Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. december 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/34/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317010507
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317010507.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.
Evy Rešatkovej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom 18.12.2018 v trestnej veci proti
obžalovanému F. A. a spol. pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaniach
obžalovaných F. A. a ml. K. F. A. proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T 86/2017 zo dňa
12.04.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolania obžalovaných F. A. a ml. K. F. A..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaných F. A. a ml. K. F. A. za vinných z prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa §
364ods.1písm.a)Tr.zák.,voformespolupáchateľstvapodľa§20Trzák.natomskutkovomzáklade,že
-dňa XX.XX.XXXX v čase medzi 21.15 hod. až 21.39 hod. pred vchodom do bytového domu na ulici

B. 35 v S., po predchádzajúcej roztržke medzi K. F. A. a V. T. fyzicky napadli V. T. a to tak, že F. A.
ho sotil na zem, kde ho priľahol a K. F. A. ho na zemi niekoľkokrát kopol do oblasti hlavy, následkom
čoho mu spôsobili zranenia a to zlomeninu prednej steny maxilárnej dutiny vpravo, zlomeninu nosa
bez posunu, pohmoždenie tváre obojstranne stredne ťažkého stupňa, pohmoždenie za pravým uchom
ľahkého stupňa, pohmoždenie okolia oka vpravo stredne ťažkého stupňa, pohmoždenie okolia oka vľavo
stredne ťažkého stupňa, pohmoždenie predlaktia vpravo ľahkého stupňa, ktoré si v zmysle znaleckého

posudku vyžadujú dobu liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života cca 21 dní, pričom počas
útoku na osobu poškodeného došlo k ohrozeniu jeho životne dôležitých orgánov a to k ohrozeniu očí
zraku poškodeného.

Za to obž. F. A. podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., prihliadajúc v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., na § 36
písm. j), l) Tr. zák. a § 37 písm. h) Tr. zák., podľa § 46 Tr. zákona, uložil trest odňatia slobody vo výmere

6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a
podľa § 50 ods. 1 Tr. zák., určil skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.

Podľa § 98 písm. a/ Tr. zák. od potrestania obž. ml. K. F. A. upustil.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por., zaviazal spoločne a nerozdielne obžalovaných F. A., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom B. XXXX/XX, 066 XX S., ml. K. F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX
S., zaplatiť náhradu škody poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom Mamateyova
17, Bratislava 850 05, IČO: XX XXX XXX, obch. register Okresný súd Bratislava I, oddiel Sa, vložka
číslo: 3602/B, vo výške 166,19 eur a Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, 821 09

Bratislava, vo výške 59,10 eur.Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote obžalovaní prostredníctvom zvoleného
obhajcu písomne odvolanie, a to proti výroku o vine, treste a škode. V dôvodoch odvolania namietajú
správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku. Na hlavnom pojednávaní po

prednesení obžaloby totiž urobili vyhlásenie, že sú vinní, no pred vyhlásením boli poučení len v zmysle
§ 257 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. a neboli poučení aj v zmysle § 257 ods. 1 písm. c) Tr. por. Z tohto
dôvodu im potom sudca neumožnil pre nesplnenie podmienok uvedených v § 257 ods. 4 Tr. por., urobiť
vyhlásenie, že nepopierajú spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Súd ešte pred vyhláseniami o
vine obžalovaných uviedol, že bude postupovať podľa § 257 ods. 4 Tr por. Obaja mali záujem trestné

konanie čo najrýchlejšie ukončiť, a to na hlavnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 12.04.2018, a
to aj napriek tomu, že v prípravnom konaní svoju vinu popierali, opakovanie tvrdili, že skutok nespáchali.
Dva dni pred konaním hlavného pojednávania oznámil poškodený, že súhlasí s uzatvorením zmieru.
Obaja na porade u obhajcu JUDr. Františka Svatušku, ktorá sa uskutočnila dňa 11.04.2018 zobrali na
vedomiepostupvprípadezmierumedzinimiakoobžalovanýmiapoškodeným.Nahlavnompojednávaní
ich obhajca JUDr. František Svatuška avizoval v stanovisku k obžalobe, že obžalovaní chcú urobiť

vyhlásenie o vine a uzavrieť s poškodeným zmier, aj keď je pravdou, že na hlavné pojednávame sa
poškodený nedostavil. Sú toho názoru, že po ich vyhlásení boli splnené podmienky na konanie o zmieri
a mylne sa domnievali, že súd schváli zmier a zastaví trestné stíhanie priamo na pojednávaní dňa
12.04.2018. V ďalšom poukazujú na to, že ak po podaní obžaloby oprávnená osoba ponúkla skončenie
vecízmieromaleboz obsahuspisutakátomožnosťvyplýva,môžesamosudcanariadiťkonanieozmieri,

schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie. Samosudca postupuje podľa ust. § 220 až, 227 Tr. por. Súd
môžeschváliťzmierazastaviťtrestnéstíhanieajnahlavnompojednávanízapredpokladu,žesúsplnené
podmienky pre schválenie zmieru. Súd pritom rovnako postupuje podľa ustanovení § 221 až § 227 Tr.
por. Ich vyhlásenie o vine je potrebné považovať za vyhlásenie s výhradou, že po urobení vyhlásenia o
vine súd pristúpi na ukončenie trestnej veci schválením zmieru medzi nimi a poškodeným a následne

zastavením ich trestného stíhania. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhli, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na rozhodnutie.

Prokurátor vo svojom písomnom vyjadrení k odvolacím námietkam obžalovaných navrhol odvolanie
ako nedôvodné zamietnuť s odkázaním na priebeh hlavného pojednávania zo dňa 14.02.2018, kde bez

pochybností na ktoré v odvolaní obžalovaní poukazujú, urobili vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1
písm. b/ Tr. por. Rovnako preto za zákonné a riadne odôvodnené považuje aj výroky rozsudku o treste
a náhrade škody.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia

§ 317 ods. 1 Tr. poriadku, v zmysle ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1., pričom zistil, že odvolanie oboch obžalovaných nie je dôvodné.

Vzhľadom na to, že odvolanie oboch obžalovaných smerovalo voči všetkým výrokom rozsudku
najsamprv musel krajský súd ustáliť rozsah prieskumnej povinnosti, keďže z odôvodnenia napadnutého
rozsudku, rovnako tak z obsahu súdne ho spisu, konkrétne zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa
12.04.2018 bolozrejmé,žesúdprvéhostupňaprijalvyhlásenieovinepodľa§257ods.1písm.b/Tr.por.

u oboch obžalovaných, a preto vykonal dokazovanie vo veci len čo do výroku o treste a náhrade škody.

Obaja obžalovaní v odvolaní v podstate namietali, že konanie súdu predchádzajúce ich vyhláseniu o
vine trpí takými vadami, ktoré spôsobujú jeho nezákonnosť, lebo neboli riadne poučení aj o možnosti
urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Súčasne namietali, že ak aj vyhlásenie o vine

urobili, tak ho urobili s výhradou a konali tak len preto, lebo potom by mal súd splnené podmienky na
začatie konania o zmieri medzi nimi a poškodeným s čím by súhlasili a po jeho uzavretí, by boli zase
splnené podmienky pre ukončenie ich veci zastavením trestného stíhania, čo sa však nestalo.

V prvom rade je potrebné uviesť, že krajský súd po preskúmaní postupu prvostupňového súdu pri

poučení oboch obžalovaných pred ich vyhlásením o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku z
obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 12.04.2018 (ako aj jeho zvukového záznamu) nezistil
v postupe súdu také pochybenia, ktoré by mali mať za následok jeho nezákonnosť, pre ktoré by bolo
nevyhnutné vec zrušiť a vrátiť ju súdu na opätovné prejednanie.Súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, ak pri poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. por.
oznámil obom obžalovaných, že môžu urobiť vyhlásenie len - podľa písm. a/,b/, a nie aj podľa písm. c/

(teda, že nepopierajú spáchanie skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe) - lebo ešte
pred samotným vyhlásením o vine ich súčasne poučil, že nie sú v danom prípade splnené podmienky
upravené v ust. § 257 ods. 4 Tr. por. pre takéto vyhlásenie.

Z dikcie ust. § 257 ods. 4 Tr. por. plynie, že súd môže (nie má povinnosť) povoliť obžalovanému, aby na

miesto vyhlásenia, že je vinný, vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, ktoré súd
pre potreby ďalšieho konania bude považovať za priznanie spáchania skutku. Súd tak môže postupovať,
len ak dospeje k záveru, že si to vyžadujú okolnosti prípadu, záujem verejnosti alebo obžalovaného (ako
je tomu napr. pri prejednávaní mravnostných deliktov - trestná činnosť spojená so sexuálnym motívom,
kedy v pojednávacej miestnosti bude širšia verejnosť a medzi nimi prípadne aj príbuzní obžalovaného,
čo charakteru žalovanej trestnej činnosti v posudzovanom prípade zjavne nezodpovedá).

Napokon z hľadiska samotných následkov (účinkov) vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b/, resp. podľa
písm. c/ Tr. por., je v danom prípade bez významu, či súd mal alebo nemal umožniť aj vyhlásenie
podľa písm. c/ obžalovaným, ak pre oba prípady (formy vyhlásenia) platí podľa § 257 ods. 5 Tr. por.,
že ak súd príjme vyhlásenie obžalovaného o vine alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku

uvedenéhovobžalobe,taktakétovyhlásenie(obejehoformy),jepotomneodvolateľnéavtomtorozsahu
nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Neobstoja ďalej ani námietky obžalovaných, že ak aj urobili vyhlásenie o vine, urobili ho s výhradou,
podmieňujúchozačatímkonaniaozmierispoškodenýmanáslednýmzastavenímichtrestnéhostíhania,

o čom mal mať súd od počiatku vedomosť.

Aj v tomto prípade súd prvého stupňa nepochybil, ako je to zrejmé z obsahu zápisnice z hlavného
pojednávania zo dňa 12.04.2018, čo potvrdzuje aj zvukový záznam. Súd totižto opakovane obhajcu
obžalovaných za ich prítomnosti upozornil, že vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por.

nie je možné podmieňovať žiadnymi okolnosťami. Následne v prípade oboch obžalovaných, po riadnom
poučení o následkoch takého vyhlásenia podľa § 257 ods. 5 Tr. por. ešte pred urobením vyhlásenia im
umožnil sa s obhajcom poradiť, pričom obaja zhodne urobili už popísané vyhlásenie o vine.

S odvolaním sa na doposiaľ uvedené krajský súd v posudzovanej veci teda nezistil také chyby, ktoré

by odôvodňovali podanie dovolania z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku, keďže
okresný súd podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zákonu zodpovedajúcim spôsobom na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 12.04.2018 prijal vyhlásenie obžalovaných o vine, keď ich najsamprv poučil
podľa ustanovenia § 257 ods. 1-3, 5 Tr. poriadku, a keďže kladne odpovedali na otázky uvedené v §
333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. poriadku, postupom podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. poriadku prijal ich

vyhlásenie a rozhodol, že dokazovanie vo vzťahu k výroku o vine vykonávať nebude a preto v ďalšom
vykonal dokazovanie len pre účely určenia druhu a výmery trestu

Za danej situácie dospel krajský súd k záveru, že na podklade odvolania obžalovaných bolo možné
v danom prípade preskúmať len výrok o treste, vo vzťahu ku ktorému odvolacie námietky bližšie

nekonkretizovali, a to vo vzťahu obž. F. A., pretože u obž.ml. K. F. A. súd upustil od potrestania, ako
aj výrok o náhrade škody.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,

poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery, ako aj možnosť nápravy, teda na základné
kritéria pri upravené v ust. § 3X ods. 4 Tr. zákon.

Krajský súd v rámci prieskumnej dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa uvedenými kritériami riadil
vo vzťahu k obž. F. A. len čiastočne.

To je možné konštatovať, už vo vzťahu k vyhodnoteniu zistených skutočností rozhodných pre ustálenie
poľahčujúcich, resp. priťažujúcich okolností.Za v súlade so zákonom možno považovať priznanie poľahčujúcej okolnosti uvedenej v ustanovení §
36 písm. l/ Tr. zákona, teda že vyhlásením o vine sa k spáchaniu trestného činu preukázateľne priznal
a svoje konanie oľutoval.

Polemizovať by bolo možné o správnosti priznania poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. j/ Tr.
zák., teda že pred spáchaním činu viedol riadny život, a to vzhľadom na jeho štyri záznamy v odpise
registra trestov, aj keď je pravdou, že všetky odsúdenia sú zahladené (čo však neznamená, že sa
trestnej činnosti nedopustil) a naviac sú naozaj z dávnejšej doby (období rokov 1994-2000) a evidovaný

priestupok z roku 2016 je pre porušenie pravidiel cestnej premávky. Aj keby mal však krajský súd v tomto
smere iný názor, než súd prvostupňový, nemohol by jeho záver zmeniť, keďže odvolanie bolo podané
len v prospech obžalovaného.

Správne okresný súd postupoval, keď obžalovanému pričítal ako priťažujúcu okolnosť okolnosť uvedenú
v § 37 písm. h/ Tr. zák. teda, že spáchal viac trestných činov, keďže sa spolu synom K. dopustili

dvoch trestných činov v jednočinnom súbehu tak, ako je to uvedené vo výroku odvolaním napadnutého
rozsudku.

V súlade so zákonom prvostupňový súd postupoval, keď v zmysle zásady uvedenej v § 41 ods. 1 Tr.
zák. ukladal úhrnný trest podľa trestnej sadzby vzťahujúcej sa na trestný čin prísnejšie trestný, čo je

v danom prípade trestný čin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., za ktorý je stanovená sadzba až
na 3 roky. U prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. je trestná sadzba stanovená na 6
mesiacov až 2 roky, takže v zmysle poslednej vety § 41 ods. 1 Tr. zák. základnou sadzbou, z ktorej mal
súd vychádzať bola sadzba 6 mesiacov až 3 roky.

Za situácie, keď okresný súd obžalovanému priznal dve poľahčujúce a pričítal jednu priťažujúcu
okolnosť, potom pri úprave trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. (teda znížení jej hornej hranice
o jednu tretinu) postupom podľa § 38 ods. 8 Tr. zák. (čiže z rozdielu medzi dolnou a hornou hranicou),
bolo potrebné trest ukladať v rámci trestnej sadzby 6 mesiacov až 20 mesiacov.

Trest odňatia slobody na úplne dolnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu
na skúšobnú dobu v minimálnej výmere uložený obžalovanému F. A. možno s ohľadom na osobu
obžalovaného, ale predovšetkým okolnosti súdeného prípadu i spôsobený následok považovať za trest
skôr mierny.

Polemizovať by tiež bolo možné so záverom prvostupňového súdu, že v danom prípade u obžalovaného
ml. K. F. A. boli splnené podmienky pre upustenie od potrestania podľa § 98 písm. a) Tr. zák., pretože
s prihliadnutím na charakter spáchaného skutku a na jeho doterajší život je možné dôvodne očakávať,
že už prejednanie veci pred súdom postačuje na jeho nápravu.

V tejto súvislosti je totiž potrebné poukázať najmä na spôsob akým sa trestného činu dopustil, ale hlavne
aký mal podiel na spôsobených zraneniach poškodenému.

Zo skutkovej vety výroku rozsudku je zrejmé, že jeho otec F. A. mal poškodeného sotiť na zem a tam ho
priľahnúť a práve obžalovaný mladistvý mal niekoľkokrát kopnúť poškodeného do oblasti hlavy, práve

jeho útokom mali byť poškodenému spôsobené najzávažnejšie zranenia v oblasti hlavy.

Aj keby však krajský súd mal za to, že okolnosti, že obžalovaný mladistvý bol ten, kto sa výrazne
podieľal na spôsobenom následku, zranení poškodeného, že sa dopustil dvoch trestných činov, že už
bol postihnutý za majetkový delikt v priestupkovom konaní, spochybňujú konštatovanie súdu prvého

stupňa, že už prejednanie veci pred súdom postačuje na jeho nápravu, o to viac, pokiaľ je podľa správy
odboru sociálnych vecí a rodiny v S. obž.ml. K. F. A. vedený v evidencii detí na ktorých sa vykonávajú
opatrenia sociálnej kurately už od 25.6.2012, nemohol by toto, ani ďalšie uvedené pochybenia súdu
prvéhostupňanapraviť,lebobytobolovneprospechobžalovanýchaznamenalobytoporušeniezákazu
zmeny k horšiemu podľa § 322 ods. 3 Tr. por., keďže v danom prípade absentuje odvolanie prokurátora

v neprospech obžalovaných.

Keďžekrajskýsúdanivovýrokuonáhradeškodynezistilchyby,ktorébybolomožnénapraviťvprospech
obžalovaných, postupom podľa § 319 odvolanie oboch obžalovaných zamietol ako nedôvodné.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.