Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ivica Hanusková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/431/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713220069
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6713220069.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.
r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.
r. o., Advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1/
E. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXXX/XX, Q., zastúpená opatrovníčkou Danielou Ťažkou, súdnou
tajomníčkou Okresného súdu Brezno, 2/ Y. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. T. č. XXX, N. Q., v konaní
o zaplatenie 2 897,34 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.
k. 7C/127/2014-114 zo dňa 21. 03. 2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Zvolen č.
k. 7C/127/2014-123 zo dňa 13. 05. 2016, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšujúcej časti návrh zamietol (výrok II.) a v
súvisiacom výroku o náhrade trov konania (výrok III.) z r u š u j e a v tomto rozsahu vec v r a c i a
okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutia.
II. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 72,89
€ s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 72,89 € od 05. 11. 2012 do zaplatenia, do
3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že splnením povinnosti jedným zo žalovaných zaniká v tomto
rozsahu plnenia povinnosť plnenia ostatných žalovaných.
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že na predmetnú zmluvu
o splátkovom úvere, ktorá bola uzavretá dňa 07. 05. 2009 (správne malo byť uvedené dňa 15. 06.
2004, č. l. 5 - 11 spisu), považoval za zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú aplikoval ustanovenia zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Konštatoval, že zmluva o splátkovom úvere neobsahuje
náležitosti požadované ust. § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzavretia úverovej zmluvy, keď neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru pritom predstavuje
prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň
nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Súd preto
považoval úverovú zmluvu - spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle §-u 4 ods. 3
zákona č. 258/2001 Z. z.. Z uvedeného preto následne vyvodil, že žalobca nemá voči žalovaným nárok
na zaplatenie úroku z úveru ani iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutého úveru po odrátaní
plnenia zo strany žalovaných. Keďže na základe vyššie uvedeného žalovaná 1/ čerpala úver vo výške
4 979,09 €, potom dlh po odpočítaní uhradenej sumy 4 906,20 € predstavuje sumu 72,89 €, na ktorú
sumu žalovaný 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne na základe dohody o ručení zo dňa 15. 06. 2004 zaviazal
a vo zvyšku návrh žalobcu zamietol.3.Onáhradetrovkonaniarozhodoltak,žežalovanímaliúspechvoväčšejčastipredmetusporu,náhradu
trovkonaniasineuplatnili,aniimžiadnetrovyvkonanínevznikli,pretoimnáhradutrovkonanianepriznal.
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým bol jeho
návrh vo zvyšujúcej časti okresným súdom zamietnutý (výrok II.).
5. Žalobca namietal najmä to, že okresný súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov z dôvodu,
že zmluva o splátkovom úvere neobsahuje náležitosti požadované ust. § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. v
znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy. Rozhodnutie okresného súdu je však v tomto rozsahu
nepreskúmateľné, nakoľko okresný súd síce v odôvodnení rozhodnutia poukazuje na skutočnosť, že
zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom č. 258/2001 Z. z., avšak v znení účinnom v čase
uzavretia zmluva (15. 06. 2004) nebolo účinné ust. §-u 4 ods. 2 tohto zákona v takom znení, resp.
v takej citácii, ako to uviedol okresný súd v odôvodnení jeho napadnutého rozhodnutia. Znenie ust.
§-u 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. tak, ako ho uviedol okresný súd v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia, sa stal účinným až ku dňu 01. 08. 2008. Podľa §-u 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001
Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere, teda ku dňu 15. 06. 2004, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musela obsahovať najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená,
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa §-u 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.
z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy, teda ku dňu 15. 06. 2004 však uvedené ustanovenie upravovalo,
že pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. Okresný súd tak na základe
nesprávnych skutkových zistení vec nesprávne právne posúdil, nakoľko na vec neaplikoval zákonnú
úpravu účinnú v čase uzatvorenia zmluvy. Prihliadnuc k obsahu zmluvy a vyššie citovaným zákonným
ustanoveniam účinným v čase uzavretia zmluvy, má žalobca za to, že uvedená zmluva spĺňa všetky
náležitosti požadované § 4 ods. 2 tohto zákona účinného v čase uzavretia zmluvy. Naviac v čase
uzatvorenia zmluvy sankcionoval zákon č. 258/2001 Z. z. bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou iba taký
spotrebiteľský úver, ktorý bol poskytnutý na základe zmluvy, ktorá neobsahovala ročnú percentuálnu
mieru nákladov. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v
plnom rozsahu, prípadne rozsudok okresného súdu zruší a vec vráti na ďalšie konanie.
6. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.
7. Okresný súd vydal napadnutý rozsudok dňa 21. 03. 2016 v spojení s opravným uznesením, ktoré
bolo vydané dňa 13. 05. 2016. Vec bola predložená Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ako súdu
odvolaciemu, dňa 22. 08. 2016 na základe odvolania žalobcu zo dňa 24. 05. 2016. Dňom 01. 07.
2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj ,,CSP“),
ktorý v zmysle §-u 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 §-u 470 CSP však platí, že
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení§ 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací
súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem, rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30.06.2016, a ktorý účinok
zostal zachovaný aj po 30.06.2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej
(od 01.07.2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní
nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami.
Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten kto konal na
základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery
vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/1995).
8.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),prejednalodvolanieviazanýrozsahomadôvodmiodvolania
v zmysle ust. §-u 379 a §-u 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa §-u 385 ods. 1 CSP (a
contrario), rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutom rozsahu, teda
vo výroku, ktorým okresný súd vo zvyšujúcej časti návrh zamietol (výrok II.) a v súvisiacom výroku o
náhrade trov konania (výrok III.) podľa §-u 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie podľa §-u 391 ods. 1 CSP.
9. Okresný súd správne vyhodnotil, že zmluva o splátkovom úvere uzavretá dňa 15. 06. 2004 je zmluva,
ktorá má charakter zmluvy spotrebiteľskej v súlade s Občianskym zákonníkom, ako aj zákonom č.634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol platný v čase uzavretia zmluvy o úvere. Nemožno však
považovať za správny postup okresného súdu, ktorý na predmetnú zmluvu aplikoval ustanovenia síce
správneho zákona, a to zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, avšak v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia citoval a na základe takto citovaného ustanovenia aplikoval znenie §-u 4 ods.
2 v spojení s § 4 ods. 3 v znení, ktoré nebolo v čase uzavretia zmluvy účinné. Súd z tohto dôvodu
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec aj nesprávne právne posúdil, nakoľko na vec
neaplikoval zákonnú úpravu účinnú v čase uzatvorenia zmluvy.
10. Úlohou okresného súdu bude preto po zrušení a vrátení veci na základe vykonaných dôkazov
ustáliť, či zmluva, ktorá je predmetom posúdenia v tomto prípade obsahuje, alebo nie, obligatórne
náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. účinného v čase uzavretia tejto zmluvy a až následne
vyhodnotí, či možno úver poskytnutý žalovaným považovať za bezúročný a bez poplatkov. V dôsledku
nesprávneho právneho posúdenia veci (nesprávne znenie právneho predpisu) okresný súd následne
nevykonal dôkazy potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Zároveň je nutné uviesť, že aj v prípade,
ak zákonom vyžadované náležitosti zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje, nemôže súd rezignovať
na kontrolu ich správnosti, pretože v konečnom dôsledku by tak dodávateľ obchádzal účel právnych
noriem na ochranu spotrebiteľa. Okresný súd tak na skutkový stav aplikoval právnu úpravu, ktorá v čase
uzavretia zmluvy nebola účinná, preto bude jeho prioritnou úlohou posúdiť opätovne nárok v zmysle
intencií právnej úpravy účinnej v čase uzavretia zmluvy a skutkový stav posúdiť vo vzťahu k tejto úprave.
Odvolací súd zrušil aj rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania ako výrok závislý (bez ohľadu
na to, že konkrétnymi dôvodmi odvolaním napadnutý výrok o náhrade trov konania nebol).
11. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o
veci. V novom rozhodnutí rozhodne súd v zmysle §-u 396 ods. 3 CSP aj o trovách odvolacieho konania.
12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 .
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.