Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/79/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117207106
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117207106.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu

JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: R. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. XXX, t.č. ul. C. V.
XX, G., o zaplatenie 414,75 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 17Csp/78/2017-40 zo dňa 14.02.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku II., III. a IV..

II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:

„I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi na istine 13 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania z
priznanej istiny od 9.8.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v bode 10 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
v znení: „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj
dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve zaväzuje sa ju uhradiť
v mesačných splátkach tak, ako je uvedené na prvej strane tejto zmluvy. 1/3 poplatku predstavuje
dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so

všetkou administratívou s tým spojenou.“ - j e n e p r i j a t e ľ n á.

III. Vo zvyšku nad priznané plnenie súd žalobu z a m i e t a.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, § 3 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, §

4 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

3. V odôvodnení uviedol, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril žalobca a žalovaná zmluvu o úvere, na základe
ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 350 Eur, ktorý mala vrátiť spolu s poplatkom 322 Eur, t. j. v sume
672 Eur v 12 mesačných splátkach po 56 Eur mesačne, počnúc dňom 15.1.2013. Na základe žiadosti o
úpravu splátkového kalendára zo dňa 17.7.2013 zo strany žalovanej došlo k posunutiu úhrady splátky
o 60 dní tak, že dátum prvej posunutej splátky bol 15.9.2013. Žalobca v písomnom podaní doručenom

5.10.2017 ozrejmil, že na základe žiadosti o posun splátkového kalendára, dátum prvej splátky bol
15.9.2013 a k zaplateniu úveru tak malo dôjsť 9.8.2014. Žalovaná celkovo uhradila v splátkach 337 Eur.4. Zmluva o úvere, ktorú uzatvorili účastníci 27.12.2012 je spotrebiteľskou zmluvou a podlieha súdnej
kontrole. Súd zistil, že zmluva neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti, keď v nej nie je uvedený
termín konečnej splatnosti úveru, úroková sadzba, údaj o RPMN, priemerná hodnota RPMN, chýba v nej

adresa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Tieto nedostatky v náležitostiach
zmluvy spôsobujú, že úver je bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z..

5. Podľa výpočtu cez internetovú kalkulačku pri údajoch o výške úveru 350 Eur a celkovej výške, ktorú
uhradí spotrebiteľ 672 Eur za 12 mesiacov je úrok 91,99 % a RPMN 281,64 %. V takejto výške úrok a

RPMN sú v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a toto len svedčí
tomu, že celkové náklady úveru navýšené o poplatok 322 Eur znamenajú, že úrok je 91,99 %, čo je
neprimerane vysoký, pričom súdna rozhodovacia prax považuje ďaleko nižší úrok nad 30 % v rozpore
s dobrými mravmi.

6. Pokiaľ ide o poplatok 322 Eur, tento poplatok podľa všeobecných podmienok bodu 10 tvorí v

1/3 úrok a zvyšné 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou. Súd považuje tento poplatok za neprijateľnú zmluvnú podmienku pre
jej netransparentnosť, pretože nie je známe, aké sú reálne vynaložené náklady vo výške 214,66 Eur, t. j.
za aké úkony a čomu zodpovedajú 2/3 nákladov, za aké konkrétne náklady sú žiadané z tohto poplatku.
Žalobca v podmienkach zmluvy nezdôvodňuje, prečo výška tohto poplatku a týchto nákladov závisí od

výšky poskytnutého úveru, keďže je pohyblivá a je určovaná podľa pomeru k výške poskytnutého úveru
a čím je vyšší úver, tým je tento poplatok vyšší. Súd v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka takúto
zmluvnú podmienku považuje za neprijateľnú, a teda neplatnú.

7. Žalovaná uhradila žalobcovi celkovo 337 Eur a je takto povinná mu zaplatiť len rozdiel medzi výškou

poskytnutého úveru 350 Eur a zaplatenými platbami 337 Eur, čo zodpovedá sume 13 Eur, na zaplatenie
ktorej ju súd zaviazal.

8.Vozvyškusúdžalobuakonedôvodnúzamietol.Žalobcanepreukázalúčelnosťanivýškuvynaložených
trov mediačného konania. Taktiež pokiaľ ide o poplatky za upomienky, tieto sú neprávom žiadané,

keďže je všeobecne známe, že náklady za upomienky predstavujú náklady poštovného, čo je 0,50 Eur
a žalobcom žiadané náklady za upomienky vo výške 40 Eur sú neprimerane vysoké, nezodpovedajú
skutočným nákladom, pričom žalobca má nárok na poplatky len vo výške, ktoré mu reálne vznikli.

9. Pokiaľ ide o úrok žiadaný vo výške 32 %, z podanej žaloby ani predložených listinných dôkazov nie

je súdu známe, na základe čoho žiada žalobca takýto úrok. Žalobca má nárok len na žalovaný úrok
za omeškanie, ktorý je stanovený vo výške úrokovej sadzby ECB + 5 percentuálnych bodov platných
k prvému dňu omeškania. Tento úrok žiadal žalobca priznať vo výške 5 %. Súd mu priznal tento úrok,
avšak len z priznanej istiny 13 Eur od 9.8.2014 do zaplatenia.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.

11. Proti rozsudku, a to proti výroku o určení zmluvnej podmienky za neprijateľnú, výroku o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca. Namietal, že uzavrel so žalovaným zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné

podmienky poskytnutia úveru. Nie je možné hovoriť o absencii výšky úrokovej sadzby. Žalovaný zároveň
svojimpodpisomZmluvypotvrdilprevzatieaoboznámeniesasoŠtandardnýmieurópskymiinformáciami
o spotrebiteľskom úvere (ďalej len ,,ŠEISÚ“). V ŠEISÚ je jasne, určito a zrozumiteľne v bode 3 uvedené:
„Úroková sadzba úveru alebo v prípade potreby rôzne úrokové sadzby úveru, ktoré sa vzťahujú na
zmluvu o úvere je fixná 32 % ročne.“ Nemožno hovoriť ani o absencii údaja o konečnej splatnosti

úveru, ktorá jasne vyplýva jednak zo Zmluvy ako aj zo ŠEISÚ, v zmysle ktorých sa uvádza ,,Termín
konečnej splatnosti úveru (je) 15.04.2014“. Rovnako nie je možné hovoriť o absencii údaja o RPMN,
ktorý je zreteľne uvedený na prednej strane Zmluvy. Z ustanovení ŠEISÚ a VPPÚ s určitosťou vyplýva,
že príslušný poplatok vo výške 322,--- EUR je tvorený úrokom za poskytnutie úveru vo výške 32 %
ročne, a to v rozsahu jednej tretiny príslušného poplatku a vo zvyšnej časti je tvorený nákladmi na

vypracovanieauzatvorenieZmluvyspolusovšetkouadministratívoustýmspojenou,t.j.vrozsahudvoch
tretín príslušného poplatku. V zmysle bodu 04. VPPÚ: ,,Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú
zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 4 EUR ako paušálnu úhradu
nákladovaadministratívystýmspojenejdo5dníoddoručeniapísomnejvýzvynaúhradu..“Nakoľkoboložalovanému zaslaných desať upomienok obyčajnou poštovou zásielkou, vznikol tak žalobcovi nárok na
úhradu sumy vo výške 40,-- EUR. V prípade uplatňovaných trov mediačného konania žalobca odkazuje
na bod 13. VPPÚ, v zmysle ktorých zmluvné strany prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia

sporov vznikajúcich zo zmluvy. Zmluvné strany si dohodli možnosť pred rozhodnutím sporu v konaní
pred súdom využiť mediáciu, pri ktorej zmluvné strany pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol zo
zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie. V zmysle uvedeného si žalobca uplatnil
trovy mediačného konania v celkovej výške 142,79 EUR, ktoré pozostávajú z dvoch úkonov právnej
služby v sume 41,52 EUR a z poplatku vo výške 59,75 EUR. K tvrdeniam ohľadne absencie zákonnej

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to adresy veriteľa na podanie reklamácie poukázal na
adresu sídla, ktorú žalobca uvádza v hlavičke predmetnej zmluvy. Zmluvu o úvere nemožno považovať
za bezúročnú a bez poplatkov. Slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie
zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Je potrebné uviesť, že v čase uzavretia zmluvy
o úvere neexistoval a nebol účinným žiaden všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého by
bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno

teda vychádzať iba z ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Správne by mal súd prihliadať
na úrokovú sadzbu stanovenú spoločne pre banky a ďalej nebankové, leasingové a iné spoločnosti,
pod ktoré spadá aj žalobca. Naviac prevýšenie takejto odplaty je možné a zákon zakazuje len také
prevýšenie, ktoré má charakter prevýšenia podstatného. Pokiaľ ide o výšku príslušného poplatku,
tento je v zmluvách o úvere dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný, je uvedený hneď pri sume

poskytnutého úveru, teda klienti žalobcu vedia posúdiť hodnotu protiplnenia. Zároveň vo VPPÚ, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere je presne uvedené aká časť príslušného poplatku tvorí úrok a
aká časť tvorí náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou
s tým spojenou. Pokiaľ ide o cenu úveru, ktorej súčasťou sú aj náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou, samu o sebe ju nemožno posudzovať z

toho hľadiska, že by spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Príslušný
poplatok úveru ako cena za poskytnutie úveru je vždy dojednaná určito, jasne a zrozumiteľne, vopred a
bez toho aby prišlo k jej zvýšeniu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok vo výroku
II., III. a IV. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

13. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods.

1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

14. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia

existencia možná bez nekalých podmienok (článok 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

15. V zmysle zmluvy zo dňa 27.12.2012 sa žalovaná zaviazala zaplatiť poplatok v celkovej výške 322
Eur. Predmetný poplatok je v zmysle bodu 10 VPPÚ tvorený z 1/3 úrokom a z 2/3 administratívnym

poplatkom. Odvolací súd konštatuje, že je za hranicou rozumného úsudku, aby administratívny poplatok
vo výške 214,66 Eur, teda presahujúci 60 % sumy poskytnutého úveru (350 Eur) sledoval reálne
výdavky spojené s poskytnutím úveru. Za stavu, kedy bol spotrebiteľ v zmysle zmluvy povinný zaplatiť
veriteľovi okrem úroku aj administratívny poplatok vo 214,66 Eur, je dôvodné dospieť k záveru, že tento
administratívny poplatok v skutočnosti predstavuje odplatu za poskytnutie úveru, a teda jeho podstata

a účel je rovnaký ako je to pri úroku.

16. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 27.02.2014 vo veci sp. zn. C-470/12, bod
41, v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať nekalosúťažné podmienky aj
bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice

93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň
na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať
odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých sospotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00,
Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25)“ .

17. Odvolací súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že odplata, úroky za poskytovanie peňažných
prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov. Doterajšia judikatúra súdov
nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti
v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie
je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej

klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom
je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú
najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov
alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na
vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100
% oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu

pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. V predmetnom
prípade odplata za úver predstavuje v skutočnosti 92 % ročne, čo takmer 10 násobne prevyšuje
obvyklú mieru úrokových sadzieb za porovnateľné úvery v čase uzavretia zmluvy o úvere (podľa údajov
zverejnených NBS pre úvery poskytnuté v období 12/2012 s dobou fixácie úrokovej sadzby do1 roka
- 9,23 % ročne). Táto okolnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech

spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť
dojednanie zakotvené v bode 10. VPPÚ ako neprijateľnú a absolútne neplatnú zmluvnú podmienku.

18. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009
zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej

finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná
a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž
musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom.
Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak
dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“

19. Žiadny všeobecne záväzný predpis nijako neobmedzil súdy, aby korigovali neprimerane vysoké
úroky, ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, no nie sú vyňaté z posudzovania dodržania imperatívu
dobrých mravov zo strany súdu. Sadzba odplaty 92 % ročne je úplne drastická a nemá žiadne
opodstatnenie v demokratickej spoločnosti. Súdy sa značne kriticky vyjadrili už aj k nižším úrokovým

sadzbám (5Cdo 26/2011 (48%), 1MCdo 1/09 (60%), Krajský súd v Prešove vo veci 3Co 67/2008 (25%).
NemeckýBGHvrozsudkuz13.3.1990AZXIZR252/89vyhlásilúversrozdielomo12%percentuálnych
bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s
dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967 rozhodnutím z 1. 4.
1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26% na 18% a sadzbu 26% vyhlásil za

odporujúcu dobrým mravom.

20. Dojednanie o administratívnom poplatku je vágnym ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o
aké konkrétne administratívne činnosti a takto neúmerne vysoký poplatok bez bližšej špecifikácie
jeho výšky a účelnosti je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka). Žalovaná ako

spotrebiteľka nebola s jeho podstatou oboznámená, poplatok nie je náležite špecifikovaný a viaže sa na
bližšie neurčené náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou. Podstatou administratívneho poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi
nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Poplatok vo výške presahujúcej polovicu sumy
poskytnutého úveru nemôže ani pri najlepšej vôli predstavovať výdavky spojené s administratívnou

činnosťou.

21. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To
znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v
štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi

dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

22. Zmluvná podmienka v zmluve o úvere zo dňa XX.XX.XXXX obsiahnutá v bode 10 VPPÚ nepochybne
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom vneprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie, a preto je v zmysle
generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s porušením princípu
dobrých mravov neprijateľná a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

23. Súd prvej inštancie vzhľadom na neuvedenie obligatórnych náležitostí zmluvy v zmysle zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (§ 9 ods. 2) vyhodnotil úver poskytnutý na jej základe ako
bezúročný a bez poplatkov.

24. Odvolací súd konštatuje, že údaj o úrokovej sadzbe napriek zneniu ust. § 9 ods. 2 písm. i) zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy v zmluve
absentuje. Jej výšku je možné vyvodiť z výšky poplatku uvedeného v zmluve a počtu splátok v spojení
s bodom 10 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, čo spôsobuje neprehľadnosť a spotrebiteľovi
de facto znemožňuje získať zrozumiteľné, náležité informácie o základných podmienkach zmluvného
vzťahu, do ktorého vstupuje. Ide o esenciálnu náležitosť zmluvy o úvere, ktorá musí byť uvedená priamo

v zmluve. V zmluve nie je uvedený ani údaj o priemernej RPMN, ktorý je v zmysle § 9 ods. 2 písm. y)
zákona o spotrebiteľských úveroch obligatórnou náležitosťou zmluvy o úvere. Keďže v zmluve absentuje
údaj o úroku, údaj o priemernej RPMN, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1
písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z.), na základe neprijateľnej, neplatnej zmluvnej podmienky obsiahnutej
v čl. 10 VPPÚ žalovaná nie je povinná žalobcovi uhradiť poplatok vo výške 322 Eur.

25. Pokiaľ žalobca tvrdí, že súdom vytýkané obligatórne náležitosti zmluvy sú uvedené v Štandardných
informáciách k spotrebiteľskému úveru, k tomuto odvolací súd uvádza, že žalobca v štádiu
prvoinštančného konania Štandardné informácie k spotrebiteľskému úveru nepredložil. Učinil tak až v
odvolacomkonaní.Žalobcovizust.§132CSPvyplývanielenbremenotvrdeniaaleajdôkaznébremeno.

V civilnom sporovom konaní sa naviac uplatňuje zásada koncentrácie (§ 154 CSP). Z obsahu spisu
nevyplývajú okolnosti, ktoré by opodstatňovali aplikáciu ust. § 366 CSP. Žalobcovi nič nebránilo predložiť
Štandardné informácie k spotrebiteľskému úveru už spolu so žalobou. Za tohto stavu odvolací súd
na dôkaz predložený žalobcom až v odvolacom konaní prihliadať nemohol. Pre úplnosť odvolací súd
uvádza, že zo zmluvy ani z VPPÚ nevyplýva, že súčasťou zmluvy o úvere sú aj Štandardné informácie

k spotrebiteľskému úveru. Štandardné informácie naviac nie sú odátumované ani podpísané zmluvnými
stranami, preto vo vzťahu k posúdeniu obligatórnych náležitostí zmluvy by aj v prípade ich včasného
predloženia nemali relevanciu.

26. Žalobca si v konaní uplatňoval aj poplatky za upomienky v celkovej výške 40 Eur. V konaní však

nepreukázal, že žalovanej upomienky reálne zaslal. Nepreukázal ani skutočnosť, že mu vznikol nárok na
trovy mediačného konania, nakoľko obsahom spisu nie je dôkaz o uskutočnení mediácie medzi stranami
sporu.

27. Správnym výrokom vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného stavu

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§ 387
ods. 1 CSP).

28. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešná bola žalovaná, ktorej
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení

s ust. § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní pasívna, k
odvolaniu sa nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila, a podľa obsahu spisu jej ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP
zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396
ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške

náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne
nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).