Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. február 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/156/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213227583
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4213227583.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
Československá obchodní banka, a. s., so sídlom Radlická 333/150, Praha 5, IČO: 00 001 350, Česká
republika,zastúpenýAdvokátskakanceláriaMašek,advokátis.r.o.,sosídlomPraha3,Husitská344/63,
IČO: 26 436 451, Česká republika, proti žalovanému: Y. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. na U. XXX,
o zaplatenie sumy 19.115,04 Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Komárno zo dňa 11. mája 2016 č. k. 8C/708/2015-90 v spojení s opravným uznesením zo dňa 13. marca
2018 č. k. 8C/708/2015-129 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku
p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 13.267,34 Kč a úrok z omeškania vo výške 7,75% ročne zo sumy 12.500 Kč od 28. 04. 2011 do
zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V časti o zaplatenie zmluvného úroku z
omeškania vo výške 2.415,61 Kč a zmluvného úroku z omeškania vo výške 15% ročne za obdobie od

13. 11. 2013 do zaplatenia súd konanie zastavil. Vo zvyšku súd návrh zamietol a rozhodol, že o trovách
konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami §
52 ods. 1, 2, 3, 4, a 5, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že účastníci konania dňa
20. 12. 2006 uzavreli zmluvu o osobnom konte a dňa 23. 01. 2008 dohodu o poskytnutí povoleného
prečerpania a bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 12.000 Kč s tým, že vyčerpaný a nesplatený
úver sa úročí pevnou úrokovou sadzbou vo výške 13,90% p. a. Nakoľko žalovaný úver nesplácal a
bol v omeškaní, listom zo dňa 27. 04. 2011 žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie úveru vo výške

13.261,04 Kč ku dňu 27. 04. 2011. Dňa 09. 07. 2014 zobral žalobca čiastočne späť žalobu v časti
zmluvného úroku z omeškania 2.415,61 Kč a zmluvného úroku z omeškania vo výške 15% ročne za
obdobie od 13. 11. 2013 do zaplatenia. Preto v tejto časti súd konanie čiastočne zastavil v zmysle §
96 ods. 1 OSP. Predmetom konania potom zostala suma 19.115,04 Kč, zmluvný úrok vo výške 18,90%
ročne zo sumy 12.000 Kč od 13. 11. 2013 do zaplatenia, ako aj zákonné úroky z omeškania. Ku dňu
odoslania oznámenia o zosplatnení činil dlh žalovaného 13.261,04 Kč. Túto sumu aj súd žalobcovi
priznal. Vo zvyšku súd návrh ako nedôvodný zamietol. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie

zmluvného úroku vo výške 18,90% ročne, ktoré sú požadované od vyhlásenia splatnosti (27. 04. 2011),
tieto žiadal žalobca však od 13. 11. 2013, súd návrh ako nedôvodný zamietol. Súd konštatoval, že
zmluvnýúrokbolsúčasťoukaždejjednejsplátkyúveru,tedapriznaniežalobcomuplatnenéhozmluvného
úroku je duplicitným nárokom. Súd poukázal i na to, že žalobca má nárok na zmluvný úrok len dočasu účinkov vyhlásenia splatnosti úveru (ktorej zmysel spočíva v predčasnom zosplatnení záväzku
dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných povinností dlžníkom), pretože týmto jednostranným právnym
úkonom sa pohľadávka (celá, teda aj poplatky) veriteľa predčasne stávajú splatnými v celom rozsahu.

Vzhľadomajnaúčelzmluvnéhoúroku,ktorýmjeodplatazaposkytnutépeňažnéprostriedky,vyhlásením
splatnosti úveru stratil žalobca právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu,
dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu. V opačnom prípade
by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu. Súd poukázal aj na § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo žalovaného

k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech
spotrebiteľa, pretože by zhoršovalo jeho postavenie. Preto v tejto časti zmluvný úrok vo výške 18,90%
ročne zo sumy 12.000 Kč od 13. 11. 2013 do zaplatenia súd návrh ako nedôvodný, nepreukázaný
zamietol s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia. Žalobcovi súd preto priznal sumu, ktorá
je uvedená vo výroku tohto rozsudku, pretože mal za to, že medzi účastníkmi vznikol záväzkový právny
vzťah,žalovanýbolsobsahomzmluvyuzrozumený.Tátosumajeuvedenávkonteužívateľa(počítačový

výstup) ku dňu 27. 04. 2011 - uvedené ako pohľadávka celkom. Podľa § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. dlžník,
ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ktoré ustanovuje vykonávací
predpis. V danom prípade bolo potrebné aplikovať vykonávací predpis nariadenie č. 87/95 a § 3 tohto
predpisu. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 OSP.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie vo výroku o zamietnutí
žaloby týkajúcej sa kapitalizovaného úroku vo výške 5.865,30 Kč a zmluvného úroku vo výške 18,90%
ročne zo sumy 12.000 Kč od 13. 11. 2013 do zaplatenia z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho došlo k zamietnutiu žaloby v časti
kapitalizovaného úroku vo výške 5.865,30 Kč a zmluvného úroku vo výške 18,90 ročne zo sumy 12.000
Kč od 13. 11. 2013 do zaplatenia. Poukázal na ustanovenie § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka a
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co 83/2012. Stotožnil sa so záverom krajského súdu
a uviedol, že ustanovenie bodu 9. obchodných podmienok je zhodné ako v uvedenom znení úverovej

zmluvy a uvádza, že čiastky, z ktorých splácaním je majiteľ účtu v omeškaní, budú úročné úrokovou
sadzbou dojednanou v zmluve zvýšenou o úrok z omeškania, ktorého sadzba je dohodnutá v zmluve.
Poukázal tiež na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/186/2013 a Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/43/2014. Poukázal aj na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 5Cmo 304/94 zo
dňa 20. 03. 1995, v ktorom najvyšší súd uviedol, že ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka je

ustanovením špeciálnym k všeobecnému ustanoveniu § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. Preto pri
odstúpení od zmluvy veriteľom pri neplácaní úveru dlžníkom budú naďalej platne účtované úroky z úveru
i úroky z omeškania tzv. sankčné úroky v zákonnej alebo v zmluvnej výške, ako aj rozhodnutie sp. zn.
32Cdo 2782/99, podľa ktorého sa veriteľ nemôže ukončením úverovej zmluvy pre omeškanie dlžníka
dostaťdonevýhodnejšiehopostavenia,nežakémázatrvaniazmluvy.Súdprvejinštancievecnesprávne

právne posúdil, čím došlo k čiastočnému zamietnutiu žaloby v časti kapitalizovaných, ako aj zmluvných
úrokov z úveru od 13. 11. 2013 do zaplatenia. Z uvedených dôvodov navrhol rozhodnutie súdu prvej
inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žiadal priznať
trovy odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 380
ods. 1 CSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako

vecne správny potvrdil.

5. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 21.530,65
Kč so zmluvným úrokom vo výške 18,90% ročne zo sumy 12.000 Kč za obdobie od 13. 11. 2013 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 15% ročne zo sumy 12.500 Kč za obdobie od 13. 11.

2013 do zaplatenia. V priebehu konania žalobca zobral čiastočne späť návrh v časti zmluvného úroku
z omeškania 2.415,61 Kč a zmluvného úroku z omeškania vo výške 15% ročne za obdobie od 13. 11.
2013 do zaplatenia. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 13.267,34 Kč a úrok z omeškania vo výške 7,75% ročne zo sumy 12.500 Kčod 28. 04. 2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V časti o zaplatenie
zmluvného úroku z omeškania vo výške 2.415,61 Kč a zmluvného úroku z omeškania vo výške 15%
ročne za obdobie od 13. 11. 2013 do zaplatenia súd konanie zastavil. Vo zvyšku súd návrh zamietol

a rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. V dôsledku
odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania zamietajúci výrok napadnutého rozsudku.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedených v ustanovení § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolateľ

v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

8. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a
konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil

skutkový stav veci a jeho rozhodnutie je v napadnutom výroku vecne správne, preto ho podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

9. K dôvodom odvolania žalobcu odvolací súd poukazuje na aplikačnú prax súdov, ktorá sa otázkou
priznania úrokov za úver po splatnosti, a teda, či popri úroku z omeškania a iných sankciách, tieto

žalobcovi patria, už zaoberala. Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. 4Obo 143/1998 uviedol, že dohodnuté
úroky z poskytovaných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a
musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický, pretože v opačnom prípade
by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru,
ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.

Uvedené rozhodnutie akceptoval i Ústavný súd SR vo veci sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18. 09. 2012. K
záveru súdov, že: „...pokiaľ veriteľ pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie
úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, a nie úrokov z úveru“ ústavný súd nezistil
existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského
súdu bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, keď krajský súd sa stotožnil s

podrobne odôvodneným právnym názorom okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil
rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo zmluvný úrok patrí
sťažovateľke iba do splatnosti dlhu.

10. Pokiaľ žalobca vyhlásil splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom k 27. 04. 2011, týmto svojím

jednostranným právnym úkonom zásadne zmenil pôvodne dohodnutý úverový vzťah a zmluvné úroky
a úroky z omeškania sú síce obe príslušenstvom pohľadávky, ale majú odlišné funkcie, keďže zmluvné
úroky sú odmenou (cenou) za užívanie istiny a úroky z omeškania predstavujú zákonom stanovenú
sankciu za omeškanie s platením istiny, na rozdiel od zmluvných úrokov ich môže veriteľ požadovať,
aj keď neboli dojednané. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na základnú charakteristiku úverového

vzťahu, keď v dôsledku uzatvorenia zmluvy o úvere dochádza u veriteľa k stavu absencie požičanej
sumy istiny, ktorá sa iba postupne v splátkach vracia, za čo mu prináleží zmluvne dojednaný úrok, ktorý
predstavuje cenu peňazí, t. j. odplatu za to, že veriteľ počas trvania zmluvného vzťahu nemá istinu úveru
v dispozícii a nemôže s ňou nakladať a produkovať zisk. Tento absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve
úrok dojednaný v zmluve, ktorý je splácaný spolu so splátkami úveru.

11. V prípade, ak dôjde k predčasnému alebo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru na základe
jednostranného úkonu veriteľa, v dôsledku ktorého dôjde k zmene pôvodného úverového vzťahu,
vznikne (tak, ako sa stalo aj v danej veci u žalobcu) nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny
úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru, to znamená, že veriteľ má právo

získať okamžite celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá
obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca
nárok veriteľa na úroky za požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Naproti tomu, v dôsledku
tohto jednostranného právneho úkonu veriteľa, dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky useba, a teda užívať a splácať ich postupne v splátkach a vznikne mu povinnosť uhradiť celú požičanú
sumu spolu s kapitalizovaným úrokom ku dňu zosplatnenia. Pokiaľ si dlžník nesplní svoju povinnosť
vrátiť požičané prostriedky, má veriteľ možnosť vymáhať si celú zosplatnenú pohľadávku (úver) a dlžník,

ktorý nesplní povinnosť vrátiť zosplatnenú pohľadávku, sa dostáva do omeškania a je povinný uhradiť
veriteľovi aj úrok z omeškania. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav
pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal
nárok na úroky zo zmluvy. Za takejto situácie by nastal stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom
vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k zmene záväzku

nedošlo. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý žalobu
žalobcu v časti úrokov z omeškania po zosplatnení zamietol, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutom zamietajúcom výroku podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu. Keďže pri vyhlásení rozsudku došlo k zrejmej nesprávnosti, keď boli napriek
neúspechužalobcupriznanéžalobcovitrovyodvolaciehokonania,odvolacísúdtútozrejmúnesprávnosť
v písomnom vyhotovení rozhodnutia postupom podľa § 224 CSP opravil a trovy odvolacieho konania
priznal žalovanému, úspešnému v konaní.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).