Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. október 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/115/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213225846
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4213225846.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: Q. U., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXXX/
XX, M., v konaní zastúpený: Fons iuris, s.r.o. so sídlom Kominárska 2, Bratislava, proti žalovanému:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie sumy 2.495,99 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 28. novembra
2016, č. k. 14C/569/2015-125, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti výroku a výroku o priznaní
náhrady trov konania žalobcovi p o t v r d z u j e.

Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd v Komárne (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 28. novembra 2016, č. k.
14C/569/2015-125 zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 412,72 eura, v tejto časti žalovanému
priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 2.083,27 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.083,27 eura od
10.5.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V tejto časti žalobcovi
priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 8.11.2013
domáhal od žalovaného zaplatenia bezdôvodného obohatenia vo výške 2.281,08 eura a náhrady trov
konania. Podanou žalobou si nárok v rovnakej výške z titulu náhrady škody uplatnil od Slovenskej
republiky zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR ako od žalovaného v 2. rade. V priebehu konania
žalobca písomným podaním zo dňa 16.4.2014, rozšíril uplatnený nárok, keď od žalovaného (obchodnej
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.) si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške

2.495,99euraanáhradutrovkonaniaaodžalovaného(Slovenskárepublika-Ministerstvospravodlivosti
SR) si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 2.495,99 eura z titulu náhrady škody a náhradu trov konania.
Konanie o podanej žalobe sa pôvodne viedlo na súde pod sp. zn. 14C/63/2013.

3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že uznesením č. k. 14C/63/2013-79 zo dňa 29.10.2014 vylúčil žalobu
podanú voči žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR o zaplatenie náhrady
škody vo výške 2.495,99 eura na samostatné konanie. Konanie o tomto nároku sa vedie na Okresnom

súde Komárno pod sp. zn. 14C/802/2014.

4. Žalobca podanú žalobu voči žalovanému (obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.) postavil na
tom skutkovom tvrdení, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, keď v rámci exekučnéhokonania bola od neho vymožená dlžná suma z exekučného titulu - notárskej zápisnice zn. N 1310/2003,
NZ 53543/2003, ktorý bol vydaný na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 22.4.2003, kde úver
mal byť považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Sankciu dojednanú v úverovej zmluve presahujúcu

300 % p.a. považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Napriek tejto skutočnosti bola od neho v
rámci exekučného konania vymožená suma vo výške 2.495,99 eura.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe okrem iného vzniesol námietku premlčania
uplatneného nároku, keď poukázal na to, že v rámci exekučného konania mu na základe čiastočných

úhrad dlžnej sumy zo strany žalobcu súdny exekútor poukazoval čiastkové plnenia na jeho účet, o čom
predložil listinný dôkaz. Mal za to, že s ohľadom na skutočnosť, že žaloba bola zo strany žalobcu podaná
dňa 8.11.2013 jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom plnení, ktoré mu boli zo strany
súdneho exekútora poukázané na účet do 17.6.2010, je premlčaný pre uplynutie objektívnej premlčacej
doby. Tiež namietal dôvodnosť podanej žaloby, keď podľa jeho názoru na jeho strane nemohlo dôjsť k
bezdôvodnému obohateniu, keď exekúcia sa viedla na základe riadneho exekučného titulu, pričom súd

na základe tohto exekučného titulu vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Tiež namietal, že titulom
exekúcie mu bola zo strany súdneho exekútora poukázaná na účet suma 2.083,27 eura a nie suma
2.495,99 eura, ktorej vydania sa domáhal žalobca. Mal za to, že na jeho strane nenastala ani jedna
z foriem bezdôvodného obohatenia sa, pričom na jeho strane išlo o majetkový prospech získaný z
poctivých zdrojov.

6. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným
dňa 22.4.2003 zmluvu o úvere č. XXXXXXX. Na základe tejto zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úver
vo výške 12.000,- Sk, ktorý sa žalobca zaviazal splatiť navýšený o poplatok vo výške 3.120,- Sk v
4 dvojtýždňových splátkach po 3.780,- Sk počnúc od 6.5.2003. Celkove sa žalobca zaviazal titulom

úveru uhradiť žalovanému sumu vo výške 15.120,- Sk. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli
všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Dňa 27.6.2003 bola u notára JUDr. U. M. so sídlom v O., W.
A. XXXX/X spísaná notárska zápisnica zn. N 1310/2003, NZ 53543/2003, v ktorej žalobca ako povinná
osoba (zastúpený M.. K. J. na základe substitučnej plnej moci zo dňa 2.1.2003 k plnej moci udelenej
M.. E. C. žalobcom) uznal dlh voči žalovanému vo výške 15.120,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo

výške 0,25 % denne od 25.5.2003 do zaplatenia. Notárska zápisnica ako exekučný titul bola podkladom
žalovaného pre podanie návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi Dr.
E. O. dňa 20.10.2003. Na základe podanej žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na
základe uvedeného exekučného titulu Okresný súd Komárno vydal dňa 3.11.2013 poverenie č. XXXX
XXXXXX vo veci sp. zn. 8Er/396/2003. Poverenie bolo udelené Dr. E. O. na vykonanie exekúcie o

vymoženie sumy 15.120,- Sk, úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 15.120,- Sk od
25.5.2003 do zaplatenia a trov exekúcie. Exekučným titulom bola notárska zápisnica zn. N 1310/2003,
NZ 53543/2003 zo dňa 27.6.2003. V predmetnej exekúcii podal žalobca námietky proti ďalším trovám
exekúcie, návrh na odklad exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie, o ktorých podaniach rozhodol
Okresný súd Komárno uznesením č.k. 8Er/396/2003-34 zo dňa 14.5.2010 tak, že námietkam žalobcu

ako povinného proti ďalším trovám exekúcie vyhovel, návrh na odklad exekúcie zamietol, exekučné
konanie v časti o vymoženie sumy vo výške 1.756,45 eura zastavil a vo zvyšnej časti návrh žalobcu ako
povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Proti predmetnému uzneseniu podal žalobca ako povinný
odvolanie. Na základe podaného odvolania Okresný súd Komárno uznesením č.k. 8Er/396/2003-61 zo
dňa 17.1.2011 exekúciu vo zvyšnej časti vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Proti predmetnému

uzneseniu podal odvolanie žalovaný ako oprávnený. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre
ako súd odvolací uznesením č.k. 15CoE/98/2011-80 zo dňa 28.4.2011 tak, že napadnuté uznesenie
Okresného súdu Komárno č.k. 8Er/396/2003-61 zo dňa 17.1.2011 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Po vrátení veci Okresný súd Komárno uznesením č.k. 8Er/396/2003- 88 zo dňa
25.10.2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil. Rozhodnutie o trovách exekúcie ponechal

na osobitné uznesenie. Proti predmetnému uzneseniu podal odvolanie žalovaný ako oprávnený. O
podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 15CoE/424/2011-105 zo dňa 28.2.2012
tak, že uznesenie Okresného súdu Komárno č.k. 8Er/396/2003-88 zo dňa 25.10.2011 potvrdil.

7. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že žalobca podaním zo dňa 27.4.2012 vyzval žalovaného na

vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške finančných prostriedkov, ktoré boli od neho vymožené
v rámci exekučného konania vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8Er/396/2003 v
lehote do 5 dní od doručenia tejto výzvy. Vo výzve na vydanie bezdôvodného obohatenia uviedol, že
bezdôvodné obohatenie spočíva v plnení z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Z konečného vyúčtovaniavypracovaného JUDr. E. O. - súdnym exekútorom v rámci exekúcie vedenej pod sp. zn. 8Er/396/2003
(EX 2889/03) dňa 6.3.2014, vyplýva, že súdny exekútor týmto podaním žalobcovi oznámil, že v rámci
exekúcie bola od neho vymožená suma 2.495,99 eura, z toho suma vo výške 2.083,27 eura v prospech

oprávneného (v tomto konaní žalovaný). Z prehľadu splátok zo dňa 18.8.2014 predloženého žalovaným
vyplýva, že na jeho účet boli titulom exekúcie vedenej pod sp. zn. 8Er/396/2003 (EX 2889/03) poukázané
zo strany súdneho exekútora čiastočné plnenia v období od 25.5.2003 do 6.5.2011.

8. Žalobca v priebehu konania po otvorení pojednávania vzal podanú žalobu v časti o zaplatenie sumy

412,72 eura späť. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby po otvorení pojednávania súhlasil. Vo
zvyšnej časti žalobca zotrval na podanej žalobe a túto považoval za dôvodnú. K vznesenej námietke
premlčania právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 16.11.2016 uviedol, že uplatnený nárok za
premlčaný nepovažuje. Podľa jeho názoru subjektívna i objektívna premlčacia doba začala plynúť
právoplatnosťou uznesenia Krajského súdu v Nitre v exekučnej veci sp. zn. 8Er/396/2003. Poukázal na
znenie uznesení Okresného súdu Komárno i Krajského súdu v Nitre vo veci sp. zn. 8Er/396/2003, v

ktorých bolo vyslovené, že notárska zápisnica je absolútne neplatným právnym úkonom. Keďže teda
k vykonaniu exekúcie došlo na základe absolútne neplatného právneho úkonu, na strane žalovaného
došlo k bezdôvodnému obohateniu sa na úkor žalobcu. K otázke premlčania poukázal na komentár k
ustanoveniu § 107 Občianskeho zákonníka, v ktorom sa hovorí o otázke začatia plynutia premlčacej
doby ak malo byť plnené v celosti, keď v takom prípade nie je možné prihliadať na jednotlivé zrážky alebo

čiastočné plnenia. Mal za to, že objektívna premlčacia doba začala plynúť až od pripísania posledného
plnenia na účet žalovaného. Podľa jeho názoru bezdôvodné obohatenie nemožno rozložiť na jednotlivé
časti, ale treba ho posudzovať ako celok. Žalobca sa až z konečného vyúčtovania od súdneho exekútora
dozvedel, aká suma bola pripísaná na účet žalovaného. Mal za to, že na strane žalobcu nemohlo
dôjsť k uplynutiu premlčacej doby. Poukázal na to, že na strane žalovaného možno pomýšľať i nad

úmyselnosťou jeho konania. Jeho úmysel podľa právneho zástupcu žalobcu spočíval v tom, že neupravil
exekučný titul a tento nezosúladil s právnymi predpismi upravujúcimi spotrebiteľské veci, hoci žalovaný
sa poskytovaním spotrebiteľských úverov prioritne zaoberá. Poukázal na postup súdneho exekútora,
ktorý napriek vzneseniu námietok a podaniu návrhu na odklad exekúcie ako aj návrhu na zastavenie
exekúcie, naďalej vymáhal dlžnú sumu a túto aj poukazoval na účet žalovaného. Konštatoval, že podľa

platných právnych predpisov súdny exekútor po podaní námietok a návrhu na odklad exekúcie nemal
právo poukazovať vymoženú sumu na účet žalovaného ako oprávneného. Podľa jeho názoru mala
byť žalovanému vyplatená vymožená suma až po rozhodnutí o námietkach, resp. o návrhu na odklad
exekúcie, resp. až v čase ukončenia exekúcie. Bezdôvodné obohatenie spočívalo v tom, že právny
dôvod na plnenie, ktoré bolo žalovanému poskytnuté, odpadol. Mal za to, že plynutie premlčacej doby

treba počítať až od právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Nitre. Vzťah žalobcu a žalovaného
vymedzil ako vzťah spotrebiteľský, kde žalovaný ako poskytovateľ úveru bol povinný dbať na to, aby
práva spotrebiteľa boli zachované. Tiež poukázal na to, že žalovaný si v exekučnom konaní uplatnil na
vymáhanie nárok z titulu úroku z omeškania a poplatku, ktoré predstavovali minimálne trojnásobok istiny.

9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 451 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka a uviedol, že subjektívna premlčacia doba je upravená v ustanovení § 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Začiatok jej plynutia sa odvíja od okamihu, kedy sa oprávnený dozvedel,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Bezdôvodné
obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod neskôr odpadol (§ 452), vzniká a objektívna doba

pre premlčanie práva na jeho vydanie preto začína plynúť okamihom odpadnutia právneho dôvodu
poskytnutého plnenia. Začiatok subjektívnej premlčacej doby sa zhoduje s okamihom, keď sa oprávnený
dozvedel o tom, komu plnil a o odpadnutí právneho dôvodu tohto plnenia.

10. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a

úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných
a rozhodujúcich skutočností môže súd strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Podľa § 149
CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia,
popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany
na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany,

ktoréprotistranavýslovnenepoprela,sapovažujúzanesporné.Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktoré
sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach,
inak je popretie neúčinné. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného
útokuaprostriedkyprocesnejobranyvčas.Prostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobranyniesúuplatnenévčas,akichstranamohlapredložiťskôr,akbykonalastarostlivosozreteľomnarýchlosť
ahospodárnosťkonania.Podľa§154CSP,prostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany
možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Podľa § 186 ods. 2

CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na
zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

11. Na základe zistených skutočností a právneho posúdenia súd prvej inštancie dospel k záveru, že
žalobca svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného odvodzuje od skutočnosti, že

právny dôvod na plnenie (ktoré bolo predmetom vymáhania v rámci exekučného konania vedeného
na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8Er/396/2003) neskôr odpadol. Z pripojeného exekučného
spisu vo veci sp. zn. 8Er/396/2003 zistil, že predmetom konania v tejto veci bolo vymoženie dlžnej
sumy vyplývajúcej z exekučného titulu - notárskej zápisnice zn. N 1310/2003, NZ 53543/2003 zo dňa
27.6.2003. Exekúcia v tejto veci bola uznesením Okresného súdu Komárno č.k. 8Er/396/2003-88 zo dňa
25.10.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 15CoE/424/2011-105 zo dňa 28.2.2012

vyhlásená na neprípustnú a exekúcia bola zastavená. Predmetné uznesenia nadobudli právoplatnosť
dňa 30.3.2012, pričom uznesenie Krajského súdu v Nitre bolo žalobcovi doručené dňa 21.3.2012.
Vychádzajúc z rozhodnutia vo veci Okresného súdu Komárno sp. zn. 8Er/396/2003 potom súd prvej
inštancie bol toho názoru, že na strane žalovaného prijatím plnenia v rámci exekučného konania tým,
že exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a táto bola zastavená, skutočne došlo k bezdôvodnému

obohateniu sa, keďže právny dôvod na plnenie odpadol. V zmysle Občianskeho zákonníka subjektívna
premlčacia doba pre uplatnenie nároku z tohto bezdôvodného obohatenia začala žalobcovi plynúť
počnúc od okamihu, kedy sa žalobca ako oprávnený z bezdôvodného obohatenia dozvedel o tom, komu
plnil a o odpadnutí právneho dôvodu tohto plnenia. Súd vychádzajúc z pripojeného exekučného spisu
má za to, že žalobcovi začala plynúť subjektívna premlčacia doba dňa 21.3.2012, keď mu bolo doručené

uznesenieKrajskéhosúduvNitreč.k.15CoE/424/2011-105zodňa28.2.2012,pretožeztohtouznesenia
sa dozvedel, že uznesenie Okresného súdu Komárno č.k. 8Er/396/2003-88 zo dňa 25.10.2011, ktorým
bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a táto bola zastavená, bolo potvrdené. Keďže žalobca vedel,
že oprávneným v exekučnom konaní je žalovaný, subjektívna premlčacia doba pre uplatnenie nároku
titulom bezdôvodného obohatenia z plnenia, ktorého právny dôvod dodatočne odpadol, začala plynúť od

21.3.2012. Objektívna premlčacia doba pre uplatnenie tohto nároku začala plynúť okamihom odpadnutia
právneho dôvodu plnenia, pričom týmto okamihom bol deň vydania uznesenia Krajského súdu v Nitre
č.k.15CoE/424/2011-105,čoboldeň28.2.2012.Keďžežalobavtejtovecibolazostranyžalobcupodaná
na tunajšom súde dňa 8.11.2013, táto bola podaná v rámci plynutia objektívnej i subjektívnej premlčacej
doby.Súdprvejinštanciesavtejtovecinestotožnilsnázoromžalovaného,žezačatieplynutiaobjektívnej

premlčacej doby treba viazať na okamih, kedy mu bolo zo strany súdneho exekútora poukázané plnenie
vymožené od žalobcu v rámci exekučného konania, pretože pre plynutie objektívnej premlčacej doby pri
plnení z dôvodu, ktorý neskôr odpadol, je pre počiatok plynutia tejto doby dôležitý moment, kedy právny
dôvod plnenia odpadol. Týmto okamihom v danej veci bolo rozhodnutie súdu, ktorým bola exekúcia
vyhlásená na neprípustnú a táto bola zastavená. Preto, keďže zo strany žalobcu bola žaloba podaná

včas, súd podanej žalobe vyhovel s tým, že ohľadne časti konania o zaplatenie sumy 412,72 eura s
ohľadom na dispozitívny úkon žalobcu podporený súhlasom žalovaného, konanie postupujúc podľa §
145 a nasl. CSP zastavil. Úrok z omeškania súd priznal žalobcovi v uplatnenej výške, ktorá je v súlade
s ustanovením § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Úrok z
omeškania súd priznal žalobcovi počnúc od 10.5.2012, ku ktorému dňu už žalovaný bol v omeškaní s

vydaním bezdôvodného obohatenia, keď v tom čase mu už uplynula lehota na plnenie určená žalobcom
vo výzve na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 27.4.2012.

12. O nároku na náhradu trov konania v zastavujúcej časti súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256
ods. 1 CSP, keď zavinenie zastavenia konania prisúdil žalobcovi a ohľadne zvyšnej časti konania súd

o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca mal v tejto časti
konania plný úspech. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník
súdu v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

13. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný vo vyhovujúcej časti výroku. Žiadal v uvedenej

časti rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V úvode poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 63/2009. Uviedol, že nenastala ani jedna z foriem
bezdôvodného obohatenia. Plnenie bolo vykonaní na základe notárskej zápisnice, teda išlo o plnenie,
ktoré má základ v procesnom práve. Notárska zápisnica je spôsobilý exekučný titul, uplatňuje sa tzv.prezumpcia správnosti. Zmluva o úvere nebola nikdy vyhlásená za neplatnú, právny dôvod na plnenie
zo zmluvy o úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech získal z poctivých zdrojov. Ďalej uviedol, že
súd prvej inštancie sa nevyporiadal dostatočne s námietkou premlčania (2 roky odkedy sa dozvedel

žalobca),konieclehotymalbyť17.06.2010,žalobabolapodanáaž08.11.2013,pretománároknavšetko
čo bolo na jeho účet poukázané do 17.06.2010. Poukázal na to, že súd prvej inštancie sa nezaoberal §
61 Exekučného poriadku s ohľadom na to, že navrátenie do predošlého stavu v exekúcii nie je možné.

14. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, žiadal rozsudok v napadnutej časti ako vecne

správny potvrdiť. Uviedol, že v danej veci je predmetná notárska zápisnica nulitným aktom a preto je
exekúcia neprípustná a bola zastavená. Poukázal na to, že istinu uhradil, predmetom exekúcie boli
poplatky a úroky z omeškania, ktoré prevyšovali istinu takmer 3-násobne. Exekučný súd sa vyjadril,
že samotné hmotnoprávne nároky žalovaného ako oprávneného sú absolútne neprijateľné podmienky.
Súd prvej inštancie správne posúdil námietku premlčania tak, že nárok premlčaný nie je, pretože po
tom čo exekučný súd rozhodol, následne hneď bola podaná predmetná žaloba. Právny dôvod na

plnenieodpadolnadobudnutímprávoplatnostirozhodnutiaozastaveníexekúcieatýmokamihomvzniklo
bezdôvodné obohatenie žalovaného na jeho úkor. Záverom uviedol, že § 61 Exekučného poriadku sa
vzťahuje na práva tretích osôb, ktoré sú dobromyseľné, najmä v súvislosti s dražbami nehnuteľností v
exekúcii.

15. Krajský súd ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného v napadnutej vyhovujúcej časti nie je dôvodné, preto rozsudok súdu

prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016), odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

17.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení

sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 222 ods. 2 CSP, ale sa len obmedzí
na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle
§ 387 ods. 1 CSP sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a
nebude ich opakovať.

19. Odvolací súd dodáva, že dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvej

inštancie. Prvoinštančný súd totiž vo veci dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej
úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu,
vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, príslušné ustanovenia
podstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným spôsobom, jeho úvahy
sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Súd prvej inštancie primerane

rozumným a okolnostiam danej veci postačujúcim spôsobom reflektoval i na odvolateľom vznášané
tvrdenia, na danú vec aplikoval i relevantné hmotnoprávne ustanovenia a svoje rozhodnutie presvedčivo
a náležite odôvodnil, zodpovedajúc už i na všetky právne a skutkovo významné otázky predkladané
žalobcom v jeho odvolaní.

20. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti skutkové či právne, s ktorými by sa súd
prvej inštancie nebol vyporiadal, pokiaľ boli pre danú vec relevantné. Odvolací súd považuje za
správne i argumenty žalobcu uvedené vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného. Súd prvej inštancie sa
správne vyporiadal s otázkou počiatku plynutia premlčacej doby, keď dospel k záveru, že premlčaciadoba začala plynúť okamihom, keď rozhodnutím odvolacieho súdu, proti ktorému už riadny opravný
prostriedok nebol prípustný, bola exekúcia zastavená. Až tým okamihom sa plnenie, ktoré v exekúcii
bolo žalovanému poskytnuté od žalobcu, stalo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a tým

bezdôvodným obohatením. Dôvodom zastavenia exekúcie bol nespôsobilý exekučný titul - notárska
zápisnica, na základe ktorej právo žalovaného na plnenie zaniklo.

21. Žaloba bola podaná v rámci plynutia premlčacej doby, takže nárok žalobcu nie je premlčaný a je
dôvodný, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne

správny potvrdil.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 255, § 262
ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov v
plnom rozsahu.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).