Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. október 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 1T/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818010055
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dubová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8818010055.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dubovou v trestnej veci proti

obžalovanému: T. H., W.. XX.XX.XXXX U. U. W. M., M. F. F. Č.. XXX/XX, stíhaného pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona dňa 10. októbra 2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

T. H., W.. XX.XX.XXXX U. U. W. M., M.. F. F., T. L. Č.. XXX/XX, M..Č.. F., T. L. Č.. XXX/XX, nezamestnaný

j e v i n n ý , ž e

dňa 15.06.2017 v čase okolo 16.40 hod. napadol K.. Z. Z., W..XX.XX.XXXX, prechádzajúceho v tom
čase po chodníku popri miestnej komunikácii okolo rodinného domu Pod L. Č.. XXX/XX U. I. F., kde z
dvora tohto rodinného domu vybehol obvinený, ktorý na neho vulgárne nadával, kričal po jeho synovi a
po príchode k nemu ho jedenkrát udrel päsťou pravej ruky do oblasti ľavého ramena, čím poškodenému
K.. Z. Z. spôsobil zranene a to pomliaždenie, natiahnutie a podvrtnutie ľavého ramenného zhybu s dobou
liečenia a práceneschopnosti od 38-40 dní, ktoré zranenie si zvyčajne vyžaduje dobu liečenia najmenej

2 týždne

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví

t ý m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1) Trestného zákona.
Z a t o m u u k l a d á
podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona,§ 38 ods. 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere
6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 12

(dvanásť ) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkazuje poškodeného K.. Z. Z., W.. XX.X.XXXX U. U. W. M.,
M. F. Z. XXX/XX, F., T. F. T. L. XXX, F. a spoločnosť H.U. A. T., E..L.., L. L. Z. X, W., K.: XXXXXXXX s
nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátorkou bola dňa 25.01.2018 podaná na súd obžaloba na obžalovaného pre prečin ublíženia na
zdravípodľa§156 ods.1 Trestnéhozákonanatomskutkovomzáklade,žedňa15.06.2017včaseokolo
16.40 hod. napadol K.. Z. Z., W..XX.XX.XXXX, prechádzajúceho v tom čase po chodníku popri miestnej

komunikácii okolo rodinného domu T. L. Č.. XXX/XX U. I. F., kde z dvora tohto rodinného domu vybehol
obvinený, ktorý na neho vulgárne nadával, kričal po jeho synovi a po príchode k nemu ho jedenkrát
udrel päsťou pravej ruky do oblasti ľavého ramena, čím poškodenému K.. Z. Z. spôsobil zranene a to
pomliaždenie, natiahnutie a podvrtnutie ľavého ramenného zhybu s dobou liečenia a práceneschopnosti
od 38-40 dní.

Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný. Ku skutku uviedol, že asi 4 - 5 dní pred dňom 15.06.2017,
poškodenému zazvonil jeho 6 ročný syn a išiel mu povedať, že pes išiel niekde na jeho záhradku,
pričom poškodený začal chlapcovi nadávať a hnal ho na cestu. Chlapec išiel plačúci domov, až sa
„popišal“. Doma chlapec povedal žene, že čo sa mu stalo. Po tých 4 - 5 dňoch išiel okolo nich pán Capko
a on preto prišiel k nemu. Nadával mu, že prečo neprišiel za ním, ale kričal na chlapca. Poškodený
sa pootočil, išiel ďalej a nadával aj jeho svokre. Aj jeho svokra nadávala poškodenému. Potom sa

poškodený otočil a odišiel preč. Tým sa to celé skončilo. Obžalovaný uviedol, že od poškodeného bol
vzdialený minimálne meter a pol, a dôvod prečo poškodený uviedol, že ho udrel, obžalovaný vidí v
tom, že poškodený mal problémy s Y. T. a s jej manželom, pretože nemá rád cigánov. Poškodený sa
prisťahoval na ulicu, kde bývajú deti a je tam hluk, na čo nebol zvyknutý, keďže býval predtým inde. Pri
predmetnom skutku podľa obžalovaného bola prítomná J. T., Y. T. E. L. R. Y.. Nik iný zo susedov nebol

vonku. Obžalovaný pri svojom dopočutí uviedol, že ku dňu skutku nemal žiadne informácie ohľadne
zdravotného stavu poškodeného a až neskôr v Hanušovciach na policajnej stanici povedal, že mal
zranenie skôr, že spadol. Obžalovaný taktiež uviedol, že poškodený má problémy s každým susedom
a často privoláva hliadku, pretože vždy niekoho nahlási. Podľa obžalovaného, poškodený pravidelne
chodí do krčmy a pije tam alkohol, pretože ho tam videl aj S. T..

Poškodený K.. Z. Z.I. vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 15.06.2017 išiel na bohoslužbu v čase okolo
16.40 hod.,apreddomompaniT.počulkrik:„idetenchujatenkokotčovyhnalnášhosynazozáhradky.“
Aj obžalovaný nadával, a keď bol na úrovni ich domu, tak sa aj rozbehol, na čo poškodený uviedol, že
ho upozornil, že ak neprestane s nadávkami, tak zavolá políciu. Obžalovaný sa na to k nemu rozbehol
a napadol ho tým spôsobom, že poškodený bol vytočený do chodníka ľavým ramenom a obžalovaný

sa k nemu rozbehol a pravou rukou, ktorú mal v päsť, udrel ho do ľavého ramena. Poškodený taktiež
uviedol, že svokra obžalovaného na to reagovala tak, že obžalovanému povedala, aby ho nechal, aby
nemal problémy s políciou. Podľa poškodeného vykrikovala naňho pani T., pani T. J. a obžalovaný T.
H.. Poškodený svedka Y.a nevidel, lebo ako zistil z výpovede, ten mal byť vo vnútri v dome. Následne
poškodený odišiel a keďže zažil šok, tak hneď nevolal políciu, ale odišiel na bohoslužbu a políciu zavolal

až na druhý deň, pretože sa mu v noci zhoršil stav, keďže ho veľmi bolelo rameno a musel si brať lieky od
bolesti. Lekárske ošetrenie vyhľadal až na druhý deň, keď išiel na pohotovosť na chirurgické oddelenie.
Doba trvania jeho práceneschopnosti bola 40 dní, pričom v júli sa majú riešiť ešte trvalé následky.
Poškodený taktiež uviedol, že pravidelne každý mesiac chodí na obstreky do pleca a pichajú mu veľké
injekcie. Celú záležitosť považuje za dohovorenú naňho, pretože asi dva týždne predtým vyhnal zo

záhradky syna obžalovaného. Podľa poškodeného, nadávky voči nemu boli od mladej, aj od starej pani
T., ktoré sa nachádzali vo dvore, avšak nadával mu aj obžalovaný. Poškodený zároveň potvrdil, že asi
pred 10 rokmi mal zranenie tohto ramena, avšak po vybratí liekov, na röntgene nenašli nič, a tak sa
to odvtedy neriešilo. Poškodený taktiež uviedol, že pokiaľ ide o obmedzenie v jeho obvyklom spôsobe
života, tak rameno nebolo funkčné, musel sa vyhýbať ťažším bremenám a v noci ho v ňom silne pichalo.

Čiastočne potreboval aj pomoc druhej osoby. Jeho zranenie spred 10 rokov bolo spôsobené tak, že ku
večeru zakopol o krtinec a spadol do trávy, pričom išlo o ľavé rameno. Pri zranení zo dňa 15.06.2017
mal rameno fixované obväzom asi dva týždne a nosil ruku v závese.
Svedok R. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že v deň skutku išiel ku J. H., ku synovi T. H., pričom bolo
popoludní asi tri alebo štyri hodiny. Poškodený prechádzal cez cestu a začala sa s ním hádať svokra

obžalovaného. Nadávali si aj škaredo. Na to vybehol z dvora k poškodenému aj obžalovaný a niečo
si povedali, avšak svedok nevie, čo presne. Obžalovaný prišiel k poškodenému asi na dva až tri
metre a potom sa rozišli. V čase, keď bol poškodený pred domom obžalovaného, bola tam svokra
obžalovaného, jeho manželka, svedok a syn obžalovaného J.. Svedok uviedol, že po celý čas mal na
hádku poškodeného s obžalovaným dostatočný výhľad.

Svedkyňa Y. T.Á., svokra obžalovaného uviedla, že ku hádke 15.06.2017 došlo kvôli tomu, že jej vnuk
išiel ku svojej babke, teda k mame obžalovaného, kde býva aj brat obžalovaného a ten má psa. Pes
odišiel na pozemok poškodeného, a preto vnuk išiel na dvor poškodeného za tým psom. Poškodený
začal kričať na chlapca, ktorý sa až „popišal“. Následne na to išiel poškodený okolo nich, pričom onazametala pred domom, pľuvla naňho a nadávala mu. Povedala mu, že prečo kričí na cudzie deti, keď
svoje nemá. Potom nadával aj poškodený jej, na čo prišiel aj jej zať, obžalovaný, ktorý vyšiel z dvora
a prišiel k poškodenému na dva až tri metre, ale neudrel ho, len mu povedal, že keď bude mať svoje

deti, tak nech bije svoje deti. V ten deň videla v krčme poškodeného aj jej dcéra J. a teda, keby bol
obžalovaný poškodeného udrel, tak by išiel na ošetrenie a nie do krčmy. V čase incidentu sa na mieste
nachádzala okrem svedkyne, poškodeného a obžalovaného aj jej dcéra a ešte jeden chlapec, ktorý je
taktiež svedkom. Svedkyňa poprela, že by došlo k fyzickému napadnutiu. Svedkyňa taktiež uviedla, že
má vedomosť o konflikte medzi poškodeným a jej manželom, nakoľko poškodený volal hliadku polície,

keďže jej manžel chodil na trávu pre sliepky na pozemok, ktorý je za domom poškodeného, avšak nebolo
to na pozemku poškodeného.
Svedkyňa J. T.Á., družka obžalovaného uviedla, že dňa 15.6.2017 v popoludňajších hodinách išiel okolo
nich poškodený, pričom ona stála s druhom, obžalovaným na dvore. Jej mama začala kričať a nadávať
poškodenému a potom začala nadávať aj ona. Dôvodom bol predchádzajúci krik poškodeného na jej
syna. Na to vyšiel na cestu aj jej druh, obžalovaný, a ten tiež kričal na poškodeného, že prečo kričal na

syna, ktorý sa až pomočil od strachu. Prvá začala nadávať poškodenému jej mama, avšak k fyzickému
kontaktu ani z jednej ani z druhej strany nedošlo a poškodený pokračoval cestou dole, pričom nevie či
išiel do kostola alebo do krčmy. Svedkyňa ďalej uviedla, že aj po tomto incidente, následne na to asi
dva alebo tri dni, videla poškodeného sedieť v krčme.
Postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku bola prečítaná svedecká výpoveď Y.. Y. Ž., ako

splnomocnenkyne Dôvery zdravotnej poisťovne, a.s., ktorá si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške
152,72.- Eur, ako úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencovi, poškodenému.
Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom Y.. Y. V. vyplýva, že poškodený utrpel v súvislosti s
fyzickým napadnutím zo dňa 15.06.2017 pomliaždenie, natiahnutie a podvrtnutie ľavého ramenného
zhybu. Toto poranenie sa mohlo stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri jednom údere do oblasti

prednej plochy ľavého ramenného zhybu poškodeného zatvorenou dlaňou (päsťou) spôsobenou druhou
osobou. Znalec sa vo svojom znaleckom posudku vyjadril, že poranenie poškodeného mohlo vzniknúť
tak, ako to uviedol poškodený. Doba liečenia poškodeného spojená s práceneschopnosť môže byť v
tomto prípade 38 - 40 dní s následnou rehabilitáciou. Poškodený nebol v čase po úraze v bezvedomí,
nebolpripútanýnalôžko,nezvracal,nebolhospitalizovanývnemocnici,nemalhorúčkyanebolodkázaný

na pomoc druhej osoby pri vykonávaní základných životných potrieb. Bol obmedzený nemožnosťou
úplného pohybu v ľavom ramennom zhybe a bolesťami v mieste poranenie počas liečby v dĺžke 38 -
40 dní s klesajúcou intenzitou. Pretrvávajúce ťažkosti poškodeného súviseli s chronickými chorobnými
zmenami ľavého ramenného zhybu, ktoré mal poškodený aj pred uvedeným napadnutím. V prípade, že
by išlo o zdravého človeka, nedošlo by s najväčšou pravdepodobnosťou pri údere do ramena k žiadnym

poraneniam.
Znalec Y.. Y. V. pri svojom výsluchu uviedol, že je možné pripustiť, že si uvedené poranenie teoreticky
mohol poškodený spôsobiť aj sám, napr. pri páde na uvedené rameno, alebo pri náraze v stojacej
polohe do bližšie neurčeného predmetu. Vzhľadom ku skutočnosti, že v danom prípade nebolo pri
prvotnom vyšetrení poškodeného zistené v oblasti ľavého ramena, a to najmä ľavého ramenného kĺbu

žiadne povrchové poranenie ako napr. kožné odreniny alebo krvné podliatiny, je tento mechanizmus
vzniku poranenia málo pravdepodobný a znalec sa priklonil skôr k násiliu spôsobenému inou osobou.
Z výsluchu znalca ďalej vyplynulo, že v prípade pádu poškodeného, mohlo dôjsť aj k vzniku kožných
odrenín a krvných podliatín v oblasti dotyku ľavého ramena so zraňujúcim predmetom napr. podlahou
alebo povrchom cesty. Podľa znalca bola poškodenému prostredníctvom magnetickej rezonancie

popísaná hlavica ľavej ramennej kosti v ľahkom subluxačnom postavení dorzálne s predmetným
priestorom otvoreným, čo znamená, že hlavica bola posunutá mierne dozadu oproti jej normálnej
anatomickej polohe. Táto abnormálna poloha mohla vzniknúť, buď úderom päsťou do oblasti hlavice
smerom spredu dozadu s následným posunutím hlavice do miesta, ako to bolo zistené pri predmetnom
vyšetrení, prípadne, ak by druhá osoba pevne držala poškodeného za ľavú hornú končatinu, v rozsahu

od ruky až po začiatok ramena, v takejto polohe by pri trhnutí smerom dozadu spôsobenom osobou
držiacou ruku poškodeného, mohlo dôjsť pôsobením strednej sily a prudkosti k vzniku predmetného
poranenia. Vo všeobecnosti platí, že na vznik takéhoto poranenia postačuje stredná sila. Znalec taktiež
uviedol, že v prípade pádu poškodeného na zem, by v takomto prípade mohli u poškodeného vzniknúť
ďalšie poranenia napr. v oblasti tváre, pravej hornej končatiny ako následok kontaktu týchto častí s

podložkou, na ktorej malo dôjsť k poraneniu ľavého ramena. Iné poranenia však u poškodeného zistené
neboli. Pri údere päsťou do oblasti ramena, kde sa nachádzajú mäkké tkanivá ako tukové tkanivo
a svalovina, nemusí byť zreteľná krvná podliatina z dôvodu postupovania krvného výronu smerom
do hlbších štruktúr prednej plochy ľavého ramena. V prípade nárazu prednej plochy ľavého ramenao tupý predmet v stojacej polohe ako napr. zárubňa, okraj dverí prípadne nábytok, býva spravidla v
miestekontaktuzreteľnákrvnápodliatinazodpovedajúcapribližnetvaruzraňujúcehopredmetu. Citlivosť
pri tlaku by bola prítomná aj pri údere päsťou, aj pri páde, aj pri údere do zárubne alebo dverí.

Znalec sa pri svojom výsluchu priklonil, vzhľadom na prítomnosť citlivosti na tlak na prednú stranu
ľavého ramenného kĺbu, k úderu päsťou do tejto oblasti spôsobenom druhou osobou. Podľa znalca,
v prípade, ak by u poškodeného neboli zistené chronický chorobné zmeny ľavého ramenného zhybu,
nemuselo by dôjsť k vzniku poranenia, ale najmä k pridruženiu ťažkostí počas liečenia v takom rozsahu,
ako boli zistené u poškodeného. Podobné poranenia spojené s podvrtnutím a pomliaždením ľavého

ramenného zhybu však vznikajú pomerne ľahko aj u mladých ľudí, ktoré si následne môže vyžadovať
liečbu v trvaní najmenej dvoch týždňov. Zistené chorobné chronické zmeny u poškodeného mali za
následok zhoršenú rehabilitáciu ramena poškodeného v dôsledku vzniknutých úrazových zmien. Aj
prítomný zápal mohol vzniknúť až v dôsledku zranenia, pričom v uvedenom ramennom kĺbe boli zistené
aj degeneratívne zmeny v zmysle kostnej premeny pôvodného tkaniva, ktoré museli byť prítomné u
poškodeného pred uvedeným úrazom. Poškodený vzhľadom na svoj vek a chorobné zmeny v oblasti

ľavého ramena mohol pociťovať určitú bolestivosť aj obmedzenie pohybu aj v čase pred úrazom v
dôsledku chorobných a stareckých zmien ľavého ramena. Nález magnetickej rezonancie, ktorý hovorí
o zmene postavenia hlavice ľavého ramenného kĺbu však svedčí pre úrazovú zmenu v oblasti hlavice
ľavého ramenného zhybu, ktorá je spojená s výraznou bolestivosťou v dôsledku zmeny postavenia
hlavice ľavého ramenného zhybu a nie je možné ich dať do súvislosti iba s chronickými chorobnými

zmenami ľavého ramenného zhybu. V závere z lekárskej správy z ortopedickej ambulancie, ktorá brala
do úvahy nález magnetickej rezonancie ľavého ramena sa doslova uvádza, že išlo o poúrazové rameno
so subluxačným postavením hlavice s poškodením prednej časti jamky ľavého ramenného kĺbu - labra a
tekutinouktorésvedčíprepoúrazovézmenyvoblastiľavéhoramennéhozhybusnáslednýmiťažkosťami
u poškodeného.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná zápisnica o konfrontácii medzi obžalovaným a poškodeným,
z ktorej vyplýva, že poškodený pri tejto konfrontácii zotrval na svojom tvrdení, že ho obžalovaný
udrel do pleca ľavej ruky jednou ranou, pričom sa mu aj vytvorila na druhý deň modrina a celú noc
musel brať analgetiká. Pri tejto konfrontácii obžalovaný poprel, že by bol poškodeného udrel a zároveň
poškodenému uviedol, že sú aj svedkovia, ktorí potvrdia, že ho neudrel a prišiel k nemu najbližšie na

jeden a pol až dva metre.
Dôvera zdravotná poisťovňa si vo vyčíslení škody zo dňa 26.09.2017 uplatnila škodu v sume 152,72
Eur, a to za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.
Zo žiadanky o vyšetrenie magnetickou rezonanciou vyplýva, že bolo žiadané vyšetrenie magnetickou
rezonanciou ľavého ramena poškodeného.

Podľa lekárskej správy zo dňa 26.07.2017 podanej Y.. H., mal poškodený v závere popísané ľahké
subluxačné postavenie hlavice ľavého ramenného zhybu s tým, že boli v závere popísané aj ťažké
zmeny v oblasti ľavého ramena.
V zmysle lekárskej správy zo dňa 07.08.2017 mal poškodený funkčne obmedzenú hybnosť ľavého
ramena s následným subluxačným postavením ľavej hlavice ramennej kosti (humera) s poškodením

labra a výpotkom a následne v lekárskej správe zo dňa 21.08.2017 bolo u poškodeného v závere správy
popísané poúrazové rameno.
Obžalovaný je podľa správy o povesti z obce Bystré hodnotený ako slušná osoba, ktorá neužíva vo
zvýšenej miere alkoholické alebo iné návykové látky a nebol prejednávaný komisiou verejného poriadku.
Zo správy v systému AVIZO vyplýva, že obžalovaný nebol v tom čase trestne stíhaný. Pokiaľ ide

o priestupkové konanie obžalovaného, tak tento má podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov
Ministerstvavnútraevidovanýchviaceropriestupkov,pričomvoväčšineide oporušeniepravidielcestnej
premávky. Tak ako vyplýva z odpisu z registra trestov, obžalovaný bol doposiaľ 3 krát súdne trestaný,
avšak na každé z odsúdený sa už hľadí, akoby nebol obžalovaný odsúdený.
Z priestupkového spisu OR PZ Vranov nad Topľou, ČPS: ORPZ-VT-OPP4-104/2017-P súd zistil, že b

poškodenýmK..Z.Z.bolodňa15.06.2017 podanéoznámeniepodľa§59 ods.3Zákonaopriestupkoch.
Z tohto oznámenia vyplýva, že poškodený mal byť toho dňa na ulici okolo rodinného domu T. H., po ktorej
práve poškodený prechádzal, napadnutý T. H. a to tak, že ho tento udrel päsťou do ľavého ramena.
Zároveň z tohto oznámenia vyplýva, že naňho Peter Dávid nadával a kričal, aby už viackrát nepokrikoval
po jeho synovi. Taktiež tento incident mala vidieť manželka T. H. a jeho svokra, ktoré po ňom taktiež

pokrikovali. Poškodený pri tomto oznámení uviedol, že po údere od T. H. pociťuje bolesť v ramene,
a preto vyhľadá lekárske ošetrenie. Z podania vysvetlenia zo dňa 25.6.2017 T. H. E. J. T. vyplýva,
že obaja uviedli, že T. H. pri vysvetľovaní celej situácie poškodenému tohto chytil za ľavé rameno. Z
priestupkového spisu taktiež vyplýva, že vec bola z priestupkového konania odovzdaná na trestnéstíhanie, nakoľko vykonaným objasňovaním bolo zistené, že bola naplnená skutková podstata prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.
Podľa vyžiadanej správy OR PZ Vranov nad Topľou, zo dňa 06.06.2018 v dobe od 15.12.2016 do

15.12.2017 bola poškodeným privolávaná hliadka polície v nasledovných prípadoch: dňa 15.06.2017
kedy poškodený oznámil napadnutie zo strany rómskej rodiny Y., dňa 23.07.2017 oznámil poškodený
nelegálny výrub drevnej hmoty, pričom hliadkou bolo na mieste zistené, že pracovníci elektrárni
vykonávali povolený výrub drevnej hmoty, dňa 21.10.2017 oznámil poškodený výmenu názorov L. R.
Y., ktorá bola hliadkou napomenutá, dňa 14.11.2017 oznámila R. Y., že jej poškodený hodil na dvor

sekeru. Hliadka nezistila protiprávne konanie, nakoľko poškodený chcel hodiť sekeru po psoch, ktoré
sa trhali na dvore susedy.
Na základe vyžiadanej správy OR PZ Vranov nad Topľou zo dňa 21.08.2018 súd zistil, že dňa
15.06.2017 bolo poškodeným hlásené len fyzické napadnutie zo strany rómskej rodiny, a to konkrétne T.
H., kde hliadka vec zadokumentovala pod číslom: ORPZ-VT-OPP4-104/2017-P. Čo sa týkalo ohlásenia
fyzického napadnutia poškodeného dňa 15.06.2017 rómskou rodinou Y. jednalo sa o administratívnu

chybu.

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona trestného činu ublíženia na zdraví sa dopustí, kto inému úmyselne
ublíži na zdraví.

Ustanovenie chráni ľudské zdravie, teda normálne funkcie ľudského tela, vrátane riadnej funkcie
všetkých orgánov.

Za ublíženia na zdraví sa považuje porucha zdravia poškodeného, ktorá mu sťažuje obvyklý spôsob
života alebo výkon obvyklej činnosti po dobu okolo 7 dní, pričom pri posudzovaní sa vychádza zo

zhodnotenia všetkých okolností, hlavne povahy poruchy, akými príznakmi sa prejavovala, ktorý orgán
alebo ktorá funkcia bola narušená, aká bola bolestivosť poranenia a ich intenzita, aké lekárske ošetrenie
si poranenie vyžiadalo a do akej miery porucha zdravia narušila obvyklý spôsob života poškodeného.

Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel smerujúci k spôsobeniu ublíženia na zdraví. Pre

naplnenie znakov subjektívnej stránky nepostačuje len zistenie, že páchateľ konal úmyselne, ale sa
musí preukázať, že jeho úmysel smeroval aj k spôsobeniu ublíženia na zdraví tak, ako to vyžaduje ust.
§ 15 písm. a), resp. písm. b) Trestného zákona. V tejto súvislosti treba prihliadať najmä ma okolnosti,
za ktorých k útoku došlo, na jeho intenzitu, na to, či a aký predmet páchateľ k útoku použil a tiež na to,
aké nebezpečenstvo za daných okolností pre zdravie napadnutého hrozilo z útoku.

Všetky vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12
Trestného poriadku a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o vine obžalovaného z
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Súd mal teda preukázané, že
obžalovaný po právnej stránke svojim konaním naplnil objektívne i subjektívne pojmové znaky prečinu

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.
Obžalovaný spáchanie skutku poprel a priznal len slovnú potýčku s poškodeným, dôvodom ktorej bolo
prechádzajúce správanie sa poškodeného k synovi obžalovaného. Výpoveď obžalovaného súd hodnotí
ako tendenčnú v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný skutok, a to vo vzťahu k výpovedi
poškodeného v spojení so závermi znaleckého skúmania. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na

podané vysvetlenie pri prejednaní priestupku (ktorý bol neskôr posúdený ako prečin ublíženia na zdraví
podľa§156ods.1Trestnéhozákona),priktoromobžalovanýpriznaluchyteniepoškodenéhozarameno.
Aj keď toto tvrdenie súd nehodnotí a ani ho nemožno zohľadňovať ako priznanie, ale v spojení s ďalšími
vyhodnotenými dôkazmi, viedli súd k tomu, že neuveril výpovedi obžalovaného.

Pokiaľ ide o výpovede svedkov Y. T., J. T. E. R. Y., tak týmto výpovediam súd neuveril. L. J. T. je družkou
obžalovaného a Y. T. je jej matkou, a preto ich výpovede súdu vyznievajú v prospech obžalovaného.
Taktiež súd neuveril ani výpovedi svedkyne Y. T. aj z toho dôvodu, nakoľko svedkyňa mala už pred
týmto skutkom problémový vzťah s poškodeným, a aj hádka, ktorá priamo predchádzala konaniu
obžalovaného, bola najprv medzi touto svedkyňou a poškodeným. Tieto skutočnosti mal súd za také,

ktoré vyvolávajú pochybnosti o dôveryhodnosti jej výpovede, a teda že skôr je jej výpoveď účelová v
prospech obžalovaného. Zároveň je potrebné poukázať na vysvetlenie k prejednávanému priestupku
podanéhosvedkyňouJ.T.,priktoromtátosvedkyňauviedla,žeT.H.chytilpoškodenéhozarameno.Toto
tvrdenie svedkyne v spojení so skutočnosťou, že svedkyňa je družkou obžalovaného poukazujú na to, ževjejvýpovedinahlavnompojednávaníbadaťsnahupomôcťobžalovanému,pretosúdsvedkynineuveril.
Taktiež súd neuveril ani výpovedi svedka R. Y., a to z dôvodu, že ide o kamaráta syna obžalovaného a
po zhodnotení jeho výpovede s ďalšími dôkazmi súd jeho výpoveď považoval za tendenčnú.

Výpoveď poškodeného súd zhodnotil v spojení s výpoveďou znalca a závermi znaleckého posudku za
hodnovernú, a to aj prihliadnutím na poukázaný rozpor v záverečnej reči obhajcu. Obhajcom uvádzaný
rozpor sa týkal výpovede poškodeného pri konfrontácii s obžalovaným, kde uviedol, že mal modrinu.
Obhajca toto tvrdenie považuje za rozporné s možným spôsobom vzniku poranenia a jeho vonkajšími

prejavmi, ako ho popísal znalec. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na výpoveď znalca, ktorý
uviedol, že žiadne povrchové poranenie nebolo u poškodeného pri prvotnom vyšetrení zistené a takéto
tvrdeniejevzhodeajslekárskousprávouovyšetrenípoškodenéhozodňa16.6.2018,ktorásanachádza
aj v priestupkovom spise. Poškodený vo svojej výpovedi modrinu popísal ako odtlačok nechta. Za
podstatné v tejto súvislosti považuje súd skutočnosti uvedené znalcom, že žiadne povrchové poranenia
u poškodeného pri prvotnom vyšetrení neboli popísané a tieto skutočnosti vyplývajú aj z jednotlivých

lekárskych správ týkajúcich sa poškodeného. Súd má zato, že ak by boli u poškodeného pri lekárskom
vyšetrení zistené vonkajšie poranenia, tieto by boli v lekárskej správe popísané. Zároveň bolo potrebné
vysporiadať sa aj s tvrdením poškodeného vo výpovedi, že volal hliadku polície až na nasledujúci deň a
na nasledujúci deň aj vyhľadal lekárske ošetrenie. Z pripojeného priestupkového spisu (nakoľko najprv
bolo konanie obžalovaného riešené v priestupkovom konaní) vyplýva, že poškodený nahlásil napadnutie

obžalovaným ešte v deň, kedy došlo k napadnutiu, teda dňa 15.6.2017, ako to vyplýva zo záznamu o
podaní oznámenia zo dňa 15.6.2017. Tento konkrétny rozpor súd nehodnotí ako podstatnú okolnosť,
pre ktorú by nebolo možné výpoveď poškodeného považovať za hodnovernú. V tejto súvislosti sa žiada
uviesť, že výpoveď poškodeného súd hodnotil v spojení s ďalšími dôkazmi, a aj pre uvedené rozporné
tvrdenie, súd výpovedi poškodeného uveril, nakoľko napadnutie bolo hlásené ešte v deň, kedy k nemu

došlo.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že obžalovaný vybehol z dvora ku poškodenému, ktorý
prechádzal po chodníku popred dom obžalovaného, pričom obžalovaný mu vulgárne nadával, pretože
kričal po jeho synovi a zároveň došlo aj k fyzickému napadnutiu a to jednému úderu päsťou pravej

ruky obžalovaného do ľavého ramena poškodeného. Súd mal teda preukázané, že obžalovaný sa
svojim konaním dopustil prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko
bolo preukázané, že obžalovaný spôsobil poškodenému pomliaždenie, natiahnutie a podvrtnutie
ľavého ramenného zhybu, pričom toto zranenie si vyžadovalo liečenie 38-40 dní. Toto zranenie bolo
poškodenému spôsobené práve jedným úderom päsťou obžalovaného. Zranenie poškodeného si

objektívne vyžiadalo lekárske ošetrenie a liečenie, ktoré presahuje dobu 7 dní, pričom táto skutočnosť
vyplýva jednak z výpovede poškodeného, ako aj z výpovede znalca, ktorý dobu liečenia u poškodeného
určil v rozsahu 38-40 dní. Súd mal zároveň za preukázané, že počas doby liečenia bol poškodený
ovplyvnený v obvyklom spôsobe života, nakoľko mal obmedzenú hybnosť ľavého ramena, ktorá bola
zároveň bolestivá. Obžalovaný konal v priamom úmysle, pričom tento záver vyplýva aj zo spôsobom

akým obžalovaný konal, keďže bol nahnevaný na poškodeného, ktorý predtým kričal na jeho syna.
Keďže obžalovaný o tomto chronickom chorobnom stave poškodeného nevedel, nemôže tak podľa
názoru súdu zodpovedať za dlhšiu a zhoršenú rehabilitáciu poškodeného. Aj keď si na jednej strane,
ako vyplýva zo znaleckého dokazovania, zranenie poškodeného vyžadovalo liečenie v trvaní 38-40
dní, je potrebné na druhej strane poukázať aj na skutočnosti uvádzané znalcom, týkajúce sa doby

trvania liečenie takéhoto zranenia u zdravého človeka. V prípade, ak by došlo k takému zraneniu u
zdravého človeka- teda u človeka bez chorobných zmien ako ich mal poškodený, doba liečenia by bola
najmenej 2 týždne. V konaní bolo preukázané, že obžalovaný nemal vedomosť o zdravotnom stave
poškodeného a o jeho prípadných chronických problémoch s ľavým ramenom. Z uvedeného dôvodu
nemožno teda pričítať obžalovaného zodpovednosť za liečenie poškodeného, ktoré bolo v súvislosti s

chronickými zmenami v ramene poškodeného, a teda v tomto smere nie je daný úmysel obžalovaného
pre spôsobenie takého následku. Preto súd uzavrel, aj keď obžalovaný úmyselne ublížil poškodenému
na zdraví a liečenie poškodeného si vyžiadalo dobu liečenia 38-40 dní, vzhľadom na vyššie uvedené
o nepreukázaní úmyslu obžalovaného, berúc do úvahy, že takéto zranenie si zvyčajne vyžaduje dobu
liečenia najmenej 2 týždne, súd túto skutočnosť zohľadnil v popise skutku so záverom, že aj v prípade

vyžiadaného liečenia v trvaní najmenej 2 týždne, za ktoré obžalovaný zodpovedá, je naplnená skutková
podstata prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, a preto súd obžalovaného
uznal za vinného zo spáchania uvedeného skutku.V popise skutku je uvedené, že obžalovaný na poškodeného vulgárne nadával, kričal po jeho synovi,
pričom z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že obžalovaný nadával poškodenému práve
preto, že poškodený predtým kričal na syna obžalovaného. Táto chyba v popise skutku však nemá vplyv

na záver súdu o vine obžalovaného.

Pri rozhodovaní o treste, súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Tr.
zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na
dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť

zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok
represie ( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a
jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej
prevencie ( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí
vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

V rámci úvah o druhu trestu a jeho výmere súd prihliadol aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností v zmysle ust. § 38 ods. 2 Tr. zák. U obžalovaného súd nevzhliadol ani
poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť, preto v súlade s § 156 ods. 1 Trestného zákona súd ukladal
trest pri trestnej sadzbe 6 mesiacov až 3 roky. Súd teda u obžalovaného uložil trest na dolnej

hranici a súčasne výkon uloženého trestu podmienečne odložil. V tomto smere súd bral do úvahy
tú skutočnosť, že predchádzajúce odsúdenia obžalovaného sú už zahladené a priestupkové konania
obžalovaného sa týkali prevažne porušovania cestnej premávky, a tak mal súd za to, že vzhľadom
na osobu obžalovaného, jeho doterajší život ako aj na okolností prípadu, na zabezpečenie ochrany
spoločnosti a nápravu obžalovaného postačuje trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Vzhľadom

na okolnosť spáchania skutku, teda dôvod, pre ktorý došlo k spáchaniu skutku, teda že tomuto
napadnutiu predchádzalo neprimerané správanie poškodeného k synovi obžalovaného, súd považoval
za dostatočný a v súlade so zásadami pre ukladanie trestu trest na dolnej hranici trestnej sadzby.
Za daných okolností prípadu súd je toho názoru, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný,
a preto výkon trestu obžalovanému podmienečne odložil. Pri určení skúšobnej doby, podľa názoru

súdu, boli zohľadnené všetky okolnosti predpokladané zákonom pre ukladanie trestu a určená skúšobná
doba v trvaní dvanásť mesiacov, tak zodpovedá zásadám ukladania trestu. Určenú skúšobnú dobu súd
považuje za primeranú vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život a okolnosti predmetného
prípadu.

Vzhľadom na to, že nemožno pričítať obžalovanému celú dobu liečenia poškodeného, bolo by
potrebné vykonať k rozsahu priznanej náhrady škody vykonať ďalšie dokazovanie, preto súd odkázal
poškodeného K.. Z. Z. s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Zároveň je od tohto odvodený aj
nárok poškodenej zdravotnej poisťovne Dôvery, a.s., preto aj túto poškodenú súd s nárokom na náhradu
škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný

pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť
aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalorozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.