Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. február 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/264/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714215056
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6714215056.4

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
sudcov Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v právnej veci žalobcu BEGBIE, s. r. o., so
sídlom Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36 638 676, právne zastúpeného AK Dlhopolec s. r. o., so
sídlom Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36 867 306, proti žalovanému Fleetreal a. s., so sídlom Vlčie
Hrdlo 64, 821 07 Bratislava, IČO: 45 470 189, právne zastúpeného JUDr. Ing. Ľubomírom Navračičom,
PhD., advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, o nahradenie
prejavu vôle, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 6C/169/2014-234 zo
17. mája 2018 takto,

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen vo výroku o trovách konania (II. výrok) z r u š u j e a vec mu v
tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“, event. „súd prvého stupňa“)
odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 17. 05. 2018 žalobu zamietol (I. výrok). O náhrade trov
konania prvostupňový súd rozhodol tak, že nepriznáva žalovanému náhradu trov konania (II. výrok).
Rozhodnutie o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 257 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v zmysle ktorého, súd výnimočne
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie
poznamenal, že účelom daného ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. V tomto prípade
považoval okresný súd za dôvody hodné osobitného zreteľa situáciu na strane žalobcu, ktorý nemal inú
možnosť, len v sporovom konaní, ako ho poučil okresný, ako aj odvolací súd (v rozhodnutiach sp.zn.
7U/1/2013 a sp.zn.13CoD/5/2013), k podaniu žaloby o určenie nahradenia prejavu vôle.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne do výroku o trovách konania (II. výrok), podal žalovaný v
zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách
konania zrušil a vrátil súdu prvého stupňa, prípadne odvolací súd rozhodol ,,o výške priznania trov“ a
v prípade, ak odvolací súd bude toho názoru, že by nebolo spravodlivé priznať 100 % náhradu trov
konania, tak navrhol mu priznať 50 % náhradu trov konania a náhradu trov odvolacieho konania. V
prípade, ak bude odvolací súd považovať rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne, tak navrhol
aplikovať ustanovenie § 257 CSP aj na náhradu trov odvolacieho konania a nepriznať žalobcovi náhradu
trov odvolacieho konania.
V odôvodnení odvolania uviedol, že s rozhodnutím okresného súdu o úplnom nepriznaní náhrady trov
konania aj napriek skutočnosti, že žaloba bola zamietnutá, nesúhlasí a považuje ho za nesprávne
v nadväznosti na priebeh konania ako aj zákonné požiadavky kladené na rozhodnutie o nepriznaní
náhrady trov konania v zmysle ustanovenia § 257 CSP. Zdôraznil, že pokiaľ má súd v úmysle § 257
CSP použiť moderačné právo, alebo ak ho niektorá zo strán navrhne, musí súd umožniť protistrane,
aby sa k uvedenému zámeru i dôkazom vyjadrila. Mal za to, že nie je možné, aby súd dospel k

vnútornému presvedčeniu, že je potrené aplikovať ustanovenie § 257 CSP a strane, ktorá by inak trovy
získala, to neoznámi, pričom táto by sa to dozvedala až z rozhodnutia. Existencia dôvodov hodných
osobitného zreteľa musí byť zo strany súdu riadne a presvedčivo odôvodnená, avšak okresný súd v
predmetnom prípade svoje rozhodnutie v časti týkajúcej sa náhrady trov konania náležite neodôvodnil.
Ďalej poznamenal, že si je vedomý skutočnosti, že žalobca podal žalobu ako dôsledok rozhodnutia súdu
v inom konaní, avšak on sa počas konania bezúspešne viackrát pokúsil o mimosúdne riešenie sporu,
čím by došlo k minimalizácii nákladov. V dôsledku predmetného súdneho konania mu vznikali nemalé
náklady a to i so zreteľom na skutočnosť, že konanie bolo vedené pred Okresným súdom Zvolen, aj keď
má sídlo v Bratislave a námietku miestnej nepríslušnosti vzniesol pri svojom prvom úkone.

3. K odvolaniu žalovaného podal vyjadrenie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu vo výroku o trovách konania potvrdil. Zároveň si neuplatnil právo na náhradu trov odvolacieho
konania.
Konštatoval, že k podaniu žaloby bol vedený priamo súdnymi rozhodnutiami v konaní vedenom na
Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 7C/1/2013, ktorého predmetom bolo vydanie predmetu úschovy
v prospech oprávnenej osoby. Ďalej poznamenal, že jedným zo základných princípov materiálneho
právneho štátu je aj princíp právnej istoty, podľa ktorého rozhodnutia súdov majú byť predvídateľné,
konzistentné a nemali by si protirečiť a práve k uvedenému v jeho prípade došlo, keď súdy posúdili
rovnakú právnu otázku rôzne. Skoršími rozhodnutiami bol nepriamo ,,zaviazaný“ k podaniu žaloby,
neskoršie rozhodnutia súdov však právne závery vyslovené v skorších rozhodnutiach negovali. Bol toho
názoru, že za začatie konania nenesie zodpovednosť a rovnako nenesie zodpovednosť ani za svoj
procesný neúspech. Vyššie uvedené dôvody považoval v danom prípade za dôvody hodné osobitného
zreteľa a rozhodnutie okresného súdu ,,v odvolaním napadnutej časti“ považoval za vecne správne.

4. K vyjadreniu žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, ktorý poznamenal, že v plnom rozsahu trvá na
podanom odvolaní. Podľa jeho názoru neboli splnené podmienky pre postup podľa ustanovenia § 257
CSP.

5. Odvolací súd konštatuje, že dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny predpis - zák.
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj ,,CMP”), ktorý (okrem iných mimosporových
konaní) upravuje i konanie o úschove. Z jeho prechodného ustanovenia, konkrétne z § 396 ods.
3 vyplýva, že: ,,Konania o úschovách začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa
dokončia podľa doterajších predpisov.“ Pretože predmetom konania je nahradenie súhlasu žalovaného
(zložiteľa) s vydaním predmetu úschovy (§ 185e O.s.p.) začaté dňa 21. 10. 2014, t. j. predo dňom 01.
07. 2016, predmetné konanie sa v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 396 ods. 3 CMP dokončí
podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. l O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením §
212 ods. 1 O.s.p., s poukazom na ustanovenie § 212 ods. 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania (II. výrok) podľa
§ 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec v tomto rozsahu súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

7. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa
21. 10. 2014 domáhal nahradenia prejavu vôle vo vzťahu k vydaniu predmetu úschovy. Okresný súd
rozsudkom č. k. 6C/169/2014-86 zo dňa 29. 06. 2015 uložil žalovanému 1/ (Fleetreal a. s., so sídlom
Vlčie Hrdlo 64, 821 07 Bratislava, IČO: 45 470 189) povinnosť súhlasiť s vydaním predmetu úschovy,
vydaním sumy 166 950,- Eur, prijatej do súdnej úschovy v konaní vedenom Okresným súdom Zvolen
pod sp. zn. 7U/1/2013 žalobcovi (prvý výrok) a žalobu voči žalovanému 2/ (E. C., so sídlom G.. A. XX/
XX, XXX XX J., správcovi konkurznej podstaty úpadcu Ostrolúcka a. s. „v konkurze“ so sídlom Sokolská
459/85, 960 01 Zvolen, IČO: 36 053 392) zamietol (druhý výrok). Ďalej konštatoval, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (tretí výrok). Krajský súd
v Banskej Bystrici uznesením č. k. 12Co/529/2015-149 zo dňa 31. 10. 2016 rozsudok okresného súdu
č. k. 6C/169/2014-86 zo dňa 29. 06. 2015 vo výroku, ktorým uložil žalovanému 1/ povinnosť súhlasiť s
vydaním predmetu úschovy, vydaním sumy 166 950,- Eur, prijatej do súdnej úschovy v konaní vedenom
Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 7U/1/2013 žalobcovi (prvý výrok) a v súvisiacom výroku o trovách
konania (tretí výrok) zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Následne Okresný súd Zvolen rozsudkom č. k. 6C/169/2014-234 zo dňa 17. 05. 2018 žalobu zamietol (I.

výrok) a zároveň rozhodol, že nepriznáva žalovanému náhradu trov konania (II. výrok). O náhrade trov
konania rozhodol súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 257 CSP s tým, že bol toho názoru,
že v predmetnom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v situácii žalobcu, ktorý
nemal inú možnosť, len v sporovom konaní (ako ho poučil okresný aj odvolací súd) k podaniu žaloby
o určenie nahradenia prejavu vôle.

8. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že konania o úschovách začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti Civilného mimosporového poriadku sa v zmysle ustanovenia § 396 ods. 3 CMP dokončia
podľa doterajších predpisov, teda príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Pokiaľ teda
okresný súd rozhodol v rámci závislého výroku o trovách konania s poukazom na ustanovenie § 257
CSP, nepostupoval správne.

9. Odvolací súd dodáva, že ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. upravuje všeobecnú a základnú aplikačnú
zásadu pri posudzovaní uplatneného nároku na náhradu trov konania, a tá vychádza zo zásady
zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) majúcej povahu lex generali vo vzťahu k ostatným
ustanoveniam Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcim spôsob náhrady trov súdneho konania.
Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. pritom predstavuje osobitnú výnimku z uvedenej všeobecnej zásady.
Výnimka umožňuje všeobecnému súdu rozhodujúcemu o trovách konania zohľadniť jedinečné skutkové
osobitosti prejednávaného prípadu, ktoré by v spojení s aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p. znamenali
nespravodlivý a neprimerane tvrdý postih rozhodnutím o trovách konania proti účastníkovi zaviazanému
na povinnosť náhrady trov konania.

10. ,,Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi
konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten kto dôvodne bránil svoje porušené
alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní
dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje
náklady, preto sa bude zdať spravodlivým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom
pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a
pod.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo5/2011 z 18. 01. 2012).

11. Z uznesenia Ústavného súdu SR č.k. IV.ÚS 226/2011-22 z 02. 06. 2011 vyplýva: ,,Pri skúmaní,
či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, treba prihliadať na osobné, zárobkové, majetkové a iné
pomery účastníkov, procesný postoj účastníkov, a to na obidvoch stranách sporu, okolnosti, ktoré viedli k
súdnemu uplatneniu nárokov, pričom medze sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady
trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného
procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 142 ods. 1 O.s.p.).“

9. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v odvolaním napadnutom
výroku o trovách konania (II. výrok) podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. zrušil a podľa §
221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec v tomto rozsahu súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

10. Prvostupňový súd s ohľadom na uvedené závery odvolacieho súdu v ďalšom konaní opakovane
rozhodne o náhrade trov konania aplikujúc príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku
s tým, že v novom rozhodnutí bude potrebné presne uviesť, podľa akých ustanovení príslušného
právneho predpisu postupoval, ktorému účastníkovi priznal náhradu trov konania vrátane trov právneho
zastúpenia, za aké konkrétne úkony právnej služby priznal náhradu trov, kedy boli jednotlivé úkony
vykonané a vyčísli ich výšku za každý úkon právnej služby zvlášť.
Odvolací súd zdôrazňuje, že prihliadnutie jedine na okolnosti, ktoré viedli žalobcu k podaniu žaloby, sú
nepostačujúcimi pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. a nie sú dôvodmi, pre ktoré nie je možné
náhradu trov konania žalovanému celkom nepriznať.

11. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie, je súd prvého stupňa viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).

12. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania
(§ 224 ods. 3 O.s.p.).

13. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku okresného súdu (I. výrok) zostal nedotknutý (§ 206 ods.
3 O. s. p.).

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 17. 4. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.