Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. február 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/329/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117232837
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117232837.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov
senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobkyne U. S., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom O. XXX, zast. JUDr. Barborou Kleinovou Bučkovou, advokátkou so sídlom V. XX, Q., proti
žalovaným 1/ BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom 1 Boulevard Haussmann 75009
Paríž, Francúzsko, zapísaná v obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902 RCS Paris, konajúci
na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby: BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava,
IČO: 47 258 713, zast. Advokátska kancelária Nagyová Tenkáč, s. r. o., so sídlom Ružinovská 42,
Bratislava, IČO: 36 862 169, 2/ B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX, o určenie neplatnosti právneho
úkonu, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 41Csp/273/2017-146 zo dňa
21. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu zamietol, potvrdzuje.

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o náhrade trov m e n í tak, že žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov
prvoinštančného konania n e p r i z n á v a .
Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd zamietol žalobu žalobkyne s tým, že žalovanému 1/ priznal voči
žalobkyni nárok na náhradu trov konania a žalovanému 2/ nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2) Žalobu posúdil v súlade s § 137 písm. d) CSP ako žalobu o určenie právnej skutočnosti. Dospel k
záveru, že predmetná žaloba je procesne neprípustná, nakoľko sa nejedná o určenie právnej skutočnosti
vyplývajúcej z osobitného predpisu. Žalobkyňa sa nedomáhala určenia neplatnosti predmetnej zmluvy
ako spotrebiteľ a ani sa v danom spore nejedná o spotrebiteľskú vec. Ďalej konštatoval, že na
požadovanom určení neplatnosti právneho úkonu nebol daný ani naliehavý právny záujem (§ 137 písm.
c) CSP). Ne/existenciou naliehavého právneho záujmu sa bližšie nezaoberal z dôvodu, že primárnou
príčinou zamietnutia žaloby bola procesná neprípustnosť. O trovách rozhodol s poukazom na ust. § 255
ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil predmetnú vec, keď žalobu posúdil
ako procesne neprípustnú. V tomto prípade predstavuje určovacia žaloba jediný a možný prostriedok
obrany, ktorým sa žalobkyňa môže voči žalovanému 1/ brániť. Ak by súd určil, že predmetná zmluva je
neplatná, znamenalo by to vyriešenie sporu medzi žalobcom a žalovaným 1/, pričom by šlo o vyriešenie
sporu s konečnou platnosťou. Nie je možné od žalobkyne očakávať že bude len nečinne čakať kým

si žalovaný 1/ voči nej neuplatní pohľadávku, nakoľko žalobkyňa ako dlžník sa nachádza v úverovom
registri. Súdnym rozhodnutím, ktorým súd určí, že zmluva je neplatná, jednoznačne dôjde k odstráneniu
právnej neistoty medzi stranami sporu, pričom určovací výrok zároveň bude slúžiť aj na predchádzanie
ďalším sporom. Vo vzťahu k otázke naliehavého právneho záujmu žalobkyňa uviedla, že aj z platnej
judikatúry vyplýva, že žalobca má vždy naliehavý právny záujem vtedy, ak má byť neplatnosť právneho
úkonu osobitne vyjadrená výrokom súdu za situácie, že takéto určenie je samostatným predmetom
konania a nepredstavuje vo vzťahu k inému uplatnenému právu len otázku predbežnú.

4) Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žiadny osobitný právny predpis nepripúšťa možnosť
domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy ako právneho úkonu z dôvodu dovolania sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu manželom podľa § 40a OZ. Určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je v
danom prípade nepotrebné, zbytočné a nehospodárne, pričom takéto určenie nevyplýva z hmotného
práva a nemôže vniesť právnu istotu do právnych vzťahov medzi sporovými stranami z dôvodu, že
nerieši otázku prípadného vrátenia plnenia či vydania bezdôvodného obohatenia. Prípadné pozitívne
rozhodnutie súdu by predpokladalo ďalší súdny spor o plnenie.

5) Žalobkyňa v odvolacej replike namietala, že nemá žiadnu možnosť domáhať sa akejkoľvek súdnej
ochrany, keď sa podľa názoru súdu prvej inštancie nemôže brániť určovacou žalobou, pričom podanie
žaloby na plnenie taktiež neprichádza do úvahy. Mala za to, že žaloba nevyvolá ďalšie spory, práve
naopak, určovací výrok bude jednoznačne predchádzať ďalším sporom.

6) Žalovaný 1/ v odvolacej duplike zotrval na svojich predošlých vyjadreniach, podľa ktorých prípadný
úspech žalobkyne v danom spore nevyrieši vzájomné sporné otázky.

7) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní
(§ 379 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok podľa ust. §
387 ods. 1 CSP vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol, ako vecne správny potvrdil a v časti výrokov
o náhrade trov konania podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalovaným 1/ a 2/ nepriznal náhradu trov
konania.

8) Žalobkyňa sa domáhala neplatnosti právneho úkonu z titulu, že jej manžel podpísal Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a
Rámcovej zmluvy o poskytovaní kreditných služieb zo dňa 15.04.2015 v jej mene. Takáto žaloba, ako
správne uviedol súd prvej inštancie, spadá pod ust. § 137 písm. d/ CSP, v zmysle ktorého žalobou
možno požadovať, aby súd rozhodol o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ to nevyplýva z osobitného predpisu (najmä z hmotného práva), nie je
možné domáhať sa určenia právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný). Ak takého predpisu
niet, nie je možné žalovať neplatnosť právneho úkonu, ale je potrebné formulovať petit na určenie, či tu
právo je, alebo nie je. Žalobkyňa v odvolacom konaní nenamietala postup súdu, pri ktorom vyhodnotil
podanú žalobu ako žalobu na určenie právnej skutočnosti, rovnako ani netvrdila, ktorá právna norma
umožňuje určenie neplatnosti predmetného právneho úkonu a ani nemohla, keďže ku dňu vyhlásenia
rozsudku neexistoval takýto právny predpis, ktorý by výslovne pripúšťal žalobu o určenie ne/platnosti
zmluvy.

9) Pokiaľ odvolateľka v priebehu celého konania tvrdila, že zmluvu, ktorej neplatnosti sa domáha, nikdy
nepodpísala, v takomto prípade sa jedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu voči jej osobe, z
ktorého potom pre ňu nevyplývajú žiadne povinnosti a v prípade, ak by sa žalovaný 1/ domáhal voči
jej osobe plnenia, musel by súd prejudiciálne skúmať platnosť, resp. neplatnosť právneho úkonu. Za
takéhoto stavu je potom zrejmé, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na požadovanom právnom
určení (žaloba na plnenie predchádza žalobe na určenie), a preto odvolací súd, ako je už vyššie uvedené,
napadnutý rozsudok potvrdil.

10) K pochybeniu zo strany súdu prvej inštancie ale došlo pri rozhodovaní o náhrade trov konania,
a preto odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov
konania nepriznal postupujúc podľa ust. § 257 CSP. Z tých istých dôvodov odvolací súd žalovaným
1/ a 2/ nepriznal ani trovy odvolacieho konania. Posúdenie právneho záujmu na požadovanom určení
výlučne záviselo od úvahy súdu, v čom videl odvolací súd dôvody osobitného zreteľa pre nepriznanie

trov konania, aj keď boli v konaní úspešní. Nepriznanie náhrady nemôže spôsobiť existenčné problémy
ani jednej z úspešných strán, na ktorú okolnosť odvolací súd taktiež prihliadol.

11) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 8. 4. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.