Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. november 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/125/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711202070
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7711202070.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek
senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu D.. T. A., nar. XX.X.XXXX, F.,
F. XXX, zast. JUDr. Jánom Kožuškom, advokátom, Advokátska kancelária, Michalovce, Sama Chalúpku
18, proti žalovanému D.. L. A., nar. XX.X.XXXX, F., K. XX, zast. JUDr. Ivetou Fejlekovou, advokátkou,
Advokátska kancelária, Michalovce, Nám. osloboditeľov 25, o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku 19C/31/2011-417 z 15.1.2018 Okresného súdu
Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku V. o trovách konania.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k
nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX, obec F., k.ú. F. a to k parc. reg. C č. XX - záhrady o
výmere 4251 m2, k parc. reg. C č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 111 m2, k parc. reg. C
č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 203 m2 a k rodinnému domu č. súp. XXXX postaveného
na parc. č. XX/X a vyporiadáva ho tak, že: a/ do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal: dom č. súp.
XXXX postavený na parc. č. XX/X, parc. reg. C č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 203 m2,

parc. reg. C č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 111 m2, novovytvorené parcelu reg. C č.
XX/X - záhrady o výmere 1343 m2 vytvorenú z pôvodnej parcely reg. C č. XX geometrickým plánom
vypracovaným znalcom Ing. Milošom Jackom PhD. č. 19C/31/2011-2b/2013 zo dňa 8.6.2015, ktorý
tvorí súčasť rozsudku. b/ do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal novovytvorenú parcelu reg. C
č. XX/X - záhrady o výmere 2908 m2 vytvorenú z pôvodnej parcely reg. C č. XX geometrickým plánom
vypracovaným znalcom Ing. Milošom Jackom PhD. č. 19C/31/2011-2b/2013 zo dňa 8.6.2015, ktorý tvorí

súčasť rozsudku, II. zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k stavbe a to k stodole nezapísanej v
katastri nehnuteľnosti a postavenej na parc. reg. C. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 111m2
zapísanej na LV č. XXXX k.ú. F. a vyporiadal ho tak, že nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva
žalobcu, III. zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k vedľajšej stavbe nezapísanej v katastri
nehnuteľnosti, evidovanej na katastrálnej mape bez označenia a postavenej na parcele reg. C č. XX/X
evidovanej na LV č. XXXX k.ú. F. a vyporiadáva ju tak, že ju prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, IV.

žalobcovi uložil povinnosť na vyrovnanie hodnoty vyporiadavaných podielov zaplatiť žalovanému sumu
13.161,10 eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, V. stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva
a VI. priznal Slovenskej republike náhradu za vyplatené znalečné zo štátnych prostriedkov 422,98 eur,
ktoré sú povinní zaplatiť žalobca a žalovaný každý po 211,49 eur na účet Okresného súdu Michalovce,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 C.s.p. tak, že ich žiadnej strane sporu nepriznal.3. Vychádzal pritom z charakteru konania, ktorého cieľom je úprava práv a povinností medzi podielovými
spoluvlastníkmi, ktorí sa o ich výkone nedohodli, že nie je preto možné určiť, ktorá zo strán sporu je

v konaní úspešná, preto súd považoval za správne, aby vzhľadom na charakter konania každá strana
znášala svoje trovy (§ 252 C.s.p.). O znalečnom znalcovi Ing. Rárogovi súd rozhodne samostatným
uznesením.

4. Proti rozsudku - výroku V. o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.

5. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci,
čím vznikli odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) C.s.p. Navrhol výrok V. rozsudku
zrušiť a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100%. Nestotožnil so záverom súdu, keď svoje
rozhodnutiezdôvodnil charakteromkonania,ktorécieľomjeúpravaprávapovinnostímedzipodielovými

spoluvlastníkmi, ktorí sa o ich výkone nedohodli (str. 11 ods. 29 rozsudku). Nesúhlasil ani so záverom, že
nie je možné určiť, ktorá zo strán sporu je v konaní úspešná. Poukázal na to, že zákon pre rozhodnutie
o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok - 1.
dôvodyhodnéosobitnéhozreteľaa2.výnimočnéokolnosti,žepriokolnostiach,ktoréviedlistranysporuk
podaniu žaloby napr. o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, má význam zistenie o tom, či žalobca

pred podaním žaloby na súde navrhol spoluvlastníkovi vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
dohodou a to spôsobom, ktorý uplatnil v žalobe na začatie konania a dosiahol plný úspech vo veci.
Uviedol, že v jeho prípade mu žalobca a 4.8.2000 adresoval návrh na mimosúdnu dohodu, kde uviedol,
že reálna deľba nehnuteľností nie je možná, že nehnuteľnosti nemajú žiadnu cenu a ponúkol na výplatu
6.086,00 eur za celý predmet vyporiadania. V podobnom duchu bola podaná aj samotná žaloba, ktorú

súdudoručil21.2.2011,kdeopäťreálnudeľbuoznačujeakonemožnoanavrholvýplatu10.804,00eurza
všetky nehnuteľnosti. Návrh na mimosúdnu dohodu bol aj súčasťou súdneho spisu, teda obsah návrhu
bol súdu prvej inštancie známy od samého začiatku konania vo veci. Tvrdil, že v konečnom dôsledku
došlo k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva v zmysle jeho návrhu, teda k reálnej deľbe pozemkov
a k finálnemu vyrovnaniu za podiely na nehnuteľnostiach, ktoré sa reálne rozdeliť nedali. Cíti sa preto

byť v tomto konaní ako strana úspešná. Namietal, že súd prvej inštancie § 257 C.s.p. nepoužil správne,
že správne mal súd prvej inštancie rozhodovať o trovách konania podľa § 255 C.s.p. Považoval preto
rozhodnutie za nespravodlivé, pretože v konaní dôvodne bránil svoje porušené a ohrozené práva a
právom chránené záujmy, nedostalo sa mu však náhrady trov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, citujúc znenie § 257 C.s.p., poukázal, o.i. na to, že sa pokúšal
o mimosúdne zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva so žalovaným, avšak bez reakcie
žalovaného na tento návrh. Z toho dôvodu bol nútený podať žalobu na zrušenie a vyporiadanie tohto
spoluvlastníctva,že vnejnavrhovalprikázanienehnuteľnostídojehovlastníctvaatiežvýplatu10.804,00
eur za spoluvlastnícky podiel žalovaného. Pri podaní návrhu a spôsobe vyporiadania spoluvlastníctva

(prikázaním veci za náhradu) vychádzal zo zjavného záveru, že reálna deľba parcely č. XX nie je
možná z dôvodu, že žalovaný by k tejto nemal prístup (v prednej strane žalovaný nevlastní prístupové
nehnuteľnosti a zo zadnej strany neexistuje prístupová komunikácia k tejto nehnuteľnosti). K takémuto
záveru ho jednoznačne viedlo to, že aj samotný stav v katastri nehnuteľností nasvedčuje, že na
prac. č. XX zo zadnej strany nie je vyznačená žiadna prístupová komunikácia a táto je ohraničená

ďalšími nehnuteľnosťami, ktoré sú vo vlastníctve iných osôb. V priebehu konania žalovaný však trval
na tom, že aj keď prístupová komunikácia k zdanej časti parcely neexistuje, je tam poľná cesta a
pokiaľ ide o vlastníctvo nehnuteľností, po ktorých vedie poľná cesta, s ich vlastníkmi si prístup k
zadnej časti tejto parcely zariadi. Teda súd na zodpovednosť žalovaného pristúpil k tomu, že tento si
zabezpečí prístup na reálne vyčlenenú časť parcely č. XX zo zadnej strany a umožnil takýto spôsob

vyporiadania spoluvlastníctva. Vzhľadom na túto skutočnosť, aj žalobca v priebehu konania nemal
námietok voči reálnej deľbe tejto parcely (z dôvodu, že žalovaný zobral na seba zodpovednosť, že i
napriek nepochybnej orientácii pozemku a prístupové pomery k nemu trval na reálnej deľbe) a táto
reálna deľba počas konania po vzájomnej dohode bola realizovaná. Uviedol, že pre zohľadnenie
osobitnosti tohto konania treba vidieť aj stanovisko žalovaného, pokaľ ide o výplatu finančnej náhrady

za spoluvlastnícky podiel. Tento totiž aj po vykonanom dokazovaní na výšku nároku, a to v závere
konania, navrhoval reálnu deľbu nehnuteľnosti vlastníctva žalobcovi, finančnú náhradu 21.580,55 eur
s úrokom 8,75% od 12.6.2012 do zaplatenia (podanie žalovaného zo dňa 16.6.2017). V tomto štádiu
konania žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18.12.2017 poukazoval na to, že pokiaľ súd privyporiadaní podielového spoluvlastníctva zoberie do predmetu konania aj vedľajšiu stavbu na parcele
č. XX/X, súhlasil s finančnou náhradou žalovanému vo výške 13.188,04 eur. Takáto suma v podstate
bola aj súdom na finančné vyrovnanie žalovanému priznaná. V tomto smere možno potom hovoriť o

neúspechu žalovaného v súdnom spore. V danej veci je potrebné brať do úvahy aj skutočnosť, že
jedná sa o majetkový spor medzi stranami, ktorými sú súrodenci. Nepochybne aj s ohľadom na tento
vzťah a charakter sporu pre priznanie náhrady trov konania jednému z nich, mohlo viesť k ďalšiemu
narastaniu nedôvery a nevraživosti medzi blízkymi osobami. Zdôraznil, že pokiaľ ide o sociálny aspekt,
on aj jeho manželka sú dlhodobo poberateľmi starobného dôchodku a eventuálne priznanie náhrady

trov v konaní, by neúmerne a existenčne zaťažilo ich sociálne postavenie. Aj vzhľadom na uplatňované
nároky a stanoviská strán konania, pred začatím konania aj v jeho priebehu, nemožno jednoznačne určiť
úspešnosť tej ktorej strany a preto súd zrejme zohľadňujúc všetky tieto okolnosti vo veci rozhodol za
použitia ust. § 257 C.s.p., že každá strana znáša svoje trovy konania (§ 252 O.s.p.). Žalobca navrhol,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil.

7. Rozsudok, o.i. výroku V. v odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom
rozsahu nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

8. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok
vo výroku V. o trovách konania potvrdil ako vecne správny, lebo súd úplne zistil skutkový stav, správne
ho právne posúdil a s odôvodnením rozsudku sa v celom rozsahu stotožňuje, preto dôvody rozsudku
súd správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

9. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil na daný skutkový stav a správne ho i
aplikoval, to znamená z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o
právach a povinnostiach strán sporu. V prejednávanom spore pri rozhodovaní o trovách konania súd
správnepoužilust.§257C.s.p.,podľaktoréhovýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. Ustanovenie § 257 C.s.p. preberá doterajšiu úpravu v § 150 ods. 1 prvej vety O.s.p. Účelom §
257 C.s.p. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania
zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam,
kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára

sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za
splnenia, ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu
tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočne okolnosti a dôvody
hodné osobitného zreteľa.

11. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodu, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s
veľkými ťažkosťami. Aplikácia § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy

v prípadoch, keď síce sú o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. C.s.p., súd však dôjde k
záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.
Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu.

12. Podľa ustálenej súdnej praxe pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť
na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán sporu, tiež treba prihliadnuť na pomery
nielen toho, koho by podľa všeobecného ust. stíhala povinnosť nahradiť trovy konania, ale i toho koho
majetková sféra by bola použitím tohto ust. dotknutá a súčasne je potrebné zohľadniť aj okolnosti, ktoré
viedli k súdnemu uplatneniu nároku, pričom toto ust. možno použiť vo všetkých prípadoch, v ktorých by

mala byť náhrada trov priznaná a jeho použitie dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala nárok na
náhradu trov konania. Ďalej je potrebné si všímať okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva
na súde a ich postoj v konaní, teda nielen toho ktorého by podľa všeobecného ust. stíhala povinnosťnahradiť trovy konania, ale i toho, ktorého majetková sféra by bola použitím tohto výnimočného ust.
dotknutá.

13. Dôvodom hodným osobitného zreteľa a výnimočnosť tohto prípadu je, o. i., že predmetom
prejednávaneho sporu bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu,
žalobcom a žalovaným, ktoré patrí k osobitným druhom konania, ktoré síce začína na návrh žalobcu,
avšak súd nie je viazaný návrhom sporovej strany na to, ako vo veci v konečnom dôsledku rozhodne. V
prípade, ak sú splnené podmienky na zrušenie podielového spoluvlastníctva, pripadajú do úvahy rôzne

spôsoby rozhodnutia v zmysle ust. Občianskeho zákonníka, medzi inými aj reálna deľba nehnuteľnosti.

14. V prejednávanom spore došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva reálnou
deľbou predmetnej nehnuteľnosti, pričom zároveň jedným z nevyhnutných a povinných výrokov
rozsudku bolo, okrem prikázania tej ktorej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva tej ktorej strany
sporu je aj povinnosť vyrovnať hodnotu vyporiadaných podielov v prislúchajúcej sume. Z výsledkov

vykonaného dokazovania vyplýva, že strany sporu sa nedohodli na vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, že konaniu predchádzal návrh dohody zo strany žalobcu na vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, pričom strany sporu sa nedohodli nielen na spôsobe vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, ale ani na cene nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom vyporiadania, v dôsledku čoho
bolo aj nariadené znalecké dokazovanie.

15. Z uvedených dôvodov nemožno konštatovať ani úspech, resp. neúspech tej ktorej strany v spore s
tým, že právna úprava uvedená v § 257 C.s.p. je daná aspektom prejednávanej veci, ako aj strán sporu
a ich postojom v konaní (počas konania nedošlo k dohode).

16. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok vo výroku o trovách konania potvrdiť ako vecne
správny.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1,
2 C.s.p.

18. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, avšak odmena a náhrada hotových výdavkov jeho
zástupcu mu nebola priznaná, lebo vyjadrenie neobsahuje nijaké procesne významné skutočnosti a
žalovaný v odvolacom konaní nemal úspech.

19. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).