Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. máj 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/86/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110223075
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7110223075.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr.

Ota Jurča a JUDr. Anny Slovinskej v právnej veci žalobcu W. T.O., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho
v W., V. Č.. XX, zast. JUDr. Petrom Harakálym, advokátom, so sídlom v Košiciach, Kováčska 28,
proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 82,
zast. Allianz - Slovenskou poisťovňou, a.s. so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 4, IČO: 00
151 700, zastúpenej Doc. JUDr. Ľubomírom Fogašom, CSc., advokátom, so sídlom v Bratislave,
Šafárikovo námestie č. 4, o náhradu škody z ublíženia na zdraví a o mimoriadnom zvýšení bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo

dňa 14.2.2012, č. k. 12C/183/2010-47 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa žalobu žalobcu o náhradu škody z ublíženia na zdraví a o mimoriadnom zvýšení
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia zamietol. Priznal žalovanému náhradu trov konania
v 100 % výške s tým, že o ich výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Žalobca sa pôvodne podaným návrhom zo dňa 11. 11. 2003, vedeným pod spisovou značkou
12C/189/2003 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú S. Z. na náhradu škody z ublíženia na zdraví a na

mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 7.005.000,-Sk, ako aj
na zaplatenie 14.570,- Sk titulom majetkovej škody s príslušným úrokom z omeškania. Ako vedľajší
účastník na strane tejto žalovanej vystupovala Slovenská kancelária poisťovateľov. Na pojednávaní
dňa 2. 3. 2007 žalobca navrhol, aby do konania ako žalovaný v 2. rade vstúpila Slovenská kancelária
poisťovateľov ako právny nástupca zaniknutej spoločnosti KOMAG, m.z. Košice, s.r.o., ktorá bola
prevádzkovateľom motorového vozidla, ktoré spôsobilo škodu navrhovateľovi. V konaní dokazovaním
totiž súd zistil, že žalovaná S. Z. nebola prevádzkovateľom motorového vozidla, ktoré spôsobilo škodu

žalobcovi,pretoaninemohlabyťpasívnelegitimovanáv spore.Nazákladetohtozisteniasúdžalobuvoči
tejto žalovanej zamietol a návrh žalobcu voči žalovanému (v tom čase v 2. rade) Slovenskej kancelárii
poisťovateľov vylúčil na samostatné konanie, ktoré je konaním pod sp. zn. 12C/183/2010 s tým, že v
tomto konaní rozhodne aj o celkových trovách konania.

Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 4.7.2001 ako prepravujúci sa v osobnom motorovom vozidle
zn. Renault 21, E.: J. XXX D. pri zrážke s motorovým vozidlom zn. Škoda Forman EVČ: J. XXX O. utrpel

ťažký úraz. Dopravnú nehodu zavinil vodič motorového vozidla zn. Škody Forman N. H., ktorý nezvládol
riadenie a v ľavotočivej zákrute narazil do protiidúceho motorového vozidla, v ktorom sa viezol žalobca.
Vodič N. H. na mieste nehody zomrel.V dôsledku tejto dopravnej nehody žalobca utrpel vážne poškodenie zdravia, ktoré podľa lekárskych
posudkov bolo bodovo hodnotené pri bolestnom na 1415 bodov (čo pri hodnote 60,-Sk za 1 bod
predstavuje sumu 84.900,-Sk) a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo hodnotené 920 bodmi (čo

predstavuje 55.200,-Sk). Celkové základné bodové hodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského
uplatneniapredstavovalo2335bodov,(t.j.140.100,-Sk).Vzmysle§7ods.2vyhl.č.65/1965Zb.celková
výška odškodnenia za bolesť nesmie presiahnuť 72.000,- Sk z jedného poškodenia na zdraví. Nakoľko
bolestné predstavovalo 84.900,- Sk, mohol žalobca z uvedeného dôvodu uplatniť nárok na náhradu
škodyzabolestnéasťaženiespoločenskéhouplatnenialenvovýške127.200,-Sk,čospolusozvýšením

sťaženia spoločenského uplatnenia o 100 % podľa § 6 vyhl. č. 32/1965 Zb. predstavujú sumu 182.400,-
Sk. Bol mu priznaný invalidný dôchodok od 18.3.2011, pričom výška tohto dôchodku predstavuje sumu
81,90 € mesačne.

Žalobca počas konania dôvodil, že úraz utrpený pri dopravnej nehode zanechal u neho následky, ktoré
drasticky degradovali kvalitu jeho ďalšieho života. V prvom rade zranenia spôsobili, že sa musel podrobiť

komplikovaným a dlhotrvajúcim liečebným a operačným zákrokom ako aj dlhodobej rehabilitácii. Bol
nútený znášať zvlášť bolestivé stavy, ktoré sa prejavovali počas celého liečebného procesu a pretrvávajú
doteraz. Poúrazová strata zraku ľavého oka, poškodenie mozgu a kostné defekty lebky a obličaja, ako
aj ostatné následky úrazu (zjazvenie tela a hlavy) spôsobili závažnú ujmu a zasiahli do kvality života
žalobcu, pričom je čiastočne odkázaný na pomoc iných osôb. Pretrvávajú u neho bolesti hlavy, zvýšená

únavnosť a ťažko sa sústreďuje. Prežíva desivé sny a trpí depresiou a nespavosťou. Dlhodobou liečbou
bola porušená aj funkcia zažívacích orgánov, sú poškodené čuchové i chuťové bunky. Vynakladanie
zvýšenej námahy sa negatívne prejavuje pri akejkoľvek činnosti, trpí klaustrofóbiou, bojí sa jazdiť autom,
používať verejné dopravné prostriedky, čím je výrazne obmedzený a vylúčený uplatniť sa pracovne,
spoločenskyakultúrne,vosobnýchzáľubáchalebovšporte.Predúrazomrekreačnevykonávalšportovú

streľbu, pravidelne hrával tenis, jazdieval na motocykli, chodieval na túry, hubárčil a podobne. Po úraze
sa objavili aj manželské problémy súvisiace so zdravotnými problémami žalobcu. Žalobca žiadal, aby
súd mimoriadne zvýšil najvyššiu mieru odškodnenia u bolestného na 50 násobok, čo predstavuje pri
základnom bodovom hodnotení sumu 4.245.000,-Sk a u sťaženia spoločenského uplatnenia na 50
násobok, čo pri základnom bodovom hodnotení predstavuje sumu 2.760.000,-Sk.

Žalovaný vzniesol námietky prekážky veci právoplatne rozhodnutej, ale aj námietku premlčania
žalobcovho nároku.

V súvislosti s námietkou právoplatne rozhodnutej veci tvrdil, že žalobca už na Okresnom súde v Rožňave

v konaní 6C/59/03 žaloval v rovnakej veci žalovaného, pričom Okresný súd Rožňava svojim rozsudkom
sp.zn. 6C/59/03 zo dňa 14.8.2003 konanie voči žalovanej zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Následne žalobca dňa 11.11.2003 podal novú žalobu proti vlastníčke motorového vozidla S. Z., na tom
istom skutkovom základe, ako bola podaná žaloba na Okresnom súde v Rožňave. Potom, ako žalobca
dňa2.3.2007navrholpristúpeniedokonaniažalovanéhov2.rade,súduznesenímč.k.12C/189/2003-73

zo dňa 7.3.2007 rozhodol o pristúpení Slovenskej kancelárie poisťovateľov do konania - v tom čase ako
žalovanej v 2. rade. Tu však treba zdôrazniť, že Slovenská kancelária poisťovateľov bola žalovaná ako
právny nástupca po spoločnosti KOMAG, m.z. Košice, s.r.o., ktorá bola prevádzkovateľom motorového
vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, avšak táto spoločnosť zanikla 2.12.2006, kedy bola vymazaná
z obchodného registra.

Súd prvého stupňa posúdil námietku prekážky veci právoplatne rozhodnutej vznesenú žalovaným podľa
§ 159 ods. 3 O.s.p. a ustálil, že v tomto prípade nejde o prejednanie tej istej veci, keďže nárok sa netýka
tých istých osôb. Na Okresnom súde v Rožňave bol tožiž nárok uplatnený voči vodičovi vozidla, ktoré
kolíziu spôsobilo - N. H.. Na Okresnom súde Košice I bol nárok uplatnený voči spoločnosti KOMAG

m.z. Košice, s.r.o. a keďže obaja účastníci v čase podania žaloby neexistovali, nárok na náhradu škody
voči nim prešiel na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, a preto sa stalo, že u oboch žalôb ako žalovaný
bola uvedená Slovenská kancelária poisťovateľov. Na Okresnom súde v Rožňave v konaní však táto
vystupovala ako nástupca pri dopravnej nehode zomrelého vodiča N. H. v zmysle ust. § 28 ods. 3
zákona č. 381/2001 Z.z. a v konaní Okresného súdu Košice sp.zn. 12C/189/2003 Slovenská kancelária

poisťovateľov bola pripustená do konania ako právny nástupca po zaniknutej spoločnosti KOMAG m.z.
Košice, s.r.o..Súd prvého stupňa posúdil právne nárok žalobcu v zmysle ust. § 427 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“). Zistil, že prevádzkovateľom motorového vozidla Škoda Forman EČV: J. XXX O.
bola spoločnosť KOMAG m.z. Košice, s.r.o., čo bolo preukázané už v konaní 12C/189/2003 Okresného

súdu Košice I. Toto zistenie vyplynulo z vykonaných dôkazov, že spoločnosť KOMAG, m.z. Košice,
s.r.o. samotná hlásila poistnú udalosť poisťovni dňa 9.8.2001, keďže predmetné motorové vozidlo bolo
dlhodobo prenajaté od vlastníčky - súkromnej osoby S. Z..

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného súd s poukazom na ust. § 106 ods.1

OZ skúmal, či svoj nárok žalobca voči žalovanému uplatnil včas. Poukázal na to, že súčasťou spisu
sp.zn. 6C/59/2003 Okresného súdu Rožňava (proti žalovanému N. H.) bol aj vyšetrovací spis Okresného
úradu vyšetrovania PZ Rožňava č. OÚV - 356/Rv-01/OH.

Výsledkom konania sp. zn. 6C/59/2003 Okresného súdu Rožňava je rozsudok zo dňa 14.8.2003, ktorým
bola žaloba žalobcu o zaplatenie 7.187.400,- Sk s 13% ročným úrokom z omeškania voči žalovanému v

časti o zaplatenie sumy 182.400,- Sk zastavená a v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. V tomto
rozsudku sa okrem iného konštatuje, že súd vo veci vykonal dokazovanie aj pripojením vyšetrovacieho
spisu Okresného úradu vyšetrovania PZ Rožňava OÚV-356/RV-01/OH ako aj oboznámením sa s
kópiami lekárskych posudkov. Žalobca bol aj v konaní pred Okresným súdom v Rožňave zastúpený
advokátom. Vo vyšetrovacom spise Okresného úradu vyšetrovania PZ Rožňava, s ktorým sa práve v

uvedenom konaní súd oboznamoval sa nachádzala aj zápisnica z výpovede svedka poškodeného D.
H. taktiež pri nehode zo 4.1.2001, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že bol zamestnancom fy KOMAG
m.z. Košice, s.r.o., že išlo o vozidlo zn. Škoda Forman, ktorého vlastníčkou je S. Z., sestra majiteľa fy
KOMAG, ktorá ho prepožičala firme na podnikateľské účely a vodičom tohto vozidla pri nehode bol N.
H.. Vo vyšetrovacom spise sa nachádza aj zápisnica o výsluchu svedka X.. S.. A. S., ktorý ako komerčný

právnik zastupoval tak spoločnosť KOMAG Košice, ako aj p. S. Z. a z tejto výpovede vyplynulo, že S. Z.
prenajala predmetné motorové vozidlo zn. Škoda Forman EČV: J. XXX O. dlhodobo na základe zmluvy
fy KOMAG m.z. Košice, s.r.o. na služobné účely.

S. Z. predložila súdu nájomnú zmluvu na prenájom predmetného motorového vozidla uzavretú medzi

ňou a spol. TELESERVISE, s.r.o. Most pri Bratislave, prevádzkareň Košice, zo dňa 17.2.1998. Na jej
základe S. Z. poskytla do nájmu toto svoje motorové vozidlo a práve ním bola dňa 4.7.2001 spôsobená
dopravná nehoda, v dôsledku ktorej žalobca utrpel poškodenie zdravia a vedie sa tento spor. Predložila
tiež fotokópiu oznámenia škodovej udalosti k zákonnému poisteniu pracovnoprávnej zodpovednosti
v zmysle ustanovenia zák. č. 280/1993 Z.z., kde poistený spol. KOMAG m.z. Košice, s.r.o. ako

právny nástupca spol. TELESERVISE, s.r.o. zahlásil poistnú udalosť. S.R. Z. práve kvôli dlhodobému
prenájmu namietala svoju pasívnu legitimáciu, žaloba voči nej bola zamietnutá a nárok žalobcu v časti
proti žalovanému - Slovenskej kancelárii poisťovateľov bol vylúčený na samostatné konanie (rozsudok
Okresného súdu Košice I 12C/189/2003-124 zo dňa 20.1.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach 6Co/129/2009-177 zo dňa 11.5.2010).

Súd prvého stupňa pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený - žalobca dozvedel o tom, kto za škodu
zodpovedá, vychádzal z preukázanej vedomosti žalobcu. Uviedol, že o tom, kto za škodu zodpovedá
sa poškodený dozvie vtedy, ak obdrží informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok o osobe
konkrétnehoškodcu,tedaakonáhlezískavedomosťotakýchtoskutkovýchzisteniach,ktorésúrozhodné

pre určenie zodpovedného subjektu. Stačí pritom, aby skutkové okolnosti, ktorými poškodený disponuje
boli spôsobilé urobiť záver o tom, kto zodpovedá za škodu, ktorá mu vznikla. Subjektívna vedomosť
poškodeného o osobe zodpovednej za škodu teda nepredpokladá spochybniteľnú istotu v určení osoby
zodpovednej za vznik škody, ale vychádza sa z predpokladu, že od osoby, ktorá vie o vzniku škody,
možno požadovať, aby nárok uplatnila na súde, ak má k dispozícii také informácie o okolnostiach

vzniku škody, za ktorých sa javí zodpovednosť určitej konkrétnej osoby dostatočne pravdepodobná
(rozsudok NS SR 3Cdo/35/2008). Podľa názoru súdu informácie, na základe ktorých si mohol žalobca
a hlavne práva znalý advokát, ktorý ho v konaní zastupoval, urobiť úsudok, kto je prevádzateľom
motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, získal najneskôr dňa 14.8.2003, t.j. dňa, kedy bol
vyhlásený rozsudok sp.zn. 6C/59/2003 na Okresnom súde v Rožňave, kedy bol oboznámený žalobca aj

s vyšetrovacím spisom. Vtedy sa kedy sa dozvedel, kto je prevádzateľom motorového vozidla, ktorým
bola škoda spôsobená. Týmto dňom potom aj začala plynúť dvojročná premlčacia lehota a uplynula
dňom 14.8.2005. Žalobca podal žalobu na pristúpenie žalovaného do konania dňa 2.3.2007, teda pouplynutí zákonnej dvojročnej premlčacej lehoty, preto súd prvého stupňa nárok žalobcu uplatnený v
tomto konaní ako premlčaný zamietol.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Použil však aj ust. § 151 ods.1 O.s.p. v znení
platnom ku dňu vyhlásenia rozsudku o povinnosti nahradiť trovy konania spravidla v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí, avšak môže o náhrade trov rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov

prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto
rozhodnutiarozhodneovýškenáhradytrovkonaniasúdsamostatnýmuznesením.Keďževtomtokonaní
bol plne úspešný žalovaný, uplatnil si nárok na náhradu trov konania v stanovenej lehote, súd mu priznal
náhradu trov konania v 100% výške s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods.2 písm.d/, f/
O.s.p. Uviedol, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca nepovažuje za správny záver
súdu, že deň 14.8.2003, kedy bol vyhlásený rozsudok sp.zn. 6C/59/2003 na Okresnom súde v Rožňave
je tým dňom, kedy sa dozvedel žalobca, kto mu zodpovedá za spôsobenú škodu. Vtedy sa dozvedel iba

to, že mu vznikla škoda v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou, ku ktorej došlo dňa 4.7.2001,
vedel, že vodič motorového vozidla N. H., ktorý dopravnú nehodu zavinil pri nej zomrel a z toho dôvodu
bolo trestné stíhanie zastavené ako neprípustné. Vedel tiež, že vlastníčkou motorového vozidla, ktoré
vodič H. viedol, bola podľa technického preukazu S. Z., pričom prevádzateľom motorového vozidla
je spravidla ten, kto je zapísaný v technickom preukaze vozidla ako držiteľ. Poukázal na to, že vo

vyšetrovacom spise č. OÚV-356/RV-01/OH, ktorý bol pripojený k spisu 6C/59/2003 Okresného súdu
Rožňava sa nájomná zmluva na predmetné motorové vozidlo uzavretá medzi jeho vlastníčkou S. Z.
a spol. KOMAG m.z. Košice, s.r.o. nenachádza a aj podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku táto
nájomná zmluva bola predložená pôvodnou žalovanou v 1. rade (S. Z.) až v konaní 12C/189/2003 na
prvom pojednávaní dňa 26.7.2007. Čiže až vtedy sa žalobca dozvedel o existencii nájomnej zmluvy.

Táto skutočnosť mala za následok, že dňa 2.3.2007 na súdnom pojednávaní navrhol, aby podľa ust. §
92 ods. 1 O.s.p. do konania na strane žalovaného ako žalovaný v 2. rade vstúpila Slovenská kancelária
poisťovateľov Bratislava na základe ust. § 3 ods. 4 vyhlášky č. 423/1991 Zb., keďže spoločnosť KOMAG
ku dňu 2.12.2006 zanikla. Až predložením nájomnej zmluvy žalobcovi v zmysle § 106 OZ začala plynúť
subjektívna premlčacia lehota, lebo až vtedy sa skutočne dozvedel druhú podmienku v ustanovení §

106 ods. 1 OZ stanovenú pre začatie plynutia premlčacej doby, t.j., kto za vzniknutú škodu zodpovedá.
Obsah výpovedí svedkov H., V. O. S.. S., ktoré sú uvedené vo vyšetrovacom spise nepreukazuje
zákonom požadovanú znalosť poškodeného o osobe škodcu, nakoľko táto sa viaže ku okamžiku,
kedy obdržal informáciu na základe ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna z osôb je za škodu
zodpovedná (soubor R MS ČR č. 27-C2143). V odôvodnení odvolania ďalej žalobca uvádza, že k

dopravnej nehode došlo dňa 4.7.2001, teda v čase účinnosti vyhlášky č. 423/1991 Z.z. a z ust. § 3 ods.
4 tejto vyhlášky vyplýva, že v prípade smrti poisteného alebo zániku právnickej osoby má poškodený
priamo voči poisťovni právo, aby mu škodu nahradila v tom istom rozsahu, v akom by mu bola povinná
nahradiť za poisteného, keby zostal na žive, alebo keby právnická osoba nezanikla. Vyvodil teda z
tohto ustanovenia priamy nárok poškodeného proti poisťovni, ktorý nie je nárokom na náhradu škody,

ale nárokom na plnenie zo vzťahu zákonného poistenia. Dôvodil stanoviskom Špecializovanej skupiny
občianskeho práva Najvyššieho súdu ČSSR , ktorá tlmočila poisťovni listom zo dňa 9.4.1970 č.j. 3Cp
956/67 k ustanoveniu § 8 ods. 1 vyhl.č. 197/1964 Zb. (toto ustanovenie v tomto smere je zhodné s ust.
§ 8, ale aj s ust. § 3 ods. 4 vyhl.č. 423/1991 Zb.). Keďže toto ustanovenie upravuje originálny nárok
poškodeného na plnenie z poistenia, preto nároky poškodeného aj z hľadiska premlčania podliehajú

režimu špeciálneho ust. § 104 a nie režimu ust. § 106 OZ. Použitie § 106 OZ neprichádza do
úvahy aj z toho dôvodu, pretože nárok voči poisťovni podľa hore uvedenej vyhlášky nie je založený
na povinnosti na náhradu škody, ale len upravuje postup pri uplatňovaní nároku na náhradu škody.
Poisťovňa podľa predmetnej zákonnej úpravy zákonného poistenia nevstupovala na rozdiel od ust. §
15 zák.č. 381/2001 Z.z. do právneho vzťahu s poisteným ako zodpovedný subjekt popri skutočnom

škodcovi, lebo škodu nespôsobila, čiže poisťovňa podľa pôvodnej právnej úpravy nemohla vstupovať do
vzťahu s poškodeným namiesto škodcu, a preto ust. § 106 OZ nebolo možné podľa pôvodnej právnej
úpravy platnej do 31.12.2001 aplikovať na poisťovňu. Premlčacia doba teda začala plynúť podľa ust. §
104 OZ rok po poistnej udalosti a podľa § 101 OZ premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, kedysa právo mohlo vykonať po prvýkrát. Podľa ust. § 3 ods. 3 vyhl.č. 423/1991 Z.z. poistnou udalosťou
je vznik povinnosti poškodeného nahradiť škodu podľa ods. 1 a 2. Ak o náhrade tejto škody rozhoduje
oprávnenýorgánplatí,žepoistnáudalosťnastalaaždňom,keďrozhodnutiepodľaktoréhomápoisťovňa

plniť nadobudlo právoplatnosť.

Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V prípade potvrdzujúceho rozsudku žiadal, aby odvolací súd vyslovil v
zmysle § 238 os. 3 O.s.p., že je prípustné dovolanie voči tomuto rozsudku, pretože ako vyplýva z

dôvodov odvolania, ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdil a zároveň si uplatnil náhradu trov konania (odvolacieho konania).
Vyjadril nesúhlas s tvrdeniami žalobcu v odvolaní a poukázal na skutočnosť, že rozsudok súdu prvého
stupňa vychádza z dostatočne a úplne zisteného skutkového stavu, pretože súd dospel na základe

vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a toto rozhodnutie vychádza zo správneho
právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že žalobca už v roku 2003 nedokázal ustáliť pasívne
legitimovanú osobu a označiť ju tak v žalobe. Táto procesná vada bola odstránená až v roku 2007,
avšak po uplynutí 2-ročnej hmotnoprávnej premlčacej doby od vzniku škodovej udalosti. Žalobca už
v roku 2001, keď sa skončilo vyšetrovanie dopravnej nehody vedel, že mu bola spôsobená škoda

a vedel aj o vzťahu vodiča N. H. k obchodnej spoločnosti KOMAG m.z. Košice, (Teleservice s.r.o.),
ktorá bola prevádzkovateľom vozidla Škody Forman. Žalobcove neúspechy v súdnych konaniach boli
spôsobené neunesením dôkazného bremena, nesprávnou identifikáciou zodpovednostného vzťahu a
právnym dôvodom, na základe ktorého žiada zaplatiť náhradu škody z ublíženia na zdraví, mimoriadne
zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Už v konaní pred Okresným súdom Rožňava

žalobca žaloval žalovaného Slovenskú kanceláriu poisťovateľov z poistného vzťahu, a tento žalobný
návrh bol zamietnutý. Úplne odignoroval zisťovanie skutkového stavu a vystavil seba a žalovaného
početným súdnym konaniam tvrdiac, že až 26.1.2007 sa dozvedel o tom, kto je prevádzkovateľom
motorového vozidla. Pokiaľ žalobca od 4.7.2001 do 26.1.2007 sa tváril, že nevie nič o tom, že vodič
a jeho spolujazdci boli počas nehody na pracovnej ceste na dlhodobo zmluvne prenajatom vozidle na

základe pokynu spoločnosti KOMAG, m. z. Košice (Teleservice s.r.o.), tak prečo potom sám navrhol
ako dôkaz pripojiť vyšetrovací spis Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru Rožňava. Je len
vinou žalobcu, že si vyšetrovací spis dôkladne nepreštudoval a ním navrhnutý dôkaz tak slúžil vlastne
proti tvrdeniam jeho samého. Teda nie nesprávna právna kvalifikácia súdu, ale nesprávne označenie
pasívne legitimovanej osoby bolo základom neúspechu žalobcu. Žalobca sa totiž i pri vynaložení

veľmi malého úsilia, mohol vedieť o tom, kto je prevádzkovateľom motorového vozidla (spoločnosti
KOMAG, m.z. Košice). V súdnom spise je založená fotokópia oznámenia o poistnej udalosti, ktoré bolo
spísané a podané poisťovne ešte v roku 2001 a toto oznámenie podala právne spoločnosť KOMAG,
m.z. Košice, podpísané vtedajším štatutárom spoločnosti a obsahuje aj údaj o tom, že vozidlo, ktorým
bola škoda spôsobená bolo zapožičané na cestu od súkromnej osoby. Toto oznámenie bolo urobené

dňa 9.8.2001, a preto žalobca nemal mať problém ustáliť pasívne legitimovaného účastníka konania
už od tohto obdobia. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že spolujazdec žalobcu v osobnom motorovom
vozidle Renault 21 S. K. žaloval spoločnosť KOMAG, m.z. Košice (konanie pred Okresným súdom
Rožňava pod sp.zn. 5C/148/2005), žalobca sám žiadal pripojiť vyšetrovací spis v konaní pred Okresným
súdom Rožňava a už vtedy musel obsahovať len tie isté skutočnosti na základe ktorých sa mohol

dozvedieť,žezaškoduzodpovedáprevádzateľmotorovéhovozidla-právnickáosoba,akotentosubjekt
správne žaloval a o náhradu škodu pán K. (zápisnica o pojednávaní pred Okresným súdom Košice
sp.z. 12C/189/2003 zo dňa 26.1.2007, z ktorej vyplýva, že spolujazdec žalobcu S. K. bol v motorovom
vozidleRenault21akospolujazdecažalovalspoločnosťTeleservices.r.o.(KOMAG,m.z.Košice).Pokiaľ
sa právna argumentácia žalobcu v odvolaní opiera o stanovisko špecializovanej skupiny občianskeho

práva Najvyššieho súdu ČSSR z 9.4.1970 č.j. 3Cp 956/67 k vyhláške č. 197/1964 Zb., tak toto bolo
prekonané neskoršou judikatúrou a nemôže byť použité a aplikované v tomto súdnom konaní. V zmysle
§ 15 ods. 2 zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinnom v čase vzniku
škody na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká právna úprava, ako na

premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. Zákon pritom výslovne v poznámke pod čiarou
poukazuje na ust. § 106 ods. 1 OZ. V súvislosti s možným použitím § 104 OZ a § 101 O, tak takúto právnu
kvalifikáciu žalovaný považuje za právne neudržateľnú a v rozpore s osobitnou úpravou obsiahnutou
v § 427 ods. 2 OZ a zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení. V ust. § 104 OZ jetotiž osobitným spôsobom určený začiatok plynutia premlčacej doby pri právach na plnenie z poistenia,
pričom ide o plnenie z poistnej zmluvy uzavretej podľa § 788 a nasl. OZ a pri tomto druhu začatia
plynutia premlčacej doby je podstatné, kedy došlo k poistnej udalosti. Podľa § 3 ods. 3 vyhl.č. 423/1991

MF SR z 30.9.1991, ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistnou udalosťou, je vznik povinnosti poisteného
nahradiť škodu podľa ods. 1 a 2. Ak o náhrade tejto škody rozhoduje oprávnený orgán platí, že poistná
udalosť nastala až dňom, keď rozhodnutie podľa ktorého má poisťovňa plniť nadobudlo právoplatnosť.
Prejednaním náhrady škody a poistnej udalosti je práve trestné konanie na základe ktorého orgány

činné v trestnom konaní ustálili, kto bol zodpovedný za dopravnú nehodu. Žalobca však odôvodnil návrh
na zaplatenie náhrady škody z ublíženia na zdraví a na mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia § 3 ods. 4 vyhl.č. 423/1991 Zb. platnej v čase dopravnej nehody, t.j. 4.7.2001,
ktorou sa ustanovoval rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu v prípade smrti
poisteného alebo zániku právnickej osoby, kedy má poškodený priamo voči poisťovni právo, aby mu
škodu nahradila, v tom istom rozsahu v akom by ju mu bola povinná nahradiť za poisteného, keby zostal

nažive alebo, keby právnická osoba nezanikla. Žalobca uviedol jasne, určite a zrozumiteľne rozhodujúcu
skutočnosť, na základe ktorej uplatňuje náhradu škody voči domnelému platiteľovi poistného. Povinné
zmluvné poistenie je upravené zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. O
všetkýchtýchtoskutočnostiachžalobcavedelužodr.2001,kedydošlokuškodespôsobenejprevádzkou

motorového vozidla. Sám žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tak, že sa domáha náhrady škody,
Okresný súd Košice I preto vec posúdil podľa jeho návrhu, preto správne na dopravnú nehodu, ktorá
nastala prevádzkou motorového vozidla aplikoval ust. § 106 OZ na námietku premlčania žalovaného
a § 427 ods. 1 OZ o zodpovednosti fyzických a právnických osôb vykonávajúcich dopravu za škodu
vyvolanúosobitnoupovahoutejtoprevádzky,akoaj§427ods.2OZozodpovednostiinéhoprevádzateľa

motorového vozidla.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p.
a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov, rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v

Košiciach dňa 21.5.2015, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia boli zverejnené v súlade s ust. §
256 ods. 1,3 O.s.p..

Žalobcanamietalodvolacídôvodpodľaust.§205ods.2písm.d/O.s.p.,t.j.,žesúdprvéhostupňadospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tento odvolací dôvod je v súdnej

praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec
posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.
§ 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
Nesprávnesúajtaké skutkovézistenia,ktorésúdprvéhostupňazaložilnachybnomhodnotenídôkazov.
Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z
prednesov účastníkov, alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti alebo, ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť

zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p..

Žalobca podal odvolanie aj z dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., teda že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym posúdením veci
je mylná aplikácia výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú

na zistený skutkový stav nemožno vôbec použiť.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody žalovaného v odvolaní v
rozsudku súdu prvého stupňa nie sú naplnené.

Napadnutému rozsudku nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za
konania najavo, alebo že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jehohodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až § 135
O.s.p. alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité
zákonné ustanovenie nesprávne vyložil.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy hodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver a nebola odvolacím súdom zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dôvody napadnutého rozsudku uvádzané súdom prvého stupňa sú správne,
presvedčivé a zodpovedajúce zákonu, s týmito dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a
na tieto odkazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p..

Žalobca v odvolaní v podstate argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvého
stupňa, ktoré boli predmetom dokazovania a s ktorými sa súd prvého stupňa aj správne vysporiadal pri

rozhodovaní vo veci. Ani v odvolacom konaní nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia a odvolacie námietky žalobcu preto nie sú spôsobilé spochybniť
vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu, ako aj k odvolacím námietkam žalobcu

odvolací súd uvádza:

Žalobca svoju žalobu o náhradu škody pre ublíženie na zdraví oprel o ustanovenie § 427 a nasl.
OZ a žaloval najprv S. Z. a po rozšírení žaloby aj Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, keďže firma
KOMAG ako prevádzateľ motorového vozidla, s ktorým bola škoda spôsobená zanikla. Aj odvolací

súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa vysloveným v napadnutom rozsudku, že žalobca už
z vyšetrovacieho spisu, pripojeného v konaní pred Okresným súdom Rožňava sp. zn. 6C/59/2003 pri
náležitej opatrnosti (a zastúpený advokátom) mohol získať informáciu o okolnostiach vzniku škody a o
zodpovednosti konkrétnej osoby. Vodič vozidla H., ktorý nehodu spôsobil tak urobil na pracovnej ceste
a spoločnosť KOMAG nahlásila poisťovni poistnú udalosť. Skutočne preto už najneskôr po vyhlásení

rozsudku Okresným súdom Rožňava dňa 14.8.2003 žalobca mohol predpokladať, kto je prevádzateľom
vozidla, aj preto že komerčný právnik firmy Komag S.. S. vo svojej výpovedi dňa 22.8.2001 jednoznačne
uviedol, že vozidlo zn. Forman vlastnícky patrilo p. Z., ktoré dlhodobo prenajala firme na služobné účely
a k nehode došlo pri služobnej ceste, vodičom bol zamestnanec firmy. Preto ak svoju žalobu rozšíril až
v roku 2007, urobil tak po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty v zmysle ustanovenia § 106 os. 1 OZ.

Že bolo možné správne vyvodiť z okolností, za ktorých škoda vznikla, pasívnu legitimáciu spoločnosti
KOMAGvkonaní,svedčíajtáskutočnosť,žeS.K.,ktorýbolvdôsledkunehodyakospolujazdecžalobcu
taktiež poškodený na zdraví, viedol konanie pred Okresným súdom Rožňava pod sp. zn. 5C/148/2005
práve proti tomuto žalovanému.

V ustanovení § 104 OZ je určený začiatok premlčacej doby pri právach na plnenie z poistenia, kde
premlčacia doba začína plynúť až za rok po poistnej udalosti.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ vyhl. MF SR č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a
podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,

prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla, na ktorého sa vzťahuje zákonné poistenie (ďalej len
"poistený"), má právo, aby poisťovňa za neho nahradila v rozsahu a vo výške podľa osobitných právnych
predpisov poškodeným uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla inému na zdraví, pokiaľ poistený za túto škodu zodpovedá podľa zákona a ak sa
ďalej neustanovuje inak. Podľa ods. 4 v prípade smrti poisteného alebo zániku právnickej osoby má

poškodený priamo voči poisťovni právo, aby mu škodu nahradila v tom istom rozsahu, v akom by mu ju
bola povinná nahradiť za poisteného, keby zostal nažive alebo keby právnická osoba nezanikla.

Podľa § 28 ods. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov práva a povinnosti Slovenskej

poisťovne, a.s., vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú 1. januára 2002 na kanceláriu.

Napriek skutočnosti, že poškodený v prípade zániku spoločnosti, ktorá za škodu zodpovedá, má nárok
priamovočikancelárii,neznamenáto,žeideonárokzpoistnejzmluvy,ktorejúčastníkombolpoškodený,ale je to stále nárok na náhradu škody, ktorý hradí kancelária v rozsahu, v akom by ju hradila za
poisteného (ktorý za škodu zodpovedá). Nemožno preto aplikovať ustanovenie § 104 OZ ako pri plnení
z poistenia, ale ustanovenie § 106 ods. 1 OZ, ako to správne uzavrel súd prvého stupňa. Na podporu

takého záveru je potrebné uviesť, že ak by firma KOMAG nezanikla v čase uplatnenia nároku žalobcom
(rozšírenia žaloby v roku 2007), nemohlo by sa premlčanie nároku posudzovať podľa § 104 ale stále
podľa § 106 ods. 1 O.s.p.. Na podporu tohto záveru je potrebné uviesť, že v § 15 ods. 2 zák. č. 381/2001
Z.z. pri priamom nároku poškodeného na náhradu škody proti poisťovateľovi na premlčanie nároku platí
rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 2019 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.

Keďže súd prvého stupňa rozhodol o 100% náhrade trov konania úspešnému žalovanému s tým, že
po právoplatnosti rozsudku o výške náhrady rozhodne samostatným uznesením, rozhodne v ňom aj o

náhrade trov odvolacieho konania, ktoré si uplatnil žalovaný.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení
účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.