preukázateľne otec žalovaného na jeho účet poukázal. Odvolací súd
však za preukázané nemal, že by vnos žalovaného bol vyšší, keď okrem čestného prehlásenia, v ktorom
navyše suma je uvedená iba približne, neprodukoval v tomto smere žalovaný žiadny iný dôkaz. Zhodnes názorom prvoinštančného súdu aj odvolací súd vyhodnotil čestné vyhlásenie Q. M. ako dôkaz účelový,
ktorého presvedčivosť a vierohodnosť bola významným spôsobom oslabená práve tým, že žalovaný
uvedené skutkové tvrdenia v písomnom vyjadrení k návrhu vôbec nespomínal, hoci sa v ňom inak

zaoberal podrobne aj nárokmi, vyplývajúcimi z predmetného úveru. Z uvedených dôvodov je žalobkyňa
povinná uhradiť žalovanému v rámci finančného vyrovnania polovicu zo sumy 1.900 eur, t.j. 950 eur.

25. Naopak, za dôvodné považoval odvolací súd výhrady žalovaného pokiaľ išlo o závery
prvoinštančného súdu v otázke týkajúcej sa posúdenia nárokov vyplývajúcich z predčasného splatenia

úveru a poplatkom s tým spojeným. Nebolo sporným, že žalovaný po rozvode manželstva vo februári
2015 práve na žiadosť žalobkyne požiadal o predčasné splatenie úveru a uhradil s tým spojený
poplatok 4445,67 eur. Žalobkyňa súdu uviedla, že keď sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti pred
rozvodom manželstva, našla si vlastné bývanie a potrebovala ho riešiť úverom, ale keďže figurovala ako
spoludlžníčka v úvere so žalovaným v H., a.s., potrebovala úver zrušiť, preto pristúpili k predčasnému
splateniu. Uviedla tiež, že vedela, že s tým bude spojený nejaký poplatok, ale nevedela aký. Žalovaný

uviedol, že práve žalobkyňa trvala na tom, aby k predčasnému skončeniu úveru došlo hneď, hoci to
bolo za poplatok (ktorého výška jej bola známa) a keby boli počkali na výročie úveru, k čomu zostávalo
ešte 6 alebo 7 mesiacov, bolo by to bez poplatku. Odvolací súd bol toho názoru, že za týchto okolností
niet žiadneho rozumného dôvodu, aby náklady vynaložené na predčasné splatenie úveru znášal iba
žalovaný. Ak by totiž súd aj prisvedčil žalobkyni v otázke zavinenia žalovaného na rozpade manželstva,

treba vziať zároveň do úvahy, že žalobkyňa, ktorá dobrovoľne podpísala úverovú zmluvu musela vedieť,
aké záväzky jej zo zmluvy ako spoludlžníčke vyplývajú a navyše k okamžitému predčasnému splateniu
a tým aj k vzniku tohto jednorazového výdavku došlo na jej výslovnú žiadosť. Preto má žalovaný titulom
finančného vyrovnania nárok na uhradenie polovice z ním zaplatenej sumy 4.445,67 eur od žalobkyne,
t.j. sumu 2.222,80 eur, ktorú okolnosť súd zohľadnil tiež v konečnom výpočte vyrovnávacieho podielu.

26. Nad rámec vyporiadania urobeného súdom prvej inštancie požadoval žalovaný zohľadniť v
konečnom vyrovnaní aj výlučne ním uhrádzané náklady na bývanie za dobu trvania manželstva, ktorú
požiadavku ale vyhodnotil aj odvolací súd za nedôvodnú v celom rozsahu. Nebolo totiž pochýb o
tom, že náklady na bývanie, ktoré boli spoločnými záväzkami oboch manželov, platil žalovaný síce

zo svojho účtu ale zo spoločných prostriedkov BSM. Treba si uvedomiť že hlavnými zdrojmi BSM
sú príjmy manželov. V uvedenom prípade mali obaja manželia pravidelné príjmy, pričom okamihom
poukázania príjmov jednému alebo druhému na účet sa tieto stali zo zákona spoločným majetkom.
Ak žalovaný platil spoločné náklady na bývanie manželov zo svojich príjmov, treba ich považovať za
platené zo spoločného majetku a takto spotrebované peňažné prostriedky sa po zániku manželstva

nevyporiadavajú. Nie je navyše ani pravdivé tvrdenie odvolateľa, že by z dokazovania bolo evidentné,
že žalobkyňa sa preukázateľne nepodieľala na akejkoľvek platbe spojenej či už s bývaním alebo
chodom domácnosti. Takéto skutočnosti z dokazovania rozhodne nevyplynuli. Žalobkyňa síce neplatila
pravidelné platby spojené s bývaním, tie išli z účtu žalovaného, avšak aj ona svojím dielom prispievala
na chod domácnosti. Žalobkyňa bola počas manželstva riadne zamestnaná, a na jej účet bola pravidelne

poukazovaná mzda, ktorú vždy v priebehu mesiaca minula na spoločné potreby rodiny, či už nákupmi
alebo financovaním rodinných voľnočasových aktivít. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na
výpoveď samotného žalovaného, ktorý okrem iného uviedol, že v domácnosti bežne každý z nich
nechával vo vstupnej skrinke uložené peniaze. Žalovaný tiež uviedol, že sobotňajšie nákupy robili buď
spoločne alebo raz jeden alebo druhý, a uviedol napokon aj to, že keď niektorý z manželov navrhol

nejaký výlet, automaticky sa rátalo s tým, že ten (kto to navrhol) na to má finančné prostriedky a výlet
uhradí. Je teda nepochybné, že na financovaní spoločných potrieb manželov sa podieľala aj žalobkyňa,
samozrejme do výšky svojich príjmov a niet žiadneho dôvodu, aby bolo žalovanému nahradená polovica
zo sumáru mzdy zarobenej žalobkyňou za dobu trvania manželstva.

27. Vyporiadať však bolo treba zostatky na účte žalobkyne ku dňu zániku BSM vo výške 696,29 eur,
ktorá suma predstavovala spoločné finančné prostriedky manželov, pochádzajúce zo mzdy žalobkyne,
ktoré žalobkyňa podľa jej vlastného vyjadrenia po ukončení spolužitia so žalovaným sama spotrebovala.

28. V zmysle rozhodovacej praxe sa vyporiadanie vykonáva podľa stavu existujúceho v čase zániku

BSM. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd ustálil majetok manželov ku dňu 23.1.2014 a určil, že do
BSM strán sporu patrili k uvedenému dňu hnuteľné veci ako vyplýva z bodu 17 tohto rozsudku a zostatok
na účte žalobkyne v sume 696,29 eur, ktorý jej aj prikázal. Na ostatné majetkové nároky bývalých
manželov (poistky, úvery) prihliadol súd len v rámci širšieho vyporiadania, keď nebol dôvod uvádzaťich vo výroku rozsudku, pretože do BSM buď nepatria alebo nejde o veci, ktoré možno niektorému
z manželov prikázať. To platí aj o jedinom spoločnom záväzku manželov (úver v H., a.s.), ktorý bol
krátko po rozvode manželstva žalovaným predčasne splatený a preto boli v súvislosti s týmto úverom

zohľadnené tiež iba nároky bližšie opísané v bodoch 23 až 25 tohto rozsudku.

29. Takto vo výroku nie sú uvedené sumy, ktoré niektorý z bývalých manželov vynaložil na spoločný
majetok a tiež sumy vynaložené zo spoločného majetku manželov na oddelený majetok niektorého z
nich, s ich hodnotou sa ale počíta v konečnej sume vyrovnania.

30. Z celkovej hodnoty vecí patriacich do BSM v čase zániku manželstva vo výške 3.801,29 eur, boli
žalobkyni prikázané veci v hodnote 801,29 eur a žalovanému veci v hodnote 3.000 eur. Titulom sumy,
ktorú žalobkyňa zo spoločného majetku použila na svoj oddelený majetok, má žalobkyňa vychádzajúc
z rovnosti podielov oboch manželov, žalovanému nahradiť sumu splátok poistenia D. W. v P. - B. W.
a.s. vo výške 293,25 eur, ďalej je povinná nahradiť vnos žalovaného do majetku v BSM ako dar od

otca 950 eur, a tiež polovicu toho, čo zo svojho oddeleného majetku poukázal žalovaný na úhradu
spoločného poplatku za predčasné splatenie úveru t.j. 2.222,80 eur. Náhrada od žalobkyne titulom
uvedených nárokov žalovaného predstavuje spolu sumu 3.466,05 eur.

31. Naopak, žalovaný, ktorý zo spoločného majetku použil určité sumy na svoj oddelený majetok, má

nahradiť žalobkyni celkovo 9.613,93 eur, teda splátky poistení v súhrnnej výške 2325,41 eur (684,32
+ 69,24 +305,19 + 386,82 +189,84 +690), splátky zaplatené na jeho úvery a to sumu 2846,42 eur
( úver čerpaný v B., a.s. pred uzavretím manželstva), sumu. 545,86 eur (úver čerpaný vo M., a.s.
pred uzavretím manželstva),. sumu 832,5 eur (úver čerpaný žalovaným v S. E. B., a.s. za trvania
manželstva) sumu 774,74 eur (úver čerpaný žalovaným formou produktu „A. I.“ za trvania manželstva),

a tiež sumu 2.289 eur ako polovicu hodnoty splátok uhradených na výlučný dlh žalovaného vyplývajúci
mu z leasingovej zmluvy uzavretej pred manželstvom.

32. Titulom vyššie uvedených nárokov opísaných v bode 30 a 31 tohto rozsudku, by mal žalovaný
žalobkyni nahradiť rozdiel 6.147,88 eur počítaný ako suma náhrady patriaca žalobkyni od žalovaného vo

výške 9.613,93 eur, od ktorej treba odpočítať sumu náhrady patriacu žalovanému od žalobkyne vo výške
3.466,05 eur. Zároveň zistený majetok tvoriaci masu BSM ku dňu rozvodu manželstva mal hodnotu
3.801,29 eur, a keďže žalobkyni patrí polovica, t.j. hodnota 1.900,65 eur a prisúdené jej boli veci iba v
hodnote 801,29 eur, preto žalovaný by mal žalobkyni doplatiť aj rozdiel na hodnote týchto 1.099,35 eur.
Preto odvolací súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na úplné finančné vyrovnanie sumu

7.247,20 eur a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle § 232 ods. 3 CSP, keď nevidel
dôvody na poskytnutie dlhšej lehoty.

33. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd za použitia ust. § 388 CSP zmenil napadnutý
rozsudok, považujúc odvolanie žalovaného za dôvodné a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. a II.

tohto rozsudku. Zároveň, keďže zmenil meritórne rozhodnutie súdu prvej inštancie, musel rozhodnúť aj
o nároku na náhradu trov konania celého konania, teda prvoinštančného aj odvolacieho a to v súlade s
§ 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 CSP. Takto rozhodol, že žiadna zo strán nemá
nárok na náhradu trov tohto konania, keď odvolanie žalobkyne v časti náhrady trov konania nepovažoval
za dôvodné.

34. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci (§ 255 CSP), ktorú
dopĺňa zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie, kde náhrada v prípade zavinených trov konania
sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu (§ 256 CSP). V predmetnej veci prvoinštančný
súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania nárok,

a aj odvolací súd dospel k rovnakému záveru. V konaniach zahájiteľných oboma stranami, v ktorých
vykázanie do procesnej pozície žalovaného závisí od faktoru predstihnutia jednej zo sporiacich sa
strán tou druhou, majú status žalobcu i jeho úspech s návrhom len obmedzený význam, totiž v
konaní o vyporiadaní BSM (podobne ako aj v konaní o zrušenie spoluvlastníctva podielového) je pre
posúdenie úspechu žalobcu s návrhom aj samotnej nutnosti vedenia konania pred súdom potrebné

najmä zodpovedať si dve otázky a síce 1/ na čej strane bol dôvod neúspechu prípadného pokusu alebo
aj viacerých pokusov o mimosúdne vyriešenie predmetu sporu (pokiaľ tu takýto pokus vôbec bol) a 2/ do
akej miery sa spôsob vyporiadania ustálený rozsudkom kryje so spôsobom vyporiadania navrhovaným
žalobou, resp. tým, ktorý bol obsahom dohody ponúkanej druhej strany pred začatím konania.35. Z predsporovej korešpondencie strán vyplýva, že pred podaním žaloby žalobkyňa navrhla žalobcovi
dohodu, ktorou žiadala vyporiadať BSM tak, že hnuteľné veci v celkovej hodnote 3.500 eur pripadnú

žalovanému a žalovaný nahradí žalobkyni po zohľadnení jej investícií do rodinného domu žalovanému
celkovo na úplné vyporiadanie sumu 19.350,59 eur. Žalovaný návrh neakceptoval a k uzavretiu dohody
nedošlo, pričom sporné medzi bývalými manželmi zostali okrem vložených investícií žalobkyne najmä
viaceré finančné nároky súvisiace s ich spoločným úverom v H., a.s. Žalobkyňa preto podala na súd
žalobu, ktorou sa domáhala vyporiadania BSM tak, že žiadala do výlučného vlastníctva žalovaného

prikázať hnuteľné veci v celkovej hodnote 4.000,- eur, žiadala určiť, že sporný úver čerpaný za trvania
manželstva v H., a.s. bol vo výlučnom vlastníctve žalovaného, na úplné vyporiadanie BSM sa v prospech
žalobkyne započítavajú investície vložené z BSM do výlučného majetku žalovaného v sume 8.200,58
eur a žalovaný je povinný vyplatiť žalobkyni z titulu vyporiadania sumu 10.200,58 eur a nahradiť trovy
konania.

36. Treba uviesť, že ani žalobný návrh ani predsporová korešpondencia nesvedčia tvrdeniu žalobkyne o
jej plnom úspechu v spore, pretože jednak žalobkyňa požadovala titulom vyrovnania vyššiu sumu, než
jej bola prisúdená a jednak pri výpočte sumy, ktorú žiadala vyplatiť, vychádzala z iných majetkových
nárokov, než na základe ktorých jej reálne súdom boli priznané, keď súd sa zaoberal aj nárokmi
oboch strán, ktoré sa v návrhu žalobkyne vôbec nespomínali (napr. poistky žalobkyne aj žalovaného,

iné úvery, zostatok na účte žalobkyne). Dôvod neúspechu predsporových rokovaní nemožno pripísať
na vrub žalovaného, ktorý mal na masu BSM a spôsob jej vyporiadania iný názor než žalobkyňa.
Vychádzajúc z meritórneho rozhodnutia súdu a dôvodov, na ktorých bolo rozhodnutie súdu založené,
nemožno výsledok v spore hodnotiť ani ako prevažný úspech žalobkyne, odhliadnuc od skutočnosti,
že je prakticky vylúčené vyjadriť relevantným spôsobom aj prípadný pomer úspechu každej zo strán

konkrétnym percentom. Odvolací súd neprisvedčil ani tomu tvrdeniu žalobkyne, podľa ktorého žalovaný
porušil procesné povinnosti (zamlčal podstatné skutočnosti a dôkazy ohľadom majetku patriaceho do
BSM), čím predĺžil súdny spor. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný náležite reagoval na podanú žalobu,
v jej zmysle predkladal listinné dôkazy a to v primeranom čase a následne v závislosti od nových potrieb
vyvolaných predloženými listinami alebo tvrdeniami protistrany v primeranom čase dokladal ďalšie

vyžiadané dôkazy. Nemožno požadovať od strany, ktorá nepovažuje určité veci alebo majetkové práva
za predmet tohto sporu, aby na ne poukazovala a dokladala ich listinnými dôkazmi, významné je, či na
výzvu súdu požadované dôkazy predložila, čo žalovaný aj urobil.

37. Odvolací súd preto uzavrel, že správnym bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách strán sporu,

pretože úspech žiadnej zo strán zďaleka nebol úplný a pomer úspechu a neúspechu by nebolo možné
vymedziť. Preto aj odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozsudku.

38. Vzhľadom na zmenu odvolaním napadnutého rozsudku, ktorou došlo k inému spôsobu ustálenia
masy BSM a vyporiadavaných hodnôt, bolo potrebné zmeniť aj rozhodnutie súdu o uložení povinnosti

stranám sporu zaplatiť súdny poplatok z tohto konania. Vychádzajúc z ust. § 7 ods. 8 zákona č. 71/1992
Z.z. v platnom znení v spojení s položkou 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu
tohto zákona, výšku poplatku súd vypočítal ako 3% zo základu poplatku, ktorým je v zmysle uvedeného
ustanovenia cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných
hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú. V tomto prípade bola základom poplatku suma 16.881,27 eur

(3.801,29 + 3.466,05 + 9.613,93) a z poplatku, ktorý tak predstavuje 506,- eur (po zaokrúhlení v zmysle
§ 7a zák. č. 71/1992 Z.z.), súd výrokom IV. uložil každej strane uhradiť jednu polovicu, teda 253 eur.

39.Odvolacísúdpripomína, žeprávonariadneodôvodneniesúdnehorozhodnutiapatrímedzizákladné
zásady spravodlivého súdneho konania, čo vyplýva i z ustálenej judikatúry. Judikatúra však nevyžaduje,

aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c.
Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).