Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. február 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 7Pc/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418200715
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Redenkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1418200715.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou v právnej

veci navrhovateľa : I. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXThe T. X. , Co. T., W., zastúpená : JUDr.
Pavel Korbeľ, bytom Vlkanovská 122/143, 976 31 Vlkanová, proti odporkyni: W. T., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom B. I. 9, XXX XX X., o zrušenie vyživovacej povinnosti matky k plnoletej dcére, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e dňom 01.09.2017 vyživovaciu povinnosť matky - navrhovateľky I. T., rod. G., nar.
XX.XX.XXXX, voči dcére - odporkyni W. T., rod. T., nar. X.X.XXXX, stanovenú rozsudkom Okresného
súdu Bratislava IV č.k. 25P/239/2010 - 127 zo dňa 18.4.2011, právoplatným dňa 16.11.2011 a zvýšenú
rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/231/2013 - 80 zo dňa 17.2.2014, právoplatným dňa

3.3.2014, s účinnosťou od 1.9.2017.

Súd navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 05.02.2018, doručeným Okresnému súdu
Bratislava IV dňa 12.02.2018, domáhala zrušenia vyživovacej povinnosti voči plnoletej dcére, určenej
rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/239/2010 - 127 zo dňa 18.4.2011, právoplatným
dňa 16.11.2011 a zvýšenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/231/2013 - 80 zo dňa
17.2.2014,právoplatnýmdňa3.3.2014,súčinnosťouod1.9.2017,kudňujejekonomickejsamostatnosti.

Uviedla, že odporkyňa - dcéra dňom 24.05.2017 ukončila štúdium na Gymnáziu na ul. I. U. X v X. a bol
zaradená medzi uchádzačov o prácu. Odo dňa 03.11.2017 pracovala v W. (mala čistý príjem približne
od 213,- eur do 252,- eur týždenne) a nadobudla schopnosť sa samostatne živiť dňom 01.09.2017.

2. Odporkyňa sa k návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti vyjadrila podaním zo dňa 15.08.2018
s tým, že súhlasí so zrušením vyživovacej povinnosti matky nakoľko sa od 30.07.2018 zamestnala v
spoločnosti XXX s.r.o.

3. Odporkyňa na pojednávaní konanom dňa 07.02.2019 uviedla, že súhlasí s tým, aby súd zrušil
vyživovaciu povinnosť matky s účinnosťou od 01.09.2017. Na PF UK nezačala študovať, predložila súdu
pracovnú zmluvu zo dňa 22.11.2018, uzatvorenú so zamestnávateľom S., s.r.o. a Dohodu o hmotnej
zodpovednosti zo dňa 23.11.2018 z obsahu ktorých vyplýva, že pracovný pomer uzatvorila na dobu
určitú odo dňa 23.11.2018 do dňa 22.11.2019 s dohodnutou hrubou hodinovou mzdou 4,81,- eur. V
spoločnosti XXX, s.r.o. odporkyňa dala výpoveď dňa 22.8.2018. Ekonomicky samostatnou som sa stala

po ukončení strednej školy, keď sa zamestnala v Írsku a to 03.11.2017.

4. Vo veci súd vykonal dokazovanie : výsluchom odporkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi
ktoré tvoria súčasť súdneho spisu (Návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu z05.02.2018, lustrácia účastníkov v Registri obyvateľov, uznesenie č.k. 7Pc/2/2018 - 20 z 27.6.2017,
doručenie návrhu dcére - odporkyni 3.8.2018, odpoveď na výzvu - vyjadrenie k návrhu z 15.08.2018
(odporkyňa uviedla, že je zamestnaná v spoločnosti XXX s.r.o. od 30.7.2018 a bude študovať na PF

UK v Bratislave ako externý študent), vyjadrenie doručené právnemu zástupcovi navrhovateľky dňa
29.10.2018 na vedomie, spis Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 25P/239/2010, sp.zn. 25P/231/2013)
a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Z pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 25P/231/2013 vyplýva, že

rozsudkom č.k. 25P/231/2013 - 80 zo dňa 17.02.2014 právopl. dňa 03.03.2014 bola zvýšená vyživovacia
povinnosť matky na dcéru W. T. zo sumy 150,- eur na sumu 250,- eur mesačne počínajúc dňom
01.09.2013 a zročné výživné za obdobie od 01.09.2013 do 17.02.2014 vo výške 600,- eur súd
matke povolil zaplatiť v 3 mesačných splátkach spolu s bežným výživným. Týmto sa zmenil rozsudok
Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/239/2010 - 127 zo dňa 18.04.2011, práv.v časti výživného
16.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/203/2011 - 139 zo dňa

25.10.2011.

6. Dcéra - odporkyňa v 1 rade sa písomne a ústne vyjadrila, že sa stala ekonomicky samostatnou. Súd
vykonal lustráciu v Sociálnej poisťovni (zamestnanec S. s.r.o.)

7. Podľa ust. § 43 ods. 3 písm. a) zák.č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov/ Zákona o rodine/,
dieťa je ďalej povinné spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu,

8. Podľa ust. § 155 CMP konanie sa začína len na návrh.

9. Podľa ust. § 156 CMP účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a
osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

10. Podľa ust. § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa
zmenia pomery.

11. Podľa čl. 6 CMP, súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci.
Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich
účastníci konania nenavrhli.

12. Podľa ust. § 217 ods. 1 CSP (veta prvá) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

13. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine /zák.č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov/, plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú
schopné samé sa živiť.

14.Podľaust.§62ods.1Zákonaorodine,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa ust. § 30 zákona č. 161/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov (CMP), po začatí konania
súd v súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec čo v najkratšom čase prejednaná a

rozhodnutá.

16. Podľa § 34 CMP, ustanovenia Civilného sporového poriadku o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany a koncentrácii konania sa v konaniach podľa tohto zákona nepoužijú.
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o zázname procesných úkonov technickým zariadením

určeným na zaznamenávanie zvuku sa v konaniach vykonávaných notármi ako súdnymi komisármi
nepoužijú.

17. Podľa ust. § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti
o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

18. Podľa § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a
osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.19. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa
zmenia pomery

20. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa a vzniká jeho
narodením. Naproti tomu stojí vyživovacia povinnosť obidvoch rodičov k deťom, ktorá im vyplýva priamo
zo zákona. Ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho
času, pokiaľ nie sú schopné samy sa živiť; nerozoznáva pritom deti maloleté a plnoleté a z hľadiska
veku detí tieto nároky nediferencuje.

21. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci týkajúcej sa výživného dieťaťa opakovane
rozhodnúť, je zmena pomerov a táto musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene.

22. Teleológia ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine (plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť ) je

zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia
schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom
svojho šťastia". Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a i.), v akých majetkových pomeroch
bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé. Zmyslom a
účelom teda je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by

nespravodlivé pričítať jeho event. pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by
rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť. Objektívna nemožnosť dieťaťa živiť sa samostatne z dôvodu
ťažkého zdravotného postihnutia vedúceho až k pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony, nemôže byť
pričítaná na ťarchu tohto dieťaťa v tom zmysle, že by po priznaní sociálnych dávok už nemalo mať právo
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (a že by nemalo mať právo na výživné zo strany rodiča).

Takto znevýhodnené dieťa si svoje postihnutie nespôsobilo a naopak potrebuje pomoc po všetkých
stránkach, aby jeho život bol čo najviac znesiteľný v rámci už tak značne obmedzených možností.
Dôsledky (aj majetkové, t. j. vyživovacia povinnosť) takéhoto postihnutia dieťaťa preto musia ísť na
ťarchu toho, kto (ako racionálna bytosť) dieťa na svet, dobrovoľne a pri vedomí si všetkých možných
dôsledkov, priviedol, teda rodiča, pokiaľ to samozrejme jeho majetkové možnosti objektívne umožňujú

(nález Ústavného súdu ČR zo dňa 13. marca 2013, sp. zn. I.ÚS 2306/12).

23. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou. Dosiahnutím plnoletosti táto
vyživovacia povinnosť nezaniká, ale trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Schopnosťou
dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať

všetky relevantné životné náklady, pričom sa vyžaduje, aby táto schopnosť bola trvalá, nakoľko príjem
náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Z hľadiska
posúdenia zániku vyživovacej povinnosti je jednoznačná situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem.

24. V súvislosti s vyživovacou povinnosťou rodičov k plnoletej dcére súd preskúmaval aj kritérium

dobrých mravov (za dobré mravy je treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných
noriem, ktoré osvedčujú istú nemennosť a sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti, tzv. etické
zásady zodpovedajúce pravidlám slušnosti). Rozpor s dobrými mravmi je obsiahnutý v § 75 ods. 2
Zákona o rodine. Podstata kritéria dobrých mravov spočíva v tom, že súd bez ohľadu na naplnenie
zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, nemôže priznať výživné v prípade zisteného

rozporu s dobrými mravmi. Nepochybná odôvodnenosť predmetného kritéria je daná prioritným
predmetom úpravy rodinného práva, ktorým sú osobné vzťahy medzi subjektami rodinného práva, na
ktoré sa vyživovacie vzťahy viažu. Narušenie príslušných osobných vzťahov z relevantných dôvodov
zákon sankcionuje tým, že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa takéhoto konania dopustila,
požadovala plnenia založené práve na takomto osobnom vzťahu.

25. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť zisťuje podľa
konkrétnych okolností prípadu. Pokiaľ ide o úvahu súdu o tom, či výkon práv a povinností je v rozpore
s dobrými mravmi, úvaha súdu musí byť podložená konkrétnymi zisteniami v konaní.

26. Vyživovacia povinnosť v tomto prípade bola stanovená rozhodnutím Okresného súdu Bratislava
IV č.k. 25P/239/2010 - 127 zo dňa 18.4.2011, právoplatným dňa 16.11.2011 a zvýšená rozsudkom
Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/231/2013 - 80 zo dňa 17.2.2014, právoplatným dňa 3.3.2014,
s účinnosťou od 1.9.2017.27. Z výpovede dcéry - odporkyne vyplýva, že je ekonomicky samostatná, ukončila štúdium a je schopná
sa samostatne živiť (bod 2, 3 odôvodnenia rozsudku). Súd postupoval v zmysle Zákona o rodine a

vykonal dokazovanie za účelom preukázania, kedy sa plnoleté dieťa stalo ekonomicky samostatným,
a zrušil vyživovaciu povinnosť matky - navrhovateľky ku dňu ekonomickej samostatnosti plnoletého
dieťaťa - dcére , stanovenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/239/2010 - 127 zo
dňa 18.4.2011, právoplatným dňa 16.11.2011 a zvýšenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k.
25P/231/2013 - 80 zo dňa 17.2.2014, právoplatným dňa 3.3.2014, s účinnosťou od 1.9.2017.

28. Zákon o rodine neurčuje lehotu do kedy trvá vyživovacia povinnosť rodiča, ale zánik vyživovacej
povinnosti s poukazom na citované ustanovenia viaže na stav, kedy je dieťa ( t.j. plnoletý syn a plnoletá
dcéra navrhovateľa) pripravené sa samostatne živiť, uspokojovať svoje životné potreby bez pomoci
rodiča. S poukazom na preukázanú schopnosť oboch plnoletých detí zamestnať sa, vykonávať prácu,
súd konštatuje, že sú schopní sa sami živiť a uspokojovať svoje potreby. Túto schopnosť nadobudli

ukončením prípravy na budúce povolanie (ukončením štúdia), a s poukazom na všetky opísané dôvody
a zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že vzhľadom na túto skutočnosť (súd prísne posúdil
tento konkrétny prípad a zvážil všetky dôvody návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti otca) mal za
preukázané, že vyživovacia povinnosť otca zanikla ekonomickou samostatnosťou odporkyne, a preto
zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľky voči nej tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

29. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

30. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd

len na návrh.

31. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

32. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. g/ zák.č. 71/1992 Z.z. v znení neskorších predpisov, od poplatku je
oslobodené súdne konanie vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí.

33. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. e/ zák.č. 71/1992 Z.z. v znení neskorších predpisov, od poplatku sú
oslobodení : navrhovateľ v konaní o určenie výživného, v konaní o jeho zvýšenie, ako aj v konaní o

uplatnenie práva na zaplatenie úrokov z omeškania s plnením výživného a v konaní o uznanie alebo
vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia o výživnom.

34.Podľacitovanéhoustanovenia§52CMPsúdnavrhovateľkenároknanáhradutrovkonanianepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.