Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. február 2015

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 2C/97/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414202413
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2015:8414202413.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Ivetou Jenčovou v právnej veci žalobkyne H. T., nar.

X.X.XXXX, bytom I., Š. X, občan SR, zastúpenej opatrovníčkou T.. H. T., L., nar. XX.X.XXXX, bytom I.,
Š. X, občan SR, proti žalovaným 1) T.. Y. X., bytom B. Š.O. W. XXX/X, I., občan SR 2) T.. T. W., bytom
Y. XXX/X, U. V., občan SR 3) L.. R. W., bytom W., V. XXX/XX, občan SR 4) Y.. L. G., bytom U. L., O. X,
o prešetrenie vydania úmyselne vydaného nepravdivého znaleckého posudku, o náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch a o prešetrenie vydania uznesenia o uložení ochranného psychiatrického liečenia
ústavnou formou takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh v časti na prešetrenie vydania navrhovateľke odporcami v 1. - 3. rade - znalcami úmyselne

nepravdivý znalecký posudok z a s t a v u j e.

II. Súd návrh v časti náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch voči odporcom v 1. - 3. rade z a m i e t a.

III. Súd návrh v časti na prešetrenie vydania navrhovateľke sudcom Y.. L. G. uznesenia o uložení
ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou zo dňa 29.3.2004 pod sp. zn. 6Nt 14/2004 z
a s t a v u j e.

IV. Súd návrh v časti náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch voči odporcovi v 4. rade z a m i e t a.

V. Súd odporcovi v 1. rade trovy konania n e p r i z n á v a.

VI. Súd odporcom v 3. a 4. rade trovy konania n e p r i z n á v a.

VII. Navrhovateľka j e p o v i n n á uhradiť odporkyni v 2. rade trovy konania vo výške 34,50 EUR,

a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

VIII. Navrhovateľka j e p o v i n n á uhradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Kežmarok
súdny poplatok za podaný návrh vo výške 321,- eur, a to v mesačných splátkach po 50,- eur počnúc
dňom právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok,
splatných vždy ku každému 25. dňu v mesiaci.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka zastúpená opatrovníčkou žiadala, aby súd prešetril odporcami, znalcami úmyselne

nepravdivý znalecký posudok, na základe ktorého bola poškodená porušením práva na zachovanie
ľudskej dôstojnosti, zdraví a preto žiada za poškodenie odškodné v sume 3 500,- € a tiež žiadala
prešetrenie vydania navrhovateľke súdom, sudcom T.. G. zo dňa 29.3.2004 sp. zn. 6 Nt 14/2003
uznesenie o uložení ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou. Jeho realizáciou bola od14.12.2004 do 16.8.2005 nezákonne väznená, zbavená osobnej slobody, poškodená na zdraví, na
zachovaní ľudskej dôstojnosti a žiadala odškodné 5 000,- €, nemajetkovú ujmu.

V priebehu konania trvala na podanom návrhu, predložila súdu množstvo listinných dôkazov, ktoré
súd založil do spisového materiálu. Odporcovia v 1. - 3. žiadali žalobu zamietnuť, vzniesli námietku
premlčania, poukázali na konanie, ktoré sa viedlo na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi a kde bolo
konanie zastavené po späťvzatí návrhu z dôvodu nimi vznesenej námietky premlčania. Na záveroch
svojho posudku trvali, k žiadnym porušeniam práv p. T. nedošlo, posudok bol vypracovaný správne,

so správnymi závermi na základe podkladov, ktoré mali k dispozícii a na základe pokynov orgánov
činných v trestnom konaní. Odporca v 4. rade namietal vecnú nepríslušnosť súdu v súvislosti s návrhom
na prešetrenie pravdivosti alebo nepravdivosti znaleckého posudku. Namietal tiež pasívnu legitimáciu
odporcov v konaní s poukazom na úpravu v zákone č. 514/2003 Z.z. a zodpovednosťou štátu za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, ak by boli splnené všetky zákonné podmienky zodpovednosti za
škodu. Dal do pozornosti aj otázku prípadnej aktívnej legitimácie navrhovateľky v konaní, ktorá bola

obmedzená rozsudkom Okresného súdu Poprad v spôsobilosti na právne úkony a z písomných podaní,
ktoré sú súčasťou spisového materiálu 6 Nt 14/2003, ich komparáciou s následnými podaniami po
rozhodnutí o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vrátane podávaných žalôb a sťažností, je možné
vyvodiť úsudok, že takéto podania nie sú podávané opatrovníkom menovanej, ale samostatne H. T.W..
V súvislosti s konaním pred Okresným súdom Spišská Nová Ves dal do pozornosti, že je na mieste

zaoberať sa aj otázkou prípadnej litispendencie. Navrhovateľka uviedla, že konanie v Spišskej Novej
Vsi sa týkalo síce tých istých znalcov, ale iného znaleckého posudku.

Zvýsledkovvykonanéhodokazovania,zvýsluchuúčastníkov,opatrovníčkynavrhovateľky,zpripojeného
spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5C 121/2009, zo znaleckého posudku vypracovaného

odporcami v 1.-3. rade, z uznesenia Okresného súdu Poprad 6Nt 14/2003, z rozsudku Okresného súdu
Poprad 15Ps 2/2004, z podaní a príloh k podaniam navrhovateľky, ako aj z ďalších listinných dôkazov v
spise mal súd preukázané, že v konaní 15 Ps 2/2004 vedeného na Okresnom súde Poprad, rozsudkom
zo dňa 14.6.2004 bola navrhovateľka obmedzená v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je schopná
samostatne vystupovať pred úradmi, súdmi a inými orgánmi vo svojom mene, nie je schopná podávať

sťažnosti, návrhy, podnety a podobne. Spôsobilosť, aj napriek návrhom, ako to na pojednávaní uviedla
aj jej opatrovníčka, jej doposiaľ prinavrátená nebola. Z množstva listín, podaní, písomných vyjadrení,
ktoré sú obsahom spisu je zrejmé, že ich písala, dopisovala do rôznych rozhodnutí svoje poznámky
a názory a následne predkladala ako listinné dôkazy, vyjadrovala sa na pojednávaniach, kde čítala
aj svoje písomné vyjadrenie a podobne sama navrhovateľka. Napríklad aj na pojednávaní 22.1.2015

opatrovníčka navrhovateľky uviedla, že žiada, aby celá výpoveď, ktorú písala jej mama a ktorá bola
datovaná dňom 14.1.2015 bola prečítaná doslovne. Na otázku samosudkyne, či sa k nej pripája, ako aj
k písomným podaniam uviedla, že sa pripája ku všetkému, čo jej mama podala. Nesporné však je, že
všetky tieto podania boli urobené osobou, ktorá práve na takéto úkony bola obmedzená v spôsobilosti
na právne úkony.

Okresný súd Poprad, po tom, ako v minulosti zastavil pre nepríčetnosť trestné stíhanie voči
navrhovateľke, na návrh prokurátora uznesením v konaní 6 Nt 14/2003 dňa 29.3.2004 uložil
navrhovateľke ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou. Jedným z podkladov tohto rozhodnutia
bol aj v tomto konaní napádaný znalecký posudok o duševnom stave H. T., ktorý podali znalci z odboru
zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria. Navrhovateľka proti uzneseniu podala sťažnosť, ktorá

bola Krajským súdom v Prešove uznesením 7Tos 28/2004 zo dňa 25.5.2004 zamietnutá. Rozhodnutie
teda bolo právoplatní a p. T. vykonávala ochranné psychiatrické liečenie od 14.12.2004 do 15.8.2005,
kedy bolo rozhodnuté o zmene formy liečenia na ambulantnú. V súvislosti s predmetnou trestnou vecou
bolo podané navrhovateľkou aj dovolanie, ktoré bolo Najvyšším súdom SR odmietnuté.

Pokiaľ ide o namietaný znalecký posudok, absentuje tu právomoc súdu na takéto preskúmavanie.
Posudok slúžil ako dôkaz v trestnom konaní a preskúmať ho mohol len súd v rámci tohto konania.

Pre rozhodnutie o navrhovateľkou uplatňovanej náhrady nemajetkovej ujmy nie je daná pasívna
legitimácia odporcov. Už len z tohto dôvodu sa súd bližšie v tomto rozsudku nezaoberá tým, či sú alebo

nie sú splnené materiálne a skutkové podmienky na priznanie takéhoto nároku. Za prípadnú škodu by
bol zodpovedný štát, nie sudca alebo znalec.Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú
a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných,
obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich

iné orgány.

Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú
aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných
zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej

samosprávyvoveciachúzemnejsamosprávysozákonomapriplneníúlohštátnejsprávyajsnariadením
vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov
štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa § 7 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom
súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.

Podľa§3ods.1zákonač.514/2003Z.z.štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomza
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods.1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu

Podľa § 7 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa
prejednávať znova.

Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec.

O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne
rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či
rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v
skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak).
Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z

rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka
tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov (či už
z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne
rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom
pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej

(skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak.

Je pravdou, že v konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod. sp. zn. 5C 121/2009
bolo konanie uznesením zo dňa 14.11.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2.12.2011 zastavené
z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou Alžbetou Mlynarčíkovou, cestou právneho zástupcu, pričom

dôvodom späťvzatia bola vznesená námietka premlčania žalovanými. Vo veci teda nebolo meritórne
rozhodnuté, ale súd upriamuje pozornosť na dôvod späťvzatia. V prebiehajúcom konaní opatrovníčka
navrhovateľkyuviedla,ževkonanívSpišskejNovejVsibolinesprávnepoučenéichprávnymzástupcom,
že vec je premlčaná, avšak tieto práva osobnostného charakteru sú nepremlčateľné. S týmto sasúd nestotožňuje, pričom aj v prebiehajúcom konaní odporcovia v 1. - 3. rade vzniesli o.i. námietku
premlčania. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sa premlčuje vo všeobecnej 3 - ročnej
premlčacej lehote. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych

vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby
povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania
takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak obsahom nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy je požiadavka na zaplatenie peňažnej sumy, potom princíp právnej istoty
vylučuje,abyplynutiučasunebolipriznanéžiadneprávneúčinky.Počiatokplynutiavšeobecnejtrojročnej

premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101 Občianskeho zákonníka viazaný na
okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné
práva fyzickej osoby. Tým súd nechce povedať, že k neoprávnenému zásahu do práv navrhovateľky
skutočne došlo, len konštatuje, že keby tomu tak aj bolo, jej právo na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch, uplatňované v tomto konaní by sa už bolo premlčalo. Žaloba bola súdu doručená
dňa 21.8.2013, znalecký posudok bol vypracovaný dňa 3.12.2003, rozhodnuté o uložení ochranného

psychiatrického liečenia ústavnou formou bolo dňa 29.3.2004 a už od 14.12.2004 navrhovateľka toto
ochranné liečenie vykonávala.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 100 ods. 3 Občianskeho zákonníka nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných
knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na úspešnosť v konaní priznal

súd náhradu trov konania odporkyni v 2. rade, ktorá si trovy uplatnila a vyčíslila. Predstavujú náhradu
cestovného dopravou SAD z Gelnice do Kežmarku a späť v dňoch 8.12.2014, 22.1.2015 a 19.2.2015,
kedy sa zúčastnila súdnych pojednávaní. Odporca v 1. rade trovy konania súdu nevyčíslil a nie sú zrejmé
ani zo súdneho spisu, preto mu ich súd nepriznal. Odporcovia v 3. a 4. rade si trovy konania neuplatnili.

O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a predstavujú súdny poplatok za podaný návrh v
súlade s položkou 7b písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov. V súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. súd povolil
navrhovateľke splácať tieto trovy, keďže jej príjmom, ako uviedla opatrovníčka, je starobný dôchodok
vo výške 560-570,- €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).