Rozsudok – Vlastnícke právo k hnuteľným veciam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. marec 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/193/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716206153
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5716206153.12

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcu: T. Q., W.. X.X.XXXX, F.
I. Ú. C., XXXXX C. X, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Repáň a partneri s.r.o., so
sídlom M.R.Štefánika 25, Martin, IČO: 50 711 776, proti žalovanej: C. Š., C.. Q., W.. XX.XX.XXXX, F.
C. Č..XX, právne zastúpená JUDr. Miroslav Sklenár, advokát so sídlom Kováčska č.40, 040 01 Košice,
IČO: 35 550 201, v konaní o určenie vlastníctva k hnuteľným veciam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%. O
výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca, žalobou podanou dňa 1.6.2016 žiadal, aby súd určil, že hnuteľné veci a to pracovný stroj
samoohybný, rýpadlo lopatový nakladač model R. U. R. L. N. E., C. U. XXXX Č. Y. E. XXXXXXH, U. U.
H., H., U. Č. XXXX L. XX C. U. XXXX, W.Á. E. M. M. X..Č..T. XXX E. C. U. XXXX U.: XXXXXXXX, T. L. R.-
XWS-L. U. Č.Í. L. XXXXXXX/XXXX Č. Y. L. XXXXXXXXUXXXXXXX, T. A.: T. N. XXX,XXX,XXX Y., Y. C.
L.-L., C.-L. Q. I. F. V. U. (ďalej len ako pracovné stroje) sú v podielovom vlastníctve žalobcu. V písomne
podanej žalobe uviedol, že žalobca bol v priateľskom vzťahu s nebohým manželom žalovanej. Uvedené
priateľstvo sa zintenzívnilo potom, čo nebohý manžel žalovanej K. Š. bol prepustený zo ZŤS a zostal
bez práce. Tento stav mal za následok preškolenie a tiež rozhodnutie vykonávať podnikateľskú činnosť.
Z úradu práce bol poskytnutý príspevok, z ktorého si manžel žalovanej zakúpil zváračku a začal doma
vykonávať zváračské práce. V tejto činnosti u jeho rodičov mu začal pomáhať žalobca. Zo začiatku popri
robote, vykonávanej v hlavnom pracovnom pomere u p. C. a po večeroch a po víkendoch. Rozvojom tejto
spolupráce sa obidvaja ešte predtým, než odišli podnikať k rodičom žalobcu, dohodli na tom, že činnosť
budú vykonávať spoločne a jednotlivé činnosti si podelia a budú profitovať 50 na 50 zisku a tiež stratách
spoločného podnikania. Dohodli sa o združení osôb za účelom zabezpečenia si podmienky pre budúce
podnikanie a uskutočnili kroky k tomu, aby spoločne zabezpečovali financie pre ďalší rozvoj spoločného
podnikania a tiež zvolili nové miesto podnikania a to u rodičov žalobcu. Vykonávanie tejto činnosti bolo
uskutočnené v rodinnom dome žalobcu a do činnosti spoločnej firmy bol zaangažovaný aj otec žalobcu
a tiež otec a matka manžela žalovanej, ktorí boli informovaní o tom, ako ich spoločná činnosť prebieha.
Pre zdôraznenie skutočnosti rodinných pomerov uviedol, že žalovaná je švagrinou žalobcu a tiež sestrou
manželky žalobcu. Spoločným účelom, ktorý sa účastníci zmluvy dohodli spoločným združením strojov,
aktivít, finančných prostriedkov a pracovnou činnosťou dosiahnuť bolo zabezpečenie si zisku na nákup
pracovných strojov za účelom ich užívania pri ich podnikateľskej činnosti. Všetka táto činnosť bola po
vzájomnom odsúhlasení žalobcu a nebohého manžela žalovanej a tiež za pomoci rodinných príslušníkov
zúčastnených podnikajúcich osôb. Rodičia manželky žalobcu a manželky nebohého manžela žalovanej
založili dom za účelom zabezpečenia finančných prostriedkov pre budúce podnikanie žalobcu a manžela

žalovanej. Takto zabezpečené prostriedky boli použité na zakúpenie ďalších strojov a vybavenie dielne.
Poskytnutá pôžička bola splatená zo spoločnej činnosti podnikajúcich osôb. Každá činnosť, týkajúca
sa spoločného podnikania čo do investícií bola odsúhlasená a nebola robená bez vedomia druhého
spoločníka. Všetky nákupy mechanizmov podliehali 100% súhlasu obidvoch podnikajúcich osôb a nikdy
až do času smrti manžela žalovanej, nebol spor o vedenie spoločnej firmy ani o financie. Potom,
ako sa firme začalo dariť, došlo k zakúpeniu strojov tak, ako sú uvedené v petite žaloby. Žalobca na
základe dohody s nebohým manželom žalovanej mal za to, že v zmysle nimi podpísanej dohody o
tichom spoločenstve, je podielovým spoluvlastníkom týchto strojov v 50 -tich percentách. V zmysle
predstavy o podnikaní si žalobca s nebohým manželom žalovanej nazvali zmluvy o tichom spoločenstve,
v ktorej si stanovili podmienky delenia zisku 50% a 50% a v podnikaní pokračovali až do smrti manžela
žalovanej, ktorá začala spochybňovať spoluvlastníctvo žalobcu na existujúcom majetku spoločného
podnikania týchto osôb. Žalovaná podala žalobu o vydanie týchto vecí, ktorá sa vedie na Okresnom
súde v Martine pod sp.zn. 17Cb/186/2014 s tým, že žalovaná sa snaží získať veci, ktoré patria do
podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej, ktorá sa stala dedičkou po smrti K. Š. z titulu
dedičského konania. V uvedenom konaní spochybnila platnosť dohody o tichom spoločenstve, teda zo
správania sa spoločne podnikajúcich osôb vyplýva, že táto ich dohoda v plnom rozsahu korešponduje
s ustanovením § 829 Občianskeho zákonníka a to zmluva o združení. V zmysle ustanovenia § 834
Občianskeho zákonníka majetok, získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom
všetkých účastníkov združenia. To znamená, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v polovici a toto
právo mu teda patrí. Vzhľadom na to, že spoločné podnikanie uvedených osôb malo prvky zmluvy o
združení, tak nemôže byť na ťarchu žalobcovi, že ich dohoda bola nazvaná inak. Písomná zmluva o
združení neexistuje, tak platí ustanovenie § 835 Občianskeho zákonníka, že podiely sú rovnaké. Žalobca
tvrdil, že žalovaná uskutočňuje kroky k tomu, aby získala plnú dispozíciu s majetkom, ktorý jej výlučne
nepatrí, preto podal určovaciu žalobu na určenie, že je podielovým spoluvlastníkom pracovných strojov
v polovici a to preto, aby si ochránil svoje vlastnícke právo.

2. Podaním zo dňa 2.8.2016 žalovaná sa vyjadrila k podanej žalobe a uviedla, že poukazuje na konanie,
vedené na Okresnom súde v Martine pod sp.zn. 17Cb/186/2014, ktoré prebieha od roku 2014 vo veci
vydania pracovných strojov, v ktorom je súd povinný vysporiadať sa s predbežnou otázkou, ktorou je
určenie vlastníckeho práva. Nakoľko žalobca pracovné stroje užíva a odmieta jej ich vydať, nemala inú
možnosť ako domáhať sa svojich práv žalobou o vydanie vecí podľa § 80 písm.b/ Zák.č.99/1963 Z.z..
Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/112/2004 a 1Cdo/44/2008, v zmysle ktorých
žaloba na určenie nie je opodstatnená tak nie je možné domáhať sa ochrany žalobou na plnenie v zmysle
ustanovenia § 80 písm.b/ O.s.p.. Za účelom ozrejmenia skutočností, dôležitých pre posúdenie prípadu
uviedla, že v konaní, vedenom pod sp.zn. 17Cb/186/2014 bolo vo veci vydané predbežné opatrenie,
ktoré bolo potvrdené odvolacím súdom, ktorým sa žalobcovi zakázalo užívať, prevádzať, scudzovať,
akýmkoľvek spôsobom nakladať a vykonávať akékoľvek právne úkony v súvislosti s pracovnými strojmi,
ktorých vydania sa žalobkyňa domáhala v konaní. Žalobca, ktorý je súčasne konateľom spoločnosti
Terametal s.r.o. v konaní spočiatku tvrdil, že pracovné stroje JCBCX4 neužíva a oba sa nachádzajú
mimo územia SR a to jeden v Poľsku a druhý v ČR. Počas konania sa jej podarilo zistiť, že žalobca
pracovné stroje užíva a nachádzajú sa v okrese Martin . Keďže sa dlhodobo zdržiavala v Košiciach
na základe získaných informácií vycestovala do Martina, kde sa jej podarilo jeden stroj JSBCX4 rok
výroby 2001 v súčinnosti s políciou zaistiť a ten jej bol ako nespochybniteľnej vlastníčke vydaný
políciou. Mala za to, že tvrdenia žalobcu, uvedené v žalobe sa nezakladajú na pravde, čo bolo viackrát
preukázané v konaní sp.zn. 17Cb/186/2014. Obrana žalobcu v priebehu celého súdneho konania bola
založená na rovnakých skutkových tvrdeniach, uvedených v žalobe, ktoré neboli zo strany žalobcu
podložené žiadnymi listinnými dôkazmi a zakladali sa len na tvrdeniach, ktoré považovala za tendenčné
a v uvedenom konaní vyvrátila listinnými dôkazmi. Vzhľadom k tomu, že je nepochybné, že všetky
pracovné stroje sa nenachádzajú u žalobcu, nie je na mieste podanie žaloby o určenie vlastníckeho
práva, nakoľko takáto žaloba s definitívnou platnosťou nevyrieši vzťahy medzi žalobcom a žalovanou.
Žalovaná uviedla, že naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva žalobcom nie je daný
vzhľadom na to, že je možné žalovať priamo plnenie podľa § 137 ods.1 písm.a/ C.s.p.. Vyriešenie určitej
otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu. Požadované určenie
má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/112/2004). Žalobca po dvoch rokoch od podania žaloby o
vydanie veci sa v novom konaní domáhal určenia vlastníckeho práva na základe rovnakých skutkových
okolností, ktoré už boli prejednávané v konaní pod sp.zn. 17Cb/186/2014. Navrhuje vykonať dôkazy
a to výsluch svedkov, ktorí v identickej veci za rovnakým účelom už boli vypočutí v konaní vedenom

pod sp.zn. 17Cb/186/2014. Podľa žalovanej žalobca nemal v tomto konaní o určenie vlastníckeho
práva naliehavý právny záujem vzhľadom na to, že je možné žalovať priamo na splnenie povinnosti
podľa § 137 ods.1 písm.a/ C.s.p., nakoľko sa pracovný stroj JCBCX4 2001, ku ktorému sa domáha
určenia vlastníckeho práva nachádza v držbe žalovanej. Ďalej poukázala na to, že žalobcu navrhuje
identické dôkazy a to výsluch svedkov Y. Š., Y. Š., ktorí už vypovedali v konaní sp.zn. 17Cb/186/2014.
Žalovaná predložila dôkazy o tom, že je oprávnenou dedičkou po zosnulom manželovi K. Š.. Ďalej sa
vo svojom vyjadrení zaoberala skutočnosťami, týkajúcimi sa nadobudnutia pracovných strojov. Ďalej
uviedla, že žalobca bol účastníkom dedičského konania, do ktorého si prihlásil pohľadávku vo výške
30.000 euro z titulu poskytnutej pôžičky, ktorá mala byť použitá na nákup zemných strojov. Ak malo ísť
o pôžičku, nemohlo o ísť o vklad do spoločnosti. Zosnulý K. Š. bol do svojej smrti vlastníkom jedného
pracovného stroja JCBCX4 a to pracovného stroja z roku 2001. Žalobca, ako účastník dedičského
konania vedel o prebiehajúcom dedičskom konaní, avšak žiadne práva k majetku, ktoré bolo predmetom
dedičského konania a ktoré je predmetom tohto konania si neuplatnil. V dedičskom konaní žalovaná
poprela pohľadávku žalobcu vo výške 30.000 euro a tento si pohľadávku v žiadnom súdnom konaní
neuplatnil. Údajná zmluva o tichom spoločenstve mala byť uzavretá viac ako rok po kúpe pracovného
stroja JCBCX4 z roku 2001.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 4.7.2017, na ktoré sa písomne ospravedlnila žalovaná z dôvodu
kúpeľnej liečby. Nový termín pojednávania bol nariadený na 21.9.2017, na ktorom právna zástupkyňa
stranám sporu predniesla predbežný právny názor s tým, že žaloba na plnenie má zásadne prednosť
pred žalobou na určenie vlastníckeho práva a v predmetnej obchodnej veci sp.zn. 17Cb/186/2014
bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, ktoré by bolo totožné s navrhovaným vykonaným dokazovaním
pri určení rozsahu aj posúdení vlastníckeho práva k hnuteľným veciam. Právny zástupca žalobcu na
pojednávaní uviedol, že v obchodnej veci bola napádaná zmluva o tichom spoločenstve medzi žalobcom
a nebohým manželom žalovanej, vystala nutnosť posúdenia vlastníckeho práva k hnuteľným veciam a
posúdenia samotného podnikania. Bol toho názoru, že zmluvu je potrebné posudzovať podľa obsahu
ako zmluvu o združení podľa § 829 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka ako aj podľa skutočného
správania sa účastníkov, ktorí dlhodobo vykonávali podnikateľskú činnosť.
Právny zástupca žalovanej uviedol, že podľa jeho názoru nebola legitímne podaná žaloba o určenie
vlastníckeho práva, pretože bola podaná žaloba na plnenie, v obidvoch konaniach je rovnaká
argumentácia na zhodnom skutkovom základe. V obchodnej veci dva roky boli vypočúvaní svedkovia,
ktorí sú zhodne navrhnutí aj v konaní o určenie vlastníckeho práva, pričom následne žalobca podal
návrh na prerušenie konania. Otázka vlastníctva k hnuteľným veciam sa prejednávala aj v predmetnej
obchodnej veci (17Cb/186/2014). Skutkový a právny základ veci nebol iný, preto navrhli, aby bolo
konanie zastavené alebo žaloba zamietnutá. Poukázal na to, že sú navrhované dôkazy výsluchom
svedkov, ktorí už boli v konaní vypočutí. Z ich svedeckých výpovedí mala vyplynúť skutočnosť, že nemali
vedomosť o podnikaní žalobcu a nebohého manžela žalovanej. Nestotožnili sa s tvrdením žalobcu, že
došlo k uzatvoreniu zmluvy o združení. Pokiaľ išlo o rozhodnutie Krajského súdu v Žiline v obchodnej
veci (rozhodnutie o prerušení konania), tento argument je vo svojom rozhodnutí tak, že musí byť daný
pevný základ čo sa týka vlastníctva až potom môže byť poukázané a vyriešená otázka vydania veci.
Žaloba o vydanie veci môže byť úspešná tam, kde sa predmet vydania nachádza. V tomto prípade je
spornou skutočnosťou , kde sa nachádza pracovný stroj JCBCX-4WS-SN, pretože žalovaní v obchodnej
veci v rade 1/ a 2/ tvrdia, že stroj sa u nich nenachádza (žalovaní v obchodnej veci boli T. Q. a spoločnosť
Teremal s.r.o.). V čase podania žaloby o vydanie veci sa všetky pracovné stroje nachádzali u žalobcu,
žalovaná nemala inú možnosť ako podať žalobu o vydanie veci. Podaním zo dňa 2.10.2017, doručené
súdu 9.10.2017 sa právny zástupca žalovanej vyjadril k spôsobu nadobudnutia pracovných strojov,
pričom zotrval na svojom stanovisku, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva, nakoľko bola podaná žaloba o vydanie veci (pracovných strojov) so zvýraznením skutočnosti, že
vlastnícke právo k pracovným strojom nadobudla žalovaná na základe dedičského rozhodnutia sp.zn.
17D/606/2012, kedy bola schválená dohoda dedičov.
Pojednávanie vytýčené dňa 14.12.2017 bolo odročené z dôvodu práceneschopnosti na strane právneho
zástupcu žalovanej. Pojednávanie vytýčené dňa 12.4.2018 bolo zrušené z dôvodu práceneschopnosti
žalobcu.
Na pojednávaní konanom dňa 14.6.2018 sudkyňa navrhla stranám sporu zvážiť mimosúdne vyriešenie
sporu, týkajúce sa spoluvlastníckeho podielu k pracovným strojom, z ktorých podľa vyjadrenia strán
sporu prvý pracovný stroj označený v petite bol žalovanou predaný a ďalšie dva - vysokozdvižný vozík a
nákladné auto sú odstavené, nepoužívané, pracovný stroj, ktorý je v petite označený štvrtý v poradí má
byť podľa vyjadrenia žalobcu v Čechách asi rok, kde bola vykonávaná zákazka. Právny zástupca žalobcu

uviedol, že za účelom promptného ukončenia veci auto Tatra, ktorá je jedna z vecí a vysokozdvižný
vozík ako druhá z vecí, u ktorých sa určuje vlastnícke právo sú ochotní hocikedy sa dohodnúť tak, ak
je prístupná druhá strana, môže si ich žalovaná hocikedy zobrať. Žalobca uviedol, že vysokozdvižný
vozík a nákladné vozidlo Tatra sú umiestnené na nestráženom dvore, kde má firmu, ľudia to tam
rozkrádajú a nemá peniaze na stráženie týchto strojov. Právny zástupca žalovanej uviedol, že bolo
vydané neodkladné opatrenie, na základe ktorého mal žalobca vydať veci, uvedené v neodkladnom
opatrení. Žalovaná vyzývala žalobcu na vydanie veci, dnes tvrdí, že si ich môže zobrať, avšak na základe
neodkladného opatrenia sa mal žalobca zdržať užívania týchto vecí. Žalobca potvrdil, že povinnosť
uloženú mu predbežným opatrením nedodržal. Následne bolo pojednávanie odročené na konkrétny
termín s tým, že bol zmenený termín pojednávania toto nariadené na 5.12.2018, kedy bol právny
zástupca žalobcu práceneschopný a zároveň sa na pojednávanie ospravedlnila žalobkyňa. Na ďalšie
pojednávanie 10.1.2019 sa ospravedlnil žalobca z dôvodu práceneschopnosti, pričom potvrdenie o
dočasnej PN mal vystavené od 8.1.2019.
Na pojednávanie, ktoré bolo vytýčené na 6.3.2019 v uvedený deň sa ospravedlnil právny zástupca
žalobcu z dôvodu práceneschopnosti žalobcu, išlo o totožnú PN, ako bolo na predchádzajúce
pojednávanie, t.j. od 8.1.2019.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi - kúpnou zmluvou k
pracovnému stroju JCBCX4 rok 2001, protokolom o ukončené platnosti zmluvy o úvere, z ktorej bol
uhradený pracovný stroj, uznesením o dedičstve 17D/606/2012-123, kúpnou zmluvou, uzatvorenou s
leasingovou spoločnosťou, dodatkom k tejto zmluve, kúpnou zmluvou- vysokozdvižný vozík DESTA,
kúpnou zmluvou na motorové vozidlo Tatra, výpisom zo sociálnej poisťovne žalobcu, denníkom
trojstupňovej kontroly BOZP, pripojeným spisom Okresného súdu Martin sp.zn. 17Cb/186/2014 a zistil
nasledovný skutkový stav veci:

5. Z pripojeného spisu sp.zn. 17Cb/186/2014 mal súd zistené, že žalovaná sa v obchodnej veci domáhala
vydania veci voči T. Q.Č. a spoločnosti Terametal s.r.o., ktorého konateľom bol T. Q.. Vydanie veci sa
týkalo totožných vecí, ktoré boli špecifikované v petite žaloby o určenie vlastníckeho práva. V zmysle
predneseného predbežného právneho názoru súdu súd zotrval na svojom presvedčení, že žalobca,
ktorý bol žalovaný v konaní sp.zn. 17Cb/186/2014 (o vydanie veci) bol v právnom postavení, kedy
mohol uplatňovať svoje právo, týkajúce sa vlastníctva predmetných pracovných strojov. Vychádzajúc z
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a to rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/112/2004, rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/44/2008 je zrejmé, že žaloba na určenie nie je opodstatnená tam,
kde je možné domáhať sa žalobou na splnenie povinnosti podľa ustanovenia § 80 písm.c/ O.s.p.. Po
účinnosti Civilného sporového poriadku je potrebné posudzovať naliehavý právny záujem v súlade s
ustanovením § 137 ods.1 písm.a/ Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti. Otázka vlastníckeho práva k pracovným strojom je
otázka, ktorú je potrebné vyriešiť pri určení povinnosti vydania veci, teda povinnosti plniť a pri samotnom
určení vlastníckeho práva je nesporné, že by sa spornosť celého právneho vzťahu medzi stranami
sporu nevyriešila. Požadované určenie vlastníckeho práva má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu
k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah, alebo právo. Žaloba na určenie nie je spravidla
opodstatnená tam, kde je možné domáhať sa ochrany žalobou o splnenie povinnosti. Obe žaloby sa
týkajú rovnakých skutkových tvrdení, rovnakého rozsahu dokazovania. Žalovaná v čase, keď podávala
žalobu o vydanie veci (v danej dobe podľa § 80 písm.b/ O.s.p.) sa domáhala ochrany svojich práv
na súde, v ktorých sa domáhala aj sa vysporiadať s požadovaným určením vlastníckeho práva ako
predbežnej právnej otázky a to vzhľadom na skutočnosť, že všetky pracovného stroje v tom čase, teda
v čase podania žaloby žalovanou, sa nachádzali u žalobcu.

6. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny
záujem na určení vlastníckeho práva vo vzťahu k veciam, t.j. pracovným strojom, ktorých vydania sa
v konaní sp.zn. 17Cb/186/2014 domáhala žalovaná. Toto konanie nie je právoplatne skončené, bol
tam vykonaný určitý rozsah dokazovania, smerujúci k preukázaniu skutkových tvrdení, týkajúcich sa
vlastníckeho práva k pracovným strojom. Na základe uvedeného súd žalobu žalobcu zamietol.

7. Na pojednávaní, konanom dňa 6.3.2019 sa nezúčastnil žalobca, ktorý bol práceneschopný od
8.1.2019, teda aj v čase predchádzajúceho pojednávania, ktoré bolo vytýčené na 10.1.2019 z tohto
dôvodu odročené, žalobca žiadal, aby súd pojednávanie odročil na iný termín z dôvodu jeho dočasnej
práceneschopnosti. Súd vo veci postupoval tak, že pojednávanie vykonal z toho dôvodu, že žalobca bol

zastúpený právnym zástupcom, prítomným na pojednávaní, žalobca bol v konaní ako strana sporu už
vypočutý. Pokiaľ právny zástupca žalobcu žiadal vykonať výsluch svedkov na preukázanie vlastníctva
žalobcu, resp. spoluvlastníctva žalobcu k pracovným strojom, súd tento návrh na vykonanie dokazovania
zamietol, pretože v tomto štádiu konania nemal preukázaný naliehavý právny záujem žalobcu na určení
vlastníctva z dôvodov uvedených v rozsudku, preto svedkov nevypočul.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku a
žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu účelne vynaložených
trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 19. 9. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.