Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. október 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/54/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116203306
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116203306.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: O. O., D..

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX H., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Igor Šafranko, advokát so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Všeobecná
úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený:
ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o. so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 35 857 513, v konaní
o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.818,53 EUR, takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 480 EUR spolu s 5 %-tným ročným úrokom z
omeškania od 08.04.2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

III. žalobkyňa n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania n e p r
i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu podanou dňa 18.2.2016 navrhol žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť jej sumu 2.818,53 EUR spolu s 8,05 %-tným ročným úrokom z omeškania odo dňa
nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia z titulu vydania bezdôvodného

obohatenia. V rámci žaloby žalobkyňa poukázala na to, že na základe zmluvy o vydaní a používaní
„Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM“ zo dňa 22.07.2004 vyčerpala finančné prostriedky v celkovej výške
2.768,78 EUR a žalovanému uhradila sumu 5.587,31 EUR. Preto sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne
obohatil o sumu 2.818,53 EUR. Zo žaloby vyplýva, že podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 zmluva
musí obsahovať sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. a)
cit. zákona), ročnú percentuálnu mieru nákladov, ak nie je uvedená spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. g) cit. zákona). Žalobkyňa taktiež citovala ustanovenie §

4 ods. 5 cit. zákona a teda, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie
sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia k žalobe poukázal na to, že v spore nie je vecne pasívne
legitimovaný, keďže na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.11.2015 došlo k postúpeniu
pohľadávky vrátane práv a povinností veriteľa plynúcich zo zmluvného vzťahu žalovaného a žalobkyne,
ktorý vznikol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Z vyjadrenia ďalej vyplýva, že zmluva, ktorá

je predmetom tohto konania je platným právnym úkonom uskutočneným v plnom súlade s príslušnými
právnymipredpismiaobsahujevšetkynáležitostivzmyslezákonač.258/2001.Žalovanýtaktiežvzniesol
námietku premlčania a navrhol, aby súd žalobu zamietol.3. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
Podľa § 4 ods. 5 cit. zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie

sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

4. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

5. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo v súvislosti s uzavretou
zmluvou o vydaní a používaní „Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM“. Zo zmluvy zo dňa 22.07.2004, ktorá
je písaná drobným, ťažko čitateľným písmom, nevyplývajú žiadne náležitosti, ktoré podľa názoru súdu
táto zmluva musí obsahovať. Teda zo zmluvy nie je zrejmý úverový rámec, mesačná splátka, termín

splatnosti, úroková sadzba, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), teda žiadna z náležitostí, ktorú
takáto zmluva musí nevyhnutne obsahovať. Pokiaľ žalovaný odkazuje na sadzobník, resp. iné ďalšie
dokumenty,taksúdvtomtoohľadepoukazujenato,žetietonáležitostimusíobsahovaťsamotnázmluva.
Keďže v zmluve nie je uvedená RPMN, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a taktiež v
zmluve nie sú žiadne úroky a poplatky, preto žalobca nie je povinný zaplatiť ich aj v zmysle citovaného

ustanovenia § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z.

6. Z výpisu pôžičkovej karty Quatro PREMIUM síce vyplýva, aká bola štandardná úroková sadzba,
sankčná úroková sadzba a štandardná splátka, avšak ak už súd konštatoval, všetky tieto náležitosti
musia byť uvedené v samotnej zmluve. Z tohto výpisu za obdobie od 29.07.2004 do 30.09.2015 vyplýva,

aké sumy žalobkyňa reálne čerpala, aké platby žalovanému uhradila, resp. aké všetky ďalšie nároky si
uplatnil žalovaný voči žalobkyni.

7. Žalovaný namietol nedostatok vecnej pasívnej legitimácie z dôvodu, že pohľadávka bola postúpená
na iný subjekt. Z predložených výpisov však nepochybne vyplýva, že žalovaná všetky platby uhrádzala

žalovanému, preto nie je právne relevantné, že žalovaný dňa 23.11.2015 postúpil pohľadávku a všetky
práva a povinností s ňou spojené na iný subjekt, keďže žalobkyňa poslednú platbu realizovala ešte dňa
07.09.2015, preto ja žalovaný v spore pasívne legitimovaný.

8. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, preto sa súd zaoberal posúdením

tejto námietky. Subjektívna lehota v zmysle § 107 ods. 1 OZ plynie od doby, kedy sa oprávnený
subjekt dozvedel o bezdôvodnom obohatení, a to o jeho výške a o tom, kto sa na jeho úkor
obohatil. V tomto ohľade je nepochybné, kto má byť povinným subjektom, teda subjektom, ktorý sa
na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil a medzi stranami sporu nebola sporná výška bezdôvodného
obohatenia, hoci žalovaný tento nárok z iných dôvodov neuznáva. Podstatnou okolnosťou je, kedy sa

právo mohlo vykonať prvý raz, teda v danom prípade kedy sa žalobkyňa dozvedela o bezdôvodnom
obohatení, pričom túto vedomosť je potrebné odvíjať od toho, kedy žalobkyňa získala vedomosť
o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť toto bezdôvodné obohatenie, pričom v tomto
ohľade nie sú podstatné jej právne znalosti, teda či vedela o príslušnej právnej úprave, resp.
judikatúre súdov. Vyššie uvedený záver je v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, jedná

sa napr. o rozhodnutia sp. zn. 26Cdo/785/2011, 1Cdo/67/2011, 28Cdo/685/2011, 28Cdo/3977/2007,
33Odo/306/2005, 33Odo/528/2006. Z týchto rozhodnutí okrem iného vyplýva, že vedomosťou podľa §
107 ods. 1 OZ sa nemyslí znalosť právnej kvalifikácie, ale skutkových okolností, z ktorých možno vyvodiť
zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie. Nie je teda významné, či oprávnený má také vedomosti,
aby bol subjektívne schopný posúdiť uvedené skutkové okolnosti. V danom prípade sa žalobkyňa o

skutkových okolnostiach dozvedela momentom úhrady jednotlivých splátok a nie je možné akceptovať
údaj uvedený v žalobe, z ktorého vyplýva, že sa o skutočnosti, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne
obohatil dozvedela až v mesiaci september roku 2015 od Združenia HOOS, nakoľko, pokiaľ by sa
mala subjektívna vedomosť posúdiť takýmto spôsobom, tak oprávnený subjekt by si mohol v podstatesvojvoľne prispôsobiť počiatok plynutia subjektívnej lehoty tak, aby jeho nárok nebol premlčaný, a teda
je potrebné, aby aj počiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty bol v podstate „objektivizovateľný“.
Súd poukazuje na to, že počiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty je potrebné taktiež odvíjať

osobitne od zaplatenia jednotlivých splátok, pričom v danom prípade žalovaná uhrádzala splátky do
07.09.2015 a žaloba v tejto veci bola súdu podaná dňa 18.02.2016, preto má žalobkyňa nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu splátok uhradených dva roky spätne pred podaním žaloby
t.j. od 18.02.2014 do budúcna a v danom prípade žalobkyňa od tohto obdobia zaplatila žalovanému
platby v celkovej výške 480 EUR (6 x 50 EUR a 6 x 30 EUR), preto súd v tejto časti žalobe vyhovel

a v prevyšujúcej časti z dôvodu vznesenej námietky žalobu zamietol. Žalobkyni priznal uplatnený
nárok spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby
žalovanému, avšak nie vo výške 8,05 % ako to navrhovala žalobkyňa, keďže nárok nie je uplatnený
z titulu pôvodnej zmluvy ale z titulu vydania bezdôvodného obohatenia a žalovaný sa o tomto nároku
dozvedel až dňa 07.04.2016, teda doručením žaloby. Preto súd aj v časti príslušenstva nad rozsah
priznaný týmto rozsudkom žalobu zamietol.

9. Žalobca v rámci žaloby poukázal na to, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať 10-ročnú
premlčaciu lehotu, keďže sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie, a to s poukazom na to, že
žalovaný ako banka poskytuje úvery už dlhodobo a vo veľkom množstve, čo vylučuje inú možnosť ako
to, že žalovaný sa na úkor spotrebiteľov obohacuje úmyselne, pričom je vylúčené, aby žalovaný ako

profesionál v poskytovaní úverov nepoznal spotrebiteľské právo. V tejto súvislosti súd poukazuje na
to, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania úmyslu je v danom prípade na žalobkyni. Podľa názoru
súdu v podstate ani nie je možné preukázať, aby žalovaný konal formou priameho úmyslu a o nepriamy
úmysel ide vtedy, ak sa žalovaný nechcel priamo bezdôvodne obohatiť, ale pre prípad, že k tomu dôjde
bolstýmuzrozumený.Žalobkyňavrámciodôvodneniažalobypoukázalanato,žeúversamápovažovať

za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie uvedenia RPMN a úroku. Ohľadom uvedenia RPMN
v revolvingových zmluvách sa aj prax súdov skutočne vyvíjala tak, že prvotné rozhodnutia boli také,
že RPMN nie je možné určiť, tak ako to aj cituje žalovaný. Čo sa týka úroku, tento bol uvedený v
sadzobníku, na ktorý žalovaný odkazuje ako na súčasť zmluvy. Z dôvodu neuvedenia týchto náležitostí
do zmluvy, podľa názoru súdu, nemožno vyvodiť záver o tom, že by žalovaný konal úmyselne a v

podstate takýmto spôsobom išiel sám proti sebe v tom zmysle, že pokiaľ neuvedie určité náležitosti,
hrozí mu to riziko, že úver môže byť vyhlásený za bezúročný a bez poplatkov a v takomto prípade
žalovaný z poskytnutého úveru nebude žiadnym spôsobom profitovať. Ako už ale bolo konštatované,
dôkazné bremeno ohľadom preukázania úmyslu žalovaného je na žalobcovi, ktorý v tomto ohľade, podľa
názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno (neprodukoval žiadne dôkazy), preto súd nevychádzal z 10-

ročnej premlčacej lehoty. Totožný záver zaujal napr. aj Krajský súd v Banskej Bystrici (13Co/90/2015,
14Co/1128/2014, 17Co/968/2013), resp. Krajský súd v Prešove (15Co/207/2015). Súd, ale opätovne
poukazuje na to, že aj pokiaľ by teoreticky pripustil aplikáciu 10 ročnej lehoty, tak nárok je premlčaný z
dôvodu uplynutia 2 ročnej subjektívnej lehoty.

10. Vyššie uvedené závery vyplývajú napr. aj z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 17Co/372/2015, z ktorého okrem iného vyplýva: „Pre posúdenie okamžiku vzniku vedomosti
navrhovateľky o tom, že odporcovi uhrádza platby nad rámec poskytnutej istiny je významné, kedy
navrhovateľka preukázateľne získala informácie, na základe ktorých si mohla urobiť dostatočný úsudok
o tom, že jej platby titulom predmetnej úverovej zmluvy presiahli v úhrne výšku istiny úveru poskytnutej

zo strany odporcu. Tým, že splátky úveru uhrádza sám dlžník v jemu známej výške, je možné úsudok
o okamžiku zaplatenia sumy zodpovedajúcej istine urobiť na základe jednoduchého matematického
výpočtu. Preto sa dlžník musí dozvedieť o tom, že platí veriteľovi nad rámec poskytnutej istiny súčasne
s okamžikom, kedy uhradí splátku, ktorou poskytnutú istinu prvý krát preplatí.
Vzhľadom na uvedené nebol správny záver okresného súdu, že navrhovateľka sa o bezdôvodnom

obohatení na strane odporcu dozvedela až pri návšteve právneho zástupcu. Vedomosť dlžníka o
bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v platbách na úroky a poplatky úveru, ktorý bol bezúročný a bez
poplatkov v dôsledku sankcie zakotvenej v právnej úprave spotrebiteľských úverov, vzniká v zásade v
okamihu prvej platby dlžníka nad rámec poskytnutej istiny“.

11. Obdobný záver vyplýva napr. aj z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/216/2016, ktorý
poukázal na to, že: „Okresný súd nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol pre
premlčanie s poukazom na to, že v danom prípade došlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby pred
podaním žaloby. Pokiaľ žalobca začiatok plynutia premlčacej doby spájal s kontaktom s občianskymzdružením na ochranu spotrebiteľa, sú jeho odvolacie námietky nedôvodné. Pre začiatok plynutia 2-
ročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený subjekt v konkrétnom
prípade dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal.

Rozhodujúci je moment, kedy sa oprávnený subjekt dozvie také okolnosti, ktoré sú relevantné pre
uplatnenie jeho práva na súde. Touto vedomosťou sa rozumie znalosť takých okolností, z ktorých
možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť, nie znalosť právnej kvalifikácie. Okolnosti,
za ktorých sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, sú uvedené priamo v
zákone (vo vzťahu k prejednávanému prípadu je to zákon č. 258/2001 Z. z.). Vedomosť žalobcu ako

spotrebiteľa o bezúročnosti a bezpoplatkovosti jeho úveru je preto potrebné spájať s touto skutočnosťou,
t.j. s vedomosťou o existencii zákona č. 258/2001 Z. z., nakoľko ho nemôže ospravedlňovať to, že o
tomto zákone eventuálne nevedel. Viazať začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na okamih
kontaktu žalobcu s občianskym združením, od ktorého sa žalobca mal dozvedieť o tom, že úver
poskytnutý žalovaným je bezúročný a bez poplatkov a že z tohto dôvodu sa žalovaný mal na jeho
úkor bezdôvodne obohatiť, by bolo neprimeranou ochranou práva vybočujúcou z účelu a právneho

významu ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Subjektívna 2-ročná premlčacia doba na vydanie
bezdôvodného obohatenia teda začala žalobcovi plynúť prvým dňom začatia splácania prvej splátky a
následne splatením každej ďalšej splátky až nakoniec splatením poslednej splátky. Poslednú splátku
na plnenie zo zmluvy č. 5331512 zo dňa 10.12.2007 uskutočnil žalobca dňa 14.03.2008 a na zmluvu
č. 5331360 zo dňa 22.01.2013 dňa 10.12.2007. Z uvedeného je zrejmé, že v čase podania žalobného

návrhu, t. j. dňa 06.10.2010 bol už nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný a
ak zo strany žalovaného bola vznesená námietka premlčania, táto bola vznesená dôvodne. Vzhľadom
na uplynutie subjektívnej premlčacej doby sú potom úvahy žalobcu o dĺžke objektívnej premlčacej doby
pre posúdenie danej veci irelevantné“.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

13. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom v
predmetnom konaní bol pomerne úspešnejší žalovaný, avšak súd mu nárok na náhradu trov konania
nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré súd videl v tom, že prax súdov nie je v tomto
ohľade jednotná a žalobkyňa sa aj vzhľadom na rozhodnutia, na ktoré poukázala, mohla domnievať,
že jej nárok by mohol byť úspešný, avšak ako súd jednoznačne konštatoval, nárok je v prevažnej

miere premlčaný, preto žalobe vyhovel iba čiastočne, avšak tieto okolnosti vyhodnotil ako natoľko
špecifické, že pomerne úspešnejšiemu žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal a pomerne
neúspešnejšia žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na

Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).